25. schôdza

Dnes o 13.30 hodine bude zasadnutie výboru pre verejnú správu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, začala by som jednou správou, ktorá vyšla v denníku SME pred rokom. Budem citovať:
Sedem relácií z dnešného denného programu by televízia Markíza nemohla odvysielať, podobne by dopadla aj televízia JOJ. Minister kultúry Marek Maďarič zo SMER-u je pobúrený vulgárnosťou v televíziách a chce, aby mohli vysielať programy pre divákov starších ako 15 rokov až po ôsmej večer. Minister s návrhom prišiel potom, ako videl reality šou Farmár hľadá ženu na JOJ. "Dopozeral som ju celú a nevychádzal som z úžasu. S takou mierou vulgárnosti a totálnej degenerácie človeka som sa ešte v najsledovanejšom čase nestretol." Kritizoval aj Markízu. Minister kultúry Marek Maďarič sa rozhodol konať. "Vysielatelia vedú vojnu proti základnej ľudskej slušnosti a dôstojnosti a používajú čoraz silnejšie zbrane," povedal Maďarič. Relácie na Markíze podľa neho nezaostávajú, vyhláškou chce teda posunúť vysielanie programov nevhodných pre deti do 15 rokov až za ôsmu hodinu večer. "Ja nezatracujem reality šou, ja hovorím to, že mám pocit, že sa prekročila hranica a chcem počuť aj názor iných ľudí. Ak si to nemyslia, ak prevládne vo verejnosti názor, že to je tá cesta a toto je to, čo chceme vidieť, ja to akceptujem," doplnil Maďarič. Osobne je však presvedčený, že média sa dopúšťajú "idiotizácie" dnešnej spoločnosti.
Táto správa, ako som spomínala na úvod, odznela pred vyše rokom a pozrime sa na to, čo sa odvtedy udialo. Odvtedy vstúpila do platnosti nová vyhláška o jednotnom systéme označovania, ktorá zaviedla druhú časovú oponu, a teda aby programy nevhodné pre diváka do 15 rokov mohli byť vysielané až po 20.00 hodine. Komunikovala som s Radou pre vysielanie a retransmisiu a pýtala sa, či zavedenie tejto vyhlášky niečo zmenilo v počte sťažností, či podľa nich sa zmenila celková tá úroveň, a musím povedať, že ich odpoveď bola jednoznačná, nie, sťažností neubudlo, naďalej píšu ľudia sťažnosti, pokiaľ ide o ochranu maloletých. Ako je to možné? Keďže vstúpila do platnosti nová vyhláška, ktorá mala všetky tieto vulgárne a idiotizujúce programy posunúť ďalej. No stalo sa to tak, že v rámci jednotlivých kritérií pre jednotlivé vekové kategórie sa posunuli kritéria, čiže to, čo bolo v minulosti nevhodné pre 15-ročných, je dnes vhodné pre 12-ročných. A tak ako sa v tej správe v denníku SME písalo, že niekoľko relácií po vstupe do platnosti tejto vyhlášky by už nemohli byť vysielané cez deň, nie je to tak, tie relácie tam naďalej sú aj s rovnakým obsahom a vysielatelia rešpektujú zákon.
Čo sa deje dnes? Dnes je na stole ďalšia novela vyhlášky o jednotnom systéme označovania, dnes tu v parlamente je na stole novela zákona o vysielaní a retransmisii. V tom zákone ide o takú jednoduchú úpravu, a síce aby sa zo zákona vyhodila zmienka o časovej opone, lebo veď to rieši vyhláška. Ja som na to upozorňovala už počas prvého čítania, že si myslím, že je to nebezpečná cesta, ako odobrať kompetenciu tomuto orgánu rozhodovať o tak vážnych veciach, a, naopak, je to posilnenie ministerstva kultúry pri určovaní istých pravidiel. A pokiaľ by to išlo v tej línii, ako minister Maďarič avizoval pred rokom, že chce vyčistiť televízny priestor od vulgarity, od násilia, tak by to bolo v poriadku. Problém ale je, že sa tak nestalo, a dnes keď sa pozeráme, čo vlastne nová vyhláška alebo vyhláška, ktorá má začať platiť od budúceho roku, prináša, je v skutočnosti to, že upútavky na programy nevhodné do 15 rokov budú môcť chodiť celý deň a upútavky na programy nevhodné od 18 rokov budú môcť chodiť už od 20.00 hodiny. Čiže preto musela zmiznúť zo zákona zmienka o časovej opone, lebo idú sa robiť výnimky pre upútavky na programy nevhodné do 15 rokov a 18 rokov. Podotýkam, že ani za komunistov nebola taká situácia, že naozaj tie najnevhodnejšie programy, že by chodili vo večerných hodinách v prime time, dnes, alebo keď vstúpi do platnosti táto vyhláška, keď prejde novela zákona, o 20.00 hodine budete môcť vidieť upútavky na filmy, ktoré z úcty k vám nebudem teraz menovať, pretože už v samotných názvoch sú vulgárne slová, a priznám sa, že mňa toto veľmi mrzí.
