25. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.10.2013 o 9:44 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vnímam vaše vystúpenie len ako povinnú jazdu, pretože mám pocit, že ste sa neoboznámili dostatočne s týmto zákonom. Ste asi jeden z mála poslancov, ktorý môže tvrdiť o tomto zákone, že zákon nič nerieši, naopak, myslím si, že väčšina poslancov, ktorí sa venujú tejto problematike, sa vyjadrili pozitívne k zámeru tohto zákona a ak mali nejaké negatívne pripomienky, skôr k niektorým technickým detailom, ktoré možno navrhovali ináč riešiť. Naopak, pán poslanec, tento zákon je prelomový, pretože zavádza určitú motiváciu pre ľudí, ktorí sú na sociálnych dávkach, aby si hľadali prácu. Dnes alebo do, dodnes sa ľuďom skôr niektorým, v niektorých prípadoch oplatilo byť radšej doma na sociálnych dávkach, pretože keby sa zamestnali, mali by nižší príjem. Tento zákon rieši aj túto situáciu a zvyšuje tú motiváciu zamestnať sa. Čiže ak sa dnes zamestná jeden z rodiny napríklad za minimálnu mzdu, tak bude mať výraznejšie vyšší príjem ako keby zostal na sociálnych dávkach. Je tam aj tento motivačný aspekt a vieme to doložiť dopadovými štúdiami, ktoré to preukazujú. Povedali ste aj takú vetu, prečo nevytvoríme tento projekt na báze dobrovoľnosti, ale už dnes existujú viaceré možnosti na dobrovoľné práce. Potom ste povedali vetu, že sú to len lacné politické body. Naopak, pán poslanec, tento zákon nie je žiaden populizmus, je to jeden racionálny, dobrý zákon.
Autorizovaný
Vystúpenia
9:03
Novela zákona reaguje na množiace sa sťažnosti pacientov ohľadom prednostného poskytnutia ambulantnej...
Novela zákona reaguje na množiace sa sťažnosti pacientov ohľadom prednostného poskytnutia ambulantnej starostlivosti, podľa ktorého niektorí lekári zneužívajú možnosť prednostného vyšetrenia a pacienti slabších sociálnych skupín sú znevýhodnení a predlžuje sa im čakanie na ošetrenie u príslušného lekára. Preto táto novela zavádza určitú reguláciu prednostného vyšetrenia v prvom rade tým, že dáva povinnosť lekárovi, aby doba na prednostné vyšetrenie bola schválená samosprávnym krajom, nezasahuje do dĺžky prednostných vyšetrovacích hodín a naďalej ponecháva samosprávnym krajom, aby rozhodovali o výške doplatku za prednostné vyšetrenie. Ale na druhej strane dáva za povinnosť, aby medzi dobami na prednostné vyšetrenie boli vyhradené minimálne dve hodiny na riadnu ordináciu, aby aj pacienti nevyužívajúci prednostné vyšetrenie mohli byť v riadnom čase ošetrení.
Musím povedať, že tento zákon vznikol, alebo finál tohto zákona vznikol tak, že sme spolupracovali s ministerstvom zdravotníctva, aj s legislatívou Národnej rady, ktorým ďakujem za tú finalizáciu. Samozrejme, boli tam legislatívno-technické opravy a ešte sa upravilo to, že bude tam prechodné obdobie, dokedy lekári a samosprávny kraj v spolupráci musia tieto veci dať do poriadku. Myslím, že týmto tento zákon bude vylepšený.
Chcem ešte povedať to, že behom tohto obdobia sme sa stretli s dvomi takými zásadnými pripomienkami zo strany pacientov. Hlavne to, že prečo ponechávame samosprávnemu kraju, aby sa rozhodol o výške doplatku, ale ja si myslím, že je to úplne správne, lebo poslanci samosprávnych krajov sú bližšie k občanom ako my. My máme formulovať tie mantinely a zákon. A tí ľudia, ktorí sú tam pri ľuďoch, tak tí by mali rozhodovať o tom, či tu bude nula, euro alebo desať eur. Samozrejme sú rôzne filozofie, že ako to nastaviť. O tom musia rozhodovať naďalej poslanci v samosprávnych krajoch.
Na druhej strane zo strany lekárov sme tiež dostali nejaké pripomienky. Keby som chcel byť kritický, tak by som povedal, že trafili sme s týmto zákonom alebo s touto novelou klinec po hlave. Ale skôr by som chcel tu povedať pozitívnejšie a väčšinou preto nás kritizovali, lebo pravdepodobne neprečítali úplne presne tento zákon kvôli tomu, lebo v tomto zákone nič nie je také, čo by menil ich práva alebo povinnosti. Naďalej môžu, môžu robiť prednostné vyšetrenie, naďalej oni určia tie hodiny, ktoré budú vyšetriť pacientov prednostne, takže nevidím tu žiadny zásah do ich práv. Aj sme dávali pozor na to, aby sme to tu nerobili. Samozrejme, v žiadnom prípade nezasahujeme do práv pacientov, ktorí naďalej môžu sa rozhodnúť, či chcú alebo nechcú využívať prednostné vyšetrenie.
Potom v rozprave by som chcel vystúpiť, lebo mám ešte tu jeden pozmeňovák, ktorý konkretizuje tento zákon. A poprosím vás o podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
25.10.2013 o 9:03 hod.
MUDr.
Tibor Bastrnák
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Novela zákona reaguje na množiace sa sťažnosti pacientov ohľadom prednostného poskytnutia ambulantnej starostlivosti, podľa ktorého niektorí lekári zneužívajú možnosť prednostného vyšetrenia a pacienti slabších sociálnych skupín sú znevýhodnení a predlžuje sa im čakanie na ošetrenie u príslušného lekára. Preto táto novela zavádza určitú reguláciu prednostného vyšetrenia v prvom rade tým, že dáva povinnosť lekárovi, aby doba na prednostné vyšetrenie bola schválená samosprávnym krajom, nezasahuje do dĺžky prednostných vyšetrovacích hodín a naďalej ponecháva samosprávnym krajom, aby rozhodovali o výške doplatku za prednostné vyšetrenie. Ale na druhej strane dáva za povinnosť, aby medzi dobami na prednostné vyšetrenie boli vyhradené minimálne dve hodiny na riadnu ordináciu, aby aj pacienti nevyužívajúci prednostné vyšetrenie mohli byť v riadnom čase ošetrení.
Musím povedať, že tento zákon vznikol, alebo finál tohto zákona vznikol tak, že sme spolupracovali s ministerstvom zdravotníctva, aj s legislatívou Národnej rady, ktorým ďakujem za tú finalizáciu. Samozrejme, boli tam legislatívno-technické opravy a ešte sa upravilo to, že bude tam prechodné obdobie, dokedy lekári a samosprávny kraj v spolupráci musia tieto veci dať do poriadku. Myslím, že týmto tento zákon bude vylepšený.
