25. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, po tých všetkých útrpnostiach a zákonoch, ktoré by v anglickom parlamente neprešli cez vrátnika, sa tu dostáva návrh normy, o ktorej môžme aspoň debatovať, pán minister. Naozaj, že to, čo ste tu doniesli minule, to vám nezabudnem, keď to takto poviem, že v tom, že jak hazardujete. Toto sa javí ako vec, ktorá je hľadaním niečoho, ale veľmi, veľmi opatrným hľadaním niečoho. Tak naozaj to chcem podotknúť, že priznávam určitú chuť riešiť a byť možno aj reštriktívny a možno aj nejaký, meniť zaužívaný postup.
Pri tejto príležitosti si neodpustím jednu poznámku, že ma prekvapuje neprítomnosť pána Polláka, ale nebudem to vyhodnocovať nejako ináč, len to skonštatujem. Čiže to treba oceniť, že je tam určitá možnosť, že je možné na tejto veci, ktoré boli z neba, ako sa pre niekoho hovorí a boli, či prší alebo neprší, či sneží alebo mrzne, stále na pošte boli, tak sa začínajú nejakým spôsobom. Je tam určitý predpoklad komplikácie, hej a dožadovania sa určitého konania, resp. nekonania. Takže to, to oceňujem v tejto chvíli a ja len chcem upozorniť na aj veci, ktoré mám aj zo skúseností, aby sme v tej aplikačnej praxi prípadne niečo nepokazili, lebo keď to chceme zlepšiť. Ja si dovolím tvrdiť, že už teraz sú určité aj samosprávy, kde naozaj to funguje takým spôsobom, ktorému nikto nerozumie a majú tam svoje pravidlá a pokiaľ ešte doplníme do právomocí niektorých takých, by som povedal, dedinských a obecných zastupiteľstiev, ktoré takto fungujú, aj možnosť rozhodovať o rodinných prídavkoch, tak môže to spôsobiť v tom aplikačnom výstupe v konečnom dôsledku to, že tým deťom sa reálne ublíži, že tie peniaze sa ku nim nedostanú. Lebo čo jedna ruka, na každej ruke niečo zostane, no. To, povedzme si pravdu, tak to funguje a niekde to funguje omnoho silnejšie, ako by si kto vedel predstaviť a mám aj konkrétne prípady, pre túto chvíľu ich nebudem menovať, ale upozorňujem na to, že v konečnom dôsledku sa v nejakej tej malej dedine, keď nastane tá situácia, dvanásť áčky toho paragrafu, že teda dosť osobitný príjemca a neviem čo, že nakoniec to tam z toho úradu tie peniaze nevylezú ani náhodou a niekde sa tam proste stratia. Čiže tam by som doporučoval, nie že by som nedôveroval, ale ako sa hovorí, dôveruj, ale preveruj, a tam by som navrhoval potom už, ale to asi možno vám ukáže aplikačná prax, že ako to odkontrolovať, či tie peniaze, ktoré štát dal na deti, sa reálne k tým deťom, ktoré síce boli možno v daný moment aj trošku protivné, ale sa zlepšili, či sa k nim dostal alebo nezostalo to len u starostu. Toto je naozaj vec, ktorú, by sme sa mali ňou zaoberať a ešte chcem upozorniť, tiež zo skúsenosti, na jednu skutočnosť, a tento zákon tiež hovorí o tom, že teda kedy sa vyplácajú, alebo nevyplácajú a nevyplácajú sa vtedy tie prídavky a príspevky k prídavkom, keď to dieťa je zverené do iného ústavu.
