25. schôdza

Pán poslanec Érsek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja by som ešte jednu vec povedal. Súhlasím s tým, čo povedal pán Mičovský. Ale je tu zhoda na tom, že niektoré veci by sa na tomto zákone mohli zmeniť. Myslím si, že sa to dá upratať do tej miery, aby sme postihovali tých, ktorí fakt robia problém na tých štadiónoch.
Len jednej veci sa obávam, ak ten zákon bude dobrý, samozrejme, vykážeme tých najväčších hráčov z tých štadiónov, čo tam robia neplechu. Obávam sa jednej veci, že im nejde ani o to, že chcú vidieť ten futbal alebo dobrý hokej, im ide o to, aby sa niečo stalo, keď tam už prídu, aby sa niečo stalo. Obávam sa tej veci, potom či sa nepresunú tam, kde sa nič zatiaľ nestalo, na také podujatia aj športové, a môžu byť aj spoločenské, kvôli tomu, aby sa tam niečo stalo. Myslím si, že aj s týmto budem musieť do budúcna počítať, lebo fakticky aj z okolitých štátov vieme, že existuje skupina týchto jedincov ktorým ide len o to, aby sa tam niečo stalo, aby sa pobili, aby niečo rozlámali, aby niečo dokopali. Vidíme to, čo má vlak spoločného s futbalovým zápasom. Kým dôjde ten vlak z Trnavy alebo opačne z Bratislavy do Trnavy, ten vlak vyzerá tak, že môže ísť na generálnu opravu. Takže nesmieme zabúdať ani na tento moment, že sú to fakt jedinci, ktorým ide o bitku a o neplechu a ktorým nejde o žiadnu športovú činnosť. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, ďakujem aj všetkým za faktické poznámky.
Zareagujem na pána poslanca Fronca. Áno, ja viem, že sa podporovali práve tieto značky a značenia v minulosti pomerne výdatne. Ale musíme si povedať, že tá tendencia klesá, keby sme to vyhodnotili za posledné desaťročia. Tak voľakedy značkár bol „pán značkár", ktorý dostával preplatené nielen farby, ale aj jeho celú činnosť. Dneska je to aktivita nadšencov, ktorí ja už neviem možno ani len tie farby nemajú preplatené. Napriek tomu tá úžasná sieť turistických chodníkov sa tu udržiava. Takže v tomto ohľade možno by bolo dobré, keby sme aj na základe tejto debaty pristúpili v budúcnosti k tomu, že vieme pomôcť lepším spôsobom značkárom. Verím, že sa tak aj stane. Kedysi som navrhoval, inšpirujúc sa príkladom v Lesoch v Českej republike, aby Lesy Slovenskej republiky boli výdatným sponzorom práve turistických značiek na území slovenských lesov. Už som tú dohodu nestihol nejako dotiahnuť do konca, aj keď som ju mal pekne rozdiskutovanú s Klubom slovenských turistov, keď som bol ešte pracovník Lesov. Ale ja chcem pre túto chvíľu veriť, že práve tým úžasným značkárom, obetavým ľuďom, tak trocha poďakujeme a vystaviame pomník aj v tomto zákone, ktorý, ešte raz hovorím, oceňujem, vítam, a nemám s ním problém, práve odstránením tejto časti, ktorá hovorí o turistických chodníkoch. Keby hovorila o iných územiach, kde nie sú chodníky, ak tam chce niekto robiť nejaké podujatia, rozumel by som tomu. Ale špeciálne vo vzťahu k turistickým chodníkom to považujem za nepochopenie významu turistických chodníkov. Takže im ten pomník vystaviame aj tú vďačnosť prejavíme tým, že táto pasáž zákona stadiaľ bude odstránená. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, pán poslanec Viskupič ako posledný rečník k tomuto návrhu zákona, máte slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, mne trošku nevyšiel krok, keďže sme pri tejto športovej téme, pri faktickej, tak si dovolím veľmi telegraficky naznačiť ten problém.
Som veľmi rád, že do debaty sa zapojili odborníci na čísla a odborníci teda z praxe, ktorí to organizovali a organizujú.
