25. schôdza

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem, že ste prečítali odpoveď pána ministra pôdohospodárstva. Myslím si, ešte niektoré veci si preberiem osobne s ním, nechcem vás dostať do nejakej chúlostivej situácie, pretože je to jasné, že nebudete vedieť odpovedať na určité veci. Takže ďakujem za tlmočenie odpovede a nabudúce dovidenia.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, slovenský postoj k statusu Kosova vychádza z Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo z marca roku 2007. Podľa tohto vyhlásenia "úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam a zároveň riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty OSN a ostatných medzinárodných právnych noriem".
Na strane druhej však Slovensko dlhodobo podporuje európsku perspektívu všetkých krajín Západného Balkánu a teda aj Kosova. Tento postoj sa odráža v existencii styčného úradu Slovenskej republiky v Prištine, ako aj v niekoľkých konkrétnych krokoch vrátane uznávania kosovských cestovných dokladov či podpore pre členstvo Kosova v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Členstvo Kosova v banke podporila Slovenská republika aj preto, aby prispela k hospodárskemu rozvoju a vytvoreniu štandardných pravidiel v tejto krajine.
Slovensko taktiež podporuje otvorenie rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode medzi Európskou úniou a Kosovom, ktoré by mali byť zahájené, ktoré by sa mali začať v októbri v roku 2013. Slovenskí vládni predstavitelia v roku 2013 absolvovali niekoľko bilaterálnych rozhovorov s predstaviteľmi prištinskej administratívy na okraj viacerých významných podujatí. Počas 68. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v septembri tohto roku som sa osobne, hovorí pán podpredseda vlády Lajčák, stretol s ministrom zahraničných vecí Kosova Enverom Hoxhajom, Hodžajom (Vyslovené foneticky.), prepáčte. V rámci stretnutí s kosovskými predstaviteľmi potvrdzujeme platnosť slovenskej pozície vo vzťahu k jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova, no zároveň zdôrazňujeme náš pragmatický prístup v otázkach, akými sú zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva Kosova a jeho sociálny a ekonomický rozvoj v procese transformácie.
V blízkej budúcnosti, už v novembri tohto roku bola predbežne avizovaná návšteva Slovenska ministerkou pre európsku integráciu Kosova Vlorou Citaku a kosovská strana má taktiež záujem potenciálne otvoriť takzvanú obchodnú kanceláriu v Bratislave, ktorá by však nemala diplomatický charakter.
Okrem stretnutí na úrovni vládnych predstaviteľov má slovenská strana záujem i na podpore projektov, ktoré umožňujú budovanie kapacít kosovských inštitúcií a transfer skúseností zo slovenského prostredia. Kosovská strana tak s podporou British Council uskutočnila v priebehu ostatných dvoch rokov niekoľko aktivít zameraných na študijné pobyty kosovských poslancov, parlamentných pracovníkov, predstaviteľov médií a mimovládnych organizácií na Slovensku. V máji tohto roku bola realizovaná takisto odborná stráž kosovských, stáž kosovských expertov na niekoľkých ministerstvách na Slovensku. Išlo o rezort financií, zdravotníctva a ministerstva vnútra a tiež, takisto v rámci slovenských mimovládnych organizácií.
V ekonomickej oblasti existuje spolupráca viacerých subjektov na individuálnej báze. Styčný úrad Slovenska v Prištine v prípade požiadaviek o pomoc a súčinnosť je podnikateľským subjektom nápomocný. Zatiaľ táto spolupráca prebieha bez angažovania sa slovenských podporných subjektov, napríklad Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, ktoré ku Kosovu zaujímajú rezervovaný prístup a nereagujú napríklad na pozvanie zo strany možných partnerov. Situáciu by mohol zmeniť fakt, že koncom júla tohto roku došlo k podpisu memoranda o porozumení medzi obchodnými komorami Srbska a Kosova.
Medzi Slovenskom a Kosovom funguje spolupráca tiež v justičnej oblasti prostredníctvom misie ULEX na základe memoranda, misie s rezortom spravodlivosti z roku 2011. V prípadoch závažnejšej povahy mimo rámca tohto dokumentu sa spolupráca odvíja na ad hoc báze. Príkladom rozvoja kontaktov je v kultúrnej oblasti, je spolupráca medzi mimovládnymi komunitami v Prizrene a v Banskej Štiavnici, súvisiaca s ambíciou Prizrenu dostať sa na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva už aj na základe skúseností, ktoré má samotná Banská Štiavnica. Priestor na vhodné formy spolupráce s Kosovom existuje samozrejme tiež v rámci parlamentnej dimenzie, čoho dôkazom je septembrová návšteva skupiny ôsmich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v Kosove. Presne tá, ktorú spomína vo svojej otázke pán poslanec Mikloško. Ale ide ďalej aj o konzultačné a školiace aktivity pre pracovníkov kancelárie kosovského parlamentu realizované pracovníkmi Národnej rady v júli tohto roku v zmysle memoranda o spolupráci medzi Národnodemokratickým inštitútom a Kanceláriou Národnej rady Slovenska ešte z roku 2007.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za dobrú odpoveď. Kosovo bola zaujímavá návšteva, len niektoré, niektorých predsudkov sme sa zbavili, aj sám, ale niektoré otázky ostali otvorené. A ja sa, veľmi stručne zopakujem ich.
Príliš veľká ingerencia Ameriky, Spojených štátov a Veľkej Británie do záležitostí tejto krajiny. Na to sme odpoveď asi nedostali. Ďalej, otázka návratu srbského obyvateľstva do krajiny, so srbskou menšinou sme sa málo stretli. Postoje 90 % moslimského obyvateľstva ku kresťanskej menšine ortodoxnej, ktorej je dnes už iba 7 percent. Vyšetrovanie a odsúdenie minulých zločinov v Kosove, ktoré do Haagu na medzinárodný súd ešte doteraz neprišli, neviem či prídu.
Čiže to, že aj pán minister hovoril o nutnosti spolupráce s touto, by som povedal, mladou krajinou je veľmi dôležité. Aj keď nemáme s ňou diplomatické styky, veľmi chcem zdôrazniť kultúru, napríklad v tom Prizrene spomínanom je veľmi známy filmový festival DokuFest, kde občas aj Slováci sa objavia, ale proste tá kultúra tam srší z mnohých obyvateľov a veľmi odporúčam v nej pokračovať.
Zaujímavé, že táto krajina má suroviny, že nie je zadlžená, ale ani že nie je doteraz v žiadnych medzinárodných organizáciách, iba v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke, čo bude asi za chvíľu príčina, že sa táto krajina rýchlo zadlží.
No, takže teším sa, že ministerka európskej integrácie sem príde, je to fešná dáma, má 33 rokov. A prezidentka má 38 rokov. To sú asi najmladšie baby, ktoré sú vo vládach tuná krajín, takže teším sa na túto návštevu. Vlastne ja to ešte ministrovi potom zopakujem, keď sa s ním stretnem.
Takže ďakujem pekne za, že ste si ma vypočúvali.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Čaploviča.
"Vážená pani poslankyňa, vami položená otázka nie je formulovaná jasne. Národný projekt sa zameriava na to, aby pedagogickí a odborní zamestnanci v praxi efektívne využívali aktivizujúce metódy vo výchove a vedeli tak výrazne prispieť k eliminovaniu výchovných problémov. Jedným z najdôležitejších aspektov pri využívaní aktivizujúcich metód vo vzdelávaní je, že žiak získa nové poznatky a skúsenosti prostredníctvom zážitku a reflexie vlastného konania alebo postoja. Tento projekt prináša inovovanie profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov.
Garantom odbornej realizácie národného projektu aktivizujúceho metódy vo výchove je hlavná odborná pracovná skupina, ktorú tvoria zamestnanci prijímateľa, t. j. MPC. To znamená, že za odborné garantovanie využíva MPC svoje vlastné existujúce interné kapacity. To bol aj dôvod, prečo práve MPC je prijímateľom tohto národného projektu. MPC má viac ako 20-ročné skúsenosti vo vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov. Okrem hlavnej odbornej pracovnej skupiny pôsobia v národnom projekte aj ďalšie pracovné skupiny. Každý typ školy a školského zariadenia má vytvorenú pracovnú skupinu. Členmi pracovných skupín sú externí experti, ktorí poznajú situáciu v teréne. Vzdelávanie je tak sprístupnené reálnym potrebám škôl a školských zariadení. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky považuje implementáciu tohto národného projektu za bezproblémovú."
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som.