Chcem ešte povedať to, že behom tohto obdobia sme sa stretli s dvomi takými zásadnými pripomienkami zo strany pacientov. Hlavne to, že prečo ponechávame samosprávnemu kraju, aby sa rozhodol o výške doplatku, ale ja si myslím, že je to úplne správne, lebo poslanci samosprávnych krajov sú bližšie k občanom ako my. My máme formulovať tie mantinely a zákon. A tí ľudia, ktorí sú tam pri ľuďoch, tak tí by mali rozhodovať o tom, či tu bude nula, euro alebo desať eur. Samozrejme sú rôzne filozofie, že ako to nastaviť. O tom musia rozhodovať naďalej poslanci v samosprávnych krajoch.
Na druhej strane zo strany lekárov sme tiež dostali nejaké pripomienky. Keby som chcel byť kritický, tak by som povedal, že trafili sme s týmto zákonom alebo s touto novelou klinec po hlave. Ale skôr by som chcel tu povedať pozitívnejšie a väčšinou preto nás kritizovali, lebo pravdepodobne neprečítali úplne presne tento zákon kvôli tomu, lebo v tomto zákone nič nie je také, čo by menil ich práva alebo povinnosti. Naďalej môžu, môžu robiť prednostné vyšetrenie, naďalej oni určia tie hodiny, ktoré budú vyšetriť pacientov prednostne, takže nevidím tu žiadny zásah do ich práv. Aj sme dávali pozor na to, aby sme to tu nerobili. Samozrejme, v žiadnom prípade nezasahujeme do práv pacientov, ktorí naďalej môžu sa rozhodnúť, či chcú alebo nechcú využívať prednostné vyšetrenie.
Potom v rozprave by som chcel vystúpiť, lebo mám ešte tu jeden pozmeňovák, ktorý konkretizuje tento zákon. A poprosím vás o podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Autorizovaný
9:07
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:07
Viliam NovotnýNárodná rada Slovenskej republiky rozhodla, že uvedený návrh prerokuje v druhom čítaní a prideľuje návrh na prerokovanie dvom výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý bol aj gestorským výborom. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancom, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelení podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor prerokoval predložený návrh 9. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh 15. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Súčasne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval ako gestorský výbor a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
V časti IV. sú obsiahnuté pripomienky k návrhu zákona. Gestorský výbor navrhol hlasovať o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.10.2013 o 9:07 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán navrhovateľ, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov. V spoločnej správe výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575a.
Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že uvedený návrh prerokuje v druhom čítaní a prideľuje návrh na prerokovanie dvom výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý bol aj gestorským výborom. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancom, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelení podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor prerokoval predložený návrh 9. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh 15. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Súčasne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval ako gestorský výbor a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
V časti IV. sú obsiahnuté pripomienky k návrhu zákona. Gestorský výbor navrhol hlasovať o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.
Autorizovaný
9:09
Za čl. I. sa vkladajú nové čl. II. a III., ktoré znejú: "Čl. II. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z.z., č. 350/2005 Z.z., č. 538/2005 Z.z., č. 660/2005 Z.z., č. 282/2006 Z.z., č. 518/2007 Z.z., č. 662/2007 Z.z., č. 489/2008 Z.z., č. 192/2009 Z.z., č. 345/2009 Z.z., č. 132/2010 Z.z., č. 133/2010 Z.z., č. 34/2011 Z.z., č. 172/2011 Z.z., č. 313/2012 Z. z., č. 345/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákon č. 153/2013 Z. z., zákon č. 160/2013 Z. z. a zákon č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
"V § 46 ods. 1 písm. m) sa za slová "ordinačné hodiny" vkladajú slová "vrátane ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti 53b)." Poznámka pod čiarou, odkaz 53b) znie: "53b) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona číslo, z tohto roku.
Článok III. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z. a zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z, zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z, zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 79 ods. 1 písm. za) sa za slová, a, písmena a) sa za slová "samosprávnym krajom" vkladajú slová "s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti 55ba)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 55ba znie:
"55ba) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona terajšieho z roku 2013 Z. z.".
Bod 2. Za § 102o sa vkladá § 102oa, ktorý vrátane nadpisu znie: "§102oa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2013.
Poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého ordinačné hodiny nie sú v súlade s právnymi predpismi účinnými od 1. decembra 2013", a tu chcem vás požiadať, aby ste opravili, lebo bol tam preklep, takže "od 1. decembra 2013, je povinný požiadať samosprávny kraj o schválenie a potvrdenie ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti najneskôr do 31. januára 2014. Takýto poskytovateľ je oprávnený prednostne poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vyhradených ordinačných hodinách, ktoré neboli schválené a potvrdené samosprávnym krajom, do schválenia a potvrdenia ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, najneskôr do 30. apríla 2014.".
Čl. II. sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nových článkov sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona. V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne, skončil som.
Uvádzajúci uvádza bod
25.10.2013 o 9:09 hod.
MUDr.
Tibor Bastrnák
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Takže dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh Tibora Bastrnáka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575.
Za čl. I. sa vkladajú nové čl. II. a III., ktoré znejú: "Čl. II. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z.z., č. 350/2005 Z.z., č. 538/2005 Z.z., č. 660/2005 Z.z., č. 282/2006 Z.z., č. 518/2007 Z.z., č. 662/2007 Z.z., č. 489/2008 Z.z., č. 192/2009 Z.z., č. 345/2009 Z.z., č. 132/2010 Z.z., č. 133/2010 Z.z., č. 34/2011 Z.z., č. 172/2011 Z.z., č. 313/2012 Z. z., č. 345/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákon č. 153/2013 Z. z., zákon č. 160/2013 Z. z. a zákon č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
"V § 46 ods. 1 písm. m) sa za slová "ordinačné hodiny" vkladajú slová "vrátane ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti 53b)." Poznámka pod čiarou, odkaz 53b) znie: "53b) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona číslo, z tohto roku.
Článok III. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z. a zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z, zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z, zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V § 79 ods. 1 písm. za) sa za slová, a, písmena a) sa za slová "samosprávnym krajom" vkladajú slová "s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti 55ba)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 55ba znie:
"55ba) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona terajšieho z roku 2013 Z. z.".
Bod 2. Za § 102o sa vkladá § 102oa, ktorý vrátane nadpisu znie: "§102oa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2013.
Poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého ordinačné hodiny nie sú v súlade s právnymi predpismi účinnými od 1. decembra 2013", a tu chcem vás požiadať, aby ste opravili, lebo bol tam preklep, takže "od 1. decembra 2013, je povinný požiadať samosprávny kraj o schválenie a potvrdenie ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti najneskôr do 31. januára 2014. Takýto poskytovateľ je oprávnený prednostne poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vyhradených ordinačných hodinách, ktoré neboli schválené a potvrdené samosprávnym krajom, do schválenia a potvrdenia ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, najneskôr do 30. apríla 2014.".
