23. schôdza

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať najskôr dôvodovú správu k uvedenému návrhu.
Uvedeným návrhom zákona sa vypúšťa povinnosť platiť odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie z dividend, teda podielov na zisku vyplácaných zo zisku obchodných spoločností alebo družstiev, vyrovnacích podielov, podielov na likvidačnom zostatku obchodných spoločností alebo družstiev a podielov na výsledku podnikania vyplácaných tichému spoločníkovi.
Zahrnutie dividend do vymeriavacieho základu pre odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré bolo zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2013, sa minulo účinkom. Osoby, ktoré sú spoločníkmi obchodných spoločností väčšinou nie sú odkázané na výplatu podielov na zisku ako svojho jediného zdroja príjmu. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné počas roka vyplácať zálohy na podiel na zisku, dokážu si finančné prostriedky z obchodnej spoločnosti a teda aj svoj zdroj príjmov zabezpečiť iným spôsobom.
Zavedenie povinnosti platiť odvody na poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku obchodných spoločností zastavilo ich samotné vyplácanie. V praxi dochádza k situáciám, že spoločníci sa na valnom zhromaždení dohodnú, že prípadný dosiahnutý zisk ostane zaúčtovaný ako nerozdelený zisk alebo sa rozhodnú, že si ho vyplatia. Ale takéto rozhodnutie ostáva v rovine zaúčtovania záväzku spoločnosti voči spoločníkovi. Pokiaľ sa aj spoločníci rozhodli vyplatiť si prípadný podiel na zisku, urobili tak len za zdaňovacie obdobia končiace rokom 2010, t. j. do obdobia, keď z takto vyplateného zisku nie je potrebné odvádzať odvod na poistné na verejné zdravotné poistenie.
V zmysle súčasnej právnej úpravy je výplatu samotného podielu na zisku za zdaňovacie obdobia rokov 2010 až 2012 povinný nahlásiť do 31. mája nasledujúceho roku po vyplatení samotný príjemca dividendy. Takéto hlásenie zostáva len v rovine dobrej vôle a svedomia príjemcov dividendy, pretože nie je plošne odkontrolovateľné. Jediný prípad, v ktorom je možné zistiť prípadné nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči zdravotnej poisťovni, je prípadná kontrola zo strany daňového úradu, ktorý podá krížovo podnet na kontrolu v zdravotnej poisťovni. Takýmto spôsobom je teda možné odhaliť iba veľmi malé percento prípadných nesplnení si oznamovacej povinnosti a príjemcovia dividend môžu zatajiť vyplatené dividendy a počkať, či táto skutočnosť bude alebo nebude zo strany zdravotnej poisťovne odhalená.
Zároveň je súčasná právna úprava aj nelogická, pretože je nespravodlivé a nesystematické odvádzať odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie z vyplatených podielov na zisku, keď takto dosiahnutý zisk už bol zdanený daňou z príjmov vo výške momentálne 23 %. Zároveň absentuje akákoľvek logická súvislosť medzi právom na výplatu dividend a povinnosťou odvádzať z vyplatených dividend odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie a systémom verejného zdravotného poistenia vôbec.
Predkladaný návrh zákona je v súlade so zákonmi a s ústavou.
Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžadujú zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu.
Dovoľte mi ešte k tejto správe dodať niekoľko poznámok, ktoré ma proste inšpirovali aj v priebehu diskusie v tomto parlamente.
Nie je tu pán kolega Blaha, teraz nemyslím nič osobného. Spomínal včera na hodine otázok kriticky, že rovná daň, to je proste..., už ani neviem, aké pejoratívne slovo použil, a že a v rozvinutých krajinách túto rovnú daň nemajú. No tak ja zase môžem povedať, že nepoznám krajinu na svete, ktorá by mala upravené platenie odvodov takto, v takejto výške a takýmto spôsobom z dividend. Sme takáto jediná krajina. Takže ak má byť argument, že niekde niečo neexistuje, no tak myslím si, že toto je jeden z prípadov, nad ktorým sa treba pozastaviť. A, samozrejme, možno ono to chce trošku širšiu debatu, z čoho by sa vlastne tie zdravotné odvody mali platiť.
