25. schôdza

Ďakujem. Ja chcem poďakovať všetkým kolegom za korektné faktické poznámky. A myslím si, že táto diskusia sa vyvíja veľmi zaujímavo a veľmi dobre. A teším sa na jej pokračovanie jednak ešte teraz v ďalších minútach a hlavne potom v druhom čítaní, lebo myslím si, že padajú tu dobré návrhy.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Zobral som si notebook kvôli tomu, že sa mi nechcelo prepisovať z toho zákona veci, ktoré som mal nachystané, takže nebudem nejako extra dlho hovoriť.
V prvom rade chcem pochváliť úvodnú reč pána ministra, pretože tentoraz mu musím dať za pravdu, s veľa vecami naozaj súhlasím, pretože to, čo sa deje, nie je v súlade s tým, ako by sa mali ľudia správať pri niektorých športových podujatiach. Hovoril tam o vulgarizácii, áno, súhlasím, že dochádza k tomu, už to bolo povedané, je to patologický jav. Je to ale možno trošku v rozpore s tým, čo hovoril pán premiér, že, naopak, práve pri futbalových zápasoch to prispieva k sociálnej a zdravotnej oblasti a oblasti vzdelávania. Takže to je len taký trošku drobný rozpor. A na druhej strane hovoril pán minister aj o tom, že prečo by daňoví poplatníci mali trpieť istým spôsobom to, že niekto musí zaplatiť tie škody, ktoré sa tam stávajú, prípadne ochranu. Aj s tým súhlasím. V ďalšom poviem aj, v čom s tým súhlasím.
Ja by som však ale na úvod povedal, áno, myšlienka je dobrá, problém treba riešiť, prišiel zákon, áno, len opäť mám dojem, že nie je úplne dotiahnutý do dobrého štádia. Koniec koncov ukázala to aj diskusia, ktorá sa vedie k tomuto zákonu, treba však povedať, alebo teda nalejme si čistého vína, ktorých športov sa týka tento problém. Ja to poviem nahlas, je to futbal, je to futbal a ešte, do tretice, je to futbal, čiastočne možno niekedy aj hokej, ale s tým som sa naozaj stretol veľmi zriedka. Všetci predrečníci moji, dokonca ešte aj tí, ktorí diskutovali s faktickými poznámkami, hovorili o jednom jedinom športe, ktorého sa tento problém týka. Je to futbal. A to je jedno, na ktorej úrovni to je, to sme počuli, či to je obecné stretnutie alebo teda dedinské alebo najvyššia liga, prípadne medzinárodný futbalový zápas, týka sa to len futbalu. Ja som naozaj nepočul nikdy o tom, že by sa pri volejbalovom turnaji strhla nejaká bitka, nejaký problém. Dokonca som nepočul, že by sa strhol nejaký problém pri basketbalovom turnaji, pingpongových turnajoch, tenise, nič, vodných športoch, kanoistike, takisto nie, športových podujatiach typu karate, džuda, prípadne ďalších, takisto nič. Na žiadnom inom športovom podujatí som nepočul o takomto probléme. Tento problém je spojený jedine s futbalom.
Takže poďme sa venovať tomu, že tento zákon pripravujeme na to, že v prvom rade budeme postihovať tých, ktorí organizujú futbalové zápasy, a postihovať budeme hlavne teda tých, ktorí sú chuligáni. A to sú tí ľudia, ktorí robia neplechu a, žiaľ, robia aj zlé meno tomuto športu. Oni robia futbalu zlé meno. Takže poďme riešiť príčinu, neriešme dôsledok ich konania. Ak máme v zákonoch, (konkrétne Trestný zákon) a ďalších pridružených definované stavy, kedy už u ľudí má byť možnosť postihnutia istým spôsobom, tak ich postihujme. Urobil si priestupok, máš podmienku. Urobíš ho viackrát, tak dostávaš podmienku iného charakteru. Urobíš viackrát toto isté, ideš do basy. Toto by malo byť to memento. A toto by mal byť ten zdvihnutý prst a pomyselný zdvihnutý Damoklov meč nad tými, ktorí takéto skutky páchajú.