Čl. II. sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nových článkov sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona. V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne, skončil som.
Autorizovaný
9:17
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:17
Viliam NovotnýJe to téma, o ktorej možno v zdravotníctve ešte nehovoríme tak veľa, ale budeme musieť o nej hovoriť stále viacej. Som lekár, ale úprimne sa priznám, že naše zdravotníctvo je prolekársky orientované. Pán doktor je ten, ktorý rozhoduje, pán doktor je ten, ktorý povie všetko a pacient je ten, ktorý chodí od dverí k dverám. To je jeho úloha, byť trpezlivým, čakať a len sa nejak dostane niekedy na poradie a pán doktor povie, kedy.
Nemyslím si, že je to model, ktorý by, na ktorý by sme mali byť nejak mimoriadne hrdí a práve naopak, rastúce nároky a práva pacientov, ale aj také uvedomenie si u pacientov toho, že oni si platia zdravotné poistenie a teda platia veľa peňazí a veľa aj doplácajú v hotovosti v slovenskom zdravotníctve, vedie k tomu, že tí pacienti stále viac chcú vedieť o svojej liečbe, stále viac si chcú vybrať svojho lekára, stále viac si chcú vybrať svoju nemocnicu, ale aj čas, kedy chcú prísť na vyšetrenie. Čiže to je v poriadku, že chcú prísť na vyšetrenie vtedy, kedy oni si zvolia, lebo im to vychádza, lebo majú veľa práce.
Čiže, to, že máme nejaké prednostné ošetrenie je dobré, ale dobré je aj to, čo navrhuje kolega Bastrnák s kolegami z poslaneckého klubu MOST - HÍD, pretože, a to je tá druhá vec, čo chcem povedať, je, že nemôžme nikoho v zdravotníctve, ak ho poskytujeme na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré je solidárne, nemôžme nikoho diskriminovať pre jeho sociálny status. Čiže, ak má niekto menej peňazí, nemôže sa dostať do situácie, keď poskytujeme zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia, že sa jednoducho nedostane na ošetrenie, lebo napríklad celé doobedie je vyhradené na prednostné ošetrenie. Čiže ináč povedané, ten, kto si vie doplatiť, tak ten je stále ošetrený a ten, kto si nevie doplatiť, sa na to ošetrenie nevie ani dostať.
Myslím si, že návrh, ktorý priniesli poslanci do Národnej rady, reaguje aj na takúto situáciu, ktorá sa, bohužiaľ, v praxi vyskytovala a vyskytuje, niekedy, nehovorím, že v každej ambulancii a rieši to, aby samozrejme boli určené hodiny striktne, ktoré sú na prednostné ošetrenie, ale v doobedňajších hodinách boli minimálne dve hodiny určené aj pre pacientov, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie, teda si nedoplácajú.
A posledná, tretia poznámka, ktorú chcem povedať, je, sa dotýka poplatkov. Pán navrhovateľ to v úvodnom slove, teda povedal, že určenie poplatkov ponecháva na kompetencii samosprávnych krajov. Tomu ja rozumiem, to je aj logické, veď samosprávny kraj má lekára samosprávneho kraja, má zdravotnú komisiu, pozná situáciu, aj sociálnu situáciu, aj záujem pacientov o prednostné ošetrenie, čiže tomu ja rozumiem. Treba ale povedať veľmi úprimne, že keď som v 2010 roku s projektom Zdravé Slovensko prešiel, no, nechcem povedať, že všetky, lebo to by bolo trošku také nadnesené, ale veľkú väčšinu slovenských nemocníc a polikliník, rozprával som sa s pacientmi. A viete, na čo sa sťažovali najviac? Na poplatky, ktoré platia v zdravotníctve. Nechcem byť politický, ale konštatujem, že to bolo po štyroch rokoch vlády Roberta Fica, na konci prvého funkčného obdobia prvej vlády Roberta Fica, ale to nehovorím ako politickú kritiku, len konštatujem, že pacienti sa sťažovali na to, že na tej istej poliklinike u jedného pána doktora od nich pýtali za nejaký úkon 3 eurá a u iného pána doktora za tento úkon 3 eurá nepýtali, alebo pre zmenu pýtali 7. Teda oni sa, len logicky sa pýtali, že teda dobre, veď mi aj zaplatíme, keď treba, keď to už tak má byť, ale aké sú pravidlá, aké sú mantinely, prečo toľko, to naozaj mám platiť za podanie zlatých injekcií, hovorí pacientka, keď som reumatička, idem k pani doktorke a ona za každé podanie tej injekcie pýta odo mňa 2 eurá, ale moja suseda chodí k inej pani doktorke, tiež jej podáva tie injekcie a ona nepýta 2 eurá. Ako je to možné? Tu sú otázky, ktoré som bežne dostával. Takže hovorím o tom len preto, lebo tento problém tu na Slovensku je a budeme musieť s tými poplatkami urobiť poriadok.
Dámy a páni, budeme ho musieť urobiť tu. Keď to necháme len na samosprávne kraje, obávam sa, že poriadok s tým veľmi neurobia. Kvitujem snahu, ktorú vykonalo ministerstvo zdravotníctvo za ministra Uhliarika, keď sa začali zbierať údaje, začo vlastne sa dnes platí a koľko sa dopláca v zdravotníctve v hotovosti u lekára. Kvitujem aj to, že aj ministerstvo pod vedením pani ministerky Zvolenskej pokračovalo v tejto snahe, viem, že lekári samosprávnych krajov znovu zasielali tie údaje. No, len, mali by sme zozbierať a urobiť analýzu a prejsť k nejakému reálnemu kroku. Obávam sa, že ten krok, ktorý urobila prvá vláda Roberta Fica, niekedy v roku 2006, že jednoducho len určila, že výška platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nula, nič viac neurobila, len povedala, že je nula, je nedostačujúce. Pretože tu trošku funguje v praxi s posuvom, že čo nie je zakázané, je dovolené. Čiže keď nie je zakázané explicitne, že za to nemožno vyberať poplatok, tak sa za to poplatky vyberajú a tvorba cien je samovoľná, by som povedal, alebo nejaká taká, že odhadová. Mali by sme s tým, dámy a páni, urobiť poriadok a mal by to byť náš spoločný záujem.
