25. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Dôvodom novelizácie zákona o Eximbanke je prijatie nového oznámenia Komisie, čiže ide o formu transpozície. Týmto oznámením sa reguluje štátna pomoc v oblasti krátkodobého poistenia vývozných úverov s cieľom predísť potenciálnemu narušeniu alebo odstrániť už existujúce narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu nielen medzi vývozcami v rôznych členských štátoch, ale aj medzi poisťovateľmi vývozných úverov pôsobiacich v rámci Európy ako celku.
Novela zákona reaguje aj na úlohu, ktorá vyplýva nielen z programového vyhlásenia vlády, ale aj z reálnej potreby diverzifikácie našich exportných cieľov, teda z hľadiska našich exportných kapacít. Lebo z hľadiska povahy ekonomického cyklu naozaj sú časti sveta, ktoré sú v lepšej kondícii ako tie časti sveta, ktoré sú klasickými dovozcami našich výrobkov. A nechcem hovoriť toľkokrát opakovanú pravdu o tom, ako je slovenská ekonomika závislá od exportu. Čiže rozširujeme možnosti poskytovania služieb Eximbanky napríklad aj pre subdodávateľov, pre dodávateľov, ktorí exportujú, čo je významný krok.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa návrh novely zákona zameriava na nové vymedzenie poistných rizík, na aktualizáciu finančných nástrojov a produktov Eximbanky, na podporu exportu a na úpravu vnútorného hospodárenia Eximbanky.
Toľko na úvod, ďakujem.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 661, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:
Národná rada uznesením č. 740 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, je to ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 319 zo dňa 9. októbra 2013, a výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 216 zo dňa 8. októbra 2013; odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 224 zo dňa 8. októbra 2013. Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2 a 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 661, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 236 zo 14. októbra 2013.
Ďakujem.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Hlavným zámerom predloženia návrhu zákona je čiastočná implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 89/666/EHS a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. Ďalej je to implementácia opatrenia č. 22 z druhej etapy Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 a implementácia opatrení vyplývajúcich zo Správy o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, dňa 3. júla 2013 ho prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu, čo je tlač 600a k predmetnému návrhu zákona, dňa 15. októbra tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, skončil som, pán predseda.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada svojím uznesením č. 745 zo 4. septembra tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, pričom za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor. Určila zároveň lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť, ústavnoprávny výbor svojím uznesením 287 z 8. októbra tohto roku a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 203 z 8. októbra tohto roku. Z uvedeného gestorského, z uvedeného uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci a jeden doplňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade... (Reakcia z pléna.) Pán kolega Sulík... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec Sulík, buďte taký láskavý, nevyrušujte – dobre? – spravodajcu. (Reakcia z pléna.) Pán Sulík, venujte sa, buďte taký láskavý...
Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Brixi, Otto, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená svojím uznesením ústavnoprávneho výboru č. 327 z 15. októbra tohto roku.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja naozaj veľmi stručne, lebo moja zdravotná dispozícia mi nedovoľuje ani dlho hovoriť, tak veľmi, tak sa pokúsim sústrediť na to, čo je podstatné.
Vo všeobecnosti cítim potrebu opakovane povedať môj zásadný nesúhlas s predlohou tohto návrhu zákona. Pán minister, vy ste v odôvodnení uviedli, že hlavným cieľom tejto novely je implementácia jednej smernice, implementácia akčného plánu boja proti daňovým podvodom a akčného plánu na zlepšenie podnikateľského prostredia, alebo ako sa ten plán volá. Tá implementácia by počkala na ďalšiu novelu Obchodného zákonníka, ktorú pripravujete, a keďže nepomôže táto novela ani v boji proti daňovým podvodom, ani nezlepší podnikateľské prostredie, takže tým pádom sa javí ako úplne zbytočná a podľa mňa by tu nemala vôbec byť.
