23. schôdza

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu aj za skončenú.
A, pán navrhovateľ, chcete ešte slovo? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pán spravodajca, chcete ešte záverečné slovo? Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, priznám sa, mňa celkom zaujal tento návrh, aj keď sme už o ňom diskutovali, ale predsa len si myslím, že stojí za to, aby sme mu venovali ešte kus času. V zásade si myslím, že pre podporu tohto návrhu existujú celkom logické dôvody. Povedal by som, že sú tri také. Jeden je technologický, jeden je klimatický a jeden je taký, nazval by som farmársko-záhradkársky.
Ten technologický, ja som si to ozaj overoval, keď sme sa raz už na túto tému rozhovorili, je ten, že v zásade nie je možné považovať dažďovú vodu za vodu, ktorú je treba čistiť. Je to, samozrejme, nie úplne jasné, lebo ona musí prejsť systémom filtračných zariadení firiem, ktoré sú touto činnosťou poverené a ktoré ju vykonávajú, ale je to veľmi otázne, či táto voda spôsobuje záťaž filtrácie, alebo, naopak, ju uľahčuje. A to, čo som sa dozvedel, nevravím, že to je štatisticky významný prieskum, ale tak ako som sa na túto tému bavil, lebo však platíme všetci za túto dažďovú vodu, tak mi bolo povedané, že naozaj je to skôr pomoc pre filtračné zariadenia a nie záťaž a tým pádom v podstate by sme mohli povedať, že je to voda, ktorá pomáha, aby systém filtrácie a celá technológia kanalizačných staníc bola udržiavaná v dobrej kondícii. Takže je tu možno otázka, keď to trochu posuniem do úsmevnej roviny, že kto komu by mal za čo fakturovať a kto komu vlastne týmto pomáha. Takže technologicky, opäť to zdôrazňujem, nejde o vodu, ktorú potrebujeme čistiť, pretože dažďová voda patrí k tým, keď už nie najčistejším, tak rozhodne k tým čistým, ktoré prechádzajú systémami vodných sietí a potrubí Slovenskej republiky.
Druhý dôvod je klimatický. Je nepochybné, že tak ako sa to kedysi pri podpisovaní zmluvy medzi odberateľom a dodávateľom podpíše podľa nejakých ročných úhrnov, tak sa to potom donekonečna opakuje ako čiastka, ktorá, za ktorú platí odberateľ, ale ktorá jednoznačne nevystihuje pravdu. A je tu teda otázka, či my máme prijať zákon a máme sa tu vôbec zaoberať zákonmi, ktoré sú zjavne kdesi mimo reality, resp. nevystihujú pravdivé údaje. Klimatické pomery, vieme, že sa prudko menia. Vieme, že tam, kde zvyklo veľa pršať, prší málo. Vieme, že tam, kde pršalo málo, prší viac. Je to teda otázka aj toho, ako dlho daný klient býva na danej lokalite. Či teda je to spravodlivé, keď v roku, keď bude úplne suchý a on tam ten rok býval, ho zaťažíme akýmisi priemermi a zase naopak. To znamená, že ak už by sme teda chceli byť dobrí v tomto zákone a ozaj uznáme, že tú vodu je treba čistiť, je treba za ňu platiť, tak potom by sme mali vykonať aspoň pokus, aby sme zistili, aké množstvo tej vody nám náš odberateľ do nášho systému poslal a akú faktúru, na akú čiastku mu máme poslať úhradu, teda požiadavku na úhradu.
No a ten tretí, mierne úsmevný dôvod som nazval ten záhradkársky. Určite ste si všimli, že vlastne vďaka tomu, že je množstvo ľudí, ktorí majú záhradky pri svojich domoch, ja viem, týka sa to hlavne rodinných domov, ale aj tak to nie je zanedbateľný fakt, tú vodu, ktorá steká systémom strešných zvodov, zachytávajú veľmi poctivo a vlastne oni ju nepustia ani ďalej, aby išla do kanalizačného systému. Takže otázka, či povedzme tie tisícky sudov, ktoré sa naplnia dažďovou vodou, by teda nemali byť svojím spôsobom nejak odpočítavané z tej fakturačnej čiastky.
