23. schôdza

Dovoľte mi, pripomenúť členom európskeho výboru, že o dvanástej máme výbor. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto zákonu dovoľte uviesť nasledovné, že sa jedná o typ zmeny, ktorá v zásade už tu mala prísť dávno a upozorňujú na ňu viacerí. A my sme si dovolili v tom návrhu aj v dôvodovej správe uviesť, v čom je existujúca právna norma zlá.
Pokiaľ sa zhodneme v tom, že ak je niečo zlé, tak to treba zmeniť, tak potom by v zásade nemal byť problém aj ten druhý krok, to skutočne aj zmeniť. Hovoríme o tom, že ak má niekto platiť za niečo, čo nemôže ovplyvniť, nie je to celkom správne, resp. v tomto sa môžeme zhodnúť dokonca, že je to nesprávne. Je mimo moci, mimo moci akéhokoľvek človeka, majiteľa objektu alebo pozemku ovplyvniť to, že či prší a koľko prší, ale táto skutočnosť je vypočítavaná a následne je zaťažovaný vlastník alebo užívateľ nehnuteľností fakturáciou.
Už z toho zjednodušeného vysvetlenia vyplýva, že čosi nie je správne a naozaj je to tak. Ak zákonodarca pri príprave tohto zákona uvažoval v rovine takej, že tým, že niekto niečo zastaval, tak vlastne znemožnil tú prirodzenosť, kde prirodzenosť hovorí, že keď je niekde pozemok, tak keď prší, tak to vsiakne, tak tým, že to zastaval, tak to vsiakavanie obmedzil, tak ho treba zaťažiť. V zásade je tam kus logiky na tom, ale potom zase to hovorme takým spôsobom, že tým, že on zastaval, tak vytvoril predpoklad na to, aby sa stal účastníkom zmluvného vzťahu medzi dodávateľom či už vody, alebo dodávateľom tých služieb v odvodovom hospodárstve. A čo je viac, hej, že čo je skôr. Takže toto minimálne by som bol rád, keby ste sa nad tým zamysleli, lebo ja, to je to, že čo my vyhodnocujeme ako nespravodlivé. To znamená, naozaj ten vlastník objektu alebo účastnícka strana tým, že niečo vytvorila, tak vytvorila aj predpoklad, že sa stane účastníkom zmluvného vzťahu, čiže neni, nie je spravodlivé ešte ho zaťažovať aj tým, že teda musí platiť za to, čo nemôže obmedziť, i keď je pravdou, že tým sa tá vsiakavosť toho pozemku v určitej miere znížila. No len keby sme chceli byť spravodliví, tak môžme povedať, že tým - že čoho sme svedkom teraz, to znamená, rôznych prívalových dažďov a rôznych aj poveternostných excesov -, práve naopak, že tí ľudia, ktorí vytvorili ten systém toho, tých zvodov, tak vlastne pomáhajú, pomáhajú riešiť tú situáciu tým, že sa to čiastočne vyreguluje, tak by, práve naopak, by som povedal, že im treba, keď už nie za to zaplatiť, tak aspoň poďakovať, hej, že proste ten systém s vodou a regulácie je taký, že aj ten prívalový dážď sa dá čiastočne koordinovať. Takže v tom je podstata, podstata tej navrhovanej zmeny, to znamená, že aby ľudia prestali byť zaťažovaní fakturáciou za niečo, za čo pri najlepšej vôli fakt nemôžu. Môže byť prípadne aj štát, tým že robí zlú environmentálnu politiku, môže byť zaťažovaný tým, že prší málo alebo veľa. Ale verme tomu, že i keď napriek niektorým enormným schopnostiam niektorých jedincov v našej krajine naozaj schopnosť ovplyvniť dážď - či prší, alebo neprší - je ešte v štádiu len takých fantazmagórií, čiže je to mimo moci, čiže to, z toho vychádzame pri predkladaní toho návrhu, že nemôže byť následne zaťažovaný. Samozrejme, tu sa zjavia návrhy, že prípadným riešením tohto sa to odzrkadlí, odzrkadlí v zvýšených poplatkoch, viete, ani tak, ani tak. My sme si na túto hru ani tak, ani tak pomaly zvykli, alebo si zvykáme a ju rešpektujeme, akceptujeme.
Tu mi dovoľte povedať, že aj v tomto zákone bude platiť to, čo som avizoval pri SPP. A to naozaj, že politické zoskupenie jediné zatiaľ to má vo svojom programe, ja verím, že sa pridajú aj ďalší do programu, pracovne ho nazývame Rozkopeme celé Slovensko, kde naozaj vzhľadom na chyby, ktoré sa stali z pohľadu sieťového hospodárstva a stali sa obrovské, to znamená, boli občania našej krajiny vydaní do područia rôznych záujmov, tak pre túto chvíľu je riešením iba to, že sa nanovo rozkope celé Slovensko, to znamená, sa tie prívody spravia reálne duálne, reálne duálne, lebo vtedy bude naozaj fungovať skutočná súťaž. To znamená, duálny rozvod plynu, duálny rozvod vody, duálny rozvod elektriky a vtedy môžme skutočne hovoriť o tom, že, že umožňujete súťaž a umožňujete generovať najlepšiu cenu. To nemusíte ani knižky čítať, to vám ušetrím čas. Toto naozaj je funkčné a špeciálne ináč pre naše podmienky aj realizovateľné, i keď náročné. Je to realizovateľné, i keď náročné. My máme tento typ rozkopávania Slovenska, keď to takto nazvem, je náročný, ani nie na kvantové počítače alebo nejaký highendový a hightechový priemysel. Tam hovoríme o ľudskej sile, hej, a nevyužitej ľudskej sily v našej krajine máme, môžme ju rozdávať. Čiže naozaj, keď vy, vy, vygenerujeme spôsob, ako ľudí, ktorí sa častokrát nudia po rôznych miestach a lokalitách Slovenska a radi by do niečoho, ako sa hovorí, že kopli, tak aby nekopali zlým spôsobom, tak naozaj, keď sa toto podarí vytvoriť, tak budú kopať účelne a so zmyslom a v konečnom dôsledku preto, aby sa v tejto krajine žilo o niečo lepšie. Takže naozaj program Rozkopeme Slovensko má svoju logiku. Má, má svoje opodstatnenie a je aj realizovateľný. A v konečnom dôsledku konečne urobíme to, čo je našou úlohou, a úlohou parlamentov je robiť svet udržateľným, hej, to znamená, že tak aby sa tu dalo žiť.
