25. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, mne trošku nevyšiel krok, keďže sme pri tejto športovej téme, pri faktickej, tak si dovolím veľmi telegraficky naznačiť ten problém.
Som veľmi rád, že do debaty sa zapojili odborníci na čísla a odborníci teda z praxe, ktorí to organizovali a organizujú.
A nedalo mi ešte z jedného dôvodu nehovoriť k tomu, keďže ja som vyrastal a bývam v tej často tu spomínanej Trnave, dvesto metrov od štadióna, či už teda hokejového alebo teraz nanovo stavaného futbalového. A presne v tej miere, keďže ja som v susedstve štadióna prevádzkoval trnavský amfiteáter, tak ja aj z tejto miery chcem sňať pomyselný klobúk, že sa s témou chuligánov alebo tých, ktorí chcú a majú nejaké dôvody a predpoklady na to, aby narúšali podujatie, z môjho pohľadu aj kazili robotu niekoho iného, futbalových trénerov, organizátorov podujatí a podobne a používali tieto fóra na prezentáciu nie celkom spoločensky vhodných skutkov, mali sme s tým v Trnave obrovské problémy od zákazu predaja alkoholických nápojov v okolí štadióna, v najbližších uliciach, potom sa rozšírili na centrálnu mestskú zónu a podobne, čiže či už samosprávy alebo hocikto aj samotní organizátori sa snažili vysporiadať po svojom, s týmto nedobrým fenoménom. Preto je dobré, že prichádza k tomu dáždniku, k tej potrebnej miere legislatívy, ktorá v tejto oblasti je potrebná. A som veľmi rád po štúdiu tejto normy, že či už dôvodová správa alebo aj samostatné paragrafové znenie javí prvky odbornosti, a to v tom, že naozaj sa ide po gro problému, kde by sa mohol problém odstrániť, sanovať niektoré nedobré javy, im predchádzať.
Nejdem tak do hĺbky. Turistické chodníky som si nevšimol. A som rád, že máme v klube aj takýchto ľudí, ktorí odhaľujú iné veci. Mňa, to som spomínal vo faktickej poznámke, zaujali dve absolútne praktické veci.
Viem, že existuje nejaká miera predpredaja a podobne, ale úplne z iného pohľadu k tej arbitrárne stanovej 300-dušovej, 300-ľuďovej hranici pri podujatí, ktorá potom generuje otázky, či to má byť pri všetkých podujatiach, u šachistov, či aj neviem u koho, má to potom ambíciu taxatívne to vymedzovať a hrať sa telom toho zákona, ktorý má mať všeobecnú platnosť, má byť preventívny a má sa vysporiadať s problémami vcelku vo všeobecnej platnosti. Žiadnu inú možnosť ako legislatívci nemáme. Preto by som sa skôr prihováral k tomu, aby sme nešli do zložitých definícií, o ktoré podujatia má ísť, ale aby sme skutočne odstránili túto hranicu a zvolili ten mechanizmus rozdeľovací nie podľa množstva a počtu ľudí, ale podľa zainteresovanosti možného organizátora. A to znamená, miera jeho zodpovednosti pri organizovaní by bola pretavená v nejakých, nazvem to teraz veľmi pracovne, sankčných mechanizmoch. Takže ak by zákon predpokladal nejakú mieru povinnosti, ktorú má organizátor urobiť aj pri nule, proste príde mu tam jeden návštevník, by bola hranica rovnaká, ale vyššia miera pokút, sankcií a podobne by nastúpila, ak by toto nejakým spôsobom nedodržal alebo by si povedal, že na jeho typ podujatia toto on nepotrebuje. Myslím si, že títo ľudia pri organizácii podujatí, ktoré budú robiť, budú citlivo zvažovať, že zákon ak predpokladá teda nejakú mieru sankcie a oni dodržia, urobia to, čo zákon od nich chce, či nebudú pristupovať, aj keď sa stane nejaký incident, k tomu omnoho mäkšie, ako keď toto neurobia. Má to aj okrem teda zákonom predpokladaných dôsledkov možno aj jeden manažérsky rozmer. To znamená, že on presne vie, že v rámci obdobia, keď chce tie podujatia robiť, má takýto a takýto rozpočet a ten rozpočet vie použiť, ak sa bude jednať o zápas medzi, teraz si naozaj vymyslím, neviem, či oni hrajú v tých istých ligách, Cíferom a Borovou, a nikdy nemá prečo prísť k nejakému incidentu, tak tam tú organizačnú službu nedá. Ale keď to bude Borová verzus Ružindol a je tam proste nejaká blízkosť a bude tam nejaké miestne derby a ultras a môže tam prísť aj pri počte 70 ľudí, ktorí tam prídu, k nejakému incidentu, tak ten organizátor proste zvolí niečo v zmysle predchádzania tomu, aby sa takéto niečo nestalo. A zákon ho týmto v podstate bude chrániť, že keďže dodržal tú literu zákona, tak k sankcionovaniu z hľadiska organizátora bude omnoho nižšie. Je to podľa mňa aj z hľadiska potom jednoduchosti toho zákona, kde nemusí byť presne taxatívne vymedzované, o ktoré ide podujatia, športy, hranice. A, samozrejme, pri veľkých podujatiach sa toto bude absolútne predpokladať, pretože tá miera hranice bude stúpať. Toto ako konštrukt by vyhovelo. Druhá miera v rámci teda nejakého toho sankčného mechanizmu by mohla byť v miere recidívy, že ak sa to stane, aj opakovane, teda ten organizátor stále nebude dodržiavať tú potrebnú mieru, ktorú zákon na naňho kladie, tak môže prísť k omnoho väčším sankciám, možno aj k odňatiu možnosti organizovať takéto podujatia a podobne.