Uznávam, že všetky tri dôvody, ktoré som povedal, nie sú natoľko závažné, aby mohli rozhodnúť o tom, kde je pravda, ale v princípe sa domnievam, že pokiaľ tú pravdu presne nepoznáme, tak by mala platiť asi akási analógia, že v prípade pochybností v prospech obžalovaného, tak v prípade pochybností o správnosti účtovania tejto vody, v prospech toho, čo by to mal platiť, to znamená klienta, odberateľa. A preto si myslím, že návrh pána poslanca Alojza Hlinu je v zásade správny a ho podporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať o 14. hodine.
Chcela by som len poprosiť, pán poslanec Mičovský, v zmysle rokovacieho poriadku, záverečné, § 27, záverečné slovo je k rozprave. Vy ste vystúpili vlastne teraz ako spravodajca, záverečné slovo, vy ste vystúpili v rozprave. Takže ja by som vás chcela poprosiť do budúcna, toto bola skutočne vaša rozprava a vy po skončení rozpravy môžete ako spravodajca zaujať stanovisko. Rozprava nebola a vy ste vystúpili ako v rozprave. Takže ja vás poprosím, ak budete k ďalšiemu zákonu, vy len vystúpte, potom prihláste sa v rozprave. Toto nebolo záverečné slovo spravodajcov, stanovisko k rozprave. Takže do budúcna, ďakujem.

(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 691, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 666.
Pán poslanec, ešte vidím procedurálny návrh pána poslanca Procházku. Nech sa páči.

Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Prebieha v tejto chvíli rokovanie ústavnoprávneho výboru k návrhu novely zákona o rokovacom poriadku a k rôznym pozmeňovacím návrhom, je tam nielen kompletný výbor, ale sú tam aj viacerí poslanci a poslankyne z iných výborov, tá diskusia je veľmi dôležitá. Príde mi namieste prerušiť rokovanie pléna až do skončenia zasadnutia ústavnoprávneho výboru.
Ďakujem.

Je všeobecný súhlas s touto procedúrou? Vzhľadom k tomu, že... (Reakcia z pléna.) Už skončilo? Takže tým pádom stráca význam tento procedurál.
A budeme pokračovať, áno, dokončíme teda úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona.
Návrh zákona pána poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač č. 691, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 666.
Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi. Nech sa páči, uveďte svoj návrh.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 691.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, možno uvediem aj pre ľudí, ktorých prípadne zaujíma dianie parlamentu, že zasadal, teraz ukončil rokovanie ústavnoprávny výbor, v ktorom som mal tú česť sa ísť pozrieť, a by ste neverili... (Reakcia z pléna.) Viem, viem, viem, áno, že je momentálne prerušené. A to som mal na srdci povedať, že by ste neverili, aké právnické esá sú, sú v strane SMER. Ja som poľnohospodár, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, tam sú viacerí, čo by mali povracať diplomy. Je, ľudia, nezávidím vám ani trošku, to je celé zlé, celé zlé, celé je to zlé, to vám garantujem. Čo sú tam za ľudia a čo sú schopní povedať, ako sú schopní obhajovať, to som si ani vo sne nepomyslel. To Rusko je šuviks. Džugašvili je šuviks. Inak, mimochodom, aj ten tam bol. Celé zle.
Prosím vás, aj toto súvisí s tým, čo tu žijeme, tento môj návrh zákona. Pokúsim sa čo najjednoduchšie vysvetliť, to ono to je zase mimoriadne jednoduché. Existuje také niečo ako štátne Lesy Slovenskej republiky. Pán kolega Mičovský dobre vie, o čom hovorím, kto mohol, šklbol, hej, kto mohol, tak išiel a šklbol z tých lesov. To, to fakt, že boli ľudia, ktorí sa tomu čudovali a skončili zle, ako pán Mičovský už o tom neraz hovoril a on je jeden, jeden z nich.
