25. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Sulík, snažili ste odborne vystupovať, budem preto sa snažiť aj na vás odborne reagovať.
Len na vyjasnenie, podľa štatistiky Európskej komisie pre cestovný ruch aj, samozrejme, nášho Štatistického úradu, len pre informáciu, na prvom mieste návštevnosti zahraničných turistov mimo Schengenu nie sú Rusi, ale Ukrajinci. Potom tu nasledujú Spojené štáty americké a až za nimi sú Rusi. Samozrejme, čo tým chcem povedať? Samozrejme, slovenská krajina je veľmi malá krajina.
A to, čo ste vy povedali, prečo nepodporiť nejakého podnikateľa, u ktorého ten zahraničný turista si kúpi žinčicu alebo sa bol najesť, je zaujímavý argument. Ale na to, aby sme my podporili tohto nášho podnikateľa, je potrebné najskôr sem tých turistov dostať z mimo Schengenu. A keď sem prídu, čo je účelom tohto zákona, aby sem prišli, tak potom bude spokojný, nakoľko k nemu si prídu kúpiť aj tú žinčicu aj sa prídu najesť, aj si kúpia u neho ešte niečo iné, práve aj tí malí podnikatelia ako takí, ktorí, povedzme, priamo neposkytujú služby v cestovnom ruchu. Zároveň ale dotkne sa to aj všetkých, ktorí poskytujú ubytovanie, lebo tu je prioritná myšlienka, čo pochopili aj Islanďania, ktorí sú na prvom mieste práve v tejto podpore, aby dotiahli turistov mimo Schengenu, dostať tých turistov na Slovensko, hlavne aby vedeli o tom Slovensku to, čo o ňom nevedia.
Čo sa týka ešte vášho argumentu, že si niekto vycucal tých päť nocí. No tu vás chcem ubezpečiť, že tých päť nocí nebolo vycucaných. Pozrite si štatistiku Štatistického úradu robenú za roky 2003 až 2012, kde spriemerovali štatisticky počet ciest a prenocovaní v rámci tých dlhodobých a krátkodobých ciest. A vyšiel priemer päť nocí. Čiže toto číslo vychádza zo štatistiky, ktorá bola robená za deväť rokov.
Čiže tu chcem povedať, že základnou myšlienkou tohto zákona, ktorý ja vítam, je prvý krok, aby mohli prísť turisti na Slovensko. Tých, čo sú tu, si treba udržať, ale na to sú už iné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem za podporu. Pecunia non olet. Ale to chvíľku potrvá, pokiaľ to pochopia aj tí, ktorí navrhujú zákony.
No, pán Martvoň, ja teda vás obdivujem, ako vy dokážete nielen v tomto prípade systematicky obhajovať akýkoľvek nezmysel, ktorý sem príde. Myslím si, že toto vás robí veľmi cenným v poslaneckom klube strany SMER. Možnože tým niečo naprávate.
Ale poďme teda k tým štatistikám. Tak to, že nejaká štatistika vykazuje, že priemer je päť nocí, nedáva žiaden zmysel, že my musíme teraz dať podmienku piatich dní. Tak keby sme sa už mali o tom baviť, no tak dajme podmienku siedmich dní alebo ôsmich dní, že chceme teda ten priemer zdvihnúť, lebo predpokladám, že čím je to dlhšie, tým je to lepšie.
Ale tu iná vec podstatná, o ktorej si dovolím si tvrdiť, vám uniká. Prečo má do tohto štát strkať nos? Toto nie je úloha štátu, sem dostať 2 milióny neviem koľko ľudí ročne. Toto nie je úloha štátu, aj keď to vo väčšine európskych krajín vidia rovnako pomýlene, ale úloha štátu je zabezpečiť, aby mal každý životné minimum, aby sa tu ľahko podnikalo, aby tu bol poriadok, aby tu, skrátka, justícia fungovala. Toto sú úlohy štátu, a nie zabezpečiť xy turistov, ktorí tu majú stráviť z dní. Toto nie je úloha štátu. A keď teda my si povieme, že ale chceli by sme to, lebo je to dobré, lebo budeme sa tak mať všetci lepšie, fajn, zlepšujme podnikateľské prostredie, lebo na jednej strane systematicky strana SMER zhoršuje podnikateľské prostredie a potom akoby kompenzáciu dáva dotácie, ktoré platíme my všetci. Toto je to pomýlené na tejto politike.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, nuž vypočuli sme si všeličo a voľačo. Ja som mal pár poznámok a možno pár otázok, ktoré predkladateľovi sa budem snažiť nasmerovať. A budem dúfať, že v záverečnom slove sa k nim vyjadrí, pretože z hľadiska legislatívneho zámeru a vôbec pri predávaní ideí podpory cestovného ruchu asi to nebude nikto v tejto sále, kto bude mať s týmto problém. Cestovný ruch sa nesie v celkom dobrej pozornosti z hľadiska toho, že vie pomáhať ekonomike, vie pomáhať regiónom, ktoré majú čo ponúknuť, a vie štartovať ekonomické procesy a podobne.
Ja som spomínal vo faktickej poznámke, a troška sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že dokážem byť lepšie pripravený, lebo podobne ako ostatní kolegovia som zachytil informáciu, že spôsob, akým ste sa rozhodli upraviť dotačnú politiku pre určitú časť turistov, ktorí sa môžu chystať do Slovenskej republiky, do parlamentu v tejto podobe predložený nebude. Napriek tomu by som teda vyjadril výhradu, že momentálne sa deje niečo, s čím sa nedá súhlasiť. A myslím, že hovorím za seba a za poslanecký klub strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, tento váš návrh sa pri najlepšej možnej vôli podporiť nedá.
