25. schôdza

Ďakujem pekne, pán minister.
Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku?
Nech sa páči, pán poslanec, máte na to dve minúty.

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem, že ste prečítali odpoveď pána ministra pôdohospodárstva. Myslím si, ešte niektoré veci si preberiem osobne s ním, nechcem vás dostať do nejakej chúlostivej situácie, pretože je to jasné, že nebudete vedieť odpovedať na určité veci. Takže ďakujem za tlmočenie odpovede a nabudúce dovidenia.

V poradí desiatu otázku položil pán poslanec Viliam Novotný ministrovi, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky, ale pán poslanec Novotný tu nie je.
Takže pôjdeme k ďalšej otázke, v poradí jedenástej, ktorú položil pán poslanec Jozef Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi, ktorého zastupuje dnes pán podpredseda vlády Peter Kažimír, a otázka znie: "Osem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z koalície a opozície navštívilo nedávno Kosovo. Cestu financoval British Council. Podľa mojej mienky bola zaujímavá a užitočná. Okrem iného programu nás prijali štyria najvyšší činitelia v krajine. Nezastávam názor, že by sme mali Kosovo uznať, avšak zaujímali by ma možnosti spolupráce s touto krajinou, v ktorej je 75 % obyvateľov mladších ako 35 rokov. Aké sú vzťahy Slovenska k tejto krajine?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, slovenský postoj k statusu Kosova vychádza z Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo z marca roku 2007. Podľa tohto vyhlásenia "úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam a zároveň riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty OSN a ostatných medzinárodných právnych noriem".
Na strane druhej však Slovensko dlhodobo podporuje európsku perspektívu všetkých krajín Západného Balkánu a teda aj Kosova. Tento postoj sa odráža v existencii styčného úradu Slovenskej republiky v Prištine, ako aj v niekoľkých konkrétnych krokoch vrátane uznávania kosovských cestovných dokladov či podpore pre členstvo Kosova v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Členstvo Kosova v banke podporila Slovenská republika aj preto, aby prispela k hospodárskemu rozvoju a vytvoreniu štandardných pravidiel v tejto krajine.
Slovensko taktiež podporuje otvorenie rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode medzi Európskou úniou a Kosovom, ktoré by mali byť zahájené, ktoré by sa mali začať v októbri v roku 2013. Slovenskí vládni predstavitelia v roku 2013 absolvovali niekoľko bilaterálnych rozhovorov s predstaviteľmi prištinskej administratívy na okraj viacerých významných podujatí. Počas 68. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v septembri tohto roku som sa osobne, hovorí pán podpredseda vlády Lajčák, stretol s ministrom zahraničných vecí Kosova Enverom Hoxhajom, Hodžajom (Vyslovené foneticky.), prepáčte. V rámci stretnutí s kosovskými predstaviteľmi potvrdzujeme platnosť slovenskej pozície vo vzťahu k jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova, no zároveň zdôrazňujeme náš pragmatický prístup v otázkach, akými sú zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva Kosova a jeho sociálny a ekonomický rozvoj v procese transformácie.
V blízkej budúcnosti, už v novembri tohto roku bola predbežne avizovaná návšteva Slovenska ministerkou pre európsku integráciu Kosova Vlorou Citaku a kosovská strana má taktiež záujem potenciálne otvoriť takzvanú obchodnú kanceláriu v Bratislave, ktorá by však nemala diplomatický charakter.
Okrem stretnutí na úrovni vládnych predstaviteľov má slovenská strana záujem i na podpore projektov, ktoré umožňujú budovanie kapacít kosovských inštitúcií a transfer skúseností zo slovenského prostredia. Kosovská strana tak s podporou British Council uskutočnila v priebehu ostatných dvoch rokov niekoľko aktivít zameraných na študijné pobyty kosovských poslancov, parlamentných pracovníkov, predstaviteľov médií a mimovládnych organizácií na Slovensku. V máji tohto roku bola realizovaná takisto odborná stráž kosovských, stáž kosovských expertov na niekoľkých ministerstvách na Slovensku. Išlo o rezort financií, zdravotníctva a ministerstva vnútra a tiež, takisto v rámci slovenských mimovládnych organizácií.
V ekonomickej oblasti existuje spolupráca viacerých subjektov na individuálnej báze. Styčný úrad Slovenska v Prištine v prípade požiadaviek o pomoc a súčinnosť je podnikateľským subjektom nápomocný. Zatiaľ táto spolupráca prebieha bez angažovania sa slovenských podporných subjektov, napríklad Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, ktoré ku Kosovu zaujímajú rezervovaný prístup a nereagujú napríklad na pozvanie zo strany možných partnerov. Situáciu by mohol zmeniť fakt, že koncom júla tohto roku došlo k podpisu memoranda o porozumení medzi obchodnými komorami Srbska a Kosova.
Medzi Slovenskom a Kosovom funguje spolupráca tiež v justičnej oblasti prostredníctvom misie ULEX na základe memoranda, misie s rezortom spravodlivosti z roku 2011. V prípadoch závažnejšej povahy mimo rámca tohto dokumentu sa spolupráca odvíja na ad hoc báze. Príkladom rozvoja kontaktov je v kultúrnej oblasti, je spolupráca medzi mimovládnymi komunitami v Prizrene a v Banskej Štiavnici, súvisiaca s ambíciou Prizrenu dostať sa na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva už aj na základe skúseností, ktoré má samotná Banská Štiavnica. Priestor na vhodné formy spolupráce s Kosovom existuje samozrejme tiež v rámci parlamentnej dimenzie, čoho dôkazom je septembrová návšteva skupiny ôsmich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v Kosove. Presne tá, ktorú spomína vo svojej otázke pán poslanec Mikloško. Ale ide ďalej aj o konzultačné a školiace aktivity pre pracovníkov kancelárie kosovského parlamentu realizované pracovníkmi Národnej rady v júli tohto roku v zmysle memoranda o spolupráci medzi Národnodemokratickým inštitútom a Kanceláriou Národnej rady Slovenska ešte z roku 2007.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Mikloško, áno, chce doplňujúcu otázku. Poprosím pána poslanca Mikloška.