Naozaj, že štátne lesy sú, to je méta, hej, to je méta, že ako sa tam dostať a ako šklbnúť. Lebo tieto štátne lesy spravujú Lesy Slovenskej republiky, ktoré sú vo vlastníctve štátu, teda aj v mojom - prenesenom -, aj pána Kuffu a koniec koncov aj pána Kondróta. Je to tak. A ich činnosť upravujú zákony, ale akožto dobre vieme, že aj takú hrubú zmluvu, aj taký hrubý zákon môžte mať, pred zlým úmyslom vás neochráni a štátne lesy sú fakt ubolené chúďa. Keď si pomôžem obrazom, štátne lesy sú ubolené chúďa, ktorého hľadajú po všetkých šuflíkoch, kde by sa ešte čo dalo, kde ešte by sa čo dalo nejakým spôsobom, jak to nazvať, preobchodovať, šmajznúť, využiť, použiť, zneužiť. Chúďatá štátne lesy! Zákon, ktorý upravuje ich činnosť, hovorí aj o tom, že akým spôsobom je možné aj hospodáriť, ale vlastne aj nakladať z pohľadu právneho s pozemkami. A bola tam taká, ja predpokladám, že aj dobrý úmysel zákonodarcu, aby teda štátne lesy nescudzovali alebo nepredávali svoje pozemky, tak sú tam ustanovenia, ktoré hovoria, že, že v zásade štátny tento pozemok môžte len zameniť. Zjednodušenie, samozrejme, tam je to, ale len zameniť.
A keď zamenia, zamieňate, musíte mať znalecký posudok, hodnota nemá byť rozdiel viac ako 10 percent a ešte musí súhlasiť ministerstvo pôdohospodárstva. Hej, čiže zamieňajú štátne lesy s niekým, kto chce s nimi zameniť, musia byť znalecké, znalecké sa nemajú veľmi rozlišovať a ešte musí dať súhlas pán Jahnátek teraz aktuálne.
Zmenu, ktorú navrhujem, je, vychádza nie z môjho, že som sa ráno zobudil nabrúsený, ale vychádza z reálnych skúseností. Z reálnych skúseností, že čo sme schopní s tými štátnymi lesmi urobiť. A navrhujem to, že tie ustanovenia zostávajú v platnosti, avšak sa tam vsúva len jedno ustanovenie, že v prípade, že výmera zamieňaného lesného pozemku alebo lesu je vyššia ako 20 hektárov, tak vtedy sa vyžaduje súhlas vlády. Nuž a teraz sa pokúsim v krátkosti povedať, prečo si myslím, že je to dôležité. Je to podľa mňa mimoriadne dôležité, lebo zas nemôžme povedať, že sa k tomu vyžaduje súhlas klubu OĽaNO, hej, to je, proste musí to mať nejaké parametre, že prečo sa k niečomu dodatočne vyžaduje nejaký súhlas. A áno, ak doteraz bol potrebný súhlas ministerstva pôdohospodárstva, čo je vecne príslušné a je vlastne nadriadeným orgánom, tak pri určitej výmere hovorím, že vláda má prebrať zodpovednosť.
Vláda Slovenskej republiky má prebrať zodpovednosť, že prečo zamieňa pôdu vo vlastníctve všetkých jej občanov. A nech preberie zodpovednosť, nech povie zamieňame, lebo je to tak správne. Doteraz.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, prepáčte, dovolím si prerušiť na chvíľočku vaše vystúpenie, pretože som dostala avízo, že chcela by som privítať delegáciu Národného zhromaždenia Srbskej republiky vedenú pani Gordanou Čomič, podpredsedníčkou Národného zhromaždenia Srbskej republiky, ktorá je na študijnej návšteve Národnej rady. (Potlesk.) Srdečne vás vítame.