Je to druhá novela v poradí, ktorú prerokovávame, ktorá je údajne novelou, ktorá má zabrániť daňovým podvodom, ale jako už bolo v diskusii k tomuto návrhu zákona opakovane povedané, fakt, že sa budú musieť peňažné vklady vkladať pred vznikom spoločnosti na účet v banke a nielen správcovi vkladov, nič na právnej istote veriteľov nezmení. Vieme veľmi dobre, že na druhý deň po vzniku obchodnej spoločnosti tieto vklady môžu byť vybraté a premenené na iný majetok obchodnej spoločnosti a je to úplne v poriadku. Čiže tieto, nenapĺňa táto novela hlavné ciele, akurát rozmnožuje novely Obchodného zákonníka. A musím povedať, že zjavne kódexy si už nevážime úplne, ale úplne, vôbec nijako, pretože novelizujeme ich len tak jednou novelou za druhou, aj keď tieto novely nič neriešia.
Ale keďže som dospela počas prerokovávania tohto návrhu zákona k presvedčeniu, že nič vás neodradí schváliť túto novelu zákona, tak si teda dovoľujem využiť tento priestor a predložiť pozmeňovacie návrhy k Obchodnému zákonníku, a síce dva pozmeňovacie návrhy. Dva pozmeňovacie návrhy, ktoré podľa mojej mienky môžu vyriešiť konkrétne problémy praxe. A keďže túto novelu tu máme a bude schválená, tak si dovolím ju využiť na to, aby sme riešili reálne problémy, ktoré v praxi obchodných spoločností existujú.
Tá prvá novela, ktorá je podľa mojej mienky z hľadiska praxe dôležitejšia, chce riešiť situáciu, keď máme spoločnosť s ručením obmedzeným na Slovensku, ktorá má jediného spoločníka a na tohto jediného, na majetok tohto jediného spoločníka je vyhlásený konkurz či už na Slovensku alebo v zahraničí a podľa dnešnej právnej úpravy potom toto konkurzné konanie postihuje aj dcérsku spoločnosť, ktorá môže byť úplne zdravá.
Ja som na výbore hovorila o jednom, že mám konkrétnu skúsenosť konkrétneho prípadu, keď na Slovensku úplne zdravá spoločnosť s ručením obmedzeným mala obrovské problémy, ktoré vyplynuli z toho, že jej materská spoločnosť, jej matka v Rakúsku zbankrotovala, a bol veľký problém túto dcérsku spoločnosť zachrániť. Medzičasom, minulý týždeň som bola na Myjave a dozvedela som sa tam o prípade ďalšej spoločnosti s ručením obmedzeným, 170 zamestnancov, uhradené všetky záväzky, materská spoločnosť v Nemecku zbankrotovala, vedie sa tam bankrot a je proste problém to riešiť, pretože naša legislatíva s tým nepočíta a neumožňuje vlastne, aby ten konkurzný správca mohol, ak je záujem, ak je investor, predať tento obchodný podiel niekomu, kto má o túto zdravú spoločnosť záujem.
Dovoľujem si preto predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorý som predložila aj na výbore. Ja viem, že pán minister vtedy nemal dostatok času, aby sa mohol s touto novelou oboznámiť. Medzičasom uplynul ďalší týždeň, tak verím, že nájde táto novela podporu, respektíve tento pozmeňovací návrh podporu. Dovolím si ho prečítať.
V čl. I sa za bod 8 vkladajú nové body 9 až 12, ktoré znejú:
"9. V § 148 ods. 1 prvej vete sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o jediného spoločníka.".
10. V § 148 ods. 2 sa slovo "Vyhlásenie" nahrádza slovami "Ak nejde o spoločnosť jediným spoločníkom, vyhlásenie" a za slová "spoločníka" sa vkladajú slová "zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku".
11. V § 148 ods. 3, mňa to vyrušuje (Reakcia na ruch v sále.), ospravedlňujem sa, v § 148 ods. 3 sa slovo "Ak" nahrádza slovami "Ak nejde o spoločnosť jediným spoločníkom, alebo ak" a slovo "exekúcia" sa nahrádza slovami "doručenie exekučného príkazu spoločnosti pri exekúcii".