Argumenty, ktoré zazneli, ja by som doplnil o jeden závažný argument. A to je ten, ktorý súvisí s úvodom. Hovorím, že cestovný ruch podporovať musíme. Ale existujú na to rôzne spôsoby. A ja si myslím, vychádzajúc aj zo štatistických údajov, že my máme problém v tom, že aj keď sem dostaneme turistov, zostávajú tu príliš krátko. Niektoré regióny potrebujú pomoc s tým, že potrebujú prerozbiť tzv. jednodňovú turistiku na dvojdňovú. Štatisticky vychádza, že je to päť dní, ktoré sa dostali do návrhu zákona. Ale ja tu mám iné číslo, dlhodobá ubytovateľnosť je pod tri dni, je teda 2,9 dňa, v Bratislave je to dokonca pod jeden deň. A myslím si, že práve tu by sme sa mali zamyslieť. A celkom to nesúvisí s tým, že budeme sem ťahať ľudí, ktorí sú mimo schengenského priestoru.
My máme obrovské množstvo práce pred sebou na to, aby sme zatraktívnili naše regióny. A čosi som v tej oblasti odrobil. Turista je, keď spomeniem región Trnavy, aj ten, kto príde, a budeme sa baviť o tzv. lokálnej turistike, kto navštívi mesto alebo prímestskú oblasť ako lokálny človek. Turistika je aj nadregionálna, turistika je aj celoštátna. A potom prichádza tá čerešnička na torte. A to je tá medzinárodná turistika. Myslím si, že my máme obrovské rezervy v tom, aby sa Slováci hýbali po našich regiónoch a nebolo morom Slovenska Chorvátsko a podobne. A niekde tu by som hľadal ja motivačný element legislatívnej činnosti či už ministerstva pri úprave nejakej možnosti podpory turistického ruchu.
To, čo ste priniesli, nehnevajte sa na mňa, do parlamentu, má obrovské znaky toho, že skutočne pôjde o vybrané podnikateľské subjekty. Nesúhlasím s dôvodovou správou, že je dôvodné predpokladať, že môže prísť k nárastu turistického ruchu. My môžeme betónovať nejaký ten stav. To znamená, tam, kde sa ten turistický ruch v nejakej miere nachádza, tieto dostanú úľavy. Môže to byť kľudne aj v tom duchu, že budú mať bližšie kamaráti k prideľovaným dotáciám ako spomínaní nekamaráti a podobne.
V návrhu zákona sa vyskytuje moment, kde sa zveruje do rúk ministerstva prijímanie vykonávacích predpisov a rozhodovanie jedného monokraticky riadeného orgánu. A dostávate takmer absolútnu moc nad tým množstvom peňazí, ktoré ste zatiaľ zadefinovali na tri roky, ale je tam aj dôvetok a tak ďalej alebo na ďalšie roky. A nemyslím si, že sú to malé finančné prostriedky, aby sme takýmto spôsobom pristupovali k podpore turistického ruchu.
Ja v dôvodovej správe som si všimol, a spomínal to tu predrečník pán kolega Sulík, že mali by sme sa presne zamerať z hľadiska štátu na vplyv na podnikateľské prostredie. Ministerstvo si dalo prácu a z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie zadefinovalo 5 otázok. Ja sa ich dovolím odcitovať.
Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet? Odpoveď ministerstva je, nehľadajte tu žiadnu exaktnosť, lebo proste v tom zákone v tejto miere absolútne neexistuje, ale je tu odpoveď, že sa predpokladá, že daným návrhom novely zákona o podpore cestovného ruchu budú pozitívne dotknuté niektoré podnikateľské subjekty poskytujúce služby ohľadom aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Terminus technicus tu je príjazdový cestovný ruch. Zarážajúce je, z čoho pramení tento predpoklad. Nič viac, nič menej sa tu nedočítame.
Druhá otázka znie: Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov? Je tu zase veľmi zaujímavá odpoveď, že prínos pre podnikateľské subjekty bude spočívať vo zvýšenej miere návštevnosti zariadení cestovného ruchu, čím sa zvýšia ich výkony, ako aj ich zisk. A tu vychádzate presne z čoho? Existuje nejaká organizácia, ktorá vám potvrdila, že ak teda urobíme pri vízovej povinnosti tento ústupok, neostane ten moment na presne rovnakej úrovni a žiadny motivačný element, ktorý budete propagovať v tých krajinách, ktoré sú mimo schengenského priestoru, že, aha, môžete získať víza, ak si požiadate o ne nad päť dní, alebo čo bude boostovať alebo robiť ten marketingový presah toho, že máte tu víza, pričom na základe toho príde k navýšeniu. Neviem si to predstaviť. A z hľadiska dôvodovej správy ani v duchu zákona som proste ja ani ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, toto nepochopili.
Hovoríte, že z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie administratívne náklady nevzniknú. Ja si myslím, že pri žiadaní o akúkoľvek dotáciu proste vzniknú. A hlavne vzniknú tým, ktorí budú neúspešní. Proste budú musieť niečo zadministrovať. To nechajme bokom. Je to možno marginálna záležitosť, ale tak to exaktne tvrdiť, že nevzniknú, je podľa mňa choré.
