24. schôdza

Pán poslanec Figeľ.

Ďakujem pekne Lucii Žitňanskej za jej vklad alebo takú bodku v rámci hodnotenia súvislostí a tiež by som rád poukázal na to, že to pokušenie moci je, samozrejme, veľké, väčšie, keď je to vláda jednej strany, pretože mechanizmus istého vyvažovania a kontroly v rámci koalície je do istej miery jedným z veľmi potrebných, dôležitých nástrojov. A čo je podstatné, sú tie okolité inštitúcie, ktoré majú vládu kontrolovať. No ak parlamentná kontrola nie je umožnená, nie je taká účinná, ako by za normálnych pomerov mala byť, o to väčší má potom spoločnosť problém.
A to druhé, nerobme si ilúziu, že pri 100-percentnom vlastníctve teraz nejako Slovensko bude v rámci SPP silnejšie rokovať s Rusmi a dohodne lepšiu zmluvu. To budú drobnosti, ak vôbec. A ak zmeny, tak za cenu, za niečo. Nič nie je zadarmo. A bude to cena buď ekonomicko-finančná, alebo politická.
A to pripomínam preto, lebo Slovensko má svoje záujmy, a tu sa s nimi zaobchádza priam hazardne, ak nie len nezodpovedne. A to dávam ako výkričník nad očakávaním, že Rusi nám dajú teraz lacnejší plyn, lebo vláda má 100 % v rukách to, čo mala väčšinovo.
Ďakujem pekne.

Vaša reakcia, pani poslankyňa.

Chcem poďakovať kolegom za faktické poznámky. Ďakujem.

Pán poslanec Matovič.

Prepáčte, že som ako predkladateľ si dovolil vystúpiť, ale chcem naozaj iba veľmi krátko zdôrazniť môj osobný problém pri privatizácii, alebo teda pri tomto probléme vlastne s SPP, ktorý mňa trápi ešte omnoho viac ako odkúpenie matky. A to je to, čo vlastne SMER spáchal skoro už pred rokom.
Pred necelým rokom sme tu boli v podstate jediní v tejto sále, ani naľavo, ani napravo nikomu to nevadilo, my sme tu mali lavice oblepené "Fico, kúp SPP!", mal tu aj plagát s celým prepočtom, ktorý hovoril jednoznačne o výhodnosti odkúpenia podielu Gaz de France a E.ON v SPP. Kde to vlastne už vtedy dopredu sme vedeli podľa ponuky, ktorú, ktorú tieto spoločnosti, alebo požiadavky, ktorú mali za svoj podiel, kde očakávali približne 2,5 mld. eur, a zároveň sme vedeli, že ten polovičný podiel generuje približne 300 mil., necelých 300 mil. eur ročne zisku, že ide vlastne o investíciu, ak by štát tento podiel odkúpil, kde by aj s tou stratou, ktorú vlastne materská spoločnosť produkuje pri dodávkach plynu domácnostiam a malým podnikom, by vlastne tá investícia prinášala ročnú výnosnosť 12 %.
Ja si myslím, že toto bol najväčší hriech. Možno z pravice vtedy ten hlas neprichádzal, aby takéto niečo Fico spravil, lebo by v podstate de facto to bola reprivatizácia SPP, a keďže pred tými 10 rokmi aj niečo ste schválili, či 12, ste schválili privatizáciu SPP, tak asi veľmi ťažko by ste súhlasili s jej reprivatizáciou. Pre nás, nám to pripadalo prirodzené, ak bola možnosť tento podiel odkúpiť, aby štát urobil všetko pre to, aby odkúpil.
Takisto z tej správy siahodlhej, ktorú som tu včera čítal, vlastne analýzy, ktorá analyzovala možnosti štátu odkúpiť tento podiel, táto možnosť úplne reálne vychádzala, že bola možná. A naozaj stojí na zamyslenie, či vláda Roberta Fica nemohla urobiť trošku práce navyše a nemohla vlastne odkúpiť tento podiel s tým, že, samozrejme, by ten, ak nechcela zaťažiť verejné financie, by tento podiel ponúkla de facto ľuďom, ktorí by si peniaze namiesto 1-percentného úroku uložili, ktoré majú dnes v bankách, uložili by si ich v podstate do fondu, ktorý by odkúpil polovičný podiel v SPP. Ľudia by mali 12-percentný ročný výnos, čiže mali by veľmi dobrú investíciu, a vždy je omnoho lepšie ako to, čo majú dnes v bankách, alebo to, čo majú peniaze uložené v druhom pilieri. Toto považujem za najväčší hriech.
Ak už to Robert Fico nechcel odkúpiť pre štát a urobiť veľmi dobrú investíciu s 8-ročnou návratnosťou, tak to mohol urobiť aspoň pre ľudí. Ľudia mohli mať uložených 2,5 mld. eur s úrokom 12 % ročne. Myslím si, že nie je nikto v tejto sále, kto by takúto úložku alebo takéto akcie, ak by si mohol odkúpiť každý do výšky, koľko by mohol, tak by si asi kúpil a investoval. A takto isto by boli aj ostatní ľudia na Slovensku.
Mňa mrzí tento špinavý kšeft, ktorý Robert Fico urobil pred necelým rokom a kde v prvom rade pripravil štát o investíciu s 12-ročným výnosom ročným alebo alternatíve, keď teda nechcel zvyšovať zadlženie štátu, ktoré, si myslím, že by nebol problém, ak by sme vysvetlili, že sme nakúpili kvalitné aktívum do majetku štátu, tak by nebol problém to vysvetliť na finančných trhoch a vôbec by sa to neprejavilo na financovaní, alebo teda nákladoch na financovanie dlhu. Ale keď už to teda nechcel urobiť cez verejné financie, mohol to urobiť a sprostredkovať tento obchod pre ľudí. Neurobil to a ja si myslím, že veľmi dobre sa snažil, a až nadštandardne sa snažil, aby našiel všetky možné argumenty, prečo to urobiť akože nemôže. Ale on to v skutočnosti urobiť nechcel. A toto je hriech desať razy pomaly väčší ako ten, o ktorom sa bavíme, keď odkupuje matku SPP. Ak odkúpi matku SPP, ten polovičný podiel, ktorým zaťaží štát, je približne 40 mil. eur ročne. Tuná prichystal štát o 300 mil. eur ročne alebo, tak ako som povedal alternatívne, ľudí, ktorým mohol umožniť investovať do materskej spoločnosti, či teda do vlastne celkovej, celkového holdingu SPP.
Toto som považoval za dôležité, nechcem opakovať argumenty, ktoré tu zazneli. Som veľmi rád, že prebieha táto diskusia, že mohla prebehnúť hlavne táto diskusia možno od tej siedmej doteraz aj za prítomnosti médií, ktorú, si myslím, že by sme nemali, ak by sme sa včera možno ako Dávid Goliášovi nepostavili a nerobili obštrukciu, a tým pádom sme nepripravovali pozornosť možno médií aj na túto schôdzu.
SMER nám neumožnil, aby sme počas dňa hovorili k ľuďom cez médiá, ktoré sú jediným sprostredkovateľom informácií od nás, tak sme takýmto spôsobom si možno trošku vydobyli pozornosť pri tejto nočnej schôdzi. Som tomu - ešte raz - veľmi rád. Nechcem zdržovať diskusiu tým, že budem opakovať argumenty, ktoré tu už zazneli.
Ďakujem pekne.