Ja tu nebudem demagógom, že ak vy tu plieskate demagógiu, že jak pomáhať, ja budem hovoriť realisticky a to je teda jedna z hlavných úloh. A to, ako je nastavenie teraz, že idete poruke ľuďom, ktorí už od dobroty nevedia, čo majú robiť, tak sa míňame účinku. Na toto parlamenty naozaj historicky neboli vytvorené. Čiže úlohou našou je to vrátiť naspäť. A jeden zo spôsobov, ako to dokážeme, bude aj to, že, že vrátime ľuďom možnosť voľby. Lebo to je, vtedy hovorme o súťaži, vtedy hovorme o spravodlivosti, že vrátime ľuďom možnosť voľby, to znamená, zvoľte si, lebo teraz štát vydal svojich občanov do rúk ja neviem koho všetkého, však tých týpkov sa nám tam bude zjavovať čoraz viac, že do tých rúr, kto im čo pustí a za akých podmienok. Takže je čas sa vrátiť a ako sa dá vrátiť, je, je tým, že naozaj rozkopeme celé Slovensko a vytvoria sa duálne rozvody a vytvorí sa skutočná súťaž a vráti sa ľuďom právo a možnosť voľby aj, aj v tomto zákone, ktorý predkladám. Verím, že raz tu bude doba, keď ľudia nebudú musieť platiť za dažďovú vodu, za ktorú nemôžu, a to, kto im dodá vodu, si budú môcť vybrať podľa toho, že kto má akú ponuku. Ale skutočne vybrať, nie teraz čo je na úrovni akože vybrať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 171 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 665 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady, rade Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, priznám sa, mňa celkom zaujal tento návrh, aj keď sme už o ňom diskutovali, ale predsa len si myslím, že stojí za to, aby sme mu venovali ešte kus času. V zásade si myslím, že pre podporu tohto návrhu existujú celkom logické dôvody. Povedal by som, že sú tri také. Jeden je technologický, jeden je klimatický a jeden je taký, nazval by som farmársko-záhradkársky.
Ten technologický, ja som si to ozaj overoval, keď sme sa raz už na túto tému rozhovorili, je ten, že v zásade nie je možné považovať dažďovú vodu za vodu, ktorú je treba čistiť. Je to, samozrejme, nie úplne jasné, lebo ona musí prejsť systémom filtračných zariadení firiem, ktoré sú touto činnosťou poverené a ktoré ju vykonávajú, ale je to veľmi otázne, či táto voda spôsobuje záťaž filtrácie, alebo, naopak, ju uľahčuje. A to, čo som sa dozvedel, nevravím, že to je štatisticky významný prieskum, ale tak ako som sa na túto tému bavil, lebo však platíme všetci za túto dažďovú vodu, tak mi bolo povedané, že naozaj je to skôr pomoc pre filtračné zariadenia a nie záťaž a tým pádom v podstate by sme mohli povedať, že je to voda, ktorá pomáha, aby systém filtrácie a celá technológia kanalizačných staníc bola udržiavaná v dobrej kondícii. Takže je tu možno otázka, keď to trochu posuniem do úsmevnej roviny, že kto komu by mal za čo fakturovať a kto komu vlastne týmto pomáha. Takže technologicky, opäť to zdôrazňujem, nejde o vodu, ktorú potrebujeme čistiť, pretože dažďová voda patrí k tým, keď už nie najčistejším, tak rozhodne k tým čistým, ktoré prechádzajú systémami vodných sietí a potrubí Slovenskej republiky.
Druhý dôvod je klimatický. Je nepochybné, že tak ako sa to kedysi pri podpisovaní zmluvy medzi odberateľom a dodávateľom podpíše podľa nejakých ročných úhrnov, tak sa to potom donekonečna opakuje ako čiastka, ktorá, za ktorú platí odberateľ, ale ktorá jednoznačne nevystihuje pravdu. A je tu teda otázka, či my máme prijať zákon a máme sa tu vôbec zaoberať zákonmi, ktoré sú zjavne kdesi mimo reality, resp. nevystihujú pravdivé údaje. Klimatické pomery, vieme, že sa prudko menia. Vieme, že tam, kde zvyklo veľa pršať, prší málo. Vieme, že tam, kde pršalo málo, prší viac. Je to teda otázka aj toho, ako dlho daný klient býva na danej lokalite. Či teda je to spravodlivé, keď v roku, keď bude úplne suchý a on tam ten rok býval, ho zaťažíme akýmisi priemermi a zase naopak. To znamená, že ak už by sme teda chceli byť dobrí v tomto zákone a ozaj uznáme, že tú vodu je treba čistiť, je treba za ňu platiť, tak potom by sme mali vykonať aspoň pokus, aby sme zistili, aké množstvo tej vody nám náš odberateľ do nášho systému poslal a akú faktúru, na akú čiastku mu máme poslať úhradu, teda požiadavku na úhradu.
No a ten tretí, mierne úsmevný dôvod som nazval ten záhradkársky. Určite ste si všimli, že vlastne vďaka tomu, že je množstvo ľudí, ktorí majú záhradky pri svojich domoch, ja viem, týka sa to hlavne rodinných domov, ale aj tak to nie je zanedbateľný fakt, tú vodu, ktorá steká systémom strešných zvodov, zachytávajú veľmi poctivo a vlastne oni ju nepustia ani ďalej, aby išla do kanalizačného systému. Takže otázka, či povedzme tie tisícky sudov, ktoré sa naplnia dažďovou vodou, by teda nemali byť svojím spôsobom nejak odpočítavané z tej fakturačnej čiastky.
