23. schôdza

Ďakujem pekne. Dobré ráno. Pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o stanovisku ústavnoprávneho výboru podľa § 29 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku k pozmeňujúcemu návrhu podanému na schôdzi Národnej rady 19. septembra 2013.
Ústavnoprávny výbor prerokoval podaný pozmeňujúci návrh poslankýň Renáty Zmajkovičovej a Anny Vittekovej a odporúča Národnej rade uvedený návrh schváliť. Výbor ma zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o prijatom stanovisku.
Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás však informovať, že svoj podpis pod tento daný pozmeňujúci návrh beriem späť. Tým sa stal materiál neaktuálny, a teda aj stanovisko výboru. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vrátim sa trošku do začiatku, keď sme pripravili novelu zákona o rokovacom poriadku. Cieľom tejto novely bolo reagovať na situáciu, ktorá vznikla v Národnej rade po tom, ako z poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita vystúpili piati poslanci a vznikli pochybnosti, aj keď to bolo v parlamentnej praxi zavedené, vznikli pochybnosti o tom, či počet členov poslaneckého klubu 8 má byť počas celého funkčného obdobia na to, aby klub bol funkčný, alebo nie.
Reagovali sme na to, na to novelou zákona o rokovacom poriadku a ja som rada, že táto novela mala širokú podporu. Zároveň v rozprave v prvom čítaní bola dohoda aj na tom, že budeme riešiť možno aj ďalšie situácie, ktoré vznikli a ktoré priniesla prax a nie sú jednoznačne riešené v rokovacom poriadku. Po tom, čo minulý týždeň nastala naozaj situácia, ktorá prekročila všetky rámce, sme sa snažili pozmeňujúcimi návrhmi upraviť ustanovenia rokovacieho poriadku tak, aby sme mali mechanizmy na to, aby rôzne situácie, ktoré napríklad aj minulý týždeň v parlamente vznikli, a naozaj to tu bolo neobvyklé, aby sme mali mechanizmy na to, aby sme takýmto situáciám vedeli zabrániť. Po tom, ako boli rokovania poslaneckého grémia a aké mám poznatky z výsledkov rozhovorov, že nie je vôľa podporiť naše niektoré pozmeňujúce návrhy, chcem povedať, že nechceme, poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia nechcú ísť v tých šľapajach, v ktorých išli poslanci za vlády Ivety Radičovej, keď počas voľby generálneho prokurátora zmenili len svojimi hlasmi rokovací poriadok. My to nechceme spraviť, aby sme, a máme na to dosť poslancov, aby sme menili rokovací poriadok len našimi hlasmi. Rokovací poriadok je zákon, ktorý by mal platiť pre všetkých, mal by nastavovať pravidlá a mechanizmy na to, aby sme v rôznych situáciách, ktoré v Národnej rade vznikli, aby sme mali riešenie.
Preto poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia nepodajú žiadne pozmeňujúce návrhy k rokovaciemu poriadku, a chcem povedať, že ani žiadne pozmeňujúce návrhy zo strany opozície nepodporíme.
Chcem vysloviť presvedčenie, že nájdeme v sebe toľko politickej sily a odvahy, aby sme ako predstavitelia štandardných opozičných strán, ako aj poslanci za stranu SMER - sociálna demokracia našli riešenia, znova sa stretli a hľadali také mechanizmy, aby rokovací poriadok bol naozaj funkčný. Ale ja si myslím, že je to aj o poslancoch, je to o nás, je to naša vizitka, ako sa v Národnej rade správame, a mnohokrát zákonom ani nie je možné postihnúť všetky veci. Zvolili nás tu ľudia, aby sme prijímali zákony, aby sme riešili situáciu na Slovensku, ale vidíme, že mnohokrát je to o sebaprezentácii, o urážkach, a to veru do poslaneckej snemovne nepatrí. Znova chcem vysloviť presvedčenie, že táto otázka a diskusie, ktoré sa začali ohľadne rokovacieho poriadku, budú pokračovať, aby sme našli konsenzus a dohodli sme sa na tom, že keď predložíme novelu zákona o rokovacom poriadku, bude široká a všeobecná podpora a všetci budeme mať pocit, že áno, tento rokovací poriadok reaguje na stav a situácie a máme to pod kontrolou a umožní nám, aby sme sa tu všetci cítili komfortne v určitých medziach zákona.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, no, musím zareagovať.