Nedávno sa mi stalo, že som išiel v Bratislave v MHD. Zhodou okolností zrejme bol nejaký futbalový zápas, pretože do autobusu sa narútili štyri indivíduá, z ktorých jedno obťažovalo ostatných občanov v autobuse mestskej hromadnej dopravy svojimi sprostými poznámkami, vykrikovaním, vulgárnosťou. A, žiaľ, nedovolil som si ani ja pustiť sa doň, pretože ďalší štyria sa mu tak poklonkovali, nerobili síce až takú výtržnosť ako tento dotyčný. Ale mal som obavu o svoje zdravie, keby som ho náhodou si dovolil upozorniť, aby sa správal v medziach slušnosti. Našťastie o dve zastávky vystúpil a problém bol zažehnaný. Tí ostatní boli potom už následne kľudní. Toto sú tie indivíduá, ktoré robia problém. A tie treba eliminovať. Tak poďme riešiť iným spôsobom iné zákony, aby sme tento problém eliminovali. Už keď sme prišli s takýmto zákonom, budiž, dobre.
Teraz by som sa konkrétne teda venoval, aby som bol konštruktívny, niektorým zneniam paragrafov, ktoré som tu našiel ja. Hovoril už o nich tuším pán Érsek alebo niekto iný, to je jedno.
Hlavný usporiadateľ by mal mať vek 25 rokov. Trošku príklad z praxe poviem. Na vysokoškolských internátoch v Košiciach, kde som študoval, na Jedlíkovej, fungoval tzv. KLUNEŠ (klub netradičných športov). A organizoval naozaj športové podujatia pre nás vysokoškolákov. A na tých intrákoch, keď zoberiem len Jedlíkovu 5, lebo tam bola potom ešte aj sedmička, deviatka, trinástka a tak ďalej, no sedmička, to boli len jedálne, štyri bloky po zhruba nejakých 500 – 550 študentoch, zoberme si to krát štyri bloky, požehnane, naozaj sa na ten trávnik a na to ihrisko vyrútilo nejakých tých 500 - 600 študákov. Tak neviem si predstaviť, že by sa mali robiť nejaké opatrenia a v prvom rade že by to mal organizovať niekto vo veku nad 25 rokov. To boli chalani, ktorí boli veku do 23 rokov, kým študovali na tej škole. Takže to už sú prvé zvláštne obmedzenia. Už to bolo spomínané. Ak máme volebné právo vo veku od 18 rokov, nechajme toto, lebo to sú organizátori takých drobných vecí, ktoré spríjemňujú ten život a nevedú k takýmto záležitostiam, ktoré by mali byť chránené týmto zákonom.
Ďalšia vec, čo som našiel, tak § 22 súvisí vlastne s § 18 ods. 3: „Zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom je možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania, na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22 a na účely plnenia úloh na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti štátu, inak je Policajný zbor povinný tieto záznamy bezodkladne zlikvidovať.“ Moja otázka znie: Aký čas pred likvidáciou bude Policajný zbor tieto záznamy uchovávať, čo to znamená, zlikvidovať bezodkladne? Totiž z povahy skúmania trestného činu alebo priestupku, ktorý sa spáchal na štadióne, môže vyplynúť možno nejaká iná trestná činnosť, ale ten primárny zdroj už bude vyriešený a tým pádom sa záznam zlikviduje. Nie je tu napísané teda, ako dlho sa ten záznam má udržiavať, je jasné, na aký účel, ale bezodkladne ho zlikvidovať znamená oň prísť. A tým pádom už nebude použiteľný na nič. A pritom môže dokazovať trestnú činnosť.