Uznávam, že všetky tri dôvody, ktoré som povedal, nie sú natoľko závažné, aby mohli rozhodnúť o tom, kde je pravda, ale v princípe sa domnievam, že pokiaľ tú pravdu presne nepoznáme, tak by mala platiť asi akási analógia, že v prípade pochybností v prospech obžalovaného, tak v prípade pochybností o správnosti účtovania tejto vody, v prospech toho, čo by to mal platiť, to znamená klienta, odberateľa. A preto si myslím, že návrh pána poslanca Alojza Hlinu je v zásade správny a ho podporím.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Prebieha v tejto chvíli rokovanie ústavnoprávneho výboru k návrhu novely zákona o rokovacom poriadku a k rôznym pozmeňovacím návrhom, je tam nielen kompletný výbor, ale sú tam aj viacerí poslanci a poslankyne z iných výborov, tá diskusia je veľmi dôležitá. Príde mi namieste prerušiť rokovanie pléna až do skončenia zasadnutia ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, možno uvediem aj pre ľudí, ktorých prípadne zaujíma dianie parlamentu, že zasadal, teraz ukončil rokovanie ústavnoprávny výbor, v ktorom som mal tú česť sa ísť pozrieť, a by ste neverili... (Reakcia z pléna.) Viem, viem, viem, áno, že je momentálne prerušené. A to som mal na srdci povedať, že by ste neverili, aké právnické esá sú, sú v strane SMER. Ja som poľnohospodár, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, tam sú viacerí, čo by mali povracať diplomy. Je, ľudia, nezávidím vám ani trošku, to je celé zlé, celé zlé, celé je to zlé, to vám garantujem. Čo sú tam za ľudia a čo sú schopní povedať, ako sú schopní obhajovať, to som si ani vo sne nepomyslel. To Rusko je šuviks. Džugašvili je šuviks. Inak, mimochodom, aj ten tam bol. Celé zle.
Prosím vás, aj toto súvisí s tým, čo tu žijeme, tento môj návrh zákona. Pokúsim sa čo najjednoduchšie vysvetliť, to ono to je zase mimoriadne jednoduché. Existuje také niečo ako štátne Lesy Slovenskej republiky. Pán kolega Mičovský dobre vie, o čom hovorím, kto mohol, šklbol, hej, kto mohol, tak išiel a šklbol z tých lesov. To, to fakt, že boli ľudia, ktorí sa tomu čudovali a skončili zle, ako pán Mičovský už o tom neraz hovoril a on je jeden, jeden z nich.
Naozaj, že štátne lesy sú, to je méta, hej, to je méta, že ako sa tam dostať a ako šklbnúť. Lebo tieto štátne lesy spravujú Lesy Slovenskej republiky, ktoré sú vo vlastníctve štátu, teda aj v mojom - prenesenom -, aj pána Kuffu a koniec koncov aj pána Kondróta. Je to tak. A ich činnosť upravujú zákony, ale akožto dobre vieme, že aj takú hrubú zmluvu, aj taký hrubý zákon môžte mať, pred zlým úmyslom vás neochráni a štátne lesy sú fakt ubolené chúďa. Keď si pomôžem obrazom, štátne lesy sú ubolené chúďa, ktorého hľadajú po všetkých šuflíkoch, kde by sa ešte čo dalo, kde ešte by sa čo dalo nejakým spôsobom, jak to nazvať, preobchodovať, šmajznúť, využiť, použiť, zneužiť. Chúďatá štátne lesy! Zákon, ktorý upravuje ich činnosť, hovorí aj o tom, že akým spôsobom je možné aj hospodáriť, ale vlastne aj nakladať z pohľadu právneho s pozemkami. A bola tam taká, ja predpokladám, že aj dobrý úmysel zákonodarcu, aby teda štátne lesy nescudzovali alebo nepredávali svoje pozemky, tak sú tam ustanovenia, ktoré hovoria, že, že v zásade štátny tento pozemok môžte len zameniť. Zjednodušenie, samozrejme, tam je to, ale len zameniť.
A keď zamenia, zamieňate, musíte mať znalecký posudok, hodnota nemá byť rozdiel viac ako 10 percent a ešte musí súhlasiť ministerstvo pôdohospodárstva. Hej, čiže zamieňajú štátne lesy s niekým, kto chce s nimi zameniť, musia byť znalecké, znalecké sa nemajú veľmi rozlišovať a ešte musí dať súhlas pán Jahnátek teraz aktuálne.
Zmenu, ktorú navrhujem, je, vychádza nie z môjho, že som sa ráno zobudil nabrúsený, ale vychádza z reálnych skúseností. Z reálnych skúseností, že čo sme schopní s tými štátnymi lesmi urobiť. A navrhujem to, že tie ustanovenia zostávajú v platnosti, avšak sa tam vsúva len jedno ustanovenie, že v prípade, že výmera zamieňaného lesného pozemku alebo lesu je vyššia ako 20 hektárov, tak vtedy sa vyžaduje súhlas vlády. Nuž a teraz sa pokúsim v krátkosti povedať, prečo si myslím, že je to dôležité. Je to podľa mňa mimoriadne dôležité, lebo zas nemôžme povedať, že sa k tomu vyžaduje súhlas klubu OĽaNO, hej, to je, proste musí to mať nejaké parametre, že prečo sa k niečomu dodatočne vyžaduje nejaký súhlas. A áno, ak doteraz bol potrebný súhlas ministerstva pôdohospodárstva, čo je vecne príslušné a je vlastne nadriadeným orgánom, tak pri určitej výmere hovorím, že vláda má prebrať zodpovednosť.