12. V § 148 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Ak ide o spoločnosť s jediným spoločníkom, nemá vyhlásenie konkurzu na jeho majetok účinky podľa odseku. 2. Vyhlásením konkurzu sa obchodný podiel jediného spoločníka stáva súčasťou konkurznej podstaty a práva spoločníka je oprávnený vykonávať iba správca konkurznej podstaty s tým, že prijaté plnenia patria do konkurznej podstaty."
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.".
Nech sa páči, odovzdávam spravodajcovi.
A mám ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý tiež vychádza čisto z praktických poznatkov, a síce dotýka sa zápisníc z dozornej rady akciovej spoločnosti, kde podľa súčasnej právnej úpravy každý jeden akcionár, aj ktorý má jednu jedinú akciu aj v akciovej spoločnosti, ktorá emitovala veľké množstvo akcií, má právo na zápisnicu z dozornej rady. V praxi to vo výsledku dnes znamená, že v zápisniciach z dozorných rád nemáme prakticky žiadne informácie, pretože akciové spoločnosti s viacerými akcionármi sa obávajú úniku informácií, ktoré by mohla zneužiť aj konkurencia, pretože stačí kúpiť jednu akciu na to, aby sa človek dostal k týmto informáciám. Preto navrhujem túto, toto oprávnenie aj jediného akcionára vypustiť s tým, že práva akcionárov na informácie sú zachované, pretože mu zostávajú zachované všetky akcionára, všetky práva akcionára pýtať sa predstavenstva o stave akciovej spoločnosti na valnom zhromaždení, aj teda s tou možnosťou vynútenia si týchto informácií.
Preto navrhujem:
V čl. I sa za bod 8 vkladá bod 9, ktorý znie:
"8. V § 178 sa vypúšťa odsek 7.".
Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Ja som na ústavnoprávnom výbore dávala ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý teraz nepredkladám, ktorý som uviedla aj tým, že je to možno provokačný pozmeňovací návrh, ktorý obsahoval úpravu sprísnenej zodpovednosti štatutárnych orgánov a za istých okolností aj ručenia spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným najmä pre prípad úpadku spoločnosti, ak úpadku spoločnosti predchádzali konania konateľa, respektíve spoločníka, ktoré znižovali alebo zmenšovali majetok spoločnosti na úkor veriteľov. Rozumiem tomu, že to je téma na prvé počutie náročná. Ja som pripravená sa k nej vracať.
Otvorila som to preto aj na ústavnoprávnom výbore a chcem sa dotknúť tejto témy aj preto a spomenúť ju znova, pretože som presvedčená, že jedine keď sa budeme zaoberať zodpovednosťou štatutárnych orgánov, konateľov spoločností s ručením obmedzeným a v istých prípadoch otázkou ručenia spoločníkov aj v spoločnostiach s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti, ak so zlým úmyslom a zneužívajúcim spôsobom v rozpore s poctivým obchodným stykom robia transakcie, ktoré zmenšujú majetok spoločnosti, ponechávajú spoločnosti len záväzky a potom veritelia nemôžu byť z tohto majetku uspokojení, pretože som presvedčená, že to je cesta, ako chrániť veriteľov vrátane štátnych veriteľov, vrátane daňových úradov, a nie cesta byrokratických opatrení, na ktorej je postavená aj táto novela zákona.
Ďakujem veľmi pekne, pán minister, aj za vypočutie. A verím, že tie pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila, nájdu podporu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel k tejto rozprave. V zásade v tom istom duchu, ako moja predrečníčka, len možno trošku v zhutnenej forme. Hlavne by som sa rád venoval tomu, tej pripravenej a navrhnutej povinnosti osôb, ktoré vkladajú základné imanie do spoločnosti, vložiť ho fyzicky do banky, to znamená na samostatný účet zriadený správcom vkladu v banke. Vôbec sa nechcem venovať tomu, že v tom akčnom pláne boja proti podvodom, ak som dobre porozumel, bola myslená štátna pokladňa a nie banka. Ten dôvod pre mňa teraz nie je vôbec relevantný.
