25. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kým príde pán minister, tak pre pána Petráša aj pána Duchoňa by som rád povedal ešte jednu vec: toto, čo som urobil teraz ja vám, je slabulinký odvar toho, čo tu stváral váš predseda, keď my sme boli vo vláde. Kolegu Jurčíka tu nechal trikrát čítať. Bolo to úbohé, nechutné, sa tu predvádzať jak malý chlapec. Čiže aby ste si nemysleli, že teraz ja mám zapotreby toto robiť. A ešte raz, bol to slabučký odvar, slabučký oproti primitívnemu sprostému konaniu vášho predsedu.
A teraz počkám na pána ministra a potom budem pokračovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Krátka prestávka do príchodu pána ministra.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Pán minister, dúfam, že neopustíte sálu v tom momente, ako začnem rozprávať, hej. (Vyslovené s pobavením. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Takže pokračujeme v rokovaní, nech sa páči.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Ďakujem veľmi pekne. No, to, čo budem teraz hovoriť, sa týka samozrejme aj zákona o tabakových daňových známkach. Chcel by som primerane reagovať na vás, keďže ste predtým nevystúpili v rozprave, ale až po nej.
Ja si myslím, že jedna chybná úvaha, ktorú robíte, je tá, že dávate do jednej kopy falošné známky, ktoré vyrába niekto niekde v garáži, a falošné, respektíve nie falošné známky, ale známky, ktoré boli vytlačené po pracovnej dobe. Vy sám ste uviedol, pán minister, uviedli príklad tých jeansov Lewis, že teda počas pracovnej doby sa vytlačí x tých oficiálnych a potom sa ešte nechajú bežať stroje. A v zapätí vravíte, no a stalo sa teda aj na súde, že predávali falošné kolky. A ja si myslím, že to treba fakt rozlišovať. Je veľký rozdiel, že ten kolok, ktorý nie je oficiálny, či vznikol tým, že bežal ešte chvíľu na tom stroji, teda, že ten stroj ešte chvíľku bežal, lebo to potom vlastne nie je falošný kolok, on je originálny, pravý, len bol vytlačený mimo režimu, alebo či niekto naozaj v garáži tlačí kolky, a tak ako sú falošné peniaze v obehu. Lebo keď sa bavíme o tom druhom probléme, teda keď je ten druhý dôvod, ten primárny, to znamená, že niekto v garáži tlačí niekde kolky, tak tým nijak nezabránite, keď presuniete tie tlačové zákazky zo súkromných firiem do štátnej firmy. Ten v tej garáži si to bude tlačiť naďalej. Zabránite to ale tým, keď zvýšite bezpečnosť tých známok. Vraveli ste, že hologram vytlačí dnes kdekto. Áno, preto sa robia už dnes kolky, ktoré reagujú na ultrafialové svetlo a povedzme sú dvojfarebné kolky, alebo ten QR kód, atď., ale toto všetko sa dá stanoviť ako podmienka pre udelenie licencie, na toto netreba súkromnú tlačiareň. Teraz... (Hlas predkladateľa.) Prosím? Teda, sorry, štátnu tlačiareň.
No a teraz vraveli ste, že v roku 2011 bola teda kontrola vykonaná, predpokladám v každej tlačiarni jedna, a z vašej informácie mne teda vyplynulo, že v 2012. roku nebola vykonaná žiadna kontrola a v 2013. tiež nie. Čiže takmer dva roky štát sa vôbec nezaujímal o to, kde sa tie známky tlačia, to po prvé. Po druhé, keď sa stalo, že poľská tlačiareň odmietla pustiť vášho človeka to skontrolovať, tak to je dôvod na odobratie licencie. Už by som ďalej nediskutoval o tom. A opäť je tu ten príklad s tým Harmanom, že on teda vystrieľal ľudí s ilegálnou zbraňou, a na psychotesty musia ísť tí, čo majú legálne zbrane. Tu poľská tlačiareň cenín odmietne sprístupniť priestory nejakému vášmu kontrolórovi a vy postihnete tých, ktorí to neodmietli, ktorí to robia poriadne. Čiže bolo by dobré to tu rozlišovať. A to je, skrátka, dôvod na odobratie licencie. Lenže vy najprv na tie kontroly musíte chodiť, boli ste pred dvomi rokmi naposledy.
