23. schôdza

S reakciou pán poslanec Štefanec.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem kolegom za faktické.
Pani poslankyňa Vaľová, je realitou, že vláda nevie, aký to bude mať dopad. Ja som citoval z vládnych materiálov. A môžem vám ešte raz zdôrazniť, že vláda sama priznala, že nevie, koľkých firiem, koľkých pracovníkov sa to bude týkať. To je skutočne absurdné.
Je realitou, že to bude mať dopad na malé firmy, presne tak, ako to spomínal pán poslanec Mihál, pán poslanec Novotný, pretože týmto sa zvýšia, bohužiaľ, tie regionálne rozdiely, pretože pre firmy a hlavne menšie firmy ďalej od Bratislavy sú skutočne ťažšie podmienky. Čo to nevidíte? Veď to je zrejmé zo všetkých čísiel, to je zrejmé z každej návštevy, ktorú máme so živnostníkmi a malými podnikateľmi. A vy im ešte zhoršujete tieto podmienky. To, že je tam výnimka „dvadsať ľudí“, je skutočne malou náplasťou, ale je to signálom, že si vy uvedomujete škodlivosť tohto zákona.
Pani poslankyňa Šedivcová, čo sa týka sociálnych partnerov, chcem zdôrazniť, že nezmenili svoj názor. Vy hovoríte o tom, že sa akceptovala pripomienka času, ale vy ste neakceptovali pripomienky zamestnávateľských zväzov, ktoré boli najskôr formulované v ôsmich zásadných pripomienkach, neakceptovali ste z nich ani jednu, ktorá od začiatku bola vyjadrená v zásadnej forme, všetkých osem pripomienok bolo vyjadrených v zásadnej forme.
Takže chcem ešte raz zdôrazniť, že ako pri Zákonníku práce, tak aj pri tomto zákone presadzujete niečo, na čom nie je dohoda so sociálnymi partnermi, a absurdne sa odvolávate na nejaký sociálny dialóg. Bohužiaľ, realitou je, že za súčasnej vlády to nefunguje.
A zákony, ktoré predkladáte, nuž tak, bohužiaľ, vedú len k vyššej nezamestnanosti a horšej životnej úrovni, čiže keď niekomu treba poďakovať, pani poslankyňa Tomanová, za nezamestnanosť, tak tejto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Teraz vystúpi v rozprave podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová. Nech sa páči

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť krátko v rozprave ku kolektívnemu vyjednávaniu. Nemala som možnosť počuť ten predchádzajúci príspevok, ale myslím si, že bol ten prvý príspevok, ktorý sme počuli od pána poslanca Mihála, úplne v línii toho, čo chcem povedať aj ja. Nebudem sa vyjadrovať veľmi dlho a obšírne, pretože mám pocit, že asi všetci majú na rozširovanie kolektívnych zmlúv z opozície podobný názor.
Mám pocit, že tento zákon z dielne strany SMER je opäť v línii akoby ochrany zamestnancov, tak ako mnoho iných zákonov „ochrany zamestnancov“ od začiatku vládnutia strany SMER. Najčerstvejšie je to teda tento zákon o kolektívnom vyjednávaní, máme tu inšpektorát práce, nelegálnu prácu, mali sme na začiatku vlády zákon o sociálnom poistení, Zákonník práce, dane, no proste sériu zákonov, ktoré sú skutočne na ochranu zamestnancov. Tak to chceme, aby to ľudia chápali, takto to ľudia chápu, ale v skutočnosti si myslím, že ide o medvediu službu zamestnancom.
Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní si podľa dôvodovej správy dáva za cieľ úpravu podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví. A zjednodušene povedané, týmto zákonom upravujeme podmienky rozširovania kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Dáva možnosť rozšíriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa aj na úroveň časti odvetvia. Je viac ako jasné, že sa opäť raz postavili proti sebe pri takomto nastavení členovia tripartity alebo sociálni partneri (konkrétne zamestnávatelia verzus odbory).
Otázka je, čo je skutočným zmyslom takéhoto automatizovaného ukladania a rozširovania. Podľa názoru niektorých odborníkov z vedeckovýskumných kruhov by bolo prijatie navrhovanej novely pozitívnym krokom, ktorým by sme dostáli medzinárodným dohovorom a priblížili sa riešeniam vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Tých je asi polovica. Na druhej strane je druhá polovica členských štátov Európskej únie, kde rovnaké riešenia neprijali alebo odložili. Príklady z európskej praxe teda nie sú jednoznačné.
