25. schôdza

Pán poslanec ako jediný písomne prihlásený do rozpravy vystúpil, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Reakcia ministra Jahnátka.) Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Simon, Mičovský, Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Ale prihlásil sa aj pán minister, ktorý v zmysle rokovacieho poriadku má prednosť. Dávam mu slovo, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Nechcel som pôvodne vystupovať, ale vidím, že niekedy je v parlamente šou od rána. Toto vystúpenie určite patrí k tým úsmevným vystúpeniam. Pán poslanec Hlina, vy ste v úvode povedali, že sa nepasujete za odborníka na lesy, potvrdili ste to vo svojom vystúpení, nie ste odborník na lesy.
A čo sa týka tých vašich troch pripomienok, lebo ja som v podstate zachytil tri pripomienky, kde ste sa tu ratovali, že detičky, keď pôjdu s batôžkom do lesa, tak budú platiť. Viete, keby ste si ten zákon prečítali a dobre prečítali a možno vo vašom prípade viackrát prečítali, tak by ste zistili, že sa jedná o motorové vozidlá a motorové vozidlá majú zákaz vstupu do lesa. Majú zákaz vstupu do lesa. Motorové vozidlo môže vojsť do lesa len so špeciálnym povolením a na to špeciálne povolenie potrebujete nejaké veci, čiže tam je tá hospodárska činnosť v tom špeciálnom povolení a, samozrejme, tam musí dôjsť aj k dohode o cene. Takže celá tá vaša, vaša teatrálna časť, ktorá tu trvala niekoľko minút, je postavená na vode, lebo nemali ste dobre dočítaný zákon.
Znovu ste sa vrátili k tým spoločenským podujatiam. Zabudli ste znovu zdôrazniť, že nejedná sa o školské výlety, nejedná sa o detičky, ktoré idú do lesa, ale jedná sa o spoločenské akcie za účelom zisku. Za účelom zisku. Školy, rodiny, akcie, ktoré robia príslušné obce, sú naďalej voľne prístupné a môžu ich tam robiť bezplatne, tohto sa to vôbec netýka. Týka sa to diskopárty a podobných vecí, kde sa nahromadia na jednu lúku tisícky ľudí, narobia tam neporiadok, nikto to nepoupratuje a akurát zostáva robota pre toho majiteľa alebo správcu toho pozemku, čiže v tom je základný, základný problém.
Viete, ja sa vás opýtam: Ako by ste sa vy správali, keby nejaká partia technopárty došla k vám do Mamuta a urobila by si tam technopárty? A vy by ste nedali ani súhlas, ani by vám nedali, nedali žiadnu náhradu za to; veď to predsa nejde. Veď to je nejaký súkromný majetok a keď tam niekto chce na súkromnom majetku vytvárať zisk, tak sa musí, preboha, dohodnúť s tým majiteľom súkromného pozemku. Čo to tu splietate, čo tu detičky do toho pletiete, detičky, školy, výlety, dediny tam môžu organizovať, keď je to bez účel, bez zisku, nie je to za účelom zisku, tam môžu všetky tieto akcie robiť bezplatne, tak, prosím vás, nezavádzajte! Ja chápem, že potrebujete robiť divadlo, robte ho, len nezavádzajte!
No a posledná, posledná vec, to vaše obľúbené J&T. Viete, ja som jeden možno z mála ľudí tu v parlamente, ktorý v živote nikdy nestretol nikoho z J&T a nikdy s ním nerokoval. Ani nie som ochotný vychádzať v ústrety pri nejakých výmenách pozemkov a podobne, ja vážne nikoho nepoznám z J&T, ani ma nezaujímajú. Ale vy znovu pletiete dve veci, keby ste si ešte raz boli lepšie prečítali ten zákon, tak viete, že tieto povolenia sú na líniové stavby, a líniové stavby sú jasne definované. Sú to základné, sekundárne a terciálne rozvody v energetických médiách. Sú to cesty všeobecného záujmu a štátneho záujmu a medzinárodného záujmu. Čiže, prosím vás, znovu tu dávate, podsúvate úplné nezmysly, ktoré nemajú s týmto zákonom nič spoločné. To som si len pokladal za povinnosť vám povedať, lebo takéto vystúpenia sú v podstate stratou času.