Faktická poznámka - pán poslanec Mikloš. Končím možnosť sa prihlásiť.

Pán kolega Matovič, ja som vo svojom vystúpení povedal, že vláda Roberta Fica mohla odkúpiť ten podiel dokonca za 2,2 mld. eur, pretože ona mala možnosť vlastne zablokovať ten predaj, z čoho vyplývala, a zároveň mala predkupné právo urobiť to.
Ale chcel by som vám povedať, že dôvod, prečo sme nepodporili váš návrh, aby to vláda urobila, čiže ona to mohla urobiť, ale ja si nemyslím, že by bolo dobrým riešením, keby to urobila. Ten hlavný dôvod je ten, ja som pôvodne vo svojom vystúpení mal aj jednu pomerne obsiahlu časť, ktorou som vám chcel pripomenúť, myslím, vám kolegom, ako vyzeralo hospodárenie SPP do privatizácie, najmä teda do roku ´98 za vlády Vladimíra Mečiara. Symbolom toho sú Duckého zmenky, ale nielen, ten podnik bol proste tunelovaný na vstupoch, na výstupoch, bol neuveriteľným spôsobom neefektívne riadený politickými nominantmi.
Len na ilustráciu, na ilustráciu to, ako sa tam rozhadzovalo: Dnešný vedúci Úradu vlády pán Federič, vtedajší zamestnanec, bol na jazykovom kurze v Spojených štátoch amerických za 800-tisíc korún a podobné veci.
A ja mám obavy, že ak by dnes 100-percentným akcionárom tohto podniku bol štát a zároveň tu máme vládu jednej strany SMER-u, že to hospodárenie a fungovanie toho podniku by nebolo o nič lepšie, ako bolo za vlády Vladimíra Mečiara.
Takže to bol dôvod, prečo sme tú vašu iniciatívu vtedy nepodporili.

Vaša reakcia, pán poslanec.

Ako chápem to vysvetlenie, napriek tomu si myslím, že je to trošku také myslenie ešte spred desať a viac rokov. Že vlastne možno ten strach z toho mečiarizmu a tú realitu, ktorú sme videli vo VSŽ a tunelovanie VSŽ-ky, tak nás ako kebyže blokuje a sme si sami v sebe vsugerovali, že štát je zlý vlastník.
Ja viem, Robert Fico asi zrejme je de facto klon Mečiara a správal by sa veľmi rovnako, aj jeho vláda, aj jeho nominanti v tomto podniku. Ale na druhej strane si myslím, že ak sme zodpovední politici, mali by sme nabrať odvahu a urobiť takéto rozhodnutie a potom urobiť všetko pre to, aby sme de facto nekradli alebo aby nekradol ten, kto vládne.
Dokázali to Češi s ČEZ-om. Urobili z toho, v podstate udržali to ako štátnu firmu, extrémne motivovali manažérov tejto firmy a myslím si, že urobili omnoho lepšie ako my, ktorí sme Slovenské elektrárne napríklad predali. Myslím, že skorej sme mohli ísť touto cestou, ale, holt, mlieko je už rozliate, asi o tomto už nemá nejako zmysel rozprávať.
Každopádne Robert Fico mal geniálnu príležitosť podiel odkúpiť, keď už nie pre štát ako zlého vlastníka, povedzme ak by Robert Fico mal strach zo samého seba a zo svojich nominantov, mohol ten podiel odkúpiť pre ľudí. A ľudia už možno ako akcionári, drobní akcionári už by asi omnoho viac si dokázali ustrážiť to, že teda či tam nejaký papaláš im bude rozkrádať to, čo je vlastne majetok ich samých.