Ďalší bod je § 18 ods. 6: „Ak Policajný zbor označí podujatie za rizikové, bezodkladne oznámi túto skutočnosť organizátorovi podujatia, obci, príslušnému športovému zväzu...“ V podstate celý tento paragraf je venovaný súčinnosti Policajného zboru pri konaní športového podujatia. S tým súhlasím, ale prečo náklady na ochranu občanov a majetku občanov Slovenskej republiky by mali znášať daňoví poplatníci? A to je presne to, čo ste spomínali, pán minister, vo svojom úvode. Ja by som všetky náklady spojené s takouto ochranou nechal na pleciach organizátora. A povedzme si, že väčšinou sa to týka veľkých organizátorov a organizátorov veľkých športových podujatí, medzinárodných podujatí, kde sú drahé vstupenky a ďalšie záležitosti. Takže ja by som tam možno zasunul aj takýto paragraf, aby tieto náklady znášali organizátori, a nie občania Slovenskej republiky ako daňoví poplatníci.
A to súvisí vlastne aj s tým, na čo som sa pýtal pána premiéra, že ideme podporovať futbalové štadióny, ich rekonštrukcie, v tej mojej interpelácii. Na to si určite pamätáte. A boli vyčíslené isté náklady. Samozrejme, neboli vyčíslené isté náklady práve na ochranu pri rizikových futbalových zápasoch. A zhodou okolností o pár dní sa konal jeden z tých rizikových futbalových zápasov, myslím, že to bolo tuším v Žiline alebo kde. A videli sme tam ťažkoodencov, ťažkú techniku. Mňa by naozaj tiež zaujímali tie čiastky. Tu kolega Martvoň hovoril o státisícoch eur. No ak by sme už do takýchto čiastok išli, no tak to je celkom slušná pálka, ktorú by sme mohli investovať úplne iným spôsobom, pretože by ostala v štátnom rozpočte, mohla by ísť niekam inam a nemusela by byť na sanáciu ochrany majetku a práv občanov Slovenskej republiky. Takže treba sa nad týmto trocha zamyslieť, dotiahnuť tieto veci.
No a ešte je otázka toho extrémizmu. Tiež to už tu bolo spomínané. Ja by som povedal, že na športových kanáloch zväčša chodia aj relácie nazvané extrémne športy. Neviem teda, či takýto extrémizmus je do toho zaradený. Alebo mohol by si to niekto pomýliť. Bude to treba naozaj selektovať. Ktorýsi kolega to povedal, treba presne pomenovať typy extrémizmu, ktoré do toho spadajú, pretože extrémny šport je extrémny a nie je prejavom extrémizmu, ktorý smeruje k potlačeniu ľudských práv a slobôd alebo k znehodnoteniu majetku. Takže extrémni športovci môžu fungovať, ale nech je to jasne určené aj v tomto zákone.
Inak k tomu nemám viacej výhrad. Možno by sa tam ešte niečo našlo. Ten zámer je dobrý. Možno treba naozaj na tom popracovať. Nebudem dávať ani procedurálny návrh, aby sa to stiahlo na prepracovanie, možno do toho druhého čítania sa bude dať ešte podiskutovať a dotiahnuť práve tieto sporné body, ktoré by sa mohli vyriešiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa vyjadrím tak ako už aj predtým z pohľadu človeka, ktorý pre väčšinu slovenských veľkých zväzov organizoval nadnárodné športové podujatia. A teda by som bol veľmi nerád, ak by sme obmedzovali takýto zákon primárne len na jeden športový zväz, a to Slovenský futbalový zväz, lebo problémových návštevníkov a fanúšikov máte všade. A ja som, hovorím z vlastnej skúsenosti, videl, kde som vtedy ako konzultant robil, na štadióne v Košiciach, keď proti košickým Good Angels hralo jedno poľské mužstvo. Zápas bol vyhodnotený Policajným zborom ako vysoko rizikový. A za takých fanúšikov, ktorí z tohto poľského mesta prišli, by sa nemuseli hanbiť ani v hocijakom anglickom futbalovom klube, nehovoriac o tom, čo sa dialo potom v meste.
