23. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon, návrh tohto zákona, tejto téme sa venujem dlhšie, aj návrh som už raz predkladal, myslím, alebo dvakrát dokonca, a budem ho predkladať, pokiaľ mi dnes znemožníte, lebo je podľa mňa mimoriadne dôležitý. V krátkosti ho uvediem, niečo k tomu poviem, nevylučujem to, že sa budem opakovať. Avšak koniec koncov to, že sa opakujem, znamená len, prepotvrdzuje, že to, prvýkrát čo bolo povedané, je pravda, hej. A hovorím, už len hovorím pre tých ľudí, ktorí majú možno otvorenejšie srdcia, ale nemajú tú moc, ktorú máte vy. To znamená moc niečo prijať, ale pre nich to má význam, lebo verím, že, že sa tým budú zaoberať. Tu som už na niektoré veci úplne rezignoval. Takže pre tých, ktorí to už raz počuli alebo v obmene počuli, nech sa páči, ale zase si povedzme aj druhú vec, že memorovanie je tiež jedna z metód, hej, že ako uznávate, že veciam prikladáte význam. Aj tým neustálym opakovaním sa vám snažím zdôvodniť, že prečo je to dôležité. Čiže nemyslel som si to len pred pol rokom alebo len minulý týždeň. Ja si to myslím aj teraz a verte tomu, že si to budem myslieť aj o pol roka, keď mi znemožníte to predložiť skôr.
Ono by to, ale veľakrát to aj tak vyzerá, že človek by nepovedal, ale je to tak. Toto vaše nešťastné, naozaj nešťastné, tieto sociálne experimenty spôsobili, spôsobili genocídu, spôsobili obludné veci. Kúsok od nás, kúsok od vašich obydlí. Spôsobili to, že v strednej Európe máte lokality, kde stredovek je málo, stredovek je málo, kde je Afrika. Viete, tým Afričanom tam chodí kopu ľudí pomáhať, lebo vedia, že je to zlé. U nás netušia, že treba pomáhať, lebo však je to stredná Európa, tak preto tam nechodia. Ono sú možno tí ľudia ešte u nás na tom ešte horšie v tých osadách ako v tej Afrike. Ale to, že to takto dopadlo, má samozrejme veľa príčin, veľa, to netvrdím, že je jedna jediná. Ale jedna zo silne ovplyvňujúcich je tento nešťastný zákon, nešťastný zákon. To, čo ste urobili; a urobili ste z maternice výrobný prostriedok. Ľuďom ste dali možnosť prežiť tak, že ste im povedali, urobte si dieťa, dostanete peniaze. A ešte to odkomunikovali ako sociálnu, neviem akú vymoženosť. Tie preteky, ktoré tu boli, že ten príplatok bol niekedy pre jedno dieťa a potom ste vy v ošiali, v ošiali konjunktúry, ale aj nejakého neviem to, že nového voličského zázemia, pridali druhé a tretie dieťa, sa možno ľúbilo a páčilo, ale kto bude brať tú zodpovednosť, kto za to zoberie, keď sa prejde po tých osadách, čo ste spôsobili, že tie deti sa rodia kvôli tým 850 eurám alebo koľko to je. Tie deti sa rodia naozaj kvôli tým peniazom. To nehovorím ja, lebo zas poviete, že hovorí Hlina. Nie, to, to je fakt. Možte tu točiť mantry, s ktorou sa tu žije 20 rokov, že mnohodetnosť je prejavom chudoby. Toto je normálne pomaly axióma, tu už len čakám, kedy to kto dá ako návrh zákona. To už je dávno vyvrátené. Za určitých okolností áno, ale nie absolútnych. Zlá sociálna politika štátu proste k tomu prispieva. To, čo ste spravili, je naozaj na úrovni genocídy. A viete, to len bude, keď si začneme hovoriť pravdu, že jak to dopadlo v tých osadách, ako sa tam žije, kto to spôsobil a kto bude za to brať zodpovednosť, tak to len bude zaujímavé. Len otázka stojí, že čo s tým, lebo to už môže byť už dosť neskoro, lebo ten systém sa rozvráti. Ten systém sa rozvráti úplne na cimpr-campr.
