25. schôdza

Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, milí občania, naozaj ak sme si tu prehodili pár slov s pánom ministrom, je to dôležitý zákon, a preto tu stojím a, ako by povedal Martin Luther, nemôžem ináč urobiť, lebo ja mám prírodu rád.
V tejto komornej atmosfére na ráno ešte malú poznámočku znova si neodpustím, lebo je to tak vážny zákon, naozaj by ste neverili, na čo všetko vplýva, a stretávam sa s obrovským záujmom bojovníkov, takže ja len prípadne občanov upozorním, že keď vás niekto pred voľbami bude presviedčať, ako mu záleží na prírode, neverte mu. Určite s kľudom mu neverte, mu na prírode nezáleží. By ste neverili, vážení, je nás tu dokopy desať, z opozície tu historicky dokonca nie je nikto. (Reakcia z pléna.) To, pardon, beriem späť, Martin Fecko je tu a ja som druhý. Čiže to chcem povedať, že potom naozaj filtrujte, rozmýšľajte teda, keď vás budú presviedčať o prírode hore-dole. Nie, pán minister sem doniesol zákon, ktorý by prislúchal od jeho rezortu, s tým, že by jej pomáhal. Ale, žiaľ, dopracujeme sa k tomu, verím, z nevedomosti, že ju poškodzuje. Takže tu mali všetci byť nastúpení, mať pripravené plamenné prejavy, argumentačne podložené. A mali ste dostať, obrazne povedané, koberec s tým, že čo ste nám to sem doniesli. Čiže je mi to ľúto, že takto v komornej atmosfére sa k tak závažnej novele parlament akože vyjadruje a potom bude o tom hlasovať. Takže to som chcel na úvod povedať, žiaľ, aj do našich radov.
Ak to aj vždycky teda chytí prapodstatu toho, prečo tá novela prišla. Identifikujem zľahka, priznám sa, nie úplne som ju analyzoval, záujmy včelárov, záujmy rybárov, dokonca, musím priznať, aj mierny konflikt záujmov, aj záujmy pastierov oviec. Ja som tiež bača. A tiež aj neviem, ako naši tam pretlačili, že pastiersky pes sa mení na voľne pusteného pastierskeho psa. Čiže je to významná zmena pre nás bačov. Vlastne požívať ochranu budú aj stáda, ktoré napadne iný predátor, ktoré chráni voľne pustený pastiersky pes. Čiže toto ma v zásade teší, i keď priznám sa, ja som s tým naozaj nič nemal. Tým mierne žartujem. Čiže aj takáto zmena pre nás pastierov oviec sa do tejto novely dostala. A možno má aj za úlohu prezentovať tú bohumilosť, keď to takto poviem, toho zámeru, avšak skutočným zámerom predloženia tejto novely je niečo úplne iné.
Pán minister, ja som a budem špeciálne ku vám zmierlivý. A budem chcieť sa dopracovať k tomu, že sa stala niekde chyba po ceste, hej. To už starý Machiavelli povedal, že pracujte systémom zlého ministra. Váš premiér s tým nepracuje, lebo ten nepustí ani jedného z vás, môžete urobiť, čo chcete, nehodí vás davu cez hradby. Ale vy môžete, teda môžeme sa k tomu dopracovať, že naozaj v tomto prípade, lebo je tá novela veľká a zásadná, významná, že ste o niektorých skutočnostiach nevedeli. A môžeme pracovať systémom zlého úradníka, ktorý vlastne nie celkom dostatočne vás informoval. A v druhom čítaní to skorigujeme. A vtedy môžeme uvažovať v tej polohe, čo by bolo načim, hej, že ako minister životného prostredia donesiete sem novelu, ktorá životnému prostrediu prospieva, a nie že analýzou, ktorú o chvíľku spomeniem, dospejeme k tomu, že ho prudko a hrubo poškodzuje. Viete, to by nesedelo. To by mohol sem doniesť ja neviem minister pre poškodzovanie životného prostredia, ale nemôže to doniesť sem minister pre životné prostredie. Takže stále budem veriť tomu, že je to tak a že sa stala chyba. Mám večný boj s pánom predsedom parlamentu, na čo slúžia niektoré čítania, tak v tom druhom čítaní si to skorigujeme, naozaj nájdeme nejaký stred. Ale však zase záleží od tlaku, ktorý sa na vás vyvinie. Viete, tu nemá kto vyvinúť tlak, takže je dosť možné, že sa nič diať nebude, ale pred voľbami, kto bude mať ústa, kto bude mať nohy, bude chodiť vykrikovať, ako mu na všetkom záleží, no pravda je iná. Pravda je v tom, že ak je konjunktúra, tak ľudia sú ochotní ísť aj chrániť parky aj lesy a neviem čo, aj stanovať. Keď je recesia, tak prizerajú na misku s tým, aby teda v nej niečo bolo. A čas nezostáva na parky ani na ochranu životného prostredia. Nemusíte sa usmievať, to je normálne sociologické. Potom je už ďalšia vývojová etapa tohto, že už keď v miske nič nie je, no tak vtedy už nie je čo stratiť a vtedy je to už dosť zlé pre spoločnosť, avšak teraz sme v tom štádiu recesie. Čiže naozaj aj teraz možno niekto si povie: „No však teraz to daj, však teraz sa nič diať nebude, lebo však kto by protestoval.“ Možno aj niekto s týmto kalkuluje.
V čom je táto novela zásadná a v čom si ja myslím, že poškodzuje životné prostredie, i keď možno na prvý pohľad sa niekomu to až tak nezdá. Poviem to v dvoch základných, a dokonca je to aj tá novela, ktorá tuto vychádza v ústrety, normálne letí v ústrety lobistickým skupinám tak, že si idú nohy zlámať, hej, že tak to nastavia, aj za cenu toho, že sa niečo poškodí, a zásadných okruhoch.
Prvý okruh je v tom, že sa menia ustanovenia, ktoré doteraz platili. A nikoho z toho až tak hlava nebolela okrem Števa Kuffu, ktorý si myslel tiež, že stromy sú vlastníctvom. A ja nevylučujem, že stromy sú vlastníctvom, ale, keby sme možno pripustili tú polohu, toho, kto ich zasadil. Často sa stáva, že ten, kto strom nezasadil, rúbať by ho chcel ako blázon, hej. Čiže tiež z toho by som pripúšťal takú debatu na túto tému, že kedy a kto má aké plné právo ten strom vyrúbať. Nuž keď si ho zasadil, tak trebárs môžeme uvažovať o tom, aby ho rúbal, hej.
A teraz čo mení pán minister alebo čo táto novela mení. Ak doteraz platilo, že máte obvod kmeňa do 40 vo výške 130 meranej, tak sa nepotrebovalo na to pýtať, či to môže ísť dole. Ono, viete, kto by to kedy meral? No však ale sa to aj zvykne merať. Ono to má taký psychologický efekt, hej, že tých 40, to je v tom ponímaní, to je nič, hej, obvod 40 je dokopy nič. A teraz zavádzate 80 cm. To už je vyrastený strom. To už je často veľmi pekný strom, hodnotný strom. To už nie je tuja z Baumaxu, viete. Ja viem, že tu sú ľudia, ktorí sú schopní limbu vyrúbať a dokúpiť si tú z Baumaxu v plastovom črepníku a dať ju miesto nej. Otázka stojí, či ideme utekať v ústrety. Ale to je z pohľadu životného prostredia nie zásadná zmena. Zásadná zmena z pohľadu životného prostredia je to, že vy umožňujete teraz touto novelou mimo zastavaného územia obce rúbať hlava-nehlava. Nastavujete parametre, že teda nad 80 to zostáva. Ale psychologicky a v našej krajine špeciálne to znamená rúbať hlava-nehlava. To znamená, že doteraz ste sa aspoň museli niekoho pýtať, musel tam niekto ísť, musel to niekto vyznačiť.
