23. schôdza

Ďakujem pekne, dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s ustanoveniami zákona o regulácii č. 250/2001 vám predkladám správu o činnosti úradu za rok 2012.
Rok 2012 bol prvým rokom nového regulačného obdobia, ktoré bolo nastavené na dĺžku 5 rokov a to na základe skúseností z predchádzajúceho trojročného obdobia, ale i na základe požiadaviek regulovaných subjektov na určitú stabilitu a dĺžku regulačného rámca. Zároveň rok 2012 bol charakterizovaný aj pokračujúcou snahou o stabilitu vo vývoji regulovaných cien, a to predovšetkým v oblasti elektriny, plynárenstva. V oblasti vodárenstva sa prijali nové pravidlá, ktoré boli široko diskutované, tak ako aj v elektrine, aj v plyne, s ostatnými regulovanými subjektami a to isté v oblasti tepelnej energetiky. Čiže jedným slovom, rok 2012 bol stabilným a bola zreteľná snaha úradu odkrývať naďalej rôzne neoprávnené náklady a skryté rezervy v regulovaných subjektoch, ich identifikácia a, samozrejme, potom aj cez kontrolnú činnosť ich, teda ich postihovanie a, samozrejme, prevencia v oblasti prevencie i predchádzaním týmto, týmto praktikám.
Čo sa týka vývoja, keď zoberiem jednotlivé segmenty, tak v plynárenstve bol charakterizovaný rok, alebo charakteristický rok pomerne priaznivými cenami a na svetových trhoch, čo sa prejavilo, samozrejme, aj do vývoja regulovaných cien. Horšie to bolo už v oblasti sieťových služieb, to znamená, tam sa muselo dramaticky pristúpiť k obmedzovaniu niektorých výdavkov, ktoré neboli efektívne, respektíve ktoré nemali s reguláciou nič spoločné. To isté platilo pre elektroenergetiku.
V oblasti vodárenstva sa pristúpilo k novému mechanizmu alebo zatiaľ sa využíva nový mechanizmus a to taký, že sa prihliadalo aj na využiteľnosť jednotlivých zdrojov - či už vodných, alebo vodovodov, alebo kanalizačných stavieb -, keďže sme boli svedkami mnohokrát toho, že sa zakopávali potrubia do zeme a častokrát neboli adekvátne, nebolo adekvátne ich využitie, čiže úrad pristúpil k tomu, že pozorne začal sledovať aj toto využívanie.
Rok 2012 bol charakterizovaný alebo charakteristický prijatím nového zákona o energetike a o regulácii, ktorý v plnom rozsahu a v maximálne možnej miere to, čo umožňujú smernice Európskeho spoločenstva, nariadenia Európskeho spoločenstva, v maximálnom rozsahu implementoval všetky ustanovenia tohto tretieho balíčka do legislatívy Slovenskej republiky, čím vlastne bola posilnená okrem iných vecí, posilnená, boli posilnené kompetencie úradu, boli posilnené kompetencie úradu a ďalej... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás, kľud, nechajte rozprávať.

Holjenčík, Jozef, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
...hlavne v oblasti, hlavne v oblasti kontrolnej činnosti, v oblasti certifikácie, v oblasti riešenia sporov, kontrolnej činnosti a podobne. Úrad sa týchto kompetencií v plnom rozsahu zhostil už v roku 2012. Nedá mi povedať, že skutočne veľmi dôležitá je úloha regulačného úradu, ako aj regulátora vo všeobecnosti v rámci Európskej únie, boli sme toho svedkom aj v roku 2012, kedy bola zrušená regulácia pre malé podniky a - čuduj sa svete, čo sa stalo - razantne nám stúpli ceny elektriny o 10 až 20 % podľa jednotlivých dodávateľov. To je proste fakt, ktorý spôsobil, spôsobila skutočnosť, že slovenský trh ešte nie je pripravený na plnú liberalizáciu a úloha regulátora tu zostane i naďalej veľmi, veľmi dôležitá a nezastupiteľná.
To isté v oblasti teplárenstva. Môžem spomenúť, že keď sa deregulovala cena palív v oblasti teplárenstva v roku 2012, tak naraz ostali výrobcovia tepla bezbranní, bezradní, dovtedy mali nad sebou ochrannú ruku úradu, potom boli nútení si dojednávať napríklad ceny zemného plynu samostatne, proste svojou aktivitou, svojou šikovnosťou, a stalo sa to, že v drvivej väčšine prípadov nič s týmito veľkými, silnými monopolmi nevyrokovali. Tak preto sa zase muselo pristúpiť k opätovnému prehodnoteniu tohto mechanizmu a znovuzavedeniu určitých regulačných mechanizmov pre tieto segmenty. Takže ešte raz opakujem, v minulom roku, v roku 2012 bola, boli, bol priaznivý, čo sa týka vývoja cien v jednotlivých dodávateľských aktivitách i sieťových odvetviach. Čo sa týka hospodárenia úradu, tak úrad v roku 2012 hospodáril s bežnými výdavkami, ktoré boli rozpočtované na sumu 2,38 milióna eur pri celkovom priemernom prepočítanom počte zamestnancov 88 osôb. Úrad neprekročil rozpočtovú, rozpočtovú sumu a bezo zbytku, bezo zvyšku minul teda na svoju činnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Správy o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012, tlač 597.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. júla 2013 č. 576 pridelil správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 27. augusta 2013 a uznesením č. 196 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 27. augusta 2013 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru pre financie a rozpočet odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 schváliť.
Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 bola schválená uznesením z 3. septembra 2013 č. 194. Týmto uznesením výbor poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 10 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach schvaľuje Správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.
Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k tomu, čo tu odznelo. Hneď v úvode by som chcel povedať, že dobre si obzrite pána Holjenčíka, lebo s pravdepodobnosťou hraničiacou skoro s istotou je tu posledný raz v tomto parlamente. Bohužiaľ, nie je to preto, že by končil, že by Robert Fico pochopil, že nie je to muž na pravom mieste, ale jednoducho zákon je taký, že táto správa sa nebude musieť prerokovávať v parlamente.
Ten druhý prípad, keby Robert Fico pochopil, ako mu pán Holjenčík škodí, by bol oveľa lepší. Ja som dnes išiel na stránku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na webovú stránku. Na prvej strane je napísané, že: "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je štátnym orgánom, ktorého úlohou je v sieťových odvetviach, elektroenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve ochraňovať koncového spotrebiteľa pred zneužitím dominantného postavenia monopolných dodávateľov energií, zároveň dbať na návratnosť investícií podnikateľských subjektov, aby dodávka energií a vody bola spoľahlivá a bezpečná". A teraz prečítam dvakrát jednu vetu, ktorá je tam napísaná. "Pri výkone svojej pôsobnosti nepodlieha štátnej moci, koná nestranne a nezávisle." "Pri výkone svojej pôsobnosti nepodlieha štátnej moci, koná nestranne a nezávisle."
Teda predpokladali by sme, že aj pán Jozef Holjenčík, predseda úradu, pri výkone svojej pôsobnosti nepodlieha štátnej moci, koná nestranne a nezávisle. Ja by som sa chcel preto pána Jozefa Holjenčíka ako nestranného, nezávislého odborníka opýtať na niektoré kauzy, ktoré sa tu odohrali v energetickom sektore alebo tie, ktoré súvisia s energiami a jednoducho, kde si myslím, že on by mal mať hlavné slovo.
Tá prvá kauza je U. S. Steel. Pán Holjenčík, čo hovoríte vy ako predseda nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o memorande o porozumení medzi Úradom vlády, ministerstvom financií, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom životného prostredia a United States Steel Corporation z 26. 3.? A ja sa čudujem, že ste sa neurazili, že aj vy ste tam neboli na strane slovenského štátu ako jeden z tých, ktorý podpisuje toto memorandum. Čo hovoríte ako nezávislý odborník na časť dva, stimuly, kde v bode 1, energetika, sa hovorí, že Slovenská republika teda najneskôr do 1. januára musí, musí novelizovať zákon č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby a príslušné právne predpisy, a v bode b sa píše, že Slovenská republika musí novelizovať príslušný predpis tak, aby bola zahrnutá výroba elektriny z hutníckych plynov, ako je vysokopecný plyn, koksárenský plyn a konventorový plyn, ako oprávnená na podporu doplatkov v zmysle zákona o podpore obnoviteľných zdrojov vrátane stanovenia zodpovedajúcej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na úrovni 80 euro na dobu pätnásť rokov, počas ktorých bude U. S. Steel oprávnený na podporu doplatkom.
Pán Holjenčík, nezdá sa vám, že jednoducho tu sa niekto zaviazal naplniť tie kompetencie, ktoré patria vám? Všetci vieme, že teraz je návrh zákona, ktorým sa teda vláda snaží toto naplniť, toto memorandum v prvom čítaní. V prvom čítaní a už v tomto zákone sa, áno, v bode 3, posledné písmeno toho bodu je písm. i, jednoducho hovorí o tom, že všetku elektrinu, ktorá je vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší projekt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40 %, jednoducho takáto bude podporovaná.