A tu by som sa chcel opätovne vás opýtať a poprosiť o odpoveď, či už vystúpite v rozprave alebo v záverečnej reči, máte vy podozrenie, že v tých tlačiarniach, slovenských, ktoré majú licenciu v tých dvoch tlačiarniach, bežia alebo bežali stroje po tej oficiálnej šichte alebo po tej oficiálnej časti, kedy sa tlačili tie známky? Lebo keď máte podozrenie, tak to mení celú vec. A potom moja ďalšia otázka bude, čo proti tomu robíte, lebo vieme, že dva roky tam nikto nič kontrolovať nebol, alebo rok a trištvrte. A keď podozrenie nemáte, tak potom si myslím, že sa koncentrujete na nesprávny moment. Lebo to, že sú falošné kolky, o tom niet pochýb, len týmto to zrejme nevyriešite.
No a ďalšia vec, čo môže štát robiť, je snažiť sa o zlepšenie. A tu opäť nehrá rolu, či to je štátna tlačiareň, alebo súkromné, keď vy budete zvyšovať tie požiadavky, lebo ich budete rovnako nejakým výnosom alebo vyhláškou zvyšovať aj voči tej štátnej tlačiarni.
A pán kolega Petráš teda povedal, že veď dôležité je, aby to ostalo na Slovensku a je jedno, či je to štátna alebo súkromná tlačiareň. Ja si myslím, že to vôbec nie je jedno. Pozrite si na štátne podniky, ako sú vedené. Cargo. Cargo mohlo byť sprivatizované v roku 2 000, pomôžte mi, ´06, zastavil to váš veľký vodca, privatizáciu. Odvtedy to spôsobilo stovky miliónov eur strát. Toto nemuselo byť, toto, možnože by to ďalej pôsobilo straty, ale už by to nebol problém náš, všetkých, problém štátu. Už by to bol problém tých nových majiteľov, súkromných. A toto je podstatný rozdiel.
Keď si pozriem, že akí, či už neschopní alebo schopní všetkého, manažéri sú dosadení do štátnych podnikov, a i keď som teda presvedčený, že počas našej vlády v priemere tí manažéri sú predsa o niečo vhodnejší, ale aj tak. Jednoducho štát čo vlastniť nemusí, nech nevlastní, lebo vieme, veď to tu všetci dobre vieme, ako to dopadne. Dopadne to tak, že sa tieto podniky tunelujú, tunelujú a že sa v nich šafári. A nezabránime tomu dlhodobo. Ja som bol dva roky, skoro dva roky šéfom OLO, sme to tam dali veľmi slušne do poriadku, zisk sa, neviem, tridsaťnásobil, respektíve náklady klesli o 30-násobok zisku a po mne tam prišli ľudia, ktorých síce nebudem menovať, neboli to zo SMER-u, ale z tej druhej strany, a vybrali to jak zlatú hus, jak vianočnú hus to vybrali. Aký zmysel mala celá moja dvojročná robota, keď potom tam prišli nejakí, ktorí nemali žiadne zábrany?! Ako prvé kúpili nejaký nezmyselný pozemok, ktorý by nemohli kúpiť, keby to OLO bolo v tej situácii tak zadlžené, ako bolo. Štátne vlastníctvo jednoducho je zlé.