A ešte spomeniem jeden závažný faktor, ktorý treba spomenúť. Je to náhradná výsadba. A ja sa čudujem, tu všetci vravíte, ako sa bojíte ZMOS-u, že ak teraz zavádzate to, mimo zastavaného územia obce vyrastené stromy normálne už nikto nebude merať, no proste môžete rúbať hlava-nehlava, bez povolenia, bez ničoho a bez náhradnej výsadby, náhradnú výsadbu môžete realizovať teda vysadením podľa pokynov obce alebo dáte finančnú náhradu. A finančná náhrada za náhradnú výsadbu slúži na ochranu ďalšej zelene. Čiže zdá sa, že aj ZMOS, aj mestá idú prísť o kopu peňazí, lebo však kto by im už čo dával, keď to robiť nemusí. No nikto im už nič nedá. Nebudú mať ani na tú lipku, čo majú na námestí. Už potom zase povedia, že odhnila, lebo však nemajú na to. To s tým súvisí. Mimo zastavaného územia obce, vážení, toho je strašne veľa, čo je tam, na tých remízkach, hrádzkach alebo niečom, neviem, ako sa to povie. Viete, to je tam, kde niečo hniezdi, kde sa niečo vie schovať, kde niečo vodu zadrží, kde niečo vám umožní tieň. Má to nie krajinotvorný význam, lebo aj ten je tu, hej, viete, ale pre niekoho nepodstatný, lebo však niekto nevidí na bilbordy. Ja viem, že tu takí sú, hej? To znamená, že tým, že to sa vytne, tak na ten bilbord bude vidno.
Ale hovorme aj, ja neviem, ako sa to povie odborne, biologickom význame. Akurát som to dočítal, že človek by neveril, aké je vážne opeľovanie. Normálne sa tým zaoberajú vážne agentúry vo svete, čo hrozí tým, vlastne ak sa decimujú opeľovače. To znamená včely a aj netopiere. Ja som ani nevedel, že opeľujú a že čo tým, že vlastne ak v tej decimácii sa bude pokračovať, v národohospodárstve a poľnohospodárstve a aj vo svetovej výžive sa spôsobí. By ste tomu neverili. A kde to má možnosť byť? No je to niekde tam, kde je nejaká tá krovina, nejaký ten strom, niečo, nejaký ten tieň, kde je život. Viete, keď ten život chcete bez náhrady vyťať, dať preč, no tak potom aj toto sú tie efekty toho, finančné. Páni kolegovia, starostovia tam im to všetko vytnú, nedostanú ani korunu. A teraz sa hovorí „qui bono alebo qui prodest“. Prečo, pre koho kto vám to tam prepašoval? A to je presne to, tie diskusie, čo tu prebiehajú, znova v eufórii toho, ako všetko vieme vytónovať, ako je to aj dobrý zámer Európskej únie, ktorá podporuje alternatívne zdroje. Nuž neboli by sme to my, keby sme do toho nepriložili to naše bytostne vlastné: „Poďme to pokaziť a zmanipulovať tak, že tomu už by nikto ani neveril, že sa to tak dá.“ To sú tie povestné elektrárne na biomasu. A by ste neverili, aké to má pažeráky. Do toho nestačia sypať. Už pomaly sa hovorí, že už nieže vlákninu, ale už aj jednotku dávajú si, tu tie triedy. Inde ešte sa s tým niekto vie aj potrápiť, hej. A pôvodne sa mali zbierať haluze, tam. Samozrejme, ten výkon tých elektrární a toho je tak obrovský, že tam nestačia do toho sypať, už ich vyčesali všetky okolo vodných tokov, popri cestách. No teraz ešte viete, to im v tom bránilo, lebo keď teda popri nejakom tom mestečku bolo niečo, no tak museli sa pýtať, muselo tam byť náhradná výsadba. Teraz to tak nie je. Pán minister, koľko tejto hmoty je v kubíkoch, ktorú umožníte nasypať do pažerákov elektrární na biomasu. A umožníte im ju nasypať rýchlejšie a lacnejšie. Tak, nehnevajte sa, ale podľa mňa nie je úlohou ministerstva životného prostredia doniesť ten zákon, ktorý vyhovuje vlastníkom takýchto elektrární. Ak chcete, prípadne na ďalšie čítanie vám donesiem nejaké listiny o tom, kto ich vlastne vlastní. Aby sme nezistili, aké je to zaujímavé z toho pohľadu, však vlastní všelikto takéto elektrárne s obrovským apetítom na hmotu, ktorú vy im viete dodať, a na to chcem teda občanov upozorniť, však by ste neverili, je to tu, v zásade to hovorí o tom, ak doteraz bolo to možno mierne obštrukčné, bolo to bežne problematické a ešte to aj niečo stálo, čiže si možno aj niekto na konci rozmyslel, že to nevyrúbe, teraz nebude nikto rozmýšľať, bude sa rúbať, ako aj v tej pesničke je to, hlava-nehlava, a presne o to ide, bez náhrady, bez ničoho, vyčešú to všetko. Bol taký pekný prípad minulý rok, taký Jaro Ševčík, taký milý pán, človek so záujmom o prírodu nie pred voľbami, ale pre radosť. Jeden z tých dôsledkov môže byť, že nebude mať kde hniezdiť sokol. A niekto povie, no a čo je taký sokol, hej. Ale, viete, ono ten sokol v Považskej, chudák, možno už nemal kde hniezdiť. No tak mu zahniezdil na balkóne. Tam to možno celé dopracujeme. Lenže Jaro Ševčík je slušný človek, Jaro Ševčík po vyliahnutí dochoval tie sokoly. Vyleteli z hniezda. Dovolím si tvrdiť, že štatisticky by bolo x ľudí, ktorí by tie malé sokolíčatá predali. Alebo neviem, čo by s nimi urobili. A to, niekto povie, nepodstatné nedelí, nenásobí. Nuž sú ľudia, pre ktorých toto tiež je dôležité. Ale kto by sa už takýmito ľuďmi dneska zaoberal, však.
Čiže ja chcem toto povedať, že ak chceme takto robiť tie zákony, že takto majú vyjsť v ústrety, minimálne by to chcelo tú korektnosť, že by ste to nemali nosiť vy ako minister za životné prostredie, viete, malo by sa to poschovávať ako nepriama novela. Ja neviem, ako to urobiť. Ale ono to tak nesedí. Potom naozaj aj tie úvahy boli možno niekedy v niečom správne, na čo máme také ministerstvo. To je prvý okruh, ktorý prijatím tohto zákona výrazne zmení pohľad na to. Keď prídete do Brezna, hej, tak výrazne to zmení ten pohľad, ako bude vyzerať Brezno po aplikácii tohto zákona. By ste tomu neverili, ako bude vyzerať. A kopa iných miest a dedinôčok a neviem čoho bude vyzerať úplne ináč prijatím tohto zákona. Niekto povie, však to bude krajšie, bude vidno bilbordy, reklamu na Tesco, predvolebné bilbordy, však o to ide možno, niekedy. Ironizujem, ale však to ste vy doniesli, mimo zastavaného územia obce doteraz platilo to, čo platilo, odteraz platí to, že keď je to vyrastený strom, netreba sa pýtať na nič a netreba ani náhradu, kolegovia primátori, upozorňujem. (Reakcia z pléna.) Neplatí to, však som to čítal, mám to tu. No tak verím, že vystúpite a poviete teda, že sa mýlim.
