23. schôdza

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona o politických stranách.
Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky podľa rokovacieho poriadku.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnej aj právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, zákona o rokovacom poriadku.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli a o tom, že je návrh v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Po rozprave odporučím, aby návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní a súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady aby návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mezenská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

Tak ja tým, že sa nikto nehlási do rozpravy a nebude možnosť fakticky vystúpiť, lebo aj v rámci tejto mojej rozpravy môj príspevok bude veľmi krátky, možno až len dvoj-, trojvetný, ja vaše zákony, pán Hlina, aj vaše snaženie, poslaneckú iniciatívu, ktorá smeruje k zlepšeniu parlamentnej kultúry, v plnej miere podporujem, tak ako som sa vyjadrila, aj keď tieto zákony išli v prvom cykle predkladania, prezentovania, aj tentoraz ich podporím, lebo sú dobrým snažením. Verím, že sledujete šľachetné a dobré ciele. A zároveň vám chcem povedať, že aj tú vašu iniciatívu pred Úradom vlády podporím osobnou účasťou. Takže to je toľko z mojej strany v rámci rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
To bola jediná prihlásená do rozpravy, to znamená, že vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Nie.
Pán spravodajca? (Reakcia spravodajcu.) Takisto nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážení páni poslanci, iba kratučká spomienka, zajtra má pohreb pán Milan Zemko, ktorý bol v prvých slobodných voľbách takisto zvolený za podpredsedu ešte Slovenskej národnej rady. Tak dajme mu svojím spôsobom úctu. Bol to mimoriadne hodnotný človek a zároveň historik.
Ešte chcem povedať, že v utorok ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať 97. bodom programu, navrhovateľka je pani Gibalová, a potom budeme pokračovať prerušenými bodmi programu.
Prajem vám pekný víkend a pekné popoludnie.

(Prerušenie rokovania o 14.05 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Otváram trinásty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali nasledovní páni poslanci: Juraj Blanár, Augustín Hambálek, Andrej Hrnčiar, Rudolf Chmel, Elemér Jakab, Viera Mazúrová, Lucia Nicholsonová, Richard Raši, Jana Vaľová, Marian Záhumenský.
Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 642. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 616.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová, uveďte, prosím, váš návrh.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 642.)

Dobré ráno prajem. Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu predkladateľov uviedla novelu zákona č. 5 o službách zamestnanosti. Hlavným účelom predkladanej novely zákona je rozšírenie možnosti poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. V platnom zákone v § 50j, príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, v ods. 1 stojí: "Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnávateľovi podľa ods. 2, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) a d) vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. c), ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada."
V ods. 2 toho istého paragrafu sa taxatívne určuje, komu možno príspevok poskytnúť. Neustanovuje sa však možnosť poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. Vymedzuje možnosť poskytnúť príspevok na rozvoj miestnej a regionálnej zamestnanosti len zamestnávateľovi, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. My v tomto návrhu, v tejto novele zákona o zamestnanosti rozširujeme práve možnosť získania príspevku aj pre zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. Paragraf 50j, ktorý bol v platnosti v zákone o zamestnanosti od 23. 9. 2010, riešil príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie. Pravdou je, že tento príspevok už, podľa už neplatného ustanovenia nemohli dostať nami navrhované subjekty. Bol to príspevok, ktorý zákonodarcovia navrhli pre veľmi špecifický účel. Zmena vecného obsahu zamerania § 50j po ostatnej novele zákona o zamestnanosti si ale priam vynútila doplnenie a rozšírenie možnosti poskytnúť príspevok aj pre občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo nadáciu podľa osobitných predpisov. Ak by sme mali postupovať a pristupovať k posúdeniu navrhovanej zmeny čisto pragmaticky, musíme brať do úvahy aktuálne znenie § 3 zákona, ktorý definuje, kto je pre účel tohto zákona zamestnávateľ. A ja si dovolím stručne zacitovať. "Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu."
