23. schôdza

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 687. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013, je to rozhodnutie č. 662, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, krátko sa chcem vyjadriť k navrhovanému zákonu. V prvom rade chcem povedať, že súhlasím s tým, aby čipy, ktoré budú alebo sú v autách, boli používané na to, aby sa merala prejdená vzdialenosť v určitom čase. Ale chcem v tejto súvislosti upozorniť na jednu vec, o ktorej sa malo v našej spoločnosti hovoriť, aj tu v snemovni, my dneska máme elektronický mýtny systém. Tento predražený elektronický mýtny systém za prvej vlády Roberta Fica aj dneska dobieha túto vládu. Aj dneska dobieha ministra financií Kažimíra. Naozaj, len o máločo viac vyberieme na mýte, ako zaplatíme SkyTollu za jeho služby. To, tento predražený tender z prvej vlády Roberta Fica neustále kritizujem a budem kritizovať, lebo je to tak. Ale technické riešenie SkyTollu, to, toto elektronické mýto cez satelit, ktoré dneska Slovensko používa, je technicky veľmi vyspelé. Je jedno z najvyspelejších v Európe.
A prečo o tom hovorím teraz? Údaje, ktoré tento systém zaznamenáva, sú dneska používané slovenskou Národnou diaľničnou spoločnosťou na výber mýta. A to sú pomaly jediné údaje, ktoré my dneska využívame. Som presvedčený, aj po rozhovoroch s odborníkmi, že tieto údaje, ktoré on-line neustále tento elektronický mýtny systém zaznamenáva - a on ich okamžite dokáže spracovávať -, by sa dali využívať aj tieto informácie, keby SkyToll poskytoval Národnej diaľničnej alebo ministerstvu dopravy a keby sa vedelo okamžite analyzovať tieto informácie, dalo by sa to dneska využiť. Napríklad, uvediem vám, ak sa stane na diaľnici alebo rýchlostnej ceste havária a nastanú zápchy, okamžite tento elektronický systém aj dneska by vedel, ak by poskytoval tieto informácie, vyhodnotiť a následne by ich mohli dostávať autodopravcovia, ale aj vodiči cez nejaké centrum dopravných informácií okamžite, že je tam zápcha.
Dneska toto nefunguje. Je to obrovská škoda pre Slovensko, že takto draho si platíme tieto informácie a jediné, na čo ich používame, je na výber mýta. Preto v zásade nie som proti čipovaniu áut. Ale prečo, keď dneska vieme na diaľniciach, rýchlostných cestách, na niektorých cestách 1. triedy, počúvam, že vláda rozmýšľa nad tým, že začne takto monitorovať cesty 2. a 3. triedy, keď dneska takto monitorujeme a máme tieto informácie, prečo ich nevieme využívať? Prečo musíme za drahé peniaze spúšťať ďalší projekt na čipovanie áut?
Takže chcel som upozorniť, že aj dneska máme tieto informácie a ministerstvo dopravy podľa môjho názoru má povinnosť vyrokovať si so SkyTollom v tej tajnej zmluve, o ktorej nikto nič nevie a nikto sa k nej nemôže prepracovať, má právo si vyrokovať, aby tieto informácie dostávali, aby tieto informácie boli využívané na tie dobré veci, na to, že keď vznikne havária alebo zápchy, alebo kolóny na diaľniciach, aby o tom vedeli autodopravcovia, aby o tom vedeli občania. Samozrejme, je aj mne jasné, že veľmi rýchle môže prísť ministerstvo vnútra na to, že tieto informácie od SkyTollu o tej premávke môže vyhodnocovať na to, že bude vyhodnocovať napríklad porušenie dopravných predpisov. Na to ministerstvo vnútra by veľmi rýchle asi vedelo pristúpiť, lebo aj, aj toto by sa dalo vyhodnocovať z dnešných informácií o elektronickom mýte. Ale ja som presvedčený, že v prvom rade, v prvom rade sa má riešiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a preto by som bol za to, aby tieto informácie boli využívané na to, aby naše cesty boli bezpečnejšie, aby nám nestávali sa smrteľné dopravné nehody a podobné záležitosti. Preto som chcel upozorniť, že dneska informácie Slovensko má.
Ďakujem za pozornosť.