Druhá alebo posledná vec, aby som sa zmestil do zamýšľaného časového rozsahu. Rovnako možno z toho liberálneho pohľadu cítim, aby sme trestali presne tých, ktorí sú pôvodcom tohto nedobrého správania, tohto zla, čiže tých konkrétnych výtržníkov, veľmi súhlasím s vylúčením takýchto ľudí pri organizátoroch športových podujatí, ktoré máme na stole, a, niekto to tu spomínal, možno aj všeobecných iných podujatí, aby sa nemohli počas 5-ročného obdobia toho zúčastniť alebo zúčastňovať (takýchto podujatí), lebo myslím si, že ostatné mechanizmy v tomto by zlyhávali, respektíve pri predražovali zbytočne služby, ktoré by mali byť spojené s organizáciou týchto podujatí.
Takže v rámci filozofie a prvého čítanie je tento zákon z môjho pohľadu zrelý na podporu, keď to poviem rýchlo. A veľmi radi a veľmi rád ho posuniem do druhého čítania. A dúfam, že pri mechanizmoch ktoré tu padli, bude potrebná miera otvorenosti a príde možno v tých najvypuklejších problémoch k nejakému tomu posunu. Ďakujem za pozornosť.

Pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne, budem naozaj stručný.
Chcem len potvrdiť, že na tomto zákone sa pracovalo od začiatku tohto roku vyplývajúc zo stratégie, ktorá bola schválená v decembri minulého roku vo vláde. Pôvodne sme chceli ísť s novelou. Potom, samozrejme, s novelou by sa nepristúpilo k tomu komplexnému riešeniu. Preto sa pripravil úplne nový zákon. Robili na tom experti z rôznych oblastí. Je tu prítomný pán Sepeši, člen Predsedníctva Slovenského futbalového zväzu a súčasne prokurátor Generálnej prokuratúry, ktorá sa veľmi aktívne toho zúčastňovala, zástupcovia vnútra, spravodlivosti a ďalší a experti zo zahraničia a, samozrejme, aj z jednotlivých zväzov, a to konkrétne aj z olympijského zväzu a paralympijskeho zväzu a ďalších zväzov, teda hnutí, ktoré majú možnosť k tomu čo povedať.
Chcem len znovu zopakovať, že takýto zákon sa nedá pripraviť, a povedal to, myslím, pán Brixi, na jeden druh športu, musí to byť komplexné ponímanie.
A znovu sa chcem trošku vrátiť do minulosti, tých sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. A pán Mihál o tom hovoril. V Bruseli sa stala situácia v súvislosti s tými rowdies z Liverpoolu a možnože sa stali aj ďalšie násilnosti na anglických futbalových štadiónoch, ale aj na iných športových podujatiach a vtedy veľmi nekompromisne do toho vstúpila vtedajšia premiérka Thatcherová. Zamedzila mnohým mladým ľuďom vycestovať na rôzne podujatia. Boli to tvrdé opatrenia v rámci legislatívy, veľmi tvrdé opatrenia v Anglicku. Bola pozastavená funkčnosť mnohým klubom zúčastňovať sa medzinárodných podujatí nielen vychádzajúc z UEFA alebo vychádzajúc z FIFA, teda z medzinárodných organizácií. Ale aj zvnútra samotného konkrétneho štátu sa začali robiť rôzne opatrenia. To isté bolo aj v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách. A dnes vidíte, že tá situácia, možnože boli to tvrdé opatrenia, sa zásadne menila a zmenila. A zmenila sa nielen medzigeneračne, ale aj tým, že na tých štadiónoch v zahraničí vidíme kus kultúry. A na druhej strane, obrazne povediac, tu sa hovorilo o čipovaní psov a neviem také nezmyselnosti, áno, je pravda, že na zahraničných podujatiach, nielen medzinárodných, ale i domácich, je veľká časť klientely, ktorá má permanentky, má svoje miesta, ktoré sú v podstate sledované a očipované. A ja keď som išiel na nejaké medzinárodné podujatie alebo idem naň niekde v zahraničí a ak idem tam, hovorím, súkromne, tak musím v podstate ukázať svoj preukaz. A na ten preukaz dostanem konkrétny lístok. A tak som presne evidovaný. Tak sa to robí, povedzme, konkrétne zápas, ktorý bol v Ríme medzi Manchestrom United a FC Barcelona bol takýmto spôsobom monitorovaný. A nemusel byť vyhlásený len za v podstate, obrazne povediac, krízový zápas. Ale treba urobiť v tejto veci poriadok. A začali sa postupne meniť tieto veci, najmä prostredie na štadiónoch, vybudovaním štadiónov, ale aj istých legislatívnych a nekompromisných opatrení.
