23. schôdza

Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ.
Dávam vám slovo, nech sa páči.

Áno. Ďakujem. Veľmi stručne. Chcem poďakovať všetkým, teda tým, ktorí sa zapojili do rozpravy, ale aj vám, ktorí ste pozorne počúvali, lebo sme po hodinách takého napätia a hektiky tu v parlamente vytvorili zrazu takú komornú aj úsmevnú atmosféru vďaka teda príspevku kolegu Kvasničku.
Jozef Mikloško hovoril vo svojom vystúpení, že dalo by sa to urobiť aj inak. Že rozšíriť terajšiu možnosť asignácie 2 % z právnických osôb aj na fyzické osoby. Áno, je to jedna z možností, ale ja som nechcel týmto návrhom vojsť do konfliktu s neziskovými organizáciami, lebo prvá reakcia by bola, že je to na úkor ich očakávaných príjmov. Že jednoducho ak niekto chce dať 2 % neziskovému sektoru, nech dá a toto je naviac. To znamená, že chce niekto svojim rodičom prispieť, my sme sa rozhodli ísť takou nekonfliktnou cestou a rozširovať tú možnosť daňovej asignácie.
Marián spomenul, že teda iné pohľady na medzigeneračnú solidaritu. Ona v našom dôchodkovom systéme priebežnom je, ale to je solidarita taká anonymná, že vy alebo tí, ktorí sú zamestnaní, prispievajú na dôchodky rodičom, ale cez ten dôchodkový systém tak, že vlastne je to iným a nie priamo ich vlastným rodičom. My týmto návrhom chcem posilniť práve tú priamu medzigeneračnú solidaritu a symbolicky, samozrejme, len, že vlastné deti svojim vlastným rodičom.
No a záverečná veta. Samozrejme, nerobím si ilúzie, že tento náš návrh teraz prejde, ale je to jeden z návrhov, alebo návrh z kategórie tých, ktorým sa obraciame na poslancov SMER-u, aby sa ním prípadne inšpirovali, lebo určite bude treba robiť ďalšie zmeny v našom dôchodkovom systéme. Niektoré budú aj nepopulárne, ale myslím si, že táto by patrila skôr medzi tie populárne.
Jozefovi Mikloškovi som chcel ešte prisľúbiť verejne, že ak to teraz neprejde a vrátime sa k tomuto návrhu neskôr po nejakých mesiacoch, tak on bude tiež jedným z predkladateľov.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem, pán predkladateľ. Pán spravodajca nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Jána Mičovského a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 628, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 602.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Mičovského, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 628.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ten návrh je tak jednoduchý, že asi bude najjednoduchším využiť prvú chvíľu mojej možnosti predložiť vám tento návrh v mene svojom a v mene kolegu pána poslanca Viskupiča, aby som jeho celé znenie prečítal.
V zákone o vysielaní a retransmisii sa § 18 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie nasledovne: "Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť v celoplošnom vysielaní televíznej programovej služby, aby do vysielania boli zaradené filmy v anglickom jazyku sprevádzané otvorenými titulkami v štátnom jazyku, a to minimálne 52-krát v jednom kalendárnom roku."
To je plné znenie návrhu, ktorý predkladáme. A teraz dovoľte niekoľko slov o jeho odôvodnení a uvedení do rozpravy.
Možno bude vhodné, keď pripomeniem istého pána Zamenhofa, ktorý vyrastal v poľskom mestečku, ktoré bolo mnohonárodnostné, a, myslím, bol to Bielostok, a on v tomto mestečku, vďaka možno aj tej mnohonárodnosti a tým aj s tým spojenej mnohojazyčnosti, sa postupom času naučil ovládať 12 jazykov. Zrejme pri takejto skvelej lingvistickej výbave nemal dôvod byť nespokojný so svojou možnosťou a schopnosťou sa dorozumievať. Napriek tomu zdá sa, že bol nespokojný a bol nespokojný natoľko, že vstúpil do histórie. Vstúpil tak do histórie, že stal sa autorom jazyka, ktorý bol predstavený verejnosti už v predminulom storočí, v roku 1887, a ten jazyk všetci poznáme pod názvom esperanto. Ak by sme mali zhodnotiť, ten jazyk bol mimoriadne zrozumiteľný, jednoduchý, ľahko naučiteľný, mal všetky predpoklady na to, aby dosiahol cieľ, ktorý jeho autor sledoval. Sledoval myšlienku vzájomného dorozumenia sa ľudí, ktorí mnohokrát majú možno veľmi blízko k sebe, ale tým, že hovoria každý iným jazykom, tak vzniká bariéra, ktorá de facto by nemala byť a ktorá ani neexistuje, ale "nemému decku ani vlastná mať nerozumie" a dvom ľuďom, ktorí sa nevedia porozumieť, je veľmi ťažko možno niekedy dať spoločnú myšlienku a, naopak, veľmi ľahko je ich postaviť proti sebe. A on skutočne žil v tom mnohonárodnostnom prostredí Poliakov, Rusov, Židov, Nemcov a vychádzal zrejme zo svojej skúsenosti.