Vláda Slovenskej republiky má prebrať zodpovednosť, že prečo zamieňa pôdu vo vlastníctve všetkých jej občanov. A nech preberie zodpovednosť, nech povie zamieňame, lebo je to tak správne. Doteraz.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, prepáčte, dovolím si prerušiť na chvíľočku vaše vystúpenie, pretože som dostala avízo, že chcela by som privítať delegáciu Národného zhromaždenia Srbskej republiky vedenú pani Gordanou Čomič, podpredsedníčkou Národného zhromaždenia Srbskej republiky, ktorá je na študijnej návšteve Národnej rady. (Potlesk.) Srdečne vás vítame.
Ospravedlňujem sa ešte raz, nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, vítam aj ja. Takže pokúsim sa pokračovať. Nech vláda preberie zodpovednosť, o to ide. Nech vláda politicky zdôvodní svoje rozhodnutie, prečo zamieňa. A bude mať peknú príležitosť, lebo doteraz, keď sa niečo udialo - a udialo sa toho všeličo a boli to fakt zverstvá, keď to poviem takto, obludnosti -, tak sa to mohlo zvrhnúť na zlého ministra, to už Machiavelli, Machiavelli mal, ten princíp zlého ministra je funkčný. To je historicky, to sa používa, hej, že ochraňuje toho v čele a odpaľujeme po krajoch. To už Machiavelli vedel, to SMER nevymyslel ani nikto tu, že treba to sfokusovať na niekom a údajne jeho urobiť. Čiže keby bolo celkom zle, tak poviete, áno, zlý minister dal súhlas, keby vláda o tom vedela, tak to určite nedá, hej, no. Keby bolo celkom zle, nehovorím a tie rozhodnutia sa veľmi často určite diskutujú.
Týmto návrhom vláda vyjadruje svoj postoj k zámene, to znamená, vláda nemôže povedať, že o tom nevedela, že to nevyhodnocovala a pripravované zámeny, napr. to, že tento, táto vláda SMER-u predá južnú stranu Chopku J&T, lebo už im dala plyn, už nechala autobusy a ešte potrebujú južnú stranu Chopku a časť Vysokých Tatier, tak áno, to chcem, aby vláda povedala, my sme za to, aby J&T mala južnú stranu Chopku, sme, je to správne, je to potrebné, je to dokonca výhodné a sme radi. Nech sa páči, nech tu niekto príde a nech to odôvodní, alebo nemusí, no však koniec koncov sa nikto ani nepýta, ale nech to tam je pre pamäť vekov, že kto predal južnú stranu Chopku. Vláda Slovenskej republiky za, počas druhého volebného obdobia premiéra Roberta Fica. Nech to tam je, to je celý, celý zákon a sľubujem si sekundárne od tohto, že, že si dajú - a to je jedno, či, veď koniec koncov raz táto vláda skončí -, ale že si dajú iné vlády pozor, že kto im aký, aký, nechcem byť moc expresívny, ale aký zlý obchod donesie, lebo, aby, lebo preberajú tú zodpovednosť. A možno to nastavíme filtračne, že sa nám nezopakuje obludnosť, obludnosť takého typu, áno, na tejto strane je Pečniansky les, prebieha stále súd, kde boli schopní títo ľudia sa dostať pod okná parlamentu.
Vážení občania, vám to ešte poviem, tu to nemá zmysel, to by ste neverili... (Reakcia z pléna.) Pardon, pre niektorých má, beriem späť. To by ste neverili, že pod oknami, presne oproti parlamentu, je 24 hektárov lesa, ktorí Bratislavčania poznajú pod názvom Pečniansky les, to sú zelené pľúca Bratislavy. To nikto ani nemyslel, že sa niekto toho chytí, to je jak Central Park, nikto si ani, by ste neverili, že to niekto vyňúral, hej, a pripravil, pripravil to na preobchodovanie. Čiže týchto 24 hektárov v centre mesta, v intraviláne, zamenili za lesy v Šiatorskej Bukovinke. Ja sa nechcem dotknúť obyvateľov Šiatorskej Bukovinky, koniec koncov moja asistentka, ktorá je u nás, je odtiaľ, ale pokiaľ viem, to je maličká obec, nie celkom významná, či z pohľadu hospodárskeho, alebo turistického. A by ste neverili, že za tie lesy v Šiatorskej Bukovinke sa zamenili lesy v centre Bratislavy a dokonca podľa znaleckých posudkov tie lesy v Šiatorskej Bukovinke vyšli, že vraj sú drahšie, ale ten nadobúdateľ bol veľkorysý voči štátu a nežiadal doplatiť; no aspoň teda jedno pozitívne, keby sme to takto mali uzavrieť. Ja verím, že to tu niekto je schopný, pán Kondrót sa tu postaviť a povedať, čo chcete, však oni ani nežiadali doplatok. Ja verím, že to tu niekto je schopný prísť povedať, že v zásade je to v poriadku, že to ohodnotili na smiešnu sumu, ja už ani neviem, koľko to bolo, 200-tisíc či koľko euro, že je to v poriadku, a dokonca ani nežiadali doplatiť.