Poslednú vetu chcem povedať. Rozumiem tomu, že v zdravotníctve môžu existovať marginálne platby. Rozumiem tomu, že sa môže za niektoré služby niečo doplácať, ale mali by to byť nadštandardné služby a mali by byť stanovené pravidlá. Toto je úloha, ktorá nás čaká do budúcnosti. V tejto chvíli môžem, ale len povedať len to, že poslanecký návrh zákona rieši problém, ktorý máme na slovenskom zdravotníctve, problém, že na niektorých ambulanciách majú pacienti, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie sa, v priebehu povedzme doobedňajších ordinačných hodín, vôbec dostať k pánovi doktorovi alebo pani doktorke. Myslím si, že toto opatrenie, ktoré navrhol, navrhli kolegovia poslanci z MOST - HÍD by mohlo napomôcť riešeniu tejto situácie a preto by som si aj ja vás dovolil poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
25.10.2013 o 9:17 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi stručný vo svojom vystúpení. Rád by som povedal tri myšlienky k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Tá prvá vec, ktorú tu treba možno podčiarknuť je, že je to užitočný a potrebný návrh zákona. Som veľmi rád, že aj v prvom čítaní dostal podporu naprieč celou snemovňou aj politickým spektrom. Som rád, že dostal podporu aj vo výbore pre zdravotníctvo a nádejám sa, že dnes o jedenástej dostane znovu podporu naprieč celou snemovňou. Je to užitočný návrh zákona a poviem, prečo to tak vnímam. Lebo posilňuje nárok pacienta.
Je to téma, o ktorej možno v zdravotníctve ešte nehovoríme tak veľa, ale budeme musieť o nej hovoriť stále viacej. Som lekár, ale úprimne sa priznám, že naše zdravotníctvo je prolekársky orientované. Pán doktor je ten, ktorý rozhoduje, pán doktor je ten, ktorý povie všetko a pacient je ten, ktorý chodí od dverí k dverám. To je jeho úloha, byť trpezlivým, čakať a len sa nejak dostane niekedy na poradie a pán doktor povie, kedy.
Nemyslím si, že je to model, ktorý by, na ktorý by sme mali byť nejak mimoriadne hrdí a práve naopak, rastúce nároky a práva pacientov, ale aj také uvedomenie si u pacientov toho, že oni si platia zdravotné poistenie a teda platia veľa peňazí a veľa aj doplácajú v hotovosti v slovenskom zdravotníctve, vedie k tomu, že tí pacienti stále viac chcú vedieť o svojej liečbe, stále viac si chcú vybrať svojho lekára, stále viac si chcú vybrať svoju nemocnicu, ale aj čas, kedy chcú prísť na vyšetrenie. Čiže to je v poriadku, že chcú prísť na vyšetrenie vtedy, kedy oni si zvolia, lebo im to vychádza, lebo majú veľa práce.
Čiže, to, že máme nejaké prednostné ošetrenie je dobré, ale dobré je aj to, čo navrhuje kolega Bastrnák s kolegami z poslaneckého klubu MOST - HÍD, pretože, a to je tá druhá vec, čo chcem povedať, je, že nemôžme nikoho v zdravotníctve, ak ho poskytujeme na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré je solidárne, nemôžme nikoho diskriminovať pre jeho sociálny status. Čiže, ak má niekto menej peňazí, nemôže sa dostať do situácie, keď poskytujeme zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia, že sa jednoducho nedostane na ošetrenie, lebo napríklad celé doobedie je vyhradené na prednostné ošetrenie. Čiže ináč povedané, ten, kto si vie doplatiť, tak ten je stále ošetrený a ten, kto si nevie doplatiť, sa na to ošetrenie nevie ani dostať.
Myslím si, že návrh, ktorý priniesli poslanci do Národnej rady, reaguje aj na takúto situáciu, ktorá sa, bohužiaľ, v praxi vyskytovala a vyskytuje, niekedy, nehovorím, že v každej ambulancii a rieši to, aby samozrejme boli určené hodiny striktne, ktoré sú na prednostné ošetrenie, ale v doobedňajších hodinách boli minimálne dve hodiny určené aj pre pacientov, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie, teda si nedoplácajú.
A posledná, tretia poznámka, ktorú chcem povedať, je, sa dotýka poplatkov. Pán navrhovateľ to v úvodnom slove, teda povedal, že určenie poplatkov ponecháva na kompetencii samosprávnych krajov. Tomu ja rozumiem, to je aj logické, veď samosprávny kraj má lekára samosprávneho kraja, má zdravotnú komisiu, pozná situáciu, aj sociálnu situáciu, aj záujem pacientov o prednostné ošetrenie, čiže tomu ja rozumiem. Treba ale povedať veľmi úprimne, že keď som v 2010 roku s projektom Zdravé Slovensko prešiel, no, nechcem povedať, že všetky, lebo to by bolo trošku také nadnesené, ale veľkú väčšinu slovenských nemocníc a polikliník, rozprával som sa s pacientmi. A viete, na čo sa sťažovali najviac? Na poplatky, ktoré platia v zdravotníctve. Nechcem byť politický, ale konštatujem, že to bolo po štyroch rokoch vlády Roberta Fica, na konci prvého funkčného obdobia prvej vlády Roberta Fica, ale to nehovorím ako politickú kritiku, len konštatujem, že pacienti sa sťažovali na to, že na tej istej poliklinike u jedného pána doktora od nich pýtali za nejaký úkon 3 eurá a u iného pána doktora za tento úkon 3 eurá nepýtali, alebo pre zmenu pýtali 7. Teda oni sa, len logicky sa pýtali, že teda dobre, veď mi aj zaplatíme, keď treba, keď to už tak má byť, ale aké sú pravidlá, aké sú mantinely, prečo toľko, to naozaj mám platiť za podanie zlatých injekcií, hovorí pacientka, keď som reumatička, idem k pani doktorke a ona za každé podanie tej injekcie pýta odo mňa 2 eurá, ale moja suseda chodí k inej pani doktorke, tiež jej podáva tie injekcie a ona nepýta 2 eurá. Ako je to možné? Tu sú otázky, ktoré som bežne dostával. Takže hovorím o tom len preto, lebo tento problém tu na Slovensku je a budeme musieť s tými poplatkami urobiť poriadok.
Dámy a páni, budeme ho musieť urobiť tu. Keď to necháme len na samosprávne kraje, obávam sa, že poriadok s tým veľmi neurobia. Kvitujem snahu, ktorú vykonalo ministerstvo zdravotníctvo za ministra Uhliarika, keď sa začali zbierať údaje, začo vlastne sa dnes platí a koľko sa dopláca v zdravotníctve v hotovosti u lekára. Kvitujem aj to, že aj ministerstvo pod vedením pani ministerky Zvolenskej pokračovalo v tejto snahe, viem, že lekári samosprávnych krajov znovu zasielali tie údaje. No, len, mali by sme zozbierať a urobiť analýzu a prejsť k nejakému reálnemu kroku. Obávam sa, že ten krok, ktorý urobila prvá vláda Roberta Fica, niekedy v roku 2006, že jednoducho len určila, že výška platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nula, nič viac neurobila, len povedala, že je nula, je nedostačujúce. Pretože tu trošku funguje v praxi s posuvom, že čo nie je zakázané, je dovolené. Čiže keď nie je zakázané explicitne, že za to nemožno vyberať poplatok, tak sa za to poplatky vyberajú a tvorba cien je samovoľná, by som povedal, alebo nejaká taká, že odhadová. Mali by sme s tým, dámy a páni, urobiť poriadok a mal by to byť náš spoločný záujem.