Nezodpovedná sociálna politika SMER-u, ale v tomto prípade aj, pripúšťam, tých, ktorí sa do toho nezahryzli predtým, spôsobila to, že naša krajina bude konfrontovaná s obrovskými problémami. Obrovskými, to si ani nevieme predstaviť. A znova nebudem sa hrať na Nostradama, som priemerný analytik, s obrovskými problémami sa bude stretávať naša krajina. Ešte budete si hlavu držať. Ja viem, že niektorí z vás už si poviete, mňa už z toho hlava bolieť nebude, ale vaše deti z toho bude bolieť hlava, vašich vnukov z toho bude bolieť hlava, lebo z toho hlava bolieť bude, vážení! A urobili ste to kvôli takému lacnému gestu populistickému, že ako pridávate, a neboli ste si vedomí tých dôsledkov, ktoré spôsobíte, ktoré sa vám tu opakovane snažím povedať. Opakovane sa vám snažím povedať, že niekde ste urobili chybu. Ak je, to už treba upraviť. Pri prvom predkladaní som hovoril, že tretia najvyššia pôrodnosť je v Lomničke na svete. Po zbere informácií to je ináč. Najvyššia pôrodnosť na svete je v rómskych osadách na Slovensku. Najvyššia. Máme lokality, kde teda sme k tomu množstvu ľudí, ktorí tam sú, a koľko detí sa narodilo, najvyššia. To znamená, že aj Nigériu sme predbehli.
Tak mi povedzte, kde sa stala chyba? Neviem. Je niekde chyba, lebo tu s úsmevom budete počúvať vašich predstaviteľov, ktorí tu na tejto schôdzi doniesli zákon, ktorý to vlastne ešte viacej kazí. To, čo doteraz bolo v podobe aj filozoficky dvoch dávok, kde ste mohli tú jednu strihnúť a mohli to niesť menšie politické škody, tak teraz, ja inak neviem, v čom je logika, to tu prídete a predstavíte ako, ako Ameriku, že teda objavili tuná na ministerstve práce a sociálnych vecí tam tí vaši niektorí úžerníci, ktorí tam sú, Ameriku. Normálne takto tu prídete a predstavíte a robíte obrovské škody na vnímaní, lebo poznamenáte tú krajinu, tým zlúčením dávok do jednej vlastne urobíte politicky mimoriadne náročné pre zodpovedných politikov, ktorí budú musieť zákonite hrýzť do toho, budú musieť, tak urobíte z nich netvorov, urobíte z nich neviem koho a ešte sa budete vytešovať. Zákerné, dosť zákerné.
Vážení, vami predkladaná novela z dielne ministerstva, z dielne, prosím vás, aká dielňa, je zlý. Je úplne zlý. Ja som modifikoval tento môj návrh, v súčasnej podobe, ako je predkladaný, hovorí o tom, že aspoň bol taký princíp, že vypýtate veľa v polke cesta, je, aj to je, menej je lepšie niekedy ako nič. Aj malý, už sa nechcem opakovať, je lepšie ako hrdzavým drôtom do oka, aj malý ústupok alebo malá výhra. Toto modifikované znenie zákona hovorí o tom, že viete, keby bolo na mne, by som to upravoval ďaleko tvrdšie, ale som si vedomý skutočnosti, ktoré silne ovplyvňuje to, aby ste tu vy mohli sedieť a tváriť sa ako poslanci, ale nerobiť si robotu poslancov. To znamená, aby vás tu niekto zvolil.
Takže dá sa to pre túto chvíľu, jedno z riešení je dobré. Prvé dieťa, to kočíkovné je to, budem zjednodušene nazývať, to kočíkovné zostane zachované, ale to druhé a tretie dieťa aspoň rozdeliť do etáp, do životných etáp toho dieťaťa, aspoň tak mu pomôžete. Aspoň tak mu pomôžete, lebo je, zvyšujete predpoklad, že niečo z tých peňazí bude mať, lebo to dieťa, ktoré sa, žiaľ, narodí v ten daný moment, ja nehovorím, že vždy a absolútne, ale poväčšine z toho dokopy nič nemá a koniec koncov si to ani neuvedomuje, hej. Lebo v tom veku, to niekde bola taká debata, že, ale to sa nechcem do náboženských debát pustiť, ale v tom to skončím, že neuvedomuje si ani, že, že teda mu štát prispel, hej. Ono s tým nič nemá, čiže si nevytvára ani vzťah k štátu, lebo v tom danom veku tesne pri narodení a po dvoch dňoch, keď už z peňazí nie je nič, z toho to dieťa dokopy nič nemá.