Ja len krátko k vystúpeniu pána predrečníka. To bol ukážkový príklad, pán kolega, že presne, že tak to funguje, že naozaj je to také slovné spojenie, že ako sa to hovorí, ale ja používam expresívnejšie, ale že áno, predstavíte to, že teda kvôli bezpečnosti a neviem čo. Nič v zlom, pán kolega, to, že dneska je niekde nejaká zápcha, hrajú v každom rádiu, hrajú v notrufoch, ja neviem, ako sa to všetko ani volá, tie systémy. Avšak, samozrejme, na predstavenie toho pomaly o bohumilom zámere sa to hodí, hej, že teda prečo čipovať. Vy ste, pán kolega, povedali, že vy nemáte problém s čipom v autách a to je však úplne, viete, krása demokracie je v tom, že vy s tým nemáte problém. Ale sú ľudia, ktorí s tým majú problém, ale nerobme z nich, lebo to znova tak bude, že nerobme z nich kriminálnikov pomaly, hej, že čo on robí, lebo však on má problém, lebo ja neviem, lebo však ja nemám. Viete, to je presne tá zákernosť toho postupu.
Pán kolega, čaro demokracie a krása demokracie je v tom, že vy máte svoj názor a sú iní ľudia, ktorí majú iný názor. Ale pokiaľ vy nemáte problém s čipom v autách, tak si ho tam dajte, aj štyri, aj päť, aj nech vás fotia, nech robia všetko, čo uznáte za vhodné, ale nenúťte, lebo to je zmyslom, že nenúťte ľudí, ktorí s tým majú problém, aby si ho tam dávali, hej, v tom je čaro tej demokracie, hej. Lebo už teraz sú autá, ktoré majú čipy, sú, ale ten človek si kupuje, alebo chce auto, ktoré má čip, ktoré má, ja neviem čo, ale sú ľudia, ktorí ho nechcú, tak prosím vás pekne, pochopme čaro demokracie, pochopme čaro demokracie, ktoré je v tom, že sú ľudia, ktorí proste majú na to iný názor a keď majú na to iný názor, no tak v tom prípade teda ešte neznamená, že sú zlí, alebo tomu nerozumejú, alebo sú nemoderní, alebo ja neviem akí, hej. Tak im aspoň dovoľte hovoriť, že majú iný názor, a keď prelomíte aj ten ich názor, tak ho treba prelomiť v parlamente, tak ho treba prelomiť v parlamente ten názor, iný názor druhých ľudí zákonom, ale korektne to treba uviesť, čo v tomto prípade vôbec nebolo, hej. To znamená, nikto nikdy nepovedal, že chce dať čipy ľuďom do áut, to nepovedal nikto. Tak existuje aj tá možnosť, že to prelomíte, len to povedzte ľuďom, dobre, chceme vám dať čipy do áut, ktoré budú hovoriť, kde ste, koľko ste prešli. Však nech sem niekto príde, tu pán Počiatek nech sa postaví, nech to takto predstaví, máte väčšinu, schváľte to. Samozrejme, tí čo s tým majú problém, budú teda nahnevaní, alebo sa im to nebude páčiť, ale znova, čaro demokracie je v tom, že to musia rešpektovať. Len je to aj určitá politická korektnosť, ktorá tu nie je, nie je a ani neviete, čo to je, viete, že teda som korektný voči tým svojim občanom, že im to korektne poviem, že o čo ide. Takže to som chcel povedať.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcel za seba teda povedať, že mne sa páči tento návrh zákona kolegu Hlinu Alojza, a teda aj ho podporím, pretože mne sa zdá naozaj trošku zvrátené, keď budeme mať čipy v autách. A obávam sa, že teraz je doba, kedy čipujeme psov a mačky, že príde doba, keď bude povinné, ako človek pri narodení, sa narodí a niekde do ucha mu dajú čip a bude sledovaný, a to sa mi zdá až také orwellovské a nechutné. Preto, Alojz, ja tento návrh zákona jednoducho podporím.
Ale na druhej strane by som vás chcel poprosiť, aby som ho mohol podporiť, aby som mohol o ňom hlasovať, aby sme ho rozdiskutovali potom aj na Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti, jednoducho tak, ako som navrhoval, pretože si myslím, že je to dobrý návrh zákona.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý upravuje znova niektoré skutočnosti, ktoré v skúške časom neobstáli. Neviem, ako to už mám ináč povedať, ale znova - vzhľadom na poznanie stavu a vecí - skôr budem hovoriť prípadne pre tých ľudí, ktorí to pozerajú, ako hovoriť pre ľudí, ktorí tu sedia a naháňajú svojho zajaca.
