25. schôdza

Ďakujem pekne. Súhlasím, čo ste povedali, pán poslanec.
Spomeniem možno len taký detail. Ja som absolvovala skúšku TOEFL a takisto aj mám maturitu z anglického jazyka. A musím povedať teda, že tie skúšky sú neporovnateľné nielen čo do kvality a znalosti jazyka, ale aj do obsahu. Na maturite naozaj mnohí moji spolužiaci preliezli s jednotkou, dvojkou, pričom vedeli zopár otázok a mali šťastnú ruku na žrebovanie a ten jazyk neovládali na úrovni, že by boli schopní samostatne komunikovať. Proste sa, poviem to rovno, nabiflili otázky o ja neviem Austrálii, o Shakespearovi a tak ďalej, vedeli odrapotať naučený text. Čiže predsa len si myslím, že úroveň toho TOEFL-u je smerodajnejšia, a potom, pokiaľ sa žiak alebo študent uchádza o štúdium v zahraničí, skôr mu pomôže TOEFL ako maturita, pretože veľakrát si musí dorobiť nejakú takúto medzinárodnú skúšku.
A pokiaľ ešte ide o tú škriepku, čo ste tu mali s pánom poslancom Beblavým, tak ja by som len chcela dodať, keďže som absolventka Gymnázia na Vazovovej ulici, aj Gymnázium na Vazovovej ulici patrilo medzi a, dúfam, ešte stále patrí medzi tie kvalitné. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade sa pripájam k Janke Žitňanskej, áno, Gymnázium na Vazovovej 6 patrilo k tým najlepším gymnáziám. Aj ja som tam maturoval, pán poslanec.
Vy ste sa dotkli Dalibora Karvaya. Ubezpečujem vás, že Dalibor Karvay absolvoval všetky skúšky a všetko to, čo mal absolvovať na škole, možno aj pod sprísneným dohľadom tých profesorov, ktorí sa dnes hrdia tým, že mohli skúšať Dalibora Karvaya. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vážení občania, veľa vecí a veľa pripomienok k tomuto zákonu, respektíve k tejto novele už bolo povedaných, ale nedá mi, aby som aj ja zo svojho pohľadu nepovedal tie svoje.
Začal by som možno z tej strany, či certifikáty ku maturite uznávať alebo nie. Veľmi pekne to bolo povedané práve v poslednom príspevku, že ani maturita sa nedá v mnohých okolnostiach garantovať ako plnohodnotná, pretože ja som v tom síce nebol priamym svedkom, ale moji kamaráti spolužiaci z iných škôl, ktorí mi rozprávali, ako sa maturovalo na ich školách, tak na niektorých školách to bola naozaj bieda a to maturitné vysvedčenie naozaj nie je hodno toho, aby vôbec človek išiel niekam inam ešte pracovať a že by malo nejakú výpovednú hodnotu o vedomostiach a najmä o skúsenostiach dotyčného študenta, človeka. To znamená teda, že certifikáty by som vôbec nejako neriešil v tomto zákone. Okrem toho nachádzame sa, pokiaľ viem, už dosť dlhú dobu v Európskej únii, kde Európska únia garantuje istým spôsobom uznávanie istých tlačovín. A človek, ktorý si ide urobiť certifikát do inej krajiny, tak určite možno má vyššiu výpovednú hodnotu ako maturita u nás na Slovensku. Ale koniec koncov ako povedal kolega Osuský, ak mám takýto certifikát, prídem na maturitu a ľavou zadnou sfúknem všetko to, akurát že ma to možno môže zdržiavať, to môže zdržiavať aj ten zvyšok.
No a tu sa dostávame už k počtu ľudí, ktorí maturujú. A to súvisí s počtom žiakov v triedach. No opäť sme tu narazili na problém toho, akým spôsobom sa môžu zachovať najmä málotriedky v niektorých školách.
Ale ja si dovolím upozorniť ešte na jeden problém, na ktorý sa možno v širších súvislostiach pozabudlo. Diskutovali sme o tom medzi viacerými komunitami alebo teda ja osobne som diskutoval o tom medzi viacerými komunitami. Máme tu trend toho, že materských škôl pomaly ubúda, pretože sa rodilo málo detí a ich počet v týchto materských školách klesal. Teraz však nastáva taký malý baby boom a práve v súčasnosti generácia, nazvem to, zodpovedných tridsiatnikov, štyridsiatnikov začala produkovať našich nasledovníkov a začalo sa naozaj rodiť viacej detí. A v súčasnosti práve badáme opačný problém, že o chvíľku bude málo materských škôl, kde sa budú dať deti zapísať a kde sa budú môcť vychovávať. To znamená, že treba počítať do budúcnosti s tým, že školy budú mať aj viacej žiakov.