Áno, rokujeme o rokovacom poriadku preto, pretože ste sa rozhodli, navrhovatelia tejto novely rokovacieho poriadku, legislatívne riešiť otázku, ktorá vznikla v klube SaS, to znamená, že klesol počet poslancov pod 8, a zjavne tu vznikli proste rôzne právne názory, aj keď v minulosti táto, tento výklad zákona bol ustálený, preto asi to pýta legislatívne riešenie. A možno to nepýta legislatívne riešenie, pretože keď ste teda, pani podpredsedníčka, povedali, že strana SMER nepodporí, nepredloží žiaden vlastný pozmeňovací návrh ani nepodporí žiaden iný pozmeňovací návrh, a ktorý by padol aj v diskusii, a ste pripravení v zásade ako keby od začiatku viesť diskusiu na tému rokovacieho poriadku, no tak potom, samozrejme, je otázka, že či má vôbec zmysel vôbec nejaký rokovací poriadok, keď dnes schvaľovať, a teda môj návrh je, stiahnime to. Nejak sa už za tie mesiace ustálila prax, čo s klubom SaS, pokiaľ sa vo vedení parlamentu ustálite, že či teda pán Poliačik bude môcť hovoriť za klub, alebo nie, a zjednotí sa táto prax, tak ešte pár mesiacov, pár mesiacov to vydrží. Táto debata, nadväzujúc na to, čo tu bolo povedané, táto debata, táto debata asi začala zle, pretože debata v istom štádiu našich debát o rokovacom poriadku začala, začala silovo, a síce ako reakcia vedenia parlamentu na situáciu v parlamente s tým, že, s tým, že ste sa rozhodli ju riešiť parlamentnou strážou a ako keby lajtmotívom tohto rokovacieho poriadku sa stáva parlamentná stráž.
A ja musím, musím zareagovať, pretože zase tu odznievali aj slová o štandardných a neštandardných stranách, a vrátili sme sa ako keby aj k tomu, čo sa tu dialo v tej poslednej dobe v parlamente, a myslím, že k tomu treba niečo povedať, pretože áno, všetci by sme si priali, aby možno tie veci, ktoré sa minulý týždeň udiali v parlamente, sa ani neudiali a určite neudiali v budúcnosti. A začíname používať slovo neštandardné. Áno, je neštandardné, keď niekto blokuje parlament, je neštandardné, keď niekto v parlamente búcha topánkou, a určite, bez debaty, ale potom musím ísť aj ďalej.
Je neštandardné, keď vládna strana popiera nezávislú kontrolu a odmieta dať hlasy na podporu opozičného kandidáta za šéfa NKÚ. Je neštandardné, keď vládna strana proste naťahuje čas a urobí všetko, robí parlament v skrátenom legislatívnom konaní, keď to nevyjde, tak robí ďalšie kroky, aby skončila pri vlastnom generálnom prokurátorovi. Je neštandardné, keď ministri vládnej strany sa nezúčastňujú na interpeláciách a keď vláda nesedí v sále, keď sa rokuje o vyslovení nedôvery. Je neštandardné, keď sa tu častujeme výrazmi - a zaviedol to SMER- štandardné a neštandardné strany, aj keď 150 ľudí tu bolo zvolených s rovnakým mandátom, ktorý pochádza od voličov a od nikoho iného. A len oni budú môcť posúdiť, či sa im páči alebo nepáči búchanie topánkou v pléne Národnej rady, je to proste tak.