Čo sa týka toho veku 25 rokov, o ktorom si, Igor, hovoril, tak pokiaľ ja mám vedomosť, tak sa jedná iba o obmedzenie veku pri hlavnom organizátorovi. A to je človek, ktorý by mal mať nielen nejakú osobnú, ale už aj profesionálnu skúsenosť. A tú jednoducho nie je možné získať v mladšom veku. Treba si uvedomiť, že tento človek nesie zodpovednosť za množstvo iných ďalších podriadených, ktorí nie sú v úlohe hlavného organizátora, a teda môžu to byť pri veľkých zápasoch desiatky až stovky ľudí, čiže tento človek by fakt mal mať už nejakú dostatočnú empíriu a hlavne zodpovednosť za to, aby mohol takéto podujatia z hľadiska usporiadateľskej služby strážiť.
Čo sa týka ešte ochrany na štadiónoch v súvislosti s používaním Policajného zboru, treba povedať, že ten je používaný v zmysle zákona o Policajnom zbore výlučne pri rizikových športových podujatiach, a teda nie je možné pri takýchto podujatiach splnomocniť žiadneho organizátora alebo usporiadateľa na to, aby nahrádzal kompetencie Policajného zboru. Nie je možné, aby akákoľvek súkromná bezpečnostná služba ani akýkoľvek iný subjekt vykonával donucovacie zásahy na štadiónoch, mimo toho aj to, čo sa týka zadržania, obmedzenia slobody, okrem Policajného zboru. Ten Policajný zbor je na to, aby plnil tieto úlohy. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Briximu.
Tá hranica veku tých 25 rokov. Ako som hovoril, na vysokej škole naozaj sú to organizátori, ktorí to dobrovoľne organizujú, ten klub netradičných športov naozaj vznikol spontánne, a nikto z nich sa nechce ani v budúcnosti venovať možno profesionálne organizovaniu akýchkoľvek iných športových podujatí, a pritom nespĺňajú toto kritérium. A pritom tá účasť naozaj na tých intrákoch bola vždycky vysoká, pretože to boli naozaj také netradičné športy, v ktorých sa proste ľudia organizovali, či to bolo aj jednoduché Člověče, nezlob se alebo ďalšie záležitosti. Naozaj to boli také zábavné veci, že skutočne by som to možno neobmedzoval takýmto spôsobom. A pritom to bol tiež hlavný organizátor, len ťažko ho definovať ako hlavného organizátora, lebo bolo tam veľa ľudí, bolo tam veľa súčinností, ale pritom to bolo úplne niečo neštandardné.
No a čo sa týka toho Policajného zboru, ja súhlasím s tým, áno, netreba preberať kompetencie Policajného zboru, ale ja hovorím jedno, v zákone je napísané, že Policajný zbor môže na základe písomnej dohody poskytovať súčinnosť. A je tam aj v § 18 ods. 4 písm. e) uvedený spôsob určenia výšky účelne vynaložených nákladov uhrádzaných. Ale je tam uvedené, za akých podmienok Policajný zbor môže poskytovať tú súčinnosť. Ja by som bol za to, aby naozaj to musel uhradiť ten organizátor. Ak ide do toho rizika, to je riziko podnikania. To máte všade rovnako. Ak mám riziko podnikania, musím ísť do toho s tým, že tam to riziko je. Ak mi sem prídu chuligáni, ktorí mi robia výtržnosti, ja musím použiť zásah Policajného zboru, ktorý niečo stojí nás občanov štátu. Veď sa treba opýtať občanov, či súhlasia s tým, aby boli takto vynakladané financie daňových poplatníkov na stráženie chuligánov, ktorí sem prídu robiť neporiadok. Ja si myslím, že občania s tým súhlasiť nebudú. To znamená, že ja by som to dal na preplatenie v plnej výške organizátorovi, ktorý, žiaľ, podniká v činnosti, keď dá si zaplatiť za lístky za futbalový zápas. A tak by to malo byť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že nie som návštevníkom veľmi štadiónov, nemám nejaký osobný vzťah k futbalu. A mám taký pocit, že možnože práve vďaka tomu môžem upozorniť a upriamiť vašu pozornosť na tú oblasť, ktorá napriek tomu, že rozprava je bohatá, ešte v tejto diskusii nezaznela.