Druhý okruh. Je mimoriadne dôležitý. A to je to, že hovorí o určitých absurditách, ku ktorým sa takto dopracujeme. A toto ma, ináč, mimoriadne zaujíma, ako z toho idete vykorčuľovať, hej. Viem, tá formulácia je bežne hospodáriť na území, ktoré je alebo sa stalo chráneným územím. Tak teda teraz špecifikujete, čo je možné. Môže sa to vykúpiť, zameniť, prenajať, proste, hej. V zásade nehovorím, že je to úplne zlé, ale chcem upozorniť na jednu vec, ako to nastavujete.
A ešte jednu drobnú poznámku si predsa len neodpustím povedať. Pán minister. Ja som vás mal za takého tvrdého východniara. Ale tu, že takto vybehnete v ústrety bratislavským obchodníkom, tak by som čakal väčší vzdor. Nuž ale viete, človek sa učí celý život. A ja sa učím rád. A tuná vybehúvate. A ja neviem teda, čo si s tým idete počať, lebo tu naozaj mimoriadne zaujímavé situácie nastanú.
Viete, poviem vám to na príklade. Nebude to dlho trvať a to, zdá sa, ani nebude nikoho zaujímať, že štát zamení pozemky v Jasnej za pozemky v Medzeve, len teraz tomu nerozumiem, lebo vy teraz navrhujete, že keď sa niečo stane chráneným územím, tak ponúknete vlastníkovi niečo, čo chráneným územím nie je, kde môže vlastník bežne hospodáriť, aby teda ho štát neobmedzoval. Nechápem teda, čo bude v tej Jasnej, lebo oni vám dajú v Medzeve lesy, ktoré sú bežné, hospodárske, a vy im zameníte lesy, ktoré sú v chránenom území, lebo dokonca svište sú tam, za chvíľku tam nebudú, ale ešte tam sú. A čo sa stane aplikáciou tohto zákona? Ono aplikáciou tohto zákona sa stane, že oni budú žiadať náhradu za to, že nemôžu na tom bežne hospodáriť. A viete, toto, ako sa hovorí, je dokonalý kšeft. A tu ho viete urobiť. Áno, SMER zvláda urobiť dokonalý kšeft. Dokonca sú tak marketingovo a komunikačne zruční, že to dokážu ľuďom predať ako bohumilú vec. Čiže nastane prípad zámeny pozemkov v Jasnej, polky Chopka. Tak ako historicky teda patril tomu, komu patril, koho bol, tak teraz bude patriť J&T. No a teraz ešte je to tak vytónované, že teda ten zlý štát na tom zamenenom území im nedovolí bežne hospodáriť, či lesnícky, či poľnohospodársky, alebo ináč, hej, a oni môžu dôvodiť, však tých hotelov tu nemuselo byť 5, ale môže ich tam byť 20, tak niekto vypočíta výšku náhrady škody. Čiže, vážení, ak teraz J&T za prenájom Chopka Jahnátkovi platí, myslím, 200 tisíc eur alebo neviem, koľko to je, tak po vašej geniálnej operácii štát bude platiť J&T, tipujem, 200 tisíc eur. No uznajte, no nie je to niečo na úrovni dokonalého obchodu, niečo na úrovni absolútnej dokonalosti? K tomu sa blížime.
A je tu aj ďalší prípad, ktorý to tiež bude dokladovať. A ten vám poviem na prípade Pečnianskeho lesa. A tomu by ste neverili. A tu zase musím v dobrom uznať korektný prístup pána ministra, že teda sa podarilo prostredníctvom organizácií, ktoré to spravujú, prenajať jeden meter štvorcový územia, na ktorom bude obrovský stožiar so slovenskou vlajkou. A ja keby som chcel stavať fabriku, keby som chcel vodnú elektráreň stavať, tak nemusím mať toľko povolení, čo treba na ten stožiar. Ale som trpezlivý. Vybavujeme to. A nakoniec tam bude ten stožiar s vlajkou presne oproti Národnej rade. A bude chrániť to územie zelených pľúc Bratislavy, Pečnianskeho lesa, územia vo výmere 24 hektárov, čo tu títo zbojníci vymenili, ukradli. Ja neviem, či tých výrazov je viac. To bolo staršieho dáta. Ale ste boli vtedy vo vláde vy, teda nie vy konkrétne, ale SMER. By ste neverili tomu. Áno, to sa stalo. A na tomto zadokumentujem, čo sa stane prijatím tohto zákona. Pokiaľ ide o Pečniansky les, mimochodom, bol a ešte stále prebieha súdny spor. Ľudia, ak môžete, ak veríte, niekto verí, že pomáha modliť sa, tak sa modlite. Niekto hovorí, že pomáha fyzicky tam byť. Tak príďte, 3. novembra je ďalšie súdne pojednávanie o Pečnianskom lese. Stále v tejto krajine hrozí, že ľudia o ten Pečniansky les prídu, že tá zámena sa posvätí. Ten rožok som si zabudol, včera som si ho bol kúpiť. (Reakcia z pléna.) Tak to bude štvrtého, viem, začiatkom novembra. Môžem sa pozrieť v prípade, keby to niekoho zaujímalo, budem veľmi rád, ak to niekoho zaujíma. A nie som si tým istý, dobre. Ten rožok som si nechal, vážení, 240 tisíc metrov štvorcových, 24 hektárov bolo ocenených a zamenených, stále ešte to je v súdnom spore, kde meter štvorcový vychádzal na 7 centov. Rožok stojí niekde 7 centov, niekde 5 centov. Čiže za cenu jedného rožka sa zamenilo územie v strede Bratislavy. No tomu by ste neverili, tomu by nikto neuveril. Ale je to tak. Jeden meter štvorcový je za cenu bieleho rožka. Ani nieže je to čierny, viete, nejaký cereálny alebo nejaký iný, ale obyčajný biely rožok. Ja som si tu také poznámky robil. To je tak, ako bežný štandardný dom s rozlohou 700 štvorcových metrov, nech je to plus-mínus aj so záhradkou, keby vám starosta z Brezna predal za 50 eur. Nie je to za meter štvorcový, ale za celý ten pozemok. Prosím vás, takto sa obchoduje na Slovensku v tých kruhoch, do ktorých sa už nedá dostať alebo v ktorých je už iný svet. Tam sú iné parametre, my tomu nerozumieme. Tak sa tam obchoduje, a povedzme si pravdu, i keď to možno pre niekoho bude znieť socialisticky, s územím a s vlastníctvom občanov tejto krajiny. Takto preobchodujú (7 centov za meter štvorcový) územie v centre Bratislavy o rozlohe 24 hektárov. To je Václavské námestie o rozlohe päťkrát väčšej. To je polovička Tuilerijských záhrad Paríža. Tomu by ste neverili, tu to je. Naozaj to tu je. A teraz čo môže nastať aplikáciou tohto zákona? Ja stále dúfam a verím, že zámena neprebehne. Ale som pripravený na všetko. Ale budeme bojovať srdnato. Ocenenie je na 16 tisíc. Samozrejme, existujú už dva iné znalecké posudky, ktoré hovoria, že cena je 2,3 mil., z nich jeden hovorí o 2,5 mil., idem k tomu, 2,4 mil., respektíve 2,5 mil. eur. Čiže je to rádový rozdiel. Po prijatí tohto zákona, čisto teoreticky, keď ho nadobudne ten nový užívateľ, tak ho môže štátu predať. Tam sa definuje, za akých podmienok je to možné. A teraz budeme o nich hovoriť. No je to za tých nových. Takže, viete, tomu sa tiež hovorí ideálny obchod. Ale, viete, v tomto špeciálnom prípade Pečnianskeho lesa to nenastane, lebo tá hodnota tých pozemkov je rádovo vyššia ako 2,5 mil. eur. Čiže to neurobia, že by toto chceli, že by to vrátili štátu a štát by to mal kúpiť za znalecký posudok a je to krásny obchod. Oni ale budú mať právo na niečo iné, budú môcť požadovať ešte náhradu za to, že nebudú môcť na tomto území bežne hospodáriť. Čiže nadobudnú ten pozemok za cenu jedného rožka (sedem centov za jeden meter štvorcový) a ešte budú vypisovať žiadosti vždycky k nejakému termínu. A to sa bude posudzovať, verím, ústretovo tak, že keď znížia na náhradách znížené užívanie, no tak im ešte bude tento štát, aj ja, aj Števo Kuffa, aj tuná kolegovia, aj vy, sa teda skladať, aby sme im zadotovali za to, že nemôžu plne hospodáriť. Oni budú hospodáriť na tom území, to sa nebojte, to vám garantujem, že budú robiť to, čo chcú, ale ešte budú schopní vytrieskať z tohto štátu nejakú náhradu.