A ja k tejto poznámke už len tak skôr kolegom ekonómom poviem, že aj počas predchádzajúcej vlády možno tá debata o tom, z čoho to platiť a z čoho to neplatiť, proste išla úplne opačným smerom. A ja si nemyslím, že zdravotné odvody sa majú a priori platiť z každého príjmu. Široký základ platenia odvodov, a to je jedno, či je to zo sociálnych alebo zdravotných, neznamená z každého príjmu. Ad absurdum, môžem povedať, nech platíme zdravotné odvody z úrokov, nech platíme zdravotné odvody z prepitného a tak ďalej. A určite tam, kde sa jednoducho štandardne neplatia zdravotné odvody, teda aj v okolitých krajinách, z nejakých príjmov, tak nevidím najmenší dôvod, aby my sme začali zavádzať platenie odvodov zdravotných z týchto príjmov.
Možno ešte poviem takú poznámku, že základná chyba niektorých ľudí, ktorí rozhodujú o reformách alebo zavedení takýchto zmien, to už je jedno, za ktorej vlády to je, je v tom, že sa stále rozmýšľa, akým spôsobom ináč vybrať príjmy do nejakého systému, to je jedno, či sociálneho zabezpečenia alebo zdravotného, keď hovorím o zdravotníctve, tak to povedzme o zdravotníctve. Ale problém nie je to, či to vyberiete z ľavého alebo z pravého vrecka, problém je v tom, že to prerozdeľovanie tých peňazí je neefektívne a neadresné. To znamená, že ak chcete robiť reformu alebo navrhujete reformu, z ktorých príjmov sa má čo platiť, tak jednoducho, naopak, treba sa sústrediť na tú výdavkovú stranu mince. Alebo minimálne keď hovorím o jednej strane mince, tak treba spomenúť aj tú stranu B. Takže, žiaľbohu, aj táto myšlienka bola pôvodne, áno, zavedená minulou vládou, ale už teraz dotiahnutá úplne ad absurdum. A v jednotlivých prípadoch, hlavne tým malým podnikateľom sa zvýšilo tá efektívna miera zdaňovania, čo je, zjednodušene povedané, v porovnaní s tým, koľko musí z príjmu zaplatiť štátu. Vtedy to bolo, povedzme, 19 % alebo 19 jednotiek zo sto. A teraz de facto po spočítaní aj daní, aj odvodov v mnohých prípadoch je to až 34 jednotiek z tých sto zarobených.
Takže toto je len úvod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, dovoľte aby som tuná to uviedol.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu, Gabriela Csicsaia a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 673). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie.
Prijatie návrhu zákona, ako sa uvádza v dôvodovej správe, si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Súčasťou návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky k návrhu zákona.
Tak to by bolo všetko, skončil som, pani predsedajúca, ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený kolega predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov aj k tejto novele.
Myslím si, že nechať odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku v tej podobe, ako to teda vyzerá dnes v zákone o zdravotnom poistení, respektíve ako to bude vyzerať po nadobudnutí účinnosti tej ostatnej novely k 1. 10. 2013, je veľká chyba. Inými slovami, aby som teda nepoužíval negáciu za negáciu, je dobré, ak v tomto parlamente sú návrhy, ktorých cieľom je zrušiť alebo prípadne znížiť odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku.
Pre tých, ktorí nerozumejú tomu, o čo vlastne ide, tak ešte raz poviem, dvoma vetami, podstatu, aby vám to bolo jasné. Predstavte si podnikateľa, ktorý má obchodnú spoločnosť, je majiteľom obchodnej spoločnosti, eseročky alebo prípadne akciovej spoločnosti, táto jeho spoločnosť dosiahne zisk, povedzme, aby sa to ľahšie počítalo, 100 eur, 100 eur zisku dosiahne, lebo na každých 100 eur zisku, ako to dopadne, zaplatí z toho ako právnická osoba 23-percentnú daň, čiže zvýšili ste daň právnickej osoby z 19 na 23 %, čiže 23 eur zaplatí na dani a z tých zostávajúcich 77 eur, ktoré si zoberie, lebo je to jeho zisk, má na to, samozrejme, právo, to je zmysel podnikania, zaplatí 14-percentné zdravotné poistenie, zostane mu v prepočte čistých 66 eur. Čiže zo 100 eur, ktoré má ako odmenu za to svoje podnikanie, za tú svoju podnikateľskú činnosť, mu zostane 66. Inými slovami, ak to možno takto povedať, daňovo-odvodové zaťaženie takýchto podnikajúcich osôb je vo výške 34 %.