Ale kým sa tak stane, tak predsa len vyjadrím to hlavné, čo sa patrí pri prvom čítaní zdôrazniť. Mne sa návrh tohto zákona ako nie futbalovému fanúšikovi alebo, keď to poviem, ako nie veľmi veľkému návštevníkovi akýchkoľvek organizovaných športových podujatí celkom páči.
A zdôrazním aj to, čo možno tu tak zaznelo, ale, mám taký dojem, nie celkom presne, že sa mi páči § 18, kde sa práve hovorí o tom, aká má byť súčinnosť Policajného zboru v prípade, že sa jedná o rizikový futbalový alebo iný zápas, a kde práve sa poskytuje možnosť uzatvoriť dohodu, kde sa majú vynaložiť, a teda nejakým spôsobom kvantifikovať a potom aj preplatiť účelne vynaložené náklady na Policajný zbor, ktorý pri takýchto rizikových zápasoch má byť prítomný, lebo neraz práve aj mňa zatrápili tie pohľady na množstvo ťažkoodencov a desiatky policajtov, ktorí vytvárali kordóny pri nástupe, pri výstupe, pred štadiónom, na štadióne, a ako toho nefutbalového fanúšika ma napadlo, či, panebože, títo ľudia nechýbajú niekde inde, nemala by byť tá polícia na dôležitejších miestach ako strážiť na komerčnom podujatí výtržníkov. Takže práve vítam a oceňujem nielen zákon, jeho ducha, ale špeciálne aj túto možnosť. Neviem, či to v minulosti tak nebolo. Ak to tak nebolo, tak to ocenenie je ešte o to vážnejšie, že takáto možnosť, nie je to tam síce ako povinnosť, ale ako možnosť, uzatvoriť dohodu medzi usporiadateľom rizikového podujatia a Policajným zborom aj s povinnosťou preplatiť účelne vynaložené náklady, je tam taxatívne uvedená. Takže ďakujem, oceňujem, páči sa mi to.
No ale teraz už poďme od toho futbalu preč a pozrime sa na to, že zákon radí medzi podujatia, na ktoré sa má vzťahovať, aj turistické podujatia, pri ktorých ide o celodenné pochody alebo dlhšie pochody s účasťou viac ako 500 účastníkov, návštevníkov, hostí. Ja som si zobral aj pomôcku pre túto časť svojho vystúpenia. Je to veľmi jednoduchý papierik. Tak som si myslel, že urobím z toho nejakú hádanku, rébus, či náhodou to niekto nebude hodnotiť ako tú usporiadateľskú pásku na tých zápasoch. Ale ja viem, že sa nehodí, aby sme tu predkladali rébusy. Chcem len pripomenúť značku, ktorú, myslím, na Slovensku vieme nájsť na 14 tisíc kilometroch chodníkov, cestičiek. A keď tak poviem, že tá značka sa vyskytuje možno v obidvoch smeroch na každých pár desiatkach metroch, tak by som odhadoval, že takýchto značiek červených, zelených, modrých a žltých, ktoré vyznačujú turistické chodníky na Slovensku, je okolo 600 tisíc. Takže je to veľmi rozšírený symbol. A ja si dovolím uviesť aj jeho veľmi dôležitú, hoci len krátko to poviem, históriu. Takéto alebo im podobné značky sa vyskytujú na území našej republiky už viac ako 150 rokov.
Slovensko patrí medzi veľmoc v turistickom značení. Ja som si to tak ani neuvedomil, aj keď odmalička chodím po týchto chodníkoch. A dovolím si povedať, že tisícky a tisícky kilometrov som spoznal z krásneho Slovenska práve vďaka obetavej práci značkárov. Ale uvedomil som si ich prácu a vôbec to, že máme krajinu tak úžasne vyznačenú turistickými chodníkmi vedúcimi do krásnych častí prírody, že za to vďačíme ozaj tej obetavej skupine, ktorá je viac kvalitná, obetavá, ako som si to myslel až do chvíle, kým sa nám krajina otvorila a my sme mohli zrazu chodiť nielen po Slovensku, ale aj po Alpách a po iných vyspelých západoeurópskych krajinách, kde som s prekvapením aj s hrôzou zistil, že tieto vyspelé krajiny ani zďaleka nemajú také vyspelé turistické značenie, ako ho máme na Slovensku. Sme v tom skutočne absolútna jednotka. Prvé takéto značenia na území Slovenska začali kdesi v oblasti Štiavnice. Prebrala to teda od Rakúsko-Uhorska aj Prvá republika. Za slovenského štátu aj Klub slovenských turistov sa snažil o to. A máme to tu dodnes.
