25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, rovnako som plánovala vystúpiť k tomuto bodu. Chcem ale možno doplniť pána poslanca Zajaca. A zároveň sa chcem aj vyjadriť k pánu ministrovi, vy ste hovorili o tom, že jeden novelizačný bod bude stiahnutý. Len tam ony sú tri, tie novelizačné body, ktoré sú tam, kde to treba, len aby sme si to ujasnili, to sú tri novelizačné body, sú to konkrétne body 6, 7 a 8, ktoré, ak by boli prijaté, mohli by vážne ohroziť schopnosť ľudí ZŤP, seniorov, študentov sa prepravovať. Tie dôvody, prečo by malo byť zachované takéto zvýhodnené cestovné, myslím si, nemusíme si tu rozoberať. Naozaj v čase ekonomickej krízy, v čase vysokej nezamestnanosti, a teda naozaj keď veľa ľudí živorí najmä v týchto aj kategóriách ľudí, v týchto skupinách ľudí, si myslím, že je namieste ponechať ten systém taký, aký je, aby teda sa nestalo, že síce pristúpime k debarierizácii vlakov, staníc, ale tí ľudia si to nebudú môcť dovoliť.
O tom bode 6 hovoril pán poslanec Zajac, ja dopĺňam teda aj bod 7, ktorý by bolo potrebné vypustiť, a takisto bod 8. Vysvetlím to.
Bod 7. Podobne ako v prípade § 9 ods. 2, tak aj novelizácia § 9 ods. 4 vytvára legislatívnu úpravu pre obmedzovanie alebo rušenie zliav cestovného pre zdravotne ťažko postihnutých seniorov alebo aj študentov, preto teda je ten návrh vypustiť tento bod a rovnako aj novelizačný bod 8.
Odôvodnenie. Návrh novelizácie odstraňuje povinnosť dopravcu stanovenú v doterajšom § 16 ods. 1 písm. e) uľahčovať prepravu vybraných skupín cestujúcich, cestujúcich s detským kočíkom a so zvieratami a prepravu psov so špeciálnym výcvikom. V dôvodovej správe sa uvádza, že sa jedná o duplicitu s písmenom a) zákona, čo ale nezodpovedá skutočnosti. Platný zákon navyše v § 43 ods. 11 písm. b) porušenie tejto povinnosti považuje za správny delikt s príslušnými sankciami, ktoré by sa stali neúčinné. Zrušenie tejto povinnosti nemá opodstatnenie a dotýka sa napr. prepravy zdravotne ťažko postihnutých, rodičov s kočíkom, prepravy slepeckých alebo asistenčných psov zdravotne postihnutých občanov.
Čiže aj tento bod navrhujem novelizovať, rovnako ako povedal pán poslanec Zajac, v tomto prvom čítaní práve kvôli týmto návrhom nepodporíme túto novelu. V prípade, že tieto body budú odstránené, tak naozaj si vysoko vážim váš prístup k debarierizácii a s radosťou podporím váš návrh. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem. Vážený pán minister, dovoľte mne položiť vám dve otázky, ktorým som neporozumel v tejto novele.
Je to, po prvé, bod 13. Bod 13 vraví, „dosiahol vek ten vodič trolejbusu dvadsať rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla, koľajového vozidla pre špeciálnu dráhu, električky a dvadsaťštyri rokov, ak ide o vedenie trolejbusu“. Ja nechcem teraz tvrdiť, že toto je ten bod, na ktorom stojí svet, ale nerozumiem, prečo môže viesť dvadsaťročný človek električku, povedzme, aj autobus, aj vlak, železničné vozidlo a zrovna ten trolejbus musí si počkať na dvadsaťštyriročného. Ja si viem celkom dobre predstaviť, že v takej MHD v Bratislave toto môže robiť reálny problém, že budú musieť rozlišovať, tak ten má vek ešte iba 23 a nemá vek ešte 24 rokov. Neviem, prečo to tak niekto napísal, ale dovolil by som si dať dobrú radu, možno v druhom čítaní to jednoducho vyhodiť alebo teda to zrovnoprávniť, lebo to môže potom v praxi úplne zbytočne spôsobovať problémy.