Nuž pravda je iná, pravda je, že tie znalecké posudky už dokonca existujú dva a nie znalecké posudky podvodníka, lebo ten, čo robil ten znalecký posudok, na základe ktorého, na základe ktorého sa tá údajná zámena začala konať, je momentálne v šetrení, v šetrení za podvodné konanie, vážení! Tak na základe dvoch iných znaleckých posudkov vyšla suma nie 200-tisíc, 2,5 milióna, resp. 2,3 milióna, jak si to dobre pamätám, čiže rádovo iná. Podvod par excellence, podvod par excellence, naozaj, keď chcete dať do Ottovej encyklopédie, čo je podvod, tak si tam dajte dva stĺpčeky, jedno SPP a druhé si dajte Pečniansky les, to netreba ani do angličtiny prekladať, to sa na to pozrite a hneď viete, že o čo ide. A máme to pod oknami, máme to pod oknami parlamentu, to znamená, prišlo to pod okná parlamentu tá arogancia, lebo tých zámien sa robilo, Tatry dlho boli, pokúšali kopu kde iných. Ale mať v sebe tú drzosť, že prídem pod okná parlamentu pred tých poslancov, ktorí sú tak submisívni, tak oddaní, tak, tak častokrát, prepytujem, úbohí, že sa vlastne boja, že či tu budú ešte sedieť, že nie sú schopní sa pozrieť doprava, doľava, že či to náhodou nie je už za hranou, pod okná parlamentu prišli tí ľudia. Pod oknami parlamentu urobili ten podvod, my sa na to pozeráme, ja sa na to pozerám, verím, že bude nás čoraz viac, že si povieme, že na to sa pozerať skutočne, ale skutočne nedá. Čiže aj tento prípad, aj tento prípad, lebo špeciálne Pečniansky les je zamotaný, by ste neverili, lebo tam to podpisoval jeden, ktorý bol vedúci služobného úradu, mal, nemal oprávnenie, neviem čo, všetci sa chcú vyviniť z toho, že oni s tým nič, hej, tak aj do budúcna budeme riešiť to, že nebude, že nič, bude, že vláda.
Čiže ak niekto posvätí takú lúpež nejakú inú a ono sa budú chystať, tak nech ju posväcuje aspoň vláda, nech preberá zaň zodpovednosť, to je celé. Celý ten zákon hovorí o tom, že ak štátne lesy chcú zamieňať pozemky v ich vlastníctve, teda vo vlastníctve nás všetkých a výmera je viac ako 20 ha, tak nepostačuje len rozhodnutie ministra, ale celá vláda, čím sekundárne preberie na seba tú zodpovednosť, že to, keď sa budú niekedy raz pýtať a ono raz sa niekedy ľudia budú pýtať, aby vedeli zdôvodniť, že prečo tak urobili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ návrhu zákona, dovoľte, aby som vám prečítal spravodajskú správu v nasledovnom znení:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 172 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 pod číslom 666 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, myslím si, že návrh, ktorý sme si práve vypočuli, poslanecký návrh pána Hlinu je veľmi aktuálny a potrebný. Napriek tomu si dovolím istú skepsu vniesť do tohto rokovania a povedať, že možno aj keď viem, že jeho kroky viedli dobré úmysly, nie je dostatočný, lebo sa obávam, že tie zlá, ktoré sa dejú pri štátnych pozemkoch a výmenách štátnych pozemkov, sú také veľké, že tu možno ani samotný súhlas vlády ako celku alebo predsedu vlády nemusí ešte znamenať tú garanciu, ktorú zrejme predkladateľ návrhu do svojho zákona, do svojho návrhu vložil.
Ja, samozrejme, to popieram s dobrým úmyslom, lebo napokon popieram aj sám seba, totižto my môžme kľudne povedať, že sme s pánom kolegom Hlinom v istom konkurenčnom postavení, pretože aj keď nie úplne totožný, ale veľmi podobný návrh zmeny zákona 326 o lesoch v § 50 som ja už z tejto tribúny čítal dvakrát v tomto volebnom období a vždy to bolo neúspešné. Boli to pokusy otvoriť tristodvadsaťšestku pri zákone 111 o štátnom podniku a inými slovami, ale v podstate veľmi podobnými sme sledovali, ako predkladatelia práve to, aby v prípade výmeny pozemkov štátnych lesov nestačil súhlas rezortného ministra, ale aby to bolo podmienené aj súhlasom vlády. Takže na jednej strane hovorím pánovi poslancovi Hlinovi nedostatočné, na druhej strane sa priznávam, že niečo podobné sme už dvakrát urobili, takže vlastne kritizujem aj sám seba.
No áno, lebo mám pocit, že mlčanie ako odpoveď na rôzne poukázania na veľmi konkrétne veci, tak ako to urobil aj poslanec Hlina, ako keby nenachádzali žiadnu odvetu, žiadnu ozvenu, to klasické hádzanie hrachu na steny, na stenu, ako keby tu platilo úplne zjavne. Nuž tak ma napadá, že možno, pán kolega, budeme musieť, ak by toto neprešlo, tento tvoj návrh, asi fakt sa zamyslieť nad ešte účinnejším spôsobom. Napadá ma len príklad Švajčiarov, ktorí možno by v takomto prípade vložili rozhodovanie o ich lesoch do rúk svojich vlastných a vyhlásili referendum, že či občania súhlasia s takouto výmenou, lebo občania majú veľa dôvodov nesúhlasiť s množstvom vecí, ktoré sa týkajú Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, alebo, aby sme boli spravodliví, nie všetku štátnu lesnú pôdu spravuje len tento podnik, teda aj ktoré sa týkajú štátnych pozemkov na lesných územiach.
Prečo som skeptik? No preto, lebo už to tu zaznelo aj dnes, zaznelo to mnohokrát aj v minulosti a ešte to asi bude musieť zaznievať. Môj príbeh začal pred mnohými rokmi a stále nie je dopovedaný. Ja som sa síce stal poslancom, čo teda beriem ako veľkú zodpovednosť a výzvu, vďaka tomu, že som poukázal na, nazveme to, na nepeknosti v štátnych lesoch, ale dodnes tie odpovede na otázky, ktoré sme nastolili, neprichádzajú. Nie je tak dávno, dva mesiace dozadu, bola relácia v Slovenskom rozhlase naživo, bol tam pozvaný pán minister vnútra ako šéf vyšetrovateľov, bol tam pozvaný generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky, že čože sa to udialo za tie štyri roky, ako postúpilo vyšetrovanie vecí, ktoré, ktoré sú spojené nie s riadením, ale takpovediac doriadením tohto podniku. No je tu ticho, možno odpoveď raz príde, možno štyri roky sú málo, prípad je zložitý. Len tu chcem poukázať a povedať, áno, je tu dôvod na to pochybovať o tom, že veci sa vyriešia, keď to bude v rukách - v prípade výmeny pozemkov - premiéra, resp. vlády. Lebo zdá sa, že tu ako keby vo vnútri boli zacyklené mechanizmy, ktoré aj ten najlepší úmysel posúvajú kdesi do stratena a občan, ty sa zmier s tým, že tvoj majetok, o ňom sa bude rozhodovať spôsobom, ktorý nemusí byť a často ani nebýva v súlade s tým, ako by si si správu majetku svojho predstavoval.