Ale keďže už kolegovia podali pozmeňujúci návrh v tomto smere, nebudem sa opakovať a pristavím sa pri druhom bode, ktorému sa chcem venovať a ktorý rieši čiastočne, veľmi čiastočne novela predložená ministerstvom kultúry, a to sú skryté titulky pre nepočujúcich. To, že ministerstvo nechce akceptovať pripomienky opozičných poslancov v takýchto veciach, priznám sa, že k tomu až tak nerozumiem, ale akceptujem, je to proste politické rozhodnutie, že keď s niečím príde opozícia, tak to nepodporíme, bodka. Problém ale je, keď ministerstvo ignoruje aj pripomienky ľudí, ktorých sa to priamo týka. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím prišla s pripomienkami, ako zlepšiť túto novelu, a podľa ich vyjadrenia neboli tieto pripomienky akceptované, pretože, ako aj teda pán minister spomenul v úvodnej reči, ako je aj v zákone písané, ambíciou ministerstva bolo bližšie charakterizovať titulky pre nepočujúcich. A toto bližšie spočíva teda naozaj len v jednej krátkej úprave, a síce že titulky majú sledovať dej programu. Ja už som to minule spomínala a tí, ktorí ste možno niekedy si zapli skryté titulky na nejakej slovenskej televízii alebo v českej, alebo v inej, ste mohli vidieť naozaj diametrálny rozdiel medzi tým, ako sú robené u nás tie titulky a ako sú robené v zahraničí. Pretože pre nepočujúceho nestačí len, že tie titulky sledujú dej, tam je potrebné, aby boli dodržané iné parametre, ako je veľkosť písma, aby boli zrozumiteľné, istý čas, ako dlho musia zostať na obrazovke, farebné rozlíšenie, aby nepočujúci vedel, ktorá osoba hovorí, či napríklad nejde nejaký hlas mimo obraz, či nejde nejaký zvuk, ktorý je dôležitý pre pochopenie toho programu, ale, žiaľ, teda napriek tomu, že materiál, ktorý by komplexne riešil túto problematiku, je pripravený, napriek tomu, že Rada pre vysielanie a retransmisiu bola rada, že takéto niečo je na stole, pretože aj im by sa zjednodušila práca pri posudzovaní, že či televízie si plnia zo zákona povinnosť, nielen čo ide o kvantitu, ale aj kvalitu, napriek tomu, teda že tento materiál je, že ja som sa už raz uchádzala o vašu podporu v parlamente, napriek tomu, že opätovne aj pri prvom čítaní som hovorila, že by som bola rada, kebyže upravíme túto tému, tak zdá sa, že na to nie je politická vôľa. Napriek tomu si dovolím vám predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý by skutočne pomohol nepočujúcim a nevidiacim pri tom, aby to televízne vysielanie bolo pre nich zrozumiteľnejšie.
Takže toto je pozmeňujúci návrh:
1. § 3 sa dopĺňa písmenami w) a x), ktoré znejú:
"w) skryté titulky pre nepočujúcich sú obrazovo zachytený a voliteľne nastaviteľný text v slovenskom jazyku, ktorý je synchronizovaný so zvukovou stopou audiovizuálneho diela a zachytáva alebo približuje hovorený prejav a ostatné zvuky obsiahnuté v audiovizuálnom diele spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje orientáciu v audiovizuálnom diele,
x) audiokomentár je hlasové komentovanie pre nevidiacich, je doplnenie hovoreného opisu vizuálnych situácií, ktorých opis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuálneho diela, najmä opis neverbálnych prejavov a činností účinkujúcich, popis scény, situácií, predmetov, odevov a ďalších vizuálnych prvkov podstatných pre primeranú úroveň porozumenia dielu a zámeru autora. Odôvodnenie:
Navrhuje sa definovať pojem "skryté titulky" a "audiokomentár", keďže ide o pojmy, ktoré zákon používa, avšak nemajú legálnu definíciu.
Druhý bod - a tento poprosím na vyňatie na samostatné hlasovanie - § 5 ods. 2 sa dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
"o) metodicky usmerňovať vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a osoby uvedené v § 2 ods. 3 a 4."
Odôvodnenie:
Navrhuje sa ustanoviť metodickú pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu vo vzťahu k aplikácii ustanovení zákona. Táto nová kompetencia rady má za ciel' poskytnúť adresátom práva orientáciu v tom, ako rada ako regulačný orgán vykladá a aplikuje jednotlivé ustanovenia zákona. Návrh je teda najmä v prospech adresátov práva, ktorí takto budú môcť presne predvídať, akým spôsobom rada bude uplatňovať svoju regulačnú pôsobnosť.
3. V § 16 ods. 3 písm. j) sa na konci vety pripájajú tieto slová:
"a v prípade televízneho vysielania musia byť tieto informácie odvysielané vo forme zobrazeného textu a vo forme hlasovej správy."
Odôvodnenie:
Informácie vysielané v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom, dôležité a neodkladné oznamy, výzvy alebo rozhodnutia, ako aj informácie civilnej ochrany musia byť dostupné a zrozumiteľné aj pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím.
Tento bod poprosím tiež na samostatné hlasovanie.
4. V § 18 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová "alebo otvorenými" a zároveň sa za slovo "titulkami" dopĺňa "ktoré korešpondujú s dejom programu".
Odôvodnenie:
Do percent sa už nezapočítavajú otvorené titulky, nie sú primárne určené pre osoby so sluchovým postihnutím a pre mnohých nenapĺňajú podmienku zrozumiteľnosti. Rovnako ako v prípade vysielateľov na základe licencie, aj v prípade vysielateľa na základe zákona je potrebné bližšie špecifikovať titulky, ktorými sú sprevádzané programy určené pre nepočujúcich.