Ďakujem.

S faktickými poznámkami dvaja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne, teraz som rád, pán minister, že ste potvrdili, že, že mám pravdu. Čo vám mám na to povedať? A to, že s vami z J&T nikto nejedná, to je už, viete, to už je vaša slabosť, viete, oni s vami ani nepotrebujú jednať, prosím vás, kto by s nejakým Jahnátkom jednal. Rozumiete, vy to dostanete na papieri, zrazíte opätky a donesiete to sem, no žiaľ, no je to tak, viete, tak ste si ich vychovali. No žiaľ, je to tak, prosím vás. Ja som sa naschvál prihlásil do ústnej, ja to rozvediem a pre istotu, tak jak ste mňa, sa tu do mňa navážali, že viackrát, ja vám to viackrát poviem, že čo ste vlastne doniesli do parlamentu. Lebo vy ani neviete, čo ste doniesli do parlamentu!

Pán poslanec Hraško.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ono tu nejde o nejakú rannú šou alebo o niečo podobné, tu ide o to, že v rámci vami predkladaných zákonov, nie teraz konkrétne vami, ale vašou vládou, prídete so zákonmi, kde sa nachádzajú naozaj aj dobré paragrafy, ktoré riešia nejakú situáciu, ale vždy sa medzi ne nejakým spôsobom zamontujú paragrafíky, také nuansy, ktoré vzbudzujú pochybnosti. Viete, a keď je niekde pochybnosť, tak naozaj treba sa o tom pobaviť, podiskutovať, aby naozaj tam pochybnosti neboli, skutočne, aby to bolo jednoznačne a jasne ukázané, aby to nemohlo byť interpretované viacerými spôsobmi. Pokiaľ to bude takto urobené, tak potom tu nebudete počúvať takéto, takéto prejavy, čo vy hovoríte, že sú zbytočné. No nie sú zbytočné, pretože takéto diskusie mali prebiehať ešte pred tým, než sa vôbec takýto zákon dostane sem. A to neplatí len o vašich zákonoch, to platí vo všeobecnosti o zákonoch vládnej strany, pretože to naozaj sledujeme tuná dosť často, že povie sa, že bola predsa na tom diskusia a fungovali odborné skupiny, ale v tých odborných skupinách koniec koncov vždycky zistíme, že boli tendenčne vybratí ľudia, ktorí, povieme tak, že áno, robia po vôli tomu, kto tie zákony predkladá. Takže nie je to vždy všetko naozaj v poriadku a potom sa nemôžete čudovať nám opozičným poslancom, že sa snažíme hájiť naozaj záujmy občanov tejto krajiny, aby sa im nejakým spôsobom neuškodilo. Takže nejde tu o šou, ide tu o normálnu diskusiu, len každý používa svoje iné metódy, iné nástroje a iným spôsobom dokáže poukazovať na tie nedobré veci, ktoré naozaj sú dôvodom k pochybnostiam.
Ďakujem.

Pán minister, môžte reagovať z miesta. Pán minister, poprosím vás, zapnite pána ministra.

No toto bol racionálny prístup, myslím si, že takto by sa mala diskusia viesť. Neodznelo tu a možno ani keď kolega Žiga predkladal zákon, neodznelo tu jedno, jedno zásadné. Tieto dva zákony, zákon o lesoch a zákon o ochrane prírody, prírody sa rodil veľmi ťažko. Pán poslanec, v septembri minulého roku bola dokonca zorganizovaná vedecká konferencia vo Zvolene, ktorá práve mala riešiť problém ochrana prírody verzus lesy. Boli urobené skupiny z Technickej univerzity Zvolen, odborníci z ministerstva pôdohospodárstva a odborníci z ministerstva životného prostredia, ktorí do leta tohto roku hľadali riešenie. Sú veľmi komplikované vzťahy medzi ochranármi a lesmi a práve my sme s kolegom Žigom chceli, aby sa spojili a aby sme riešili dobrý zákon.