Samozrejme, ja som si pozorne vypočul vystúpenia. Väčšinou v podstate beriem tie vystúpenia, ktoré boli prezentované ako odborné, vysoko kvalifikované. Myslím si, že budem reagovať na niektoré veci v druhom čítaní a, samozrejme, pri predkladaní tohto zákona na rokovanie výborov Národnej rady a osobitne gesčného výboru Národnej rady.
A, samozrejme, musím tiež zopakovať, že aj trošku budeme musieť riešiť aj ten úvodný paragraf, ale na druhej strane treba povedať, že § 17 ods. 3 obec môže upraviť počty členov usporiadateľskej služby, ak nejde o rizikové podujatie, teda nemusí tam byť žiadna SBS a môžu tam byť napríklad aj dobrovoľníci a tak ďalej a tak ďalej. A sú tam dané voľnosti, ktoré akceptovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska pri rokovaní na tripartite, kde tento návrh zákona bol predložený a podrobený diskusii a všetkými členmi tripartity, Hospodárskej a sociálnej rady aj odobrený.
A, samozrejme, treba poukázať na niektoré detaily, ktoré sú tam a na ktoré aj sa upozorňuje v samotnom zákone. A budeme ich musieť trošku vycizelovať a upraviť, aby nielenže boli v podstate priechodné, ale aby nespôsobovali mnohé problémy. A myslím, že netreba ani vidieť to všetko tak čierno-bielo a hneď všetko vykresľovať, ako to bude zlé a tak ďalej a tak ďalej, ale treba naozaj urobiť všetko, aby na tom Slovensku bolo dobré prostredie, aby v podstate nevznikali aj zo zahraničia isté pochybnosti všeobecné, aj pri medzinárodných podujatiach, ktoré sa budú organizovať na Slovensku a ktoré budú potrebovať istý spôsob rizikovej ochrany, pretože dnes „rôzne skupiny" aj zo zahraničia môžu vyvolávať na takýchto podujatiach veľmi negatívne stavy.
Chcem tiež zopakovať, že, prirodzene, plne vnímam ešte raz, aj v samotnom závere svojho vystúpenia, mnohé návrhy a podnety, ktoré tu odzneli. My po tej odbornej stránke, nielen na sekcii, ale aj s tou pracovnou skupinou, ktorá pracuje a pripravuje legislatívu, právnikov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, vyhodnotíme tieto pripomienky a budeme sa snažiť tento zákon dostať do takej podoby, aby mal isté nekompromisné, reštrikčné konanie. A to treba urobiť. Tým príkladom je britská legislatíva sedemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokov a konkrétne rozhodnutie konzervatívnej vlády, pani Thatcherovej čo to takto urobila. A zásadne sa budú musieť aj na Slovensku zmeniť pomery, prirodzene, akceptujúc isté vyváženosti medzi rôznymi druhmi športu, aby sa to aj takýmto spôsobom podarilo dotiahnuť tak, aby nevznikali pochybnosti, ktoré odzneli aj v tejto rozprave k prvému čítaniu návrhu tohto zákona. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja budem veľmi stručný. Ja chcem oceniť túto vecnú diskusiu, pretože verím, že dôjde k zhode a tento zákon by mal platiť a bol by dobrý pre všetkých. Takže verím, že ho potom na konci v tej podobe, ako má byť, všetci podporíme. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi niekoľko úvodných slov, resp. viet povedať k návrhu zákona v druhom čítaní.
Ako som už spomenul pri prerokovávaní tohto návrhu zákona v prvom čítaní, cieľom tohto návrhu je transpozícia smernice Európskej únie, a to smerníc 93 a 95 z roku 2011 a niektorých zmien v smernici 36 z roku 2005.
Nosnou časťou zákona je transpozícia smernice Európskych spoločenstiev, spomínaná, 95 z roku 2011, podľa ktorej sa osobám s medzinárodnou ochranou, azylantom, a tým, ktorí odišli zo štátu pôvodu bez svojich dokladov o dosiahnutom vzdelaní, umožňuje prístup k posúdeniu, podčiarkujem, a overeniu, tiež podčiarkujem, ich predchádzajúceho vzdelávania napriek tomu, že svoje vzdelanie nemôžu vzhľadom na okolnosti odchodu a situácie, z ktorej odišli, preukázať listinnými dôkazmi.
Na základe zmien príloh II a III smernice 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií, ktoré boli vykonané nariadeniami Európskeho parlamentu a samotnej Rady, dochádza k zmenám v prílohe č. 3 zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.
Ďalšie zmeny v zákone o uznávaní odborných kvalifikácií sa navrhli v nadväznosti na pristúpenie Chorvátska k Európskej únii.
Predkladaným návrhom zákona sa novelizuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre, zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou. Zmeny v týchto zákonoch boli navrhnuté za účelom, opätovne podčiarkujem, transpozície Smernice 93 z roku 2011.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli, a pevne verím, že návrh tejto novely, ktorá vychádza z transpozície Európskeho spoločenstva, schválite aj v druhom a treťom čítaní. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 607).
Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu.
Národná rada uznesením z 11. septembra 2013 pod č. 763 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie tohto zákona. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, ústavnoprávny výbor uznesením č. 325 z 9. októbra 2013 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež
a šport uznesením č. 94 zo 14. októbra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy.