Pán minister, ja fandím tejto myšlienke, aj fandím vašim predstavám o tom, ako by sa mali meniť niektoré kódexy, aj ako ktorým smerom by sa mohlo, možno mohlo uberať ministerstvo spravodlivosti. A vôbec sa nebudem uchyľovať k tomu, čo ste povedali vy, keď som vystúpil minule, že tomu nerozumiem. Preto len poviem, že toto je podľa mňa, tento návrh je krok mimo. Nerozumiem tomu, či je to iba dohoda s ministerstvom financií o tom, že takéto niečo tu musí byť bez ohľadu na to, aké to bude mať účinky.
Pretože podľa môjho názoru vy sa miniete účinku, respektíve neriešite ten problém, ktorý tu máme, čo bol spomenutý. Je to aj tá právna istota, ale aj vymožiteľnosť práva, čo sa na prvý pohľad javilo, že toto chcete riešiť. Následne, až potom v rozprave vlastne, čo nevyplývalo zo žiadnej dôvodovej správy, ani z toho, čo bolo ako úvodné slovo povedané, ak si dobre pamätám, až potom ste povedali, že riešite karuselové podvody. Vy ale podľa môjho názoru karuselové podvody týmto spôsobom nevyriešite, pretože pre týchto ľudí, ktorí majú záujem zarobiť na štáte alebo na vratke DPH, je jedno, koľko peňazí minú na založenie spoločnosti. Je to naozaj jedno. Stačí im desať spoločností, je to 50 000 euro, a pritom ten zisk bude vyšší. Čiže týmto im nezabránime. Je to možno čiarka do toho, že áno, splnil som si svoju úlohu, že niečo takéto som predložil, ale podľa mňa tým, že to nebolo dotiahnuté, sa to nevyrieši.
Tá myšlienka naozaj nemusí byť zlá. Ale čo sa stane, je akurát to, že tým malým a stredným podnikateľom, ktorí majú v úmysle obmedziť svoju zodpovednosť, dáte ďalšiu prekážku v podobe naozaj fyzického vloženia peňazí do spoločnosti.
Áno, ja viem, že je to kapitálová spoločnosť, ale toto je ten trend. To je to, čo sa v praxi naozaj deje. To je ten problém. To ale, čo by sme mali riešiť, je to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, a to je zodpovednosť štatutárnych orgánov alebo osôb, ktoré konajú za spoločnosť a zaväzujú voči tretím osobám. Toto tento návrh nerieši a nerieši v zásade potom ani to, ako sa ten návrh javil.
A ja by som išiel možno omnoho ďalej, ako bol ten možno provokatívny návrh, a to je, upravil tú zodpovednosť čo do najširšej miery, samozrejme s výnimkami, aby neboli postihovaní slušní občania, a neriešil by som to iba pre prípad úpadku. Pretože paradoxom, čo máme na Slovensku, je, že my máme celkom podrobne upravenú zodpovednosť konateľov, ak hovoríme o eseročkách, ale aj keď títo konatelia celkom úmyselne porušujú zákon alebo spôsobia úpadok, prípadne už pri objednaní služby sú si vedomí, že túto službu nezaplatia, títo konatelia sú de facto nezodpovední.
Ja nepoznám jediné rozhodnutie súdu, kedy by konateľ bol zaviazaný nahradiť škodu spoločnosti tak, ako to je navrhnuté, ako to je upravené. Toto je podľa mňa najväčší problém. A tuto vieme predísť aj tým dépeháčkam, aj nielen daňovým podvodom, ale aj naozaj úmyselnému vyhýbaniu sa platenia svojich povinností zo záväzkového vzťahu. Tá zodpovednosť konateľov, opakujem, síce je upravená, ale v našom právnom prostredí a naša aplikačná prax ukazuje, že je to nevymožiteľné.
Ak ste, ešte sa vrátim k tej povinnosti vkladov do banky, ak ste mali v pláne, že chcete zvýšiť počet živnostníkov týmto, pretože ten počet sa naozaj zvýši, je to možnože legitímny cieľ, ale možno by bolo fér to aspoň priznať. To ako teda, ja keď robím nejaký návrh, alebo moji kolegovia, tak vždy tá dôvodová správa, je tam napísané to, čo sa tým návrhom sleduje. Tuto ten dôsledok, ten side effect, určite bude zvýšenie počtu živnostníkov.