Aké sú dôsledky pripravované navrhovaného zákona pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu, ako sa zmenia operácie na trhu? Ministerstvo definuje, že sa zvýši konkurencieschopnosť. Ja si myslím, a nie je to môj názor, ale je to všeobecne prevládajúci názor, že akákoľvek forma dotácie, ktorá zasahuje do voľného trhu, jednoducho konkurencieschopnosť ako takú ničí. Predstavte si dva subjekty, ktoré stoja medzi sebou, z nich v žiadaní o dotáciu bude jeden úspešný, druhý neúspešný. Čo to spraví? To znamená, že konkurencieschopnosť, presne, naopak, čo ministerstvo predpokladá, sa tým znižuje. A podľa mňa prioritne alebo z východiskového nastavenia a priori to musí deformovať konkurencieschopnosť. A preto sa mi to zdá trošku ako oxymoron, že dotáciami zvyšujeme konkurencieschopnosť. Nie je to pravda.
No a aké sú predpokladané spoločenské, ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií? Regulácia činnosti v cestovnom ruchu a nepredpokladá. Čiže ak sa bavíme o tom, že štát má nejaké určité právomoci a kompetencie v nastavovaní vo svojom pôsobení pre vytváranie podnikateľského prostredia, tak tuto trafil absolútne vedľa. Proste pre podnikateľské prostredie neurobil vôbec nič, zdá sa, podľa parametrov, ktoré sú nastavené a sú nastavené nie na základe striktnej a jasnej vlády pravidiel, ktoré by mali byť obsiahnuté v zákonoch, ale skôr na tom, že bude predmetné rozhodovanie viac súťažou krásy ako dopredu nárokovateľných alebo dopredu vypočítateľného spôsobu uplatňovania toho, kto a na základe akých podmienok to dostane. Zdá sa, že toto zostáva v rukách ministra a politických nominantov a podobne.
Takže musíme odmietnuť navrhovanú úpravu a možnože vydať sa inou cestou, ako deformovať konkurencieschopnosť našich podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorá bude tá správnejšia, preto myslím si, že tu padol procedurálny návrh, aby sa stiahol tento návrh, ja dávam procedurálny návrh, aby sa vrátil tento návrh na prepracovanie a ministerstvu a bola zachovaná ambícia niečo s cestovným ruchom na Slovensku robiť, ale nie na základe týchto parametrov, ktoré sme dostali na rokovanie parlamentu, pretože mám za to, že skôr uškodia, ako pomôžu.
Posledná poznámka k tomuto návrhu zákona. Na tejto schôdzi ste nás z vládnej strany prekvapili ešte inou oblasťou, ktorej sa venujem viacej. A to je kultúrna oblasť, keď nie priamo z ministerstva urobili, ale môj poslanecký kolega z výboru pre médiá a kultúru urobil úplne rovnaký scenár pri Audiovizuálnom fonde, keď jeden z mála exaktných a taxatívne vymedzených spôsobov, ako sa budú prideľovať dotácie pri filmoch, ktoré môžu byť slovenskej produkcie, alebo pri filmoch, ktoré budú vznikať na Slovensku, kde bola striktná podmienka pridelenia tejto dotácie dvoch miliónov eur pri natočení, toto, čuduj sa svete, proste na výbore pozmeňujúcim návrhom kolegu Senka zmizlo a opäť sa dostalo do roviny súťaže krásy, a teda bude rozhodovať iba minister, kto nejakú dotáciu proste v miere 400 000 až 800 tisíc dostane. Myslím si, že v tejto miere ste sa nevydali správnou cestou, bombardujete parlament rozhodnutím, ktoré odstraňuje vládu práva a presných pravidiel, v ktorých sa aj čím ďalej, tým horšie dá vyznať, a väčšia miera centralizácie alebo ministerského rozhodovania vôbec nevedie k tomu, že by sme nadobúdali alebo že by obyvatelia nadobúdali istotu, že, ak budú či kvalitne natáčať alebo kvalitne podnikať v cestovnom ruchu, budú mať v tomto podporu štátu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Som rád, že pán poslanec Viskupič spomenul aj iné prípady, pretože takisto tie dokresľujú skutočnosť, že na jednej strane táto vláda hovorí, že má napnutý rozpočet, a na druhej strane sú stále ďalšie a ďalšie prípady plytvania a zbytočného prerozdeľovania cez centralizované funkcie na úrovni štátu. On spomínal okrem tohto nezmyselného dotačného zákona aj Audiovizuálny fond. Ja chcem pripomenúť takisto návrh zákona o odbytovom fonde, to je to, na čo sme skoro už zabudli. A to bol tiež presne takýto istý návrh zákona, o tom, že všetci, čo vyrábajú na Slovensku v odbore potravinárstva, budú platiť do fondu, a pán minister spolu s ďalšími sedemnástimi úradníkmi bude o tom rozhodovať. Našťastie pod tlakom verejnej mienky aj po tom, čo sme urobili krik, tak občania to pochopili, tá verejná mienka sa obrátila na našu stranu a minister pôdohospodárstva v tomto prípade bol nútený tento nezmysel stiahnuť. Ja verím, že po tom, čo tu odznelo dnes v pléne na adresu tohto nezmyselného lobistického zákona, sa dočkáme aj stiahnutia návrhu zákona o údajnej podpore cestovného ruchu. Ďakujem pekne.