No a ja som si doteraz myslel, že len pani Vaľová vie predpovedať budúcnosť, ona má v živnosti napísané, že vie čítať z karát, no a zdá sa mi, že aj vy viete už predpovedať budúcnosť, pretože jednoducho je tu vyhláška 221/2013. Táto vyhláška je uverejnená v Zbierke zákonov s tým, že je z 11. júla a účinná je od 30. júla. Neviem, či je vám známe, ale chcel by som vás informovať, že jeden občan, odborník v energetike, dal podnet na Generálnu prokuratúru na zastavenie platnosti tejto vyhlášky, ktorou stanovujete cenovú reguláciu v energetike. A ten dôvod, prečo dal ten podnet, je taký, že došlo k porušeniu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Zbierke zákonov. Je to zákon 1/1993 Z. z. bod 10 a tam v bode 2 sa hovorí, že nariadenia vlády Slovenskej republiky, vyhlášky a výnosy a opatrenia sa odovzdávajú na uverejnenie v Zbierke zákonov najneskôr 15 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti. Nakoľko vyhláška bola do zbierky odoslaná dňa 18. 7. a účinnosť vyhlášky je od 30. 7., pätnásťdňová lehota určite nebola dodržaná.
Ako dôkaz tu mám výpis z portálu právnych predpisov, kde tá príprava tohto materiálu sa začala 3. 6., je tu termín medzirezortného pripomienkovania 18. 6. a je tu dátum, že schvaľovanie ministrom alebo predstaviteľom iného orgánu štátnej správy 18. 7. Je to neodškriepiteľné, jednoducho som presvedčený, že Generálna prokuratúra musí navrhovateľovi vyhovieť.
Pýtam sa vás, ako ste vy, pán inžinier Holjenčík, nezávislý, keď vo vyhláške v § 10 písm. e), kde sú stanovené ceny vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov, už vy viete, že zákon bude prijatý a navrhujete, alebo vydali ste, že spaľovanie energeticky využiteľných plynov vznikajúcich pri hutníckej výrobe ocele bude 80,02 eura. Až doteraz som si myslel, že jednoducho jedine občan sa môže chovať tak, že čo mu zákon nezakazuje, že je to dovolené, a myslel som si, že orgán štátny musí konať v intenciách zákona. Tento zákon ešte nebol schválený a je tu síce nejaké memorandum, ale vy by ste mali byť tak, ako máte na prvej stránke napísané, pri výkone svojej pôsobnosti nezávislý, nestranný a nepodliehať štátnej moci. Zaujímavé, ako ste sa trafili do ceny, ktorú žiadal U. S. Steel. On žiadal 80 euro za MW a vy ste došli na to, že to bude 80,02. Chcel by som sa spýtať, to ste si vycucali z prsta tých 80,02? Prečo to neni 80,03 alebo 80,01? Naozaj by ma veľmi, veľmi zaujímalo, ako ste došli k takému číslu?
Ďalej by som sa chcel spýtať, čo si myslíte o postoji U. S. Steel, ktorý okrem toho, že má 15 rokov zaručené 15 mil., 15-krát 15, 225 mil. eur, čo si myslíte o tom, že U. S. Steel žiada od štátu ešte náhradu škody 260 mil. eur? Presne je to 257,4 mil. a U. S. Steel žaluje štát za ujmu, ktorú spôsobil regulačný úrad pod vedením Jozefa Holjenčíka.
V roku 2007 Jozef Holjenčík zaviedol poplatky, ktoré železiarne platia za výrobu a spotrebu vlastnej elektriny správcovi prenosovej sústavy. Arbitráž naozaj súvisí s distribučnými poplatkami, ako je tarifa za prevádzku systému, tarifa za systémové služby, a jednoducho oceliarne od roku 2007 z rozhodnutia ÚRSO musia platiť za elektrinu, ktorú si samy vyrobia a spotrebujú do roku 2011, samovýrobcovia hradili 30 % z uvedených poplatkov, následne ste to vy zvýšili na 100 percent. Teda keď spočítam tú sumu, 225 mil., 260 mil., ktoré sú reálne, že U. S. Steel ju vysúdi, tak je to 485 miliónov. Môžte mi povedať, kto to zaplatí túto podporu U. S. Steel? Zaplatí to a zaplatia to koneční spotrebitelia. Tí koneční spotrebitelia, ktorých vy - tak ako máte v preambule tam na tej prvej stránke - máte ochraňovať.
Pýtam sa, ako ste ich ochraňovali a jednoducho, či sa vám zdá normálne, aby premiér obišiel váš, váš Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a jednoducho dal takýto sľub a dokonca v štátnom rozpočte, ako to hovoril minule pán kolega, môj teda spolustraník Paľo Zajac, oni rátajú reálne s tým, že o tieto peniaze by mohli prísť. Takáto rezerva je v štátnom rozpočte plánovaná. To je jedna vec, bol by som veľmi rád, keby ste mi povedali, čo si o tomto všetkom vy ako nestranný, nezávislý odborník od štátnej moci myslíte.