Keďže som v prvom čítaní povedal, že očakávam nejaký pozmeňujúci návrh, aby tá úprava, ktorú navrhujete, bola vylepšená a ten návrh neprišiel, dovoľujem si ja prečítať svoj pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate veľmi jednoduchý. A to je, že sa vypustia tie ustanovenia, predhovory, ktoré zavádzajú povinnosť vložiť vklad do základného imania.
A teda vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 a 2.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
2. V čl. I v bode 9 v § 768l sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.
Ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem, pán minister. Zdravím opäť kolegov. Tak isto by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo už hovoril môj predrečník, a keďže on podal návrh, pozmeňujúci návrh na úplné vypustenie tej, tých 5 000 eur, čo musí byť zložených, tak zrejme ja už podávať nebudem. Ale rád by som teda vám uviedol zopár argumentov, prečo si myslím, že robíte chybu týmto návrhom.
Tak po prvé, je tu ten argument, že teda podvodníkov a teda veľkopodvodníkov chcete nejako obmedziť. Toto sa nestane preto, lebo naozaj veľkopodvodník, ktorý kradne státisíce eur na dépeháčke, napríklad si založí firiem, koľko potrebuje, vie, že tie peniaze aj tak stratené mať nebude.
A opäť raz je tu ten efekt toho pána Harmana, ja som to už dnes spomínal. Pár rokov dozadu vystrieľal v Devínskej Novej Vsi, zabil šiestich ľudí pištoľou alebo puškou, ktorú mal nelegálne upravenú, a naša koalícia, čo vymyslela, bolo ísť zavádzať psychotesty pre tých, ktorí mali zbrane legálne. Ako tam jednoducho nie je súvis. Vy dnes opäť, keď zavediete toto pravidlo, nepotrestáte tých, ktorí robia podvody, ale potrestáte tých, ktorí slušne podnikajú.
Aj keby ste odchytili zopár podvodníkov, tak stále je namieste otázka, že či je správne z pohľadu štátu, povedzme máme 50 000 eseročiek, dúfam, že nie som moc ďaleko od pravdy, a tak možno 1 %, 10 % je tých podvodných, tak 90 %, 45 000 eseročiek alebo majiteľov eseročiek budeme trestať tým, že zrazu musia zložiť, teda pri novo založených, peniaze, a aby sme odchytili pár. Pripomína mi to, ako keď chceme napríklad brániť tomu, že chceme mať menej mŕtvych zo smrteľných úrazov, keď niekomu padne tehla na hlavu, to sa, bohužiaľ, občas stane, život niekedy končí smrťou a povedzme dvoch, troch ľudí do roka zabije padajúca škridla zo strechy, a teraz vy by ste navrhli, pán minister, zákon, ktorý bude prikazovať všetkým chodcom chodiť v nejakých cyklistických prilbách. Tak je tam tá primeranosť. No otázka je, či kvôli dvom, trom mŕtvym teraz má celý národ chodiť s obandážovanými hlavami po ulici. Toto je niečo podobné. Nehovorím, že ani jedného podvodníka tým nepostihnete. Postihnete niekoľko, ale veľkému množstvu ľudí, ktorí chcú podnikať a chcú niečo tvoriť, úplne zbytočne sťažíte život, podnikateľský život.
Na druhej strane, áno, veľa ľudí prechádza na eseročky a otázka je, prečo to robia. No robia to preto, lebo štát nerovnomerne zdaňuje a zaťažuje odvodmi rôzne formy podnikania. Tak vieme, že najvyššie zaťaženie majú zamestnanci, potom idú živnostníci, potom idú eseročky, no tak tí ľudia sa prelievajú hore, dole, lebo, čo je úplne pochopiteľné a logické, optimalizujú svoje zaťaženie. Len potom by mala byť pre vás výzva, aj pre vás, i keď v rovnakom rozsahu aj pre ministra sociálnych vecí a ministra financií, výzva zaťažiť... (Vystupujúci sa odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím, nevyrušujte rečníka.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Mala by byť pre vás výzva zaťažiť všetky formy rovnako. To znamená, jedno akým spôsobom, to znamená, akou formou podnikania niekto docieli zisk, respektíve príjem 1000 eur, tak mal by platiť rovnaké dane. Keď toto spravíte, projekt UNITAS to napríklad robí, tak nebudú ľudia húfne migrovať do tých eseročiek, ale budú tam, kde sú, alebo budú podľa iných aspektov voliť právnu formu svojho podnikania. Ale toto je zlý administratívny zásah, ktorý skomplikuje nejakej množine podnikateľov život. Vy potrestáte slušných a skutočných podnikateľov. A hentí, tí podvodníci, tí sa vám vyhnú.