No a preto o tom rozprávam tak podrobne a tak možno trocha aj mierne už nazlostene, ale len úsmevne nazlostene, lebo verím, že sa to v konečnom znení zákona neobjaví, že my hovoríme v tomto návrhu zákona o tom, že takéto podujatie, ktoré spadá pod reguláciu zákona, inak múdreho a dobre nasmerovaného zákona, je aj turistické podujatie, ktoré sa má vyskytovať na území, po ktorom má behom celodennej túry prejsť viac ako 5 stoviek turistov, a že v takomto prípade sa na to vzťahuje zákon, ktorý ukladá povinnosť organizátorovi zistiť vlastnícke pomery, resp. vyžiadať si súhlas vlastníkov pozemkov, po ktorých sa pôjde. No uvedomte si teda, že pôjde sa pravdepodobne, keď ide o celodennú túru, ako to je v zákone napísané, po stovkách, ak nie tisíckach vlastníckych pozemkov, teda pozemkov, ktoré sú v rôznom vlastníctve. Keby tam bolo napísané, že sa to týka miest, kde sú táboriská a kde sú nejaké zhromaždiská a kde bude dlhodobé pôsobenie celodenné turistov na vrchole nejakého kopca, ktorý patrí niekomu, tak si to viem predstaviť, že možno tam by som aj povedal no budiž, ale práve na turistické chodníky, ktoré využívame stopäťdesiat rokov, ktoré sú úžasným fenoménom, my chceme otvoriť dvierka, ktoré aj keď tu hovoríme o piatich stovkách, ale najbližšie by niekto povedal, prečo to má byť až tých päť stoviek, možnože už len sto alebo len päťdesiat ľudí keď sa tam vyberie, ja v tom vidím teda ohrozenie tej obrovskej tradície a tej slobody pohybu, ktorá práve je spojená s turistikou na našom krásnom Slovensku a ktorá umožňuje bez ohľadu na to, aké sú vlastnícke pomery, po týchto chodníkoch, ktoré sú určené práve na to, tiež chodiť. No ak to nevadilo barónom, grófom v Rakúsko-Uhorsku, ak to nevadilo za Prvej republiky, ak to nevadilo ani slovenskému štátu, ak to nevadilo Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne, tak my ideme teraz po 150 rokoch otvoriť v tomto zákone dvierka, ktoré umožnia isté rizikové konanie budúcich zákonodarcov alebo budúcich ľudí, ktorí sa budú o to zaujímať, ktorí povedia, no nie, my skutočne chceme, aby takéto putovanie po turistických chodníkoch bolo obmedzené, a preto chceme, aby zákon, ktorý bol prijatý v podobe A, bol pritvrdený do podoby B. Ja verím, že tu trocha preháňam, len v tom slova zmysle, že ak naplno súhlasím s tým, že rizikové zápasy treba takto riešiť a duch zákona je správny, tak že turistické chodníky, turistické podujatia treba bez nejakej náhrady úplne vypustiť z tohto textu, pretože si myslím, že je to niečo, čo naozaj môže ohroziť práve tú slobodu pohybu po turistických chodníkoch, ktoré, opakujem, sú určené práve na toto.