Poslednú vetu chcem povedať. Rozumiem tomu, že v zdravotníctve môžu existovať marginálne platby. Rozumiem tomu, že sa môže za niektoré služby niečo doplácať, ale mali by to byť nadštandardné služby a mali by byť stanovené pravidlá. Toto je úloha, ktorá nás čaká do budúcnosti. V tejto chvíli môžem, ale len povedať len to, že poslanecký návrh zákona rieši problém, ktorý máme na slovenskom zdravotníctve, problém, že na niektorých ambulanciách majú pacienti, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie sa, v priebehu povedzme doobedňajších ordinačných hodín, vôbec dostať k pánovi doktorovi alebo pani doktorke. Myslím si, že toto opatrenie, ktoré navrhol, navrhli kolegovia poslanci z MOST - HÍD by mohlo napomôcť riešeniu tejto situácie a preto by som si aj ja vás dovolil poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
9:25
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:25
Augustín HambálekZačnem troška odzadu, pán...
Začnem troška odzadu, pán kolega, nepostihol som dosť dobre, o akých poplatkoch hovoríš. Pokiaľ ide o poplatky za prednostné ošetrenie, tak ich schvaľuje samosprávny kraj a za nás môžem povedať, že ich aj tvrdo kontrolujeme, ale občania nie sú dosť dobre informovaní a môže sa stať, že niektorý doktor možno vyberá tak, druhý tak, ale my sa to snažíme vysvetľovať občanom, že je to podľa uznesenia samosprávneho kraja. U nás je to 9 eur pre všetkých. Ale pokiaľ ide o, o to stanovenie tých hodín prednostného ošetrenia, tu by bolo možno v budúcnosti dobré zadefinovať aj pojem, čo sú to ordinačné hodiny. Áno? Lebo ordinačné hodiny chápem, aspoň ja tak, že sú to hodiny, ktoré lekár venuje svojmu pacientovi. Ale teraz máme v praxi skúsenosť, že do tých ordinačných hodín započítava lekár všelijaké administratívne úkony a veci, ktoré s tým súvisia a veľakrát sa stane, že z toho ordinačného času denného, štyri hodiny venuje pacientovi, štyri hodiny nejakým iným prácam a potom sa stane, že keď tam ešte je prednostné ošetrenie, tak z tých normálnych pacientov veľa nemá šancu sa v tom danom dni dostať na to ošetrenie. Takže vítam tento návrh, ale myslím si, že bude treba v budúcnosti ho dopracovať ešte trošku hlbšie. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.10.2013 o 9:25 hod.
Ing.
Augustín Hambálek
Videokanál poslanca
Ďakujem. Ja chcem povedať len toľko, že veľmi vítam, že sa začína robiť poriadok v tejto oblasti, lebo skutočne pri týchto prednostných ošetreniach je dosť značný chaos, hlavne u lekárov na poliklinikách, že človek, ktorý aj príde o šiestej, aby si v chvate zobral časenku, tak koľkokrát tam sedí štyri, päť hodín, lebo medzi tým prichádzajú pacienti, ktorí tvrdia, že sú prednostne objednaní a majú zaplatené.
Začnem troška odzadu, pán kolega, nepostihol som dosť dobre, o akých poplatkoch hovoríš. Pokiaľ ide o poplatky za prednostné ošetrenie, tak ich schvaľuje samosprávny kraj a za nás môžem povedať, že ich aj tvrdo kontrolujeme, ale občania nie sú dosť dobre informovaní a môže sa stať, že niektorý doktor možno vyberá tak, druhý tak, ale my sa to snažíme vysvetľovať občanom, že je to podľa uznesenia samosprávneho kraja. U nás je to 9 eur pre všetkých. Ale pokiaľ ide o, o to stanovenie tých hodín prednostného ošetrenia, tu by bolo možno v budúcnosti dobré zadefinovať aj pojem, čo sú to ordinačné hodiny. Áno? Lebo ordinačné hodiny chápem, aspoň ja tak, že sú to hodiny, ktoré lekár venuje svojmu pacientovi. Ale teraz máme v praxi skúsenosť, že do tých ordinačných hodín započítava lekár všelijaké administratívne úkony a veci, ktoré s tým súvisia a veľakrát sa stane, že z toho ordinačného času denného, štyri hodiny venuje pacientovi, štyri hodiny nejakým iným prácam a potom sa stane, že keď tam ešte je prednostné ošetrenie, tak z tých normálnych pacientov veľa nemá šancu sa v tom danom dni dostať na to ošetrenie. Takže vítam tento návrh, ale myslím si, že bude treba v budúcnosti ho dopracovať ešte trošku hlbšie. Ďakujem.
Autorizovaný
9:26
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:26
Eva HorváthováJa si myslím, že v súčasnosti lekár by mal byť aj dobrý manažérom a sám, bez toho, aby mu to nejaký zákon kázal, by si mal vedieť upraviť tie ordinačné hodiny tak, aby tí pacienti v tej čakárni boli, boli spokojní, aby tam nemuseli čakať tri hodiny, ale ten systém sa dá veľmi ľahko nájsť, si myslím, aj bez toho, aby sme to upravovali v zákone. Obavám sa, že opäť sa zamotáme, prídu nejaké realizačné problémy aj s týmto možno návrhom zákona, zase to budeme nejakým spôsobom meniť, ešte viac sa bude komplikovať ten zákon, čiže skôr apelujem na to, aby sme možno nejako vplývali možno na tých lekárov, alebo nejakým iným spôsobom. Nie, nezdá sa mi celkom vhodné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.10.2013 o 9:26 hod.
prof. MUDr. PhD. MPH
Eva Horváthová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja takisto tento zákon podporím. Podporili sme ho aj s členmi klubu OĽaNO aj v prvom čítaní, avšak priznám sa, že úplne v prvom momente, keď som si prečítala návrh zákona, ešte keď bol v prvom čítaní, som bola taká prekvapená z neho. Mne totižto nešlo do hlavy, ako vôbec niektorí lekári môžu takéto veci robiť. Pokiaľ ja mám skúsenosti z mne blízkemu okoliu, nezažila som takýto problém, že by, že by mali len, čo ja viem, v raňajších hodinách len tieto platené, platené, platených pacientov. Mne sa zdá absolútne scestné, keď lekár nedá, nenapíše na svoju ambulanciu oznam, že odvtedy dovtedy mám prednostných pacientov a zdá sa mi úplne až smutné, že musíme takýto zákon zavádzať, keď hovoríte, že toto ozaj problém je. Bola som z toho prekvapená, že by som, keď hovoríte aj vy, pán poslanec Novotný, že je to problém, chcela by som sa vás opýtať, že či viac sú to všeobecní lekári alebo špecialisti, či je to naprieč spektrom, lebo ja som takúto skúsenosť, priznám sa, nemala, hej, ale s tým, že sú preplnené ambulancie lekárov, že prídu tam ráno pacienti o šiestej, musia si zobrať nejaké lístočky, na rad prídu o jedenástej a sú povinní tam sedieť, toto mi príde ako úplne smutné. Nečudujem sa tým pacientom, že sú potom z toho deprimovaní, majú nedôveru k lekárom, plačú nad žalostným stavom zdravotníctva, keď takýmto spôsobom je to organizované.