Za druhé, 4. septembra som bol na stránke rokovania vlády, kde ma zaujímal materiál SPP, znárodnenie, straty. Tento materiál tam bol uverejnený s tým odkazom, že je dôverný, ale k tomu sa ešte dostanem, ale zaujal ma iný materiál, nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 426/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom a o spôsobe jeho výberu pre Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení. Predpokladám, že iste viete, že to nemohlo byť bez konzultácie s vami, že vláda v tomto nariadení stanovila tzv. maximálnu ročnú výšku odvodu, ktorú koncový odberateľ elektriny uhrádza prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, a tá maximálna výška je 2 mil. eur. Úbytok príjmov verejných financií vo forme výpadku odvodov je 5,5 alebo až 5,9 mil. eur. Pýtam sa, iste viete, že toto je podpora jednej firmy Slovalca železiarne a či je to kóšer, či je to v poriadku podľa vás, lebo vy ste ten, ktorý by ste mali teda nejak strážiť tú férovosť na trhu. Dokonca ministerstvo financií v stanovisku k tomuto nariadeniu hovorí o tom, že ustanovenie maximálnej ročnej výšky odvodu by mohlo obsahovať prvok štátnej pomoci vzhľadom na to, že môže predstavovať poskytnutie ekonomickej výhody pre vybraných koncových odberateľov elektriny a vo vzťahu k Európskej komisii možno bude treba prerokovať po schválení tento návrh.
Ďalej by som sa chcel vrátiť k dátumu 15. 4., kde každý slušný štátny úradník, ktorý má byť nezávislý, jednoducho by sa vyhýbal spoločným tlačovkám s premiérom vlády, so štátnou mocou, kde jednoducho sa ukazuje, ako ste závislý. A tam ste 15. 4. slávnostne oznámili Slovensku a svetu, že cena energie klesne v najbližších dňoch asi o 3 percentá. Je jednoducho fakt, že ale väčšina domácností takéto zlacnenie nepocíti, pretože pre priemernú domácnosť alebo pre 80 % domácností tá elektrina zlacnie menej ako 10 percent. Aj vtedy ste povedali, že sa nebojíte arbitráží ani súdnych sporov, jednoducho znížili ste tarifu a nebojíte sa.
Chcem zacitovať to, čo ste povedali do tlače alebo pre médiá: "Prehodnotili sme údaje o výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré nám deklarovali distribučné spoločnosti", a tu ste sa nezabudli pochváliť a vtedy ste boli naozaj odvážny jak neviem kto, jednoducho tá vaša odvaha bola strašná, keď ste povedali, že "problémová je najmä cena elektriny zo slnka". Tá sa podľa vás výrazne podpísala za zvýšenie tarify, a teda aj koncovej ceny elektriny v rokoch 2010 až 2012. Toto ste si dovolili povedať na tlačovke, kde bol Robert Fico.
Pán Holjenčík, vy naozaj nemáte hanbu hovoriť o vysokých cenách elektriny zo slnka? Prosím vás, povedzte, kto je za takéto vysoké ceny zodpovedný. Kto bol ten, kto veľkoryso určenou výkupnou cenou pre fotovoltiku stanovil obrovský záujem investorov, ktorí v roku 2010, keď ste to boli vy, ktorý stanovil výkupné ceny, kedy vtedy bola trhová cena elektriny 55,40 euro za MW, a vy ste zo slnečnej energie stanovil výkupnú cenu násobok 7,8 do 100 kW, teda 430,72 euro za MW a nad 100 kW 425,12; 7,7-násobok. Ja neviem, kto bol väčším, väčšou škodnou, či vy, alebo Ľubomír Jahnátek, ale nehnevajte sa, myslím si, že vy.
Absolútna podpora fotovoltiky znamenala v roku 2010 boom a prírastok 185,6 MW výkonu fotovoltických elektrární pri výkupnej cene 425 euro na megawatt. V prvom polroku roku 2011 poklesla výkupná cena o 10 %, ale aj tak sa za šesť mesiacov nainštalovalo 302,5 MW, jednoducho tak to bolo výhodné. Kapacity a povolenia pre inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených; a vy to dobre viete.
Ako to bolo s fotovoltikou ďalej? Do platnosti v roku 2011 potom vstúpila Jurčíkova novela, potom prišiel rok 2012, výkupná cena bola medziročne znížená o 50 %, no a vo vyhláške 225/2011 hneď v základných pojmoch sa uvádza, čo je kalendárny rok, ale, čo, čo je, čo je regulačný rok, ale bez ohľadu na to vy ste znížili podporu fotovoltiky a prakticky ste ju zabili. Najprv ste dávali hojno, ale tým, ktorí jednoducho boli vyvolení, a na obyčajných ľudí ste sa vykašľali.