Ospravedlňujem sa ešte raz, nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, vítam aj ja. Takže pokúsim sa pokračovať. Nech vláda preberie zodpovednosť, o to ide. Nech vláda politicky zdôvodní svoje rozhodnutie, prečo zamieňa. A bude mať peknú príležitosť, lebo doteraz, keď sa niečo udialo - a udialo sa toho všeličo a boli to fakt zverstvá, keď to poviem takto, obludnosti -, tak sa to mohlo zvrhnúť na zlého ministra, to už Machiavelli, Machiavelli mal, ten princíp zlého ministra je funkčný. To je historicky, to sa používa, hej, že ochraňuje toho v čele a odpaľujeme po krajoch. To už Machiavelli vedel, to SMER nevymyslel ani nikto tu, že treba to sfokusovať na niekom a údajne jeho urobiť. Čiže keby bolo celkom zle, tak poviete, áno, zlý minister dal súhlas, keby vláda o tom vedela, tak to určite nedá, hej, no. Keby bolo celkom zle, nehovorím a tie rozhodnutia sa veľmi často určite diskutujú.
Týmto návrhom vláda vyjadruje svoj postoj k zámene, to znamená, vláda nemôže povedať, že o tom nevedela, že to nevyhodnocovala a pripravované zámeny, napr. to, že tento, táto vláda SMER-u predá južnú stranu Chopku J&T, lebo už im dala plyn, už nechala autobusy a ešte potrebujú južnú stranu Chopku a časť Vysokých Tatier, tak áno, to chcem, aby vláda povedala, my sme za to, aby J&T mala južnú stranu Chopku, sme, je to správne, je to potrebné, je to dokonca výhodné a sme radi. Nech sa páči, nech tu niekto príde a nech to odôvodní, alebo nemusí, no však koniec koncov sa nikto ani nepýta, ale nech to tam je pre pamäť vekov, že kto predal južnú stranu Chopku. Vláda Slovenskej republiky za, počas druhého volebného obdobia premiéra Roberta Fica. Nech to tam je, to je celý, celý zákon a sľubujem si sekundárne od tohto, že, že si dajú - a to je jedno, či, veď koniec koncov raz táto vláda skončí -, ale že si dajú iné vlády pozor, že kto im aký, aký, nechcem byť moc expresívny, ale aký zlý obchod donesie, lebo, aby, lebo preberajú tú zodpovednosť. A možno to nastavíme filtračne, že sa nám nezopakuje obludnosť, obludnosť takého typu, áno, na tejto strane je Pečniansky les, prebieha stále súd, kde boli schopní títo ľudia sa dostať pod okná parlamentu.
Vážení občania, vám to ešte poviem, tu to nemá zmysel, to by ste neverili... (Reakcia z pléna.) Pardon, pre niektorých má, beriem späť. To by ste neverili, že pod oknami, presne oproti parlamentu, je 24 hektárov lesa, ktorí Bratislavčania poznajú pod názvom Pečniansky les, to sú zelené pľúca Bratislavy. To nikto ani nemyslel, že sa niekto toho chytí, to je jak Central Park, nikto si ani, by ste neverili, že to niekto vyňúral, hej, a pripravil, pripravil to na preobchodovanie. Čiže týchto 24 hektárov v centre mesta, v intraviláne, zamenili za lesy v Šiatorskej Bukovinke. Ja sa nechcem dotknúť obyvateľov Šiatorskej Bukovinky, koniec koncov moja asistentka, ktorá je u nás, je odtiaľ, ale pokiaľ viem, to je maličká obec, nie celkom významná, či z pohľadu hospodárskeho, alebo turistického. A by ste neverili, že za tie lesy v Šiatorskej Bukovinke sa zamenili lesy v centre Bratislavy a dokonca podľa znaleckých posudkov tie lesy v Šiatorskej Bukovinke vyšli, že vraj sú drahšie, ale ten nadobúdateľ bol veľkorysý voči štátu a nežiadal doplatiť; no aspoň teda jedno pozitívne, keby sme to takto mali uzavrieť. Ja verím, že to tu niekto je schopný, pán Kondrót sa tu postaviť a povedať, čo chcete, však oni ani nežiadali doplatok. Ja verím, že to tu niekto je schopný prísť povedať, že v zásade je to v poriadku, že to ohodnotili na smiešnu sumu, ja už ani neviem, koľko to bolo, 200-tisíc či koľko euro, že je to v poriadku, a dokonca ani nežiadali doplatiť.