A rovnako je neštandardné v rozprave povedať, fajn, nedajte žiadny pozmeňovací návrh, nepodporíme žiadny pozmeňovací návrh. Potom keď v tejto lavíne neštandardností, ktoré tu máme rok a pol, chceme naozaj v parlamente začať od začiatku, tak potom by som navrhla, odpustime si aj túto rozpravu, stiahnite vôbec tú novelu rokovacieho poriadku, a teda áno, začnime diskutovať, vytvorme skupinu, za každú stranu jeden človek, ktorý sa týmto otázkam venuje, a nech pracujú, a buď sa k niečomu dostanú, alebo sa k niečomu nedostanú títo ľudia, ale, ale nie takýmto spôsobom. Takže lajtmotívom rokovacieho poriadku dnes za posledné dva týždne sa stala parlamentná stráž ako symbol moci, ktorým sa vedenie parlamentu chcelo vysporiadať s neštandardnosťami istého typu bez toho, aby si uvedomilo, že vlastne sa samo správa neštandardne, používa dvojaký meter, a aj reakcia na to, čo chce potrieť, je vlastne neštandardnosť. Takže môj návrh v tejto situácii je, stiahni... alebo žiadosť stiahnuť tento návrh zákona, a teda naozaj začnime od začiatku. V opačnom prípade, ak nie, no tak potom ja sa musím vrátiť k tomu, že ak máme otvorený rokovací poriadok, tak pri všetkých týchto neštandardnostiach to, aby sme dostali parlament do nejakého štandardu, znamená, že parlament nemôže byť len mašinéria, ktorá schvaľuje vládne návrhy zákonov, ale musí si plniť aj kontrolnú funkciu a tú plní predovšetkým opozícia a potom, keď teda nedôjde k rozhodnutiu stiahnuť tento návrh zákona, tak ja tie návrhy, ktoré posilňujú práva opozície pri kontrolnej funkcii parlamentu ešte v tejto rozprave predložím, pretože zatiaľ som prihlásená len písomne, a keď bude treba, prihlásim sa aj ústne do tejto rozpravy. Ďakujem.

Ďakujem vám za tento váš diskusný príspevok, pani Žitňanská. Ja s vami súhlasím v tom, že ak sme boli v minulých dňoch svedkami neštandardných prejavov a správania sa poslancov, bolo to len a len preto, že tu boli učinené neštandardné a nedemokratické zásahy do základných princípov fungovania občianskej spoločnosti. Presne tak, ako ste to vymenovali. Je neštandardné nebyť účastní na prerokovaní interpelácií, ak tá povinnosť vyplýva z rokovacieho poriadku. A ministri tu majú byť, jednoducho tu majú sedieť, akýkoľvek protest štandardný - neštandardný je len a len reakciou na takéto porušenie základných princípov občianskej a demokratickej spoločnosti. Rovnako tak je neštandardné obsadiť balkón do parlamentu len občanmi jednej príslušnej politickej strany. Ja si myslím, že uplynulé dni boli dostatočným signálom na to, že si neprajeme tuná zavádzať prvky totalitnej spoločnosti, a akýkoľvek pokus o takéto správanie bude každý, či štandardným alebo neštandardným spôsobom odmietať. Ďakujem.

Ja len veľmi krátko zareagujem. No, pani poslankyňa, myslím si, že sme už dosť dlho v parlamente na to, aby sme si možno mohli hovoriť, čo bolo štandardné - neštandardné. Každý si to prispôsobuje k tomu, či je v opozícii alebo v koalícii.
Ale aby som vám aj odpovedala na tú otázku, keď ste nás vyzvali, aby sme návrh zákona stiahli, v túto chvíľu návrh zákona nestiahneme, pretože je už v druhom čítaní. Myslím si, že túto otázku ako treba vyriešiť, aj keď sme tu uznávali určitú prax parlamentnú, ktorá bola, nakoniec strana Sloboda a Solidarita sa voči tomuto ohradzuje, neuznáva ani stanovisko ústavnoprávneho výboru, zbytočne by sme sa odvolávali na doterajšiu prax a výklady. Takže z tohto dôvodu návrh zákona určite nestiahneme. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil v druhom čítaní v tomto návrhu zákona.