Ja si myslím, že v súčasnosti lekár by mal byť aj dobrý manažérom a sám, bez toho, aby mu to nejaký zákon kázal, by si mal vedieť upraviť tie ordinačné hodiny tak, aby tí pacienti v tej čakárni boli, boli spokojní, aby tam nemuseli čakať tri hodiny, ale ten systém sa dá veľmi ľahko nájsť, si myslím, aj bez toho, aby sme to upravovali v zákone. Obavám sa, že opäť sa zamotáme, prídu nejaké realizačné problémy aj s týmto možno návrhom zákona, zase to budeme nejakým spôsobom meniť, ešte viac sa bude komplikovať ten zákon, čiže skôr apelujem na to, aby sme možno nejako vplývali možno na tých lekárov, alebo nejakým iným spôsobom. Nie, nezdá sa mi celkom vhodné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
9:29
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:29
Viliam NovotnýMoja druhá poznámka k vaším faktickým je tá, že no, napriek tomu už trošku ustupujeme, musím povedať, lebo keď sa prvýkrát tento fenomén objavil v našej legislatíve, teda prednostné ošetrenie za platbu, výšku ktorej určí samosprávny kraj, tak sme vtedy hovorili o tom, že môžu to byť maximálne dve hodiny v priebehu ordinačných hodín. Nesmie v opačnom garde, že minimálne dve hodiny by mal určiť na neprednostné ošetrenie, teda pre tých pacientov, ktorí si nezaplatia za prednostné ošetrenie.
A moja tretia poznámka je k tým platbám. To, že samosprávny kraj určuje výšku platby za prednostné ošetrenie, je v poriadku. To, že prvá vláda Roberta Fica rozhodla o tom, že platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v nemocnici budú nula miesto 20 a 50 korún, je rozhodnutie, ktoré bolo urobené. Faktom ale je, že dnes sa v hotovosti v ambulanciách vyberajú od pacientov peniaze, alebo sú to peniaze za nadštandard, ktorý lekár povie, že je nadštandard, lebo ho nemáme zadefinovaný, alebo sú to peniaze za služby súvisiace s poskytovaním, ktoré lekár určí, že sú služby súvisiace, potrebujete vydať nejaké tlačivo, nejaký dokument a on povie, no tak toto, viete, to mi nikto nezaplatí, tak si musíte zaplatiť toľko a on to určí. Alebo sú to platby za služby, ktoré jednoducho určí pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
25.10.2013 o 9:29 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Idem poporiadku odpovedať. Skôr sú to špecialisti, to je skôr skúsenosť. Nehovorím, že sa to môže nachádzať, alebo vyskytovať aj u niektorých všeobecných lekárov, ale skôr sledujeme u špecialistov tú skutočnosť, že pacient príde k špecialistovi, ako to popísal pán kolega. Ráno si zoberie o šiestej lístok, ale stále ho predbiehajú tí, ktorí idú na prednostné ošetrenia a čaká tam niekoľko hodín, čo zrejme nie je vhodné.
Moja druhá poznámka k vaším faktickým je tá, že no, napriek tomu už trošku ustupujeme, musím povedať, lebo keď sa prvýkrát tento fenomén objavil v našej legislatíve, teda prednostné ošetrenie za platbu, výšku ktorej určí samosprávny kraj, tak sme vtedy hovorili o tom, že môžu to byť maximálne dve hodiny v priebehu ordinačných hodín. Nesmie v opačnom garde, že minimálne dve hodiny by mal určiť na neprednostné ošetrenie, teda pre tých pacientov, ktorí si nezaplatia za prednostné ošetrenie.
A moja tretia poznámka je k tým platbám. To, že samosprávny kraj určuje výšku platby za prednostné ošetrenie, je v poriadku. To, že prvá vláda Roberta Fica rozhodla o tom, že platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v nemocnici budú nula miesto 20 a 50 korún, je rozhodnutie, ktoré bolo urobené. Faktom ale je, že dnes sa v hotovosti v ambulanciách vyberajú od pacientov peniaze, alebo sú to peniaze za nadštandard, ktorý lekár povie, že je nadštandard, lebo ho nemáme zadefinovaný, alebo sú to peniaze za služby súvisiace s poskytovaním, ktoré lekár určí, že sú služby súvisiace, potrebujete vydať nejaké tlačivo, nejaký dokument a on povie, no tak toto, viete, to mi nikto nezaplatí, tak si musíte zaplatiť toľko a on to určí. Alebo sú to platby za služby, ktoré jednoducho určí pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
9:31
Takže kvôli tomu sme zvolili tento spôsob. Samozrejme, vedeli by sme to tvrdšie a zasiahnuť, mali sme pripravené iné možnosti a hovorili sme aj to, že ako toto budeme monitorovať. Keď to nebude fungovať, naďalej budú takí, ktorí toto budú zneužívať, tak, bohužiaľ, pravdepodobne to musíme my regulovať, napríklad tým, že povieme, že prednostné vyšetrenie môže lekár vykonať len od siedmej do deviatej. A potom už nebude v tom chaos, ale na druhej strane, ako myslíme si, že ako s tým trošku obmedzujeme práva lekárov, lebo on najviac vie, ako tie ordinačné hodiny urobiť. Na druhej strane, aj do práv pacientov, lebo niektorí pacienti práve poobede chcú prednostne byť vyšetrení, lebo ráno, neviem, majú inú robotu.
Takže budeme to sledovať naďalej. Dúfajme, že ako toto už je taký zdvihnutý prst pre tých lekárov, ktorí to nečestne robili a dúfam, že to pochopia, že sme tu všetci pre pacientov. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne. Nechcel som už teraz vystúpiť, ale pani poslankyňa Horváthová mala pravdu. Keď sme zistili tento stav a tak, ako aj pán poslanec Novotný tu hovoril, ako väčšina je to u špecialistov. Lebo pôvodne, aj teraz je to tak, že jedna štvrtina ordinačných hodín môže byť vyradených na prednostné vyšetrenie. To znamená, že z tých ôsmich minimálne dve. Ale robia to tak, bohužiaľ, niektorí lekári, že každú hodinu začínajú s tým, že začína prednostne vyšetrovať prvých pätnásť minút. U špecialistu sú aj také stavy, že vyšetrenie netrvá 15 minút, ale hodinu. Tým pádom len celý deň prednostne vyšetruje. A nemôžu sa tam dostať ľudia. A keď sme chceli to trošku regulovať, ako dávali sme pozor na to, aby sme nezasahovali do práv tých lekárov, lebo vieme dobre, že ako väčšina lekárov normálne využíva tie prednostné vyšetrenia, len sú aj takí, ktorí takto to zneužívajú, povedzme to takto, aj keď ich je menšina.