A prečo to hovorím takto na úvod? No preto, lebo pán Zamenhof mal vo všetkom pravdu. Jeho jazyk bol skutočne svojím spôsobom geniálny, zrozumiteľný, zapamätateľný, naučiteľný. Mal len jednu smolu. Nestal sa tým, čo od neho jeho autor očakával, svetovým jazykom dorozumenia medzi národmi a tým základným predpokladom k tomu, aby na tomto maličkom kúsku vesmíru, ktorý sa nazýva Zem, panoval relatívne pokoj, ľudskosť a porozumenie.
A prečo sa to tak nestalo? Nuž, vývoj ide niekedy iným smerom, ja to nebudem tu zdôvodňovať. Nedisponujem takým množstvom informácií, aby som to vedel tu primerane ponúknuť, ale jednoznačne môžme dnes na základe skúseností potvrdiť, že svetovým "esperantom" napriek úsiliu pána Zamenhofa sa už dnes, dá sa povedať celkom presvedčivo, na dlhé obdobie stal jazyk anglický.
A keďže ten jazyk anglický je naozaj potrebné ovládať, možno tak ako všetky jazyky, určite bude tu reč aj o tom, že prečo teda angličtinu áno a iné že by nie. Určite budem z tých, ktorí budú vždy hájiť nárok na materinský jazyk každému alebo nárok na druhý jazyk, akýkoľvek, každému, aký si vyberie. Ale predsi len ten jednotný spoločný jazyk, jazyk anglický, je zjavne víťazom dlhodobým a bolo by veľmi dobré, keby sme ho vedeli využiť pre všeobecné porozumenie ako naozaj prvý z druhých jazykov po materskom.
A takou inšpiráciou k tomuto veľmi jednoduchému návrhu zákona je moja skúsenosť z Nórska. Ja už som sa tu párkrát k Nórsku hlásil, mám ho ozaj rád a pri niekoľkých pobytoch vždy ma prekvapilo, že v Nórsku vedeli jazyk anglický použiť mnohí ľudia, kde by som to nepredpokladal. Jednoduchí farmári, ľudia, ktorí sedeli pri vreci zemiakov a zaväzovali na ňom šnúrku, ale prechádzali relatívne, nechcem povedať na plynulú, ja angličtinu tak neovládam, že by som mohol povedať, že by som to vedel oceniť, naopak, patrím k tým práve, ktorí by potrebovali sa veľa, veľa doučiť v angličtine, ale bol som prekvapený, že to tak prechádza tými rôznymi sociálnymi skupinami, že akýsi problém o druhom jazyku Nóri nemajú. Angličtina je tam prirodzeným druhým jazykom.
Samozrejme, človek sa spytuje, to máte také dobré školstvo, to máte také dobré výchovné zariadenia, kurzy, kde sa všetci naučia také dobré metódy, že odmalička sa? Že ani nie, že my vieme tak anglicky vďaka tomu dobre, že u nás vlastne sa v televízii žiadne anglické filmy nedabujú, ale len titulkujú. A odmalička sa to ľudia takýmto spôsobom ľahšie naučia.
Nechcem preceňovať túto skúsenosť, tento poznatok, ani ho nemám presne overený, nie je štatisticky nejak potvrdený, ale verím tomu, že bez toho, aby sme naším návrhom negovali akékoľvek vzdelávacie systémy, bez toho, aby sme zasahovali do rozhodnutia rezortu školstva, koľko jazykov, od akého veku. Chceme ponúknuť tento jednoduchý návrh, ktorý nás nestojí nič. Naopak, ktorý keby sme tu brali z hľadiska verejnoprávnej televízie, tak vlastne ešte zlacňuje prevádzku štátnej inštitúcie, pretože, isteže, dabovanie je výrazne drahšie ako titulkovanie. Na druhej strane bez toho, aby sme mali zámer, množstvo umelcov, ktorí možno majú celkom zaslúžené a primerané zárobky, rozšírené aj o možnosť robiť práve dabing. Veď filmy môžu byť aj titulkované, aj dabované. Bez toho, aby sme teda chceli čokoľvek obmedziť, práva na náš krásny materský jazyk, bolo by veľmi dobré, keby sme ponúkli ľuďom, ktorí cítia, že by vedeli si veľmi vhodne doplniť svoje jazykové schopnosti alebo neschopnosti práve aj takýmto prirodzeným spôsobom, že zaujímavý film, ktorý je ponúknutý verejnoprávnou televíziou, je možné pravidelne, preto tam hovoríme v tom návrhu o 52-krát, teda raz za týždeň, aby v nejakom primeranom termíne verejnoprávna televízia ponúkla takýto film v anglickom znení s titulkami. To znamená, aby človek mohol konfrontovať, čo rozumel, čo nerozumel, aby zároveň udržal kontakt s týmto filmom.