Ale aby to nevypadalo tak, že všetko je zlé len na ľavom krídle, ja si musím v tejto chvíli zaspomínať na slová pána predsedu parlamentu, myslím, že ich povedal túto nedeľu, kde som pochopil, že patrím medzi nie hodnotových poslancov, lebo keď menoval politické zoskupenia, ktoré majú istú hodnotu, ktoré sú hodnotové, zistil som, že medzi ne nepatrím. A tak sa musím zamýšľať, vlastne aké hodnoty som poverený v mene ľudí, ktorí ma sem poslali hájiť, kde sú tie hodnoty, kde sa mýlim, že, že nie som človek, ktorý je súčasťou hodnotovej strany. No ak sú tie hodnoty spojené s tým, že človek má tu premlčať a podľa možnosti nejak prekľučkovať túto dobu, posedieť si na tomto zaujímavom a vysokom sedadle a potom si povedať, veď ja aj tak nič nezmôžem, veď to všetko jedni alebo druhí, nuž za takýto prístup by som sa hanbil, a preto použijem ešte raz ten príklad.
Pred chvíľočkou som videl pána poslanca Simona, myslím, že je niekde nablízku, bolo by dobré, keby tu bol. Ja, ja si nemôžem pomôcť, keď hovoríme o výmenách pozemkov, ja si nemôžem zaspomínať na tú výmenu pozemkov v štátnych lesoch, ktorú sme tu už spomínali neraz, ktorá bola predmetom veľkej kritiky. Nepôjdem do detailov, ale musím poukázať na to, že občania Slovenskej republiky zrejme tou výmenou 300 hektárov, ktorá sa udiala v posledný deň volebného obdobia predchádzajúcej vlády za ministrovania pána ministra Zsolta Simona, stratili. A vôbec nebudem napádať znalecké posudky, ktoré boli vykonané, aj keď je pravda, že znalecký posudok, ono sa to tak robí, že na tristo hektárov, keď som ja robil znalecké posudky, vyrobil som ich možno v živote vyše 120, ja som si nedovolil niekoľko dní nestráviť v takomto lese a aj keď, samozrejme, človek neprejde každé steblo trávy a každý jeden strom, ale urobiť si jasný obraz, čo v tom lese je. Ten posudok, ktorý viedol k tejto výmene; a to je veľmi príznačné; bol vykonaný - a priznal to aj sám šéf organizácie, ktorá vykonala takýto posudok - od stola, lebo vraj času bolo málo a lesa bolo veľa.
Nuž, vážení občania, vážený kolega Hlina, takto sa to niekedy urobí, že času je málo, lesa veľa, ak treba rýchlo konať a vznikne potom aj taký precedens, že zrazu sa vymenia lesy, ktoré vôbec nepotrebujete znalecké posudky, tie sú ozaj zložité a niekedy sa ťažko v nich zorientovať. Ale ja vám poviem ten príklad a v tomto spomínal tu kolega Pečenský les, spomínal Chopok; mimochodom Chopok, to je, to sú jazvy už nie na Nízkych Tatrách, ale to sú jazvy na duši tohto národa, keď sa pozriete v období, keď to nie je prikryté snehom, ako to tam strašne vypadá. A ja sa teda vrátim do tej výmeny, ktorá bola nazvaná v tomto prípade ako výmena v záujme sceľovania pozemkov, sceľovanie, ktoré vytrhlo kus, kompaktných 300 hektárov zo srdca Lesov Slovenskej republiky a zamenilo to za pozemky, ktoré ani zďaleka nespĺňali úlohu alebo cieľ, ktorý bol deklarovaný, to znamená sceľovania. Ale čo chcem povedať to hlavné, ja - či to bolo šťastie, či nešťastie -, ja tie lesy zhodou okolností, a preto ma táto zmluva osobitne bolí, dobre poznám ešte z minulosti aj jedny aj druhé, aj tie, ktoré boli pri Jelšovci, pri Fiľakove, aj tie, ktoré štát dostal pri Modrom Kameni. A musím povedať, že nepotrebujete ani znalecký posudok, ani špecialistov, stačí vám len pohľad rozumného gazdu a pochopíte, že relatívne krásne lesy na rovine, kde vedie asfaltová cesta, kde máte dokonca chatu aj s hospodárskou budovou, vymeníte za lesy, ktoré na prvý pohľad sú lesmi nie nepeknými, lebo ja také lesy nepoznám, ale lesmi, ktoré sa nachádzajú na veľmi zložitom podloží, rozbrázdené rôznymi úvozmi, najmä, žiaľbohu, vykradnuté. Ja dokonca som v tých lesoch robil tiež pred mnohými rokmi znalecký posudok a už vtedy to boli biedne lesy. A človeka napadne len tá jedna vec a už vôbec, nechajme ten Baglaš Baglašom, tu ide o ten princíp, že ak sa my tu bavíme o takých veciach, či minister, či predseda vlády, tak sa bavme o tom, že čo my poslanci, že akým právom my vlastne môžme rozhodovať o týchto veciach, aký máme mandát skutočný, keď my dokážeme aj takéto výmeny, ktoré zjavne nie sú v poriadku, poslať do schvaľovacieho procesu a ten proces schvaľovací úspešne zavŕšiť. Možno si spomeniete na pána ministra Jahnátka v tejto pozícii, keď povedal: No áno, je to zlé, ale zákon bol dodržaný.
