25. schôdza

Ďakujem pekne. Tie dve procedurálne zrejme nie sú procedurálne. Tak? Nie. Takže s faktickou sa hlási pán Jozef Viskupič a Marián Kvasnička.
Nech sa páči, pán Viskupič.

Ďakujem. Braňo, spomínal si teda a dúfam, že spomínal si to, že sme navštívili ministerstvá, resp. niektoré, navštívili sme Radu pre vysielanie a retransmisiu, ministerstvo školstva, a oceňujem, že nás prijali aj zodpovední ľudia z ministerstva kultúry. Dostali sme ubezpečenie, že pravdepodobne niektoré tie najvypuklejšie problémy sa do nejakého stavu upravia. Ja chcem tomu veriť, že áno.
Chcem sa teda vyjadriť k rozprave aj k tomu bodu, ktorý si spomínal ty, a to sú spomínané zavádzanie prvej, druhej opony, ale hlavne to, ako sa toto naozaj premietne do reality. Totižto čo si možno nespomenul dostatočne jasne, bolo, že pri návrhu tej spomínanej vyhlášky sa v rámci medzirezortu otvorila obrovská debata medzi ľuďmi, ktorých nikto nemôže obviniť, že sú teda naklonení súčasnej opozícii, a to teda aj Rada pre vysielanie a retransmisiu a dokonca teda aj samotné ministerstvo školstva, ktoré bolo asi najtvrdšie zo všetkých subjektov, ktoré sa zúčastnilo, zúčastnili, a v rámci tej pripomienky, ktorú poslali, napísali, že odporúčame vypustiť celý navrhovaný ods. 4, pretože tam bola chyba. Takže podrobnejšie sa vyjadrím v rozprave. Stojím za pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme opätovne teda spolu predložili, a dúfam, že poslanci z vládnej strany ho podporia. Ďakujem.

Nech sa páči, Marián Kvasnička.

Ďakujem. Ja oceňujem ten pozmeňovací návrh, ktorý dával kolega Škripek s kolegom Viskupičom. Ale nechcem sa venovať tej odbornej alebo teda tej vecne legislatívnej stránke. Skôr len taká alúzia alebo narážka, keď kolega Škripek spomínal pomerne jednoduchú a transparentnú symboliku, ktorá bola kedysi, ja mám taký a s nostalgiou rád na to spomínam, moja mama po štyroch pôrodoch bola taká korpulentná osoba trošičku istý čas, a keď išli aj filmy, aj ktoré neboli označené tou hviezdičkou, či malou, alebo veľkou, a mala pocit, že ide o obsah, ktorý je jaksi morálne nevhodný pre nás, tak celou svojou korpulentnou postavou zakryla ten malý televízor jako a vtedy som sa aj hneval, aj neskôr som si to hovoril, že asi bola veľmi bigotná mama, ale. A dnes si hovorím už jako dospelý, ako starý chren si hovorím, že čo by som za to dal, keby takú mamu som mal, ktorá sa mi aj dneska postaví, postaví pred ten televízor, lebo nie je všetko, čo môžeme, nám osoží, nie všetko, čo vidíme (reakcia z pléna), ja viem, sú aj väčšie, to by musela byť veľmi korpulentná, takže tento rozmer. (Smiech v sále.)
A potom ešte druhý, kolega Škripek, keď ste spomínali mladú generáciu. Áno, je to, je to mediálna, je to mediálna generácia, dokonca až tak mediálna, že niekedy im z toho v úvodzovkách "šibe". Chcem vás upozorniť na jednu štúdiu amerického politológa a sociológa, neviem presne teraz spomenúť si, toho, teda to meno. Každopádne štúdia sa volá, štúdia sa volá Najhlúpejšia..., Najhlúpejšia generácia a na exaktnej štatisticky výraznej vzorke skúma, ako je múdra tá multimediálna generácia. A moc lichotivo to pre ňu nevyzerá. Ďakujem.

Nech sa páči, Branislav Škripek.

Ďakujem. No, ďakujem kolegom za reakcie a, pán kolega Kvasnička, hovoríte, že, že je múdra tá multimediálna generácia, ale že, že, nože, aká je múdra? Ako ironicky, hej, takže "múdra" v úvodzovkách. No, ale spolu s tým, s tou ohlúpnutosťou prichádza jedna dôležitá vec, ktorú možno sme vôbec málo povedali. A to, že deti strácajú nevinnosť. Deti naozaj na nevinnosť majú nárok a ja som presvedčený, že máme im túto vec zabezpečiť. A ministerstvo kultúry to má v rukách ako štátna inštitúcia, že to je niečo, čo naozaj má na to dohliadať. A my ich nútime príliš priskoro, príliš skoro dospieť, dospieť. My ich nútime, aby boli znalí všetkých možných vecí, a zároveň ich oberieme o to, aby poznali detské hry, tak ako už som to niekde počul, dnes deti nevedia, čo to je rabaka, čo sú to rôzne hry niekde v prírode, nevedia si sami nájsť program, ale vedia si sadnúť k tomu, že zas najbližší tablet alebo čo majú po ruke im zabezpečí nejakú hodinu, dve, tri nejakého fantazijného sveta, ktorý, do ktorého oni budú môcť prenikať zase svojou fantáziou.
Čiže majú jazyk a správanie starších, ale v skutočnosti sú veľmi detskí. A ja by som skutočne prosil pána ministra, aby, aby zvážil túto dôležitú vec, zaiste aj, zrejme tu, neviem, aj on má svoje deti a na tejto veci mu musí záležať aj v jeho vnútri. Tak prosím, aby sme naozaj zvážili túto vec a nenútili deti stratiť detstvo.