Ako som sa pred chvíľou dozvedel, moja kolegyňa Lucia Žitňanská vyzvala navrhovateľov, aby stiahli návrh zákona, pretože po všetkých tých peripetiách a všetkých výzvach aj ústavnoprávneho výboru na to, aby ten, kto má nejaké pozmeňujúce návrhy, ich predložil na tento výbor, aby mohli byť prerokované. A ja som to privítal, keďže boli zo strany SMER podané viaceré pozmeňujúce návrhy, tým najmarkantnejším bol tá poslanecká stráž, ktorá mala vyriešiť poriadok v rokovacej sále. Som presvedčený, že žiadna stráž by nevyriešila poriadok v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Ba, naopak, chcem povedať, táto stráž by na niektorých kolegov možno pôsobila ako červené súkno a niektorí by sa možno predbiehali v tom, kto bude prvý vyvedený zo sály, samozrejme, za prítomnosti kamier. Boli tam aj ďalšie legislatívne nezrovnalosti, ktoré boli predložené zo strany SMER, tie včera na výbore viacerí kolegovia, ktorí sú právnici, sa snažili vysvetliť, že vládna strana SMER sa sama chytí do vlastnej pasce a môže sa dostať do problémov. Aj preto možno niektoré návrhy boli stiahnuté.
Samozrejme, politické rozhodnutie stiahnuť všetky pozmeňujúce návrhy vládnej strany ja vítam, ale cez to všetko som sa z úst pani Laššákovej pred chvíľou dozvedel, že zákon nestiahne. Takže sme v druhom čítaní, rokujeme o rokovacom poriadku, z vašej strany sa navrhuje, skrátene povedané, lex SaS, či má zaniknúť klub, alebo nemá zaniknúť klub, a preto ja ako poslanec Národnej rady, ktorý má legislatívnu iniciatívu, predložím pozmeňujúci návrh.
Môj pozmeňujúci návrh sa týka tej kontrolnej činnosti, o ktorej aj Lucia Žitňanská hovorila. Naozaj chcem kolegom povedať, poslanci majú legislatívnu iniciatívu, ale aj kontrolnú činnosť. V poslednej dobe - alebo čo ja som tu rok a pol - mám taký pocit, ako keby vláda si neuvedomovala, že Národná rada Slovenskej republiky má aj kontrolnú činnosť. Ja viem, vláda má 83 poslancov, prejde všetko, čo chce, nemusia sa obávať, či jeden-dvaja poslanci majú iný názor, je to pomerne pohodlné. V Národnej rade Slovenskej republiky z pohľadu vlády ich veľakrát možnože zdržujeme, aj vládni poslanci niektorí hovorili, pardon, prečo niektorí vystupujú tak dlho. No sú návrhy zákonov, ktoré si vyžadujú dlhú rozpravu. A ja považujem všetkých poslancov Národnej rady za rovnocenných a neviem určovať, kto koľko má hovoriť.
Ale vrátim sa k tej kontrolnej činnosti. Jedna, jeden z mála kontrolných nástrojov opozičného poslanca, ale aj každého poslanca, pardon, každého poslanca je hodina otázok, interpelácie, poslanecký prieskum. Nuž ako vyzerá poslanecký prieskum v Národnej rade Slovenskej republiky dneska? Chcem sa vás spýtať, kto ste boli na poslaneckom prieskume za posledný rok a pol? Poslanecký prieskum podľa rokovacieho poriadku dneska musí schváliť väčšina na výbore. Vo všetkých výboroch strana SMER má väčšinu. Koľko poslaneckých prieskumov prešlo? Matne sa mi zdá, že, že v Národnej banke Slovenska bol asi výbor pre sociálne otázky, ale ak sa mýlim, beriem to späť. Ale o ďalších poslaneckých prieskumoch neviem. Boli tu kauzy ako kauza v Kurimanoch, tam im, páni, zomreli ľudia. Štátna firma stavia most, ten spadne, ona ho dozoruje. A čo, môžme ísť na poslanecký prieskum? Prejde nám to na výbore? Kauza SPP - len z posledných dní, nebolo tam potrebný poslanecký prieskum? No bol tam potrebný poslanecký prieskum. Ale na výbore neprejde. Takže prieskum neprejde, hodina otázok, interpelácie.