5. V § 18a písm. a) sa vypúšťajú slová "alebo otvorenými".
Odôvodnenie:
Navrhuje sa do percent nezapočítavať otvorené titulky, ktoré nie sú primárne určené pre osoby so sluchovým postihnutím a pre mnohých nenapĺňajú podmienku zrozumiteľnosti.
6. V § 18b ods. 1 sa vypúšťajú slová "otvorenými titulkami".
Odôvodnenie - rovnaké ako v predchádzajúcom bode.
7. V § 18c ods. 1 sa na konci vkladajú slová "ako aj čas venovaný vysielaniu programov v jazykoch národnostných menšín".
Odôvodnenie:
Zmena sa navrhuje z dôvodu, že programy v jazykoch národnostných menšín sprevádzané otvorenými titulkami, ktoré nie sú primárne určené osobám so sluchovým postihnutím, a preto pre mnohých nezrozumiteľné. Navyše v prípade, že v takomto programe niekto hovorí po slovensky, titulky sú v jazyku národnostnej menšiny.
K tomu bod ešte 4 som chcela zopakovať, a teda zdôrazniť, že tak ako novela z dielne ministerstva predpokladá alebo zavádza povinnosť pre vysielateľov na základe licencie vysielať titulky, ktoré korešpondujú s dejom, tak v prípade vysielateľa na základe zákona sa pozabudlo na túto povinnosť, čiže de facto by boli rozdielne, rozdielne povinnosti pre vysielateľov. Možno len na záver časť týchto mojich bodov som si osvojila alebo teda som si osvojila body z pripomienky Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím práve preto, že si myslím, že naozaj a v prvom rade by sme tu mali presadzovať záujmy a potreby týchto ľudí, a nie ich ignorovať.
Takže vás poprosím, kolegovia, o podporu. Ja som zámerne dala aj niektoré body zvlášť na hlasovanie, pretože je mi jasné, že bod, kde by sa zavádzalo vyššia kompetencia pre radu, asi je v súčasnosti pre ministerstvo neakceptovateľná, ale tie ostatné veci, ktoré by pomohli, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup, lepší prístup k televíznemu vysielaniu, že to by sme mohli podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská, ja tiež chcem veriť tak, ako hovoríte, že tu je nejaká základná vôľa a základné prednastavenie na to, aby sme veci, ktoré podľa mňa politicky nepomáhajú a politicky neubližujú, ale pomáhajú niektorým znevýhodneným alebo všetkým skupinám obyvateľstva, aby minimálne tú deklarovanú vôľu zo strany ministerstva sme pretavili aj do reálnych krokov. Ja sa však v tomto duchu obávam, že tá deklarovaná vôľa niekedy presahuje ako keby možnosti toho, čo sa naozaj dá urobiť. Ja skutočne nerozumiem, prečo samotný pán minister si, si hovorí o tom, že som, som nebol účastný rokovania, pripomienkované, pripomienkoval, že som poslal niečo neskôr, keď samotné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré spravuje portál právnych predpisov, poslalo ospravedlnenie, že prišlo pre technické problémy k zlému zaevidovaniu a že som vyhovel času aj všetkým podmienkam, ktoré z hľadiska toho, ako je, ako je nastavený proces pripomienkovania, som splnil všetko do bodky. Mám tu vyjadrenie, že prišlo k nejakému technickému omylu, ktorý ja skutočne neviem ovplyvniť, a skôr teda kolega z vlády pána ministra by sa k tomuto mohol vyjadriť, nie ja, ale napriek tomu teda ďakujem, že tá pripomienka iniciovala nejaké rokovanie na ministerstve kultúry, ale ja neviem ovplyvniť fungovanie a zlé zaraďovanie do zlých kolóniek a technické problémy Portálu právnych predpisov. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som síce tiež nebol na rokovaní výboru, ale dovolím si vyjadriť sa k tomuto zákonu. Dokonca sme spolu predložili aj pozmeňovací návrh s kolegom Viskupičom. Aj napriek tomu, že som sa toho výboru nezúčastnil, ako poslanec mám právo sa v rozprave vyjadriť k čomukoľvek, čo je predložené na rokovanie Národnej rady. A ešte mám aj jednu výhodu. Nebol som tu v predchádzajúcej vláde, takže tu ten pozmeňovák, ktorý sme predložili, predkladám aj ja, a nemôžem povedať, že ma nezaujíma, čo bolo predtým, zaujíma ma, pretože keby ma nezaujímalo, tak ten pozmeňovák nepredložíme. To znamená, že zaujíma ma situácia, ktorá nebola vyriešená, a myslím si, že týmto pozmeňovákom ju môžeme vyriešiť. Ten pozmeňovak bol o tom, aby rokovania retransmisnej rady boli verejné a takisto boli zverejnené zápisnice z rokovania. Veľakrát sa tu hovorí o tom, že niekto môže vyvíjať istý nátlak na členov retransmisnej rady. Ono ten nátlak môže byť alebo teda môžu byť dve možnosti ovplyvňovania rozhodnutí členov retransmisnej rady a jednou z tých foriem je teda nátlak a druhou je motivácia. Samozrejme, to už potom zaváňa korupciou a to je neduh spoločnosti, ktorý sa snažíme dostať preč. Zatiaľ sa nám to nedarí, pretože - už som to viackrát spomínal - stále máme rôznych ľudí, ktorí sa nechajú nalákať na vidinu rýchlozbohatnutia.