Takže sekundárne môžeme povedať, že keď nahlas rozmýšľam, že vytvárate aj, aj, aj u toho dieťaťa určitý aj, nechcem povedať, že záväzok, ale určité vnímanie štátu ako takého, lebo mu umožňujete ten váš príspevok, nechcem povedať, že užiť, hej, si ho užiť, ale ho vnímať aspoň. To znamená, že keď má tých šesť rokov a ide do školy, no tak keď mu kúpia peknú tašku s nejakou Disney rozprávkou, tak mama povie: No vidíš, to nám vtedy dali za - ja neviem - za Fica. No nech za Fica, no čert to ber. Viete. Ale si povie: Aha. Hej? A už vytvárate, má to, aj tento rozmer to má, hej. A nechcem hovoriť, že to má iný rozmer, že to nebude tak motivačné.
Čiže ten návrh hovorí o tom, že ten príspevok sa rozdelí. To znamená, pri narodení sa dá 30 %, pri dovŕšení troch rokov 25 %, pri nástupe na povinnú školskú dochádzku 25 %, po ukončení, čo je tiež mimoriadne dôležité, aby sa ukončila, je 20 percent. Ja, ja neviem. No však vystúpte niekto. Vystúpte niekto a povedzte, že to je zle. Vyargumentujte to a tu ja dám, zrazím opätky a budem utekať s hanbou na, do kresla, že čo som to predložil. Tak mi to tu príďte povedať! Príďte mi to tu naložiť, prosím vás pekne!
Hazardujete, naozaj hazardujete. Tento zákon je mimoriadne dôležitý, o tomto zákone sa budeme ešte nie raz, nie dvakrát a aj na iných fórach ešte baviť, baviť a baviť. Lebo tento zákon spôsobuje nešťastie. A vy to máte v rukách, či sa v tom bude pokračovať, alebo sa to nieže úplne zmení, ale čiastočne upraví, lebo na to neexistuje, každý, kto tu príde s geniálnym riešením, je blázon, to nefunguje. Po tom, čo ste narobili s tými sociálnymi experimentmi po obdobie dvadsiatich piatich rokov, neexistuje jednoduché riešenie, existuje len ťažká a vytrvalá a zodpovedná mravenčia práca. Tak. A na konci je, je zlepšenie. Ale toto, čo vy stvárate, ste sabotéri. To je normálne pri vedomí toho, že čo sa to deje a napriek tomu to, to, ale zdá sa, že z mojich úst to neberiete. Ja verím, že raz dorastú vaše deti, vaši vnuci, ktorí vám to prídu povedať, že: A to čo ste tam vtedy stvárali? To čo ste tam vtedy robili? Pozrite sa, jak to, jak to celé dopadlo. No to som zvedavý, jak sa budete krútiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Erike Jurinovej. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, uveďte spravodajskú správu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa zákona, podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 689, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 66 z 28. augusta 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 664 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť tento zákon na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený na rokovanie, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Skončila som. Otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kuffa, pán poslanec Mičovský, pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. Ja ho podporím vo svojom hlasovaní, aj keď človek má nejaké tie pochybnosti veľakrát aj pri dobrých návrhoch, ktoré sa veľakrát tuná, sú aj v tej rokovacej sále, že ako to v tej reálnej praxi dopadne. Ale, samozrejme, človek aby sa neoberal o tú chuť a nejako pesimisticky sa díval na budúcnosť, lebo aj veľmi dobre mienené zákony, aj prijaté zákony dajú sa obchádzať aj zneužívať. To je stále, vždycky aj vo všetkom.
Ale neodpustím si niekoľko slov k úvodu navrhovateľa a poprosím ťa, Dodo, aby si mi to odpustil, hej. Chcem sa dotknúť práve možno takých tých slov, že maternica je výrobným prostriedkom. Aby sme to tak nerozprávali, tak dehonestujúco o ženách a o maternici, ako by to bola nejaká, naozaj výrobný prostriedok a možno nejaká fabrika. Ja s tým nemôžem súhlasiť a u nás zatiaľ, musím povedať, chvalabohu, maternica nie je výrobným prostriedkom a ani jeden prípad taký som nestretol. Skutočne som nestretol. Ale že svet takto dehonestuje ženskú dôstojnosť a zároveň ľudskú dôstojnosť, tak je tomu tak. Je tomu tak. Západný svet má z maternice urobený výrobný prostriedok. A to je ako? Že si prenajmú tú maternicu a zaplatia tej žene, že donosí dieťa, hej. Umelo oplodnené vajíčko sa transportuje do prenajatej maternice konkrétnej ženy a tá donosí a v podstate porodí dieťa ako pre, ja neviem, manželský pár alebo podobne. A toto je biznis. A je to v rozpore aj, by som povedal, s dobrými mravmi, aj s ľudskosťou, a toto odmietam.