Štvrtá časť spoločnej správy obsahuje dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy legislatívnotechnického charakteru, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. A odporúča rokovať o nich spoločne a spoločne ich schváliť.
Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 15. októbra 2013 č. 100. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ma súčasne poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.
Pani predsedajúca, ďakujem za slovo, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené dámy, vážení páni, nebudem opakovať, čo som hovoril v prvom čítaní pri predkladaní tejto novely zákona.
Ako som už spomenul pri prerokovávaní, ide v prvom rade táto zmena v záujme zjednodušenia a sprístupnenia poskytnutia stimulov pre výskum a vývoj pre mikropodnikateľov a malých podnikateľov, vypúšťa sa konkrétne obmedzenie spočívajúce v ustanovení minimálnej výšky celkových oprávnených nákladov pre projekt. Doterajšia prax preukázala, že práve mikropodnikatelia a malí podnikatelia nemali možnosť získať stimuly vzhľadom na vysoko nastavenú minimálnu výšku celkových oprávnených nákladov pre projekt, či to bolo pri experimentálnom vývoji a aplikovanom výskume z dôvodu maximálnej možnej hodnoty stimulov pri stanovenej minimálnej výške celkových oprávnených nákladov na projekt 1,5 mil. eur, samozrejme čo viedlo k neúmernému vysokému podielu vlastných nákladov, ktoré mohli dosiahnuť 50 až 75 % celkových oprávnených nákladov. Stimuly pre výskum a vývoj vytvárajú priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na vedu a techniku alebo finančné prostriedky, ktoré podnikatelia vynakladajú na povinné spolufinancovanie z ich vlastných zdrojov nielen v rámci projektov výskumu a vývoja, ale aj vo forme rozšírenia alebo založenia nového pracoviska výskumu a vývoja. Praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona.
Ako som už spomenul, cieľom návrhu novely zákona je umožnenie prístupu mikropodnikateľov a malých podnikateľov k riešeniu projektov výskumu a vývoja prostredníctvom stimulov pre výskum a vývoj so zámerom, aby vo väčšej miere zakladali svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja.
Chcem tiež podotknúť, že tento návrh novely zákona vyplýva aj z odporúčaní, ktoré boli prerokované v Hospodárskej a sociálnej rade, kde bola táto novela prijatá tak zo strany všetkých podnikateľských, zastupiteľských zväzov, ktoré sú zastúpené v Hospodárskej a sociálnej rade, takisto aj partnerov z iných oblastí, ktorí sú súčasťou Hospodárskej a sociálnej rady, vyplýva aj z istých prorastových a konkurencieschopných opatrení, do ktorých vstupuje, a bolo uložené aj ministerstvu školstva do tejto oblasti vstúpiť, a, samozrejme, vyplýva aj z partnerskej dohody, ktorá bola prerokovaná na úrovni predsedu vlády Slovenskej republiky za účasti všetkých partnerov, ktorí sa môžu podieľať na prorastových krokoch a súčasne aj krokoch konkurencieschopných v jednotlivých oblastiach našej spoločnosti.
Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. A pevne verím, že návrh novely zákona schválite. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra 2013 č. 764 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 618), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 326 z 9. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti v uznesení č. 204 z 8. októbra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 93 zo 14. októbra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorského výboru z 15. októbra 2013 č. 99. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru. A zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj, vrátim sa k vystúpeniu v prvom čítaní k tomuto návrhu, ktorý už som mal. Nebudem ho, samozrejme, opakovať. Ale predsa len sa musím k tomu stručne vrátiť, aby som vysvetlil otázky, ktoré budem v tomto svojom dnešnom vystúpení klásť.
Každý zákon aj novelu zákona musíme vždy hodnotiť v nadväznosti na jeho aplikáciu, uplatňovanie, to znamená, že práve skúsenosti z praxe sú popri analýzach zákonov tým základným, čo používame pri hodnotení návrhov alebo aj ich príprave.
Ja som už v prvom čítaní vysvetlil, že tento zákon, ktorý dnes pán minister navrhuje novelizovať, predsadil a predložil pán minister Mikolaj za čias prvej vlády Roberta Fica a že už vtedy sme viacerí, dokonca ja vtedy aj mimo politiky upozorňovali na to, že v tej podobe, ako ten zákon bol predložený, otvára priestor na skôr politické rozhodovanie o tom, kto získa štátnu podporu nie na základe kvality, a nezabezpečuje dostatočnú transparentnosť. Pán minister Mikolaj po tom, čo mu zákon prešiel touto snemovňou, dva roky za sebou poskytoval tieto stimuly. A potom teda došlo k výmene vlády. Pán minister Jurzyca stimuly podľa tohto zákona neposkytoval, ale došlo k zmene zákona, kde sa do zákona zaviedla aspoň základná transparentnosť vo väzbe na potrebu zverejňovania určitých údajov, od kritérií, spôsobov získania, ale aj ex post transparentnosti.