Tento zákon, ktorý tu predkladá pán minister Počiatek, je absolútne základným princípom, s ktorým sa neustále stretávame, keď dostávame podobné typy zákonov. My totižto nemáme a nikdy sme sa nezhodli na tom, čo chceme, aby Slovensko v oblasti turizmu predstavovalo, lebo buď budeme lákať bohatých Rusov, ktorí pre J&T by mohli byť zdrojom nejakých netušených peňazí, alebo budeme chcieť, aby do týchto hotelov chodili Česi, Maďari, Poliaci. Mňa sa pýtali ľudia pred rokom už z turistickej organizácie, prečo tam prestali Poliaci chodiť. No ak tam budú chodiť ruskí turisti, tak stredná trieda Poliaci ako turisti nebudú tam prichádzať. To si jednoducho treba uvedomiť, prepánajána. Ja rozumiem, že keď niekomu tečie do topánok a je tu vláda, na ktorú môžu pritlačiť, a ona im dá peniaze, dva milióny, dvadsať miliónov, to je jedno, veď predsa tých peňazí na Slovensku je dosť, tak to urobia, pretože my máme nezodpovedných ľudí a okrem toho nemáme jasnú víziu, kde ten turizmus chceme dostať. Stále argumentujeme, že chceme byť ako Rakúšania. Ale Rakúšania sa dohodli, kde bude to a kde bude to. A žiadne takéto rozdávanie dvoch miliónov a neviem koľko miliónov nikdy v Rakúsku nebolo.

Ďakujem za poznámky a pripájam sa k tej výzve, aby bol tento, tak ako ho nazval kolega Štefanec, stiahnutý alebo prepracovaný nezmyselný lobistický zákon.
A chcem len dodať, že ten ťažký zápas zo spoliehania sa na vzbudzovanie ohlasu verejnej mienky už začína byť symptomatický pre rokovania Národnej rady. Proste v jednom kuse upozorňovať na to, a môžeme to nazvať hranie sa s vypúšťaním balónov a s tým, či si to teda opozícia všimne a či nejakým spôsobom si národ rozhnevá alebo nerozhnevá, je pre mňa falošná hra. Spomeniem to ešte raz. A to je ten moment, že vieme rozdávanie peňazí pre konkrétnych vybraných producentov zabaliť do podpory slovenského filmu, vieme rozdávanie peňazí pre konkrétne vybrané lobistické skupiny zabaliť do podpory cestovného ruchu a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Nemyslím si, že degradovanie rokovaní parlamentu by malo byť o odkrývaní, kde sa v zákonoch, pre živého boha, nachádza schovaná akákoľvek lobistická skupina. Proste keď sa toto z rokovania pléna parlamentu pri vládnych návrhoch zákona nedostane čím skôr, tak budeme degradovať vôbec celý spôsob výkonu zastupiteľskej demokracie, lebo moc a peniaze proste korumpujú. A zdá sa mi, že tu niekomu tá moc výrazne zachutila, že niekto má pocit, že mu všetko prejde. Toto ale prejsť proste nemôže, to pán minister, dúfam, stiahne a opraví to do tej podoby, aby ten lobistický záujem z toho netrčal ako povestné brvno z oka. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. S mnohými vecami, ktoré tu boli povedané, musím súhlasiť, napríklad jedna z tých posledných bola o tom, že by sme sa mali baviť vecne a nesnažiť sa tu o naprávanie niečoho, čo sa tam podľa vás dostalo z iných dôvodov.
Základom ale celej tejto debaty a scestnosti tej debaty je, že som hneď na úvod povedal, že žiadna dotácia nebude. A povedal som to už aj predtým, než vôbec zákon išiel do pléna. Áno, mal som možnosť aj stiahnuť zákon, ale vzhľadom na to, že zákon rieši množstvo iných vecí, rozhodol som sa, myslel som si, že vám stačí deklarácia toho, že dotácia sa nekoná. Sme v prvom čítaní, nemôžeme ju vypustiť hneď v prvom. Čiže jedine som mohol zastaviť ten zákon, ktorý potrebujeme z iných dôvodov. Ale je predsa jasné a jasne to bolo povedané, že dotácia nebude. Tak neviem, načo sme tu strávili dve hodiny s týmto krikom, ktorý ste tu mali, pretože neviem, čo ešte vlastne riešime. Ak vám teda nestačí tá deklarácia, pochopil by som, že by ste kričali v druhom čítaní, keby sme to pozmeňujúcim návrhom nevynechali, ale v tomto prípade, je to podľa mňa len nejaký alibizmus.
Bolo tu aj niečo vecné. A je to o tom, že kolega Sulík polemizoval nad celkovo mechanizmom. A povedal by som, že keď už nejaká úvaha, tak to je jediná relevantná, či dotácie ako také majú alebo nemajú zmysel.
A teraz na ozrejmenie toho, prečo tá dotácia. Ako som už hovoril, už bolo avizované dávnejšie z mojej strany, že dotácia nebude. A ten dôvod je jednoduchý. Už na rokovaní vlády prebehla diskusia medzi naším ministerstvom a ministerstvom financií na tému, aký bude prínos tejto dotácie. A podmienečne sme posunuli aj cez rokovanie vlády tento návrh, že je dôležité, aby sme sa dohodli s ministerstvom financií na tom, či to má alebo nemá pozitívny prínos pre rozpočet. A tá dotácia nebude v skutočnosti preto, preto na to v rozpočte nič alokované nie je a ani nebude, pretože nie sme schopní sa ujednotiť s ministerstvom financií práve na tom výpočte toho pozitívneho efektu. Zaoberal sa tým Inštitút pre finančnú politiku, matematici. Z môjho pohľadu je to matematická vec. Keď sa nájde systém, ako dostať do rozpočtu viac peňazí, vždy ho podporím. Čiže z môjho pohľadu išlo o čisto matematickú záležitosť, ktorá, bohužiaľ, sa na úrovni matematikov nedala dorátať do takej podoby, že by to rozpočet podporiť mohol. Z toho dôvodu tá dotácia jednoducho nebude, pretože v rozpočte na to nie sú peniaze. Neviem, koľkokrát to mám ešte opakovať. (Reakcia z pléna.) Mal som len dve možnosti, buď ísť s týmto zákonom ďalej, alebo ho stiahnuť.