Zároveň dávam do pozornosti znenie § 8 citovaného zákona, ktorý definuje, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ak sa v tejto novele alebo v tomto našom návrhu chceme zamerať najmä na dlhodobo nezamestnaných, potom § 8 ods. c) ich definuje: "občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov". Samozrejme, že sú aj iné skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Pre podporu možnosti, ba priam by som povedala až nutnosti prijať takúto novelu zákona, si dovolím zacitovať zo štatistík. Jednou z najpočetnejších skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sú dlhodobo nezamestnaní občania vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, ktorí majú na trhu sťažené uplatnenie z dôvodu, že dlhodobou evidenciou postupne strácajú odborné vedomosti, pracovné zručnosti, pracovné návyky a ostatné sociálne zručnosti. Do tejto kategórie patria ťažko umiestniteľné osoby s nízkou vzdelanosťou, vzdelanostnou úrovňou a bez kvalifikácie. V roku 2012 v evidencii uchádzačov o zamestnanie bolo v priemere 198-tisíc dlhodobo nezamestnaných osôb. Ich absolútny počet vzrástol oproti roku 2011 o viac ako 11-tisíc osôb. Podiel dlhodobo nezamestnaných osôb na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie predstavoval v priemere 48,8 %, a to sa blíži už k polovici všetkých uchádzačov o zamestnanie.
Ak si zoberieme vekové kategórie, tak najviac nezamestnaných bolo vo vekovej kategórii od 50 do 54 rokov. To bolo 27-tisíc skoro 800 osôb. Druhou najpočetnejšou skupinou boli osoby od 45 do 49 rokov. Táto skupina tvorila podiel 12,98 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie a v číslach je to 25 705 osôb.
Z hľadiska vzdelania sa najviac na dlhodobej nezamestnanosti podieľali uchádzači o zamestnanie so základným vzdelaním alebo bez vzdelania a v roku 2012 ich bolo v priemere 77-tisíc, čo predstavovalo asi približne 39 % z celkového počtu evidovaných nad 12 mesiacov v roku 2012. Druhý najvyšší podiel tvorili uchádzači o zamestnanie s učňovským vzdelaním bez maturity, tých bolo 64 500 osôb, čo predstavovalo 32,59 % uchádzačov z celkového počtu. V roku 2012 bolo priemerne mesačne evidovaných 94 517 uchádzačov o zamestnanie starších ako 50 rokov a priemerný počet uchádzačov o zamestnanie z radov absolventov škôl v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 poklesol o 500 osôb na 28 599 osôb.
Chcela by som spomenúť aj to, že v roku 2012 bolo v evidencii priemerne 13 865 občanov so zdravotným postihnutím a ich počet medziročne vzrástol o 1 468 osôb.
Na týchto štatistikách som chcela upozorniť, že táto novela zákona, ktorú predkladáme, ktorá rozširuje možnosť poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov, má svoju logiku. Vychádzame pri predkladaní návrhu z nespochybniteľných argumentov, že prijatím nášho návrhu sa zaangažovaním navrhovaných subjektov výrazne rozšíri možnosť operatívnejšieho a efektívnejšieho zamestnania znevýhodnených skupín nezamestnaných. Jeden z takýchto argumentov je aj ten, že objektom mnohých subjektov, ktoré sú navrhované v našej novele, je primárne starostlivosť o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä a napríklad sú to charitatívne zariadenia, ktoré takýmto spôsobom prišli o možnosť takto zamestnávať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a prišli o možnosť, ktorú doteraz používali, aby takýchto znevýhodnených uchádzačov - dlhodobo nezamestnaných - po určitom čase, ak sa osvedčia, si ponechali vo svojich zariadeniach natrvalo.
Ruka v ruke s navrhovanou zmenou, ktorú som predstavila, ide druhá navrhovaná zmena a tou je zakotvenie možnosti v § 54, aby aj občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov mohli participovať na realizácii projektov a programov, ktoré v zmysle platného zákona schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad. Ide o projekty a programy na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, pilotné projekty na overovanie nových aktívnych opatrení na trhu práce alebo pilotné projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti. Rozšírením možnosti participovať na realizácii taxatívne vymedzených projektov a programov sa výrazne prispeje k zvyšovaniu zamestnanosti v danom regióne, a preto sme presvedčení, že v tom-ktorom regióne by mali mať možnosť aj tieto navrhované subjekty získať príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných.