Takže táto skúsenosť z toho Nórska a táto potreba a presvedčenie o tom, že my ku svojmu krásnemu rodnému jazyku potrebujeme to "esperanto" a tým "esperantom", či sa nám to pozdáva, alebo nie, sa stala angličtina, tak navrhujeme takéto veľmi jednoduché znenie, ktoré by zasiahlo do súčasného zákona o vysielaní a retransmisii.
Toľko moje úvodné slovo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, je určený navrhnutým gestorským výborom pre kultúru a médiá, Lászlóovi Solymosovi, nie, Pavlovi Abrhanovi. Kde je Laci?
Nech sa páči, Pavol Abrhan.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 o vysielaní retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 5. augusta 2013 č. 602 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

Nech sa páči tiež zaujať miesto pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Evidentne nie je tomu tak. Takže vyhlasujem tým pádom všeobecnú rozpravu za skončenú. Nemyslím si, že by bol dôvod sa vyjadrovať, páni. Chcete? Nie. Ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Tým ďalším, nasledujúcim je prvé čítanie o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Tento návrh má pridelené číslo tlače 629 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 605.
Nech sa páči, Martin Fecko, uveďte návrh.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 629.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal trio mojich zákonov, ktoré budú nasledovať v nasledujúcich hodinách, a začali by sme zákonom o veterinárnej starostlivosti.
Otvorene poviem, keď som ho prvýkrát zaregistroval v tomto pléne, bolo to v júli minulého roku cez ústa pána poslanca Podmanického, bol som veľmi rád, že reaguje aj na takýto spôsob ohrozovania zdravia našich ľudí, že podmienil chov cicavcov, teda triedy cicavcov, to znamená veľké šelmy, ktoré sú definované v príslušnej vyhláške, že musí, keď chce niekto ich chovať, že musí mať súhlas obecného úradu, resp. zastupiteľstva samosprávy.
Ja som to veľmi kvitoval a fandil som mu, aby sa to zvládlo, a keďže som tiež bol chovateľom nie síce exotických nebezpečných zvierat, ale papagájov, tak, samozrejme, každý máme k tomu zvieratstvu svoj vzťah, tak ja som mal trošku bližší. Tak som sa pozeral, že keď už tam máme tie pandy, resp. šelmy a iné, trieda teda cicavcov, prečo tam nemáme aj ďalšie, ktoré sú nebezpečné, ja tvrdím, exotické zvieratá.
Nehovorme teraz, že aj náš komár nás môže kusnúť, a teda je tiež nebezpečný, aj naša myš nás môže pokúsať, je tiež nebezpečná. Povedzme skôr o tých exotických. Lebo keď by som si pred 40 rokmi nevedel predstaviť, že by vedľa môj sused choval tigra alebo leva, alebo nejakého hada prudko jedovatého, alebo nejakého škrtiča, tak teraz si to predstaviť viem, a veľmi živo. A iba napríklad v takej Trnave pred troma rokmi žilo 12 levov a 30 tigrov, neboli v cirkuse, boli legálne v chovoch.
Samozrejme, že tvrdím, každý, kto chce takéto nebezpečné, hovorím, exotické zvieratá chovať, mal by spĺňať príslušné kritériá. To je jedna vec, to je bez pardonu, to znamená veterinárne, hygienické a ďalšie.
Ale myslím si, že okrem toho, a pán Podmanický to vystihol, ale, hovorím, nie v plnej šírke a to ma trošku mrzí, že v prvom rade je tu človek, jeho zdravie, jeho bezpečnosť. A pokiaľ to nebude takto postavené, tak prakticky ten chov by nemal čo robiť u príslušného žiadateľa.
Preto ešte raz hovorím, som veľmi rád, že takto otvoril takúto tému. Tento môj návrh zákona, ktorý teraz tu dávam, tento pozmeňujúci návrh je vlastne už tretia recyklácia, pretože je to problém a myslím si, že mali by sme problémy riešiť.