V každom prípade, ak je verejne známy výsledok rokovania, aj samotné rokovanie o čomkoľvek, to sa netýka trebárs len retransmisnej rady, teraz konkrétne sa, samozrejme, venujeme tomuto bodu, ale to sa týka aj iných záležitostí, tak myslím si, že je to dobrá prevencia proti tomu, aby niekto mohol byť vôbec ovplyvniteľný, pretože bude známy výsledok toho, ako hlasoval a ako sa rokovalo o danom probléme. Takže pokiaľ budeme mať zverejnené výsledky rokovaní retransmisnej rady, ako aj zverejnené zápisnice, tak myslím si, že toto je krok, ktorý má pomôcť a môže pomôcť skutočnej transparentnosti v rokovaní retransmisnej rady. A to už je jedno, či sa týka licencií analógového vysielania alebo digitálneho vysielania. V našom pozmeňováku sme ich riešili komplexne obidve. To znamená, že zavádzame podmienku, že všetky rokovania retransmisnej rady sú spravidla verejné a takisto aj zverejňované zápisnice z ich rokovaní. Takže hovorím, že lepšia je prevencia a najlepšia prevencia je tá, keď sa už niekto dopredu bojí toho, že budú zverejnené výsledky o tom, ako rozhodol. Takže toto, si myslím, že je krok správnym smerom, a aj napriek tomu, že niekto hlasoval v minulosti ako hlasoval. Za vyše 20 rokov tuná naozaj hlasovali rôzni ľudia za rôzne veci. Ten stav nie je dobrý. Preto by som poprosil pána ministra, aby teda zaujal pozitívne stanovisko k nášmu spoločnému návrhu s Jozefom Viskupičom, práve k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, aby rokovania retransmisnej rady aj zápisnice boli verejné.
Druhá problematika, ktorej sa dotknem, o nej sa už dneska tiež hovorilo, je ochrana detí pred vulgárnym obsahom. Všetci sa zhodneme na tom, že deti by mali byť chránené pred určitými negatívnymi javmi v spoločnosti. A opona, ktorá bola zavedená v minulosti, má slúžiť práve k takejto ochrane. V súčasnosti takisto nie je zrejme nastavená dobre, keďže sa ozývajú hlasy proti tomu, že tento stav nie je vyhovujúci a neslúži platnej a úplnej ochrane detí pred negatívnym obsahom. Ja by som dal do pozornosti, pretože sú tu aj isté súvislosti. Onedlho budeme prijímať alebo schvaľovať dokumenty, alebo ratifikovať dokumenty Rady Európy z úrovne Európskej únie o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním okrem iných, samozrejme, dokumentov. Tu sa jasne deklaruje a jasne sa hovorí o tom, že deti by sme mali chrániť pred prejavmi sexuálneho násilia, ale ja mám práve taký dojem, že tým, že sú robené upútavky na programy, ktoré nie sú moc vhodné pre deti povedzme aj tú mladšiu mládež, tak sú práve dávané v čase, kedy tie deti tú televíziu pozerať môžu, a takýmto spôsobom sú podsúvané niektoré javy, ktoré by sa mali javiť, že sú normálne a bežné v spoločnosti, ale pritom nie sú, pretože povedzme, že väčšia časť tej relácie nie je vhodný, nemá vhodný obsah na to, aby ho videli deti. Takže aj upútavka môže byť spravená spôsobom, že nie sú tam obscénne scény alebo erotické scény, ktoré by presahovali ten rozsah tej mravnej ochrany tých detí, nie sú tam ani násilné scény, ale povedzme, že na deti môže mať vplyv taký jav, ako niekto príliš často v niektorom seriáli strieda partnerky alebo ho niekto prichytí s inou partnerkou a v ďalšom dieli, v ďalšej upútavke zase s inou, a toto, si myslím, že môže byť trebárs tiež negatívny jav, ktorý tie deti môžu vnímať a nemá na ne pozitívny vplyv. A takýmto spôsobom, aj keď tá upútavka naozaj je dobre urobená, dobre v tom zmysle, že má upútať na program, ale takýmto spôsobom môže byť podsúvaná povedzme nie veľmi potrebná realita pre naše deti, ktoré by sme mali práve chrániť. A povedzme, že striedanie partnerov tiež nie je bežný jav. To znamená, že s tým súvisí aj tá ochrana pred sexuálnym zneužívaním a prípadne sexuálnym vykorisťovaním. Takže naozaj sa treba komplexne zamyslieť nad týmto a potom stanoviť jasné a jednoznačné podmienky, za ktorých má byť čo kedy vysielané. A takisto stanoviť jasne a zrozumiteľne, aké upútavky a v ktorom čase môžu byť vysielané, samozrejme, s akcentom na ochranu detí, pretože tie potrebujeme chrániť pred nevhodným obsahom vysielania. Takže toto sú veci, ktoré, si myslím, že ešte treba na nich trošku popracovať, treba nad nimi trošku viacej diskutovať, ale dospieť aj k riešeniu, ktoré bude vyhovovať podstatnej časti verejnosti, nielen niektorej skupine, prípadne lobistickým skupinám, ktoré potrebujú získavať na tom, že si budú robiť upútavky na brakové seriály a pomedzi to šplechnú reklamy, z ktorých vlastne žijú.