Druhá moja otázka na vás sa týka bodu 38. Bod 38 sa teda týka tej debarierizácie, o ktorej tu už bola reč, konkrétne v prílohe č. 3 sa teda doplní podbod 1. 6, ktorý má znieť: „Subsystémy, infraštruktúra a železničné koľajové vozidlá musia byť prístupné osobám so zdravotným postihnutím." Teraz máme tomu rozumieť tak, že všetky subsystémy, ktoré dnes nie sú prístupné osobám, lebo predpokladám, také vlaky alebo možno stanice, alebo nejaké nástupné koridory asi existovať budú, musia byť zrazu jednorazovo prestavané? Keď áno, tak toto nebude stáť päť korún, určite, a potom nerozumiem tomu, že v doložke vplyvov máte napísané, že to nemá žiaden dopad na štátny rozpočet. Takže keď sa teraz nejaká množina vlakov, netuším, samozrejme, aká to má byť, keď desiatky až stovky vlakov budú musieť sa nejako vybaviť, dozbrojiť, voľačo bude treba s nimi spraviť, tak to bude stát nejaký počet peňazí. Nehovorím, že sa to spraviť nemá. Ale myslím si, že je chyba keď v doložke je napísané, že vplyvy na rozpočet verejnej správy nie sú žiadne. Ja si myslím, že tam vplyvy sú. A malo by to byť vyrátané. A, po druhé, bolo by dobré stanoviť dobu, v ktorej to chcete spraviť, lebo predpokladám, že to nespravíte z mesiaca na mesiac. A otázka je aj, či na nejakých vagónoch, ktoré sú možnože rok, dva roky pred skončením životnosti, má zmysel ešte niečo prerábať. Ja si pamätám, na meste Bratislava keď som šéfoval OLO, prijala sa nejaká smernica, tiež to nebolo dostatočne domyslené. A potom sa narýchlo dobudoval niekam na schody taký ten výťah pre vozičkárov, ktorý iba zapadal prachom. Potom tam raz jeden vozičkár išiel, ten si odniesol traumu na zvyšok života, lebo skoro z toho spadol a nikto to nevedel obsluhovať. Aj dobrý úmysel sa jednoducho dá prehnať a dá sa nejako zle vykonať. A tento zákon možnože k tomu smeruje. To je toľko z mojej strany.
Veľmi by som ocenil, pán minister, keby ste v rozprave vystúpili a mohli na toto reagovať, aby bolo možné ešte aj faktickou poznámkou sa ozvať. Ďakujem pekne.

Najprv by som chcel oceniť veľmi vecnú rovinu tejto diskusie k tomuto zákonu, čo teda sa už asi tak dlho nezopakuje.
Čo sa týka tých súkromných prepravcov, my sa nebránime v princípe vstupu súkromných prepravcov, ale je dôležité podľa môjho názoru najprv ustabilizovať grafikon a výkony štátneho prepravcu, mať schopnosť presne vykvantifikovať náklady spojené s jednotlivými traťami, čo tu historicky je problém. A treba toto naozaj vycizelovať a dostať sa k relevantným dátam, k analytike, aby sme mohli ale, a toto je dôležitý moment spomenúť, súťažiť, pokiaľ ide o tie trate. Mňa trošku mrzí na práve vstupe prvého súkromného prepravcu, pán Zajac, že ste im to dali bez súťaže. A to sa mi nezdá úplne korektný spôsob. A na to, ako sú alebo nie sú efektívni, môžu byť dva uhly pohľadu. A keďže vieme, že dotujeme štátneho prepravcu, máme limitované možnosti v rozpočte, tak je veľmi zaujímavý fakt, že štátny prepravca bol dotovaný na úrovni 4,74 mil., zatiaľ čo tento súkromný je dotovaný na úrovni 6,84 mil., čiže oveľa väčšou sumou, ako bol dotovaný štátny prepravca. Takže to je na zamyslenie, či tu náhodou za vášho vedenia nechýbala súťaž na to, aby bola takáto lukratívna trať pridelená niekomu, a ako je to s tou dotáciou, že vlastne dotujeme toho súkromného prepravcu viac, ako sme dotovali štátneho prepravcu. Čiže môže platiť také, samozrejme, za viac peňazí viac muziky. Potom sa nečudujme, že aj tá kvalita je vyššia. Ja by som bol, samozrejme, rád, keby po Slovensku premávali vlaky len takej kvality. Ale keby to bolo všade týmto spôsobom, akým ste to zadali vy, čiže bez súťaže a za vyššiu dotáciu, tak by nám tá množina peňazí, ktorú dnes na dotovanie železničného prepravcu máme, zďaleka nestačila.