Teraz máme tu ďalšiu novelu, ktorá je inšpirovaná aj európskymi vzormi, je inšpirovaná aj domácimi skúsenosti, ako v úvodnom slove povedal pán minister. Len to, na čo sa v prvom čítaní snažil poukázať, je, že kľúčom je naozaj skúsenosť implementácie, je kľúčom k tomu, či túto novelu môžeme podporiť, a aké politické stanovisko vyjadriť k tomuto zákonu, to je aj naša skúsenosť s implementáciou tohto zákona. A vtedy som upozornil na to, že paralelne s touto novelou ministerstvo školstva vypísalo aj práve výzvu na poskytovanie investičných stimulov, ktorá bola z môjho pohľadu vzorom toho, ako sa to robiť nemá. Bola vzorom jednak z hľadiska samotného obsahu výzvy, kde bolo šesť oblastí, ktoré boli evidentne niekým účelovo napísané veľmi úzko pre konkrétnych uchádzačov, a dokonca v niektorých prípadoch ani reálne nevyžadovali nejaký významne inovatívny výskum, ale skôr, povedal by som, koláž už existujúcich výstupov, a hlavný problém bol naozaj v tom, že v podstate boli napísané na telo, veľmi úzko a zároveň rozhodovacie kritériá boli postavené veľmi zvláštne, lebo tých nula až sto bodov, ktoré avizovali, by získal každý, kto už následne potom splní zákonne mu určené podmienky. To znamená, že reálne k žiadnemu hodnoteniu nemalo dôjsť, ak sa už raz uchádzač zmestil do toho úzkeho pásma tematického.
V tejto súvislosti už nebudem ďalej rozoberať to, čo som vtedy povedal oveľa podrobnejšie, ale dovolím si posunúť sa ďalej. Dnes tento zákon definitívne schvaľujeme, o 17.00 hodine sa hlasuje. Je možné predpokladať, že to bude aj o tomto zákone, pokiaľ kolega Kadúc a, povedzme, pani spravodajkyňa, pán minister dovtedy a prípadne aj tí, čo budú ústne prihlásení, skončia. Takže už nie je veľa času. A pri tom rozhodovaní by bolo dobré teda poznať, ako to s týmto zákonom pravdepodobne dopadne, aká je nevyhnutnosť jeho schvaľovania dnes a aká je vízia jeho implementácie.
A preto by som vám chcel, pán minister, položiť niekoľko otázok, ak môžem poprosiť o odpoveď.
Jedna moja otázka je, či je pravda, že na tú výzvu, ktorú som vtedy spomínal, sa na šesť možných tém prihlásilo len päť uchádzačov, teda na každú jeden a na jednu žiaden, čo by teda potvrdzovalo to, že naozaj boli asi šité niekomu na mieru.
Druhá moja otázka je, podľa výzvy do 15. októbra mali byť podpísané zmluvy podľa tejto výzvy a dnes je 23. októbra, v Centrálnom registri zmlúv som tie zmluvy nenašiel, či teda boli podpísané alebo či ste pristúpili k nejakému inému riešeniu. Keď som si stručne pozrel návrh štátneho rozpočtu, ktorý je rozsiahly dokument, tak som, priznám sa, tam nevedel nájsť prostriedky na tieto stimuly. Teda v tomto roku, samozrejme, nemusia byť, ale v budúcich rokoch, keďže sa počíta s niekoľkoročným financovaním a žiadne prostriedky som tam nevidel, tak som sa chcel spýtať, pán minister, či som len zle hľadal a sú tam alebo či teda ste ustúpili od zámeru zatiaľ poskytovať stimuly či už touto konkrétnou výzvou alebo aj v iných, lebo všetky tieto veci ovplyvňujú to, vôbec či ten zákon dnes je potrebné schvaľovať v tejto podobe, či je možno čas a priestor na jeho detailnejšie dopracovanie tak, aby sa takéto problémy stávať nemohli, a respektíve na nejakú aj jeho systémovú reorganizáciu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, keďže som v prvom čítaní z objektívnych dôvodov nemohol vystúpiť, tak si dovolím dať svoje vystúpenie, ktoré som mal pripravené sem, aj keď celkom otvorene priznávam, že asi skôr patrí do prvého čítania.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stimuloch pre výskum a vývoj, upravuje podmienky pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj tak, aby ich boli schopní splniť aj mikropodnikatelia a malí podnikatelia. Ako som sa dočítal, podnetom pre vypracovanie tohto návrhu zákona sú predovšetkým praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov, ktoré preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona tak, aby mikropodnikatelia a malí podnikatelia neboli zvýhodnení pri podávaní žiadostí oproti ostatným potencionálnym žiadateľom o stimuly. Tento úmysel, ktorý je daný týmto zákonom, je bezpochyby výborný a ja ho teda schvaľujem. A aj predpokladám, že ja aj moji kolegovia ho podporíme.
Čo ma však mrzí, je, že buď som zle hľadal, alebo som sa nedočítal, alebo moje informácie sú nedostatočné, na Slovensku absentuje inštitucionálny rámec alebo teda inovačná politika ako taká, vo väčšine štátov, kde to funguje, majú komplexné programy podpory inovácií, u nás, žiaľ, ako hovorím, podľa mojich vedomostí absentuje.