A teraz, povedzme, k jednému, možno konkrétnemu problému. Máme základnú školu v stredne veľkej obci, kde v súčasnosti je možno v štvrtom ročníku, povedzme, dvadsaťdva detí, ale v treťom, druhom a prvom ročníku, povedzme, je to po osem, šesť, možno dve, to znamená, že niektoré triedy a ročníky sú spojené, ale v materskej škole už čaká v tom nižšom stupni generácia, ktorá bude mať dvadsaťpäť detí, ale v budúcom školskom roku tam nastúpi, povedzme, len ďalších šesť. To znamená, že na škole by sa mohol vyskytnúť počet detí v prvom ročníku šesť, ktoré nastúpia teda z tej materskej školy, v ďalšom ročníku sú tri deti, v ďalšom ročníku je šesť detí a v tom ďalšom, povedzme, aj dvanásť nech ich je. Pri nastavení počtu žiakov v novom systéme by mohlo dôjsť k zrušeniu takejto základnej školy, deti by sa jednoducho preskupili a dochádzali by niekam inam, mimo svojej vlastnej obce. To vzdialenostne, samozrejme, závisí od daného regiónu. Niektoré obce by to mali bližšie, niektoré obce by to, žiaľ, mali ďalej. A rodičia by tým pádom mali zvýšené výdavky na dochádzku detí do škôl, keďže ešte stále nie sú odsúhlasené nejaké školské autobusy, ktoré by takýto systém dopravy zabezpečovali. Škola by sa následne zrušila, resp. vyradila zo siete, pretože by nespĺňala požadované kritériá. Ale, pozor, v ďalšom ročníku by tých dvadsaťpäť detí nastúpilo kam? A to už je problém. A tu už by sa mohla zdvihnúť vlna odporu rodičov, pretože dvadsaťpäť detí je už dosť na to, aby trieda bola otvorená a tým pádom škola zachovaná, aby deti nemuseli dochádzať niekam inam.
Takže treba sa naozaj zo širšieho pohľadu pozrieť na tento problém, pretože ideme síce racionalizovať, ale na úkor čoho? Tu možno ešte treba porozmýšľať a neísť rovno hlavou proti múru, ale skutočne diskutovať, ale diskutovať v širšom kontexte a najmä pozrieť sa na demografiu, pozrieť sa na to, koľko v súčasnosti je pripravených detí, koľko je narodených, a vychádzať z týchto údajov aj štatisticky. Samozrejme, treba potom sa pozrieť aj na to, či naozaj budeme mať tie deti kde umiestniť do tých škôlok. Týka sa tento problém skôr ale zase väčších miest, nie týchto menších obcí, pretože v menších obciach sú kapacity zvyčajne dostačujúce. Takže určovať minimálny a maximálny počet žiakov možno nie je tým šťastným riešením v tejto dobe.
Okrem toho keď sa tu spomínalo kto na aké gymnázium chodil a aké úspechy dosiahol, ja som chodil na Gymnázium Viliama Paulínyho-Tótha v Martine, ktoré sa zaraďuje tiež medzi vynikajúce školy, a z našej triedy, myslím, dvaja nešli na vysokú školu a ostatní sa etablovali na vysokých školách a úspešne aj skončili štúdium na nich, dvaja išli na iné typy stredných škôl. Takže toto gymnázium má takisto svoje krédo. Ale pamätám si, že keď som nastúpil do prvého ročníka, nás bolo v triede tridsaťdeväť. Neviem, či si to niekto z vás vie predstaviť, ale je to obrovské kvantum ľudí, lavice nasekané na sebe, liezli sme si, by som povedal, už na chrbty jeden druhému a nebolo to veľmi príjemné. Končilo nás tridsaťšesť. Potom sa to nejakým spôsobom preskupilo, dvaja odišli študovať do Štiavnice na jazykovú školu aj jeden kdesi odišiel, takže tridsaťšesť nás končilo. Aj tak si myslím, že je to obrovské kvantum ľudí v triede. Boli nás len štyri triedy v ročníku, áčka, béčka, céčka, déčka. V ostatných ročníkoch nastúpivších po nás už bolo viacej tried, ale toto bolo naozaj neúnosné kvantum ľudí.