Čo sa týka tých zliav, o ktorých som v úvode povedal, že ich vypustíme, vypustíme ich odvšadiaľ odkiaľ to treba vypustiť. A určite keby sme náhodou na niečo zabudli, tak nám to, prosím vás, pripomeňte. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o Úrade pre regulácii elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vláda pripravila tento návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády, a to vytvoriť podmienky pre zlúčenie relevantných regulačných úradov. Cieľom zlúčenia je znížiť počet rozpočtových organizácií tak ako v celej krajine, konkrétne aj v tomto rezorte, ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových obslužných a servisných činností a súčasne tak vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť.
Návrh zákona upravuje zriadenie a postavenie dvoch nových úradov, a to Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý vznikne zlúčením Telekomunikačného úradu a Poštového regulačného úradu, a Dopravného úradu, ktorý vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého úradu Slovenskej republiky a Štátnej plavebnej správy.
Predmetom úpravy je zároveň novelizácia príslušných platných zákonov upravujúcich pôsobnosť jednotlivých úradov. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 723). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 27. septembra 2013 č. 693 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Ďakujem pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu.
Dovolím si hneď na úvod predniesť procedurálny návrh a následne ho aj vecne vysvetliť a celkovo zaujať stanovisko k tejto novele. Ten procedurálny návrh je taký, aby bol tento návrh zákona pridelený na prerokovanie aj výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorého som predsedom. Dôvody tohto návrhu si dovolím vysvetliť práve v tomto vystúpení.
Máme pred sebou zákon, ako už spomínal aj predkladateľ, ktorý zlučuje päť regulátorov v oblasti dopravy do dvoch. Môžem tento úmysel len podporiť. Je to niečo, čo som osobne navrhoval už pred niekoľkými rokmi. A som rád, že konečne k tomuto kroku dochádza. A môžem v tom pána ministra len naozaj podporiť.
Treba však možno k tomu vysvetliť, ešte než prejdem k otázke konfliktu záujmov, ktorej sa chcem najmä venovať, že dôvod, prečo treba zlúčiť týchto päť regulátorov do dvoch, nie je finančný. Ten objem peňazí, ktorý sa ušetrí a ktorý je vykazovaný aj v rámci reformy ESO, je z pohľadu toho, o čom tieto úrady rozhodujú, úplne zanedbateľný a nestál by ani za minimálne ohrozenie funkčnosti týchto úradov. Ten dôvod, prečo som aj ja osobne už pred niekoľkými rokmi toto navrhoval, a som naozaj dnes rád, že to navrhuje pán minister, teda vláda, ktorú on zastupuje, a som rád, že na tejto veci sa môžeme zhodnúť, je skvalitnenie fungovania týchto regulátorov. Ide o regulátorov, ktorí majú mimoriadne veľkú a najmä v čase rastúcu zodpovednosť. Telekomunikačný úrad, samozrejme, už dlhodobo je dôležitý. A je aj z týchto všetkých regulátorov najväčší a asi aj ten, ktorý také zlúčenie najmenej potrebuje z hľadiska budovania svojich kapacít. Ale tí ostatní, najmä poštový regulátor a železničný regulátor, sú objemovo malí, početne malí. A regulujú trh, na ktorom dochádza k rýchlej liberalizácii a k rýchlym zmenám. A sú to oba trhy, ktoré sú veľmi rozsiahle, v ktorých donedávna pôsobili monopolné štátne podniky, teda Slovenská pošta a predtým Železnice Slovenskej republiky, dnes už teda rozdelené na tri podniky, kde teda ku konkurencii dochádza, samozrejme, v tej oblasti Carga a železničnej osobnej dopravy, nie v oblasti poskytovania, samozrejme, železničnej siete na prevoz. Sú to oblasti, v ktorých naozaj liberalizácia prebieha už niekoľko rokov a ešte chvíľu prebiehať bude. A je veľmi dôležité, aký kvalitný je regulátor, ktorý túto liberalizáciu v podstate nepriamo riadi a nastavuje podmienky. Na Slovensku máme len málo ľudí, ktorí vedia v tejto oblasti poskytovať špičkové či už ekonomické alebo právne služby a analýzy. A je ťažko predstaviteľné, že by si päť separátnych regulátorov vedelo takýchto ľudí zaplatiť a vôbec nájsť. Preto som vždy podporoval podporiť myšlienku ich zlučovania, opakujem, nie kvôli tomu že by to viedlo k významnej úspore, a v pomere naozaj s možnými chybami tá úspora je úplne zanedbateľná, ale preto, že je to možnosť, nie nevyhnutnosť vybudovať kvalitný úrad, respektíve dva úrady po zlúčení do dvoch regulátorov tam, kde by sa to veľmi ťažko budovalo na pôde piatich úradov.