My sme vzdali boj, vzdali sme boj o to, že chceme ovplyvňovať - a teraz to veľmi opatrne formulujem -, že chceme ovplyvňovať niečo. Lebo tu znova niekto začne vykrikovať, ako keby ste ho privreli medzi dvere, že demokracia a sloboda názoru, viete, že chce ovplyvňovať, že to, čo sa ľuďom podsúva médiami a v akej forme. To je, tu pri tejto schôdzi bol pán minister Maďarič, ktorý doniesol znova milo sa tváriaci zákon, ktorý hovoril o druhej, tretej a neviem akej opone a nakoniec popŕhlený vstal, lebo som sa mu to pokúsil vysvetliť. A je to tak, že v zásade ten zákon hovorí síce o druhej a tretej opone, ale stráca to, čo robí zákon zákonom a, žiaľ, žijeme v takej krajine, zákon zákonom často robí jedno z posledných ustanovení a to sú pokuty a sankcie, hej. Takže to, čo bolo ohlásené, že ideme chrániť naše deti, aby nepozerali hlúposti, tak v zásade je o tom, že ideme chrániť televízie, aby keď pustia hlúposti, aby nedostali pokutu, to je zjednodušene, to je celý Maďaričov zákon, čo sem doniesol. A toto je tiež vec, ktorá, sme vzdali ten boj, vidíme dôsledky, vidíme v rodinách, u susedov, z počutia, vidíme dôsledky, vieme, že to je zle, ale vzdali sme ten boj, lebo keby sme náhodou začali bojovať, no tak nás nezahrajú. Viete, tu naozaj redaktor televízie, už som to neraz hovoril, zopakujem, redaktor televízie má vyššiu moc jak parlamentný výbor. A to je vizitkou slabého parlamentu, slabý parlament sa vyznačuje okrem iného aj v tom, že je tak submisívny, že tu proste takto to dopadne, hej, že z výboru nejde rešpekt, z parlamentu nejde rešpekt, tu všetci len za to, aby boli niekde, viete, mne to budú vyčítať, nič v zlom ako, ale nechcem sa tomu nejak hlbšie venovať. Koľko iných ľudí, čo by za to dalo, čo sú schopní pre to urobiť, aby sa niekde dostali a schopní sú aj prehltnúť taký balvan v krku, o ktorom vedia, že je to zlé, hej. No ale však politika nepustí, však potrebujem sa do tej telky dostať, aby ma zvolili. Takže naozaj ste vymenili, veľa z vás vymenilo to, že neštekáte, hej, neapelujete, nehovoríte, že to je zlé, za to, že máte ten zmier. Nuž ale potom aj hovorme o nejakej zodpovednosti, aj to je dôležité. Čo je zodpovedné akože, aby vás alebo vašich tuná pohlavárov pustili v telke, alebo je dôležité, aby, aby to nešlo tak zle, ako to ide zle? To nehovorím ja, to si nevymýšľam ja, však to prepotvrdzujú, už nehovorím, že Európsky parlament prijal k tomu uznesenie, Európska komisia sa tým zaoberala, vážne vedecké štúdie na to existujú a už keď naši neveria ani našim, už verte alebo neverte, aj naši sa tomu venovali.
To znamená, že vplyv, vplyv médií a vplyv reklamy na alkohol, že či má, alebo nemá devastujúci vplyv na mládež. Jak to mám ináč povedať, viete. Neveríte už nikomu a ničomu, veríte len vášmu signálu, ktorý tuná vydá imperátor, hej, hore, dole, to je celé. No potom vy choďte aj s tou vašou zodpovednosťou tam, kde sa potom všetci z toho budeme spovedať, niektorí nie, niektorí áno, že čo som ja urobil, alebo kde som ja bol vtedy, keď som to mohol zmeniť. Aby v zmysle zásady, možnože je hladomor v Sudáne, vás trápi menej, jak bolesť vlastného zubu, tak možno aj toto je pre vás taká vec, ktorá v zásade keď sa netýka vás, no tak čo už. A neprajem, nedajboh, neprajem nikomu, ja viem, čo to je za peklo, ja viem, čo to je za peklo, alkohol v rodine, ja viem, čo je to za peklo, viem. Neprajem nikomu a keď vieme, tí, čo vedia, a tí, čo to nezažili, tí to počuli, určite to počuli, lebo problém alkoholu, alkoholizmu na Slovensku to nie je, že tu my s tým nič nemáme. To sa len tvárime, že s tým nič nemáme, hej. Tak prečo tomu bežíte po hlave, alebo prečo, prečo sa tomu nepokúsite postaviť zákonnou možnosťou, nie, osvetou. Ja viem, že tu niektorí povedia, že osveta, no tak choďte robiť osvetu! Už keď tu nesedíte, podpisujete sa, že ste tu a nesedíte, tak aspoň osvetujte, budem sedieť ticho. Postavte sa na bedničku od piva niekde v Humennom a kričte, aspoň robte osvetu, koľko obetí kde kto priniesol, aby ste na niečo upozornili, ale veď ani osvetu nerobíte! Vy máte ďaleko silnejší nástroj v rukách, máte zákonnú možnosť to ovplyvniť.
