23. schôdza

Ja by som chcel poďakovať pánovi kolegovi Zajacovi a naozaj potvrdiť to, že pán Robert Fico sa tu hrá na nejakého ochrancu spotrebiteľov elektriny, ideme kupovať SPP matku, čo sa zdravým rozumom jednoducho nedá pochopiť. Na druhej strane, keď ho pritlačia veľkí a silní, tam hneď ustupuje, nielen, nielen, nie je to len prípad U. S. Steelu. Tam sa dokonca už pán Holjenčík, keď si hovoril o cene 80 euro, tá cena je stanovená výkupná na 80,02 euro. Ešte v zákone je prijatý a už vo vyhláške 251, teda pán Holjenčík túto cenu stanovil, ja neviem, že či je vizionár, a on vie, že ten zákon bude prijatý, ale ja by som chcel upozorniť, že nie je to v poslednej dobe len tento jediný prípad, ešte tu možno ušlo aj z rokovania vlády, že od 4. septembra, že bolo, bol prijatý materiál, ktorý hovorí o podrobnostiach odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom do Národného jadrového fondu, kde sa stanovil limit pre jedného takéhoto, takýto subjekt na 2 mld. eur a v podstate zase sa dotuje ďalší subjekt, bude to v hodnote asi 5,7 mil. ročne a v konečnom dôsledku to zase zaplatia len občania a spotrebitelia. Jednoducho je strašné, ako ministerstvo v oblasti energetiky ad hoc, no robí, nevidíme tu žiadnu koncepciu, takže ja by som ti chcel poďakovať za tvoje vystúpenie a potvrdiť to, čo si hovoril, že bolo pravdivé.

Ja rovnako, pán poslanec Zajac, chcem oceniť to, ako názorne, konkrétne a plasticky ste na príklade predkladaného zákona a dohadovaného memoranda s U. S. Steelom vykreslili nesystémovosť a nekoncepčnosť hospodárskej politiky, ktorú vedie táto vláda. Pre mňa je veľkým, pre mňa je poľutovaniahodné, že zákon o obnoviteľných zdrojoch, koľkokrát príde do tohto parlamentu, vyvoláva sporné otázniky, koľkokrát sa tu objaví, spája sa s rozmerom násilného presadzovania finančných záujmov lobistických energetických skupín, čo je pre mňa škandalózne a myslím si, že takýto zákon s názvom, s označením podpora obnoviteľných zdrojov si takýto neblahý osud vôbec nezaslúži. Tento zákon už naozaj traumatizuje, verím, že nielen mňa, ale aj celú opozíciu a smutné, že opäť s takýmto obsahom prichádza do tejto siete na parlamentný stôl.
Ja som rovnako presvedčená ako vy, pán Zajac, že ak by vláda vstupovala do rokovania ako suverénny a korektný partner, minimálne by vyjednala memorandum za cenu stiahnutia žaloby. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec Zajac, pekne ste to uviedli, zrozumiteľne. Ja teda veľmi dúfam, že pán minister bude na to reagovať, že bude na to reagovať v rozprave, aby bolo možné aj pripomienkovať cez faktické poznámky, a ak sa tak stane, čo už vopred oceňujem, tak chcel by som vás, pán minister, požiadať, aby ste obzvlášť na tú hroziacu sa arbitráž v rozsahu 260 mil. eur zo strany U. S. Steelu, keby ste mohli vysvetliť, ako k tomu došlo, prečo to tak je a čo s tým plánujete robiť? Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.
Naozaj len k pánu Sulíkovi. Vláda to má napísané v návrhu štátneho rozpočtu, kto za to môže. Je to tam napísané, poplatky, ktoré boli zavedené v roku 2007, úrad pre reguláciu, pán Holjenčík, čiže očakávam, čo povie pán minister. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tento rok už druhýkrát rokujeme o novele zákona č. 309/2009 Z. z. Na začiatku roka to bolo to neslávne skrátené legislatívne konanie, ktorého dopad bol pre obnoviteľné zdroje energií omnoho, omnoho horší, ako to bude v prípade prijatia novely, o ktorej práve rokujeme.