Takže toľko k dôvodom, prečo si myslím, že je dobré týchto regulátorov zlúčiť, ale je to zároveň aj záväzok pre vládu a ministra, aby naozaj týmto regulátorom vytvorili aj personálne podmienky z hľadiska toho, kto bude na ich čele, a aj rozpočtové podmienky na to, aby tú kvalitnú kapacitu vybudovať mohli.
Toľko všeobecne.
A teraz konkrétne k otázke konfliktu záujmov, ktorej sa aj v tomto parlamente musím venovať ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.
V dnešnej dobe predseda Telekomunikačného úradu je verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a tak isto predseda a podpredseda Poštového regulačného úradu podliehajú ústavnému zákonu o ochrane verejného záujmu. Inými slovami, títo verejní funkcionári dnes musia aj každý rok predkladať výboru pre nezlučiteľnosť funkcií svoje majetkové priznania. V prípade, že ich nepredložia alebo v nich niečo zataja, môžu dostať pokutu. A v prípade, že nelegálne podnikajú, môžu dostať tiež pokutu. V prípade, že zneužijú funkciu, môžu dostať pokutu. A pri opakovanom porušení a závažnom porušení môžu byť dokonca zo svojich funkcií odvolaní.
Na realizáciu týchto ustanovení dozerá výbor, ktorého som predsedom, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých politických strán zastúpených v Národnej rade pomerným zložením, aj keď treba povedať, že tento výbor a dnešný zákon nie je úplne uspokojivým riešením, čo priznávajú všetky politické strany, a už viac ako rok sa snažíme prísť s novelou a s nejakou zásadnejšou zmenou tohto zákona, že tento zákon predstavuje dnes aspoň už tú minimálnu mieru ochrany. Možno ju ilustrovať na tom, že tento výbor od svojho vzniku v roku 2005 už vydal asi 400 pokút za ich porušenie a následne tieto pokuty až na veľmi malý počet boli aj potvrdené Ústavným súdom, reálne vymáhané. Dnes vláda zastúpená pánom ministrom však navrhuje, aby predsedovia týchto nových dvoch regulátorov už nepodliehali kontrole podľa ústavného zákona o konflikte záujmov a aby nepodliehali tým pádom kontrole výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Tento fakt sme pripomienkovali už v pripomienkovom konaní, ja som o tom hovoril osobne aj s pánom ministrom. A vládny návrh sa snaží kompenzovať tieto nedostatky tým, že ukladá predsedom týchto nových dvoch regulátorov povinnosti, ktoré sú ako keby alebo blízke tomu, čo vynucuje ústavný zákon o konflikte záujmov. To znamená, že bude musieť predkladať svoje vyhlásenia o záväzkoch a záujmoch v prípade jedného regulátora predsedovi Národnej rady, v prípade druhého predsedovi vlády, a nie teda do parlamentu. A problém je však v tom, že vynútiteľnosť týchto ustanovení bude prakticky nulová. Dovoľte mi vysvetliť prečo. Prvá vec je, že zákon na rozdiel od dnešného stavu pri ostatných verejných funkcionároch nijako nerieši otázku verejnej kontroly, pričom vieme, že je to práve verejná kontrola, ktorá aj dnes viedla k drvivej väčšine odhalení v oblasti porušenia povinnosti podľa zákona. Druhý problém je, že za mnohé porušené napríklad nepresné údaje o majetku, zatajovanie majetku podľa zákona im dokonca nebude hroziť žiadna sankcia, aj keby sa na to prišlo, a takisto im nebude hroziť žiadna sankcia podľa zákona za zneužívanie funkcie.