Vážení občania, takže ak máte nejaký problém - a máte, určite máte -, alebo počuli ste o alkoholizme mladistvých, tak verte, že tu je riešenie. Ja nehovorím, že to je riešenie, ktoré je spásonosné a zo dňa na deň to, ale riešenie, ktoré už sa prepotvrdilo, prepotvrdilo, že to na to vplýva, čiže tu nie je rozpor v tom, že či reklama na alkohol má vplyv, alebo nemá vplyv, v tom nie je rozpor. Tu už len od vás sa čaká ten úkon a ten úkon znamená zahlasovať, že tá reklama sa posunie aspoň o tie dve hodiny. Ja viem, že sekundárne to znamená, že sa zníži príjem vo výnosoch za reklamu v nejakom, nejakom čísle, v nejakom vyjadrení. Ja viem, aj kolega pán Zajac to vie, my, čo veciam rozumieme, to vieme, hej. Len prosím vás pekne, položte na misku váh, jak to mám povedať, položte na misku váh, že či reklamné príjmy niekoho z reklamy na alkohol prevážia nejaký ten celospoločenský dosah, ktorý môže a má, lebo prepotvrdené to už dávno je, na spoločnosť, na mládež, na mladých ľudí. A vy sa tu do stredu postavte k tomu, k tej pomyselnej miske váh a hľadajte svoju zodpovednosť k tomu. A hľadajte ju v sebe, nie v prste pani Laššákovej, prosím vás, v sebe ju hľadajte! To je zmyslom poslaneckej práce, nie pani Laššáková, možno tomu nerozumie, možno, ja neviem, ja neviem, nie jej prst je, je, je vaším svedomím. Vaším svedomím je to, čo vy máte v hlave, ako to spracujete a ako sa k tomu postavíte, to je vaším svedomím, nie prst pani Laššákovej. Vy nemáte v srdciach prst pani Laššákovej, preboha! Tu môžeme hovoriť o nejakých politických veciach typu názorových o smerovaní. Vy údajne ste socialisti, čo vôbec nie ste, ale dobre, ale keď to tu prezentujete, tak môžete mať v tom ten rozpor. Ale toto je vec, ktorá nemá s politikou nič spoločné. Tá reklama pre alkohol začínala o desiatej preto, aby niekomu zvýšili sa zisky. To nie je v tom, že teda vy ponúkate, informujete verejnosť, hej, že viete, že niekto povie: právo na informácie. Ja viem, že tu kolegovia z liberálov by možno dali a la niečo, že práva na informácie alebo niečo, ja viem. Ale vy neplníte nejakú spoločenskú požiadavku, že pomáhate niekomu, vôbec nie, vy pomáhate tomu, že reklama na alkohol ide, že sú z toho príjmy, ale keby to tým skončilo, vážení, keby to tým skončilo, ale tým častokrát v tých rodinách tie brutálne problémy len nastávajú.