Nechcem tu zdržiavať a krkolomne vysvetľovať, ako je to v prípade zamestnancov, takže to úplne skrátim. Daňovo-odvodové zaťaženie zamestnanca z takzvanej super hrubej mzdy alebo, ak chcete, z ceny práce je 36 %. To znamená, v tomto štáte, keď si to urobím ako záver, sa neoplatí podnikať, pretože tak sa radšej teda niekde zamestnám, pretože to zaťaženie zamestnania alebo podnikanie je úplne rovnaké. Čiže prečo by som sa namáhal, dával nejakú tvorivú činnosť do toho podnikania, snažil sa, dokonca zamestnával ďalších ľudí, trápil sa, riešil všetky možné problémy z hľadiska administratívnej náročnosti a všetko ďalšie robil, trápil sa s odborármi, trápil sa s vládou Roberta Fica, ktorá ma znova a znova zaťažuje a zdražuje mi plyn, pretože podnikateľom plyn sa zdražuje. Tak sa na to jednoducho vykašlem. Čiže takýto zákon o zdravotnom poistení nie je dobrý a treba s tým niečo urobiť.
Na druhej strane ten spôsob, akým sa tie zdravotné odvody z dividend vlastne vyberajú, je tak naivný, že každý podnikateľ na druhej strane, ktorý má všetkých päť pohromade a nechce riešiť veci tým, že tú svoju činnosť zruší, že tú firmu zabalí, tak si nájde milión päť iných spôsobov, ako to zdravotné poistenie obísť. Kto chce vedieť, ako to urobí, nech sa ma spýta. Ja to tu verejne hovoriť nebudem, lebo zase budem niekým obvinený, že tu navádzam na neplatenie odvodov, ale tých milión päť spôsobom existuje. A sú úplne legálne a sú úplne v súlade so zákonom.
Čiže robíte tu bábkové divadlo. Strašíte slušných ľudí, podnikateľov, zaťažujete ich daňami, odvodmi, ale pritom napríklad vaši sponzori, ktorých by v prvom rade bolo dobré zaťažiť aj 100-percentnou daňou za to, čo robia v tomto štáte, ako ho vykrádajú s vašou pomocou, sa smejú, pretože tí tieto spôsoby na rozdiel od drobných podnikateľov poznajú veľmi dobre. Tým radiť netreba. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. No ešte na záver by som chcel povedať, že ja sa vôbec necítim byť expertom na zdravotníctvo. A trošku nadnesene poviem, že keď mám zdravotné problémy, tak namiesto do nemocnice radšej idem do kostola. A skutočne necítim sa jeho expertom, ale dovolím si trúfnuť povedať, že financiám rozumiem.
A ešte jeden taký zaujímavý fakt, čo sa týka odvodov do zdravotníctva, ktoré som spomínal aj v rozprave s tým, že táto vláda má dvojitý meter k rôznym podnikateľom. Tak chcem pripomenúť, že tak ako sme boli svedkami trojnásobného otvorenia druhého piliera, kde vláda presviedčala všetkými argumentmi a veľakrát aj nefér argumentmi, aby ľudia prestúpili do toho štátneho systému, tak v súčasnosti keď sa kritizujú súkromné poisťovne, ja nevidím žiadnu aktivitu vlády, aby ľuďom vysvetlila a presvedčila ich tiež, aby prestúpili do tohto štátneho systému. Zamyslime sa nad tým, prečo v tomto vláda sa neangažuje. Však to je jednoduché. Pokiaľ ľudia prestúpia z tých súkromných spoločností, o to bude nižšia trhová hodnota tých súkromných spoločností, o to menej daňoví poplatníci budú musieť zaplatiť pri kúpnej cene zdravotných poisťovní. Teraz aby sme si rozumeli, ja nikoho nenavádzam, ja len hovorím o rôznom prístupe vlády k rôznym podnikateľským subjektom.