Takže kvôli tomu sme zvolili tento spôsob. Samozrejme, vedeli by sme to tvrdšie a zasiahnuť, mali sme pripravené iné možnosti a hovorili sme aj to, že ako toto budeme monitorovať. Keď to nebude fungovať, naďalej budú takí, ktorí toto budú zneužívať, tak, bohužiaľ, pravdepodobne to musíme my regulovať, napríklad tým, že povieme, že prednostné vyšetrenie môže lekár vykonať len od siedmej do deviatej. A potom už nebude v tom chaos, ale na druhej strane, ako myslíme si, že ako s tým trošku obmedzujeme práva lekárov, lebo on najviac vie, ako tie ordinačné hodiny urobiť. Na druhej strane, aj do práv pacientov, lebo niektorí pacienti práve poobede chcú prednostne byť vyšetrení, lebo ráno, neviem, majú inú robotu.
Takže budeme to sledovať naďalej. Dúfajme, že ako toto už je taký zdvihnutý prst pre tých lekárov, ktorí to nečestne robili a dúfam, že to pochopia, že sme tu všetci pre pacientov. Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný
9:34
Podľa Ústavy Slovenskej republiky je zrejmé, že zákon by mal byť zhmotnením spoločenskej dohody o tom, že ľudia žijúci v našej krajine, presnejšie že ľudí žijúcich v našej krajine nenecháme umrieť kvôli biede, v ktorej žijú, bez ohľadu na to, či si stav núdze zavinili sami alebo nie. Asi som sa mýlil. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prezentuje tento zákon predovšetkým, jemne povedané, ako nástroj prevýchovy Rómov. Tým je však, tá jeho interpretácia sa tým dostáva trošku nebezpečne blízko do polohy, ktorá ľudí rozdeľuje na základe rasovej, etnickej alebo inej príslušnosti.
Na to, aby sme neskĺzli do polohy, kedy zákony budú vychádzať z takýchto predstáv, by som rád pripomenul, že problém sociálneho vylúčenia časti Rómov z trhu práce, v dôsledku čoho sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, je problém komplexný. Súvisí s viacerými v podstate dlhodobo známymi faktormi, s nízkou kvalifikáciou a dosiahnutým vzdelaním, s nedostatkom pracovných príležitostí v regiónoch, veď v niektorých obciach, kde máme stopercentnú nezamestnanosť medzi Rómami, máme 90-percentnú nezamestnanosť aj medzi ne Rómami, keďže jediný, kto má zamestnanie, je zvyčajne starosta a jeho administratívny personál. Avšak problém súvisí, prirodzene, aj s tradičnými predsudkami a diskrimináciou, ktoré ho dlhodobo zaťažujú a sú stále vďačnou a ešte vďačnejšou muníciou všetkých populistov, ľavých takisto ako pravých.
Návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi teda nerieši problém komplexne. S aktivačnými prácami máme predsa skúsenosti už takmer desať rokov. Nič však zatiaľ nenasvedčuje tomu, že aktivácia, ktorú predpokladá takzvaný princíp zásluhovosti obsiahnutý v návrhu zákona, by prispela k zvýšeniu zamestnateľnosti Rómov. K zamestnávateľnosti by totiž iste väčšmi prispelo, keby sme týmto ľuďom poskytli skutočnú možnosť na získanie reálneho pracovného miesta. Alebo vychádzame z toho, že ak budeme stáť nad ľuďmi a nútiť ich pod hrozbou straty základnej dávky v hmotnej núdzi, teda tých 61,60 eur, že takto získajú pracovné návyky a umiestnia sa na trhu práce? To je predstava viac ako absurdná, navyše, ak zákon o službách zamestnanosti definuje pojem "menšie obecné práce" veľmi vágne.
Pán minister, nebolo by teda žiaduce redefinovať a konkretizovať, o aké práce presne ide, aby sa ad absurdum nemohlo stať, že napríklad aj tehotná žena bude nútená fyzicky ťažko pracovať? Absurdné však zrejme je aj to, že zákon, ktorý nič nerieši, bude stáť Slovenskú republiku najmenej 9 mil. eur ročne. Pripomínam len na okraj, že predpokladaný počet koordinátorov, hovorí sa o čísle 840, by nestačil skoordinovať ani ľudí, ktorí sú už teraz na menších obecných prácach. Pán minister, koľko máme ľudí, na ktorých by padla povinnosť odpracovať základnú dávku, keď vieme, že poberateľov dávok v hmotnej núdzi je mnohonásobne viac, ako je počet ponúkaných menších obecných prác.
Zdá sa, že jediní, ktorí týmto zákonom nateraz získajú zamestnanie, budú spomínaní 840 koordinátori a najchudobnejší budú ešte viac chudobnieť. Akú majú potom títo najchudobnejší z najchudobnejších uveriť, že štát je tu pre nich, že vytvára reálne podmienky pre ich rozvoj, keď ich návrhom tohto zákona vraciate ešte k nedôstojnejšiemu postaveniu, aké majú doteraz a zároveň neponúkate žiadne pozitívne riešenia na poli zamestnateľnosti či zvyšovania kvalifikácie.
Aj napriek môjmu spochybneniu vynaloženia 9 mil. eur na koordinátorov, predsa len sa chcem, pán minister, spýtať, podľa akých kritérií budú títo ľudia vyberaní. A rovnako by som sa chcel spýtať, podľa akých kritérií budú koordinátori selektovať poberateľov dávky v hmotnej núdzi? Podľa čoho povedia: "Ten pôjde robiť a ten nie."? V tejto súvislosti sa tiež pýtam, čo konkrétne vyrieši odobratie 61,60 eur dávky v hmotnej núdzi? Nie je to siahnutie na dno ľudskej dôstojnosti tých najbiednejších?