No a teraz mi už len povedzte, a budem končiť, môže byť, že budem končiť, čo s tým, či to stojí za to, sa tomu postaviť, či to stojí za to, cizelovať to, hej, či to stojí za to, viete, keď niekto chce nadobudnúť územie, ktoré je chráneným územím, tak mu treba povedať, vážený pán kolega, nadobúdate územie, ktoré je chráneným územím. Nieže sa to ním stalo, tak, nech sa páči, pokiaľ sa tak preberáte v tom vedomí, tak nemôžete ešte od nás niečo žiadať, hej. Ale možno ma presvedčíte, že to tam je, ja to tam nevidím, hej, ale to len naznačujem, ako by sa to dalo riešiť, i keď ja si nemyslím, že by ste mali Chopok predať J&T. Ak sem s tým prídete, nech sa páči, ustojte si to, sem to, samozrejme, nepríde, ale príde to tak, to sa uvarí v tých kuloároch, to už sa len dozvie niekto, bude to malá správička na SME. To je, takto tu si my žijeme. Ale, prosím vás, aspoň im neplaťte nejaké náhrady za to, že to nemôžu užívať plnohodnotne tak, ako by si to oni predstavovali. Aspoň sa nevysmievajme tým ľuďom ešte takýmto spôsobom.
Čiže, pán minister, končím teda tým, na vašu radosť, že naozaj by som bol rád, keby sme v druhom čítaní vycizelovali toto, ale aj to, či je potrebné upravovať zákon na ochranu prírody pre potreby vlastníkov, ja neviem, ako sa to volá, tých elektrární na biomasu, s takým apetítom. Čiže to proste sme nezvládli, hej, čo to všetko vie zožrať, koľko hmoty to potrebuje, aby to kúrilo, pričom hmota nie je. Fiľo to nechce pustiť, každý sa prizerá, hej, no tak kde je ešte, možno okolo Brezna, tam je ešte možno toho tisíc kubíkov. Všade niekde ešte to vyzbierajú, aby nemuseli chodiť na úrad, no tak nebudú chodiť na úrad, nebudú dávať náhradnú výsadbu a tak podobne. Čiže toto sú mimoriadne dôležité veci.
Tam ešte, mimochodom, a tým už naozaj končím, upravujete aj tie súkromné záhrady. A to je téma, pri ktorej my sme mali taký spor aj tuná so Števom Kuffom o tom, že teraz umožňujete, že v súkromnej záhrade teda môže to tiež vyťať. No nech to vytne, hej. A to je už potom možno ten filozofický spor alebo, neviem, ako sa to povie, to, čo je strom, či teda je alebo nie je niečo strom. Ja nie som z tých, čo sa pripútavajú reťazou k stromom. Ale fandím im, lebo ja mám rád ľudí, ktorí sú ochotní niečo pre prírodu urobiť. Aj v tomto som pripravený alebo som prípustný rozprávať o tom rozsahu, keď ho zasadíš, je to možné, ale keď si to dostal. To sa môže definovať ináč, teda dĺžkou držby. Viete, keď niekto kúpil Kochovu záhradu minulý alebo predminulý rok a vadí mu tam tristo stromov, no tak mu to nechajte aspoň prejsť niečím. Ak niekto vytvoril Kochovu záhradu a vlastní ju ako rodina sto rokov, no tak mu nechajte možnosť ju upravovať. A ja vám garantujem, že ten, kto ju vytvoril, tak má úplne iný vzťah k nej ako ten, kto ju pred rokom kúpil. Tomu by ste neverili, že to takto naozaj funguje.
No takže to je ešte tretí. To je v zásade už nie tak veľké ako to, čo idete meniť, ráz krajiny v tom, ako bude vyzerať pre potreby elektrární, ktoré potrebujú hmotu. A to, čo idete vytónovať z pohľadu toho, že ľuďom, ktorých tu ošklbali, ktorí prišli o to, čo bolo spoločným vlastníctvom, a je aj také, ale to by ste neverili, je také aj vo Francúzsku, aj v Anglicku, sa tu nehrajme, špeciálne vy, tak zrazu je už súkromným, ešte štát posiela dotácie, to už je fakt absurdita, ktorej by sme sa mohli vyhnúť. To by som naozaj ocenil. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Václav Havel ešte v časoch svojho prezidentovania, teda nie ako nezávislý intelektuál, ale ako najvyššie postavený ústavný činiteľ, verejne vyhlásil, že zachovanie tváre našej krajiny by malo byť naším najvyšším strategickým záujmom, ešte dôležitejším ako členstvo v Európskej únii alebo v NATO. A tvár našej krajiny veľmi významne ovplyvňuje tzv. voľne rastúca zeleň, jej početnosť, jej konfigurácia a podobne. Je to práve tá zeleň, pri ktorej tento návrh zákona predpokladá zásadnú zmenu, ako na to správne upozornil kolega Hlina, a radikálne zvýši mieru jej ohrozenia, hoci už dnes táto nesmierne cenná zeleň z hľadiska krajinotvorného, biologicko-ekologického, protierózneho a celého radu ďalších funkcií v čase pociťovaných následkov globálneho otepľovania, globálnej zmeny klímy na zmierňovaní týchto negatívnych vplyvov sa takisto (táto voľne rastúca zeleň) významne podieľa.
V tomto by sme mohli dlho pokračovať. Ja som vďačný kolegovi Hlinovi, že venoval takú pozornosť práve tomuto riziku, ktoré tento návrh prináša.
Takisto som rád, že na rozdiel odo mňa, ja som sa snažil tak nejako komplexne to pojednať, tých stodvadsať novelizačných bodov, on si vybral niektoré zásadné. Povedal to na rozdiel odo mňa zrozumiteľnejším jazykom. Takže aj za to som mu povďačný.
A celkovo som rád, že konečne sa na tému ochrany, prírody a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Hlina, možno teraz troška s vami v niečom nebudem súhlasiť. Ale Slovenská republika má dosť značné územie v určitom pásme chránenia. Ja nie som proti tomu. Ja som rád, že máme také krásne regióny tu na Slovensku. Niektorí hovoria, že to je priveľa, ale už ja nie som na toto odborník.