Takže úplne na záver. Ja, samozrejme, rozumiem politike a nie som veľmi optimistický, či tento návrh prejde. Ale minimálne by bolo na zváženie, či o tomto nediskutovať ďalej a či aspoň jednoducho nebrať do úvahy tú skutočnú prax. Ja sa pamätám, pán premiér Fico povedal, že keď sme niečo zle urobili a prax ukáže niečo iného, tak nech sa vrátime k tomu. No, tak sa vráťme k tomu a diskutujme o tom, jednoducho ako to ináč urobiť. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja len krátko, toľko poviem, že tento návrh zákona chcem podporiť a vyzvať k jeho podpore aj kolegov. Zdá sa mi to dosť nezmyselné, aby sme platili odvody do zdravotnej poisťovne z dividend.
A ako kolega to povedal, že radšej ide do kostola ako do nemocnice, tak možno väčšina z nás by asi radšej tam išla, keď máme vážne zdravotné problémy. Naše zdravotníctvo nemá málo peňazí, lebo zo štátneho rozpočtu, čo sa tam vyčleňuje, ten balík peňazí do zdravotného systému je dostatočný, len problémom je to, že sú nesprávne a nespravodlivo prerozdelené. Údajne podľa odhadov 40 % z celkového objemu finančných peňazí pre zdravotníctvo končí mimo zdravotníctva, teda len 60 % je v tom zdravotníctve. Mnohé nemocnice a zdravotnícke zariadenia v súčasnej dobe, ale je to dlhodobý trend, že to klesá, tá úroveň v zdravotníctve je otrasná, úplne otrasná. Tie podmienky v mnohých zdravotníckych zariadeniach sú nedôstojné, ľudsky nedôstojné. Nechcem to teraz tuná obhajovať. Peniaze a objem peňazí a výška peňazí nevyrieši tento problém. Nie je to v peniazoch, ale je to v postojoch ľudí. Veľakrát aj v manažmentoch, ktoré vedú tieto zdravotnícke zariadenia, sú takéto nedôstojné podmienky. Všetci, možno tí, ktorí v tom máte skúsenosť, mali ste ťažko chorého, možno zomierajúceho svojho príbuzného. A ocitol sa v zdravotníckom zariadení. Tak človek sa veľakrát cíti úplne, totálne bezmocne, ako vás táto mašinéria pohltí.
Ja takto ešte celkom v závere ďakujem predkladateľom, že prišli s takýmto návrhom zákona. Všetkých vás prosím o tú podporu. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, návrh zákona sa predkladá z dôvodu zmeny odvodového zaťaženia fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Výrazné zvýšenie odvodového zaťaženia prác na dohodu spôsobilo zvýšenie nákladov na dočasnú pracovnú silu a pre desiatky tisíc ľudí aj zhoršenie možnosti legálneho zamestnania sa touto formou. Nové pravidlá platenia poistného pre účely zdravotného a sociálneho poistenia z dohôd priniesli navyše aj výrazné zvýšenie administratívneho zaťaženia zamestnávateľov a skomplikovalo celý systém. Pôvodne jednotný prístup k zaťaženiu dohôd odvodmi nahradilo súčasných osem rôznych úrovní.
Inštitút dohody do poslednej novelizácie predstavoval nástroj, akým mohli zamestnávatelia flexibilne vyriešiť naliehavé časovo obmedzené úlohy bez toho, aby na nich dopadali náklady sociálneho a zdravotného systému a viaceré náklady Zákonníka práce. Pre tzv. dohodárov sa jednalo a naďalej jedná najmä o spôsob získavania dodatočného, zväčša nepravidelného príjmu. Zámer vlády, aby väčšina dohodárov skončila v klasickom pracovnom vzťahu, sa ukázal ako nereálny a jediným dôsledkom predchádzajúcej novelizácie bol výrazný pokles počtu dohôd a zníženie čistých príjmov, ktoré zasiahlo najvýraznejšie ľudí s nižším príjmom, zdôrazňujem, s nižším príjmom, študentov, dôchodcov a tak ďalej.