Chvalabohu, zatiaľ na Slovensku maternica výrobným prostriedkom nie je a potom nemôžem tiež súhlasiť s takým výrokom, kolega Dodo, dúfam, mi to odpustí a takisto, to je v tom kontexte nadväzujúc, urobte si dieťa. No ako kto môže urobiť dieťa? Na Mikiho, keď sa pozriem, vieš vyrobiť dieťa? Michal, ty vieš urobiť dieťa? Vieš vyrobiť? Kohokoľvek by som sa, aj Evy mohol opýtať, ty vieš urobiť dieťa? To je také, viete, aby sme nešli do takých perverzností, že vyrobiť dieťa. Ale ty nevieš, ty by si možno vyrobil to dieťa, keby si vedel, aké komponenty tam idú, ale nevieš. A to nevie nikto. To nevie nikto.
Ľudský život je darom a je zázrakom. Je čosi úplne výnimočné a fenomenálne. Spojením dvoch pohlavných buniek muža a ženy a tá zygota a začína to delenie, to je zázrak. Dneska to vieme cez tie čipové kamery sledovať, zrod ľudského života. Dneska nikto nepochybuje o tom, že splynutím týchto dvoch pohlavných buniek začína život. A cez to všetko realizujeme potraty. Cez to všetko robíme potraty. To nie je taká výrobná sféra, viete, kde si vy poviete, že ja si vyrobím dieťa. Dnes koľko mladých ľudí by chcelo mať deti a nemôže ich mať. Kolega Mikloško pred nejakým časom tu spomínal a hovorí, že však keď ty do tridsiatich svojich rokov bojuješ proti svojej vlastnej plodnosti a potom v tridsiatke alebo po tridsiatke chcela by si mať deti alebo chcel by si mať deti a odrazu ty zistíš, že to nejde. No tak aký si ty výrobca? Aký si ty pánom života? No nie si. Nie si.
Neprechádzajme do takých, by som povedal, až absurdností a možno takých perverzností, nie je možné vyrobiť dieťa. Neni možné, lebo sme svedkami toho, veľa rodín a mladých ľudí v dnešnej dobe zvlášť, chcú mať deti, úprimne chcú mať deti a nevedia si vyrobiť to dieťa. To nie je také, hej? To my sa možno tak smejeme.
Poprosil by som, keby sme ten slovník trošku predsa len iný používali, hej, a v manželstve a rodina a manželstvo, to je, to je vlastne prostredie, ktoré vytvára to zázemie zároveň, aby bol tuná zrod nového života. Otec, mama, hej? Ja som bol na tom pochode a dve také dievčatá vyskočili si tak na koňa chlapcom a taký, taký bilbord, alebo takú plachtu, taký nápis, transparent mali napísané na chrbáte a zozadu som to čítal a bolo to veľmi pekné: Otec, mama, respektíve tato, mama, ďakujem, že som, hej. Ďakujem, že som, hej. To je také krásne poďakovanie, vyznanie, vyznanie vďaky svojim rodičom. Všetci vďačíme svojim rodičom za to, že sme. Myslím si, že naši starí, starí rodičia, hovorím o dedoch a starých mamách, mali nádhernú úctu k životu. My šliapeme po tom. Pred chvíľou som to hovoril. Mne to naozaj pripomína tú Rímsku ríšu. Ešte aj ten parlament ako Koloseum rímske a ukazujeme palec hore, tak život, palec dole, smrť, hej? Tu nebudem hovoriť, že či to je ten alebo ten, lebo aj ja som niekedy, ktorý ukazujem tým palcom, ale aby sme si uvedomili, naozaj, každý nech si uvedomí pri tom zákone, o ktorom hlasujeme, či hlasujem za život, alebo či hlasujem za smrť. Či je to v prospech človeka, v prospech občanov, v prospech rodiny, alebo je to proti životu, proti občanom, proti rodine. Toto je veľmi podstatné, to je veľmi dôležité.
Ja viem, že to nedosiahneme tuná, alebo veľmi ťažko, lebo zas taký naivný nie som a už nejaké tie roky mám a veľakrát sú práve, žiaľ, musím povedať, tie politické rozhodnutia dôležitejšie ako tie skutočné, ľudské. Ale chcem vás všetkých, kolegovia, povzbudiť k tomu, aby sme predovšetkým hľadeli na ten ľudský život s úctou, aj na budúcnosť tejto krajiny.