Takže treba sa nad tým zamyslieť. Nechválim ani jednu z predchádzajúcich vlád a nemám teda za čo veľmi chváliť ani tú súčasnú. Samozrejme, niektoré veci v novelách zákonov, ktoré tu sú prekladané, sú dobré, ale, žiaľ, stále zdôrazňujem a opakujem, že sú tam niekedy povkladané aj veci, ktoré sú spochybniteľné. A tým pádom naozaj je potom otázka, že či celý ten, celá tá novela zákona je predložená v dobrom úmysle alebo či tam naozaj nie sú skryté aj nejaké nedobré veci, ktoré by nemali byť predmetom riešenia tejto spoločnosti alebo mali by byť riešené naozaj jasne a jednoznačne, aby nedochádzalo k dezinterpretácii niektorých pojmov.
Takže len toľko, ďakujem pekne.

Už len veľmi krátko, ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Z nich sa jeden tak vyníma, to je posilnenie metodických kompetencií rady. Tam by som si dovolil uviesť, že podľa nášho názoru tú metodickú kompetenciu formulovala príliš nejednoznačne a široko a dokonca s uvedeným návrhom nesúhlasí ani samotná rada, ktorá vo svojom stanovisku k predmetnému bodu uvádza: "Spolu metodicky usmerňovať vysielateľa nie je zrejmá povaha aktu, ktorým by mala rada ako orgán aplikácie usmerňovať povinné subjekty bez zákonného zakotvenia, čo sa pod týmto pojmom rozumie, aká právomoc by týmto ustanovením bola rade zverená, nemá predmetné ustanovenie zmysel."
Potom je tam viacero návrhov iného druhu. K tomu by som chcel uviesť nasledovné. Je tam návrh zmeniť časové obdobie, za ktoré, alebo bol prednesený návrh meniť časové obdobie, za ktoré je vysielateľ povinný zabezpečiť multimediálne... (Reakcie z pléna.) Nedali ste to tam, hej? A tá trojka sa týkala potom...? Pardon. Potom ste navrhovali teda zvýšiť kvóty na programy s multimediálnym prístupom? Predpokladám. (Krátka pauza. Prinesenie textu návrhu. Minister Maďarič očami číta text. Prerušenie vystúpenia a pauzy predsedajúcim.)

Dobre, dobre, to si musím preštudovať, čiže je to pomerne rozsiahly, rozsiahly pozmeňovák. Dobre.
Čo sa týka, pán poslanec, pán poslanec Hraško, a ste spolupredkladateľom s pánom poslancom Viskupičom, zase k otázke neverejnosti rokovania rady. Ja pána poslanca Viskupiča nepovažujem za poslanca, ktorý nevie, o čom hlasuje, naopak, tak možno by bolo dobré sa ho opýtať, prečo v minulom období podporil a hlasoval za neverejnosť rokovania rady, a možno potom aj vy zmeníte svoj názor. Ďakujem.

Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v zmysle predkladaného návrhu zákona sa navrhuje, aby sa podporná činnosť Audiovizuálneho fondu, ktorá je v súčasnosti zameraná na podporu audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, rozšírila aj na oblasť podpory audiovizuálneho priemyslu. Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho priemyslu svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčné a vo vzťahu k existujúcemu dodatočnému, dotačnému mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné systémové zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Navrhujeme preto, aby sa hlavná činnosť fondu rozšírila aj na poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.
V zmysle návrhu zákona bude fond poskytovať finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu, na realizácie filmového projektu, pričom filmovým projektom sa na účely tohto zákona rozumie audiovizuálne dielo, ktoré je hraným, dokumentárnym alebo animovaným kinematografickým dielom alebo dielom primárne určeným pre televízne vysielanie, ktorého obsah je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie, čo sa preukazuje kultúrnym testom alebo koprodukčným štatútom vydaným oprávnenou osobou, neschvaľuje násilie, ani ho žiadnou formou nepodporuje, nijako neuráža ľudskú dôstojnosť, ani iným spôsobom neporušuje právny poriadok Slovenskej republiky.
Finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu bude možné poskytnúť na realizáciu filmového projektu, s vytvorením ktorého boli uhradené oprávnené výdavky minimálne vo výške 2 milióny eur. Oprávnenými výdavkami sa v zmysle návrhu zákona rozumejú výdavky, ktoré priamo súvisia s realizáciou filmového projektu, a v zásade ide o všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy, ktoré sú zdaňované v Slovenskej republike. Do celkovej sumy oprávnených výdavkov sa nezapočítavajú výdavky uhradené z finančných prostriedkov poskytnutých z verejných prostriedkov. Fond bude v zmysle návrhu zákona poskytovať finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov. V prípade, ak filmový projekt spĺňa všetky kritériá stanovené zákonom, fond vydá žiadateľovi osvedčenie o registrácii filmového projektu, ktoré je platné tri roky odo dňa jeho vydania. Žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu je oprávnený predložiť fondu žiadateľ, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu, a to po skončení tohto, realizácie tohto filmového projektu na území Slovenskej republiky. Po doručení žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu fond skontroluje, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ, či je predložená žiadosť správne vyplnená a obsahuje všetky prílohy. Kancelária zároveň preverí administratívnu zhodu a správnosť oprávnených výdavkov. Následne fond vydá žiadateľovi potvrdenie o celkovej výške oprávnených výdavkov, z ktorých sa mu vypočíta výška dotácie.