A nedalo mi ešte z jedného dôvodu nehovoriť k tomu, keďže ja som vyrastal a bývam v tej často tu spomínanej Trnave, dvesto metrov od štadióna, či už teda hokejového alebo teraz nanovo stavaného futbalového. A presne v tej miere, keďže ja som v susedstve štadióna prevádzkoval trnavský amfiteáter, tak ja aj z tejto miery chcem sňať pomyselný klobúk, že sa s témou chuligánov alebo tých, ktorí chcú a majú nejaké dôvody a predpoklady na to, aby narúšali podujatie, z môjho pohľadu aj kazili robotu niekoho iného, futbalových trénerov, organizátorov podujatí a podobne a používali tieto fóra na prezentáciu nie celkom spoločensky vhodných skutkov, mali sme s tým v Trnave obrovské problémy od zákazu predaja alkoholických nápojov v okolí štadióna, v najbližších uliciach, potom sa rozšírili na centrálnu mestskú zónu a podobne, čiže či už samosprávy alebo hocikto aj samotní organizátori sa snažili vysporiadať po svojom, s týmto nedobrým fenoménom. Preto je dobré, že prichádza k tomu dáždniku, k tej potrebnej miere legislatívy, ktorá v tejto oblasti je potrebná. A som veľmi rád po štúdiu tejto normy, že či už dôvodová správa alebo aj samostatné paragrafové znenie javí prvky odbornosti, a to v tom, že naozaj sa ide po gro problému, kde by sa mohol problém odstrániť, sanovať niektoré nedobré javy, im predchádzať.
Nejdem tak do hĺbky. Turistické chodníky som si nevšimol. A som rád, že máme v klube aj takýchto ľudí, ktorí odhaľujú iné veci. Mňa, to som spomínal vo faktickej poznámke, zaujali dve absolútne praktické veci.
Viem, že existuje nejaká miera predpredaja a podobne, ale úplne z iného pohľadu k tej arbitrárne stanovej 300-dušovej, 300-ľuďovej hranici pri podujatí, ktorá potom generuje otázky, či to má byť pri všetkých podujatiach, u šachistov, či aj neviem u koho, má to potom ambíciu taxatívne to vymedzovať a hrať sa telom toho zákona, ktorý má mať všeobecnú platnosť, má byť preventívny a má sa vysporiadať s problémami vcelku vo všeobecnej platnosti. Žiadnu inú možnosť ako legislatívci nemáme. Preto by som sa skôr prihováral k tomu, aby sme nešli do zložitých definícií, o ktoré podujatia má ísť, ale aby sme skutočne odstránili túto hranicu a zvolili ten mechanizmus rozdeľovací nie podľa množstva a počtu ľudí, ale podľa zainteresovanosti možného organizátora. A to znamená, miera jeho zodpovednosti pri organizovaní by bola pretavená v nejakých, nazvem to teraz veľmi pracovne, sankčných mechanizmoch. Takže ak by zákon predpokladal nejakú mieru povinnosti, ktorú má organizátor urobiť aj pri nule, proste príde mu tam jeden návštevník, by bola hranica rovnaká, ale vyššia miera pokút, sankcií a podobne by nastúpila, ak by toto nejakým spôsobom nedodržal alebo by si povedal, že na jeho typ podujatia toto on nepotrebuje. Myslím si, že títo ľudia pri organizácii podujatí, ktoré budú robiť, budú citlivo zvažovať, že zákon ak predpokladá teda nejakú mieru sankcie a oni dodržia, urobia to, čo zákon od nich chce, či nebudú pristupovať, aj keď sa stane nejaký incident, k tomu omnoho mäkšie, ako keď toto neurobia. Má to aj okrem teda zákonom predpokladaných dôsledkov možno aj jeden manažérsky rozmer. To znamená, že on presne vie, že v rámci obdobia, keď chce tie podujatia robiť, má takýto a takýto rozpočet a ten rozpočet vie použiť, ak sa bude jednať o zápas medzi, teraz si naozaj vymyslím, neviem, či oni hrajú v tých istých ligách, Cíferom a Borovou, a nikdy nemá prečo prísť k nejakému incidentu, tak tam tú organizačnú službu nedá. Ale keď to bude Borová verzus Ružindol a je tam proste nejaká blízkosť a bude tam nejaké miestne derby a ultras a môže tam prísť aj pri počte 70 ľudí, ktorí tam prídu, k nejakému incidentu, tak ten organizátor proste zvolí niečo v zmysle predchádzania tomu, aby sa takéto niečo nestalo. A zákon ho týmto v podstate bude chrániť, že keďže dodržal tú literu zákona, tak k sankcionovaniu z hľadiska organizátora bude omnoho nižšie. Je to podľa mňa aj z hľadiska potom jednoduchosti toho zákona, kde nemusí byť presne taxatívne vymedzované, o ktoré ide podujatia, športy, hranice. A, samozrejme, pri veľkých podujatiach sa toto bude absolútne predpokladať, pretože tá miera hranice bude stúpať. Toto ako konštrukt by vyhovelo. Druhá miera v rámci teda nejakého toho sankčného mechanizmu by mohla byť v miere recidívy, že ak sa to stane, aj opakovane, teda ten organizátor stále nebude dodržiavať tú potrebnú mieru, ktorú zákon na naňho kladie, tak môže prísť k omnoho väčším sankciám, možno aj k odňatiu možnosti organizovať takéto podujatia a podobne.