Navrhovaný zákon, ktorý tuná je, myslím si, že dobrý je v tom, lebo v tých chudobných rodinách naozaj a Dodo už potom si to neodpustil, povedal tie rómske rodiny. Naozaj, je to boľavý problém, aj mňa to veľakrát trápi. A tí Rómovia, ale to je iná mentalita, aj to treba pochopiť, oni žijú túto chvíľu, teraz som dostal 850 eur a dovtedy sa zabávam a veselím, kým ich neminiem. Väčšina rómskych rodín je takých a to je úplne iná mentalita. My ich aj ťažko rozumieme. Ja si dovolím povedať, aspoň trošku im, toľko im aspoň rozumiem, lebo žijem v regióne a v podstate v kraji, kde je najviac Rómov z celého Slovenska. A dokonca žijem v okrese takom, kde z toho celkového kraja, to je Prešovský samosprávny kraj, a náš okres Kežmarok má najviac Rómov. Spomínaná osada, ktorá tu bola spomenutá, manželka je tá, ktorá sa o tých Rómov stará. My sme Kuffovci aj tí, príznačne, tak dobre, nevenujeme sa nejako extra rómskej otázke, problematike, ale pomáhame všetkým a okrem iného aj Rómom. Ale Rómovia sú úplne inou mentalitou. A keď oni nevedia hospodárne nakladať s tými peniazmi a tie peniaze, prostriedky, ktoré dostanú za to pôrodné, no treba im pomôcť, ale naozaj úprimne. Úprimne im pomôcť a možno aj tou takou formou, máš to druhé, tretie, piate, možno desiate dieťa, ty nemáš do toho vstupovať, či máš mať desať detí alebo päť detí. To je naozaj rozhodnutie rodičov. Kto ti bude vstupovať? Alebo či si sa rozhodol odmietnuť deti. Aj také sú rodiny, ktoré odmietajú deti. Ale je otázne, aké je to manželstvo a či je vôbec platné, alebo aký to je vzťah. Milujem ťa skutočne, alebo ťa len využívam, alebo ťa len využívam na ukojenie svojich vášní? A to je obrovský rozdiel. Teda ten papier a to manželstvo, nejdem, nebudem zachádzať tak ďalej, lebo tak nie sme tuná na nejakej konferencii a podobne, ale len toľko chcem snáď na záver ako dodať, že žiaden zákon nie je dokonalý, ale je tu úprimná snaha, z toho tak vychádzam, že Dodo tú úprimnú snahu má, kde chce pomôcť tejto problematike. A rómska komunita je naozaj taká, sú to jednoduchí ľudia, veľakrát mnohým veciam nerozumejú, oni veľakrát majú problém s čítaním a veľakrát aj s počítaním, hej, ale peniaze, eurá vedia zrátať úplne perfektne, to tam toho Róma nedobehneš. Tak ja asi len toľko v závere, že predmetný návrh zákona, viem si predstaviť, aby som ho podporil.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou páni poslanci Poliačik a Kaník, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

Vieš, Štefan, mňa vždycky pri tvojom prejave - a dnes obzvlášť - napadne to o zametaní si pred vlastným prahom. Ty sa rád chytáš slovíčok, rád ideš vysvetľovať, poučovať, niekedy až kázať a potom v jednej vete dokážeš celej jednej už i tak životom ťažko skúšanej skupine obyvateľstva zavesiť kameň na krk a hodiť ju do vody. Kým sa neospravedlníš za to, čo si tu povedal minulý týždeň, tak akékoľvek moralizovanie a akékoľvek kázanie z tvojej strany, obávam sa, už od dnes bude znieť len pokrytecky. Lebo nemôžme na jednej strane celú jednu veľkú skupinu obyvateľstva z ideologických dôvodov poslať na dno rieky s kameňom na krku a potom sa tváriť, že ideme obhajovať život. To jednoducho nesedí.
Ďakujem.

Pán poslanec Kaník, nech sa páči.

Ja to len veľmi krátko. Na túto tému sa tak rado hovorí, ale páni, aj Štefan, ja aj vo svojom vystúpení to poviem, nie po povrchu, nie javovou vecou sa zaoberať, ako to dopadlo, ako to vyzerá, skúste ísť do hĺbky, skúste hľadať príčiny, skúste hľadať korene a naprávať veci pri koreňoch, aby tie výhonky boli potom zdravé. Pretože tu máme choré korene, choré výhonky logicky z toho vyplývajúce a vy idete tam umývať list, nejakou vodičkou tie choré lístočky. To takto nejde, hľadajte príčiny, inak sa nikam nedostaneme.