25. schôdza

Ďakujem pekne, vážený pán kolega. No, ja som si špeciálne, aj keď neodborník na lesníctvo, chcel vypočuť vaše vystúpenie, pretože pokiaľ viem, vaša politická kariéra vlastne začala alebo teda spočíva na vašej vážnej kritike pomerov v lesníctve. Tak som vás počúval. Len viete, prvé ma napadlo ten zásadný problém, čo už z tej sociológie je už známe dvesto rokov, že je duševná činnosť, je fyzická činnosť a potom je práca. A niečo, aby sa tá činnosť stala prácou, musí mať jeden znak. Efektivitu. To platí tak v ekonomike, ale platí to dokonca aj v spoločenských vedách a patrí to aj do politiky. A hrozne to podľa môjho názoru patrí do parlamentu. Ja som vďačný, že ste chválili pána ministra za to, že to prebierkové konanie, že teda bude zásadným veľkým krokom pre ľudstvo pre slovenské. Len 30 minút?
K ďalším veciam. Viete, my chceme, totiž my sme vystupovali tiež možno, viete, čo by som ja chcel vystúpiť? K tomu, že pamätám sa, ako v tomto parlamente pravica prostredníctvom návrhu cez 15 poslancov predelila dve- alebo štyritisíc kilometrov, už si nepamätám, lesných ciest zadarmo vlastníkom lesov. Všímam si, že ústavné princípy, ktoré v západnej Európe platia desaťročia, o prístupe verejnosti k lesom, jazerám, k prírodným krásam a podobne primeraným spôsobom, že sa na Slovensku dramaticky zmenšujú. O tom ste nepovedali ani slovo napríklad vy. Ale nechcem hovoriť, lebo iste je to môj pohľad a viem čítať trošku ten priestor, aké sú názory na Slovensku, aké má relatívne radikalizujúce pohľady naše ochranárske hnutie a podobne. Ministra žiadate, aby vyriešil, že je to vlastne hlavná jeho chyba. Nevyriešil problém medzi ochranármi a medzi lesníkmi. A kde je vyriešený? On sa môže udržiavať v rovnováhe, pán kolega, a neexistuje ešte lepší spôsob, ako vymyslel pán minister, že robí konferenciu, vytvára inštitucionálny priestor, aby sa aktéri stretávali, aby diskutovali a aby našli riešenia, za ktorými nepochybne tí smeráci hrozní budeme niesť politickú zodpovednosť. Ale o tom je politika. Viete... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujeme, pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Lebocký.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Pán poslanec Mičovský, áno, boli tu aj niektoré podnetné myšlienky, ktoré odzneli v tvojom vystúpení. Samozrejme, že oceňovaním verejnoprospešných funkcií alebo ekosystémových služieb sa budeme zaoberať oveľa podrobnejšie, možno práve pri príležitosti prerokuvávania návrhu skupiny poslancov na zmenu a doplnenie zákona č. 326 o lesoch. Tam poviem ostatné argumenty. Ale nedá mi, aby som nezareagoval na tú tvoju trvalú agendu týkajúcu sa tej, ako to zvykneš ty nazvať, bielej farby a kalamity. A kalamity ako prostriedku na dosahovanie akýchsi pokútnych ziskov alebo na krytie akýchsi neobjektívnych strát. Podstata celého tohto problému, aj tvojho návrhu spočíva v jednom. Kalamitná ťažba nerovná sa náhodná ťažba. Náhodná ťažba znamená aj množstvo povinných obranných a ochranných opatrení v každodennej práci každého jedného lesníka v každej jednotke priestorového rozdelenia lesa. A ty to dobre vieš. To neni len otázka kalamity. To znamená nielen spracovanie živelnej kalamity, ja neviem, pod vplyvom biotických alebo abiotických škodlivých činiteľov. Veľmi podstatné je to, že ten obhospodarovateľ lesa je povinný vkročiť do toho lesa, odstrániť preventívne mnohé také stromy, ktoré sú či už napadnuté škodcami, alebo sú polámané miestnymi vetrami a podobne. A veľmi dôležité je uvedomiť si pri tom aj tú hranicu tých dvadsiatich percent. Tak ako vlastne? Tak tým pádom, čo ty navrhuješ, každý, v každom jednom poraste by ten obhospodarovateľ, odborný lesný hospodár mal povinnosť nahlásiť každý jeden kubík? Aj to, že ho vyťažil a že pomohol tým preventívne lesu? Veď to je nezmysel.
Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, nie je to moja problematika, ale veľmi ma to zaujímalo, o čom ste hovorili. Len viete, nehnevajte sa, vy ste pre mňa v tejto chvíli trošku príkladom, ako sa stane z dobrého, rešpektovaného, profesného lesníka jeden priemerný opozičný politik. A poviem vám prečo. Z toho dôvodu, že vy ste 90 % svojho diskusného príspevku venovali tomu, že tento návrh zákona vlastne je dobrý, že chválite ministerstvo, chválite ministra a toto skutočne sa mi zdalo až také nezvyklé v tejto snemovni. No a na záver ste to zaklincovali vetou, ktorú ste si mohli odpustiť, a to je to vrátenie návrhu zákona na príslušné ministerstvo. Prečo? Z akého dôvodu, keď ste 90 % chválili a 10 % hanili? To jednoducho nemá iné zdôvodnenie ako to, že z dobrého profesionála sa stal zlý politik. Nechajte si tú profesnosť. Je to fantastické, že ju máte. Málokto ju v tomto parlamente má. Je tu drvivá väčšina ľudí, ktorí sú iba politici. A to, že ste profesne v niečom dobrý, je ten fantastický bonus, čo vy máte. Nesklzávajte do tej hlúpej, tupej, opozičnej politickej rétoriky.
Ďakujem za pozornosť.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mičovský.

Ďakujem pekne. No, začnem od konca. Samozrejme, je to možno ľahšie, ale, pán kolega, vy ste nepochopili vlastne ten môj dobrý zámer, ktorý som ja vložil. Pochválil som veľmi jasne to, čo považujem za absolútne dôležité. Z hľadiska perspektívy sa mi zdá, že to presiahlo všetky tie drobné veci, ktoré v zákone sa mi nepáčia. Takže tá pochvala bola namieste a to zdôrazňovanie, prečo tá pochvala je namieste, považujem za dôležité, pretože sa to netýka ani nás, ani štvorročného obdobia. Týka sa to budúcnosti tejto krajiny.
No ale ak som hovoril aj o tých negatívach a ak som v závere povedal vetu, že treba vrátiť pánovi ministrovi tento zákon na dopracovanie, to bol ten najlepší profesný zámer umožniť, aby sme to už neodkladali do budúcnosti. Lebo ste si možno všimli, ja som hlavne kritizoval to, čo kritizoval aj pán minister a kde sa v minulosti vyjadril v tomto parlamente, že to treba zmeniť a že to je zlé. Aby som mu to umožnil. Ja som ho chcel iba upozorniť. Ja som bol s týmito vecami aj na ministerstve za jeho ľuďmi. Niektoré veci sa, ako sme o tom hovorili, dostali do návrhu zákona, niektoré tam nie sú. Takže tá veta nie je vetou priemerného či podpriemerného opozičného politika, ale je vetou človeka, ktorému záleží na tom, aby tento zákon z dielne SMER-u, vašej vlády, prišiel pre lesníkov. Takže to bol absolútne profesný a čistý zámer.
No a teraz k tej kalamite. Pán Lebocký, pán poslanec Lebocký, pán poslanec Martinák, áno, sme lesníci. Napokon veď je tu, 4 % lesníkov sú v tomto parlamente. Rovné 4,0. (Reakcie z pléna.) Verte tomu, že asi čerpáme z rozdielnych zdrojov. Ja si vážim svojich kolegov, ale počúvajte ten problém, ktorý tu vám priznajú mnohí pracovníci štátnej správy. Kalamita; a to verte tomu; sa vyrába v rozsahu, ktorý nie je možné zanedbať. To je skúsenosť. To neni môj pocit. To nie je to, že niekomu chcem ublížiť. A vy máte možnosť tomu zabrániť jednoducho uplatnením tej vety, ktorú som vám, pán minister, ponúkol. A... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

O slovo požiadal pán minister. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len v krátkosti by som chcel vystúpiť. Pán Mičovský, ja s niektorými názormi súhlasím, len vstúpme do reality. Pri nejakej príležitosti som povedal, že tento zákon sa veľmi ťažko rodil, veľmi ťažko rodil, lebo zámer, ktorý vznikol ešte v septembri minulého roku vo Zvolene, bol veľmi dobre mienený obidvomi ministrami. Len tie diskusie, ktoré trvali do leta. Veď my meškáme, keď si zoberiete zámer vlády, kedy sme mali obidvaja ministri predložiť tieto zákony, my meškáme. My sme to jednoducho nedokázali v tom termíne stanoviť a stále to nie je v dokonalej podobe. Aj kolega Žiga vám povie, nie je to zákon, ktorý si predstavoval. A ja vám poviem tiež, nie je to zákon, ktorý som si predstavoval. Ale keď máme aspoň trošku posunúť tie stanoviská bližšie a bude to ešte na niekoľko kôl, to sa nedá jednoducho naraz, naraz urobiť, zrejme budeme svedkami, že ešte takéto novely pôjdu častejšie. V čom je základný problém? Za pravicových vlád, či za Dzurindovej, alebo Radičovej vlády, sa veľmi posilnila pozícia ochranárskych spoločností. Vy ste ich kritizovali. Správne. Ja mám podobný názor na to ako vy. Len ony vyhrali Európsky súdny dvor. V tom je problém, že ony sú jednoducho povinní účastníci každého pripomienkovacieho konania. Ony sa môžu vyjadrovať ku všetkému. A myslíte si, že ony tak jednoducho cúvnu?