Druhá alebo posledná vec, aby som sa zmestil do zamýšľaného časového rozsahu. Rovnako možno z toho liberálneho pohľadu cítim, aby sme trestali presne tých, ktorí sú pôvodcom tohto nedobrého správania, tohto zla, čiže tých konkrétnych výtržníkov, veľmi súhlasím s vylúčením takýchto ľudí pri organizátoroch športových podujatí, ktoré máme na stole, a, niekto to tu spomínal, možno aj všeobecných iných podujatí, aby sa nemohli počas 5-ročného obdobia toho zúčastniť alebo zúčastňovať (takýchto podujatí), lebo myslím si, že ostatné mechanizmy v tomto by zlyhávali, respektíve pri predražovali zbytočne služby, ktoré by mali byť spojené s organizáciou týchto podujatí.
Takže v rámci filozofie a prvého čítanie je tento zákon z môjho pohľadu zrelý na podporu, keď to poviem rýchlo. A veľmi radi a veľmi rád ho posuniem do druhého čítania. A dúfam, že pri mechanizmoch ktoré tu padli, bude potrebná miera otvorenosti a príde možno v tých najvypuklejších problémoch k nejakému tomu posunu. Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko? (Reakcia navrhovateľa.) Áno, nech sa páči, máte slovo. Potom dám slovo aj spravodajcovi.

Pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne, budem naozaj stručný.
Chcem len potvrdiť, že na tomto zákone sa pracovalo od začiatku tohto roku vyplývajúc zo stratégie, ktorá bola schválená v decembri minulého roku vo vláde. Pôvodne sme chceli ísť s novelou. Potom, samozrejme, s novelou by sa nepristúpilo k tomu komplexnému riešeniu. Preto sa pripravil úplne nový zákon. Robili na tom experti z rôznych oblastí. Je tu prítomný pán Sepeši, člen Predsedníctva Slovenského futbalového zväzu a súčasne prokurátor Generálnej prokuratúry, ktorá sa veľmi aktívne toho zúčastňovala, zástupcovia vnútra, spravodlivosti a ďalší a experti zo zahraničia a, samozrejme, aj z jednotlivých zväzov, a to konkrétne aj z olympijského zväzu a paralympijskeho zväzu a ďalších zväzov, teda hnutí, ktoré majú možnosť k tomu čo povedať.
Chcem len znovu zopakovať, že takýto zákon sa nedá pripraviť, a povedal to, myslím, pán Brixi, na jeden druh športu, musí to byť komplexné ponímanie.
A znovu sa chcem trošku vrátiť do minulosti, tých sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. A pán Mihál o tom hovoril. V Bruseli sa stala situácia v súvislosti s tými rowdies z Liverpoolu a možnože sa stali aj ďalšie násilnosti na anglických futbalových štadiónoch, ale aj na iných športových podujatiach a vtedy veľmi nekompromisne do toho vstúpila vtedajšia premiérka Thatcherová. Zamedzila mnohým mladým ľuďom vycestovať na rôzne podujatia. Boli to tvrdé opatrenia v rámci legislatívy, veľmi tvrdé opatrenia v Anglicku. Bola pozastavená funkčnosť mnohým klubom zúčastňovať sa medzinárodných podujatí nielen vychádzajúc z UEFA alebo vychádzajúc z FIFA, teda z medzinárodných organizácií. Ale aj zvnútra samotného konkrétneho štátu sa začali robiť rôzne opatrenia. To isté bolo aj v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách. A dnes vidíte, že tá situácia, možnože boli to tvrdé opatrenia, sa zásadne menila a zmenila. A zmenila sa nielen medzigeneračne, ale aj tým, že na tých štadiónoch v zahraničí vidíme kus kultúry. A na druhej strane, obrazne povediac, tu sa hovorilo o čipovaní psov a neviem také nezmyselnosti, áno, je pravda, že na zahraničných podujatiach, nielen medzinárodných, ale i domácich, je veľká časť klientely, ktorá má permanentky, má svoje miesta, ktoré sú v podstate sledované a očipované. A ja keď som išiel na nejaké medzinárodné podujatie alebo idem naň niekde v zahraničí a ak idem tam, hovorím, súkromne, tak musím v podstate ukázať svoj preukaz. A na ten preukaz dostanem konkrétny lístok. A tak som presne evidovaný. Tak sa to robí, povedzme, konkrétne zápas, ktorý bol v Ríme medzi Manchestrom United a FC Barcelona bol takýmto spôsobom monitorovaný. A nemusel byť vyhlásený len za v podstate, obrazne povediac, krízový zápas. Ale treba urobiť v tejto veci poriadok. A začali sa postupne meniť tieto veci, najmä prostredie na štadiónoch, vybudovaním štadiónov, ale aj istých legislatívnych a nekompromisných opatrení.