Ja by som tento počet za žiadnych okolností nezvyšoval, pretože ak na jednej strane pán minister pred časom hovoril o kvalite vzdelávania a bavili sme sa tu o počtoch žiakov v triedach, bolo vyjadrených viacero názorov, že väčší počet žiakov v triedach negarantuje vyššiu kvalitu, ale, naopak, práve menší počet žiakov v triede, keď sa učiteľ môže aj individuálne viacej venovať niektorým žiakom, môže zaručiť vyššiu kvalitu. Vtedy som hovoril, že bolo by treba získať nejakú štatistiku, ktorá by o tomto konkrétne hovorila. Zatiaľ ju tu stále nemáme.
O certifikátoch som hovoril.
Teraz by som sa dotkol už len časti dôvodovej správy, kde je napísané umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných žiakov aj počet tried. Jedná sa tu, samozrejme, o nový model financovania, ktorý pripravilo ministerstvo. A mne stále nie je jasné, akým spôsobom sa tam bude na tú triedu financovať. Bude sa teda zohľadňovať počet žiakov v tej triede alebo akým spôsobom sa bude brať do úvahy veľkosť tej triedy? Bude to z minimálneho počtu, z maximálneho, z priemeru alebo akým spôsobom sa to bude robiť? Doteraz financovanie na žiaka bolo jasne povedané, že žiak dostával takúto a takúto sumu, ktorá išla na školu, a z toho sa financovali učitelia, technické zázemie, réžia. Teraz mi vôbec nie je jasné, akým spôsobom to bude nastavené na počet tried. Niekto to môže práve využiť, že určí si, že minimálny počet je takýto počet žiakov v triede, to znamená, že nasekáme to na minimálne počty a zriadime väčší počet tried. Tým pádom dostane škola viacej peňazí. Pripadá mi to trochu nie veľmi racionálne. A takisto sa tento systém potom podľa tohto dá zneužiť, takisto ako niektorí mohli zneužívať to, že sa platilo na žiaka a nabrali kvantum žiakov a potom nestíhali s výučbou, prípadne s nedostatočnou kvalitou.
Takže opäť sem prichádza novela zákona, ktorá nie je, by som povedal, koncepčne dotiahnutá úplne správnym smerom, aj keď, už ako bolo spomínané, je tu pár dobrých vecí, ale tak ako pri iných zákonoch, zopár dobrých vecí tam je a potom prichádzajú zvláštnosti, ktoré uvádzajú človeka do pochybností, či to vôbec dobré bude alebo nie.
Ja by som sa však ešte na tomto mieste rád opýtal na jednu vec. Už na minulej schôdzi som dával jeden pozmeňujúci návrh ohľadne vzdelávania pedagogických pracovníkov a ich možnosti teda učiť ďalej, teda pedagogickej spôsobilosti. Tento pozmeňujúci návrh mi nebol akceptovaný. A môže dôjsť k nezákonnému stavu na základných školách alebo prípadne základných umeleckých školách, keď buď školy budú zamestnávať nekvalifikovaných pedagogických zamestnancov, alebo keď školy ich vyhodia, potom nemajú čím pokrývať výučbu, na ktorú už boli žiaci prijatí a ktorú už v súčasnosti absolvujú. Takže zaujímal by som sa aj o tento problém.
A, po ďalšie, v rámci povinnej školskej dochádzky bola zrušená povinnosť základným a stredným školám vydávať vysvedčenia na pol roka povinne. To znamená, že škola môže na vyžiadanie rodiča vydať vysvedčenie a týka sa to teda povinnej školskej dochádzky, ale akosi sa pozabudlo na jazykové školy a na základné umelecké školy, ktoré nie sú povinné v školskej dochádzke a predsa majú povinnosť za súčasného stavu vydávať vysvedčenia na pol roka. Takže popýtal by som pána ministra, aby sa vyjadril k tomu, pretože v prípade teda negatívnej odpovede, ja chystám už pozmeňujúci návrh, ktorý teda už mám nachystaný do druhého čítania, by som potom podal pozmeňujúci návrh, alebo si ministerstvo osvojí túto vec a pripraví svoj vlastný návrh, pretože bolo by dobré, aby, keď povinná školská dochádzka nemá povinnosť vydávať vysvedčenia na pol roka a nepovinná, dá sa povedať, školská dochádzka, čo sa týka jazykových a umeleckých škôl, má túto povinnosť ešte v súčasnosti, sa tento stav zosúladil. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, už veľa bolo povedané k tomuto zákonu mojimi predrečníkmi, napriek tomu sa chcem aj ja dotknúť niektorých spomenutých bodov.