Ako hovorím, v tom zákone je veľa iných vecí, ktoré považujeme za dôležité, o ktorých sa tu dnes nerozprávalo. A sú to napríklad veci, ako je možnosť spájania sa oblastných organizácií, hlavne vycibrenie toho, na čo tie oblastné organizácie cestovného ruchu vôbec môžu míňať peniaze. Dodnes ich míňali krížom-krážom na všetko možné. Dokonca tam došlo aj k nehospodárnemu vynakladaniu tých dotačných peňazí, ktoré dostávajú podľa iného zákona, historicky.
Ako som pochopil, s tým zákonom nikto z vás nemá problém, aj keď ho zaviedla naša predchádzajúca vláda. Dokonca pán Zajac sa tu k tomu zákonu hlásil, aký je to výborný zákon. Urobili ste vy za vašej vlády jeho novelu, ktorá tiež niečo precizovala. Čiže pokračujeme v precizovaní toho zákona. Preto je ten zákon a nikto nespochybňuje, že ten zákon ako taký význam má. Tak preto som chcel pokračovať s tým, že deklaratórne jasne poviem, že dotácia nebude, v druhom čítaní vynecháme tento bod a všetko je v poriadku, ale zrazu tu počúvam úplne nejaké fantazmagórie. Všetci ste odignorovali tento jednoduchý a holý fakt a bavíme sa tu o nezmysloch.
Čiže ak bolo niečo na skutočné vecné zamyslenie, tak to bola pripomienka pána Sulíka, či a ako vôbec má nejaký zmysel niečo v budúcnosti dotovať. Chápeme liberálne názory pána Sulíka v tom, že on dotácie ako také vôbec neuznáva. Ja si myslím, že dotácia môže mať zmysel, ak je explicitne matematicky ukázané, že to môže mať pozitívny prínos pre rozpočet. Každé euro v rozpočte zmysel má.
A teraz k tomu ako došlo, lebo všetko to bola matematika a výpočet toho, že v prípade, že by tá dotácia priniesla príchod 60 000 nových turistov vízových? Už som spomenul dôvod, prečo 35 eur je, že toľko stoja víza. Čiže by to bolo z tohto pohľadu neutrálne. A ten počet nocí bol definovaný podľa toho, kedy prekročí vyšší výnos na DPH a na dani a na poplatkoch, ktoré tu zaplatí ten turista, tú dotáciu. Čiže to je jednoduchá matematická úloha. Zrazu sa to tu zvrtlo na úvahy o všetkom možnom, o benzíne do helikoptér. A neviem, čo to tu ešte všetko padalo. To už sa naozaj nedá počúvať, pretože vy už sa to tu snažíte prekričať celé. Však bavme sa vecne.
A faktom je, že nikdy nebolo povedané, že toto je pre nejakú konkrétnu skupinu. V konečnom dôsledku si pomôžem tým stanoviskom Združenia cestovného ruchu, pretože pôvodný zámer Združenia cestovného ruchu a vôbec podnikateľov v cestovnom ruchu bol jednoduchý: „Znížte nám sadzbu DPH na turistické služby.“ To tiež zrovna nie je podľa môjho názoru systémový prístup. Ale snažili sme sa im nejakým spôsobom vyjsť v ústrety. A vymyslela sa nejaká spoločná koncepcia, čoho výsledkom bolo toto: Matematicky nefunguje táto metóda tak, ako sme si to predstavovali, preto je už absolútne zbytočné sa o tom aj ďalej baviť, lebo nebude existovať tento dotačný systém.
A prečo hovorím ešte o tom stanovisku Združenia cestovného ruchu? Vy máte zjavne aj nejakú schizofréniu, ako som to tu detailne počúval. Na jednej strane sa bavíme o tom, že napríklad Rada SACR, ktorá viac-menej zastrešuje reprezentantov podobného združenia, sa vám páči, lebo to sú tí odborníci, čiže treba ich počúvať. Keď teda niečo podporia a vám sa to nepáči, tak ich počúvať netreba. Tak aj v tomto si treba urobiť jasnejší názor.
A čo sa týka toho ataku na to, že teda zákon novelizuje množstvo iných vecí a jedna z nich je, že napríklad napráva aj chybu, keď vznikla v rámci novely, ktorá bola uskutočnená za vašej vlády tohto zákona. Tam pozmeňujúcim návrhom bolo vsadené ustanovenie, ktoré hovorilo o právomoci Rady SACR menovať riaditeľa SACR. Ale to sa dostalo do kolízie so zákonom o výkone vo verejnej službe, pretože ak generálny riaditeľ alebo kandidát na generálneho riaditeľa SACR prejde výberovým konaním, musí byť už menovaný do funkcie. Čiže nemôže medzi tým byť ešte nejaký medzičlánok, ako je Rada SACR, ktorá by toto mohla zmeniť. My len tým naprávame nejakú poruchu v zákone, ktorú ste, pán Zajac, vy do toho zákona vniesli. Takže žiadny iný dôvod na to nie je. A myslím si, že je veľmi racionálny.