Myslím, že netreba na tomto fóre zdôrazňovať dôležitosť informácií. A len tak možno telegraficky by som spomenul, že majú veľmi úzky súvis s progresívnym ekonomickým rastom, zvyšovaním konkurencieschopnosti. Myslím, že to bolo asi pred dvomi mesiacmi, bola vydaná správa, kde sa Slovensko posunulo zase nižšie, na 78. priečku konkurencieschopnosti. A toto považujem za závažné, a preto aj otázka inovácií nemôže mať menšiu prioritu, ako je priorita 1 podľa môjho názoru. Rovnako inovácie súvisia tiež so zvyšovaním kvality života a celkového hospodárskeho rozvoja. Súhlasím s tým, že efekty inovácií prídu s istým oneskorením, avšak ich prínos je podľa môjho názoru nepopierateľný.
Podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za rok 2012 na oblasť vedy a technológií sme vynakladali iba 0,6 % HDP. Zároveň máme aj nízky podiel podnikateľskej sféry na týchto investíciách, a to na úrovni 0,27 % HDP. Ideál v moderných krajinách alebo v krajinách, ktoré profitujú z inovácií, je jedna plus dva, to znamená jedno percento HDP z verejných prostriedkov a dve percentá HDP zo súkromných zdrojov. Výsledkom tohto nášho súčasného stavu je podpriemerné umiestnenie v rebríčku inovácií krajín. Napríklad tu sa zvyšuje rozdiel medzi Slovenskom a Českou republikou, ktorý narástol medzi rokmi 2009 a 2012 celkom výrazne, sme v predposlednej skupine krajín medzi Gréckom, Španielskom, Talianskom a Maďarskom, Česká republika je na pomedzí medzi touto skupinou a lepšími inovátormi, za nami sú už iba Rumunsko, Bulharsko a pobaltské krajiny okrem Estónska, naše štatistiky zachraňuje už iba počet doktorandov, ktorých kvalita však nie je merateľná.
Na tomto mieste si myslím, že je vhodné povedať, že by sme si nemali nahovárať, že na Slovensku neexistujú šikovní ľudia, ktorí by boli schopní vyvíjať high-tech veci, technické riešenia, patenty, rôzne iné produkty. Myslím, že opak je pravdou. Chýba len, ako som povedal, tá koncepcia. Ja sa na toto budem celkom podrobne pýtať v interpelácii, ktorú pripravujem.
Dôvody takéhoto na našom území stavu oproti stavu v zahraničí je aj rozdiel vo verejnej sfére, rozdiel medzi akademickou výkonnosťou krajín. Napríklad v Čechách sú adresnejšie investície do akademického výkonu. Poviem konkrétny príklad. Výskumný kampus na Masarykovej univerzite v rokoch 2009 až 2012 bol postavený s výraznou pomocou eurofondov, ďalej, českí vedci sú častejšie zapájaní do podnikateľských projektov, je to presah do súkromnej sféry, a preto sú aj schopnejší riadiť výskum v praktickej oblasti. Rovnako je príklad z Čiech, kde výstavba výskumných centier naozaj pokročila. Tieto výskumné centrá vytvárajú priestor pre mladých vedcov, aby zostali doma a „neemigrovali" za výskumnými zariadeniami a technickým zabezpečením do zahraničia. Ako ďalší príklad tu uvediem, že náš najúspešnejší slovenský vedec, teda najcitovanejší za rok 2010, je to kvantový fyzik Vladimír Bužek, pôsobí práve v Čechách na Masarykovej univerzite, čo je hneď za rohom, čiže otázka nejakého teritória nehrá rolu. Skôr ide o tú podporu pre vedeckých pracovníkov. A netreba ani zabudnúť na mikrobiológa pána Jána Vilčeka, rodáka z Bratislavy. Možno ste niektorí zachytili, že dostal ocenenie od amerického prezidenta, veľmi prestížne v oblasti technologického pokroku.
Pokiaľ viem, to ma možno pán minister opraví, Slovensko začína s výstavbou takýchto zariadení a infraštruktúry až s oneskorením štyroch až piatich rokov. Netvrdím, že to má na vrube súčasný pán minister. Je to skôr opäť tá koncepčná záležitosť. A bol by som rád, keby sme sa tomuto venovali o niečo viacej, ako to bolo doteraz.
Rozdielom v súkromnej sfére je napríklad aj to, že je nedostatok kapitálu. Niekedy sa vynakladá neefektívne. Vo firme, aby mohla tento kapitál investovať, musí ísť o prebytočný kapitál, tzv. rizikový kapitál.