Mohli by sme si položiť otázku, prečo tak v krátkej dobe rokujeme druhýkrát o tom istom zákone, ktorý sa prakticky v minulosti novelizoval veľmi málo, aj to iba, keď potreboval za vlády Ivety Radičovej napraviť chyby predchádzajúcej vlády. Očakával som vzhľadom k tomu, že táto novela bola v legislatívnom procese, aj pán minister avizoval, že príde veľká novela, že to bude novela koncepčná, novela, ktorá jasne povie, aké sú trendy Slovenska a aké sú záujmy Slovenska pri ďalšej podpore obnoviteľných zdrojov energie.
Čo sa teda deje v našej energetike? Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojej správe o činnosti na rok 2-tisíc..., za rok 2012, ktorú budeme prerokovávať na tejto schôdzi a ktorú sme dostali, konštatuje nadbytok silovej energie. Keďže politická objednávka je nezvyšovať ceny, ten istý úrad a ministerstvo hospodárstva dnes volí cestu najľahšieho odporu, a to postupnou likvidáciu podpory pre obnoviteľné zdroje energie. Obnoviteľné zdroje energie sú ÚRSO-m, ale aj vládou Slovenskej republiky prezentované ako najviac zodpovedné za to, že máme jedny z najvyšších cien elektrickej energie v Európe.
Ten istý úrad s tým istým predsedom a prakticky tá istá vláda, ktorá schválila v roku 2008 veľmi štedrú podporu fotovoltickému, fotovoltickému priemyslu alebo elektrárňam. Zhruba v tom istom čase, tá istá vláda rozhodla o pokračovaní výstavby ďalších dvoch blokov Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Schizofrénia vtedajšej vlády, ale aj súčasnej, schizofrénia vládneho programu súčasného, v ktorom je zakomponované podpora obnoviteľných zdrojov aj atómu, pričom reálne sa podporuje fosílne palivo, absencia akejkoľvek koncepcie alebo filozofie podpôr pre jednotlivé druhy energií a pomoc vyvoleným subjektom spôsobilo, že aj dnes preberáme predkladanú novelu. A to nie je všetko. Za súčasného stavu, keď kvôli nezdražovaniu cien elektrickej energie likvidujeme obnoviteľné zdroje energií, súčasne sa teda dostavuje tretí a štvrtý blok v Mochovciach, kde je predpokladaná výrobná cena elektrickej energie 49 eur za MWh, pri burzových cenách v súčasnosti pod 40 eur, naša vláda chce stavať ďalšie dva bloky Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tomu už prestávam rozumieť. Kam smeruje týmito krokmi naša vláda?
Pán minister, pri ostatnom rokovaní tristodeviatky tu v tomto pléne, na hospodárskom výbore aj na stretnutí s výrobcami a distribútormi elektrických energií, elektrickej energie ste sľúbili, že v druhom polroku otvoríte diskusie o energetickej koncepcii Slovenska. V priebehu možno dvoch mesiacov alebo mesiaca, v tom čase možno už bol hotový na svete, tento, táto novela, pýtam sa preto, kedy diskusia a o čom bude? (Ruch v sále.)
V utorok minulý týždeň ste na hospodárskom výbore informovali, že situácia s odkúpením SPP matky sa relatívne dobre vyvíja, ale treba vyriešiť mnoho nezodpovedaných otázok. Tam ste ich aj dosť podrobne rozobrali a ja som to v tom čase kvitoval. Čas, na ktorý, ktorý bol potrebný, aby sa tieto otázky mohli vyjasniť, ste vtedy stanovili najskôr na koniec septembra. Na druhý deň... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

... na druhý deň vláda Slovenskej republiky schválila odkúpenie SPP matky. Pán minister, takto sa schvaľujú zákony a prijímajú rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých občanov Slovenskej republiky a ovplyvňujú obraty v desiatkach miliárd eur.