A sa tu niektorí pýtali, čo sa tam vlastne deje. Tak ja si myslím, že tam, kde sa niečo deje na tých rokovaniach s tými združeniami a zväzmi cestovného ruchu, asi by bolo najlepšie zájsť a skúsiť možno aj niečo iné vymyslieť, lebo ja si myslím, že podpora cestovného ruchu je určite dôležitá.
A vzhľadom na štruktúru nášho hospodárstva by bolo veľmi zmysluplné, keby sme boli na tom tak ako niektoré okolité krajiny, ako napríklad Rakúsko. Ale niečo treba pre to urobiť. Toto bol jeden z nápadov, ktorý teda matematicky nefunguje, preto nebude, ale určite tu bude treba niečo iné. Ale nič som nepočul, že by ste niečo vymysleli. Mali ste tiež čas niečo vymyslieť v minulosti. Nikto z vás s ničím neprišiel. Čiže toto bol aspoň pokus. Dopadol tak, ako dopadol. Nabudúce k tomu aj ja asi zvolím iný prístup. Ďakujem za slovo, skončil som. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Návrh zákona zrušuje a zároveň nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Hlavnými cieľmi návrhu zákona sú zvýšenie ochrany ciest II. a III. triedy pred deštrukčnými účinkami ťažkej nákladnej dopravy, a to zavedením plošného zákazu jazdy na cestách III. triedy, zavedenie možnosti spoplatnenia ciest II. a III. triedy, zvýšenie sankcií za porušenie zákazu vjazdu nákladného vozidla na cestu II. a III. triedy, zavedenie objektívnej zodpovednosti na úseku mýta, čím sa má docieliť efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie konanie v protiprávnom skutku, ako aj zvýšenie pokút za porušenia.
Ďalej ustanovuje rámec pre poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta na území Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/750/ES o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov, ktorým sa ustanovujú podmienky pre zaručenie interoperability mýtnych systémov, čím zároveň dôjde k vykonaniu tohto rozhodnutia. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 727). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 697 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dni a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, som si čítal tento návrh zákona a keby som nežil na Slovensku, mal klapky na očiach, nepoznal širšie súvislosti, tak by som možno povedal, že tento návrh zákona dáva rámec na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta, zavádza monitorovanie ciest II., III. tretej triedy nákladnou dopravou, rozširuje výber mýta na cestách I. triedy, zavádza Centrálny register priestupkov, následne sa vyberie viacej na pokutách. Podľa tohto návrhu, keď som to čítal, prínos pre štátny rozpočet je 11,5 mil. Človek by mohol povedať, je to celkom dobrý zákon. Ale sme na Slovensku a keď si niečo také čítam, okamžite začnem rozmýšľať v širších súvislostiach a musím si položiť otázku, či tu niečo nesmrdí.
Pán minister, hneď na 5. strane v dôvodovej správe, a to je to podstatné, čo smrdí na tomto návrhu zákona, sa píše jednou vetou, pritom zákon je obsiahly, dôvodová správa je obsiahla, vyhlášky obsahuje: „Náklady súvisiace so spoplatnením ciest II. a III. triedy nulovou sadzbou a zavedením inštitútu objektívnej zodpovednosti budú hradené z vlastných zdrojov NDS.“ Ja sa pýtam, kto je NDS, NDS je nejaká neziskovka alebo súkromný subjekt? NDS, akciová spoločnosť, je štátna akciová spoločnosť, stopercentná dcéra. To znamená, náklady, ktoré vydá NDS na monitorovanie ciest II., III. triedy, budú aké? Pýtam sa vás, pán minister, aké budú náklady NDS na toto monitorovanie, na rozšírenie spoplatnenia ciest I. triedy a kto to robí. Robí to NDS? Dámy a páni, nie, pre NDS to robí súkromná firma SkyToll. Tento zákon je o tom, že firme SkyToll ideme nahnať nový biznis, nové financie.
Pán minister, dneska ste tu hovorili o súťaži. Za prvej vlády Roberta Fica ste vysúťažili firmu SkyToll na prevádzku elektronického mýta za 852 mil. eur, ďalšie tri ponuky potom boli zo súťaže vyradené, pričom najnižšia cena bola nižšia o 200 mil. eur, 200 mil. eur, 6 mld. slovenských korún. A vy tu idete niečo hovoriť, že RegioJet sme nevysúťažili. Boli ste minister financií. Takto ste vysúťažili SkyToll, ktorý zostal v súťaži sám s najdrahšou ponukou. A dneska im ideme dávať ďalší biznis, fajn, možno pre nich.
Chcem sa spýtať, pán minister, Európska komisia ešte nás dáva na Súdny dvor Európskej komisie do Štrasburgu za túto súťaž? Čítal som, že sú tam nejaké podmienky ešte, dve podmienky. Zdalo by sa na prvý pohľad, že to nesúvisí s týmto návrhom zákona, ale súvisí to s ním, pretože keď týmto návrhom zákona ideme dať biznis SkyTollu, zákon sa tvári celý čas, že to elektronické mýto tu môže vyberať hocikto a dokonca aj zahraniční. Pravda je taká, prax a realita je taká, že mýto na Slovensku vyberá SkyToll a bude vyberať SkyToll. Pán minister, za našej vlády sme znížili splátky SkyTollu. Pán minister, darmo kývate hlavou. (Reakcia navrhovateľa.) Prihláste sa do rozpravy, pán minister, neskáčte mi do reči. Buďte chlap, prihláste sa do rozpravy.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, pán minister, takisto vás poprosím...