Tieto navrhované zmeny, ktoré predkladáme a ktoré som vám predstavila, majú v oboch navrhovaných dotknutých paragrafoch vo svojich zmenách len fakultatívny charakter, preto ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemalo z hľadiska finančných dopadov na rozpočet k tomuto návrhu zákona žiadne pripomienky. Preto prosím o zváženie, aby sme pomohli znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie aj prijatím takejto navrhovanej zmeny. Hoci má fakultatívny charakter, ale nevylučujme a okrem obcí a VÚC-iek dajme možnosť aj iným subjektom riadne registrovaným, ktoré majú skúsenosti so zamestnávaním, aby pomohli riešiť nezamestnanosť a dlhodobú nezamestnanosť v tom-ktorom danom regióne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani navrhovateľka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, Milanovi Halúzovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 642), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 66 z 28. augusta 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 616 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje navrhovaný predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Ďakujem pekne, pani navrhovateľka, aj vám, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona má tlač 687, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 662.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina, poprosím vás o uvedenie návrhu zákona.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 687.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladám. Veľmi stručne sa pokúsim vysvetliť zmysel jeho predloženia. Stále budem v dobrej viere a budem si myslieť, že nedopatrením sa stalo to, že sme zle uchopili vyhlášku Európskej komisie, ktorá mala dobrú vôľu, lebo tam ju identifikujem v tej vyhláške Európskej komisie, o dobrej vôli v tom, že chce pomôcť účastníkom cestnej premávky, že v prípade nejakej nehody vytvorí ďalší systém, ktorý môže pomôcť, pomôcť rýchlejšie. V krátkosti len poviem, zjednoduším, to jediné má význam, však to má význam rozprávať tu ľuďom, lebo však ľudia, ľudí, som rád, že to zaujíma, tu to nezaujíma nikoho.
Európska komisia pripravila vyhlášku, ktorá hovorí o tom, že v zásade, zjednodušene, do áut by sa mal dostať pasívny čip, ktorý sa aktivuje pri nehode. Čo to v praxi znamená? To znamená, že je tam niekde nejaké zariadenie, ktoré nárazom, tak ako airbag, tak nárazom sa zaktivuje a vyšle taký emergency call niekde a proste tá pomoc je tam o niečo rýchlejšie. Takto to myslela Európska únia a v zásade môžme povedať, však prečo nie, keď to môže pomôcť. Samozrejme, rozpútala sa aj vášnivá debata v slušných krajinách, kde si demokraciu ctia, že či čipovanie áut, či má, alebo nemá ešte nejaký iný rozmer. Táto diskusia koniec koncov ešte prebieha, kdežto tu, v krajine, v ktorej sme schopní uzákoniť právo prvej noci, tak tu žiadna diskusia neprebiehala. Tu sa len povedalo; presne tak, jak to funguje, proste keď tu prídete pred túto ctenú poslaneckú snemovňu a poviete, že je to vyhláška Európskej komisie, tak sa už nikto nič nepýta. Však Európska komisia.
Naši pohlavári, zdá sa, že si to všimli - túto skutočnosť - a mimoriadne aktívne, ale aj zákerne s ňou pracujú. To znamená, svojim poslancom, ktorí častokrát naháňajú svojho zajaca, len povedia, o čom je ten zákon, o to sa nestaraj, to je európska vyhláška, a poslanci sa už nestarajú, ďalej naháňajú svojho zajaca. A presne o tom to je, že je to taká bariéra, to znamená, sekundárne sa hovorí, už sa nepýtaj, lebo však Európska komisia. Nuž, vážení poslanci, keby ste chceli vedieť, že čo chcela Európska komisia, toto chcela Európska komisia. A ako to dopadlo u nás?
No zase tak, ako to býva veľmi dobrým zvykom. To znamená, je to vytunované do ad absurdna a je to pripravené na to, aby si niekto, to, čo teda už je preddohodnuté, aby zákonné predpoklady tam aj boli na to a to servírovanie verejnosti bolo v etapách. Nuž tak do tohto zákona o IDS-ku sa pretavilo ustanovenie bodu b, ktoré hovorí, že bude merať počet prejazdených kilometrov. Vážení kolegovia, pomôžte mi, teda občania, tu sa nebudem pýtať nikoho, pomôžte mi teda, aký zmysel má pre to, čo chcela Európska komisia - to znamená pomôcť ľuďom v núdzi -, aký význam má merať prejazdené kilometre v tom danom aute prostredníctvom aktívneho čipu.