Myslím, že táto novela trvá, ja si to už nie celkom dobre pamätám, len poviem to ešte na konci, že v tomto som ja mimoriadne konzistentný, vzhľadom aj na moju osobnú skúsenosť s alkoholom v rodine, ktorú sme mali. Pred dvanástimi rokmi, myslím, to už bolo, že sa prijala táto novela, kde sa vlastne povolil. My sme vtedy demonštrovali symbolickým spôsobom, že sme tu na tieto schody dali črepiny a do tých črepín som dal bicykel mojej dcéry. Prosím vás, tá hysterická reakcia, je obdobná reakcia, čo vy tu idete dneska páchať, že znásilnite rokovací poriadok kvôli Martvoňovi. To bola vtedy obdobná úplne hysterická reakcia niekoho, že nás kvôli tým črepom a v tom bicykli a tam ešte bol nápis, že problémy v rodinách, nás zobrali jak posledných psov, pozatvárali nás, ja som bol, myslím, vtedy 14 hodín v tej CPZ-ke. Nakoniec nás obvinili z výtržníctva, toto, čo tu tiež chcete, ja viem, že to tu Džugašvili už chodí ako namosúrený tiger a rozmýšľa, ja viem, ja viem, že to takto chcete. Aj vtedy pred dvanástimi rokmi ma už obvinili z výtržníctva za to, že som do črepín položil detský bicykel a nesúhlasil so zákonom. Ja viem, aj teraz ma obviňte, obviňte, nevadí, nevadí, vážení! Za to mi to stojí, lebo budem konzistentný v tom, že dlhodobo tvrdím, že niečo je zlé, za tých 12 alebo koľko rokov je to už, odvtedy sa napáchalo škody dosť. Enormné množstvo škody sa napáchalo. Tak porozmýšľajte, či viete, že jak to zjednodušiť, že tu nehlasujete o HDP, tu nehlasujete, ja neviem, o pristúpení do Európskej únie, tu hlasujete o tom, že či niekto bude mať - a teraz nechcem tu budiť démonov nejakej závisti -, ale že či niekto bude mať vo výnosoch rádovo viac. Ale hlasujete o tom, že či niečo, čo je prepotvrdené, že škodí, upravíte a máte to v rukách. Už keď nerobíte osvetu, tak urobte aspoň zákonné, skúste pre tento zákon, tento naozaj neškodný zákon, ktorý by ste v zásade mali dať vy a všetci by sme ho tu mali dať, že teda, že to vidíme, rešpektujeme, tak skúste v ten daný moment nepozerať na ten palec pani Laššákovej.
Pán Daniš, áno, palec pani Laššákovej, prosím vás, čo vy ste za poslanca, čo vy ste tu za poslanca, čo ste to tu vy za poslanci, prosím vás. Napíšete sa tam v piatok jak takí úbožiaci do dochádzky, ani nos sem nevnoríte. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prosím vás pekne, vyjadrujte, predkladáte návrh zákona, poprosím vás, vyjadrujte sa k nemu, už tu počúvam dosť dlho o mojom palci a tak ďalej, ja si myslím...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale, pani Laššáková, o vašom palci už hovorí aj Európa, však to je na hanbu celej slušnej Európy, čo vy tu stvárate, prosím vás! Tu ste si dali ľudí, ktorých máte zastať a ukazujete im tu palec, ako.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nejdem, nejdem ja s vami komunikovať, nech sa páči, tak predkladajte návrh zákona.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak nekomunikujte, nechajte ma dohovoriť.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Ale upozorňujem vás v zmysle rokovacieho poriadku.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Predkladám zákon, tak ma nechajte dohovoriť.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Držte sa rokovacieho poriadku. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
No tak, prosím vás pekne, ešte čo, ešte ani zákon nebudem môcť predkladať, ešte to si upravte, rokovací poriadok. Hovorím o tom, o čom sa hovorí, prosím vás pekne. Apelujem na vašich poslancov, nech sa vám nepozerajú na palec, keď hovoria o nejakej takej veci, ako je predĺženie, posunutie reklamy na alkohol. Načo potrebujú váš palec v tejto veci? Načo? Načo, pán Daniš, potrebujete palec k tejto veci, mi povedzte načo?
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť spravodajskú správu z výboru k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý dostal tlač 688, v prvom čítaní. Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu zákona poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, a to už prečítam po rozprave. Týmto vás žiadam o otvorenie rozpravy.

(So smiechom.) Nie, nechcem mať posledné slovo, ani som nevedel, že sa Štefan chce prihlásiť. Chcel by som zaujať veľmi stručné stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vzhľadom na to, že na výbore a vzhľadom na iniciatívu ministerstva sme boli niekoľkokrát už konfrontovaní so zákonom o povinnom označovaní programov a následných zmenách. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť to, čo prebehlo na tejto schôdzi už prvým čítaním, a to je, že zo zákona 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii absolútne na základe návrhu ministerstva kultúry vypadla aj opona prvá. To znamená, že zámerom ministerstva bolo posunúť aj čas, ktorý bol doteraz určený vzhľadom na označovanie programov, ktorý úzko súvisí s tým, čo predkladá pán poslanec Hlina, čiže priamo zo znenia zákonov vypadla aj všeobecne ľuďom známa takzvaná prvá opona a obidve opony - aj prvá, aj druhá -, čiže čas od 6.00 do 22.00 aj čas od 6.00 do 20.00 hodiny z návrhu zákona úplne vypadol. Kritizovali sme to pri vládnom návrhu zákona, budem sa snažiť tie výhrady povedať v stručnosti aj teraz.