Ešte k tarife na prevádzkovanie systému, ktorá je najväčšou hrozbou pre nárast koncovej ceny elektriny a ktorú ste teda slávnostne znížili. Ten vývoj tejto tarify bol taký, že stále rástla a to zo 6,3 euro na MW v roku 2010 na súčasných 16,02. Od 1. 1. 2013 do 14. 4. bola tarifa 19,88, ale podľa niektorých analytikov, napríklad podľa pána Hudeca z portálu Energia, jednoducho takto sa robí vnútorný dlh distribučiek a tá tarifa je podhodnotená o 8 euro na MW a Hudec uvádza, že tu je dlh 190 miliónov eur, ktorý ostane v korekcii. Jaroslav Hrušč z Východoslovenskej distribučnej odhaduje tento dlh na 130 až 150 miliónov.
Ďalej by som chcel počuť vaše vyjadrenie k rozhovoru, ktorý mal - myslím, že to bolo v Pravde - Branislav Strýček, je to člen predstavenstva Slovenských elektrární Enel, ktorý, nadpis tohto rozhovoru bol, že "Slovenské elektrárne chcú zatvoriť dve tepelné elektrárne na Slovensku pre spory so štátnym regulačným úradom". Podľa Strýčeka veľkoobchodná cena energií - a to je fakt -, za ktorú predávajú výrobcovia elektriny distribútorom, klesla o vyše 40 % od roku 2008. A takto sa vytvoril, prirodzene, priestor na zníženie koncových cien. To sa však nestalo, pretože distribučné tarify sú stále výrazne vyššie ako v okolitých krajinách a posledná vyhláška ÚRSO ešte viac znevýhodňuje výrobcov. Strýček hovorí o tom, že ak jednoducho tá vyhláška sa bude realizovať v praxi, tak ich náklady vzrastú o 41 miliónov eur ročne a nebudú môcť doplácať desiatky miliónov, napríklad aj na to, že 4 500 baníkov v Hornej Nitre ostane bez práce a určite nebude pre nich lepšie, keď budú pestovať, pestovať paradajky. Ale ja sa nebojím, vy už nejaké riešenie, keď by bolo naozaj zle a oni vás pritlačia, nájdete.
No a prečo sú ceny pre podnikateľov aj domácnosti, čo sa týka elektriny, také vysoké, aké sú? Kde sú rezervy teda v systéme? Keď sa pozrieme na výsledky Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, za minulý rok dosiahla čistý zisk približne 80 miliónov eur. Sú to príjmy do štátneho rozpočtu, keďže ide o štátnu firmu. A je logické, že to niekto musí zaplatiť. Keby sme prestali dotovať takto štátny rozpočet cez štátnu firmu, tak by cena energií mohla klesnúť o 10, o 15 %, pretože cena distribúcie je u nás o 20 až 30 % vyššia ako v okolitých krajinách - a na to by ste sa mohli pozrieť. Len prečo sa jednoducho pozrieť nechcete?
SEPS naozaj v minulom roku, Slovenská elektrizačná a prenosová sústava dosiahla vysoký zisk. Aj v niektorých minulých rokoch vykazovala neprimerane vysoký zisk. Niekoľko raz požiadala v priebehu roka o zníženie cien pre veľkoodberateľov, aby jej ÚRSO výrazne neznížilo povolený príjem v nasledujúcom roku. Dôvodom vysokého zisku bolo nadsadzovanie plánovaných nákladov a to sa zrejme deje aj dnes. Problém je skrytá podpora dodávateľov podporných služieb, ktorí sú spriaznení so SMER-om, ktorí dostanú veľmi výhodné výkupné ceny. Naopak, malých samovýrobcov do siete nepustia, alebo dosiahnu veľmi nízke ceny, ktoré sú pod úrovňou výrobných nákladov. Vy dobre viete, že riešením vysokých cien sieťových poplatkov by bola dôsledná kontrola kalkulácie a najmä výberu dodávateľov podporných služieb.
Ďalšia kauza, kde by ste vy mali byť garantom a ochrancom teda koncových spotrebiteľov, je kauza SPP. O tejto kauze v tejto sále bolo hovorené, rokovali sme tu dve noci. Pán Robert Fico utiekol, lebo vedel jednoducho, že to, čo obhajuje, je neobhájiteľné. My vidíme, že za peniaze všetkých daňových poplatníkov jednoducho chce znížiť stratu finančných žralokov o 40 mil. eur ročne. Tá zmluva s Gazpromom je platná ešte 15 rokov a ten stav je taký, že jednoducho slovenských daňových poplatníkov ošklbal alebo plánuje ošklbať o 600 mil. eur. A títo majú mu ďakovať, že on je garantom toho, že ceny sa zvyšovať nebudú, aj keď vy viete veľmi dobre, že jednoducho už cez valné zhromaždenie to mal ošetrené, že tam mal väčšinu a jednoducho valné zhromaždenie by pustilo len také zvýšenie cien, s ktorým by súhlasilo, a jednoducho tuná mal štát alebo štát tu ťahal za dlhší koniec.