Zároveň na rozdiel od výboru pre nezlučiteľnosť funkcií predseda parlamentu ani predseda vlády nebudú mať žiadne právomoci v prípade nejasností žiadať akékoľvek ďalšie informácie, stanoviská, podklady či už od verejného funkcionára alebo iných. A tým pádom ani nebudú mať reálnu šancu zistiť, že sú klamaní alebo zavádzaní. Inými slovami, máme situáciu, kde predseda Telekomunikačného úradu, teda najväčšieho, asi najlukratívnejšieho úradu z tejto pätice a predseda a podpredseda Poštového regulačného úradu dnes podliehajú zákonu o konflikte záujmov, ich nástupca mu však už podliehať nebude. A ten režim, ktorý ministerstvo navrhuje, je len takou bledou kópiou niečoho, čo všetci označujeme za tak či tak pomerne nedostatočný systém. To znamená, že ten je ešte ďalej zásadne oslabovaný v tomto prípade tak, že to do veľkej miery stráca zmysel.
Z týchto dôvodov si myslím, že nie je možné podporiť takéto riešenie, osobitne naozaj v prípade verejných funkcionárov, ktorí nie sú nejakými symbolickými manažérmi nejakého malého podničku štátneho, ktorý zodpovedá za možno pár desaťtisíc, pár stotisíc eur ročných výnosov, ale naozaj budú to štatutári regulátorov, ktorí budú mať zásadné právomoci vo vzťahu k obrovským trhom poskytovania služieb, či telekomunikačných, či železničných, či poštových, na ktorých pôsobia mnohí súkromní hráči s veľmi silnými záujmami.
Dovolím si klásť otázku, koho iného už chceme kontrolovať cez ústavný zákon o konflikte záujmov, ak nie regulátorov, ktorí majú tieto právomoci, kto iný má väčšiu moc v tejto krajine mimo teda ministrov a, by som povedal, najvyšších štátnych funkcionárov, prečo dnes zákonom kontrolujeme lesopoľnohospodársky majetok v Uliči, v ktorom každý člen dozornej rady musí dávať majetkové priznanie a je, s prepáčením, popoťahovaný, ak v ňom má chyby, dokonca aj vtedy, ak za to členstvo nedostal ani euro, ale vynecháme z toho zákona regulátorov, ktorí majú dosah na obrovské trhy. Toto je otázka, ktorú musím, pán minister, položiť, a to je dôvod, prečo verím, že nájdeme riešenie, aby aj títo dvaja regulátori, resp. ich predstavitelia podliehali zákonu o konflikte záujmov. Vyžadovalo by to novelu ústavného zákona. Na to sú, samozrejme, dve možnosti. Jedna možnosť je, ak sa táto Národná rada zhodne na tej novele, ktorá už je v parlamente predložená, je možné v rámci nej to bez problémov vyriešiť. Ak táto novela nebude politicky prijateľná, je potom nevyhnutné nájsť iné riešenie, na ktorom, samozrejme, bude nadstranícka zhoda, keď by ju vyžadovalo 90 hlasov.