Vzhľadom na to, že ministerstvo uznalo, že ministerstvo pristúpilo k tejto úprave, podľa mňa zavádza značnú mieru právnej neistoty, keďže priamo z tela zákona vypadávajú obidva zámery a posúva sa to iba na úroveň legislatívy z exekutívy, čiže ministerstvo si toto necháva v gescii vyhlášky. Akákoľvek argumentácia o právnej istote je podľa mňa falošná a absurdná, pretože, myslím si, že o týchto veciach by malo rokovať plénum Národnej rady a ak by, ak je zámer zástupcov voličov pred, stáť pred verejnosťou, mali by sme si toto ponechať v rukách a naopak, nie že vypadne ustanovenie o tom, že ako je celej spoločnosti známe, že bola nejaká hranica od 22. hodiny, tak pri zavedení aj nejakých obmedzení, nechcem ich tu teraz priamo rozoberať, pri 20. hodine, tá 22. hodina vypadáva zo zákona, z tela zákona. Toto sa mi nezdá, čiže ide to v príkrom rozpore s tým, čo hovorí pán poslanec Hlina.
Zároveň tá aplikačná prax, ktorá pravdepodobne vyústila do tejto, tohoto legislatívneho návrhu, je veľmi pofidérna a stretávať sa s tým, že počas behu rozprávky, myslím, že to bolo, je reklama na alkohol, sa mi zdá v príkrom rozpore s tým, čo ministerstvo deklaruje. A ak tá tvrdá úprava alebo tá jasná úprava, alebo jasnejšia úprava, ktorá bola priamo písaná v zákone, odtiaľ vypadne, tak sa obávam, že tá aplikačná prax bude ešte horšia. Chcem povedať to, že ohľadom vyhlášky z roku 2007, čiže ktorá vznikla počas prvej Ficovej vlády, vzhľadom na zámery ministerstva sa prikročilo k nasledovnému. Je to úplne jednoduché, stala sa tá vec, tá vyhláška bola častokrát kritizovaná, tým, že ju kritizovala samotná Rada pre vysielanie a retransmisiu, bola odložená, myslím, že trikrát jej účinnosť a zo začiatku tohoto roka samotné ministerstvo muselo upraviť svoj pôvodný zámer, ktorý vyslovene nadbiehal nejakému tlaku; môžme sa domnievať akému, samozrejme, myslím, že ten tlak išiel zo strany vysielateľov; a tomuto ustúpila.
Čo sa deje teraz? Deje sa vlastne to, že úprava tej vyhlášky zavádzaním druhej opony posúvala pôvodné znenie povinného označovania, to povinné označovanie si možno pamätáte z televízií, že boli určené tri alebo štyri vekové skupiny, kedy boli označované programy vhodné pre deti do 7 rokov, 12 rokov, 15 rokov a nad osemnásť. Zavedením vyhlášky, ktorá má účinnosť od apríla tohoto roku, keď to jednoducho zhrnieme, sa prísnosť tých vekových kategórií posúvala o jednu nižšie, čiže - ľudsky povedané - to, čo bolo vhodné do roku 2012 alebo nevhodné do roku 2012 pre ľudí od 15 do 18, odrazu je vhodné pre deti 12-ročné. Čiže to, čo bolo niekedy, mohlo ísť v telke až od 22. hodiny, odrazu môže ísť od 20. hodiny, čo je paradox, a je to vhodné a bolo to vhodné pre deti od 15 rokov.
Čo je ale úplne podľa mňa, to môžme nazvať, naozaj absurdné, že upútavky, ktoré boli do roku 2012 vhodné pre decká alebo pre dospelých ľudí od 18 rokov, sú teraz vhodné pre deti od 12 rokov. To znamená, že to, čo platilo do roku 2012, do konca roku 2012, respektíve teda apríla 2013, sa teraz posúva vzhľadom na upútavky, čo je zmyslom úpravy, tejto úpravy, ktoré hovorí aj pán poslanec Hlina, sa dostali o dve vekové kategórie nižšie. Čiže program, ktorý by bol vhodný pre dospelého človeka nad 18 rokov, úpravou pre druhú oponu a novou úpravou, ktorú chce zaviesť ministerstvo, naňho môžme robiť upútavky, ktoré môžu byť umiestňované v programe pre deti od 12 rokov.