Človek, ktorý má takéhoto suseda, povedzte mi, ako sa môže brániť? Ja by som nerád, aby sme riešili až dôsledky, my musíme robiť prevenciu. A tou prevenciou je práve legislatívny návrh, ktorý hovorí, že pokiaľ chceš, tak musíš splniť, aby si tú bezpečnosť tvojho suseda, tvojich susedov neohrozoval.
Tak ako som povedal, nemám rád výhybky, nemám rád dvojkoľajnosť, ja mám rád jednu cestu, ktorou sa ide, ale poriadne vyasfaltovanú, tak preto, keď som si pozrel, že ako je v Slovenskej republike zadefinované nebezpečné zviera, tak som to našiel vo vyhláške, ktorá má č. 143/2012, a predstavte si, že sú tam ďalšie triedy a práve o tie triedy mi ide. Sú to triedy živočíchov, teda nebezpečných druhov živočíchov, ktoré sme už definovali, ja tu nevymýšľam modré z neba, ani koleso nevymýšľam, už je to v našej legislatíve, len chcem, aby to bolo a platilo to aj v tých ďalších príslušných zákonoch, ktoré sa týkajú aj tejto vyhlášky, a aby sme to mali ujednotené. A práve tu sú tie triedy. To je trieda pavúkov, citujem, sú tu šťúry, potom je tu trieda paríp a žralokov, trieda obojživelníkov, trieda plazov a tá piata trieda, to sú tie cicavce, ktorú pán Podmanický už stihol do svojej novely tohto zákona o veterinárnej starostlivosti zakomponovať a už je to vlastne platné.
Takže preto znovu budem tento zákon predkladať až do konca volebného obdobia, pretože je to problém, a nerád by som bol, aby problémy nám vyšumeli jedným čítaním v pléne Národnej rady a potom sa tvárime, že už nič sa nedeje. Neprešlo mi to. Nič, v pohode. Ja hovorím nie. Ja sa bijem až do konca a dúfam, že každý poslanec, pretože problém sa musí riešiť. Tak som bol učený doma, tak som bol učený na škole, tak ma učí život.
Tak preto, vážení kolegovia, keď dovolíte, znovu vám predkladám novelu tohto zákona o veterinárnej starostlivosti a tieto výhrady, ktoré tu boli spomenuté, že koľko papierovačiek budú musieť mať naši úradníci na mestských úradoch, neberiem. Nehnevajte sa, neberiem. Aj keď sme dávali evidenciu psov, koľko tam tých papierov bolo? Aká agenda sa musela otvoriť? Nechcete mi povedať, že nebezpečných exotických zvierat máme viac ako psov.
Myslím si, že nemali by sme podceňovať takéto nebezpečenstvo života našich občanov. A posledný prípad, čo si spomínam, bol v Košiciach. Áno, v medziobdobí, keď som dával tento zákon, kde našli, 7-metrový to bol had?, škrtič a nevedeli, čo s ním robiť. Proste skade to, čo to prišlo? Nestalo sa nič. No chvalabohu.
Myslím si, že mali by sme chrániť našich občanov, Budem si za tým stáť, pretože na to sme tu. Štát, ktorý nechráni svojich občanov, nemá tu čo robiť.
Preto, keď dovolíte, myslím si, že uznáte to, neni žiadna politika, nerobím si politiku, chcem, aby občania mali dôveru v našu legislatívu, že sa majú o čo oprieť aj orgány, ktoré by prípadne možnože aj úmrtie následne mali vyšetrovať, aby sa mali o čo oprieť. Žiaľ, v súčasnosti sa pri takýchto triedach nebezpečných živočíchov, ja hovorím, že exotických, nemajú o čo oprieť.
Tento predkladaný návrh vlastne rozširuje právomoc obce, obecného zastupiteľstva, udeliť súhlas s chovom alebo s držaním všetkých druhov nebezpečných živočíchov, a to nielen triedy cicavcov, ako som už spomenul. Zjednocujeme vyhlášku aj tohto zákona a vlastne táto vyhláška sa stáva prílohou tohto zákona.
Predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som vás poprosil naprieč politickým spektrom o podporu tohto zákona, ktorý, myslím, že má logický uzáver. Nechcem, hovorím ešte raz, robiť dvojkoľajnosť, chcem zjednocovať a zjednodušovať legislatívu, ktorá sa tejto oblasti týka. Takže chcel by som vás pekne požiadať a poprosiť o podporu tejto mojej novely zákona o veterinárnej starostlivosti.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý je určený gestorským výborom, v tomto prípade pôdohospodárstva a životného prostredia, Zsoltovi Simonovi. Zsolt, ideš.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. augusta 2013 č. 605 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.