Tým sme ukončili písomne časť rozpravy na báze písomných prihlášok. Teraz sa chcem spýtať na ústnu. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Pätica pánov a dám alebo dám a pánov, poslancov. Končím možnosť.
Nech sa páči, prvá v poradí je Magdaléna Vášáryová.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, dobrý deň, ja len v krátkosti. Nereagovala som tu na tieto predošlé vystúpenia.
Ja už som povedala raz, že pokiaľ bude Nový čas vychádzať ako pornografické noviny, v každej domácnosti, kupujú ich všetky tetky, ktoré chodia do kostola, darmo sa tu pán Škripek rozčuľujete. Okrem toho, ja neviem, možno zakážete čítať Starý zákon, tam je, tam je toho... (Povedané so smiechom.) Takže ja by som trošku menej moralizátorstva a trochu viacej akosi reality do toho. Ale ešte tu nebolo spomenuté vlastne, prečo tu stojíme a prečo vlastne o tomto vôbec hovoríme, pretože sa snažíme vyhnúť možnému konaniu pred Európskou komisiou. To si uvedomme, že čelíme obvineniu, možnému obvineniu z porušenia práva Európskej únie. Takže toto je ten základ, prečo tu vlastne dnes sme a prečo ministerstvo pripravilo túto vlastne implementáciu európskej normy, pretože s tým meškáme, pretože sme to neurobili, neurobili sme to dobre a tak ďalej. A niektorí sa tu už vyjadrili o tom, že vlastne čo nám na tom vadí a prečo to odkladáme ako horúci zemiak.
Ale keďže už aj mnohí budú o tom vystupovať, tak ja sa tomu vyhnem, ak dovolíte. Ja len pripomeniem tú hlasitosť. Bola som vtedy už členkou výboru pre kultúru a médiá, keď pani Malíková, pán Senko si to určite pamätá, prišla s pozmeňovacím návrhom, že teda oravské tetky, keď sa vždycky zobudia na hlasnú reklamu, vtedy sme sa z toho smiali. Dnes je pravda, že je to európsky trend. Diskutuje sa o tom vo Francúzsku, Rakúšania niečo zavádzajú a tak ďalej, čiže zjednotiť zvuk. Ale ja mám na vás, pán minister, otázku, lebo to by malo byť dnes vlastne, aby ste mohli aj odpovedať prípadne aj priamo v diskusii. Máte už jasne vyčíslené, koľko to doteraz stálo, táto schopnosť, táto ako, táto snaha implementovať kontrolu hlasitosti? Alebo teda vyrovnania hlasitosti televíznych vysielaní? Pretože si pamätám, že keď sme prijali túto normu, ktorú predložila pani Malíková, všetci teda z tejto strany spektra za to hlasovali vtedy, nakoniec zistila rada, že nemá na to peniaze, že nemá na to ľudí, že to vyžaduje, hoci vtedy to bolo uvedené, že to nemá žiaden, žiaden nárok na financie z rozpočtu. Nakoniec sa ukázalo, na čo sme upozorňovali, že to má obrovský dopad. To sú obrovské peniaze, aby sa to všetko jednoducho, nakúpenie nových strojov, ktoré by všetky tieto vysielania kontrolovali, ľudí, ktorí to obsluhujú, a tak ďalej.
Takže, pán minister, ja som nikde nenašla, musím sa priznať, koľko vlastne to už doteraz stálo a koľko to bude naďalej stáť. Myslím si, že to je jedna z vecí, ktorú tu musí v parlamente prediskutovať. Ja, samozrejme, musím sa priznať, pán minister, že ja stále som trochu, trochu skeptická, čo sa týka teda účinnosti a možnosti toho kontroly, pretože jednoducho tak ako v kriminalite, tí, čo (povedané so smiechom), čo vysielajú sú vždycky o krok pred nami, ktorí to chceme kontrolovať.
A druhá vec, ktorú som chcela povedať, že by sme si uvedomili, že implementácie európskych noriem sú a boli vždy a od roku 1998, kedy sme teda začali intenzívne prijímať tieto európske normy, boli závanom modernity, závanom nového myslenia, nastavenia nových systémov, nových postupov. A zdá sa mi, že terajšie implementácie vlastne akoby strácali tento moment, ktorý tieto európske normy prinášajú. Zrazu to je len tak akože nepríjemná povinnosť alebo nevieme, čo s tým. Je to také celulitické, prepáčte, má to také hrbolce, krv tam neprúdi dobre, nie je to tým jasným bodom, ktorý by naštartoval nejaké procesy. A táto európska norma mala, mala tento náboj, pretože jednoducho otvárala možnosť, aby ľudia počúvali v iných jazykoch, aby jednoducho sme sa stávali tým európskym priestorom, a pomaly, ale isto si uvedomovali, že sme tým európskym kultúrnym priestorom.
Takže to som len chcela povedať, pán minister, že túto šancu sme aj touto, takýmto spôsobom prijímanou pod nátlakom a pod hrozbou vlastne konania proti Slovenskej republike túto šancu takéhoto, takéhoto východiskového bodu plného energie, to už sme stratili. Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne je jedna faktická poznámka.
Nech sa páči, Ján Senko.

Pani poslankyňa, ja by som vás chcel len doplniť, doplniť a trošku upresniť informácie, ktoré ste hovorili. Ten návrh zákona nepredkladala pani Malíková, ktorá v tom období sa už volala pani Belousová, ale pani Kramplová s pani poslankyňou Tóthovou. Toľko.