Mám pocit, že nejdeme správnou cestou, a necítim sa byť veľmi prudérny alebo veľmi konzervatívny v niektorých otázkach, ale je pre mňa absolútne neakceptovateľné, aby všeobecná dohoda, ktorá platila pri zákone o povinnom označovaní, posúvala tú hranicu tak nízko, že môžme robiť reklamu v kategóriách, ktoré spoločnosť si všeobecne na ne zvyká a boli zaraďované až po 22. hodine, tak na základe iniciatívy ministerstva budeme na tieto programy môcť robiť upútavky v programoch, ktoré sú vhodné pre deti do 12 rokov. Zaznelo to tu pri inom zákone, preto aj z hľadiska právnej istoty, aj z hľadiska vyčistenia právneho systému alebo tohoto zákona, ja úpravu, aby sa rozšírila v podstate, aby sa rozšíril uvedený návrh zákona o presné definovanie, že máme dve opony, že toto má v zákone zostať, vítam a možno pre potreby druhého čítania ja len apelujem na vládnu väčšinu, že aby sme toto do zákona dali, by bolo vhodné vrátiť tak čas vhodnosti programov od 6. do 22.00 - a nie to vyhadzovať odtiaľ - a zároveň tam doplniť to, aby sme mali presné a jasné aj od 6. do 20. hodiny. Čiže v zmysle filozofie tohoto návrhu ja ho vítam a chcel by som a podporím ho, zároveň dúfam, že nechcem byť až tak kritický, ako bol poslanec Hlina, že táto vec bude vadiť aj širšiemu politickému spektru, ako je opozičné a poslanci nebudú chcieť odmietnuť to, aby sme robili upútavky na programy nad 18 rokov v programoch, ktoré sú vysielané pre deti od 12 rokov. Je to naozaj nevhodné a nesúvisí to čisto iba s alkoholom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu, k zákonu. V úvode hneď chcem povedať, že tento návrh zákona podporím, ale ja si viem predstaviť aj to, že by sme zakázali reklamu na alkohol úplne. Ale aj tento dopad to zmierňuje, tak preto ho podporím, nech je to v nočných hodinách, reklama na alkohol.
Hej, ono je to veľmi problematické. Na jednej strane plačeme aj mnohí v rodinách a mnohé možno aj manželky a manželia, ale veľakrát aj deti, že máme závislých na alkohole, a teraz si položiť otázku prečo. My sme tu poslanci na to, aby sme vytvárali legislatívne prostredie a aby nám záležalo na dobre, dobre iných, teda na dobre ľudí, na dobre týchto občanov, aby dobro sa dotklo našich konkrétnych rodín. Je to veľmi dôležitá vec. Robiť nejakú masívnu reklamu na alkohol, aby sme získavali ďalších konzumentov, ja to odmietam. Horšie je to, ak sú to mladí ľudia, pretože tie návykové, tie zvyky a návyky, ktoré mladý človek ako získava, tak získava ich oveľa rýchlejšie, oveľa skôr a oveľa dôslednejší je aj potom v užívaní toho alkoholu. Preto sa teším, že je tu takýto návrh zákona, ktorý zmierňuje tieto dopady, a navrhovaný zákon podporím.
K palcu hore a dole, ako navrhovateľ tu rozprával, ja nebudem to komentovať, kto ukazuje hore, dole palec, ale chcem povedať to, aby sme si to uvedomili a je to také symbolické, je to jak v Rímskej ríši. A to bolo v tej aréne, kedy cisár ukázal palec hore a palec dole. Palec hore je život a palec dole smrť. Veľakrát aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, skutočne všetci poslanci - a to vyzývam aj ľavicu, aj pravicu -, či hlasuješ za život, alebo za smrť.
A teraz aj pri alkohole, rovnako pri drogách alebo čomkoľvek, čo potláča život a ľudské práva, či dávaš palec dole, zamysli sa každý sám nad tým, za čo hlasuješ. Naozaj tá demokracia alebo aj tá sloboda spočíva v tom, aby si aj ty počúval hlas svojho svedomia a to je ti viacej, ako keď ti niekto ukazuje, či ten palec hore, alebo dole. Ja len toľko.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia; pani predsedajúca, dovolím si vás poprosiť, aby ste ma neprerušovali, venujem sa môjmu predloženému zákonu. Aj z povedaného len zrekapitulujem pre istotu, lebo je to dôležité a v tej spomenutej rozprávke, to som nespomenul, naozaj šla rozprávka v nedeľu večer. Predstavte si, čo nedeľa znamená v niektorých rodinách. Nedeľa je boží deň. Nedeľa je naozaj nedeľou a mala by zostať nedeľou a my si ctíme ako rodina nedeľu a boli sme úplne v pohode. Moje deti pozerali kreslenú rozprávku, ani som netušil, že im hrozí nejaké riziko, a potom zrazu to prehlušilo reklamou na vodku neviem koľkokrát destilovanú. A to ma naprudilo, to ma naozaj naprudilo, že kde to žijeme, kde to vlastne žijeme a čo si tu vlastne kto ešte dovolí, mi takto pokaziť nedeľu. To je jedna vec, ale druhá vec, že takto ovplyvňovať moje deti, ktoré bezbranne v dobrej viere pozerali kreslenú rozprávku, disneyovku. Nezmierim sa s tým.