Ja som pri príprave na toto vystúpenie našiel veľmi zaujímavé, možno to bol projekt, seminárna práca alebo čokoľvek iné, od pána, aby som to citoval, Karola Franka, Dušana Kozovského a Silvie Prčovej, kde boli uvedené konkrétne možnosti, konkrétne nástroje stimulovania inovácií, kde bolo jasne deklarované, s tým možno súhlasím, že klesá podiel priamej finančnej podpory a zvyšuje sa podpora cez nejaké fiškálne nástroje. Príklady boli uvádzané, či už to bolo zvýšenie nezdaniteľnej časti, hovorím o inovatívnych firmách, alebo zdvojnásobenie výdavkov na inovácie. To znamená, ak niekto vykáže výdavky na inovácie v istej miere, ak bude preukázané, že sú to výdavky na inovácie, môže si ich zdvojnásobiť účtovne. Ďalším nástrojom môže byť proinovačne orientovaná odpisová politika, napríklad zrýchlením odpisovania aktív, licencie oslobodené od daní alebo nízko úročené úvery pre inovatívne firmy, kde kľudne môžeme zobrať si príklad od ministerstva pôdohospodárstva, keď na nákup pôdy sa poskytujú zvýhodnené úvery. Prečo by toto nemohlo fungovať aj v oblasti inovácií? Je fakt, že tie právne dotácie sú potrebné, ale treba povedať, že tie dotácie by sa mali týkať iba asi malých firiem, ktoré začínajú a nevytvárajú počas prvých rokov zisk. Tam, si myslím, priame dotácie sú namieste. V tom by som nevidel ja nejaký veľký problém. Ďalšími návrhmi alebo riešeniami potom kľudne môže byť aj inšpirácia od inovátorov nemeckých, fínskych, prípadne japonských, napríklad zriadenia mimoriadnych profesúr pre odborníkov zo súkromného sektora tak, aby na školy prenikal praktický výskum, pretože sú dva typy výskumu, a to základný a aplikovaný. Z nich jeden je teoretický a druhý je do praxe. Firmy, samozrejme, majú väčší záujem o ten aplikovaný. Vlastne medzi školami a firmami vzniká ako keby údolie smrti, cez ktoré vlastne nevedie žiadny most. Sú to protichodné motivácie jednotlivých strán, keď univerzity chcú robiť základný výskum a chcú ho publikovať a firmy chcú urobiť aplikovaný výskum a majú záujem na tom, aby ostal utajený ako obchodné tajomstvo. Dá sa to, nehovorím, že je to jednoduché, preklenúť cez granty, t. j. ponechanie základného výskumu na publikáciu a pre aplikáciu, resp. využívanie firmám a vychovanie praktickej generácie vedcov, čo je danie dôrazu na praktickú výchovu vedeckých pracovníkov, smerovanie verejných grantov iba pre perspektívne výskumné univerzity, to znamená pre konkrétne vytipované univerzity, ktoré dosahujú výsledky vo výskume, v aplikovanom výskume, ako je to napríklad v Japonsku, zároveň aplikovanie pravidiel hospodárnosti pri grantovej politike. Je úplne jasné, že aj tam musí existovať určitá návratnosť, teda pri každej dotácii alebo podpore by mala byť návratnosť.
Myslím si, ako som už povedal, že na Slovensku máme veľmi veľa šikovných ľudí. A v čase krízy potrebujú omnoho silnejšiu a efektívnejšiu podporu zo strany štátu, čo sa týka inštitucionálneho rámca. Podľa môjho názoru z dobre nastavenej inovatívnej politiky sú, aj keď efektívnosť a návratnosť týchto výdavkov je nepochybne daná a bude výrazná, hovoríme o dlhodobom horizonte, teda netreba očakávať výsledky hneď. A vidím pre toto význam v tom, aby sme možno buď nastavili alebo zlepšili inovatívnu politiku na Slovensku aj cez takéto vystúpenia.
Ďakujem pekne za podporu a na záver, možno ešte to som povedal na úvod, ja tento zákon sa chystám podporiť bez nejakých problémov.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenia, za pripomienky, návrhy a odporúčania. Mojou povinnosťou je, samozrejme, dať aj informácie, aj tie najnovšie informácie. Verte mi, že tento návrh alebo táto novela zákona je pripravovaná nezištne nielen vo vzťahu k súčasnosti, ale aj vo vzťahu k budúcnosti, pretože mnohé takéto obsahy zákonov poznám vo vyspelých štátoch. A vytvárajú v podstate istý rámec a podmienky pre to, aby sa situácia na Slovensku mohla zmeniť aj v tom pozitívnom slova zmysle.
Aby som bol presný, dovolím si hneď informovať pána Beblavého, že my sme sa, samozrejme, neuponáhľali na rezorte, čakali sme aj na záverečné hlasovanie a, samozrejme, po druhé, mrzí ma, ja som, samozrejme, bol práve vtedy práceneschopný v pondelok minulý týždeň, že ste neboli na výbore, kde bol aj môj štátny tajomník, aj generálny riaditeľ, kde sa veci dali, mohli ujasniť. A teraz nebudem hovoriť o tých jednotlivých šiestich oblastiach. Špeciálne jedna úplne z toho vypadla, nie preto, že sa vyhlásila, to bola tá diskutovaná otázka výroby a špeciálnych motorov do helikoptér. Prosím, ale, po druhé, treba tiež povedať, že sme museli počkať na súhlas ministerstva financií, lebo na základe toho sme dali súhlas aj my. Včera sme dostali súhlas z ministerstva financií k týmto projektom alebo k týmto dohodám alebo zmluvám perspektívne s tým, že budú dopracované ďalšie procesy v priebehu tohto týždňa.
A môžem tiež konštatovať, že sme aj pri tomto, tej problémovej situácii, ktorá je, hľadali prostriedky v rámci rezortu, aby sme mohli mať do budúcnosti ich aj narozpočtované. Netvrdím, že je to všetko ideálne. Ale tým odporúčaním aj Hospodárskej a sociálnej rady, kde boli partneri, či už z RÚZ-ky, Asociácie zamestnávateľských zväzov alebo Klubu 500 a ďalší, skutočne majú osobitný záujem, aby sme podporovali túto oblasť, a to výrazné prepojenie výskumnej, vývojovej základne aplikovaného výskumu až do tých inovácií, kde máme skutočne veľa problémov. A je to dlhodobou Achillovou pätou Slovenska. A verte mi, že mám záujem, aby sa veci začali v tejto oblasti meniť.