A teraz k obnoviteľných zdrojom energie. Diskusia o obnoviteľných zdrojoch energie prebieha prakticky nepretržite. Len v posledných, v posledných niekoľko storočí sa presadili zdroje, ktoré dnes považujeme za konvenčné: uhlie, ropu a nakoniec urán. Keďže už dnes vieme, že konvenčné energie sú limitované je úplne samozrejmé, že ak má civilizácia pokračovať s vysokou pravdepodobnosťou nastane situácia, že obnoviteľné zdroje budú dominovať. Ak bude pokračovať súčasný trend rastu cien z konvenčných energií a poklesu cien z obnoviteľných zdrojov energie, tak sa ani nemusíme, tak ani nemusíme riešiť otázku životnosti zásobu konvenčných energií, obnoviteľné zdroje energie sa presadia ekonomickou cestou.
Zámerom podpory výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov je urýchliť tento proces, aby sa obnoviteľné zdroje presadili rýchlejšie. Prvá vážnejšia vlna nastala v Spojených štátoch v 70. rokoch. Silou veľkých energetických gigantov a energetickou loby v 80. rokoch bola veľmi oslabená, prakticky zlikvidovaná. V 90. rokoch sa vážnejšie začalo diskutovať aj v Európe a po dlhých diskusiách boli prijaté určité závery a dokumenty, ku ktorým sme sa nakoniec prihlásili aj my. V jednotlivých krajinách prebieha dlhá, dlho veľmi živá a široká diskusia o smerovaní energetiky v tej-ktorej krajine. Napríklad v Nemecku 14. 6. v roku 2000 bola uzatvorená dohoda, nie politická, s energetickými firmami o postupnom ukončení prevádzky všetkých stávajúcich jadrových elektrární najneskôr do roku 2023. Potom, samozrejme, prebiehala diskusia ďalej. Korigovali sa jednotlivé termíny pre jednotlivé elektrárne, ktoré sa v súčasnom stave veľmi málo odlišujú od pôvodného, od pôvodnej dohody.
Hovorím to preto, lebo u nás sa často argumentuje, že v Nemecku sa rozhodli hystericky po havárii Jadrovej elektrárne Fukušima. Tento príklad dokazuje, že v Nemecku sa o výrobe a distribúcii energie intenzívne diskutuje už viac ako 20 rokov a prináša to konkrétne výsledky. V roku 2011 dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie vyše 12 % v takej silnej ekonomike ako je Nemecko. Na porovnanie, na Slovensku to bolo len 8, a za čo vďačíme hlavne už dávnejšie predtým postaveným veľkým vodným dielam. Najlepšie sú na tom Švédsko, Litva, Fínsko, kde sa viac ako tretina celkovej spotreby energií pokrýva z obnoviteľných zdrojov. Pristavím sa pri Dánsku. Toto číslo predstavovalo takmer 24 %. Ak však berieme do úvahy podiel na výrobe elektrickej energie, iba na elektrickej energie, prekročili už hranicu 40 % a do roku 2050 sa chcú dostať na 100 %. Nemci už zažili také dni, že viac ako polovicu všetkej energie dodávali do elektrickej siete iba solárne a veterné elektrárne. Porovnajme sa s Českom. Česko má zhruba rovnaký vzťah k jadru, ako máme my, predpokladám, že aj k obnoviteľným zdrojom energie, len vláda sa k nim správa trošku štedrejšie. V Česku je dnes inštalovaných približne 2000 MW výkon fotovoltiky, na Slovensku cirka 500, štvrtina. V Čechách je inštalovaných približne 500 bioplynových staníc, na Slovensku s plánom tohto roka 150.