Ešte zaujímavé v tomto spore bolo, že vy - a tu tiež citujem z médií - ste stále tvrdili, že "v prípade predaja plynu od SPP nejde o stratovú činnosť". Predseda alebo minister hospodárstva 3. septembra nám ale hovoril, že ide o stratovú činnosť, nejak ste neboli dohodnutí, a keď sa vás médiá pýtali, čo na to hovoríte, tak ste odpovedali, že "nebudem sa vyjadrovať k slovám, ktoré som na vlastné uši nepočul a nemám k nim podklady". No ale čo hovoríte o tom, že pri tejto, tejto krádeži storočia SPP stále - aspoň teda podľa mojich informácií, možno máte informácie čerstvejšie - nestiahol stále štyri žaloby, ktoré podal podnik, ešte keď ho riadili nemeckí a francúzski privatizéri. A tu sa tiež nehrá o fazuľky, ide o stovky miliónov eur, no a jednoducho som zvedavý, ako sa zachováte v prípade, že by sme aj tu prehrali.
Ďalšia kauza, ktorá vzbudila pozornosť energetickej verejnosti, je zavedenie poplatku výrobcov elektriny za prístup do sústavy, takzvaný G-komponent, kde dokonca spozornela aj Európa a o tento G-komponent sa začal zaujímať aj Brusel, keď riaditeľ direktoriátu B pre vnútorný trh s energiami generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku Klaus Dieter Borchardt adresoval vám list, kde vám dal šesť otázok. Ja nebudem rozoberať všetkých týchto šesť otázok. Verím, že na energetickej komisii, ktorú zvolal pán Maroš Kondrót, nám odpoviete a odpoviete ináč, ako ste odpovedali do Bruselu, kde ja považujem vašu odpoveď za dosť arogantnú a hlavne nedostatočnú. Napríklad tá jedna otázka, alebo prvá bola, že: Ako koordinujete zavedenie G-komponentu s vašimi susednými krajinami v regióne strednej a východnej Európy? A vy ste povedali tak, že "koordinujeme", ale ako, to ste nepovedali. Povedali ste, že sa stretávame, prerokovali ste aj toto, ale ako ste neodpovedali.
Tá druhá otázka bola, akú metodiku ste použili pre nastavenie G-komponentu. Aj tam ste odpovedali o tom, že teda maximálna výška bude 0,5 euro za MWh, spoplatnenie výrobcov pripojených do prenosovej sústavy platí pre všetkých výrobcov elektriny a v žiadnom prípade nedôjde k prekročeniu hranice 0,5 MW, euro za MWh a celý proces tvorby vyhlášky, podľa vášho vyjadrenia, bol predmetom verejnej diskusie v rámci pripomienkovacieho konania, kde mali všetky regulované subjekty možnosť sa vyjadriť, a dokonca ste tu napísali, že v mnohých prípadoch sa aj zmenilo navrhované znenie vyhlášky.
Bolo by dobré, keby ste povedali, ako sa stavala verejnosť k tomuto G-komponentu a teda aké výhrady ste akceptovali. Jednu výhradu, ktorú ste akceptovali a ktorá vzbudzuje podozrenie, je výhrada, že tento poplatok nebudú platiť malé vodné elektrárne do 5 MW, tie sú z toho vyňaté. Pán Holjenčík, aj tu to smrdí, § 19 ods. 8 vyhlášky, jednoducho, chcem vám povedať, že aj tu to smrdí a som presvedčený, že zase niekomu pripravujete biznis, ale budeme pozorní.
Týmito niektorými príkladmi, ktoré som uviedol, jednoducho som presvedčený, som si istý, že neplníte to, čo ste sľúbili, že čo ste sľúbili, čo máte napísané na stránke úradu webovej, že budete ochraňovať koncového spotrebiteľa, lebo keby ste ho chránili , tak ho nemusí chrániť Robert Fico. Vy si neplníte robotu, jednoducho Robert Fico napľul do tváre vám, lebo vy to nie ste schopný. A pri výkone svojej pôsobnosti podliehate štátnej moci, podliehate štátnej moci, ste závislý a nekonáte nestranne.
Vo výročnej správe, ktorú ste predložili, sú uvádzané výdavky na rok 2012, že sú 3 916 988 eur. Pán Holjenčík, ja by som na vašom mieste poradil pánovi Robertovi Ficovi, ako ušanovať 3 916 970 eur. Za 18 euro, 18 euro aj 33 centov sa dá kúpiť rybárska stolička. Ja by som doporučil pánovi Robertovi Ficovi, aby vám kúpil túto rybársku stoličku, aby ste išli chytať ryby a z času na čas každý týždeň, keď zavelí, prídete, prinesiete si túto rybársku stoličku Federičovi na Úrad vlády, prídete s okrúhlym razítkom a tresknete okrúhle razítko na rozhodnutia, ktoré vám pripraví, alebo ktoré vám pripravia tí, ktorí ho pripravili pre pána Roberta Fica.