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Pán predseda, ja neskáčem do reči pánu ministrovi ako on mne. Znížili sme splátky pre SkyToll. Vy im idete teraz ďalší biznis dohodiť. Toto je meritum tohto návrhu zákona. A môžeme sa baviť ďalej.
Áno, definujete, že sa zavedie Centrálny register priestupkov na ministerstve dopravy, 3 mil. eur bude stáť podľa vášho návrhu zákona, ktorý som si prečítal. Bude vysúťažený alebo je vysúťažený? Odkiaľ ste tú čiastku nabrali. Tri milióny, to je pekná suma za Centrálny register priestupkov.
A podľa toho návrhu zákona definujete, že sa vyberie na pokutách, a na to sa vás chcem naozaj spýtať, rozdiel naviac 14,6 mil. eur. Ešte raz prečítam z dôvodovej správy, tieto pokuty sa dotýkajú zvýšeného príjmu rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Keď to dobre čítam, je to naviac 14,6 mil. eur. Prezídium Policajného zboru v pripomienkovom konaní sa vyjadrovalo a hovorilo, že priestupky ohľadom elektronického mýta sa neustále znižujú. Naozaj tí ľudia nevediac o tom vošli nejakým traktorom na cestu I. triedy alebo na diaľnicu a následne dostali pokutu. Ľudia už sú poučení, kamionisti si dávajú pozor. Priestupky sa znižujú a my chceme vybrať o 14,6 mil. eur viacej na pokutách. Tak to by ma zaujímalo, ako ste k tomu číslu dospeli, to by ma veľmi zaujímalo, pretože namaľuje sa tak poslancom, že vlastne 3 milióny za centrálny register nie je až tak veľa, keď následne vyberieme 14,6 mil. a na prvý pohľad povieme, 11,5 mil. nám zostane. Ale ja si myslím, že keď sa znižujú priestupky, idú dole teraz počet priestupkov, tak vybrať o 14,6 mil. eur viac je nemožné. To funguje akurát na papieri.
A viete, čo je zaujímavé na tom, ako sa budú monitorovať cesty II., III. triedy zatiaľ s nulovou sadzbou? Vidím tu pána Blanára. Vo vyhláške, ktorá je pri tomto návrhu zákona, sa píše: „Správca výberu mýta si môže uplatňovať od vyššieho územného celku náklady súvisiace s výberom mýta na cestách II. a III. triedy na a) vybudovanie služby, investičné náklady, predpis mýta, výber mýta, distribúciu a správu a údržbu palubných jednotiek, vynucovanie, zákaznícke služby, centrálny dohľad, poskytovanie informácií, údržbu a opravy technológií, obnovu a inovácie technológií.“ Samosprávne kraje toto budú platiť? Zatiaľ sa bude vyberať nulová sadzba. To znamená, budú len platiť. Ja rozumiem tomu, že do budúcnosti, ak sa bude vyberať aj týchto cestách mýto, tak by to malo nejaký zmysel pre samosprávne kraje, lebo v návrhu zákona sa píše, že to, čo sa vyberie na týchto cestách II. a III. triedy, samosprávne kraje musia použiť na obnovu týchto ciest II. a III. triedy. A ony ich naozaj potrebujú, aby boli obnovené. Ale keď sa bude vyberať nulová sadzba, celú tú investíciu zatiaľ zaplatia samosprávne kraje alebo NDS-ka, štátna akciová spoločnosť, stopercentná? Aký to bude mať dosah na verejné financie? Koľko miliónov, koľko desiatok miliónov to bude stáť? Toto potrebujeme vedieť.
Preto dávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený na dopracovanie, pretože poslanci Národnej rady nemôžu byť oblbovaní nejakými číslami, keď tu štát ide cez NDS-ku vyplatiť nevieme koľko miliónov eur.
Čo sa týka ciest I. triedy, sa majú rozšíriť ďalšie cesty I. triedy, na ktorých sa bude vyberať elektronické mýto. V zásade sa dá s touto myšlienkou súhlasiť. Naozaj nemôžeme mať cesty I. triedy, na ktorých nákladná doprava platí elektronické mýto, a cesty I. triedy, na ktorých to neplatí. Následne tie kamióny chodia po tých iných cestách, na ktorých sa neplatí elektronické mýto, ľudia majú zničené domy, zničené cesty a štát na tom nevyberie nič. Na tom by nebolo nič zlé, pán minister, ale základný problém je tu viete v čom? My máme celé kraje, kde nemáme žiadne diaľnice a rýchlostné cesty a máme len cesty I. triedy, samozrejme, II. a III. ešte. Ale máme cesty niekde len I. triedy, na východnom Slovensku severojužný ťah. Máme niekde len cesty I. triedy. To znamená, že bez ohľadu na to, či budeme vyberať elektronickým mýtom poplatky na jednej ceste alebo na druhej ceste, tie kamióny musia tadiaľ prejsť a ľuďom budú ničené domy a budú takisto ničené cesty, ktoré nie sú stavané na túto záťaž.
