23. schôdza

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, návrh zákona sa predkladá z dôvodu zmeny odvodového zaťaženia fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Výrazné zvýšenie odvodového zaťaženia prác na dohodu spôsobilo zvýšenie nákladov na dočasnú pracovnú silu a pre desiatky tisíc ľudí aj zhoršenie možnosti legálneho zamestnania sa touto formou. Nové pravidlá platenia poistného pre účely zdravotného a sociálneho poistenia z dohôd priniesli navyše aj výrazné zvýšenie administratívneho zaťaženia zamestnávateľov a skomplikovalo celý systém. Pôvodne jednotný prístup k zaťaženiu dohôd odvodmi nahradilo súčasných osem rôznych úrovní.
Inštitút dohody do poslednej novelizácie predstavoval nástroj, akým mohli zamestnávatelia flexibilne vyriešiť naliehavé časovo obmedzené úlohy bez toho, aby na nich dopadali náklady sociálneho a zdravotného systému a viaceré náklady Zákonníka práce. Pre tzv. dohodárov sa jednalo a naďalej jedná najmä o spôsob získavania dodatočného, zväčša nepravidelného príjmu. Zámer vlády, aby väčšina dohodárov skončila v klasickom pracovnom vzťahu, sa ukázal ako nereálny a jediným dôsledkom predchádzajúcej novelizácie bol výrazný pokles počtu dohôd a zníženie čistých príjmov, ktoré zasiahlo najvýraznejšie ľudí s nižším príjmom, zdôrazňujem, s nižším príjmom, študentov, dôchodcov a tak ďalej.
Ľudia s nižším príjmom by najmä dnes, v čase krízy a vysokej nezamestnanosti mali mať k dispozícii jednoduchú možnosť zvýšiť si svoj čistý príjem. Takýto postup je nielen v záujme občanov, ale aj v súlade so správou Európskej únie, ktorá vyzýva k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nižším príjmom. Práve dohody sú vhodným nástrojom, vďaka ktorému by ľudia s nižším príjmom mohli mať opätovne možnosť privyrobiť si bez ohľadu na to, či majú príjem zo zamestnania.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Dovolím si ešte povedať v tejto mojej dôvodovej správe, že práve toto je sociálne opatrenie, ktoré by mohla a podľa mňa by aj mala podporiť tá časť spektra, ktorá sa hrdí tým, že proste zastupuje nízkopríjmové skupiny, pretože ten môj návrh je alebo náš návrh je v tom, aby odvody sa neplatili do výšky životného minima. To znamená, že ak si niekto privyrobí do výšky 200 eur mesačne, tak bude mať odvody len 1,05 % alebo resp. minimálne odvody.
Ja by som ešte povedal jednu vec, že tento môj návrh nezachádza do úplne pôvodného návrhu, to znamená, do toho, ako to fungovalo pred rokom 2013 alebo predtým. To znamená, že v podstate tam nebola žiadna maximálna hranica, do ktorej sa platilo len tých 1,05 %. Takže vlastne môj návrh eliminuje tých, ktorí de facto zneužívali tie dohody. To znamená, že si vyplácali cez dohody strašne veľkú čiastku. Takže nezachádza to do toho. Ale je to v podstate len čiastočný návrat k tomu, aby skutočne sa podporili čisté príjmy tých nízkopríjmových skupín.
Takže ja si myslím, že táto záležitosť minimálne, zase poprosím, nech sa nad tým zamyslia poslanci kolegovia, je vhodná na to, aby mohla sa prediskutovať v druhom čítaní, a potom aj na hľadanie proste nejakých, povedzme, foriem. Takže ďakujem zatiaľ.

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2003 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 674), a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 650 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Mihál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a nech sa páči, pán poslanec.