Ďakujem pekne za dobrú odpoveď. Kosovo bola zaujímavá návšteva, len niektoré, niektorých predsudkov sme sa zbavili, aj sám, ale niektoré otázky ostali otvorené. A ja sa, veľmi stručne zopakujem ich.
Príliš veľká ingerencia Ameriky, Spojených štátov a Veľkej Británie do záležitostí tejto krajiny. Na to sme odpoveď asi nedostali. Ďalej, otázka návratu srbského obyvateľstva do krajiny, so srbskou menšinou sme sa málo stretli. Postoje 90 % moslimského obyvateľstva ku kresťanskej menšine ortodoxnej, ktorej je dnes už iba 7 percent. Vyšetrovanie a odsúdenie minulých zločinov v Kosove, ktoré do Haagu na medzinárodný súd ešte doteraz neprišli, neviem či prídu.
Čiže to, že aj pán minister hovoril o nutnosti spolupráce s touto, by som povedal, mladou krajinou je veľmi dôležité. Aj keď nemáme s ňou diplomatické styky, veľmi chcem zdôrazniť kultúru, napríklad v tom Prizrene spomínanom je veľmi známy filmový festival DokuFest, kde občas aj Slováci sa objavia, ale proste tá kultúra tam srší z mnohých obyvateľov a veľmi odporúčam v nej pokračovať.
Zaujímavé, že táto krajina má suroviny, že nie je zadlžená, ale ani že nie je doteraz v žiadnych medzinárodných organizáciách, iba v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke, čo bude asi za chvíľu príčina, že sa táto krajina rýchlo zadlží.
No, takže teším sa, že ministerka európskej integrácie sem príde, je to fešná dáma, má 33 rokov. A prezidentka má 38 rokov. To sú asi najmladšie baby, ktoré sú vo vládach tuná krajín, takže teším sa na túto návštevu. Vlastne ja to ešte ministrovi potom zopakujem, keď sa s ním stretnem.
Takže ďakujem pekne za, že ste si ma vypočúvali.