Ale to, čím som sa zaoberal, boli reštitúcie, reštitúcie, keď v rokoch 1945, 1946, 1947, 1948, 1949 aj v roku 1950 niekomu zobrali nejakú tú pôdu, nejakú tú parcelu, niektorú nehnuteľnosť a horko-ťažko po 40 rokoch sa k tomu dostal naspäť. Dostal sa k tomu naspäť tak, že už na liste vlastníctva bola určitá ochrana, že to je nejaká chránená krajinná oblasť alebo ďalšie formy chránených regiónov. Za to človek nemôže, že na jeho parcele za tých 40 rokov niekto vytvoril alebo niekto to vyhlásil za takúto chránenú oblasť. On za to nemôže. Štát spoločnosť obmedzil naozaj vo tomto výkone vlastníckeho práva. On s tým pozemkom nemôže tak voľne nakladať ako iní. Takže neviem, či nie je namieste určitá satisfakcia. Spomeniem Jelku, pod Jelkou v katastri Jelky je pitná voda. Je to zásoba pitnej vody. Tam nemôžu používať hnojivá, nemôžu využívať tú poľnohospodársku pôdu na iné účely, len na striktne stanovené. Prečo tým ľuďom by nemala prináležať za toto určitá náhrada? To nechápem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Hlina vie jednoduchým spôsobom povedať veci, ktoré sa dostanú do zákonov a nie sú, by som povedal, v stave napomáhať obyčajným ľuďom v ich právach a v ich životných situáciách. Najhoršie je na tom to, že vládna strana príde vždycky s dobrým nápadom, dobrým návrhom, ale zakomponuje do toho vždycky tendenčne smerované niektoré paragrafíky, o ktorých my presne vieme, komu majú pomôcť. Takže toto je, žiaľ, na škodu veci. Keby sa vládna strana naozaj snažila urobiť všetko pre to, aby naozaj keď príde zákon o ochrane prírody, aby naozaj bol o ochrane prírody, a nie o tom ako odškodniť niektorých, ktorí tendenčne si kúpili pozemky na niektorých územiach, aby ich potom vláda vedela odškodniť. Toto je na tomto smutné. A toto vie aj Lojzo veľmi dobre podať a vystihnúť. Takže mu za to ďakujem a podporujem jeho názor.

Ďakujem za slovo. Pán Hlina, zareagujem na vaše vystúpenie skutočne krátko. A zmienim sa k oblasti ochrany drevín, a síce o tom, ako ste spomínali vyrubovanie týchto drevín, 80 centimetrov, obvod, v prsnej výške 1,3 metra, resp. 1,4, ale aj iné podmienky. Pán Hlina, dovolím si tvrdiť, že tu zavádzate poslancov, poslankyne, ale prostredníctvom neskôr aj televíznych obrazoviek aj celú verejnosť, pretože poviete, ako je u vás zvykom A, pričom nepoviete B. Tak ja doplním to B. Keď skutočne trošku seriózne ste si naštudovali túto novelu, viete veľmi dobre, že sú tam aj podmienky, za ktorých tieto dreviny môžeme rúbať, resp. nemôžeme rúbať. Tak ten § 47 ods. 5, aby som povedal vám úplne správne, ustanovuje, že tieto dreviny v intraviláne, v extraviláne nemožno použiť v prípade, ak drevina rastie na území s tretím alebo druhým stupňom ochrany. To znamená, môžeme ich len rúbať v prvom stupni ochrany. Skúste si preštudovať, koľko percent zaberá na Slovensku prvý stupeň ochrany, netýka sa to strží, vodohospodárskych drevín ako tu ste spomínali, a podobne. Ďalšie dôvody sú takisto.
Ďalej, zavádzali ste verejnosť ohľadom náhradnej výsadby. Tak si pozrite, prosím, § 48 o náhradnej výsadbe, kde orgán štátnej správy uloží žiadateľovi povinnosť. Obce sú povinné viesť pozemky, kde túto náhradnú výsadbu vykonáme, a tak ďalej.
Takže pre budúcnosť doporučujem skutočne prečítať si aj to B. Vaše vystúpenie bolo ako obyčajne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, keďže kolega Dodo ma spomenul trikrát vo svojom prejave. Áno, ja mám iný názor, ako ísť na to, lebo ja som niekedy až veľmi pohoršený tým, koľko bojujeme za jeden strom, pričom ľudský život je nám nič, hej, teda akoby strom mal väčšiu hodnotu ako ľudský život, akoby skupina stromov mala väčšiu hodnotu ako hodnota našich občanov. Ja mám na to iný názor. A stala sa taká konkrétna vec, keď brat sa staral o bezdomovcov a chlapci vyťali stromy (vŕby) omylom. Musím povedať, omylom ich vyťali okolo potoka v dobrom úmysle, lebo zacláňali a tienili roľu. Prišli ochranári a chceli im dať pokutu. Myslím, tuším to bolo nejako okolo 150 tisíc eur. Z čoho by ten farár to zaplatil? Nemal to z čoho zaplatiť. A strom, ktorý si si zasadil na záhrade, máš právo aj vyťať. A veľakrát je to tak, že pri tej samotnej výsadbe stromu človek nerozmýšľa. Ten strom je krásny, je to aj limba. U nás napr. rastú aj limby, ktoré boli spomínané tu v Bratislave. Neviem si predstaviť, že by tu limbe nejako extra sa darilo. Ale keď ju človek sadí, tak je krásna, je milá. A odrazu zistí, že mu robí problém, problém so stavbou, či už plotu, teda plot, hej, mu to vykriví. Alebo zasahuje mu tá koruna do strechy domu. Myslím si, že malo by to byť také liberálnejšie. Ja sa prikláňam teda za to, aby tí ľudia mali právo aj v podstate si upraviť tú vlastnú záhradu. Ak ty vytneš strom a tri ďalšie stromy musíš zasadiť, a to ti dajú ako povinnosť, nevyrieši ti to ten problém, sám som aj ja mal takú. Paradoxne tieto ozdobné stromy sa z intravilánov vytrácajú a nepribúdajú tu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Gál, viete, to je presne to, tá skratkovitosť. A toto ma trošku aj hnevá. Možno keby ste ma počúvali od začiatku, ja určite som nehovoril, že netreba odškodňovať. To koniec koncov už je aj v existujúcom zákone. Ja som upozorňoval na tú absurditu, že ak ten, kto si kúpil za sedem centov meter štvorcový Pečniansky les alebo ho zamenil, tak bude potom schopný ešte z ministerstva životného prostredia vydrieť nejaké peniaze za náhradu, za to, že tam to nemôže plnohodnotne byť. Aj J&T, keď je táto vláda a zamení jej polku Chopka, tak bude môcť ešte vydrieť od ministerstva životného prostredia niečo za to, že plne neužíva peniaze ďalšie. Na to som ja upozorňoval. To je absurdita. Ja nehovorím o ľuďoch v Jelke. A ja o tom viem svoje. Ja som sa poľnohospodárom nestal tak, že som kšeftoval s pôdou, ale tým, že sme to mali v rodine dlhodobo tam, kde sa pozriem dozadu. Bol môj dedo gazda. Čiže mám vzťah k tomu. Čiže o tom naozaj niečo skutočne viem.