Nuž veď toto je tá tragédia, že my v podstate podľa zákona, ktorý dodržíme, urobíme toľko krokov, ktoré sú proti ľuďom, že je tu potom namieste otázka, aké zákony to vlastne schvaľujeme, ako podľa nich postupujeme a čo do nich vkladáme. Preto dovoľte, aby som - nie kvôli tomu, čo bolo, lebo mám taký dojem, že ani Chopku, ani možno Pečenskému lesu, pravdepodobne ani Baglašu a množstvu ďalších vecí, je toho veľa. Kolega, priateľ z bývalého krajského lesného úradu povedal: Preboha, tie výmeny by ste mali asi dať zo zákona preč, páni poslanci, veď si nepamätám ani na jeden prípad, že by sa to použilo na dobrú vec. Furt sú v tom len nejaké poľovnícke záujmy, záujmy silných, záujmy tých, ktorí potrebujú čosi sceliť, ale nie pre, pre tento štát a pre občanov, ale pre seba, pre svoje skupiny, pre svoje zištné záujmy. V tom je tá istá obludnosť, toto slovo tu často padá, a v tom je aj ten môj osobný protest, že keď už som tu bol delegovaný, tak nemôžem sa zmieriť s tým, že tu predkladáme iba zákony, ktoré v tomto prípade hovoria o povinnosti, aby sa pán predseda vlády pozrel na svojich ministrov, ale že musíme naozaj apelovať na, na seba samých. To, čo tu zaznieva, ja verím, že to raz nadobudne aj reálnu podobu, že prebuďme sa a zamyslime sa nad podstatou toho zákona. Nie zato, že to dáva pán Hlina, Mičovský, Kuffa, ale zato, že ten zákon možno má v sebe čosi, čo by sme mali považovať za potrebné. Prečo by mal mať pán premiér problém pozrieť sa na takúto zmluvu, výmenu a povedať: Mňa to zaujíma, pán minister, čo tam dávaš, nie kvôli tomu, že by som ti neveril, ale kvôli tomu, že musíme byť čistí, že musíme presvedčiť občanov, že nám ide naozaj o vec. Možno tie zámenné zmluvy môžu byť naozaj v poriadku, len tam musí byť vždy zdôraznené: Pán minister, ty si ten posledný, ktorý by mohol odsúhlasiť nejakú zmluvu, kde by bol len tieň podozrenia, že máš nejaké zištné úmysly.
Nie nadarmo som tú poľovačku spomenul. Tá poľovačka je prekliatím lesníctva, ja keby som mal tú moc, tak by som vyčlenil možno poľovníctvo mimo lesné hospodárstvo, lebo lesné hospodárstvo má oveľa väčšie množstvo iných dôležitých atribútov, ktoré sú potrebné pre, pre ľudí, a samotná poľovačka ozaj neraz je len veľkopanskou zábavou, ktorá dokáže ľudí obrať aj o svedomie a rozhodovať tak, že potom sa udejú výmeny, ktoré jeden minister hodnotí po druhom, diví sa, ako to mohol. No ale vidíte, spomenul som tu aj pána ministra Jahnátka, ale keď sme sa bavili o pozemkoch pri poľovníckom zákone, sám tu povedal od týchto dvoch mikrofónov: Áno, urobili naši právnici chybu, je tam diera, ktorá môže ohroziť pozemky, lesné pozemky v rukách štátnych lesov. A keď sa o dva dni hlasovalo, už svoj prísľub, že ak podáme načas pozmeňovací návrh, tak ho bude akceptovať, už neplatil, lebo, lebo tu ktosi vládne, tu je ktosi nad, ale nie sú to ministri. Ktosi nad nimi, často tu posledný týždeň zaznievali debaty o oligarchoch, o akýchsi tieňoch, ktoré poťahujú bábkami a toto je ten klasický príklad. Vôbec nie taký zložitý ako SPP, kde možno ani mnohí, ktorí vystúpili k nemu, nie celkom ovládajú všetky tie nuansy a zákutia zložitého obchodu.
Toto je úplne jednoduchý obchod. Na jednej strane kvalitný les, na druhej strane nekvalitný, zmluva, ktorá hovorí, že ide o sceľovanie, zistíte, že to nemôže byť pravda, lebo sceľovanie je rozbíjaním. Na jednej strane krásne porasty, ktoré sú prospešné, a na druhej strane kriačiny, krkaháje, rigoly. Ja viem, každý obyčajne spomenie najskôr to, čo osobne pozná, takže ja opakujem to, čo som v tomto prípade mal možnosť vidieť, ale sme nespravodliví, keby sme spomínali len tieto tri prípady. Tých prípadov je oveľa viacej.
A bude veľmi dobré, keď sa postaráme o to, aby sme vložili svoje svedomia do zákonov, ktoré tu pripravujeme, ktoré tu čítame, ktoré tu navrhujeme, a povedali si, ale veď stopnime to už. Prečo by sme túto vec nemohli zastaviť a povedať, áno, ten pán predseda vlády nech je ten človek, ktorý priloží podpis, ak raz jeho história posúdi a odsúdi, nuž bude to na ňom, nebude môcť povedať, že si to ukuchtil všetko pán minister vo svojej kuchyni.