Preto si dovoľujem navrhnúť, aby výbor pre nezlučiteľnosť funkcií rokoval pred najbližšou schôdzou o tomto zákone. Vtedy už jednak budeme tušiť aj bližšie osud novely, ktorá je tu predložená, a bude aj možné skúsiť dohodnúť riešenie, ktoré je obojstranne prijateľné, ktoré neohrozí váš zásadný politický cieľ, ktorým je, ak som správne pochopil, zlúčenie týchto regulátorov, s ktorým ja, ako som aj zdôraznil, osobne súhlasím, a som nezachytil nejaké protestné hlasy ani z opozície voči samotnému zoštíhľovaniu. A verím, že sa nám k takému riešeniu podarí pred najbližšou schôdzou dospieť. Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi kratučké, len v tom zmysle, že chcem potvrdiť, že sme sa s pánom Beblavým na túto tému bavili. A presne tá moja výhrada je, že nebudem riskovať nepriechodnosť tohto zákona vzhľadom na to, že by to bolo viazané na novelu ústavného zákona. Čiže ak nájdeme mechanizmus, že sa to zmení v ústave, ja nemám absolútne žiadny problém s tým, aby šéfovia nových úradov podliehali tomu istému zákonu ako všetci ostatní a boli kontrolovaní, ako to dnes funguje. Problém je však, že ako mi zagarantujete, že prejde ústavný zákon. Ďakujem za slovo.

Ďakujem opäť za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.
Návrh na zmenu a doplnenie zákona si vyžiadala aplikačná prax. Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu vytvoril podmienky na rozvoj destinačného manažmentu cestovného ruchu, ktorý na Slovensku výrazne absentoval. S týmto cieľom bolo vytvorených v zmysle citovaného zákona na Slovensku v rokoch 2011 a 2012 celkom 38 organizácií cestovného ruchu, z toho na krajskej úrovni 4 a na oblastnej úrovni 34.
Dôvodom predloženia materiálu je najmä potreba úpravy v oblasti financovania organizácií cestovného ruchu. Túto otázku riešime presnejším určením účelu dotácií tak, ako je to uvedené aj v § 29.
Druhým dôležitým dôvodom predloženia materiálu je oblasť organizačná. Prax pri zakladaní organizácií cestovného ruchu ukazuje, že nám vznikajú aj malé organizácie s veľmi malým rozpočtom, predovšetkým v dôsledku nie dostatočných členských príspevkov podnikateľských subjektov. Preto návrhom vytvárame legislatívne podmienky na ich zlučovanie, a to tak, aby nedochádzalo k prerušovaniu ich činnosti.
K ďalším úpravám dochádza v prípade informačných služieb definovaním turistického informačného centra, spresňujeme kompetencie rady SACR, a to v súlade so súčasne platnou legislatívou, a v neposlednom rade riešime aj niektoré legislatívnotechnické otázky.
Zároveň, čo tu bude určite aj predmetom diskusie, je téma účelovej dotácie, kde sme navrhli dotovať sumou 35 eur tých, ktorí preukážu, že odservisovali turistov viac ako 5 dní na Slovensku, z čoho by bol jasne vypočítateľný benefit na prijatej dani z pridanej hodnoty, ako aj miestnych poplatkoch a poplatkoch za pobyt. Problém je však v tom, že momentálne rozpočtové možnosti sú také, aké sú, čiže tento nástroj nebude asi možné realizovať.
Čo sa týka celého zákona, tento zákon vznikal vo veľmi úzkej spolupráci so združeniami cestovného ruchu a najmä so Zväzom cestovného ruchu Slovenskej republiky, ktorý zastrešuje zhruba 70 % aktérov alebo podnikateľov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, ktorí vyjadrili jasnú podporu tomuto zákonu, pretože na tvorbe tohto zákona aj participovali. A myslím si, že tá zákonná logika je taká, ako by aj mala byť, a to, že najviac informácií z aplikačnej praxe, ako aj priameho kontaktu s tými konkrétnymi turistami majú práve tí podnikatelia, ktorí v turistickom ruchu podnikajú. A všetky tie impulzy by mali aj prichádzať zdola. Čiže tento zákon je kompromisom aj medzi ich nápadmi alebo zhlukom ich nápadov, ako aj nápadov ministerstva. Ďakujem za slovo, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (tlač 725). Podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 695 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, milí hostia, dovoľte mi povedať za klub SDKÚ – Demokratickej strany naše stanovisko k tomuto zákonu, ktorým je návrh zákona o podpore cestovného ruchu.
Chcem povedať hneď na úvod, že tento zákon je nepotrebný, je škodlivý, je zlý. A je to len ďalší z lobistických zákonov, ktoré si súčasná vláda dovoľuje trúfalo predložiť do Národnej rady. Môžem smelo pomenovať, že tento zákon je ďalší zo série J&T zákonov, pretože jediný, komu prospieva, je finančná skupina, ktorá na základe tohto návrhu zákona môže profitovať.