A, prosím vás pekne, k tomu, čo spomínal kolega Martinák, ja vyzývam dokonca ministra tuná, vystúpte v rozprave, rozcepujte ma na padrť. A ja budem spokojný, keď poviete, že nie je tak to, čo ste vy povedali. Prepáčte. Ale musím tak reagovať. Vystúpte, pán minister, v rozprave, rozcepujte ma na padrť. Použite trebárs aj jeho slová. Ale vysvetlite to naozaj skutočne, že je to tak. A vyvráťte všetky moje pochybnosti, argumenty. A ja si poviem, aha, malo to význam. Lenže počkám, nepredpokladám to alebo možno ma prekvapíte a možno vystúpite.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov v rozprave k tomuto návrhu zákona vládnemu aj v mojej osobe. A začnem, dá sa povedať, od piky.
Myslím si, že odborná verejnosť na základe toho, ako som dostával určité podnety, očakávala trošku viac, trošku hlbšie a viacej oblastí, ktoré by boli v tejto novele rozobraté. Dobre, nestalo sa zatiaľ, možno sa to stane v druhom čítaní, keď budeme mať možnosť nejaké pozmeňujúce návrhy dať. Alebo možnože aj z poslaneckých návrhov aj z vládnej strany niečo možnože príde, aspoň dúfam. A mnoho vecí už spomenul aj náš predseda výboru kolega Huba, ktorý povedal, že ako tieto problémy verejnosť vníma.
Nebudem, ako sa hovorí, trepať prázdnu slamu, poďme priamo k veci, k jednotlivým ustanoveniam.
Tu pozerám, že zavádzame v § 25a obecné chránené územie. To je pre mňa novinka. A myslím, že, dobre, keď obce uznajú, aby atraktivita ich územia, čo sa týka možnože aj finančných tokov, ktoré môžu prísť do územia, bola taká, že to územie vyhlásime, máme tam nejaké tie priestory, dobre, nech cez to VZN-ko to vyhlásia do tých 100 hektárov, ako sa uvádza v návrhu tohto zákona.
Čo ma ale trošku zahatilo, spomenul to aj pán kolega Gál, sú to tie reštitúcie. Viac-menej ten tlak na štátne pozemky, ktoré tu máme, je, by som povedal tak, salámovo naskladaný. Slovenský pozemkový fond na tých svojich 125 tisíc hektároch, ktoré má, pôdy všetkej, nie iba poľnohospodárskej a lesnej, ale všetkej pôdy, plus-mínus 125 tisíc hektárov, má už toho na tých bedrách dosť, musí plniť aj reštitúcie klasické, musí záhradkárov, možnože v budúcnosti aj energetikov, teraz aj ochranárov. No je toho dosť. O pozemkovej úprave ani nehovorím, kde musí dávať zámeny a kde musí štátne pozemky dávať na cesty a verejnoprospešné zariadenia. Takže ten tlak tam je veľký. Na druhej strane zase kvitujem, že konečne hýbeme aj s touto otázkou, ktorá rezonuje v ochrane prírody. Už odkedy ja som na svete, tak stále niekto proste sa cíti byť ukrátený tou ochranou prírody. Ja som tiež ochranár. Bol som v SZOPK. Teraz som v ornitologickej organizácii, kde prakticky tiež fungujeme na báze nejakého združenia. A myslím si, že ochrana prírody má tu miesto. Už som to pánu ministrovi vysvetľoval mnohokrát. Takže myslím, že tu sme na jednej lodi, že je ministrom ochrany, a nie likvidácie životného prostredia, poďme ale k veci.
Veľmi sa tu debatovalo teraz o tom výrube stromov v tom § 47. Tiež ma to trošku zaskočilo, pretože v súčasnom znení § 47 ods. 4 prakticky sme hovorili, že nebudeme vyžadovať en bloc, en bloc to je jedno, či ste v intraviláne alebo extraviláne, súhlas na ten obvod 40 centimetrov. To znamená, ja som to bral, že super v tej prsnej výške 1,30 metra, akože super je to, en bloc, a nebudeme debatovať, kde je to v intraviláne, extraviláne. Teraz viac-menej to delíme. A vyzerá to tak, ako keby sme povedali, že tá hrubina v intravilánoch a tá tenčina v extravilánoch proste by mala byť likvidovaná. Neviem, ja keď idem po Slovensku, niekedy vidím, som poľnohospodársky inžinier, poľnohospodársku púšť. Viete, čo je u mňa poľnohospodárskou púšťou? Iďte sa pozrieť medzi Žakovcami a Huncovcami, iďte sa pozrieť, ako idete z Janoviec do Kežmarku, na tie lúky, kde ten dravec, to vtáctvo, ktoré tu bolo Alojzom Hlinom spomínané, nemá si kde ani sadnúť okrem zemi. To je u mňa poľnohospodárska púšť. To sme urobili v rámci rekultivačných prác a v rámci hesla „So Sovietskym zväzom na večné časy", keď boli rozorané celiny a sme to aplikovali u nás. Žiaľ, naše územie nie je tak veľké ako celiny v Sovietskom zväze, kde som bol osobne na tých celinách a videl som ten nedozerný obzor. Takže u nás sa to tiež aplikovalo. A v súčasnosti ešte na niektorých územiach to môžeme u nás vidieť. Tak ja som za to. A hlboko sa skláňam pred tými ľuďmi, ktorí v prípade rekultivácie počas socializmu na Slovensku ten strom tam nechali rásť a možnože obišli aj ten rekultivačný nejaký projekt a povedali, že, nie, ten strom tam musí byť. A takéto územia na Slovensku, chvalabohu, ešte máme. A ja by som bol veľmi rád, keby sme ich tam zachovali.
Keď sa pozrieme na ten obvod 80 centimetrov, lesáci sú tu iní odborníci ako ja, aj pán spravodajca je lesníkom a lesným hospodárom, viac-menej debatujeme o nejakom priemere plus-mínus 25 centimetrov, ktorý tam je, a debatujeme o rokoch, keď už hovoríme, za aký čas ten strom vyrastie, tak pri nejakých rýchlorastúcich drevinách hovoríme o nejakých dvadsiatich rokoch, dvadsiatich piatich rokoch, ale pri nejakých tvrdých drevinách hovoríme o nejakých štyridsiatich rokov. To je jedna ľudská generácia, ktorá tu fakticky funguje a je. A ja sa teraz spýtam, keby tí naši predkovia to brali takto striktne, že všetko sa vyrúbe, čo rastie mimo lesa, no neviem, či by sme tu mali viac-menej teraz tú hrúbku, respektíve tie krásne, ja hovorím, panoramaticky otvárajúce prvky v krajine, ktoré v mnohých prípadoch slúžia, ako tu už kolega Huba spomenul, nie iba na nejakú tú drevnú hmotu, ale vlastne dotvárajú tú krajinu ako celok.
Takže ja by som bol veľmi rád, keby, pán minister, ste mi zdôvodnili, prečo sme intravilán, extravilán takýmto spôsobom rozdelili, prečo viac-menej sa snažíme nenechať pôvodný ten 40-centimetrový obvod vo výške 1,30 metra. Nech to bude tak, ako to je, však to, myslím, bolo dobré, lebo aj tá náhradná výsadba je možno iba tam, kde ochrana prírody to uloží žiadateľovi. To znamená, že ten, na ten obvod keď už to bolo, tak musel žiadať o ten súhlas. Iná náhradná výsadba tu nebude. Aspoň ja to nededukujem takto. Keď sa mýlim, opravte ma, budem rád. Ja sa rád dám poučiť, lebo na chybe nemôžeme stavať ďalšiu nejakú právnu istotu.