Uvediem vám ešte jeden príklad, SPP. SPP bolo sprivatizované, ale len čiastočne. A môžeme sa baviť o tom, či dobre alebo zle, a jak to bolo s tým kurzovým rizikom a podobne, ale treba si uvedomiť inú vec. V rokoch 2006 až 2010, čiže počas prvej vlády Roberta Fica, dochádzalo k masívnemu tunelovaniu SPP, a to cez dividendy, ktoré ale neboli kryté reálnym ziskom, ale vytvorili sa prehodnotením tovaru, prehodnotením majetku. A takto sa vybralo asi 2 mld. eur z SPP, ktoré SPP ale nezarobilo. A teraz Robert Fico síce hovorí, že vy ste sprivatizovali SPP a zahraniční vlastníci si vybrali 3,5 mld. eur. No oni si to vybrali, ale vďaka Robertovi Ficovi, lebo jednoducho, samozrejme, on dostával tú istú sumu, nie on, ale teda štát, kvázi ako držhubné, oni si vybrali o 2 mld. viac, ako boli reálne zisky, a tým, že precenili majetok a vyplatili si tzv. superdividendu. To sa dialo každý rok od dvetisíc šiesteho alebo siedmeho. Toto je problém s tým štátnym vlastníctvom. A v tejto tlačiarni cenín to samozrejme bude oveľa menšie, ale bude to. Ten princíp bude naďalej. Opäť tam bude nejaký týpek, ktorý chápe, že z cudzieho krv netečie, ktorý by sa zrejme v súkromnom sektore, by si na slanú vodu nezarobil, ale preto, lebo je kamarát, ja neviem s kým, tak tam bude dosadený.
Preto aj, pán minister, tá vaša ambícia teda, že teda chcete vyrobiť, alebo vytvoriť štátnu tlačiareň cenín, opäť ten úmysel je pekný, ale je problematický v tom, že keď sa pozrieme už na tie detaily a na to konkrétne vyhotovenie, tak zas tam bude niekto, kto bude hlavne tam šafáriť.
Povedali ste, pán minister, že vy máte teda odvahu to riešiť. To ja sa teším a oceňujem, že máte odvahu. Aj Robert Fico mal odvahu sa ísť súdiť s Achmeou, ale teraz nás to všetkých, aj vás, bude stáť 50 mil. eur! Lebo Robert Fico mal odvahu. Neschopný právnik, ktorý by, ktorému by mali zakázať sa k právnym veciam vyjadriť, on povie, ja mám odvahu, ja sa teraz idem súdiť s Achmeou, lebo ja mám odvahu, a ostatní sú zbabelci, tí, ktorým sa nepáči, že to budú musieť platiť. Toto je moja obava, keď poviete, lebo tá myšlienka je pekná, jasné, vytvoriť veľkú solídnu, silnú tlačiareň cenín. Len si uvedomte, že to je, to, štát, po prvé, nemá toľko zákaziek, po druhé, nebude to dobre manažovať. A teraz ten argument, že koľko peňazí sme za to zaplatili. No ja neviem, koľko išlo do zahraničia, ale to, čo sa platilo na Slovensku povedzme súkromným tlačiarniam, tak že by toto mal byť nejaký problém, či tie peniaze inkasuje štátna tlačiareň od štátu, lebo tiež vystaví faktúru nejaký povedzme štátny podnik, alebo súkromné? Čo spraví ten majiteľ tej súkromnej firmy? No zaplatí za to svojich ľudí, zaplatí im mzdy, bude to efektívnejšie zrejme, kúpi nejaké, bude mať nejaké prevádzkové náklady a zvyšok je zisk, za ktorý čo? Postaví si dom s bazénom? No tak dobre, no tak ostane to tu. Správny sociálny demokrat si kúpi hodinky za 30 000 eur, to je predsa prašť jak uhoď.
No a teraz, že teda tá Kremnica je unikátna. Je unikátna svojou históriou, treba ale aj povedať, že za posledných 20 rokov bolo, ten archív, ktorý je zrejme na tom to najcennejšie, jak to povedať, no rozkradnutý, tam, tam už je len zlomok z tých vecí. A možnože, keď sa o tomto bavíme, by, pán minister, nebolo od veci to nechať preveriť, že čo všetko z toho archívu pomizlo. A nielen počas vašej vlády, ale celkovo za posledných 20 rokov, aby ste neboli prekvapený, že tá hodnota tej Kremnice... No a teraz čo, kvôli tomu to budeme udržiavať, lebo sídlia v 500 rokov starej budove? Ja si myslím, toto je práve to, čo bráni skutočným dobrým a racionálnym riešeniam, že my si povieme: no tak, lebo 500 rokov tlačia mince, tak teraz musia tlačiť ešte aj štítky, tie známky na alkohol alebo na tabak. Tu vidím v týchto úvahách problém.