Ako vyzerá hodina otázok? To je téma, ktorej ja sa venujem aktívne pomerne dosť za ten rok a pol, položil som asi 55 otázok a pýtam sa na aktuálne veci. Viacerí moji kolegovia sa pýtajú na aktuálne veci, kauzy. Ale ako vyzerá v slovenskom parlamente hodina otázok? V dôvodovej správe k rokovaciemu poriadku som si našiel takúto tlač v dôvodovej správe, ktorá kedysi bola robená pri rokovacom poriadku, sa píše, že: "Navrhuje sa nový spôsob kladenia otázok obvyklý napríklad v nemeckom či anglickom parlamente." Hodina otázok, je to príležitosť písomne položiť aktuálnu otázku, na ktorú opýtaný musí bezprostredne odpovedať. Takto je možné nastoliť témy, ktoré je potrebné verejne zodpovedať, a nie je možné čakať s odpoveďou 30 dní, tak ako je to pri interpelácii. Chcem poukázať na ten anglický parlament. Všetci z vás alebo všetkým z vás odporúčam, aby ste si niekedy na YouTube alebo na internete, alebo v televízii našli hodinu otázok v anglickom parlamente. Je to niečo úžasné. Ten, kto sa chce do anglického parlamentu dostať na hodinu otázok, tak musí to všelijako zháňať a stoja sa vraj také dlhé rady na to, aby získali lístky na hodinu otázok. Je to šou, ale nejde o tú šou, ide o to, že v anglickom parlamente môžu klásť otázky iba opoziční poslanci. Lebo rozdiel medzi vládnymi, koaličnými poslancami a opozičnými poslancami je v zásade aj v anglickom, aj v slovenskom parlamente v tom, že vládny koaličný poslanec je lojálny voči vláde, je to úplne prirodzené, a otázky od vládneho poslanca sú aj lojálne. Otázky od opozičných poslancov bývajú všade vo svete, aj v slovenskom parlamente, konfrontačné, ale idú, idú po aktuálnych témach, tak ako sa to píše v dôvodovej správe, ktorú som si prečítal.
V anglickom parlamente môže klásť otázku premiérovi iba opozičný poslanec, pretože lojálne otázky typu, ako bolo stretnutie s nejakou medzivládnou delegáciou, alebo či chceme svetový mier a podobné záležitosti, na ktoré v slovenskom parlamente premiér 15 minút odpovedá slohovou prácou, ktorú mu pripravia na úrade vlády.
Dámy a páni, takto vyzerá hodina otázok v slovenskom parlamente! Musím priznať sa, že už tá časť, keď prichádzajú na rad ministri, aj v slovenskom parlamente je trošku zaujímavejšia, lebo tam sa opoziční poslanci viackrát dostanú na rad, a sú ministri, ktorí vedia odpovedať tak, ako sa má, a to chcem zvýrazniť, to budem čítať, ako sa má odpovedať zo zákona o rokovacom poriadku:
"§ 131 ods. 4
Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď."
Takže ak by premiér Slovenskej republiky, a mne je jedno, či v minulosti, ako to bolo v minulosti, ako to je dneska. Ak by sa odpovedalo stručne, nemusel by som dneska dávať poslanecký opozičný pozmeňujúci návrh, lebo stručná odpoveď, všetci veľmi dobre viete, nie je 15 minút slohová práca, filozofické úvahy. Odpoveď má byť stručná, poslanec má položiť doplňujúcu otázku a znova má dostať stručnú odpoveď a takto umožniť aj ďalším poslancom, aby sa mohli pýtať aj premiéra, aj ministrov. V slovenskom parlamente to tak nie je. Preto som musel dospieť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorú, tú stručnú odpoveď, charakterizujem 5 minútami. Takže aby odpoveď premiéra, ministra, na otázku poslanca bola stručná, keďže sme sa nenaučili za tie roky v slovenskom parlamente, čo je stručná odpoveď, to, čo všade vo svete vedia, čo je stručná odpoveď, musel som ju zadefinovať ako 5 minút. Aj na otázku, aj na doplňujúcu otázku.