Pán Holjenčík, ja sa čudujem, že sa ani trošku nezačervenáte, ale možno je to preto, že ste dostatočne červený.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa najskôr poďakovať pánovi poslancovi Přidalovi za detailné zhodnotenie situácie a vystihnutie podstaty, ktorá je podľa môjho hlbokého presvedčenia v tom, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je nezávislý úrad. Je to len a len predĺžená ruka vlády jednej strany.
Chcem pripomenúť, kolegyne a kolegovia, že v roku 2006, už za prvej Ficovej vlády, sa stratila nezávislosť tohto úradu, pretože SMER vtedy presadil zákon, podľa ktorého môžu byť členovia vedenia ÚRSO odvolaní prakticky na každom zasadnutí vlády, čiže ich životnosť je maximálne jeden týždeň, ak by náhodou neplnili politické príkazy SMER-u. ÚRSO je teda politickou kanceláriou SMER-u, a nie je nezávislým regulátorom.
Pán poslanec Přidal o tom pekne hovoril. Zvlášť ma zarazila tá pripomienka na arbitráže. Chcem ešte raz zopakovať, že U. S. Steel žaluje štát kvôli rozhodnutiu ÚRSO o škodu vo výške 257,4 mil. eur, dámy a páni. Pritom máme všetci v živej pamäti, ako predseda vlády Robert Fico sa pretŕčal popod, popred kamery ako záchranca U. S. Steelu a presviedčal nás všetkých, aký výhodný deal urobil s týmto kľúčovým investorom. Dnes vidíme, že tento U. S. Steel nás žaluje. Čo to bol teda za výhodný deal?
Ďalej za veľmi dôležité považujem nastavenie distribučných poplatkov, ktoré spôsobujú, že máme jednu z najvyšších cien elektrickej energie pre zamestnávateľov, čo takisto prispieva k rastúcej nezamestnanosti na Slovensku. Veľakrát to zamestnávatelia na stretnutiach s nami spomínali a, bohužiaľ, aj toto je výsledok zlyhania ÚRSO. Budeme o tom hovoriť. Ďakujem.

Ďakujem vám, vážený pán kolega, za vaše exaktné a chronologické vystúpenie, kde ste popísali, ako zlé rozhodnutie Ficovej vlády, rozhodnutia Ficovej vlády, prvej vlády, ich dneska začínajú dobiehať. Zlé rozhodnutia ÚRSO ich dneska dobiehajú. Tie dva príklady musím spomenúť aj ja, lebo som o tom hovoril pri obnoviteľných zdrojoch. V štátnom rozpočte som našiel rezervu 257 mil. eur na arbitráž s U. S. Steelom, pretože zlé rozhodnutie ÚRSO z roku 2007.
Druhý príklad, rozhodnutie ÚRSO o nastavení dotácie za energiu pri solárnych elektrárňach skoro desaťnásobne oproti trhovej cene silovej energie 425 eur za MWh. Samozrejme, dostali sa k tomu v roku 2010 len blízki priatelia, známi finančnej skupiny strany SMER. Dneska ich to dobieha, dneska zisťujú odrazu, že majú vysokú cenu energie, najvyššiu v Európskej únii. Ajhľa, teraz na to prišli. To sú tie zlé rozhodnutia, ktoré dobehnú aj vo firme, aj pri riadení štátu. Zlé strategické rozhodnutia dobehnú.
A pýtali ste sa tak hypoteticky teda, že kto to zaplatí. No, samozrejme, že to zaplatia občania. Pri solárnych elektrárňach to zaplatia občania cez zvýšenú cenu energie. Ak prehráme arbitráž s U. S. Steelom, zaplatia to občania cez dane, cez vyššie dane. Nikto druhý to nezaplatí. Hmotná zodpovednosť pri takýchto zlých rozhodnutiach u nás nie je. A dobehne ich aj zlé rozhodnutie kúpy alebo prevzatia stratového SPP. Dobehne ich to. Verte tomu, že je to len otázka času. Druhá vec, bude horšie, keď budeme vládnuť my. Budeme musieť toto všetko splácať za nich.