Samozrejme, je tu, ako pán kolega spravodajca spomenul, že sa nepoužije, by som povedal, ten súhlas s druhým a tretím stupňom ochrany prírody, ktorý je v tomto. Ale, samozrejme, je to iba na tie prípady písmena a), to znamená ten 40-centimetrový obvod, na ostatné sa to kvázi akože môže použiť. Takže by som chcel keby sa mi to nejakým spôsobom vysvetlilo.
Poďme ďalej. Máme tu § 50 Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, odsek 2. Tam by som sa chcel trošku zastaviť. Nebudem rozoberať všetky odseky, lebo možno bude uvedené v druhom čítaní z mojej strany toto alebo aspoň taký nejaký nástrel. Takže beriem, v odseku 2 že orgán ochrany prírody má povinnosť voči vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku dotknutého. Takže chcem, aby to takto čítala aj odborná verejnosť, respektíve tí, ktorí budú výkonom tohto paragrafu určený, aby to poslali všetkým trom, aby o tom vedel aj ten vlastník, aj ten správca, aj ten nájomca, pretože keď príde na lámanie chleba, tak bijeme toho vlastníka, keď ho teda máme. Ten je postavený pred nejakú tú bariéru. A keď mi niekto povie, že vlastníkov tu nemáme, tak potom tvrdím, že ROEP-y, ktoré nám prebehli, registre obnovenej evidencie práv pozemkov sú robené mimo nejakých tých 600 území, ktoré už sú rozpracované, 200 z nich ešte nie je začatých. Z tých 3 500 území, myslím, to nie je také veľké číslo. Takže tých vlastníkov my sa vieme dopátrať. Takže tu by som bol veľmi rád, keby tak to bolo čítané, ako je tu písané. Je tu písané, že orgán ochrany prírody je povinný vlastníka, správcu a nájomcu pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou oboznámiť s tým, že toto chce robiť, to znamená, aby dostali to všetci traja, aj vlastník, aj správca, aj nájomca, keď ich teda poznáme, lebo, hovorím, nakoniec sa to zvezie na toho vlastníka, lebo ten je tu zodpovedný kvázi. On ani nemusí vedieť, kto je tam správca, lebo to sa zapíše na katastri, že tam je neviem kto, že si to dá. A on chudák nemá ani nájomnú zmluvu, ako bolo povedané, s tým možno poľnohospodárom. On si tam aj síce berie subvencie, ale nevie vôbec, kto mu to tam gazduje. Takže to by som chcel, aby aj ten vlastník tam bol evidovaný.
Teraz sme stále v tom § 50 odseku 2. Máme tu ďalej uvedené: „Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou. Ak ide o pozemkové spoločenstvo, oznámenie zámeru sa určí jeho orgánu.“ Dúfam, že ešte pozemkové spoločenstvá budú na Slovensku fungovať po zákone, ktorý sme prijali, pretože už dostávam prvé hlášky, že sa to vykupuje. Takže, vážení, to predkupné právo tam musí byť. Nehnevajte sa, kolegovia z vládnej strany, pokiaľ nebude predkupné právo v urbárskom spoločenstve na predaj svojich podielov, tak nás rozkúpia, nám padnú urbariáty. Takže bacha na to. Takže dobre, tu ešte beriete, že urbariáty sú, ale už je veľký tlak.
Ale vrátim sa k meritu. Väčší počet, čo to je? Každý úradník si to vysvetľuje ináč. Hovorí niekto o piatich, niekto o tridsiatich, niekto o päťdesiatich, niekto o stovke. Myslím, v správnom poriadku to nie je určené, aspoň neviem o tom, že by to tam bolo, ale určitá legislatíva pozemková hovorí o päťdesiatich doručovaniach takouto vyhláškou, a neviem, ako to ministerstvo životného prostredia číta, tak bol by som veľmi rád, keby upresnilo aj túto nejakú pasáž tohto odseku dva a tak ďalej, alebo ak ich pobyt nie je známy, možno to doručiť verejnou vyhláškou. No, pozor, ak je neznámy, to znamená, zastupuje Slovenský pozemkový fond alebo orgán správy lesov, teda Lesy Slovenskej republiky. To znamená, pozor, neznámy vlastník tiež je ten, o ktorom povieme, že je to Ján Lukáč. To je tiež neznámy vlastník, keď za jeho menom nemáme uvedené, napr. kde ho môžeme nájsť, lebo známosť sa určuje preto, že potrebujeme s ním komunikovať. Vy v pozemkovej vložke ku každému pozemku meno, kto to má, máte. To znamená, že aj toho, čo tam má napísané Ján Lukáč, my nevieme identifikovať, my nemôžeme s ním komunikovať ako štátna správa alebo iné orgány. To je ten neznámy vlastník. A preto nastupuje ako inštitút Slovenský pozemkový fond. Takže, vážení, to si trošku musíme ujasniť, ale, dobre, preto hovorím, že tu by som bol tiež rád, keby sme to nejakým spôsobom očistili, lebo v ďalšom hovoríme, že ak vlastník pozemku nie je známy, súhlas dáva Slovenský pozemkový fond, v odseku 9 to už máte jasne definované. A tam to dávate verejnou vyhláškou. Dajte to aj fondu. (Reakcia z pléna.) Dobre, kolega, oprav ma, ak sa mýlim. Ja hovorím, rád prijímam všetku kritiku, ktorá pôjde na moje vystúpenie, pretože o tom by to malo byť v parlamente, a to hlavne v prvom čítaní, keď musíme si utriasť to, ako chceme ten zákon vykreovať do konečnej fázy.
Takže poďme ďalej. Áno, sú v zmysle programového vyhlásenia tie možnosti náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia. Tak to je v programovom vyhlásení vlády. A chcem veriť tomu, že pokiaľ to máme zadefinované v § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), tak že v takomto poradí sa bude aj ponúkať tá náhrada za obmedzenie, ak nie, tak, pán minister, ma opravte, pretože to, či môžeme skočiť hneď na nájom, a ešte predtým sme nedali možnosť zámeny, alebo či to bude na ľubovôli, by som tiež chcel, aby to bolo jasné, lebo potom môžu byť tie kšefty, ako to hovoril Alojz Hlina. Proste začneme robiť niečo, čo prakticky ešte nebolo ponúknuté predtým, čo je tam ako možnosti dané. Takže bol by som tiež rád, keby ste nám to vysvetlili.
Ďalej je § 61 ods. 3. „Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody vyhotoví každoročne do 30. júna príslušného kalendárneho roku zoznam pozemkov vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu, nájom, výkup pozemkov a zmluvnú starostlivosť.“ To znamená, že chcem veriť tomu, že to zvládnu, lebo neviem zatiaľ sa to asi nerobilo a prakticky je to nóvum a asi aj nová pracovná náplň. A ja sa budem tešiť, keď budeme vidieť tie možnosti, lebo už som sa raz k tomu vyjadril. Pre mňa štvrtý a piaty stupeň ochrany prírody mal by byť automaticky v štátnych rukách, teda v rukách štátu, respektíve ním poverenej organizácie, ktorá sa ochranou prírody zaoberá, aby tam nemohli kšeftovať. Samozrejme, plejáda vlastníkov je rôzna, aj tých, čo to nadobudli pred rokom 1989, aj tých, čo to nadobudli po roku 1989. Tak už to budú špekulantské úmysly. Ale tomu sa asi nevyhneme, lebo ten život pohybu pozemkov pri predaji, zámene je veľmi kreatívny. A tam nebudeme môcť mať iba napríklad dedičov, ktorí majú takúto pozostalosť kvázi čistým spôsobom. Takže budú tam aj rôzne iné listy vlastníctva, nadobudnutia.