Možno len na úvod. Tí, ktorí sa venujete tejto téme školstvu a sledujete aj diskusie v pléne, možno si spomeniete, že v máji, keď sme sa rozprávali o správe o stave školstva, som upozornila pána ministra, že sa mi dostal do rúk materiál, návrh novely školského zákona, ktorý zavádzal tie stropy alebo maximálne počty v triedach a takisto aj minimálne počty v triedach. Vtedy pán minister krútil hlavou, že nič také ako minimálne počty nebude v rámci pripomienkového konania. Keďže v tom prvom nástrele tejto novely neboli minimálne počty, ale v rámci pripomienkového konania sa tam dostali, takže dnes v zákone máme nielen maximálne, ale aj minimálne počty žiakov.
K tomuto možno len pár poznámok. Ja by som bola naozaj rada, ak by pán minister sa mohol vyjadriť aj k tomu, čo hovoril pán poslanec Beblavý, ako myslel tieto minimálne počty, či reálne budú mať dopad na tie odbory, kde aj dnes je menej žiakov, ale vzhľadom na zvýšený normatív sú schopné prežiť a nezúčastňujú sa na dohadovacom konaní alebo či tam je nejaký iný zámer, pretože ak by to tak nebolo, ja sa naozaj obávam, pokiaľ ide napr. o umelecké smery, že my asi nenájdeme alebo nevymyslíme talentované deti, ktoré by splnili ten limit požadovaný zákonom. Takže naozaj by som bola rada, aby sa pán minister k tomu vyjadril, čo týmto minimálnym počtom sledoval, pretože tá dôvodová správa, myslím si, je veľmi povrchná.
Pokiaľ ide ešte o tieto počty, tak ako aj moji kolegovia upozornili, sú tu pripomienky alebo teda nejaké odseky hovoriace o tom, kedy môže byť v triede aj menší počet žiakov, než je určené v zákone. Pokiaľ pri základných školách je tu napísaná znížená dostupnosť žiakov do školy, vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak je v okruhu šesť kilometrov a tak ďalej, vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo ďalšie dôvody osobitného zreteľa, o ktorých hovoril aj pán poslanec Osuský, že sú tiež v dôvodovej správe načrtnuté, ja by som veľmi uvítala, kebyže ministerstvo zapracuje do tohto, a bolo to tam explicitne napísané o deťoch so zdravotným postihnutím, aby teda sme nezabudli na tieto deti, ktoré, si myslím, patria aj do bežných škôl a nielen do špeciálnych škôl.
A s tým súvisí aj moja ďalšia poznámka. Čiže tieto výnimky patrili pre základné školy. Ale pri stredných školách ten nižší počet môže byť za osobitného prípadu, napr. takého, za ktorý sa považuje v stredných odborných školách zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, ak nie je možné zriadiť triedu podľa odseku 10. Tu ja už som aj v tom máji hovorila, že sa trošku obávam toho tlaku alebo možno nejakého lobizmu, keď jednotliví zriaďovatelia alebo riaditelia alebo ktokoľvek pôsobiaci na tej škole bude tlačiť na to slovami: „Tak ale aj našich absolventov je málo a trh ich potrebuje viacej. Čiže dostanem tú výnimku.“ Myslím si, že toto ustanovenie treba ešte zmeniť.
A takisto by som sa prikláňala a by som požiadala ministerstvo, aby ministerstvo nezabúdalo na deti so špecifickými potrebami, z ktorých mnohé majú na to, aby išli študovať aj na strednú školu a nekončili len na špeciálnych školách, aby takáto nejaká výnimka pre znížené počty bola uplatnená aj na ne.
Pokiaľ ide o posilňovanie kompetencií zriaďovateľa na úkor riaditeľa alebo teda školy, tu už pán poslanec Fronc o tom hovoril, myslím si, že je to cesta zlým smerom. Naozaj my by sme sa mali snažiť delegovať tie právomoci čo najnižšie k tým školám, lebo ony najlepšie vedia rozhodovať. A naozaj nechať im kompetenciu len zostavovať školské rozvrhy, si myslím, je nemiestne.