A ja vám poviem naozaj aj prípad, ktorý až bolí povedať, ale je, že existuje niekde malý chlapec, ktorý je slepý v jednej osade a proste ho volajú, že nech ho dajú do ústavu, ale oni ho do toho ústavu nedajú, lebo však by nedostali peneží. A toto chcem naozaj, hľadajme spolu, prípadne sa zamyslime. Ja nechcem generalizovať, ja budem najposlednejší z posledných, ktorý by generalizoval, lebo to je príčinou nešťastia v konečnom dôsledku, ale treba citlivo vyhodnocovať prípady, ktoré sa stávajú a štatisticky sa stávajú častejšie, ako by si kto pripúšťal. Čiže je určitý predpoklad, že niekde tie deti, ktorým by bolo možno lepšie a mali by odbornejšiu starostlivosť, skrz ich nejaké zdravotné postihnutie alebo iné postihnutie, nie sú umiestňované, nakoľko teda nedostanú rodičia ich peniaze. Tým nechcem povedať, že dajte im tak či tak, to by niekto privítal sakramentsky, pardon za výraz, že teda, že pôjdu a ešte aj tí rodičia, to určite neni riešením. Ale dávam len na zváženie, pán minister, kvôli tým deťom, kvôli tomu chlapcovi, nepoviem, z ktorej osady, slepému, ktorý, proste ho nepošlú tam do toho ústavu, kvôli nemu konkrétnemu. Ja som vedel aj meno.
Takže kvôli, aj keby bol jeden jediný, tak už aj kvôli nemu má zmysel sa o tom rozprávať, hej, aby existovali mechanizmy na to, ako pomôcť. Na to chcem upozorniť. A skončím v zásade aj tým, teraz hovorím prípadne pre tých, ktorí toto pozerajú na stránke NR SR, že keď prestávam hovoriť, prestávam hovoriť preto, lebo naozaj tento parlament sa vyznačuje rôznymi znakmi, ale vyznačuje sa jedným takým znakom, ktorý tu je bežný a to je neúcta vzájomná. Sa nectíme, hej, že niekto tu hovorí a niekto druhý sa tu baví a, no a mňa to, keďže ma to ruší, takže ja som tak trpezlivý, že si počkám, kým si dohovoria a teda už sa dohovorili a pokračujem ďalej. Ale poprosím prípadne kľudne, pokiaľ vám to nevadí, ale upozorňujem, že mne to vadí. Tak mi vadilo včera, že sa niekde fajčilo a aj keď som povedal, že mi to vadí, že sa tam fajčí, napriek tomu sa tam fajčilo. Nuž tak si tu my žijeme, to sa volá parlament Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky.
Pán minister, teda chcem skončiť s tým, že ešte jedna skutočnosť dôležitá a spomenul ju pán Mihál a spomenul ju úplne na mieste. My sme sa tým, čo tu stvárate, dopracovali k hrozivým, ale k hrozivým výsledkom. To by jeden nepovedal, že čo sa dá zlou sociálnou prácou spáchať v krajine. To už, to sa už nedá ani oklamať, to sa už nedá ani skryť, to už proste s tým nič neurobíte a je to faktom. A áno, áno, jeden z možných nástrojov ako na tú tému účinne začať debatovať a hľadať riešenie, je aj to, čo spomínal pán Mihál a som jeden z prvých v tomto opačnom garde som, nie jeden z posledných, jeden z prvých, ktorý by som bol proaktívny v tom, že by sme definovali, že čo si štát myslí, aký aj, aj koniec koncov v akej kondícii sa cíti, to je tiež dôležité, lebo tu sa preceňujete, hej, že koľko si myslíte, že viete rozdať. Čiže v akej kondícii je a ako si myslí, že je potrebné podporovať. Ja som dlhé, dlhé, čas strávil v Číne. Nie som priateľom riešení, ktoré zaváňajú určitým na hrane. To je možno, hovorme o hrane, ale my sme a tiež mali určitý s tým problém. Prijali také závažné rozhodnutie, ktoré ma v aplikačnej praxi sa niekde objavilo úplne obludným spôsobom, to nehovorím, ale my sme tiež veľa pokazili, strašne veľa sme pokazili, už to priznajte konečne a je načase hľadať riešenie. A jedno z riešení môže byť aj to, že sa, že si povieme teda, že po aké dieťa bude štát prispievať a po, a potom už je to na slobodnej vôli. Nedajbože, aby ma niekto chytil za slovo, že tie deti nemôžu mať. No však nech sa páči, treba sa tešiť z každého živého stvorenia, ktoré na svet príde a ktoré na ňom prežije dôstojný život, lebo to je tiež dôležité. To, čo som ja videl na Spiši, nemá s dôstojnosťou nič spoločné. To sa nehrajte tuná na humanistov, to sa pozrite do zrkadla a to pokiaľ začnete, budete prehliadať ešte dlhšie, tak nehovorte, že ste tu nejakí, že k tomu máte cítenie. Nemáte, to je práve opačne, hej, že to, ale však o tom ešte bude reč.