Viete, keby tu bolo povedané, že napríklad nemáme vyriešený problém ekologických služieb lesa; to je vážny problém, to sa nám ani nepodarilo, nepodarilo vyriešiť. Včera bola konferencia, pán Mičovský tam bol, v Sielnici, kde sa práve tejto téme znovu venuje odborná verejnosť. Veď my dávame priestor odbornej verejnosti a potom reagujeme na ich podnety, čiže žiadni nejakí úradníci na ministerstve, ale odborníci z fachu, ktorí sa k tomu vyjadrujú. My nemáme ekologické služby doriešené, keby ste mi toto vytkli, poviem, áno, tam sme zhodu nenašli. Nenašli sme preto, že je to veľký rozsah chránených území, a keď ste si všimli ten český model, no to by boli neuveriteľné peniaze, ktoré by štát musel za chránené územia platiť, no to jednoducho štát na to nemá peniaze. Čiže komunikujeme, hľadáme riešenie, ale ešte raz sa vraciam, toto vystúpenie prvé bolo teatrálne. Na tom trvám.

Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, pán poslanec Simon. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca a vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, ja sa pokúsim, ja pokúsim nadviazať tam, kde pán minister Jahnátek skončil, a to, že tento zákon úzko súvisí aj so zákonom o ochrane prírody a krajiny.
A tak, ako som aj pri tom zákone, aj pri tomto zákone apelujem a žiadam pána ministra, aby naplnil rokovací poriadok a keďže táto novela predpokladá vydanie všeobecne záväzného predpisu, tak návrh tohto všeobecne právneho predpisu priložil, aby sme poslanci vo výbore pri prerokovaní tohto materiálu v druhom čítaní mali možnosť sa k tomu vyjadriť. Pretože my nevie..., je, sú veci, ktoré rieši samotný zákon, sú veci, ktoré chce riešiť vyhláška, a rokovací poriadok v takomto prípade jasne hovorí, akým spôsobom je treba postupovať.
Teraz k tomu bodu, čo kolega Hlina otvoril. Zásadný problém je v jednom, a v čom pán minister sa mýli. Paragraf 25 ods. 3 sa mení oproti pôvodnému zneniu, a to dovolím si prečítať znenie, ktoré navrhuje pán minister v tejto novele: "Lesné cesty je oprávnený využívať každý po dohode s vlastníkom, správcom alebo so združením o čase a spôsobe využívania lesných ciest a o výške a spôsobe úhrady za ich využívanie" a tak ďalej.
Teraz si dovoľujem vám prečítať, pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, znenie platného zákona § 25 ods. 3: "Lesné cesty je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch alebo na zabezpečovanie starostlivosti o dotknuté územie a stavby a zariadenia na tomto území" a tak ďalej. Z tohto znenia zákona, teda z pôvodného znenia zákona, sa táto definícia vypúšťa.
To znamená, že kolega Hlina skutočne má pravdu v tom, že keď na doline je päť subjektov, ktoré tam majú lesy, tak ten prvý môže vyberať od tých zvyšných štyroch poplatok za užívanie ciest. Ten druhý môže vyberať poplatok od tých troch. Problém na celom tomto prípade, je choré, že ministerstvo pôdohospodárstva vôbec takto dokáže uvažovať. Táto Národná rada za predchádzajúcich dvadsať rokov, ak si dobre pamätám, dvakrát alebo trikrát sa dotkla navrátenia lesných ciest vlastníkom pozemkov, lesných pozemkov. V mnohých prípadoch tieto cesty boli vybudované za štátne peniaze. Boli vrátené každému alikvotne tej časti, ktorú on užíva. Dnes, dnes chceme povedať, že za alikvotnú časť užívania pozemku môžete si vybrať peniaze. Toto je zásadná zmena filozofie a to by som chcel poprosiť, aby toto znenie bolo preformulované, pretože pokiaľ by platilo to, čo pán minister povie, že vy, ja, ktokoľvek iný chce vojsť do lesa, potrebuje na to súhlas vlastníka, lebo sa tam chce prejsť, lebo tam organizuje akúkoľvek akciu; áno, v tom prípade nech je to obmedzené, nech za to platí, keď tam niekto chce robiť roadshow a podobne alebo zábavu. V poriadku, nech sa za to zaplatí.