Na záver by som ešte rád teda zopakoval, moja otázka, dúfam, že odpoviete, či máte podozrenie, že v tých existujúcich súkromných tlačiarniach tlačia aj po pracovnej dobe navyše. A druhá vec, čo som povedal, že oceňujem, že teda pravdepodobne až, že sa neskôr bude hlasovať, aby vôbec ten zákon existoval ako celok a legislatívci sa mohli na to pozrieť a pri tejto príležitosti možnože aj doriešiť tú otázku pri tom § 53, čo som predtým vravel, tie lehoty, ten posun lehôt.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel, pán minister, len na základe istých 20-ročných skúseností s tou produkciou známok, na ktorú som sa odvolával predtým, vysloviť takú drobnú obavu, že samozrejme na vybavenie vysoko kvalitnej a na bezpečnostné prvky náročnej tlače by bolo veľmi cenné zohľadniť, aká potreba je, by som povedal, bežania rotačiek.
Ono sa to možno nezdá, známok sa kedysi lepilo viac ako dnes, ale už pred 15-mi rokmi celoslovenská produkcia poštových známok bola vytlačiteľná za 3,5 až 4 pracovné dni pražskej tlačiarne. A teda ak sa kúpi náročná technika, tak odrazu stojíme pred otázkou, čo robí zvyšných 240 alebo 220 pracovných dní v tej tlačiarni? A to je pri kalkulácii kvalitných mašín ozaj potom otázka, že mincovňa razila veľmi úspešne mince pre Mauretániu a pre iné krajiny a samozrejme aj akciová spoločnosť Pražská tiskárna cenín je veľmi vďačná za akúkoľvek zákazku, lebo neviem, ak sa nezmenili tie údaje, poštové známky potrebné Českej replike na jeden rok pre poštu ako inštitúciu, je schopná Pražská tiskárna cenín vytlačiť za menej ako 14 dní. A teraz sú ešte mnohé dni v tom roku, keď by tie rotačky niečo potrebovali, ak sú drahé, ak sa majú splácať, alebo teda akýmsi spôsobom oplatiť.
To znamená, toto je niekedy pri takejto kvalitnej investícii tiež na zváženie.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, povedali ste, že keď sa 500 rokov tlačia mince v Kremnici, že sa budú tlačiť aj známky, že to teda nie je dôvod. Áno, že to nie je dôvod. Ale ja si myslím, že určite, samozrejme, že toto nie je dôvod, ale Mincovňa Kremnica je podnik s dlhodobou tradíciou, kvalitnou technológiou, spolu s profesionálnymi pracovníkmi umožňuje tomuto podniku vyrábať okrem tradičných mincí aj plakety, známky, štítky a mnohé iné produkty.
Základom pre Mincovňu v Kremnici je kvalita a ich výrobky spĺňajú tie najvyššie kritériá tejto kvality. Vysoká bezpečnosť tlače a kvalita kontrolných známok budú zárukou minimalizácie falšovania kontrolných známok a minimalizácie úniku daní. Toto je hlavný dôvod tlačenia. Regióny Žiar a Turiec spolu susedia a sú poddimenzované ponukou práce. Je tu vysoká nezamestnanosť a ak sa vytvoria nové pracovné miesta, je to nielen v prospech žiarskeho regiónu, ale aj teda susedných regiónov, ako som už spomínala, ako Turiec.
Čo sa týka toho tunelovania štátneho podniku, myslím si, že ste to nemysleli vážne, pretože kremnická Minciareň je vysoko zisková, a o tom tunelovaní by sa dalo pochybovať, čo ste hovorili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani Hufková, to, čo som povedal k Mincovni Kremnica, bolo myslené v súvzťažnosti k archívu. Tam bol mimoriadne cenný archív za celých, za stovky rokov, čo sa vytlačilo. No keď tam pošle pán minister Kažimír kontrolu a nechá teda zistiť, že koľko z toho archívu ešte zostalo, lebo ten je rozkradnutý, to nemá so ziskovosťou tej Mincovne nič do činenia, tak aby náhodou sme neboli všetci prekvapení, že kde to zmizlo. Tak to po prvé.