Baviť sa o tom množstve návštevníkov je druhoradé. Ak by to bola úprava teda len na tisíc alebo proste nejaká modifikácia, stále by som to považoval za nie celkom šťastné riešenie, lebo by to vytvorilo niečo, o čom som presvedčený, že do tohto zákona nepatrí, a preto keďže viem, aký je osud pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní, prosím vás, vážený pán minister, aby ste sa možno pozreli na túto časť zákona práve týmto pohľadom. Ja viem, že vy mi možno odpoviete, že tam v ďalšom § 5 je postup, ako sa tie pozemky majú jednoducho zaťažiť týmto pochodom, že organizátor to má tých pätnásť dní dopredu nahlásiť, že ak sa nikto neozve voči tomu, tak že to v podstate sa považuje za schválené. Ale to sú už také nuansy, ale to základné riziko z toho neodstraňuje ani toto upravovanie, pretože si myslím, že ak raz turistický chodník na území našej krajiny existuje, je vyznačený, je vyznačený ozaj tak, že vďaka nemu môžeme hodnoty našej krajiny spoznávať. A ja vrelo doporučujem teda všetkým, ja neviem koľkí z nás alebo koľkí z tých, čo ma počúvajú, tieto chodníky využívajú, ale pre mňa predstavujú obrovský, dôležitý kus života, putovanie po týchto chodníkoch. A veľmi oceňujem, že ich máme a že sme taká veľmi dobrá krajina v tomto smere. Tak, prosím, nepokazme si túto stopäťdesiatročnú tradíciu tým, že tam vnesieme červíka a pochybnosti a potom aj možno takej požadovačnosti, že, hop, po mojom pozemku sa chodiť nebude, tam dokonca ani turistický chodník nemá čo robiť. Takže chcel som len upriamiť pozornosť na túto časť. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Úplne v krátkosti, pán kolega Mičovský, pokiaľ si ľudia zvyknú na poriadok na štadiónoch, tak nebudú potrební ani ťažkoodenci, ani polícia a na štadiónoch bude absolútny pokoj.
A čo sa týka toho vášho turizmu, tak treba povedať, že duch zákona a téma je otvorená, dnes sme tu preto, aby sme ju posunuli do druhého čítania. Pokiaľ ako vy, ja dobre viem, aj z histórie ste taký zanietený environmentalista, tak máte možnosť prísť s takým návrhom. A teda myslím si, že nikto z kolegov nebude proti tomu, keď to vyrieši takúto diskrepanciu medzi voľnočasovými aktivitami, ktoré súvisia okrem iného aj s turizmom, a nikto nebude slovenských turistov v žiadnom kontexte ani v žiadnom rozmere diskriminovať a myslím si, že aj pán minister potom uzná, že tá definícia viac a menej rizikových športov a športov, ktoré prinášajú väčšie alebo menšie riziko, či už pre návštevníka alebo pre účastníka, bude viac alebo menej opodstatnená. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že bolo to zaujímavé vystúpenie.
V niektorých veciach teda súhlasím s mojím predrečníkom kolegom Brixim, ale chcem reagovať práve na tú časť, v ktorej ste hovorili o tých turistických podujatiach. Myslím si, že všetci sa zhodneme na tom, že tento zákon ako taký je potrebný, preto aj ministerstvo s tým prichádza. Na druhej strane súhlasím aj s vami, že práve v tom druhom čítaním je priestor na dopracovanie niektorých tých nuáns a niektorých tých, dá sa povedať, nepresností v tom zákone. Myslím si, že práve pri týchto turistických podujatiach je ten priestor na dopracovanie. Myslím si to aj z toho dôvodu, že pokiaľ sa bude organizovať turistické podujatie na vyznačených turistických chodníkoch, tak sa naň sťahuje tento zákon. Keď to bude mimo tu vyznačených turistických chodníkov, zákon sa naň nevzťahuje. Je tu ďalší problém, tento týždeň schválený zákon o lesoch. Teoreticky dá sa to obísť, že keď niekto bude organizovať nejaké podujatie, teda dá sa povedať, v právnom režime zákona o lesoch, bude mať menej povinností ako v právnom režime podľa tohto zákona. Čiže dva zákony sa tu, mám taký ja osobne pocit, stretli tento týždeň. To možno bude treba doriešiť. Čiže práve tým chcem povedať to, že práve to druhé čítanie bude na tie odborné debaty. A myslím si, že bude priestor nielen na vašom výbore, ale aj teda na ústavnoprávnom výbore, aby sa na tieto veci poukázalo a dopracovalo sa to z toho dôvodu, aby fakt nenastali potom niektoré problémy s tým, že nám prestanú ľudia chodiť do lesov ako takí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, keď ste tu spomínali tú chválu na tie turistické chodníky, čo je pravda a je to dobré, len by som vám rád povedal, že minister školstva alebo aj predošlý minister školstva sa starali o to, aby tie chodníky boli naozaj označené a obnovené a fungovali a dávali na to prostriedky. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som ešte jednu vec povedal. Súhlasím s tým, čo povedal pán Mičovský. Ale je tu zhoda na tom, že niektoré veci by sa na tomto zákone mohli zmeniť. Myslím si, že sa to dá upratať do tej miery, aby sme postihovali tých, ktorí fakt robia problém na tých štadiónoch.