A teraz k samotnej sume, ktorú idete zavádzať, k tým 5 000 eur. Tak spoločnosť s ručením obmedzeným ručí neobmedzene svojím majetkom. To sa na prvé počutie možno zdá byť trochu paradox, ale tým, ktorí s tým trochu robia, je to úplne jasné. Čiže spoločnosť, nejaká eseročka ručí neobmedzene svojím majetkom, ale neručia už majitelia, na rozdiel od živnosti. No a teraz vstupuje do hry ten moment, že keď nejaký dodávateľ chce nejakej spoločnosti dodať, tak chce si pozrieť, že no tak dobre, do akého rizika idem. Keď má spoločnosť imanie 100 mil. eur, tak je zrejme viac kredibilná, ako keď má imanie 5 000 eur. (Reakcia predkladateľa.) Prosím? No, viete čo, keď nie je predĺžená a má naozaj vysoké základné imanie. Ja som toto sám zažil, ja som toto osobne zažil, my sme asi zoštvornásobili naše základné imanie a, v mojej bývalej firme, a získali sme napríklad od dodávateľov dlhšie splatnosti. Nemyslím, že to je ilúzia, tak ja som to každopádne zažil, zažil na vlastnej koži. Len... (Reakcia predkladateľa.) No veď dobre, ale viete, to, ja viem, že vždy sú podvodníci, len je veľké riziko a nebezpečie, keď v snahe postihnúť podvodníkov postihnete tých poctivých, lebo oni držia tento štát nad hladinou, oni generujú aj vašu výplatu napríklad a všetkých tých štyristotisíc ďalších štátnych zamestnancov. No a teraz povedať, dobre, áno, že poctiví áno, ale ja sa dívam len na tých podvodníkov, môže viesť k veľkému nebezpečiu a k veľkým rizikám.
Vrátim sa teda k tomu ručeniu. Čiže aby to ručenie, neobmedzené ručenie eseročky, aby teda nebolo, že nulové, tak sa zavádza nejaké základné imanie. To je pochopiteľné. Ale aký má zmysel, že tie peniaze musia byť fyzicky viazané na nejakom účte? Nestačí predsa, keby v prípade bankrotu sudca rozhodol, a nie aby mu to trvalo tri roky, rozhodol, že dobre, táto spoločnosť zbankrotovala, má napísané základné imanie 5 000 alebo 50 000 eur, v skutočnosti sa tam nenachádza nič, tak fajn, do tejto výšky siahneme na osobný majetok tých spoločníkov, ktorí teda povedali, že naša firma ručí, teda má to základné imanie? Ako to by bolo tiež nejaké administratívne opatrenie, ale týkalo by sa len tých krachujúcich firiem. (Reakcia predkladateľa.) No ja to chápem, len firma, keď krachuje, tak majetok nemá, väčšinou je predlžená. (Reakcia predkladateľa.) No veď, ale ja vám hovorím niečo iné, nieže majetok sa rovná základné imanie, ja vám vravím, že firma keď krachuje, tak už väčšinou je teda predlžená, čiže záväzky sú väčšie ako majetok. A v takej firme už nič nezoberiete, respektíve upokojíte akurát časť veriteľov. A tu predsa by mohol vstúpiť do hry súd a povedať, fajn, chlapci, vy ste to pekne ako teraz domrvili celé, vaša firma krachuje, majetok je vlastne už negatívny, a ale zároveň na registri, na registračnom súde máte napísané, že základné imanie spoločnosti je xy, do tejto sumy budete ručiť vaším osobným majetkom dodatočne k tomu, čo ste už prehajdákali v tej firme.