Čiže, pán minister, naozaj, pre túto chvíľu verím, že budete odvážnejší a keby na mojom hlase záležalo, tak vám ho teraz sľúbim. Ale viete, tu na mojom hlase nezáleží nič, ale už vám to len deklarujem, hej, že to je jedna z možností a nehovorím, že na druhý deň bude všetko super. Nebude, ale budeme vedieť, že sa uvoľní ten tlak, ktorý tu spoločnosť cíti a cíti. Cíti, že nastúpená cesta je cesta do pekla. No však, ale to vám trvá dlhšie, kým niektorí u vás pochopia, ale preto na to treba upozorniť a korektne a znova v zmysle toho, že čo hovorím, aj konám. Čiže keď hovorím, že to, čo ste spáchali, už naozaj tento výraz je možno aj na mieste, tak je potrebné, aby sa o tom dozvedeli. A dozvedeli možno tam, kde o tom nevedeli, alebo sa im to len javilo. Síce tu bol nejaký pán Sloboda, ktorý pozeral nejaký múr, to je jedna vec. Ale ono niekedy, rozmýšľam, a jedna z možností bude, že tie úspechy, úspechy v úvodzovkách, čo sa vám podarilo v tých osadách, treba zaprezentovať tam, odkiaľ vy čerpáte zdroje, ktoré častokrát míňate špeciálnym spôsobom, teda neberte to osobne, ja teraz generalizujem, ale aj kolegovia pred vami. Máte k tomu taký vzťah ako teda že.
No a keď teda niekto posiela tie peniaze, tak treba mu doniesť výsledky práce. No a to nevylučujem, že v budúcnosti spravíme. Čiže ak sú nejaké prostriedky na sociálnu neviem čo, tak tie, treba to odprezentovať proste tam, odkiaľ tie peniaze idú. Ja som v Bruseli bol, nesprávali sa tam ku mne korektne. Dokonca by som povedal veľmi tvrdo. Ale ja už svoje viem, takže budem pripravený a nevylučujem, že sprostredkujem nejaký výlet ľuďom a deťom z rómskych osád do Bruselu, nech sa prídu pozrieť, aby sme odprezentovali priamo pred tou budovou, odkiaľ vám posielajú peniaze, že, že čo sa deje v tejto krajine a že čo prípadne, lebo my už to nebudeme zvládať a že čo prípadne bude predstavovať bezpečnostné riziko pre Európsku úniu a verím, že tam sa už zobudia.
Takže, a skončím, pán minister, ešte jednu vec si teda nedovolím, dneska je pätnásteho, pekný deň, ešte jedno oznámenie. Verím teda, že príde do pätnásteho, lebo ja sa nemienim nikomu ospravedlniť. Ale dneska mi prišlo aj, aj na 50 tisíc euro ma váš štátny tajomník zažaloval, by ste neverili, no viete. Takže to je presne to, s čím idete pracovať, že som sa ho dotkol, že robil v úžerníckej firme.