Ľudia s nižším príjmom by najmä dnes, v čase krízy a vysokej nezamestnanosti mali mať k dispozícii jednoduchú možnosť zvýšiť si svoj čistý príjem. Takýto postup je nielen v záujme občanov, ale aj v súlade so správou Európskej únie, ktorá vyzýva k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nižším príjmom. Práve dohody sú vhodným nástrojom, vďaka ktorému by ľudia s nižším príjmom mohli mať opätovne možnosť privyrobiť si bez ohľadu na to, či majú príjem zo zamestnania.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Dovolím si ešte povedať v tejto mojej dôvodovej správe, že práve toto je sociálne opatrenie, ktoré by mohla a podľa mňa by aj mala podporiť tá časť spektra, ktorá sa hrdí tým, že proste zastupuje nízkopríjmové skupiny, pretože ten môj návrh je alebo náš návrh je v tom, aby odvody sa neplatili do výšky životného minima. To znamená, že ak si niekto privyrobí do výšky 200 eur mesačne, tak bude mať odvody len 1,05 % alebo resp. minimálne odvody.
Ja by som ešte povedal jednu vec, že tento môj návrh nezachádza do úplne pôvodného návrhu, to znamená, do toho, ako to fungovalo pred rokom 2013 alebo predtým. To znamená, že v podstate tam nebola žiadna maximálna hranica, do ktorej sa platilo len tých 1,05 %. Takže vlastne môj návrh eliminuje tých, ktorí de facto zneužívali tie dohody. To znamená, že si vyplácali cez dohody strašne veľkú čiastku. Takže nezachádza to do toho. Ale je to v podstate len čiastočný návrat k tomu, aby skutočne sa podporili čisté príjmy tých nízkopríjmových skupín.
Takže ja si myslím, že táto záležitosť minimálne, zase poprosím, nech sa nad tým zamyslia poslanci kolegovia, je vhodná na to, aby mohla sa prediskutovať v druhom čítaní, a potom aj na hľadanie proste nejakých, povedzme, foriem. Takže ďakujem zatiaľ.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2003 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 674), a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 650 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Do tretice všetkého dobrého, tento zákon určite prejde, pán kolega. Vážená pani predsedajúca, vážený pán kolega navrhovateľ, zastupujúci ostatných navrhovateľov, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj si myslím, že tento zákon konkrétne by mal získať podporu nielen opozície, ale aj koalície, ak je záujmom politikov poslancov, ktorí sedia v tomto parlamente, zlepšiť zamestnanosť na Slovensku, ak je záujmom nás všetkých, aby ľudia mali vyššie príjmy, aby mohli pracovať, aby mali vyššiu životnú úroveň. A, znova hovorím, čím viac ľudí bude pracovať, tým viac ľudí bude platiť dane, tým viac môžeme rozvíjať aj sociálny systém, tým môžu byť vyššie dôchodky a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj nie je riešenie a nie je dobré riešenie, ak všetci dohodári bez milosti okrem teda skupiny študentov, aj to nie úplne, musia platiť prakticky plné odvody zo svojich príjmov, aj keď ide často o skutočne možno drobné, príležitostné príjmy. Ja tu neustále hovorím o tom, že dohodári, áno, sú to aj prípady, keď sa ten inštitút dohody zneužíva a keď niekto, kto má svoj riadny pracovný pomer, v ktorom možno zarobí 300, 400, 500 eur, ďalších možno aj 1 000 eur dostane cez dohodu alebo dostal cez dohodu, tým spolu so svojim zamestnávateľom obišli odvody. Ale takéto prípady sa predsa, keď by sme chceli, dajú jednoduchým spôsobom podchytiť. A nemusí sa to robiť tým spôsobom, že sa, skrátka, rúbe hlava-nehlava a na pár percent špekulantov, ktorí inštitút dohody zneužívajú, aby si týmto spôsobom preliali príjem bez platenia odvodov, doplatia desaťtisíce, státisíce ľudí, pre ktorých je ten inštitút dohody ako šitý na mieru. Myslím tým, znova a znova to opakujem tu za týmto pultom, že ide najmä o rôzne neziskové organizácie, rôzne združenia občanov, centrá voľného času, záujmové krúžky detí, školy, školstvo, kde rôzni aktivisti, rôzni aktívni ľudia sa venujú napríklad mládeži, venujú sa kultúre, venujú sa rôznym verejnoprospešným aktivitám a sú „zamestnaní“ alebo nejako byť formálne zamestnaní musia. Nedá sa to robiť načierno predsa. To nikto hádam nechce. Sú zamestnaní formou dohody, ktorá je na takéto pracovnoprávne vzťahy ako šitá. Tam sa nemusíme hrať o to, či dostanú výpoveď a koľko majú mať odstupné. Tam o to vôbec nejde, a preto sú aj tie diskusie.