Toto by mohlo byť, keď chcete teda, naozaj keď vám ide o naplnenie zmyslu spoločnosti s ručením obmedzeným, toto by vedelo byť veľmi elegantné riešenie bez toho, že každého jedného, kto chce založiť eseročku, teraz mu prikážete a donútite ho 5 000 eur zložiť a mať ich naveky zložené. Nemôže s nimi pracovať, nič robiť. (Reakcia predkladateľa.) No nemôže, keď sa to nejakej banke tam zloží, tak čo s nimi môže robiť? (Reakcia predkladateľa.) Len do vzniku? Potom akože vznikne a potom si to zoberie? (Reakcia predkladateľa.) Čiže keď za to kúpi stroj... (Reakcia predkladateľa.) No keď to je naozaj takto, tak ja teda beriem späť moje posledné štyri vety a ospravedlňujem sa, nechám sa prekvapiť, či to bude naozaj tak. No tak a v tomto momente teda končím moje vystúpenie.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Len nie som si istá, či počuli aj rozprávajúci ten dialóg medzi vami.

Sulík, Richard, poslanec NR SR
Tak ale ja som počul.

Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil zareagovať samozrejme na tú diskusiu, lebo, a chcel by som samozrejme uviesť na pravú mieru niektoré veci, ktoré tu zazneli v rozprave.
Je fakt, že dnešná, lebo samozrejme ten novelizačný návrh má viacero bodov, ale všetci sme sa sústredili v tejto debate len na tú tému ohľadom skladania základného imania pri založení spoločnosti, a tá spoločnosť sa zakladá dnes tak isto s 5-tisícovým základným imaním ako minimálnym základným imaním.
Vtip je v tom, že dnes je možné v podstate účtovne alebo, ako by som povedal, tí, ktorí nie sú poctiví, keď ich takto nazveme, tak si založia tú spoločnosť tak, že zložia prostriedky ako keby na účet spoločnosti, ale do pokladne. Čo fakticky nikto nevie skontrolovať, prakticky tam nedáva nikto nič. Ale tá povinnosť zložiť 5 000 euro predsa platí aj dnes. Tak, aký je rozdiel medzi tým, keď má niekto povinnosť zložiť tých 5 000 euro na účet spoločnosti, alebo do pokladne, alebo na účet spoločnosti, myslím, bankový, pričom tie prostriedky sú viazané na bankovom účte len do momentu vzniku spoločnosti, potom s nimi môže voľne narábať ako so svojím základným imaním pre podnikanie?!
Takže, vážení, tu sa nemení nič v tomto smere, čo sa týka sumy, alebo prostriedkov na nakladanie. Akurát sa viaže tá suma, že reálne ich tam má zložiť, pretože dnes je situácia, že tie prostriedky tam neskladajú, hoci ich majú skladať, pretože je to kapitálová spoločnosť. Ak je to živnostník, tie prostriedky neskladá, pretože ručí celým svojím majetkom, kdežto spoločnosť, ak má ručiť majetkom spoločnosti, respektíve neobmedzene, ako ste správne povedali, tak aký je ten majetok od vzniku, keď tam nikto nič nezloží v reále? (Reakcie z pléna.) Ale veď existujú nejaké účtovné pravidlá. Tak poďme na kontrolu do tých novovzniknutých spoločností. (Výkrik v sále.) No ja vám garantujem, keďže z praxe viem, z praxe viem, že tam nikto nič neskladá, je to realita proste. (Výkrik v sále.) Myslíte si, že to bude efektívne? Myslíte, že to niečo spôsobí? Nie.