Ale opätovne chcem vyzdvihnúť súčasné znenie zákona. Súčasné znenie zákona, ktoré bolo prijaté v roku 2005, znie: "Lesné cesty je oprávnený využívať každý, kto ich potrebuje na hospodárenie v lesoch", hospodári tam na tej doline, vedľa. Keď toto z neho vypustíme, tak v tej chvíli, keď platí znenie, ktoré navrhuje minister, v tej chvíli platí to, čo som, čo som povedal, že aj ten, ktorý hospodári na tej doline, bude musieť platiť. A prepáčte, že to tak poviem, keď to pritiahnem za vlasy, tak vlastník môže chcieť od ministerského úradníka, ktorý príde na kontrolu, či sa ťaží v súlade so zákonom, alebo nie v súlade so zákonom, a príde tam autom, môže od neho chcieť poplatok za to, že tam vstúpite na ten, na tú cestu. Toto je choré! Kým táto pôvodná definícia jasne hovorila, že kto áno. Keď chcete, keď vlastníci majú s tým problém, a ja viem, že majú tam problém. Áno, ale tak potom hľadajme iný spôsob definície riešenia tohto problému, lebo takýmto spôsobom poškodzujeme alebo budeme brániť efektívne využívať poľnohospodársku činnosť alebo teda lesnej, lesnej činnosti a ťažbe, pretože keď po čase využívania tej cesty no tak ja ako vlastník poviem, že môžeš to využívať večer od deviatej do pol jedenástej. Ako, kolegyne, kolegovia, toto je zvrátené a choré! Preto by som navrhoval, aby v druhom čítaní aj samotné ministerstvo prehodnotilo znenie tohto zákona s vedomím toho pôvodného znenia.
A teraz dovoľte, aby som ešte jeden bod otvoril, nepriamo súvisiaci s týmto zákonom. Dotýka sa to zákona o lesoch. A bol by som rád, keby pán minister teraz dával pozor a netelefonoval, lebo sa ho dotýka, lebo neviem, či jeho úradníci dodržujú literu zákona, alebo aký škriatok, alebo akým spôsobom je možné, že sa nám rozmnožujú v poslednej dobe ľudia, ktorí majú odborné, dostali oprávnenie na odborného lesného hospodára, a nespĺňajú literu zákona. No neviem, či je to z pôvodu, skade pochádzajú, alebo zo známosti, alebo neviem z akého dôvodu. A chcel by som poprosiť pána ministra, keby si overil, komu jeho úrad vydal oprávnenie na odborného lesného hospodára a či každý z nich spĺňa literu zákona, pretože podľa mojich informácií sú tam aj takí, je tam aj taký, alebo sú tam aj takí, ktorí dostali toto oprávnenie tak, že skončili vysokú školu minulý rok.
Dovolím si zacitovať § 47 ods. 3, ktorý znie: "Predpokladom odbornej spôsobilosti podľa odseku 1 je vysokoškolské vzdelanie lesníckeho zamerania druhého stupňa a najmenej trojročná prax". Keď ten človek dostal minulý rok diplom do ruky a skončil na škole, tak tým, že vstúpil do štátnej správy, ešte nemohol dostať odborného lesného hospodára. Moje informácie hovoria o tom, že takéto existuje. Pán minister, preto vás touto cestou vyzývam, aby ste si urobili poriadok, prekontrolovali. Nemyslím si, že to je na váš príkaz. Len chcem poukázať na to, že keď niečo takéto sa stalo, tak to treba, treba napraviť a treba tomu zamedziť. (Reakcia ministra.) Konkrétne meno vám v tejto chvíli, úprimne poviem, neviem povedať. Povedali mi, že je to, že týka, týka sa to okres, okresu, teda kraja, Banskobystrického kraja. Tam sa to našlo. Ale, pán minister, ako nemám problém s tým, aby som menoval aj konkrétnu osobu, akonáhle sa dopátram k tomu menu. Aj mňa to rozčuľuje, pretože keď zákon hovorí o tom, že musí byť trojročná prax na odborného lesného hospodára, tak nemôže byť ročná prax na odborného lesného hospodára.
Ďakujem pekne.