Len jednej veci sa obávam, ak ten zákon bude dobrý, samozrejme, vykážeme tých najväčších hráčov z tých štadiónov, čo tam robia neplechu. Obávam sa jednej veci, že im nejde ani o to, že chcú vidieť ten futbal alebo dobrý hokej, im ide o to, aby sa niečo stalo, keď tam už prídu, aby sa niečo stalo. Obávam sa tej veci, potom či sa nepresunú tam, kde sa nič zatiaľ nestalo, na také podujatia aj športové, a môžu byť aj spoločenské, kvôli tomu, aby sa tam niečo stalo. Myslím si, že aj s týmto budem musieť do budúcna počítať, lebo fakticky aj z okolitých štátov vieme, že existuje skupina týchto jedincov ktorým ide len o to, aby sa tam niečo stalo, aby sa pobili, aby niečo rozlámali, aby niečo dokopali. Vidíme to, čo má vlak spoločného s futbalovým zápasom. Kým dôjde ten vlak z Trnavy alebo opačne z Bratislavy do Trnavy, ten vlak vyzerá tak, že môže ísť na generálnu opravu. Takže nesmieme zabúdať ani na tento moment, že sú to fakt jedinci, ktorým ide o bitku a o neplechu a ktorým nejde o žiadnu športovú činnosť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, ďakujem aj všetkým za faktické poznámky.
Zareagujem na pána poslanca Fronca. Áno, ja viem, že sa podporovali práve tieto značky a značenia v minulosti pomerne výdatne. Ale musíme si povedať, že tá tendencia klesá, keby sme to vyhodnotili za posledné desaťročia. Tak voľakedy značkár bol „pán značkár", ktorý dostával preplatené nielen farby, ale aj jeho celú činnosť. Dneska je to aktivita nadšencov, ktorí ja už neviem možno ani len tie farby nemajú preplatené. Napriek tomu tá úžasná sieť turistických chodníkov sa tu udržiava. Takže v tomto ohľade možno by bolo dobré, keby sme aj na základe tejto debaty pristúpili v budúcnosti k tomu, že vieme pomôcť lepším spôsobom značkárom. Verím, že sa tak aj stane. Kedysi som navrhoval, inšpirujúc sa príkladom v Lesoch v Českej republike, aby Lesy Slovenskej republiky boli výdatným sponzorom práve turistických značiek na území slovenských lesov. Už som tú dohodu nestihol nejako dotiahnuť do konca, aj keď som ju mal pekne rozdiskutovanú s Klubom slovenských turistov, keď som bol ešte pracovník Lesov. Ale ja chcem pre túto chvíľu veriť, že práve tým úžasným značkárom, obetavým ľuďom, tak trocha poďakujeme a vystaviame pomník aj v tomto zákone, ktorý, ešte raz hovorím, oceňujem, vítam, a nemám s ním problém, práve odstránením tejto časti, ktorá hovorí o turistických chodníkoch. Keby hovorila o iných územiach, kde nie sú chodníky, ak tam chce niekto robiť nejaké podujatia, rozumel by som tomu. Ale špeciálne vo vzťahu k turistickým chodníkom to považujem za nepochopenie významu turistických chodníkov. Takže im ten pomník vystaviame aj tú vďačnosť prejavíme tým, že táto pasáž zákona stadiaľ bude odstránená. Ďakujem pekne.