Dámy a páni, tento návrh zákona si trúfalo dovoľuje zavádzať novú formu dotácie, ktorú tu ešte nemáme. Štát je na kolenách, občania sú na kolenách, nezamestnanosť nám rastie, ľudia nestíhajú splácať dane, naša sociálna vláda im vymýšľa nové dane aj zo straty, a pritom vymýšľa nové dotácie. Tento návrh zákona hovorí, že budúci rok má vyplatiť súčasná vláda viac ako dva milióny eur podľa toho, ako sa rozhodne pán minister do konca mája. Pán minister síce pripustil v úvodnom slove, citujem ho, že asi to nebude možné realizovať, nuž potom je základná otázka, prečo tu máme tento zákon. Keď som mal minulý týždeň na túto tému tlačovú konferenciu, tak som počul z ministerstva vyjadrenie, že na to nebudú peniaze, že sa plány odďaľujú, že ho sťahujú. Nič sa neudialo. No tak som opätovne vyzval predsedu Národnej rady, aby tento návrh zákona stiahol. Nič sa nedialo. Nuž tak včera, ako si dobre pamätáme, som na začiatku schôdze navrhol stiahnuť tento zákon. Nič sa nedeje. Takže tu máme opäť zaujímavý fakt. Vláda jedno hovorí a druhé koná. Na jednej strane hovorí, že vlastne všetko je v poriadku, na druhej strane nám tu predkladá zákony, z ktorých budú profitovať len finančné skupiny, na ktoré budú doplácať poctiví občania. A aj keď do médií povie, že v tom nebude pokračovať, tak tu jednáme momentálne o tom, že sa budú rozdeľovať dvojmiliónové dotácie ročne. To je niečo nepredstaviteľné. Nepamätám si na takúto trúfalosť a drzosť vládnej garnitúry ako ju predvádza v súčasnosti.
O čo ide v tejto dvojmiliónovej dotácii. Ide o to, že vláda si vymyslela, že bude dávať svojim priateľom peniaze za to, že budú ubytovávať turistov nie všetkých, ale len spoza schengenského priestoru a len tých, ktorí sa ubytujú viac než na päť nocí. Pritom na Slovensku máme najviac návštevníkov z Česka, Poľska, Nemecka a priemerná doba prenocovaní, dámy a páni, je menej ako tri noci. Vieme, kde sa ubytujú ľudia na viac ako päť nocí, vieme, kde chodia najviac turisti mimo Schengenu, Rusi, Ukrajinci, Samozrejme, sú to Vysoké Tatry. Vieme, kto vlastní hotely vo Vysokých Tatrách. Túto odpoveď všetci poznáme. Preto moje tvrdenie, ktoré som povedal na začiatku, je, že tento zákon je len a len lobistický, len a len pre finančné skupiny. Bohužiaľ, naň najviac doplatia občania, ktorí sa skladajú na štátny rozpočet, a najviac budú postihnutí tí, ktorí poctivo podnikajú aj v cestovnom ruchu, živnostníci, malí podnikatelia, v cestovnom ruchu, ktorý je potenciálom pre rozvoj každej krajiny, osobitne Slovenska, ktorý tvorí 2,5 % HDP a v ktorom je zamestnaných zhruba 200 tisíc občanov. Tento sektor si zaslúži našu podporu, ale rozhodne nie takýmto spôsobom.
Preto, samozrejme, je logické, vláda keďže nezastavila tento návrh zákona, tak podávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3, písm. b), aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone, aj z dôvodov, ktoré som uviedol.
A dovoľte mi uviesť ešte ďalšie dôvody.