Vážení, SMER, ja budem hovoriť tak, aká je pravda, pravda je taká, že SMER vám tu predáva, v úvodzovkách, že ako ide robiť opony. Nejde robiť! Ja si dovolím tvrdiť, že možno aj s tým zámerom predložili ten zákon, aby nemuseli dostať pokuty. To, čo sa hovorí, že nebudú, že tie vysielania, predložený zákon ministrom Maďaričom spôsobí to, že tí vysielatelia nedostanú pokutu. To znamená, že už ani oni a ani koniec koncov ani doteraz nedostávali, ale nejaký ten Damoklov meč nad nimi visel. To, čo tu doniesol, som mu rozpitval a ešte sa tu naprudil, že to sa tomu nemám venovať v prvom čítaní. A v ktorom čítaní sa mám tomu venovať, keď sa hovorí o filozofii zákona? Viete, furt ma tu niekto poučuje. Tak povedzte mi v ktorom! Povedzte mi, v ktorom sa mám venovať? Keď filozofiou toho zákona, čo tu doniesol, bolo to, že síce tam dajú nejaké opony, ale zabudli na vykonateľné ustanovenia o pokutách. My nežijeme v božej krajine, žijeme na Slovensku. To tam zabudli dať. To znamená, nikto už nedostane pokutu.
A k tomuto návrhu, k nevinnému návrhu. Poviem vám príbeh taký, pána Landmessera. Možno poznáte, to bola aj fotka taká známa, veľmi populárna fotka, kde všetci hajlovali a jeden človek tam takto stojí. (Rečník si založil ruky.) A tá fotka sa zachovala. Tá fotka je inšpiratívna. Tá fotka je inšpiratívna. Musia byť ľudia, musia byť niekde ľudia, ktorí povedia tak. Musia. Napriek vášmu palcu, ktoré vám niekto vložil do sŕdc, keď to mám byť taký patetický. Musia byť. Toto je najľahší spôsob, ako si to vyskúšať na tomto nevinnom zákone, ktorý je úplne jasný. Tu nemáme o čom debatovať, tu ja som vôbec nemusel stratiť čas. To sme bez diskusie, bez rozpravy mohli, jak sa hovorí, že ľavou zadnou posunúť ďalej. Už prosím vás pekne, keď už si ten palec do srdca vložíte, tak mi ukážte aspoň jedného Landmessera u vás. Jedného jediného človeka, ktorý nepôjde jak social proof, jak stádo tu v tomto nevinnom zákone, že tu pani Laššáková ukáže palec a on pôjde. Ukážte mi aspoň jedného, aby som si vás mohol, niektorých z vás, si poviem, okej, má to zmysel. Skúste.
Landmesser sa volal a keď všetci hajlovali, tak on bol jediný, kto mal založené ruky. Doteraz si ho pamätáme. Tých, čo tam hajlovali, bohvie kde sú. A tohto si pamätáme.
A pani Laššáková, taký malý odkaz na vás. Ak pri tomto zákone ukážete palec dole, tak nevylučujem jednu vec, že vám, neviem, kde to vo Vlkanove alebo kde to bývate, že vám doveziem plný autobus ľudí, ktorí majú problém s alkoholom, ich deti majú problém s alkoholom. Nevylučujem to. Nechápte to v zlom. Ja hovorím o tom, aby sme si uvedomovali našu osobnú zodpovednosť za politiku. Osobnú zodpovednosť za politiku. Čiže nevylučujem to, že keď si to neprehodíte na nejakého iného bezkamenného a vy dáte ten palec dole pri tomto návrhu zákona, nevylučujem, že to urobím.

Ja len kratučko. Vážené kolegyne, kolegovia, aby nenastali zmätky, chcem doplniť v spravodajskej správe, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2013 č. 663 podľa § 71 rokovacieho poriadku bol navrhnutý tento návrh zákona do ústavnoprávneho výboru a výboru pre médiá a kultúru, pričom za gestorský výbor bol navrhnutý výbor pre kultúru a médiá. Odporúčanie, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem. Toľko na záver.