Ešte raz, čo sa týka povinnosti, my ani rozsah povinnosti čo do výšky nemeníme, my len ukladáme, aby tie peniaze reálne boli zložené, pokiaľ ide o kapitálovú spoločnosť. Čiže tu je veľký rozdiel. A samozrejme každý si rozmyslí, či tých 5 000 euro má na to, aby tú eseročku rozbehol, alebo nemá. A keď hovoríme o poctivých podnikateľoch, ktorí prechádzajú zo živnosti na eseročku, no tak mi nehovorte, že pokiaľ je dobrý podnikateľ, že tých 5 000 euro nemá. A ten, kto ich nemá, no tak nech nepodniká! Prepáčte, to nie je žiadna novinka. Veď my nezavádzame teraz novinku v tomto smere. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste si toto uvedomili.
Takže čo sa týka ďalších návrhov, ktoré tu boli predložené v rozprave. Ja som debatoval s pani poslankyňou Žitňanskou na ústavnoprávnom výbore a v podstate, keďže boli naozaj predložené priamo na rokovanie, tak som nemal možnosť ich vidieť. Po rokovaní u nás interne na ministerstve spravodlivosti sme sa dohodli, že nebudeme podporovať teraz, alebo nepodporím tieto návrhy, aj keď vecne zapadajú do rámca, ktorý my chceme v rámci väčšej novely budúci rok uskutočniť.
A čo sa týka témy, pán poslanec Sulík, pán poslanec, pardon, ja ešte, ak môžem, vy ste chceli navrhnúť zníženie základného imania, samozrejme to bude možné po novele, ktorú pripravujeme na budúci rok, ale zároveň je potreba povedať aj b, že nielen zníženie základného imania, ale zároveň aj zvýšenie zodpovednosti potom, buď konateľov alebo spoločníkov alebo obidvoch. A to treba nastaviť veľmi pozorne.
Pani poslankyňa Žitňanská o tom hovorila dnes a naozaj je to veľmi ťažká téma, pretože u nás tá zodpovednosť, ten mechanizmus nie je vybudovaný.
Takže toľko, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Účelom návrhu zákona je smerovať k eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe a k harmonizácii niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania.
Z aplikačnej praxe vyvstala potreba čiastočne revidovať, precíznejšia potreba podrobnejšie upraviť pôsobnosť zboru, oprávnenia príslušníkov zboru, donucovacie prostriedky a zákonné podmienky ich použitia, nanovo vyriešiť otázku oprávneného vstupu do objektov chránených zborom, ktorými podľa návrhu zákona nie sú len objekty generálneho riaditeľstva zboru a ústavov, ale aj objekty detekčného ústavu, ktorý plánujeme.
Z čoraz častejšie sa vyskytujúcich problémov v spojitosti s plnením úloh zboru, ktoré však nespôsobujú výlučne obvinení alebo odsúdení, ale aj tzv. civilné, teda tretie osoby, vyvstáva nevyhnutnosť zo zákona zakomponovať ako určitý prostriedok generálnej prevencie aj skutkové podstaty priestupkov zodpovedajúcich takémuto nežiaducemu konaniu.
Výpočet donucovacích prostriedkov upravených v platnom znení zákona sa rozširuje o ďalšie prostriedky, a to o obranný štít, použitie špeciálneho streliva a prostriedok k zamedzeniu priestorovej orientácie alebo k utajeniu fyzickej identity obvineného alebo odsúdeného, a to s cieľom zvýšiť možnosť použitia účinnejších a humánnejších donucovacích prostriedkov. Čo do podmienok a rozsahu použitia týchto prostriedkov, ide o obdobnú úpravu ako v prípade použitia porovnateľných donucovacích prostriedkov Policajným zborom.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá vplyv rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru a po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4 /2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 746 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň bola určená lehota na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona výbory prerokovali v stanovenej lehote a odporučili ho schváliť, ústavnoprávny výbor uznesením č. 288 z 8. októbra 2013, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 109 z 10. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 94 z 10. októbra 2013. Z uvedených uznesení výborov Národnej rady vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť.
Gestorský výbor zároveň na základe stanovísk výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač č. 654a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 328 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Zároveň si dovolím skonštatovať, ako to prezentoval aj pán minister, že tento návrh zákona plne podporujem z dôvodu, že vychádza z princípov Európskej únie ako taký a zároveň odporúčaní európskeho súdu.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.