Samozrejme, ja som si pozorne vypočul vystúpenia. Väčšinou v podstate beriem tie vystúpenia, ktoré boli prezentované ako odborné, vysoko kvalifikované. Myslím si, že budem reagovať na niektoré veci v druhom čítaní a, samozrejme, pri predkladaní tohto zákona na rokovanie výborov Národnej rady a osobitne gesčného výboru Národnej rady.
A, samozrejme, musím tiež zopakovať, že aj trošku budeme musieť riešiť aj ten úvodný paragraf, ale na druhej strane treba povedať, že § 17 ods. 3 obec môže upraviť počty členov usporiadateľskej služby, ak nejde o rizikové podujatie, teda nemusí tam byť žiadna SBS a môžu tam byť napríklad aj dobrovoľníci a tak ďalej a tak ďalej. A sú tam dané voľnosti, ktoré akceptovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska pri rokovaní na tripartite, kde tento návrh zákona bol predložený a podrobený diskusii a všetkými členmi tripartity, Hospodárskej a sociálnej rady aj odobrený.
A, samozrejme, treba poukázať na niektoré detaily, ktoré sú tam a na ktoré aj sa upozorňuje v samotnom zákone. A budeme ich musieť trošku vycizelovať a upraviť, aby nielenže boli v podstate priechodné, ale aby nespôsobovali mnohé problémy. A myslím, že netreba ani vidieť to všetko tak čierno-bielo a hneď všetko vykresľovať, ako to bude zlé a tak ďalej a tak ďalej, ale treba naozaj urobiť všetko, aby na tom Slovensku bolo dobré prostredie, aby v podstate nevznikali aj zo zahraničia isté pochybnosti všeobecné, aj pri medzinárodných podujatiach, ktoré sa budú organizovať na Slovensku a ktoré budú potrebovať istý spôsob rizikovej ochrany, pretože dnes „rôzne skupiny" aj zo zahraničia môžu vyvolávať na takýchto podujatiach veľmi negatívne stavy.
Chcem tiež zopakovať, že, prirodzene, plne vnímam ešte raz, aj v samotnom závere svojho vystúpenia, mnohé návrhy a podnety, ktoré tu odzneli. My po tej odbornej stránke, nielen na sekcii, ale aj s tou pracovnou skupinou, ktorá pracuje a pripravuje legislatívu, právnikov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, vyhodnotíme tieto pripomienky a budeme sa snažiť tento zákon dostať do takej podoby, aby mal isté nekompromisné, reštrikčné konanie. A to treba urobiť. Tým príkladom je britská legislatíva sedemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokov a konkrétne rozhodnutie konzervatívnej vlády, pani Thatcherovej čo to takto urobila. A zásadne sa budú musieť aj na Slovensku zmeniť pomery, prirodzene, akceptujúc isté vyváženosti medzi rôznymi druhmi športu, aby sa to aj takýmto spôsobom podarilo dotiahnuť tak, aby nevznikali pochybnosti, ktoré odzneli aj v tejto rozprave k prvému čítaniu návrhu tohto zákona. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa, pán spravodajca, chcete záverečné slovo? (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja budem veľmi stručný. Ja chcem oceniť túto vecnú diskusiu, pretože verím, že dôjde k zhode a tento zákon by mal platiť a bol by dobrý pre všetkých. Takže verím, že ho potom na konci v tej podobe, ako má byť, všetci podporíme. Ďakujem pekne.