Treba tiež povedať, že kým v tých číslach, čo sa týka výdavkov na vedu a výskum, sme na jednom z posledných miest v rámci Európskej únie. V rámci inovácií na poslednom stretnutí ešte za predsedníctva Írskej republiky v Dubline za prítomnosti pani Quinnovej bola prezentovaná tabuľka, tak v tých inováciách, i keď aj tiež nemôžem byť s tým spokojný, tam sme siedmy od konca, čiže nie sme na samom konci ako v oblasti výdavkov peňazí a finančných zdrojov na vedu a výskum. A na druhej strane treba povedať, že najväčšia čiastka tých zdrojov, ktoré pokrývame na vedu a výskum, ide predovšetkým z verejných zdrojov, a to, samozrejme, tak národných, ako aj európskych, lebo na kofinancovaní sa podieľame a, samozrejme, aj dávame tam istý peňažný balík do spoločného zdroja pre Európsku úniu na financovanie výskumu a vývoja.
A, po druhé, prirodzene, najslabším článkom je participácia, čo iné krajiny majú, výraznejšia podpora privátneho sektora. A je to aj postavené na tom princípe jedna ku dvom, to znamená 1 % v tých 3 %, ktorými sa robí ten priemer ideálny, jedno percento ide z verejných zdrojov a dve percentá by mali ísť zo súkromného sektora. Žiaľ, na Slovensku pri výdavkoch z verejného sektora keby sme brali aspoň ten pomer jedna ku dvom, tak absolútne nie je realizovateľný. A nie je ani realizovaný. Ale na druhej strane treba povedať, vo všetkých štátoch Európskej únie aj v Spojených štátoch amerických, Kanade, Japonsku si môžu podnikatelia odpísať tieto svoje položky, ktoré dajú priamo do výskumu a vývoja aj do inovácií z celkového základu, teda v podstate koncoročného daňového základu odpočítať. A môžu takýmto spôsobom priamo investovať.
A treba tiež povedať, že ústredný orgán štátnej správy aj v minulosti nebol a v súčasnosti nie je naklonený tomu, lebo sa to prerozdeľuje, ako keby to mohli podnikatelia priamo ponúknuť na konkrétne projekty, na konkrétne vysoké školy, na konkrétne vedeckovýskumné projekty, i keď už aj teraz sme pripravení v rámci RIS 3 SK pre inteligentné špecializácie urobiť päť alebo šesť takýchto projektov, ktoré budú takýmto spôsobom financované ako, by som povedal, pilotné projekty, aby sme si tieto veci overili aj v našom priestore, pretože každá výnimka vyvoláva isté v podstate nezrovnalosti a môže to byť aj spochybnené, ale chceme nájsť cestu, aby sme v tejto oblasti boli úspešní.
Čo sa týka vedeckovýskumných a technologických parkov, áno, je pravda, pán poslanec, ako ste povedali, sme nastúpili do rozbehnutého vlaku veľmi neskoro. V Poľsku to už bolo v roku 2002. Ja som bol v Krakove, kde bežia už takéto technologické parky dva, ktoré sa začali budovať, z rokov 2002 – 2003. Ešte v tom období v podstate začalo sa to realizovať z predvstupových fondov, aj pri vstupe Poľska až v roku 2004 podobne ako Slovenskej republiky do Európskej únie. A v Českej republike rovnako išli obrovské zdroje, samozrejme, predovšetkým z európskych fondov, ale aj kofinancované. Najmä v rokoch 2002 až 2005 najmä za vlády pána predsedu vlády Paroubka išli obrovské zdroje práve do Brna, dofinancovanie práve do týchto významných projektov, aj z verejného sektora.
Pevne verím, že tie projekty, ktoré sú rozbehnuté, vo výške okolo 350 miliónov eur z európskych zdrojov na významné technologické centrá pri našich univerzitách a vysokých školách budú úspešné a budú realizované, sú skutočne dislokované regionálne tak v Košiciach, ako aj v Nitre, v Žiline, v Trnave a v Bratislave, a že postupne aj tom ďalšom období v rokoch 2014 až 2020 bude možné cez operačný program Výskum a inovácie, ktorého riadiacim orgánom je ministerstvo školstva, získať ďalšie zdroje, aby sme v tejto oblasti výraznejšie postúpili a, samozrejme, hľadali aj zdroje, čo je trošku naša Achillova päta, a priznávam to aj v súčasnosti, ako dostatok finančných prostriedkov do vedy a výskumu, priamo z národných verejných zdrojov Slovenskej republiky.
Pevne verím, že som vysvetlil, čo som vysvetliť mohol z hľadiska tých otázok a tých návrhov, resp. pripomienok, ktoré odzneli v rozprave, a pevne verím, že aj literou tohto zákona, paragrafového znenia teda novely zákona sa vytvoria nielen do súčasnosti, ale najmä do budúcnosti podmienky pre to, že aj v tejto oblasti sa začnú na Slovensku veci meniť a prídu aj lepšie časy v tejto oblasti, ako to požadujete vy, páni poslanci. Ďakujem vám veľmi pekne.