Nuž pravda je iná, pravda je, že tie znalecké posudky už dokonca existujú dva a nie znalecké posudky podvodníka, lebo ten, čo robil ten znalecký posudok, na základe ktorého, na základe ktorého sa tá údajná zámena začala konať, je momentálne v šetrení, v šetrení za podvodné konanie, vážení! Tak na základe dvoch iných znaleckých posudkov vyšla suma nie 200-tisíc, 2,5 milióna, resp. 2,3 milióna, jak si to dobre pamätám, čiže rádovo iná. Podvod par excellence, podvod par excellence, naozaj, keď chcete dať do Ottovej encyklopédie, čo je podvod, tak si tam dajte dva stĺpčeky, jedno SPP a druhé si dajte Pečniansky les, to netreba ani do angličtiny prekladať, to sa na to pozrite a hneď viete, že o čo ide. A máme to pod oknami, máme to pod oknami parlamentu, to znamená, prišlo to pod okná parlamentu tá arogancia, lebo tých zámien sa robilo, Tatry dlho boli, pokúšali kopu kde iných. Ale mať v sebe tú drzosť, že prídem pod okná parlamentu pred tých poslancov, ktorí sú tak submisívni, tak oddaní, tak, tak častokrát, prepytujem, úbohí, že sa vlastne boja, že či tu budú ešte sedieť, že nie sú schopní sa pozrieť doprava, doľava, že či to náhodou nie je už za hranou, pod okná parlamentu prišli tí ľudia. Pod oknami parlamentu urobili ten podvod, my sa na to pozeráme, ja sa na to pozerám, verím, že bude nás čoraz viac, že si povieme, že na to sa pozerať skutočne, ale skutočne nedá. Čiže aj tento prípad, aj tento prípad, lebo špeciálne Pečniansky les je zamotaný, by ste neverili, lebo tam to podpisoval jeden, ktorý bol vedúci služobného úradu, mal, nemal oprávnenie, neviem čo, všetci sa chcú vyviniť z toho, že oni s tým nič, hej, tak aj do budúcna budeme riešiť to, že nebude, že nič, bude, že vláda.
Čiže ak niekto posvätí takú lúpež nejakú inú a ono sa budú chystať, tak nech ju posväcuje aspoň vláda, nech preberá zaň zodpovednosť, to je celé. Celý ten zákon hovorí o tom, že ak štátne lesy chcú zamieňať pozemky v ich vlastníctve, teda vo vlastníctve nás všetkých a výmera je viac ako 20 ha, tak nepostačuje len rozhodnutie ministra, ale celá vláda, čím sekundárne preberie na seba tú zodpovednosť, že to, keď sa budú niekedy raz pýtať a ono raz sa niekedy ľudia budú pýtať, aby vedeli zdôvodniť, že prečo tak urobili.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jankovi Mičovskému. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ návrhu zákona, dovoľte, aby som vám prečítal spravodajskú správu v nasledovnom znení:
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 172 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 pod číslom 666 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Prihlásený je jeden pán poslanec a takisto o slovo požiadal pán spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Takže nech sa, nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.