Ja netvrdím, že som nejaký v tom odborník, ale laický pohľad mi na to hovorí, že počet prejazdených kilometrov má zmysel merať z pohľadu nejakého štatistického? Ale to je potom lepšie ísť cez brány, hej, alebo tých brigádnikov, čo vidíte, že oni pozerajú, že koľko teda tých áut prejde. Môžme hovoriť o vyťaženosti, ale hovorím, to sa robí ináč. No potom, keď už vyradíme aj toto, túto, štatistický dôvod, tak potom už zostáva jediný. A to chcem zase, znova obrátiť sa na občanov, občanov upozorniť, že to presne sa na vás chystá. Že tak jak platia mýto nákladné autá, tak za chvíľku tuná dôjdu skvostní demokrati so stalinovským pozadím a povedia, že, že aj osobné autá. Presne tak to dopadne, vážení! Presne tak to dopadne a vy budete kukať, ako, ako sa hovorí, ako teliatko na novú bránu a budete sa čudovať, ako je to možné. No je to možné. V tejto krajine je to možné a keby ste náhodou niekde zahlesli nejakým hláskom, že sa vám to nepáči, tak dostanete vrátenú loptičku: Ale však nehnevajte sa, ale zákonom o IDS, ktorý ste schválili vtedy a vtedy, ste už to, zákonný predpoklad na to vytvorili. Čiže z vás poslancov SMER-u; teraz sa obraciam na vás; urobia to, čo teda z vás častokrát robia, hej, že čo chcete, však ste to schválili.
No, takže to je celé, tak to nejakým spôsobom pre, ako sa to dotkne občanov. Občanov sa to dotkne tak, že budú platiť mýto a dokonca vám to ešte títo géniovia marketingu odprezentujú, že to bude spravodlivé, lebo bude spravodlivé, že platíte iba toľko, čo prejazdíte. Ja viem, že to tu aj niekoho zaujme, niekto povie, áno, to je správne, dokonca tu budú k tomu vystupovať a nejaké. Nuž, nech sa páči. Nech sa páči, keď chcete, nech sa páči, ja sa prispôsobím. Len hovorím, slušné krajiny, kde si ctia demokraciu, kde si ctia aj históriu, kde si ctia aj ľudské práva, prebieha vášnivá debata o možnosti akéhokoľvek monitorovania. A ja len námatkovo spomeniem: Angličania proste neakceptovali v akejkoľvek podobe tento čip, hej. Čiže ani v tej pasívnej, práve kvôli týmto rozmerom, nuž ale sú také krajiny, ktoré proste ten, stádovitosť je tu možno pomaly. Ľutujem, že to musím povedať, no musím to povedať, no tak jak mám povedať, no tak je, no tak je to, tak ako to je, tak máme to v zákone, máme to predpripravené, to mýto bude, to mýto budú robiť tí istí, čo robia pre nákladné, to mýto bude, samozrejme, vysoké a potom sa niekto objaví a povie, že ho o tri percentá zníži. A to, že ho o tri percentá zníži, mu urobí desať percent vo voľbách.
A proste tie metódy manipulácie budeme ich krásne svedkom, ale pre nás stojí trošku, aj zvykneme rozmýšľať, si povieme, že, že prečo. Prečo zrovna tu máme platiť mýto na osobné autá, keď, keď slušná Európa týmto smerom, ak sa mýlim, ma opravte, ale slušná Európa týmto smerom vôbec neplánuje ísť. A názory, ktoré by hovorili, že chce niekto vsadiť do auta aktívny čip, ktorý ho bude monitorovať, nie dobrovoľne, však oni sú aj teraz, že ich tam máte, to je v poriadku, ale povinne, tak sú na smiech. No ale tuná nie, však tuná nonšalantne sa vám to predstaví ako vyhláška Európskej komisie a vy úplne s nadšením pomaly teda prijímate.
Takže, vážení občania, čo chcem návrhom týchto zákonov, návrhom tohto zákona som to chcel upraviť. Keď, skončím tým, čím som začal, že, že teda to nebol zámer; a budem zmierlivý; ale že to bola len taká chybička krásy, se vloudila, a nedopatrenie, no tak chcem to napraviť. To znamená, to nešťastné ustanovenie, bod b, ktoré hovorí, že bude sa merať tá vzdialenosť, sa vypustí. Ak by bol parlament parlamentom, čo v našom prípade neplatí, tak by sa otvorila nejaká diskusia na tú tému, by sme tu bojovali argumentmi. Tuná sa, znova sa obraciam na vás, vážení občania, tuná sa nič nebude diať. Tuná je už vsjo jasno, začem bukvy. Viete, to je už všetko vybavené, dohodnuté, tak ja len robím to, čo môžem, hej. Tie možnosti sú obmedzené, nepreceňujem sa. Bol som tu, stál som tu; jak Luther povedal, stojím tu, nemôžem ináč; a upozorňujem na to, čo sa na vás chystá.
Ďakujem pekne.