Do tretice všetkého dobrého, tento zákon určite prejde, pán kolega. Vážená pani predsedajúca, vážený pán kolega navrhovateľ, zastupujúci ostatných navrhovateľov, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj si myslím, že tento zákon konkrétne by mal získať podporu nielen opozície, ale aj koalície, ak je záujmom politikov poslancov, ktorí sedia v tomto parlamente, zlepšiť zamestnanosť na Slovensku, ak je záujmom nás všetkých, aby ľudia mali vyššie príjmy, aby mohli pracovať, aby mali vyššiu životnú úroveň. A, znova hovorím, čím viac ľudí bude pracovať, tým viac ľudí bude platiť dane, tým viac môžeme rozvíjať aj sociálny systém, tým môžu byť vyššie dôchodky a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj nie je riešenie a nie je dobré riešenie, ak všetci dohodári bez milosti okrem teda skupiny študentov, aj to nie úplne, musia platiť prakticky plné odvody zo svojich príjmov, aj keď ide často o skutočne možno drobné, príležitostné príjmy. Ja tu neustále hovorím o tom, že dohodári, áno, sú to aj prípady, keď sa ten inštitút dohody zneužíva a keď niekto, kto má svoj riadny pracovný pomer, v ktorom možno zarobí 300, 400, 500 eur, ďalších možno aj 1 000 eur dostane cez dohodu alebo dostal cez dohodu, tým spolu so svojim zamestnávateľom obišli odvody. Ale takéto prípady sa predsa, keď by sme chceli, dajú jednoduchým spôsobom podchytiť. A nemusí sa to robiť tým spôsobom, že sa, skrátka, rúbe hlava-nehlava a na pár percent špekulantov, ktorí inštitút dohody zneužívajú, aby si týmto spôsobom preliali príjem bez platenia odvodov, doplatia desaťtisíce, státisíce ľudí, pre ktorých je ten inštitút dohody ako šitý na mieru. Myslím tým, znova a znova to opakujem tu za týmto pultom, že ide najmä o rôzne neziskové organizácie, rôzne združenia občanov, centrá voľného času, záujmové krúžky detí, školy, školstvo, kde rôzni aktivisti, rôzni aktívni ľudia sa venujú napríklad mládeži, venujú sa kultúre, venujú sa rôznym verejnoprospešným aktivitám a sú „zamestnaní“ alebo nejako byť formálne zamestnaní musia. Nedá sa to robiť načierno predsa. To nikto hádam nechce. Sú zamestnaní formou dohody, ktorá je na takéto pracovnoprávne vzťahy ako šitá. Tam sa nemusíme hrať o to, či dostanú výpoveď a koľko majú mať odstupné. Tam o to vôbec nejde, a preto sú aj tie diskusie.
Trošku odbočím. Zrušme dohody, o ktorých počúvame zo strany SMER-u, sú zlé, pretože takýto pracovnoprávny vzťah je v praxi potrebný a nikomu nepoškodzuje. Práve, naopak, umožňuje právny rámec pre takéto činnosti, kde nejde o nejaké trvalé zamestnania, kde nejde o nejaké či už priemerné alebo vyššie príjmy, kde ide o to, aby bol právny rámec, ako majú, povedzme, tí ľudia, ktorí pri školských kluboch vedú záujmové krúžky detí, byť zamestnaní, ako majú byť v neziskových organizáciách zamestnaní ľudia, ktorí tam vykonávajú nejaké príležitostné činnosti, ako majú byť zamestnaní vo futbalových kluboch mládežnícki tréneri za tých 50 alebo 100 eur mesačne alebo rozhodcovia, ktorí prídu pískať nejaký zápas bez ohľadu na to, či je to vo futbale, v hokeji alebo v akomkoľvek inom športe. Takíto dohodári žiadnym spôsobom nechceli a nechcú obchádzať odvody. A keď takíto dohodári dnes musia toto robiť so svojimi kapitalistami zamestnávateľmi, ktorých treba vytrestať za to odvodmi, že toto robia, ak oni platia odvody, tak to nesmierne poškodzuje túto sféru života našich ľudí, pretože takéto organizácie peniaze na tie odvody jednoducho nemajú. A keď tomu, kto vedie tie záujmové krúžky detí, z jeho 50 eur 13 zoberiete na odvodoch, tak mu zostane len 37. A to už naozaj nie je ani na tú kávu, ani na ten benzín, ktorý prevozí, keď na ten krúžok ide a keď sa chce tým deťom venovať. Čiže tu by to chcelo naozaj citlivejší prístup. A ten práve predkladajú predkladatelia v tomto návrhu zákona, keď navrhujú, aby sa síce odvody z dohôd platili, ale až pri relatívne vyššom príjme, kde teda nastrelili, nazvem to takto, hranicu životného minima, čo je v zásade rozumná hranica, pretože, ak sa aj vrátim k svojmu predošlému vystúpeniu, presne takto isto sme to vlastne navrhovali, keď sme boli vo vláde. Áno, aj my sme hovorili o tom, že odvody z dohôd sa platiť majú, ale s tým, aby sa postihli tí, ktorí na tie odvody majú skutočne slušný príjem a kde je vo svojej podstate obchádzanie odvodových povinností s tým, že niekto to nemá cez pracovnú zmluvu, ale cez dohodu. Ak ide o drobné, príležitostné príjmy do výšky, povedzme, teda životného minima, tak takisto ako minister práce som sa podpísal pod takýto návrh, ktorý vtedy prišiel do parlamentu. Žiaľ, už zo známych dôvodov schválený nebol. Čiže vraciame sa k tomu, čo tu už bolo. A ak teda v roku 2016 sa pomery v tejto snemovni otočia, čo tu nepochybne znova bude, pod takýto návrh sa ja vždy podpíšem, respektíve zaň zahlasujem. A vyzývam aj vás, či tu ste alebo či tu nie ste, aby ste sa nad tým zamysleli. Vyzývam vládu, aby sa takisto nad týmto návrhom zamyslela, pretože to, čo je zavedené dnes, tvrdé zodvodovanie dohôd škodí celému Slovensku. Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Štefanec.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Mihál končil svoje vystúpenie slovami, že súčasné zodvodovanie dohôd škodí celému Slovensku. Ja s tým môžem len a len súhlasiť.
A chcem dodať jednu informáciu o pozícii Slovenska v porovnaní s inými krajinami ohľadom konkurencieschopnosti. My veľakrát hovoríme o tomto rebríčku, ale myslím si, že je potrebné často p tom hovoriť aj podrobnejšie a rozmeniť to na drobné. Keď sa pozrieme bližšie na ukazovatele, že prečo sme tak zle v konkurencieschopnosti, vidíme práveže zvýšené dane, odvody a tá pracovnoprávna legislatíva výrazne negatívne ovplyvnili motiváciu ľudí pracovať. Keď sa pozrieme na novozavedený ukazovateľ, ako dane, odvody vplývajú na motiváciu ľudí pracovať, tak sme 133. na svete. A myslím si, že práve takéto návrhy zákonov, ako predložili predkladatelia, pomáhajú zmeniť tento stav, pretože ozaj súčasné zodvodovanie dohôd je nezmyselné a vyháňa ľudí do čiernej práce. Prihováram sa teda za podporu tohto zákona. Určite celý klub SDKÚ – DS podporí tento zákon, pretože táto úľava na odvodoch pri malých pracovných úväzkoch cez dohodu pomôže predovšetkým mnohým ľuďom privyrobiť si na krátkych pracovných úväzkoch. Ďakujem.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, záverečné slovo.