Po druhé, čo sa týka tej ziskovosti. Keď minister financií, alebo teda nie on, ale povedzme tá komisia, ktorá sa spomína v zákone, keď stanoví cenu nejakej známky na tej, tej daňovej, toho daňového štítu na fľašu nejakého liehu, on môže stanoviť cenu takú, aby to bolo vždy v zisku. Tak dnes to stojí pol centa a stanoví cenu na 5 centov a bude to v zisku. Ako, viete, keď máte monopol daný štátom, tak ste v zisku vždy, lebo je to len otázka, ako sa administratívne stanoví cena. A to je to, čo som hovoril aj predtým, že budú dražieť tie pásky, na celej litrovej fľaši to veľa nespraví, na tých malých to už niečo robiť bude. A takto viete zabezpečiť ziskovosť. Ale, skrátka, to nie je ono, nechce sa mi to teraz rozoberať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
A prosím o kľud v miestnosti, páni poslanci.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ja by som vzhľadom na prednesené rozsiahle pozmeňovacie návrhy k tomuto predmetnému vládnemu návrhu zákona, tlač 653, ale aj k predchádzajúcemu zákonu, tlač 652, by som vás láskavo chcel poprosiť, že či by bolo možné preložiť hlasovanie o týchto dvoch zákonoch na ďalšie hlasovanie podľa vášho programu, samozrejme. To jedna vec, čo chcem povedať.
A chcem odpovedať ešte Richardovi Sulíkovi na otázky, pokúsim sa kulantne odpovedať. Áno, takéto podozrenie šetrí colný kriminálny úrad. Odpovedám tak, ako môžem odpovedať. A čo sa týka manažmentu, šetrí ho, takýto typ podozrenia, šetrí colný kriminálny úrad. Dobre? Áno. (Reakcia na hlas z pléna.) A chcem ešte povedať, že čo sa týka takých trošku latentných obviňovaní manažmentu štátnej Mincovne v Kremnici, chcem len ubezpečiť, že je tam totožný manažment asi deväť rokov, ktorý prežil vládu Mikuláša Dzurindu, prvú vládu Roberta Fica, vládu Ivety Radičovej a prežije aj vládu Roberta Fica. Ďalšiu si, predpokladám, pokiaľ to znamená aj konfrontáciu ohľadom archívov, ktorú ja počúvam prvýkrát, bude sa veľmi dať jasne odstopovať, ak sú tam nejaké problémy.
Ale opakujem, tá firma si zažila svoje aj boľačky z hľadiska toho, keď nemala prácu, veľmi dobre zarobila na razbe, samozrejme, euromincí pre nás aj pre iné krajiny. A pevne verím, že sa teraz zhostí aj tejto úlohy, ktorá nie je ľahká, je to pre nich nový projekt, ale ubezpečujem vás, že manažment je tam totožný a je totožný, pretože bol úspešný z toho hlavného hľadiska, ekonomického, je tam totožný skoro desať rokov, bez akýchkoľvek vplyvov politických, čo je podľa mňa správne.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, tlač 652, presunuli na zajtra.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vládny návrh zákona sa predkladá za účelom zníženia administratívnej záťaže v cenovej evidencii. Navrhujeme zrušiť povinnosť viesť a uchovávať cenovú evidenciu pre podnikateľov, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien, a ktorými sú mikroúčtovné jednotky podľa zákona o účtovníctve, tak ako bol ráno schválený, alebo pre fyzické osoby účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré spĺňajú dve z nasledujúcich troch podmienok: celková suma ich majetku nepresiahla 350 000 eur, obrat nepresiahol 700 000 eur a ide o podnikateľov s počtom zamestnancov nižším ako desať. To je identická definícia ako pri mikroúčtovnej jednotke aj pri právnických osobách, ktorá nie je vymyslená, ale transponovaná z európskej legislatívy.
Ďakujem veľmi pekne, toľko na úvod. Ďakujem.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 658), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 739 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 223 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 318 zo dňa 9. októbra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 215 zo dňa 8. októbra 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, uznesenie č. 119 zo dňa 8. októbra 2013. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenách, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, schváliť.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 235 zo 14. októbra 2013.
Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.