Ešte chcem povedať predtým, kým prečítam pozmeňujúci návrh, že má pripravený pozmeňujúci návrh aj Lucia Žitňanská, kde navrhuje, aby otázky od poslancov boli rozdelené v dvoch košoch, to znamená koaličný kôš - opozičný, a boli osobitne losované a striedali sa, otázky na premiéra aby sa striedali. Raz bola opozičná a druhá bola od vládnej strany a takto by sa to striedalo. Je to určitý kompromis medzi tým anglickým parlamentom, kde len opoziční poslanci, tento návrh by neodobral možnosť vládnym poslancom klásť otázky a bolo by to takto viacej vyvážené. Aj ten pozmeňujúci návrh si, ako súhlasím s ním a aj som sa pod neho podpísal.
Určite by tá hodina otázok bola oveľa zaujímavejšia, živšia. Nie zaujímavejšia len pre médiá, ale hlavne pre občanov Slovenska, aby mohli na aktuálne témy dostať okamžite odpoveď od prvého muža štátu, ktorý je výkonným, teda mimo prezidenta, aby ten hneď musel reagovať a odpovedať. Takže dovoľte mi, aby som predniesol svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 559:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"V § 131 ods. 4 sa za prvú vetu dopĺňa táto veta:
Prednes ústne podanej odpovede na otázku alebo doplňujúcu otázku môže trvať najviac päť minút."
Keďže pozmeňujúci návrh som odôvodnil, odovzdávam ho pani spravodajkyni, nech sa páči.
A keďže sme v štandardnom režime druhého čítania, prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ak sa stane to, čo povedala pani Laššáková v svojom úvodnom vystúpení, že, teda že oni sťahujú pozmeňujúce návrhy, ale aj všetky opozičné budú odmietnuté a bude vytvorená určitá komisia, ktorá bude o rokovacom poriadku rokovať a následne ho prednesie, tak tento pozmeňujúci návrh ako budem ďalej presadzovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel povedať, že podporujem pozmeňujúci návrh poslanca Zajaca a som jeden z opozičných poslancov, ktorý využíva inštitút hodiny otázok. Pokladám ho naozaj za dôležitý a tá jeho charakteristická črta, ku ktorej aj tento pozmeňujúci návrh podľa mňa prispieva, je vyváženosť a taká otvorená obojstranná diskusia, kde naozaj sa môže vyjadriť aj poslanec, aj člen vlády.
Ja by som pripomenul moju skúsenosť s pánom premiérom Robertom Ficom na poslednej hodine otázok, kde som zažil zaujímavú situáciu, že kvôli okolnostiam som tu sedel ako jediný opozičný poslanec, a tu, tu sedeli ďalší poslanci zo SMER-u a celá vláda a bol som prekvapený, ako, ako pán premiér habkal z toho dôvodu, že on svoju odpoveď nerátal, že ju bude prednášať, pretože mal pripravenú odpoveď práve na otázku pána poslanca Zajaca, samozrejme, na svojich obligátnych 15 minút, aby už nebolo možné položiť ani doplňujúcu otázku, aby sa nedostala nebodaj ďalšia nepríjemná opozičná otázka, ktorá bola tiež druhá v poradí, a chcel by som povedať, že dôvera sa naozaj nezískava v parlamente nejakou presilovkou alebo v médiách nejakými manipuláciami, ale práve na tej hodine otázok by sa mohla získať férovo a vecne a prispeli by sme tým serióznosti demokratického procesu. A práve člen vlády, či už premiér, alebo minister, alebo niekto ďalší z exekutívy, by sa mal tešiť, že v mene pravdy a spravodlivosti tu prebehne diskusia, ktorá prispeje k odhaleniu tej veci a k nájdeniu riešení.