Ďakujem, ďakujem, už som. Ďakujem pekne. Pán minister, ja sa ospravedlňujem, že ste to museli prečítať, ale viete, moja otázka bola o voze a tá odpoveď bola o koze. Takže ďakujem, vy s tým nemáte nič spoločného, ale pán minister veľmi dobre vie, na čo som sa pýtala. A ja sa budem pýtať ďalej a budem žiadať vysvetlenie od pána ministra.
Ďakujem vám pekne.

Veľmi pekne ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, čas, ktorý je určený na hodinu otázok, sa naozaj schyľuje ku koncu. A aby som vypracovanú otázku odborníkmi prečítal, asi by sme tento čas nestihli. Skúsim teda iba všeobecne v nejakých krátkych bodoch.
Je veľmi dôležité, pán predseda výboru, aby sme možno ešte bližšie konkretizovali otázku, na čo sa presne pýtate, pretože v prípade nášho rezortu, ale predpokladám, že aj ostatných rezortov, prísne rozlišujeme započítavanie odbornej praxe v závislosti od, či ide o zamestnancov vo verejnom záujme, či ide o zamestnanca v štátnozamestnaneckom, alebo príslušníka Policajného zboru. Samozrejme vždy sa hľadí na započítavanie odbornej praxe prísne individuálne. Svojím spôsobom aj sekretárka, ktorá pripravuje podklady, ktorá pracuje s agendou, teoreticky po preukázaní, že vykonávala odborné činnosti a je na nich dokonca podpísaná, že existujú určité výsledky, ktoré by boli merateľné v atribútoch, ktorými napríklad teraz meriame reformu ESO, to znamená výkon jednotlivých rozhodnutí odborných pracovníkov, príprava podkladov a tak ďalej, tak za určitého predpokladu pri zložení skúšky a samozrejme konkurzu sa to určite asi dá. Nie je to vylúčené. Ale možno by tá otázka mala byť úplne na konkrétnejší príklad, aby sme vám vedeli odpovedať podrobne. A na to je ministerstvo, na tú otázku vám odpovedať, pripravené, samozrejme.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ďakujem za trpezlivosť, dámy a páni. Cieľom návrhu zákona je zlepšiť podnikateľské prostredie, a to znižovanie administratívnej záťaže najmä pre registrované subjekty, ako aj zjednodušiť procesy registrácie nových daňových subjektov. Ďalším cieľom je zrušiť ustanovenia obmedzujúce formu predkladania žiadostí, napríklad žiadosť o registráciu daňového subjektu alebo spôsobu oznamovania zmien údajov uvedených pri registrácii.
Ďalej návrh zákona navrhuje v súvislosti so znížením administratívnej záťaže zvýšiť limit, kedy daňové subjekty nebudú povinné podať daňové priznanie ani zaplatiť daň.
Toľko asi na úvod, dámy a páni, ďakujem.