Konfederácia odborových zväzov ešte návrh zákona pritvrdzuje. Vlastne ešte nad rámec žiadajú, aby sa znížila hranica počtu zamestnancov z dvadsať na desať pre zamestnávateľov, na ktorých by sa záväznosť rozšírenia kolektívnej zmluvy nevzťahovala. Takisto chcú rušiť výnimku pre zamestnávateľov z viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Rovnako by radi pritvrdili tú časovú hranicu nových zamestnávateľov z 24 mesiacov na 12 mesiacov.
Ďalšia protistrana, zamestnávatelia, teda Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení celkovo nesúhlasí s navrhovaným mechanizmom. Žiadajú predovšetkým ponechať rozširovanie na úrovni skupiny a nevzťahovať rozširovanie na zamestnávateľov s menej ako 50 zamestnancami.
Je pre mňa dosť paradoxné, že chceme nanútiť bez podmienky súhlasu s rozšírením súkromnému podnikateľovi podmienky, ktoré určí ako správne odborový zväz, ako zástupca občanov, a ministerstvo. Je to o to zvláštnejšie, že sa to deje práve v tejto dobe, ktorú môžeme nazvať zlou dobou, nakoľko to ovplyvní výrazným spôsobom náklady v celom reťazci, čo bude mať pravdepodobne negatívny vplyv na ekonomický rast a zamestnanosť. A verím, pán minister, že o toto by vám nemalo ísť.
Podľa nás takáto úprava škodí malým podnikateľom a môže im vnútiť také riešenia, ktoré pre nich nebudú vyhovujúce a v konečnom dôsledku nemusia priniesť samotnému zamestnávateľovi žiaden pozitívny efekt, to je tá medvedia služba, o ktorej som hovorila na začiatku. Táto novela umožňuje, aby ústredný orgán štátnej správy nahradil prejav vôle súkromnoprávneho subjektu, teda prejav správnej vôle za úvahy ministra.
Okrem toho sa upiera možnosť takéhoto zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v odvetví, domáhať sa súdnej kontroly takéhoto rozhodnutia, a to podľa výrokov Európskeho súdu o ľudských právach, ktorý si nevie predstaviť právny štát bez možnosti mať prístup k súdu. Takže to je opäť otázka na zamyslenie.
Na prvý pohľad to vyzerá ako záujmový konflikt kapitalistov a proletárov. Na druhý pohľad to však môžeme vidieť aj inak. Zástupcovia zamestnávateľov sa obávajú negatívneho dopadu na podnikateľské prostredie, reálne teda nadväzne na zamestnanosť a zamestnancov. Skutočné finančné alebo kvantitatívne vyjadrenie neexistuje. Výhody predkladané novelou zákona sú prvoplánové, vypočítané na bezprostredný efekt. Novela sa tvári, že ide pomáhať ochrániť zamestnancov a bude akoby podporovať, ochraňovať a rozširovať ich práva.
Príslovie hovorí, že každý sa môže zakryť iba takou perinou, akú má. Naša perina je krátka, nemáme dosť peria ani sypkoviny a chceme pritom prinútiť krajčírov, aby šili väčšie periny, čo síce môžu, ale logicky bude tých perín menej a, pochopiteľne, tým viac málo alebo celkom neprikrytých nezamestnaných ľudí. Nechce sa mi veriť, že toto si vládni odborníci neuvedomujú. Je mi ľúto, že vláda je ochotná za bezprostredný efekt, ktorý sa snáď môže odrážať vo volebných preferenciách, v konečnom dôsledku vystavovať riziku chudoby ďalších a ďalších voličov.
Na záver by som iba povedala, že som zaregistrovala, že nám pán minister predostrel, že vzhľadom na to, že tento zákon bol prijatý v roku 1991, to znamená veľmi rýchlo po revolúcii, a naozaj jeho úlohou bolo hlavne venovať sa ústavným možnostiam štrajku, tak chápem, že má záujem na jeho prepracovaní. Vtedy ma napadlo, prečo teda nepočkáme aj s takýmito opatreniami na nový zákon, v ktorom by sa dalo vyriešiť možnože oveľa viac a lepších vecí.
Z tých dôvodov, ktoré som práve tu povedala, nevieme súhlasiť s touto novelou zákona a nebudeme za ňu hlasovať.