Po vydaní potvrdenia o celkovej výške oprávnených výdavkov fond písomne oznámi žiadateľovi výšku dotácie, ktorá mu bude poskytnutá, a následne fond predloží žiadateľovi návrh zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, po podpise sa žiadateľ stáva prijímateľom finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Domnievam sa, že tento stimul pre audiovizuálny priemysel môže priniesť aj významné ekonomické benefity, môže prispieť k tvorbe zamestnanosti, samozrejme, zvyšuje spotrebu na území Slovenskej republiky a, pochopiteľne, čo je podstatné, podporuje audiovizuálnu kultúru na Slovensku. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 766 z 11. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663, na prerokovanie týmto výborom:
- Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a
- Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona odporúčal, odporučil schváliť:
- Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 300 z 8. októbra 2013 so zmenami a doplnkami,
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 209 z 8. októbra 2013 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a
- Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 107 z 8. októbra 2013 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a to v časti IV.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať: spoločne o bodoch 1 až 30 s návrhom schváliť.
Gestorský výbor určil poslanca Petra Náhlika za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 112 z 15. októbra 2013.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolil by som si vystúpiť k zákonu v druhom čítaní, ktorý podľa tvrdení v dôvodovej správe aj podľa informácií, ktoré máme, môžme ho volať o zákone o Audiovizuálnom fonde, ktorý má za cieľ jednu krásnu myšlienku, a to je podporiť rozvoj kinematografie alebo audiovízie alebo vôbec podporiť celý audiovizuálny priemysel, čiže aby sa na Slovensku natáčalo viacej filmov, resp. či už slovenskej, alebo zahraničnej produkcie, dôležité je to, aby sa aj štát zúčastnil nejakej možnej podpory na základe parametrov, ktoré napísalo ministerstvo kultúry.
V prvom čítaní sme sa, myslím, že aj dosť detailne, dokonca až viac detailne, ako sa páčilo pánovi ministrovi, zaoberali jednotlivými parametrami a odkázal nás na toto druhé čítanie, že je teda priestor, aby sa, aby sa o tom, akým spôsobom sa, akým spôsobom štát pristúpi k podpore natáčania filmov na Slovensku, postaví, a že teda je možné nejakým spôsobom predkladaný návrh vycizelovať a urobiť možným výhradám zadosť, aby sme sa hlavne zbavili toho, že síce zabalené v krásnej myšlienke, a to je teda podpora natáčania filmov na Slovensku, či slovenských, alebo zahraničných, aby sa z toho nestalo niečo, kde opozícia a niektorí kolegovia spolu so mnou mali obavy, že sa to môže zvrtnúť na subjektívne rozhodovanie na základe teda kultúrneho testu, ktorý bol pôvodne definovaný v samotnom tele zákona.
Pán minister teda prisľúbil možnú spoluprácu v tomto a niečo sa teda naozaj stalo. Stalo sa hlavne to, že počas rokovania výboru, a tu by som chcel uviesť veci na pravú mieru, lebo to súvisí aj s predchádzajúcou debatou, je pravdou, že som pána ministra na výbore nestihol, pretože vlak Váh meškal viac ako 55 minút, a štandardne som sa ospravedlnil a informoval som sa o tom, čo na výbore bolo preberané. Čiže nie je pravdou to, čo tvrdí predseda výboru, že som na výbore nebol. Bol som, akurát som teda zmeškal dva body pána ministra, ale následne som sa informoval o tom, akým spôsobom bolo čo prijaté a aká bola debata, a riadne som sa teda ospravedlnil, na výbore som bol. Toľko k tomu obvineniu zo zavádzania. Troška mi to vadí, lebo v predchádzajúcej téme, neviem, či bola zaujímavá moja účasť na výbore, alebo nebola, podľa mňa to v metóde red herringa - odpútanie pozornosti od tej konkrétnej témy - zohralo svoje a plénum parlamentu je na predkladanie návrhov zákonov.
V tomto duchu by som aj chcel povedať, že sú niektoré zasadnutia výboru, ktoré možno majú nejaký význam, ak sa so zamýšľanými úpravami, a v tomto prípade, keďže ministerstvo sa postavilo a vydalo stanovisko k tvrdeniam, ktoré ja som mal voči kolegovi z výboru, pánovi poslancovi, ale ministerstvo malo za to, že treba reagovať na mňa a možno sa zastať pána poslanca, mohli sme to kľudne si s pánom Senkom vydiskutovať aj tu v pléne, neviem, prečo do tohoto, myslím si, že dosť vecného sporu samotné ministerstvo potrebovalo alebo niektorí teda jeho pracovníci, myslím, že to bol hovorca, neviem, potrebovalo vydávať stanovisko č. 942, a uvedené bolo to, že sú, nazvali to tak, že zavádzajúcim tvrdeniam poslanca Národnej rady Jozefa Viskupiča k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka. Ocenil by som, keby sa pán Senko k tomu vyjadril možno sám, zatiaľ som v písomnej, možnože aj v ústnej sa prihlási, pretože mám za to, že tak rozsiahly, že má 25 bodov ten pozmeňujúci návrh, ktorý menil základnú podstatu v mnohých parametroch, dokonca sa mi zdá, že je rozsiahlejší ako zákon sám, menil základné parametre nastavenia, aké sa snažilo urobiť ministerstvo, i keď som sa následne teda dozvedel, že bol to viac-menej ministerský návrh, ktorý si pán poslanec osvojil.