Mňa by zaujímala čisto praktická otázka. Že na základe akých motívov sa tu pácha hospodárska sabotáž voči Slovenskej republike, voči hospodárstvu. Pretože neviem si inak vysvetliť, čím je opodstatnené to, že výrobné ceny elektrickej energie za posledné roky klesli o 50 %, cena elektrickej energie, ktorú platia koncoví spotrebitelia, nie. Neviem si vysvetliť, prečo distribučné poplatky rôzneho typu sú na Slovensku vyššie ako v Čechách, a to výrazným spôsobom, a v ďalších krajinách. A že na koncovej cene elektrickej energie sa podieľajú viac než 50 percentami. Myslím, že šesťdesiatimi zhruba. Neviem si vysvetliť, prečo Slovenská republika má najvyššiu cenu elektrickej energie - okrem ostrovných štátov - v Európskej únii, čo naozaj je katastrofu, katastrofou pre náš energeticky náročný priemysel. To čo boli za rozhodnutia a komu majú slúžiť? Veď toto je naozaj vec, ktorá inak ako hospodárskou sabotážou sa ani nedá nazvať. A ja ani nenachádzam žiadnu logiku, žiadne zdôvodnenie. A veľmi rád by som počul, že čím sú odôvodnené. A preboha, prečo to okamžite nezmeníte, keď na cene elektrickej energie sa vyše 50 percentami podieľajú poplatky, ktoré stanovuje úrad, nie trh, nie náklady, ale úrad? Keď výrobná cena elektrickej energie klesá, ako je možné, že neklesla cena elektrickej energie? To by som naozaj chcel vedieť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Lojzo, zaujalo ma to, čo si hovoril o tom, o tej odpovedi na list generálneho riaditeľa energetiky z Bruselu pána Borchardta, a o tom, že si hovoril, že odpoveď pána Holjenčíka bola arogantná. O tom možno budem hovoriť v rozprave viac, ale chcem povedať, že ja som si vyžiadal na výbore, aby sme dostali odpoveď pána Holjenčíka generálnemu riaditeľovi. A musím povedať, že aj na tom výbore pán Holjenčík nebol celkom korektný voči poslancom výboru pre hospodárstvo, pretože napríklad hovoril o tom, že všetky krajiny okolo nás majú zavedený G-komponent, čo nie je pravda. A ak áno, tak napríklad v Rakúsku majú G-komponent zavedené len malé vodné elektrárne, resp. malé prečerpávačky, práve tie, ktoré sú v našej vyhláške oslobodené. Hovoril si o tom vo svojom vystúpení.
Nebola korektná odpoveď ani v tom, že všetci, všetky krajiny Európskej únie majú, majú zhruba rovnakú podporu, takú ako u nás, ktorá vyplýva z vyhlášky. No nie je to celkom pravda, pretože napríklad u nás je zavedený ten G-komponent, ani nebude 0,5 eura, pretože on je, on je stavaný na inštalovaný výkon a nie všetky elektrárne idú v rámci celého roka na plný výkon, čiže pre niektoré elektrárne, napríklad pre fotovoltiku to bude rádovo viac. A ďalej, napríklad v Čechách majú elektrárne, ktoré sú napojené na nízkonapäťové rozvody, bonusy. U nás sú zaťažené, práve opačne, ešte  vyššími poplatkami. Čiže slovenská, slovenský regulačný úrad ide presne opačným smerom ako regulačné úrady v okolitých krajinách a vlastne aj v celej Európe.

Pán kolega Přidal, ja som si pozorne vypočul vaše vystúpenie a som prekvapený, lebo ja som si myslel, že na tejto schôdzi už vlastne nebude nič také zaujímavé, ale toto bola bomba. Pán kolega, veď vy ste podrobili tú správu, ktorú teraz máme prerokúvať, takej zdrvujúcej kritike, že ak je to pravda, čo ste všetko hovorili vo svojom vystúpení, no veď tak to je na odstúpenie pána Holjenčíka. Nemyslíte?
A na vás, pán Holjenčík, veď to je na uterák!

Ja by som chcel poďakovať všetkým kolegom. Jednoducho je nám jasné, že je to jasné, ale pre mňa bolo aj také zaujímavé, že nikto zo SMER-u sa pána Holjenčíka nezastal. Jednoducho nikto nenašiel odvahu, aby sa ho zastal aspoň faktickou poznámkou. A som zvedavý teda, že či sa ešte prihlásia do rozpravy a či tu niekto ešte s plechovou tvárou ako vystúpi a bude hovoriť, že vidí veci inak, lebo naozaj to, čo sa robí v slovenskej energetike v regulácii, to je neslýchané.
Ďakujem vám za pozornosť.

Keď dovolíte, ja by som chcel požiadať pánov poslancov, aby sme dokončili tento bod, pretože ja zajtra mám zahraničnú pracovnú cestu, ktorá je dlhodobo plánovaná a neodkladná, aby som mohol teda na niektoré veci reagovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
No takto. Všeobecným súhlasom by sme to mohli urobiť. Je všeobecný súhlas na to, aby sa... (Nesúhlasná reakcia pléna.) Nie je. Zajtra, takto, zajtra ráno začíname rokovacím poriadok, poriadkom.

Holjenčík, Jozef, predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
Alebo požiadať vás o preloženie, presunutie na ďalšiu schôdzu, aby som na to mohol reagovať, keď je takýto záujem, tak ja s tým problém nemám, len zajtra mám letenku a o 9.00 odlietam do zahraničia.