Ďakujem. Áno, stanovili sme arbitrárnu hranicu. Ono tá arbitrárna, to znamená, obrazne povedané, je vycucaná z prsta. Ono to môže byť ja neviem aj minimálna mzda alebo polovičku životného minima alebo ja neviem. Proste tá hranica, na ktorej sa dohodneme, to je vec diskusií. A ja nevidím najmenší dôvod, aby sme, povedzme, aj s poslancami strany SMER nediskutovali na túto tému, tak dobre, kde je tá hranica, kde je to skutočne pre nízkopríjmové skupiny a kde je to vyššie príjmové skupiny. Ale ja som hlboko presvedčený, že to, čo som povedal na začiatku, tento inštitút a takto nastavený je hlavne na to, aby ľudia prostredníctvom dohôd nie zarábali, ale privyrobili si. Takže, žiaľbohu, jednotné k tomuto možno ešte povedať to, že počas minulej vlády tí, ktorí vedia, že som bol v tej odbornej skupine, ja mám úplne čisté svedomie s tým, že keď toto navrhujem, pretože my ako strana sme vždy presadzovali, aby tieto dohody boli čo najmenej zodvodované, a, áno, pán Mihál, nakoniec sme sa dohodli na tejto hranici, ktorá bola potom taká, by som povedal, vzájomne akceptovateľná alebo proste podľa dohody.
Takže chcem povedať na záver, že zbytočne pre mňa z nepochopiteľných dôvodov vláda aj v tomto prípade tak ako s tými odvodmi do zdravotníctva proste to prehnala. Prehnala to v tom vysokom zaťažení, proste doviedla to do ad absurdum. To znamená, to, čo relatívne bolo akceptovateľné a nebolelo, tak jednoducho doviedla do ad absurdum.
Ja rozumiem argumentom, povedzme, výčitkám, kde zobrať peniaze? Ale dovoľte mi hneď povedať aj argument, keď niekto povie, že no tak kde zoberieme tie peniaze, čo zdaňujeme alebo zodvodňujeme u tých dohodárov, hovorím, do tých 200 eur. No tak jednoducho sa treba zamyslieť nad tým. A ja tu budem stokrát opakovať, prečo dostali v SCP Ružomberok 25 miliónov úľavu na dani, fabrike, ktorá je zisková, ktorá je dotovaná aj tak drevom, ktorá proste ani jedného zamestnanca nezamestnala navyše, čo ešte by malo aspoň nejakú logiku, tak daňovú úľavu. Ale jednoducho tam sú tie peniaze. A teraz nebudem x ypsilonom prenášať. Tak radšej tých 25 miliónov mohli zrovna rozdeliť na úľavy pre práve týchto dohodárov. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
Pýtam sa, pán spravodajca, chcete záverečné slovo? (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 676, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 651.

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.