Ale aj tak sa domnievam, že by sme možno mali, pán poslanec Hlina, asi rozmýšľať, keďže toto možnože neprejde nám, či ozaj nám netreba - a v tom najlepšom úmysle, nie nejaké vyzývanie na nejakú rebéliu -, či nám ozaj netreba inštitút referend, ktoré by v takomto prípade sa spýtali ľudí: Tvoj les, váš les; rozhodnite! Zvážte, ak vás to nezaujíma, tak môžte zdvihnúť ruku bez toho, aby ste poznali podstatu, ale možno by to bola tá najlepšia poistka, lebo ja som skeptik, dvakrát mi to neprešlo, tretíkrát to teraz dáva pán poslanec Hlina v podobnom znení. Obávam sa, že osudy budú rovnaké a naše vystrieľané slová opäť išli možno mimo uší a svedomitých, ktorí by ich mali vypočuť a kde by sme mali veľmi rýchlo vygumovať tie hranice politiky a sledovať to, čo, čo ľudia od nás očakávajú, sledovať hájenie ich záujmov. Možno sa povie, no však ide len o les. Ja ho dávam do pozornosti kvôli tomu, že je takým rukolapným príkladom, ktorému sa dá ľahko porozumieť, a preto by som bol veľmi rád, ak by som mohol vidieť, že na tej modrej tabuli v tomto prípade sa nám zjaví taká suma pri tých, ktorí za tento zákon zahlasujú, ktorá ho posunie do druhého čítania a potom aj do tretieho, lebo by to bolo ozaj tým najlepším symbolom toho, že takýto zákon vieme nielen prečítať jeho slová, ale aj precítiť jeho význam a jeho posolstvo.
Takže ja ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za jeho vysokú potenciu zákonov a som rád, že aj vďaka nemu sa tristodvadsaťšestka otvorila takýmto spôsobom, asi tak ako to už tu často býva povedané, možno už aj možno tým, že sa to vysloví, možnože aj tým, že sa niektoré veci objasnia, tak sa dostávame k tomu, aby sa v sieni zákonnosti začal čo najskôr používať aj cit pre mieru a vlastné svedomie. Je to škoda, že to zatiaľ tak nefunguje, ale buďme optimisti, aj to fungovať bude a možno sa tak náhodou o to môže pričiniť aj zákon 326/2005 o lesoch.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedníčka, predsedajúca. Pán poslanec Mičovský, určite máte bohaté skúsenosti a predovšetkým tie negatívne. Určite sa nájdu, ja som videl pár takých pozitívnych skúseností, keď došlo k zámene, kde štát vlastne dostal väčšiu výmeru, aby som, bonitne lepší les; ale vidím tento problém. Je to veľmi závažný problém. Poukázali ste na to vy, poukázal na to pán poslanec Hlina, ale ja nie som zástancom toho, aby sme niečo zakázali, keď to môže byť prospešné pre tú, aj pre tú verejnosť. Aj pre ten štát, aj pre tú spoločnosť, len problém je v tých ľuďoch. Keď - budem parafrázovať veľmi vulgárne -, keď nefunguje bordel, tak nie nábytok treba vymeniť. Viete, asi tí ľudia, ktorí o tom rozhodujú, nie sú zodpovední za svoju robotu. Zmeňme systém, zmeňme ten zodpovednostný systém, aby ľudia, ktorí rozhodujú o tých zámenách, boli za to zodpovední. Nech je to jeden človek na celých štátnych lesoch, ktorý by bol aj hmotno, hmotne, aj trestnoprávne zodpovedný za to, že podpíše tú zámenu a potom by som videl, čo podpisuje alebo čo nie. Alebo nech je to opozícia. Ja si neviem predstaviť, kebyže traja opoziční poslanci by rozhodovali o týchto veciach, že by, že by podpísali alebo dali svoje meno pod nejakú tú zlú zámenu. A je to stále o tom, že niekto sa skryje za nejaké rozhodnutie, za nejakú komisiu a potom je priestor na korupciu a za zlé rozhodnutie.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec Gál, ja som až prekvapený, možnože až milo vašou reakciou. Ja naprosto súhlasím s tým, že taký zákon tu ešte nikto nevymyslel ani nevymyslí, ktorý by pôsobil tak, že pokiaľ ho lotri dostanú do rúk, tak že nenájdu nejakú možnosť, ako ho zneužiť. A som presvedčený, že statočný človek aj s tým najhorším zákonom dokáže statočne nakladať tak, aby nespôsobil škodu tým, koho riadi, alebo za čo zodpovedá. Len isté prekvapenie do tohto vkladám, lebo ja si určite za chvíľočku pozriem napríklad vaše hlasovanie pri zákone o štátnom podniku, keď viem, že napríklad vaša strana dosť jednoznačne, ale možno sa mýlim, možno to nebolo jednoliate, bola proti tomuto zákonu, ktorý riešil možnosti, ako práve urobiť to, čo ste vy teraz rozprávali, veľmi prudko a veľmi adresne zvýšiť osobnú zodpovednosť ľudí, ktorí sedia na vysokých stoličkách, za svoje rozhodnutia. Zodpovednosť dotiahnuť tu do tej miery, že ak človek dokázateľne urobí zle rozhodnutia, ktoré boli v priamom rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára o to, o čo sa tento šéf mal starať, takže na to doplatí nie symbolickým no, no, no, alebo ročným platom, alebo odvolaním a poslaním do Bruselu, ale doplatí na to - myslím, že ste to aj povedali - povinnosťou uplatiť, splatiť škodu, ktorú som spôsobil, ktorú spôsobil a ktorú možno bude za neho musieť splácať ešte aj jeho potomok.
Takže na jednej strane ste ma potešili, na druhej strane rozmýšľam, prečo, prečo to vlastne nevieme urobiť, keď myslím, že aj pán Procházka to tak povedal, a vidím, že to viacerí vieme sa zhodnúť, že tu je riešenie. Dávajme do vysokých funkcií ľudí, ktorí budú postavení pod hrozbu, ak vedome urobia niečo zlé, tak to budú musieť zaplatiť. Ideálne riešenie, nemusíme ani veľa riadkov dať do takéhoto zákona. Takže to by som celkom chcel oceniť. A ak náhodou ste hlasovali proti tomuto zákonu, tak mi poraďte mimo tejto debaty, mimo faktickej poznámky, že ako to urobíme, keď ju dám tretíkrát, aby ste ju podporili, napríklad.