K tým, k tým, chcel by som sa teda venovať tomu, čo túto debatu..., alebo môžem to nazvať aj mediálnu prestrelku cez agentúry a ďalších novinárov. Ja som sa po rokovaní výboru ohradil voči spôsobu jednania so zástupcami na výbore. Je nás tu teraz viacej, myslím si, že je korektné, ak či už pán spravodajca Náhlik, alebo pán poslanec Senko má úmysel predkladať takto rozsiahlu zmenu zákona, že ju minimálne v nejakej podobe dostaneme 24 hodín vopred a oboznámime sa s tým, čo potom na výbore bude preberané. Prístup či už ku kolegom, neviem, či boli teda kolegovia z vládnej strany s týmto oboznámení, ja za seba a možno viacerých ľudí, ktorí sedíme v opozícii, sme s týmto rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom boli konfrontovaní až teda na predmetnom výbore a myslím si, byť tam alebo tam nebyť, tak k tomuto sme mohli mať jednoznačný postoj, že je lepšie sa toho výboru nezúčastniť, lebo ako keby sme tam neboli dôležití.
Druhá vec je, že čo sa teda deje po tom, ako tento návrh prešiel a je obsahom teraz spoločnej správy, a myslím si, že sme sa dostali kdesi, kde sme asi celkom nechceli byť. Keď Komisia teda alebo v duchu toho, že dotačný mechanizmus, ktorý sa rozhodlo ministerstvo urobiť, musí medzi prvým a druhým čítaním priznať až takéto veľké zmeny a argumentované z hľadiska toho stanoviska je hlavne tým, že treba predchádzať niektorým parametrom, ktoré by nám mohla Európska komisia alebo Európska únia vyčítať pri tomto, tak je dostatok času, pretože tieto parametre my prijímame až pre rok 2015, je dostatok času na to, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z rokovania Národnej rady, a nie cez pozmeňujúce návrhy cez poslancov na výbore, bez možnosti diskusie a medzirezortnej procedúry prijímania takto dôležitého zákona, aby sme ho mohli teda následne upraviť. Nič nesvedčí tomu, že by niečo horelo okrem toho, že môže to byť nejaký, nejaká forma politického statementu, že nestiahnem, ani keď budú traktory padať, tak myslím si, že pri takto masívnej zmene by bolo vhodné, aby tento návrh zákona bol stiahnutý a prepracovaný a zapracované tieto podmienky korektne.
Ja tento procedurálny návrh, pán spravodajca, dávam aj teraz, nedávam návrh na zastavenie rokovania, dávam návrh na prepracovanie alebo vrátenie ministerstvu na prepracovanie. A to v duchu toho, že súhlasím s tým, aby sme zadefinovali nejaký rámec podpory natáčania filmov na Slovensku, ale nie takto. Ak mám byť konkrétny, budem sa pridržiavať toho daného stanoviska ministerstva kultúry vraj k mojim zavádzajúcim tvrdeniam, ktoré, priznávam, že z nejakej časti mohli byť, pretože sme po výbore sa k tomuto stavali nejakým spôsobom, a teda nepáčilo sa nám to, že nemôžme dostatočne nahliadnuť. Čo ale zostáva paradoxné, že aj napriek potom hĺbkovej alebo hlbšej analýze tie výhrady proste zostávajú.
Chcel by som možno povedať 4 zásadné výhrady a potom sa venovať tomu konkrétnemu stanovisku a to je, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, čiže my upravujeme nejaké parametre, zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a zmene neskorších predpisov, je priznané, že má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože zavádza mechanizmus podpory 400- a 800-tisícovej sumy, ktorá je predpokladaná v zmysle dôvodovej správy, že by mohla byť poskytnutá ako kompenzácia, ak preinvestuje, a pôvodne bolo v zákone v sume 2 miliónov eur ako a bude to zarátané ako v rámci teda oprávnených výdavkov. Na základe teda odhadovaných objemov, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 3 v dôvodovej správe, sa predpokladá, teda že predloženie prvých žiadostí o podporu bude až v roku 2015, ako som spomínal, a teda ešte raz chcem zopakovať, že je vytvorený dostatočný časový priestor, aby ministerstvo kultúry vyčkalo na stanovisko a prípadné požiadavky Komisie k systému štátnej pomoci, ktoré ministerstvo chce zaviesť, a až potom sa mohli predmetné ustanovenia návrhu zákona predložiť na schválenie do parlamentu, a nie teda naopak, či táto schéma bude vyhovovať aj z hľadiska Komisie, alebo nie. Podľa ministerstva kultúry, ktoré píše v tom stanovisku, sa jedná o automatický systém podpory, s tým ja teda výrazne nesúhlasím a skúste mi teda potom odpovedať, kto bude mať vôľu, pretože podľa § 22a ods. 5 vládneho návrhu zákona poskytnutie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu neexistuje právny nárok, čiže toto pred aj po zostáva nemenné, myslím si, že či už to píše niekto v stanovisku, alebo to tvrdí minister alebo pán poslanec Senko, neexistuje žiadny právny nárok, čiže nejedná sa o žiadny automatický systém podpory. A ja som vytýkal v rámci svojej poznámky o tom, že sa tým, že tá dvojmiliónová hranica vypadáva z tela zákona, tak sa tá moja pôvodná výhrada, že je tu na základe toho kultúrneho testu, ktorý vypracovalo ministerstvo kultúry, a snažilo sa, my sme to tu kritizovali v prvom čítaní, ale boli tam niektoré objektívne veci a ja rozumiem tomu, že Európska komisia bude mať nejaké výhrady presne k tej sume, ktorú sme hovorili, že ako vznikla dvojmiliónová suma, prečo nie milión, prečo nie tri, toto zo zákona na základe pána poslanca, pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Senka vypadlo a tým pádom som si dovolil toto komentovať, že sa to posunulo ešte o rovinu viacej do subjektívneho rozhodovania o tom, kto dotáciu dostane a kto nie. Možno na, na, prečo si to myslím, a na vysvetlenie je, že k subjektívnemu posúdeniu zo strany ministerstva alebo ministra môže dôjsť v dvoch základných prípadoch.