K certifikátom som sa vyjadrila v rámci faktických poznámok. Naozaj si myslím, že ak v systéme boli certifikáty, ktoré neboli hodné toho uznania, tak nie je dobré rušiť celý systém ako taký, a preto by som apelovala na ministerstvo, aby štandardizovalo, proste určilo, ktoré certifikáty budú uznávané ako náhrada za maturitnú skúšku z jazyka, aby aj pre riaditeľov sa ľahšie dalo orientovať v tejto problematike a aby, ak je problém so štatistikou, sa vytvorila nová kolónka, kde sa tieto certifikáty budú zapisovať, a naozaj aby nám nebola prednejšia štatistika alebo nejaký marketing nad záujmom dieťaťa.
Pokiaľ ide o celkové nastavenie tohto zákona, si myslím, že z neho vypadla, neviem, či tam niekedy aj bola vôbec na ministerstve, filozofia o tom, že do budúcnosti by možno nebolo zlé uvažovať naozaj nad tou priepustnosťou systému, aby napr. žiaci stredných odborných škôl mohli sa vzdelávať vo všeobecných predmetoch na gymnáziách a potom v tých odborných predmetoch na vlastných školách, čo by prispelo k zvýšeniu kvality a možno aj k zníženiu výdavkov v celom systéme.
Na záver ešte by som sa chcela dotknúť, je to nad rámec zákona síce, ale je to aktuálna téma, osemročných gymnázií. Naozaj si myslím, že označiť tieto gymnáziá ako chorý prvok na trhu je nemiestne.
Zároveň si myslím, že tých 5 %, tak ako som aj písala v interpelácii na pána ministra, nezodpovedá nejakému číslu na základe nejakých prieskumov, analýz, ale naozaj je len tak dané. A ja by som uvítala, ak by ministerstvo školstva vypracovalo analýzu, aby možno sa zamyslelo nad tým, či ináč nepoňať tento segment školstva, pretože ak majú byť elitné gymnáziá tieto osemročné gymnáziá, tak tých 5 %, myslím si, tam nezohráva úlohu, lebo naozaj by malo ísť skôr o prísnejšie vstupné testy ako o nejakú percentuálnu kvótu.
Na záver musím skonštatovať, žiaľ, že opäť raz napriek tomu, že v tomto zákone sú aj dobré veci, to by som klamala, kebyže hovorím, že tam nie sú, sme svedkami toho, že dieťa nie je v záujme alebo v strede záujmu ministerstva školstva. Tak ako pri centrách voľného času sa vychádzalo v ústrety ZMOS-u, tak ako pri priemere známok, ktoré deťom zabraňujú si vybrať slobodne tú cestu vzdelávaciu, tak ako pri určovaní prvých ročníkov vyšším územným celkom aj pre iných zriaďovateľov, naozaj zatiaľ, a musím to skonštatovať, v zákonoch, ktoré predkladá pán minister školstva, je všelikto iný vrátane štatistiky viac v záujme ako dieťa. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nie je to síce v tejto novele, ale ten problém o chvíľu bude akútny. A to je naozaj tých 5 % ako clausus numerus pre prijímanie na osemročné gymnáziá. Najcitlivejšie to zrejme bude tu v Bratislave. Chcem povedať, že toto ustanovenie v zákone nie je ako ustanovenie, ktoré dal súčasný pán minister, ale to je to, čo urobil pán minister Mikolaj. Ja naozaj by som ministra tiež požiadal, aby zvážil a navrhol zmenu tohto ustanovenia, lebo ak sa to nestane, ja si myslím, že to vyvolá veľké problémy. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Len chcem pripomenúť členom finančného výboru, že dnes je zasadnutie finančného výboru o 12.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.

Ja takisto chcem pripomenúť členom výboru pre sociálne veci, že o 12.00 hodine máme zasadnutie v rokovacej miestnosti výboru.

Takisto by som rád pripomenul, že o 12.30 hodine máme eurovýbor v miestnosti č. 30.

Pripojil by som sa k pripomenutiu, poprosil by som všetkých členov výboru pre kultúru a médiá, o 12.01 hodine v miestnosti výboru pre kultúru a médiá máme výbor. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Poprosil by som kolegyne a kolegov zo zahraničného výboru, o 12.00 hodine máme schôdzu výboru v miestnosti č. 76 na prízemí. Ďakujem.