Takže som za tento pozmeňujúci návrh, ktorý by určite túto vec zlepšil. Ďakujem.

Podporujem názor predrečníka, že nielen v tomto parlamente, ale v celom tomto štáte sa kontrolná funkcia opozície stále viac obmedzuje a pomaly, ale iste sa mení na frašku. Takisto mi v zákone o rokovacom poriadku i v štandardnom programe schôdzí Národnej rady chýba bod všeobecná rozprava, kde by sme hoci v časovo limitovanom úseku, ale predsa len mohli diskutovať o aktuálnych problémoch našej spoločnosti. Okrem iného by to viedlo aj k tomu, že by sme nepodliehali pokušeniu nahrádzať si tento absentujúci bod programu potom v rôznych iných bodoch, kde tie vsuvky na aktuálnu tému, sú často nenáležité. Takže okrem ďalších parciálnych pozmeňovacích návrhov, ktoré sa mi dostali do rúk, podporím aj tieto dva návrhy na zmenu zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja som 12 rokov svojho života strávil či už ako aktívny debatér, alebo debatný tréner aj na medzinárodnej úrovni a musím povedať, že tak ako niektorí ľudia pozerajú futbal, tak ja som pozeral prenosy z anglického parlamentu, lebo to bol proste pre mňa obrovský zážitok a veľká inšpirácia. Treba povedať, že ten anglický parlament je oveľa hlučnejší ako ten náš, že tam padajú oveľa tvrdšie slová častokrát, než padajú u nás, samozrejme, nie sú to tupé urážky, má to svoju gráciu a svoju sofistikovanú úroveň, ale tak či tak sú aj spísané výroky, ktoré, predpokladám, že u nás by boli každý týždeň na imunitnom a mandátovom výbore, tam prejdú, ale prejdú vďaka tomu, že sú tam pravidlá, ktoré jednoducho nie je možné porušiť. V anglickom parlamente dokonca koaliční a opoziční poslanci nesmú na seba hovoriť priamo, smú hovoriť len k predsedajúcemu, smú hovoriť len o ňom, nesmú hovoriť, že priamo ty alebo priamo vy, a tým pádom predsedajúci je človek takmer s absolútnou mocou, ktorý má právo jednak odobrať slovo, jednak ukončiť rozpravu a o jeho rozhodnutiach sa nediskutuje. Ak by sme takúto úroveň štábnej kultúry boli schopní dosiahnuť na Slovensku, potom všetky tieto naťahovačky v podstate s rokovacím poriadkom by boli zbytočné. Len my sme síce národ holubičí, ale rovnako holubičím spôsobom tiež rešpektujeme častokrát svoje vlastné pravidlá. Ďakujem.

Pán kolega, od pána premiéra chceš stručnú odpoveď v interpeláciách a obmedziť ho dĺžkou 5 minút. A vôbec ťa to nezaujíma, ako to bolo kedysi, či za vlády Ivety Radičovej alebo pána Dzurindu. A nezamyslel si sa aj nad tým, že dĺžka tvojho návrhu alebo akejkoľvek rozpravy ktoréhokoľvek poslanca, tá, tú nechceš obmedzovať, ale pána premiéra áno. Už len preto, aby si mohol si kopnúť do nášho pána premiéra a do našej strany SMER - sociálna demokracia. Tak sa zamysli aj nad tým, či tá dĺžka tvojho návrhu musela byť, ja neviem, 9 alebo 10 minút, veď si mohol byť stručný, mohol si to povedať za 2-3 minútky a nemusel si nás oberať o čas, keďže si taký ako spravodlivý v tom svojom, si myslíš, návrhu. A spomeň si, že na ministerstve kultúry bol poslanecký prieskum a tento poslanecký prieskum schválili poslanci z vládnej strany. Takže tu je len na tom, ako sa vo výboroch dohodne, akým spôsobom sa komunikuje, a vždy sa nájde nejaké riešenie, aby to bolo pre všetky strany, aj opozíciu, aj pre vládnu stranu, sa dajú dohody nájsť, keď sa chcú.