Ďalej by som sa chcel pristaviť pri ďalšom. A to je to, aká bude výška nájmu (§ 61b). Tam sa hovorí proste, že podľa toho sa nejde, podľa toho sa tiež nejde. Tak bol by som rád tomu predpisu bez ohľadu na to, či to bude iba dohodou, na čom sa dohodneme, alebo to bude zastrešovať nejaká vyhláška, ktorá povie, áno, takýmto spôsobom tam je, lebo zatiaľ mi tam tá štyristodeväťdesiatdvojka z toho vypadá. Takže neviem, viac-menej ako je to proste chápané.
Poďme ďalej. Tu je tá zmluvná starostlivosť. Áno, pri tej zmluvnej starostlivosti to vyzerá, že začíname to robiť na 30 rokov. To je teda dosť tiež dlhá doba, tým tiež jedna generácia nám odíde. Samozrejme, ja budem rád, keď vlastníci nebudú hendikepovaní. A dúfam, že aj tá zmluvná starostlivosť bude jasne vysvetlená vlastníkom, ktorí budú mať možnosť sa k nej vyjadriť.
Chcem sa ešte opýtať na tú finančnú náhradu. Tu citujem § 61e. Ak nebola uzavretá zámenná zmluva, nájomná zmluva, kúpna zmluva alebo zmluva o starostlivosti a dochádza tu v dôsledku obmedzení ďalej, tak prichádzame k tej finančnej. Čítal som to. Vyzerá to tak, že je to na trojročné obdobie. Alebo každý rok som dostal tú finančnú náhradu? Ako to tam je? Treba si o ňu žiadať raz za tri roky a každé tri roky to obnovovať a tá finančná náhrada sa nejakým spôsobom ročne vypláca k nejakému dátumu. Bol by som tiež rád, keby to bolo nejako vysvetlené, lebo teraz sa tu píše, že nárok na vyplatenie finančnej náhrady alebo pomernej časti finančnej náhrady (odsek 7) začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku, za ktorý sa nárok uplatňuje, nárok na vyplatenie finančnej náhrady alebo jej pomernej časti uplatňuje oprávnená osoba písomnou žiadosťou na orgány ochrany prírody v trojročnej lehote. To znamená, teraz sa uplatňuje na tri roky a potom už každý rok to budú vyplácať. No, hovorím, vysvetlite mi to faktickou. Ale je to prvé čítanie, aby sme si v druhom čítaní vedeli možnože aj z vašej strany to opraviť. Takže to je ďalšia moja nejaká výtka.
No a o chvíľu to dokončím, nebojte sa, kolegovia, už vás dlho nezdržím, ale myslím si, že takýto vážny zákon, ktorý tu je a zasahuje celé naše územie, tak sa nehnevajte, za tých 16 minút mojich vám stojí za to aj od poslanca iného.
Nakoniec by som sa pristavil pri § 65a Štátna ochrana prírody. A chcel by som veriť, že, tak ako je to tu definované, má tých právomocí veľa a neskutočne, iba v tom áčku, že obstaráva a zabezpečuje starostlivosť vrátane vykonávania ich revízií, ich revízií. Keď chodím po tých štátnych teda orgánoch, zisťujem, že sú zavalení takouto tlačovou agendou, že do toho terénu ani nestíhajú ísť. A potom v mnohých prípadoch sa tie relevantné, by som povedal, reálne stav dosvedčujúce skutočnosti z terénu chránených území ani nedostávajú do správ, ktoré môžu teda dávať, respektíve dávajú ako odborný garant. A ja by som bol preto veľmi rád, pán minister, tá ich revízia, ktorú majú vykonávať, možnože aj personálnym a iným teda posilnením, keby sa dala nejako zariadiť. Ja viem, že poviete, že financie nie sú. Ste minister životného prostredia. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme vedeli aj túto oblasť, tú revíziu tohto orgánu nejakým spôsobom v tom teréne zreálniť. Myslím, že ľudí na to by sa našlo dosť, akurát bude treba, hovorím, možnože tú byrokraciu trošku zahladiť a dať trošku mimo tohto.
Dobre, vážení, myslím si, že aj mne chodí veľa podnetov, akoby sa tento zákon mohol ešte opraviť, myslím, že nejaký pozmeňujúci návrh, pán minister, tu dáme v druhom čítaní. Prinesieme ho aj na ministerstvo, aby ste sa prípadne mohli s tým oboznámiť, ako to tam bude. Bude to z pripomienok odbornej verejnosti. V súčasnosti to nie sú desiatky, ale tisíce ľudí alebo, môžem povedať, desaťtisíce ľudí, ktorým na srdci leží ochrana prírody. Takže myslím, že aj niektoré z ich bodov, ktoré momentálne neboli v pripomienkovom konaní, ktoré bolo momentálne, budú tam zahrnuté. Tak dúfam, že po konzultáciách aj tieto niektoré ešte do tejto novely zapracujeme. Dobre. Ďakujem pekne. Z mojej strany toľko a teším sa na druhé čítanie pri tom skvalitnení. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja viem, že ten zákon je veľmi ťažký, aj bude k nemu určite veľmi rozsiahla diskusia. Ale ja by som mala taký praktický alebo pragmatický návrh. Určite nám tu pán minister v pléne neodpovie na všetky tie otázky, ktoré ste položili. Snáď, myslím si, nie ste taký naivný a očakávate takúto skutočnosť. Ale nevidím vôbec žiadny problém v tom, aby sme sa stretli na výbore aj mimo riadneho termínu tí, ktorí majú o tento zákon záujem, aj s pracovníkmi z ministerstva, ktorí zákon pripravovali, a aby sme si tieto veci, ktoré sú nám nie jasné alebo vám nie jasné, rozdiskutovali. Takže z pragmatického dôvodu by sme mali postupovať asi pri každom zákone takto.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Martin Fecko, si tu spomenul, že máš rôzne podnety od verejnosti, ktorá je sklamaná, očakávala viac a tak ďalej. Ja, naopak, mám podnety verejnosti, ktorá skutočne s týmto návrhom v mnohých oblastiach súhlasí, a síce hlavne v oblasti obecných chránených území. Aj tie si spomenul, preto na ne naviažem. Máš obavy, že vznikajú u nás púšte a tak ďalej a tak ďalej. Ja nie som tohto názoru. Práve tieto obecné chránené územia majú tomu zabrániť. Vyhlasuje ich obec na základe kultúrnych, vedeckých, ekologických podmienok a hlavne na základe krajinotvorného významu. Pred tebou tvoji predrečníci povedali A, ty si trošku povedal aj B. A ja chcem doplniť to B, že je to hlavne krajinotvorný význam. Čiže nie tak, ako tu tvrdil pán poslanec Hlina, každý si môže rúbať, kde chce a čo chce. Áno, týmto rožkom môže opiť niekoho, ale nie skutočných odborníkov.
Ďalej, čo sa týka týchto lesníckych dimenzií, si ich pomerne dobre odhadol. Často tu spomínaš slová a oceňuješ v niektorých prípadoch skutočne túto novelu zákona, že chcel by si tomu veriť. No tak teda ak dáme nejaký zákon, nech je to vládny návrh, musí sa dodržiavať bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nepáči. Čiže to stále používanie slov, že chcel by si tomu veriť, je to také veľmi, by som povedal, z môjho pohľadu pochybovačné.
Ešte raz opakujem, veľkým prínosom tohto zákona sú aj obecné chránené územia, kde obec určí aj podmienky ochrany všeobecne záväzným nariadením.