Pán minister spomínal v úvodnom slove, že máme 38 organizácií v cestovnom ruchu, väčšinou sú oblastné, štyri sú krajské. A máme tu zaujímavé výsledky aj zaujímavú komunikáciu, pretože v tejto oblasti sa ozaj mnohé deje. Práve včera mal štátny tajomník pán Palko významné stretnutie s podnikateľmi z oblasti cestovného ruchu, kde ich informoval, že na budúci rok nebudú peniaze, že dostanú len 30 % toho, na čo sú odkázaní. Takže na jednej strane tu budeme rozdávať dva milióny eur spriateleným finančným skupinám a na druhej strane tým, ktorí decentralizovali tento systém, systém, ktorý je naozaj funkčný, budeme podrážať nohy. Pritom dovolím si vám uviesť zaujímavé čísla. Máme štyri krajské organizácie cestovného ruchu, v Žiline, v Prešove, v Košiciach a v Bratislave. Za prvý polrok 2013 stúpol počet ubytovaných návštevníkov takto, v Bratislave o 19,1 %, v Žiline o 13,6 %, v Košiciach o 10,2 %. Pritom u zahraničných návštevníkov ten vývoj je ešte pozitívnejší, je to pre Bratislavu 21,6 %, Žilinu 23,4 %, Prešov 14,8 %, Košice 13,5 %, vysoko nadpriemerné čísla oproti krajom, kde to ozaj nefunguje. Vidieť tu jednoznačne, že v krajoch, kde sú krajské organizácie cestovného ruchu, tak majú aj výsledky. Dokonca tieto výsledky napríklad v Bratislavskom kraji sú omnoho lepšie než v okolitých krajinách. Je to teda celkovo rast prenocovaní v Bratislave viac než 20-percentný rast, v Budapešti ale len 11-percentný, vo Viedni 3,5-percentný. Čiže evidentne systém, ktorý funguje, je užitočný. A vidno to aj z výsledkov. Takže osobne nevidím žiadny dôvod, aby sa menil, aby sa podrážali nohy tým organizáciám, ktoré naozaj fungujú, a zavádzala sa jedným dychom nová dotácia len určitým finančným skupinám, o ktorej bude rozhodovať pán minister, mimochodom, tak ako je to napísané v tomto návrhu zákona. Do 31. mája všetci môžu požiadať o to a pán minister rozdelí svoje dva milióny, ktoré budú narastať, po troch rokoch to bude až 2,8 mil. eur, a rozhodne, komu dá a komu nedá. No to je úžasné, úžasná transparentnosť, presne to, čo ako sa nemá robiť. Presne takýmto spôsobom by sa zákony nemali písať. Presne by sa malo robiť opačne, aby dane zostávali v regiónoch, aby boli podporovaní živnostníci, malí podnikatelia, aby boli podporované aj ubytovacie kapacity, aby mestá a obce participovali na systéme, ktorý je funkčný. Ale tento systém sa ide rušiť a ide sa zavádzať dotácia zvrchu, o ktorej bude rozhodovať de facto jeden človek.
Mimochodom, k formálnej stránke zákona sa dajú povedať tiež mnohé pripomienky.
Dokonca táto dotácia má byť určená aj tomu, kto zabezpečí ubytovanie, čo je nový terminus technicus v terminológii cestovného ruchu, pretože zabezpečiť ubytovanie môže aj maklér, môže aj internetová stránka, môže sprostredkovateľ.
Ďalšou novinkou je skutočnosť, že takúto dotáciu de facto môže dostať aj zahraničný subjekt, čo zákon výslovne pripúšťa, čo považujem tiež za škandalózne, že peniaze našich daňových poplatníkov budeme rozdeľovať takýmto netransparentným spôsobom do cudziny.
Dámy a páni, aj z týchto dôvodov, ktoré považujem za ozaj veľmi vážne, ešte raz zdôrazňujem procedurálny návrh, že nechcem, aby sa pokračovalo v tomto zákone.
Očakávam, že sa na túto tému vyjadrí pán minister, ktorý sám svojím spôsobom v úvodnom slove tento návrh spochybnil, pretože vieme, že pán minister, ktorý tu práve je, hovorí, že rozpočet je napätý. A v tom má určite pravdu. A na tému rozpočtu určite si ešte zažijeme mnohé debaty. Ale na druhej strane, zdá sa, že keď pre niekoho je, tak tu zavádzame nové formy dotácie a nové formy plytvania. A preto verím, že pri hlasovaní každá poslankyňa, každý poslanec zohľadní tieto fakty a bude sa rozhodovať podľa faktov a argumentov, a nie podľa politického trička. Ďakujem pekne.