Vážení kolegovia, pokiaľ takto si predstavujete svoju politickú prácu, nech sa páči, ja sa zariadim.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca, nie sú, je faktická poznámka. Pán poslanec Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. No, celkom dobre, že som jediný s faktickými poznámkami. Tak pán Hlina, chcel by som vás poprosiť, že vo vašej reakcii by ste snemovni vysvetlili, na základe akého vznikla žaloba za 50 tisíc eur. Myslím si, že nebude to zaujímať len mňa.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hlina bol posledným, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto (reakcia z pléna), aha, s reakciou, nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem veľmi pekne. No by ste neverili, pán Sulík, že ja v poslednom, v poslednej dobe trávim veľa času po všelijakých špeciálnych inštitúciách, po políciách, lebo tu ma jeden právny expert SMER-u zažaloval, že som ho urazil. Tak kvôli tomu musím sa obťažovať chodiť na Sasinkovu. Teraz mi už prišla obsielka zo súdu od pána Buriana, že som sa jeho cti dotkol a tu si, tú česť si hodnotil na 50 tisíc euro.
Verte tomu, teda že som ho označil, že bol a pôsobil v úžerníckej firme. Áno, bol a pôsobil v úžerníckej firme, za tým si stojím, prosím vás pekne.
Len ono to má iný, inú úlohu, ako sa hovorí, hej. Má to úlohu vyrušiť a zastrašiť. Nuž, odkazujem prípadne aj pánovi Burianovi, že to, čo som avizoval, že raz pod tým ministerstvom práce a neviem, jak sa to vlastne ani voláte, ale úžery tam treba doplniť, budú stanovať tie obete úžerníckych firiem, budú, verte tomu a už na tom pracujeme. Aj keď budem mať obsielku, ktorú si dneska preberiem, že mám zaplatiť nejakému Burianovi 50 tisíc euro.
Viete, ja nevylučujem, že v tejto krajine sa nakoniec k tomu aj dopracujeme, že sa mi nejaký sudca pozrie do tváre a povie, že za to, čom som povedal, mám zaplatiť Burianovi 50 tisíc euro. Ja nevylučujem, že to tu je možné. A nevylučujem, že vy to aj tak upravíte, lebo sekundárny dôsledok toho budete mať, že všetci sklapnú a budú ticho a nechajú vás tu rabovať a konať to, čo tu konáte. Ja nevylučujem aj túto variantu. Ale ešte som tak tvrdá nátura, že minimálne to, čo som hovoril, pán minister, že vám pod tým ministerstvom budeme stanovať a budú vám tam hlasovať, stanovať tie obete, tak budú tam stanovať, verte.
Budú predstavovať tie príbehy utrpenia, za ktorými stál aj váš štátny tajomník, ktorý je na ministerstve práce a sociálnych vecí, lebo v tom čase pôsobil v tej firme, pôsobil v tej firme. Prosím vás pekne, to sú veci, ktoré ja viem, že by sa to niekto strašne rád upratal. To sa už nedá upratať.

Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milá kolegynka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov.
Keď som si tak prešiel tento návrh zákona, tak chcem doceniť tú skutočnosť, pán minister, že v návrhu zákona pri prídavkoch na deti je to, že trebárs tí vysokoškoláci keď neskončia v tej lehote piatich respektíve štyroch rokov to vysokoškolské štúdium, takže môžu o tie dva roky, čo korešponduje aj so zákonom o vysokých školách, takže o tie dva roky tí rodičia môžu dostávať tie rodinné prídavky viac dlhšie. To nie je len, netýka sa to len prepadlíkov, tí, ktorí tu boli spomenutí. To sú tí študenti možno, ktorí sú slabší a opakujú ten ročník, ale sú to, veľakrát sú to deti také, ktoré majú zdravotné problémy, veľakrát na vysokých školách sú tak isto dievčatá, ženy, matky, ktoré majú aj materstvo, tak predlžuje sa v podstate tento, toto ich štúdium. Takže toto by som chcel doceniť, že teda je to dobrý návrh zákona.