Cieľ Európskej únie, koncept 20 - 20 - 20, inými slovami do roku 2020 ušetriť 20 % energie, znížiť o 20 % emisie v ovzduší a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 % je aj programom pre Slovensko, my sme sa k tomu prihlásili a zaviazali. V roku 2009 sme vyrokovali, že dosiahneme v roku 2020 podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebne energie 14 %, čo má prispieť k dosiahnutiu cieľa Európskej únie ako celku. Pristúpili sme sa a zaviazali sme sa k niečomu, čo je minimum toho, na čom sa vedeli dohodnúť krajiny Európskej únie a čo je z hľadiska energetických potrieb, minimom z hľadiska energetických potrieb a ochrany životného prostredia. Dnes stále viac a viac sme svedkami vychádzajúcich štúdií, ktoré sú výsledkom meraní za ostatné desiatky rokov.
Čo je však dôležité, výsledky sa v mnohých prípadoch ukazujú ako podstatne horšie, ako boli ich predpovede v čase merania. Preto jednotlivé krajiny Európskej únie volajú o zvýšení kvót jednotlivých parametrov, o ktorých som hovoril.
Obnoviteľné zdroje energie majú však aj iný ako energetický a ekologický efekt. Okrem toho, že znižujú riziko medzinárodných konfliktov kvôli zdrojom fosílnych, kvôli fosílnym zdrojom, znižujú straty z prenosu, pretože miesto výroby je blízko miesta spotreby. Pri využití biomasy - hlavne na vidieku - sa zvyšujú výnosy užívateľom pôdy a dáva sa práca desaťtisícom ľudí. Diverzifikujú výrobu, čo robí ľudí menej závislými na centrálnych zdrojoch a tým sa zvyšuje aj energetická bezpečnosť krajiny. Európske krajiny to chápu aj v zmysle toho, že môžeme očakávať obrovskú konkurenciu a zvýšenú spotrebu energií v rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských a juhoamerických krajinách. Preto tá obrovská diskusia, starosť o bezpečnosť, energetickú bezpečnosť vlastných krajín a životné prostredie v zodpovedných krajinách Európy. Aký to rozdiel od Slovenska! Žiadna diskusia, len povinná jazda, ak ňou môžem nazvať aspoň normálny legislatívny proces pri súčasnej predkladanej novele. Žiadna koncepcia rozvoja energetiky, viď programové vyhlásenie vlády, alebo reguláciu zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, protežovanie vybratých skupín, lobizmus. Výsledok: jedna a tá istá vláda s tým istým predsedom ÚRSO vyrobí lapsus s obrovskou podporou a následne ho označí za najväčší problém energie na Slovensku, cien energie na Slovensku, vznik fotovoltiku ako najväčšie zlo a postupne ich likviduje. A to všetko v priebehu 5 rokov, keď medzitým väčším škodám zabránila vláda Ivety Radičovej.
Pán minister, neviem, či si beriete na seba zodpovednosť za daný stav, alebo sa vyhovoríte na politickú objednávku, ale niečo si vám dovolím navrhnúť. Schválením tohto zákona si asi vyberiete time out v podpore obnoviteľných zdrojov energie. S veľkou pravdepodobnosťou na Slovensku sa zastavia zdroje, stavať zdroje na výrobu obnoviteľných zdrojov, snáď s výnimkou malých vodných elektrární do 5 MW, ktoré, čuduj sa svete, dostali vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví výnimku a neboli zaťažené G-komponentom. Napriek tomu, že v Rakúsku ako jediné tieto zdroje majú G-komponent. A zrejme v dohľadnej dobe asi ani nepríde vláda, a teda ani ministerstvo s ďalšou novelou 309, takže by som si dovolil navrhnúť, využiť tento čas na ozajstnú, poctivú diskusiu o tom, akým smerom sa má uberať slovenská energetika ďalej, aby sme nemuseli účelovo riešiť, dosť často a účelovo také novely ako dnes.