Trošku odbočím. Zrušme dohody, o ktorých počúvame zo strany SMER-u, sú zlé, pretože takýto pracovnoprávny vzťah je v praxi potrebný a nikomu nepoškodzuje. Práve, naopak, umožňuje právny rámec pre takéto činnosti, kde nejde o nejaké trvalé zamestnania, kde nejde o nejaké či už priemerné alebo vyššie príjmy, kde ide o to, aby bol právny rámec, ako majú, povedzme, tí ľudia, ktorí pri školských kluboch vedú záujmové krúžky detí, byť zamestnaní, ako majú byť v neziskových organizáciách zamestnaní ľudia, ktorí tam vykonávajú nejaké príležitostné činnosti, ako majú byť zamestnaní vo futbalových kluboch mládežnícki tréneri za tých 50 alebo 100 eur mesačne alebo rozhodcovia, ktorí prídu pískať nejaký zápas bez ohľadu na to, či je to vo futbale, v hokeji alebo v akomkoľvek inom športe. Takíto dohodári žiadnym spôsobom nechceli a nechcú obchádzať odvody. A keď takíto dohodári dnes musia toto robiť so svojimi kapitalistami zamestnávateľmi, ktorých treba vytrestať za to odvodmi, že toto robia, ak oni platia odvody, tak to nesmierne poškodzuje túto sféru života našich ľudí, pretože takéto organizácie peniaze na tie odvody jednoducho nemajú. A keď tomu, kto vedie tie záujmové krúžky detí, z jeho 50 eur 13 zoberiete na odvodoch, tak mu zostane len 37. A to už naozaj nie je ani na tú kávu, ani na ten benzín, ktorý prevozí, keď na ten krúžok ide a keď sa chce tým deťom venovať. Čiže tu by to chcelo naozaj citlivejší prístup. A ten práve predkladajú predkladatelia v tomto návrhu zákona, keď navrhujú, aby sa síce odvody z dohôd platili, ale až pri relatívne vyššom príjme, kde teda nastrelili, nazvem to takto, hranicu životného minima, čo je v zásade rozumná hranica, pretože, ak sa aj vrátim k svojmu predošlému vystúpeniu, presne takto isto sme to vlastne navrhovali, keď sme boli vo vláde. Áno, aj my sme hovorili o tom, že odvody z dohôd sa platiť majú, ale s tým, aby sa postihli tí, ktorí na tie odvody majú skutočne slušný príjem a kde je vo svojej podstate obchádzanie odvodových povinností s tým, že niekto to nemá cez pracovnú zmluvu, ale cez dohodu. Ak ide o drobné, príležitostné príjmy do výšky, povedzme, teda životného minima, tak takisto ako minister práce som sa podpísal pod takýto návrh, ktorý vtedy prišiel do parlamentu. Žiaľ, už zo známych dôvodov schválený nebol. Čiže vraciame sa k tomu, čo tu už bolo. A ak teda v roku 2016 sa pomery v tejto snemovni otočia, čo tu nepochybne znova bude, pod takýto návrh sa ja vždy podpíšem, respektíve zaň zahlasujem. A vyzývam aj vás, či tu ste alebo či tu nie ste, aby ste sa nad tým zamysleli. Vyzývam vládu, aby sa takisto nad týmto návrhom zamyslela, pretože to, čo je zavedené dnes, tvrdé zodvodovanie dohôd škodí celému Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Mihál končil svoje vystúpenie slovami, že súčasné zodvodovanie dohôd škodí celému Slovensku. Ja s tým môžem len a len súhlasiť.