Avšak ten § 14, ktorý tu pán kolega ako spomínal, po troch rokoch veku dieťaťa oznamovať, že kde to dieťa je a kto sa oňho stará. Úprimne povedané, nie je to dobrý návrh zákona, dobrý návrh v tomto zákone. Bolo by to dobré do toho druhého čítania to naozaj prehodnotiť a prípadne to odtiaľ vyňať von. Ja osobne, keď som nad tým zamyslel a mal by som túto povinnosť ako rodič, tak áno, aj ja by som sa tak cítil, že namiesto vychovávania detí asi vychovám psa a mačku, kde mám nejaké podobné povinnosti, ako je to s tým čipovaním. Ja osobne by som sa zriekol prídavkoch na deti, ak by ma takto zákon a štát šikanoval v tomto prípade.
Jednu vec ešte som chcel podotknúť tuná, ktorú pán minister ste spomenuli v tom uvádzaní toho zákona. Ak som to zle pochopil, môžte ma opraviť. Ale tak isto tuná je, tiež sa odníme prídavok na dieťa, ak teda odmietne účasť na liečbe a očkovaní. Samozrejme, ak je to zo zanedbania, bral by som to, ale nedá mi nespomenúť tuná možnosť skupinu rodičov a ľudí, ktorí majú iný názor možno ako, zatiaľ to legislatívne máme upravené, čo sa týka očkovania a to jest práve ten problém, že sú rodičia a matky, ktoré chcú sa rozhodnúť a nedať očkovať tie svoje deti.
No ja osobne mám názor taký, môžem ho odprezentovať, že ja som teda za to očkovanie, ale zas na druhej strane, aby sme boli tolerantní a akceptovali aj iný názor, teda keď sú tuná rodičia a skupina ľudí, ktorí teda trebárs si myslia a oprávnene sa domnievajú o tom, že očkovanie môže jeho alebo ich dieťaťu ublížiť. Naopak, že môže spôsobiť nejaké šoky alebo ujmu na zdraví. Myslím si, že toto by bolo také dosť diskriminujúce voči práve tým rodičom, ktorí sú starostliví, starajú sa o svoje deti. Môžem to do úvodzoviek dať, že niekedy až upäto a prehnane a možnože to dajú tak, že práve chránia to dieťa aj pred tým očkovaním. Ale sú tuná také tieto názory, zatiaľ v našej legislatíve to nie je upravené. Myslím si, že aj v širšom kontexte bolo by vhodné sa nad tým zamyslieť, aby sme akceptovali aj tento názor, aj slobodné rozhodnutie rodičov a matiek. Samozrejme aj s tou zodpovednosťou, ktorá je.
Zas na druhej strane, štát nie je tým garantom, ak očkovaním, a sú také prípady a nie jedno, nie dve, nie dva prípady, kedy práve očkovaním dieťa je poškodené s trvalými následkami a dokonca sú prípady, kedy následkom po očkovaniach aj takéto dieťa zomrie.
Ďakujem, ja len toľko.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Šebej, pani poslankyňa Horváthová, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Kuffa, šírenie bludov o poškodzovaní detí očkovaním je veľmi, ale veľmi nebezpečná vec. Mali sme prednedávnom jednu verejnú diskusiu za účasti epidemiológa, skúseného epidemiológa, detskej lekárky a ďalších, neexistuje žiadny, opakujem, žiadny vedecký dôkaz, vedecký, systematický, medicínsky, že to, čo ste vyslovili na adresu očkovania, je pravda. Naopak, existujú odôvodnené obavy lekárov, ktorí sa detskou imunitou zaoberajú, že prídu kohorty nezaočkovaných detí a vrátia sa epidémie chorôb, o ktorých sme si mysleli, že už zmizli. Od záškrtu cez detskú obrnu až po osýpky. Ja skutočne by som bol rád, keby sme dokázali aspoň tu v parlamente odlíšiť konšpiračné bludy od toho, čo je veda a fakt a medicína.

Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.