Som presvedčený o tom, že obnoviteľné zdroje energie je budúcnosť, či bližšia, alebo vzdialenejšia, o tom pán minister, to je pán minister, vo veľkej, vo veľkej časti aj vo vašich rukách.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Ja sa na rozdiel od pána kolegu v tom, že otázka vôbec, niekto ten návrh zákona pripravoval, viete. Už predchádzajúci návrh zákona pripravovala asi skupina Penta a my sme dnes zverejnili, že materiál, ktorý schvaľovala vláda Slovenskej republiky o SPP, bol písaný na počítači finančnej skupiny J&T. Ak si kliknete, a budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení, ak si kliknete na materiál schvaľovaný vládou o SPP, veľká téma, na properties, tak je zrejmé, že ten materiál nepripravovalo ministerstvo hospodárstva, ale finančná skupina J&T.
Pán minister, vy a premiér Fico ste predali tento štát! Boli možno mnohé škandály privatizačné, ale nebol nikdy škandál, aby niekto sprivatizoval krajinu! (Ruch v sále.)
Pán minister, túto krajinu za vašej vlády vlastnia oligarchovia, ktorí sú podľa mojej mienky okupantmi v tejto krajine, a vy ste len kolaborantská vláda, len kolaborantská vláda nesvojprávna! Vy neschvaľujete a nevládnete tejto krajine, tejto krajine vládnu oligarchovia! Ak vládne materiály pripravujú finančné skupiny v tejto krajine... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

... tak oni vládnu v tejto krajine a nie ľudia! (Reakcie z pléna.) Si to pozrite, si to!

Ďakujem za slovo. Môžem len súhlasiť s kolegom Mikušom a podčiarknuť to, čo povedal. Napokon veľmi podobné závery vyplynuli aj z odborného seminára na energetické témy, ktorý sme poriadali začiatkom leta tu na pôde Národnej rady, a veľká väčšina účastníkov sa zhodla na podobných záveroch, aké tu odzneli v jeho príspevku.
Je naozaj znepokojujúce, že v čase, keď sme mali diskutovať o podobe novej energetickej politiky, o podobe modernej zodpovedajúcej druhému desaťročiu 21. storočia, prijímame rozhodnutia a prijímame legislatívne zmeny, ktoré do istej miery predurčujú podobu tejto novej politiky. Myslím si a som presvedčený, že to malo byť naopak.
A súhlasím aj s tým pojmom, ktorým označil súčasnú energetickú politiku a prax na Slovensku, a to bol pojem schizofrénia. Naozaj krajina s takými komparatívnymi výhodami alebo nevýhodami, čo sa týka energetických surovín a predpokladov pre výrobu elektrickej energie a s takým ekonomickým potenciálom a s takou zadlženosťou napokon, akú má, ako má Slovensko, nemá šancu paralelne podporovať výstavby nových jadrovoenergetických blokov, podporovať obnoviteľné zdroje energie, podporovať úspory energie, čo by mala byť jednoznačne priorita, a zároveň ešte aj oživovať sny na výstavby nových veľkých hydroelektrární, ako sme tomu svedkami v posledných dňoch a týždňoch. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, stotožňujem sa s Vami, že tu chýba koncepčnosť v rámci etablovania obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Vyzerá to tak, že energetická politika aj v tejto oblasti je skôr naviazaná na záujmy, či už finančných skupín, alebo veľkých podnikateľských skupín.
Na druhej strane nemôžem celkom súhlasiť, aby sme do určitej miery bezhlavo rozvíjali obnoviteľné zdroje. Ja mám problémy s fotovoltaikou, ale aj s veternou energiou, pretože tá skutočne zvyšuje náklady, v konečnom súčte to zvyšuje ceny pre konečných spotrebiteľov. Ja som zachytil informáciu, že aj komisár Európskej komisie Antonio Tajani, ktorý je zodpovedný pre oblasť podnikania, dokonca kritizoval nekoncepčnosť pri rozvoji obnoviteľných zdrojov aj vzhľadom na to, že sa zvyšujú ceny... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenie predsedajúcou.)