A chcem dodať jednu informáciu o pozícii Slovenska v porovnaní s inými krajinami ohľadom konkurencieschopnosti. My veľakrát hovoríme o tomto rebríčku, ale myslím si, že je potrebné často p tom hovoriť aj podrobnejšie a rozmeniť to na drobné. Keď sa pozrieme bližšie na ukazovatele, že prečo sme tak zle v konkurencieschopnosti, vidíme práveže zvýšené dane, odvody a tá pracovnoprávna legislatíva výrazne negatívne ovplyvnili motiváciu ľudí pracovať. Keď sa pozrieme na novozavedený ukazovateľ, ako dane, odvody vplývajú na motiváciu ľudí pracovať, tak sme 133. na svete. A myslím si, že práve takéto návrhy zákonov, ako predložili predkladatelia, pomáhajú zmeniť tento stav, pretože ozaj súčasné zodvodovanie dohôd je nezmyselné a vyháňa ľudí do čiernej práce. Prihováram sa teda za podporu tohto zákona. Určite celý klub SDKÚ – DS podporí tento zákon, pretože táto úľava na odvodoch pri malých pracovných úväzkoch cez dohodu pomôže predovšetkým mnohým ľuďom privyrobiť si na krátkych pracovných úväzkoch. Ďakujem.

Ďakujem. Áno, stanovili sme arbitrárnu hranicu. Ono tá arbitrárna, to znamená, obrazne povedané, je vycucaná z prsta. Ono to môže byť ja neviem aj minimálna mzda alebo polovičku životného minima alebo ja neviem. Proste tá hranica, na ktorej sa dohodneme, to je vec diskusií. A ja nevidím najmenší dôvod, aby sme, povedzme, aj s poslancami strany SMER nediskutovali na túto tému, tak dobre, kde je tá hranica, kde je to skutočne pre nízkopríjmové skupiny a kde je to vyššie príjmové skupiny. Ale ja som hlboko presvedčený, že to, čo som povedal na začiatku, tento inštitút a takto nastavený je hlavne na to, aby ľudia prostredníctvom dohôd nie zarábali, ale privyrobili si. Takže, žiaľbohu, jednotné k tomuto možno ešte povedať to, že počas minulej vlády tí, ktorí vedia, že som bol v tej odbornej skupine, ja mám úplne čisté svedomie s tým, že keď toto navrhujem, pretože my ako strana sme vždy presadzovali, aby tieto dohody boli čo najmenej zodvodované, a, áno, pán Mihál, nakoniec sme sa dohodli na tejto hranici, ktorá bola potom taká, by som povedal, vzájomne akceptovateľná alebo proste podľa dohody.
Takže chcem povedať na záver, že zbytočne pre mňa z nepochopiteľných dôvodov vláda aj v tomto prípade tak ako s tými odvodmi do zdravotníctva proste to prehnala. Prehnala to v tom vysokom zaťažení, proste doviedla to do ad absurdum. To znamená, to, čo relatívne bolo akceptovateľné a nebolelo, tak jednoducho doviedla do ad absurdum.
Ja rozumiem argumentom, povedzme, výčitkám, kde zobrať peniaze? Ale dovoľte mi hneď povedať aj argument, keď niekto povie, že no tak kde zoberieme tie peniaze, čo zdaňujeme alebo zodvodňujeme u tých dohodárov, hovorím, do tých 200 eur. No tak jednoducho sa treba zamyslieť nad tým. A ja tu budem stokrát opakovať, prečo dostali v SCP Ružomberok 25 miliónov úľavu na dani, fabrike, ktorá je zisková, ktorá je dotovaná aj tak drevom, ktorá proste ani jedného zamestnanca nezamestnala navyše, čo ešte by malo aspoň nejakú logiku, tak daňovú úľavu. Ale jednoducho tam sú tie peniaze. A teraz nebudem x ypsilonom prenášať. Tak radšej tých 25 miliónov mohli zrovna rozdeliť na úľavy pre práve týchto dohodárov. Ďakujem za pozornosť.