Za druhé. Prijali sa záväzky z pravicových vlád; z Dzurindovej, Radičovej vlády; kde ideme, pán kolega, vyhlásiť desiatky nových chránených území bez vedeckého základu. To je ďalší problém. A my ich musíme. My tam máme dokonca už pokyn z Európskej komisie. Pokiaľ v určitých termínoch desiatky chránených území nevyhlásime, ide penalizácia zo strany Európskej komisie. Toto bolo za pravicových vlád prijaté, tieto záväzky. Čiže najprv sa my musíme vysporiadať s tými zlými záväzkami, ktoré tu pravicová vláda poprijímala, a potom môžeme začať konať a môžeme začať hýbať. Viete sám veľmi dobre, že zmeniť charakter územia z chráneného na normálne musí sa urobiť na vedeckom základe. Keď si zoberiete tie stovky a tisíce chránených území, viete, koľko to bude trvať, aby sa našli vedecké dôkazy, keď my chceme zmeniť chránené územia? V tom je totiž pointa a spojovacia niť v obidvoch zákonoch. Hľadali sme riešenie, ktoré je momentálne priechodné. Naša ambícia bola, že chránené územia bude vyhlasovať vláda. To sa tam dostalo. Ale zároveň sme chceli, aby sa k určitému termínu zrušili všetky chránené územia a nech štát potom stanoví, ktoré budú, ale štát potom musí pripraviť aj prostriedky na napríklad ekologickú funkciu takýchto chránených území. Čiže toto v tomto štádiu zatiaľ nie je možné.
Tá druhá poznámka, čo ma vyzývate, aby som stiahol novelu zákona, je otázka výmeny pozemkov. Ubezpečujem vás, pán poslanec, že posledná lumpárina pri výmene pozemkov sa stala za vlády Zsolta Simona, ktorý si dva dni pred parlamentom, pred poslednými parlamentnými voľbami vymenil cez tisíc hektárov pôdy, ako hovorím a potvrdili ste si to aj vy, bohužiaľ, zákonným spôsobom. Ale bola to posledná lumpárina, ktorá sa pri výmene pozemkov stala. Ja som nastavil zdvojený systém kontroly. Čiže to, čo dneska dostávame od jednotlivých lesných závodov, musí schváliť generálne riaditeľstvo a potom to ešte u nás ide do veľmi tvrdej pozemkovej komisie. A môžem vás ubezpečiť, keby ste videli štatistiku, koľko tých vecí vraciame naspäť, lebo sa nám z rôznych dôvodov nezdajú. Jednoducho je tu dosť vysoké sito. Ale ja nie som ani odporca toho, čo navrhujete. Len nehovorme potom len o zámene lesných pozemkov, ale poďme na štátny majetok. Poďme na odpredaj majetku. Čiže rozšírme potom túto klauzulu na širšie pôsobenia, na širší účinok a ja budem jeden z tých, ktorý sa kľudne prikloní k tomu, aby veškerý pohyb so štátnym majetkom išiel cez vládu. Ja s tým osobne nemám žiadny problém. Len myslím si, že vláda by potom nič iné nerobila, len by sa zaoberala v tridsiatich bodoch s rôznym posunom majetku každý týždeň. Čiže skúsme domyslieť systém a povedzme, že od akej hodnoty zhruba by sa tým vláda mala zaoberať, ale a priori nie som proti tomu, čo hovoríte, aby vláda rozhodovala aj o zámene pozemkov, aby sa nestalo to, čo pán Simon vyviedol tejto republike dva dni pred voľbami v roku 2012.
Ďakujem.

Ďakujem, pán minister. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Tak tri, tri, a dávam slovo pánovi poslancovi Mičovskému.