A kde smerujem? Pán minister, vy nestaviate diaľnice a rýchlostné cesty. Pán minister, 18. mesiac ste ministrom dopravy, začali ste stavať päťkilometrový obchvat Žiaru nad Hronom, jedinú diaľnicu, rýchlostnú cestu. Zmysel elektronického mýta a spoplatnenia ciest I. triedy je v tom, máš diaľnicu, na ktorej platíš mýto, a máš cestu I. triedy, na ktorej platíš mýto. Ktorú cestu si vyberie vodič aj nákladného auta, aj osobného auta? Vyberie si diaľnicu a rýchlostnú cestu. Je tak menšia spotreba, menšia únava, časová úspora. To je zmyslom spoplatnenia ciest I. triedy. Musíme mať diaľničnú sieť a rýchlostné cesty. Pán minister, za osemnásť mesiacov ste začali stavať päťkilometrový obchvat Žiaru nad Hronom. Môžeme spoplatniť aj všetky cesty II. a III. triedy, I. triedy, kadiaľ budú chodiť kamióny, nákladná doprava? Veď ony niekadiaľ musia chodiť. Stavajte diaľnice a rýchlostné cesty. Dva roky na stole máte ponuku na diaľnicu Hubová – Ivachnová, je to veľmi dôležitý úsek pri Ružomberku, z Ružomberka je už dneska dopravný lievik, neuzatvorili ste to, jeden a pol roka na tunel Višňové. Od februára ste spustili päť úsekov na R2. Čo je s nimi, ako sa to uzatvára? R7, smer Bratislava – Dunajská Lužná, veď tam už ľudia nemôžu prejsť cez cestu. R4 na východnom Slovensku z Prešova na Svidník zastavili ste. Bol tu vysúťažený projekt. V tomto čase sme tak mohli mať projektovú dokumentáciu, mohlo sa ísť do územného rozhodnutia a následne do stavebného povolenia do súťaže. Zastavili ste to. Pán minister, 18. mesiac ste ministrom dopravy. My sme 18 mesiacov vládli, áno, vláda skončila veľmi skoro. Posledné tri mesiace sme kúrili a svietili. Pán minister, ministra dopravy Figeľa ste po šiestich mesiacoch išli odvolávať preto, že zastavil výstavbu diaľnic. On začal stavať štyri úseky na D1 za tých 18 mesiacov, na R4 Košice – Milhosť a môžem pokračovať ďalej. Čo ste urobili vy za 18 mesiacov?
Čudujem sa premiérovi tejto republiky, že takého ministra dopravy ešte drží na svojom mieste. Buď nemá odvahu, alebo nemá silu vás odvolať, nevraviac už o nešťastí, ktoré sa stalo v Kurimanoch pred rokom. Tu na začiatku schôdze som požiadal, aby bola predložená správa o vyšetrovaní tejto tragédie, ktorá sa stala. Štátna akciová spoločnosť NDS ako investor dozorovala tento rozostavaný most, ktorý spadol. Tam štyria ľudia zahynuli, ďalší boli zranení. Poslanci strany SMER odmietli vôbec správu, aby poslanci Národnej rady a občania sa dozvedeli, čo je s tým vyšetrovaním po roku. Pán minister, nerobíte nič.
A keď spomínali ste toľko súťaže, je problém naozaj pri Hubovej – Ivachnovej, pri tom Ružomberku v tom, že chcete dať túto zákazku štvrtému v poradí? Preto sa to toľko dlho ťahá? Alebo je to preto, že na tunel Višňové chcete dať druhému v poradí? Preto sa to tak dlho ťahá? A sú splnené kritériá a dá niekto najnižšiu cenu, má vyhrať a má sa stavať a vy ho máte kontrolovať, aby staval za toľko, za koľko podpísal zmluvu, a nie dodatkami navyšovať ceny.
Tretí príklad, ako súťažíte, je železnica pri Trenčíne, druhý v poradí, o 40 miliónov drahší. Takto chceme súťažiť, takto chceme stavať?
Pán minister, ako chcete prestavať tie miliardy eur, ktoré ste s premiérom slávnostne oznámili na jar tohto roku? Osem miliárd ste povedali, že to je? (Reakcia navrhovateľa.) Do roku 2016. Spamätajte sa, máte 18 mesiacov vo funkcii ministra dopravy a päť kilometrový úsek obchvatu Žiaru nad Hronom, aj to čiastočne len v polovičnom profile.
Všetky diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré na Slovensku sa dneska stavajú, sú tie, ktoré spustil do výstavby a vysúťažil minister Figeľ. Toto nech občania vedia, aj na východnom Slovensku, keď chodia okolo Fričoviec. A môžu si obzrieť ten most, ktorý je pri Fričovciach, ktorý sa stavia výsuvnou skružou, ktorá nemá žiadnu oporu na zemi. Tak sa mal stavať aj most v Kurimanoch a nebol by potom spadol. Kto schválil iný technologický postup? A keď niekto schválil iný technologický postup, kto skontroloval, že nebol dodržaný projekt? Ako je možné, že na tejto stavbe sa fakturuje výsuvná skruž, niečo, čo sa tam vôbec nerobí? Vie o tom Európska komisia, že sa tu platia a fakturujú práce, ktoré vôbec nie sú vykonávané?
Pán minister, môžeme spoplatniť cesty I. triedy, ale potrebujeme stavať diaľnice a rýchlostné cesty, netreba naháňať biznis SkyTollu a treba začať stavať za európske peniaze a za európske ceny. Táto vláda najviac šetrí aj toho roku aj na budúci rok tým, že nečerpá európske zdroje. To mi je už len šetrenie, to vám poviem. Peniaze, ktoré nám sem prichádzajú skoro zadarmo z Bruselu, aby sme tomu rozvoju našej krajiny, regionálnemu rozvoju trošku pomohli, tak toto nebudeme čerpať. To je už len šetrenie!
Poslanci KDH takýto návrh zákona v žiadnom prípade nemôžu podporiť. A bol by som rád, aby ste v rozprave vystúpili a vysvetlili tie veci, na ktoré som sa pýtal. Ďakujem za pozornosť.