Čiže po prvé, ak, keď budú podané viaceré žiadosti a celková suma požadovaná ako dotácia bude prevyšovať možnosti dotačnej schémy, čiže bude treba rozhodnúť, ktorý zo subjektov danú dotáciu dostane, je jeden.
A druhé, keď Európska komisia vyhodnotí, že tá daná suma, ktorá teraz podľa pozmeňujúceho návrhu by mohla byť určovaná vyhláškou, čiže nejaká suma iks ypsilon ešte neohrozí vnútorný trh a minister kultúry teda rozhodne o nižšej sume podľa toho, ako to bude vyhovovať, alebo môže rozhodnúť podľa toho, ako to bude vyhovovať jemu spriazneným subjektom, a bude tak robiť priebežne alebo každoročne podľa svojich vlastných aktuálnych potrieb podľa vyhlášky ministra. Je to zásadný bod, ktorý, ktorému, dúfam, že, že rozumieme, že tá miera subjektivity pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu nielen počas ministrovania pána Maďariča, ale možno pro futuro pre každého je, je, je riziková, proste mala, ak sa máme tváriť, že sme právny štát a že sa tu správame podľa presne jasne prednastavených a nastavených pravidiel, tak by bolo dobré, aby tá miera subjektivity už pri prijímaní nového mechanizmu prerozdeľovania bola čo najviac jasná a čo v najväčšej možnej miere objektivizovaná. Ja si myslím, že sa tak nedeje, a by som poprosil, keby k týmto otázkam, ktoré nemajú byť prečo zavádzajúce, pretože sú to otázky, a myslím, že sú legitímne, je dôvodné alebo teda dobré odpovedať mne a odpovedať ľuďom, ktorí sa na to pýtajú a tomu rozumejú. To, že bol by som rád a chcel by som poprosiť k tomu, že, alebo o to, aby sme neodchádzali od témy tým, že sa budeme tu napádať ad hominem, kto kde bol a kto kde nebol, a či dodržal nejaké potrebné parametre pripomienkového konania a podobne, i keď vieme, že som ich dodržal tak, ako ich každý môže, skúsme z toho tú moju osobu vynechať a venovať sa teda tomu, čo by mohlo zabezpečiť alebo čo by mohlo byť naozaj relevantné k odpovediam predkladateľov a možných vylepšovateľov tohto návrhu zákona.
Aby som zhrnul na záver, myslím si, že tento návrh zákona, ktorý chce zaviesť novú schému používania finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu, nie je dobrý, nie je dostatočne pripravený, možno samotní pozmenovatelia tohto zákona obrovskou mierou, 25-bodovým pozmeňovacím návrhom toto dokumentujú, nech už sa na to pozeráme z akejkoľvek strany, preto by bolo vhodné túto schému možno nastaviť v rámci prvého polroku 2014 dostatočne, aby pri aj zamýšľanom úmysle, kedy tie prvé nárokovateľné prostriedky môžu byť až v roku 2015, sme mali obhájený verejný záujem, aby bola spokojná, a možné výhrady Európskej komisie, sme im predchádzali v priamej komunikácii, ale a nie na, medzi prvým a druhým čítaním, a aby sa zvýšila miera objektivity a daných a dopredu predpokladateľných pravidiel pri aplikácii nejakých možných žiadostí o dotačné peniaze zo štátneho rozpočtu a nemali to ukryté pod možnou interpretačnou rovinou takou, že si tu pán minister chce rozhodovať, komu a na základe akých sympatií budú finančné prostriedky pridelené, alebo nebudú. Súčasné znenie pred alebo aj po pozmeňovacom návrhu mne na toto, mi odpoveď nedáva a myslím si, že ešte sa dá zísť z kratšej cesty a venovať sa tomuto mechanizmu nanovo a nedramatizovať možno aj plénum, aj výbor, aby tu nevznikali nejaké dezinterpretácie.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, že ak nepríde k stiahnutiu, že môj návrh procedurálny na vrátenie tohoto na dopracovanie bude úspešný. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, ja by som chcel oceniť, že priamo zo zákona vypadla tá požiadavka tých arbitrárne stanovených 2 mil. eur, toto hodnotím ako krok správnym smerom preto, lebo štyri 500-tisícové projekty majú zrejme rovnaký prínos ako jeden dvojmiliónový, čo je ale škoda, a teda neviem, či to naozaj vypadlo, alebo to len bude vo vyhláške a potom sa to bude nejako účelovo meniť, ja osobne by som vôbec nedal žiaden limit a veď bude tu predsa nejaká komisia, pokiaľ to chápem, pán minister, tá komisia bude naďalej činná a bude mať nejaké kritériá, podľa ktorých bude rozhodovať, čo si myslím, je trochu škoda, že ako vravel aj kolega Viskupič, že jednoducho tých kritérií, podľa ktorých tá komisia bude rozhodovať, je tam príliš veľa subjektívnych a príliš málo objektívnych a opäť hrozí, že dostanú to kamaráti. A to, samozrejme, teraz môžu byť vaši, ale v budúcnosti to môžu byť kamaráti niekoho iného a toto si myslím, je škoda, myslím si, že keď robíme pravidlá, mali by byť, mali by byť objektívne a nárokovateľné a potom majú aj šancu dlhodobo prežiť.
Ďakujem pekne.