Je legitímne očakávať, že poberatelia pomoci prispejú k dobru svojej komunity a spoločnosti. Viem si napríklad predstaviť prácu v komunitných centrách, starostlivosť o deti, o seniorov a tak ďalej. Prečo najskôr nevytvoríme takýto priestor na báze dobrovoľnosti? Prečo hneď predpokladáme, že sa tejto možnosti ľudia nechopia? Veď napokon mimovládne organizácie, ktoré vedú komunitné centrá, hovoria o tom, že o participáciu v nich je zo strany chudobných Rómov veľký záujem. Prečo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ešte nespustilo národný projekt komunitnej práce? Odpoveď, ktorá sa natíska, je zrejme jednoduchá. Pozitívne veci sa robia ťažko, ale dávky sa škrtajú ľahko. Predsa je jasné, že podmienky účasti na trhu práce nie sú rovnoprávne a dôsledkom býva, že tí, ktorí nemajú šance na dobré príležitosti, rezignujú. Na druhej strane väčšinová spoločnosť nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na tú trhovú súťaž rezignovali. Stavanie múrov je potom už len jedným z mála posledných dôkazov tohto nerovnomerného vzťahu. Nedovolával by som sa teda v tejto súvislosti, mierne povedané, a historicky Svätého Pavla s jeho citátom "kto nechce pracovať," nech neje, "nech ani neje", ktorý včera uvádzal kolega Zajac. Svätý Pavol zrejme nezažil postkomunistickú marginalizáciu sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sme za tých 25 rokov doviedli možno aj do stavu, že naozaj nechcú, či skôr nemôžu pracovať. Ale zjavne vyjadril názor značnej časti dnešnej väčšinovej spoločnosti, aj tej ľavicovej a kresťanskej, ktorá nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na trhovú súťaž pre nedostatok šancí na pracovné príležitosti rezignovali, či často skôr museli rezignovať. Tá rekonštrukcia tohto takmer dvadsaťpäťročia v tejto súvislosti by isto bola možno aj pre nás tristná.
Z toho, čo som teraz, doteraz uviedol, vychádza, že návrh zákona siaha na dôstojnosť najchudobnejších, čo teda hádam nie je dvakrát sociálnodemokratické a zakrýva vlastnú neschopnosť predstaviteľov štátu a politikov, ktorí sa neštítia získavať lacné politické body na úkor tých najbiednejších. Inak, pán minister, ak by tento zákon inicioval ktokoľvek z pravicových politikov, myslím si, že by ste ho rozniesli na kusy.
Dámy a páni, nazdávam sa, že žiadna demokratická vláda nemôže predkladať návrhy zákonov, ktoré zhoršujú sociálne postavenie obyvateľov, zvyšujú napätie, sú neúmerne drahé a pravdepodobne budú mať dohru na ústavnom či medzinárodnom súde. Pripájam sa preto k návrhu kolegu Mihála a kolegyne Nicholsonovej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
25.10.2013 o 9:34 hod.
doc. PhDr. DrSc.
Rudolf Chmel
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, pri čítaní návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi som dlhšie rozmýšľal nad tým, aký problém má tento zákon riešiť a prečo by sa mal ním zaoberať parlament v čase stúpajúcej nezamestnanosti, zostrovania sociálneho napätia a ani zďaleka nie ukončenej hospodárskej ekonomickej krízy. Z názvu zákona by sa dalo usudzovať, že má pomáhať ľuďom, žijúcim pod hranicou príjmu, ktorý táto krajina považuje za minimálny na prežitie.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky je zrejmé, že zákon by mal byť zhmotnením spoločenskej dohody o tom, že ľudia žijúci v našej krajine, presnejšie že ľudí žijúcich v našej krajine nenecháme umrieť kvôli biede, v ktorej žijú, bez ohľadu na to, či si stav núdze zavinili sami alebo nie. Asi som sa mýlil. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prezentuje tento zákon predovšetkým, jemne povedané, ako nástroj prevýchovy Rómov. Tým je však, tá jeho interpretácia sa tým dostáva trošku nebezpečne blízko do polohy, ktorá ľudí rozdeľuje na základe rasovej, etnickej alebo inej príslušnosti.
Na to, aby sme neskĺzli do polohy, kedy zákony budú vychádzať z takýchto predstáv, by som rád pripomenul, že problém sociálneho vylúčenia časti Rómov z trhu práce, v dôsledku čoho sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, je problém komplexný. Súvisí s viacerými v podstate dlhodobo známymi faktormi, s nízkou kvalifikáciou a dosiahnutým vzdelaním, s nedostatkom pracovných príležitostí v regiónoch, veď v niektorých obciach, kde máme stopercentnú nezamestnanosť medzi Rómami, máme 90-percentnú nezamestnanosť aj medzi ne Rómami, keďže jediný, kto má zamestnanie, je zvyčajne starosta a jeho administratívny personál. Avšak problém súvisí, prirodzene, aj s tradičnými predsudkami a diskrimináciou, ktoré ho dlhodobo zaťažujú a sú stále vďačnou a ešte vďačnejšou muníciou všetkých populistov, ľavých takisto ako pravých.
Návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi teda nerieši problém komplexne. S aktivačnými prácami máme predsa skúsenosti už takmer desať rokov. Nič však zatiaľ nenasvedčuje tomu, že aktivácia, ktorú predpokladá takzvaný princíp zásluhovosti obsiahnutý v návrhu zákona, by prispela k zvýšeniu zamestnateľnosti Rómov. K zamestnávateľnosti by totiž iste väčšmi prispelo, keby sme týmto ľuďom poskytli skutočnú možnosť na získanie reálneho pracovného miesta. Alebo vychádzame z toho, že ak budeme stáť nad ľuďmi a nútiť ich pod hrozbou straty základnej dávky v hmotnej núdzi, teda tých 61,60 eur, že takto získajú pracovné návyky a umiestnia sa na trhu práce? To je predstava viac ako absurdná, navyše, ak zákon o službách zamestnanosti definuje pojem "menšie obecné práce" veľmi vágne.
Pán minister, nebolo by teda žiaduce redefinovať a konkretizovať, o aké práce presne ide, aby sa ad absurdum nemohlo stať, že napríklad aj tehotná žena bude nútená fyzicky ťažko pracovať? Absurdné však zrejme je aj to, že zákon, ktorý nič nerieši, bude stáť Slovenskú republiku najmenej 9 mil. eur ročne. Pripomínam len na okraj, že predpokladaný počet koordinátorov, hovorí sa o čísle 840, by nestačil skoordinovať ani ľudí, ktorí sú už teraz na menších obecných prácach. Pán minister, koľko máme ľudí, na ktorých by padla povinnosť odpracovať základnú dávku, keď vieme, že poberateľov dávok v hmotnej núdzi je mnohonásobne viac, ako je počet ponúkaných menších obecných prác.
Zdá sa, že jediní, ktorí týmto zákonom nateraz získajú zamestnanie, budú spomínaní 840 koordinátori a najchudobnejší budú ešte viac chudobnieť. Akú majú potom títo najchudobnejší z najchudobnejších uveriť, že štát je tu pre nich, že vytvára reálne podmienky pre ich rozvoj, keď ich návrhom tohto zákona vraciate ešte k nedôstojnejšiemu postaveniu, aké majú doteraz a zároveň neponúkate žiadne pozitívne riešenia na poli zamestnateľnosti či zvyšovania kvalifikácie.
Aj napriek môjmu spochybneniu vynaloženia 9 mil. eur na koordinátorov, predsa len sa chcem, pán minister, spýtať, podľa akých kritérií budú títo ľudia vyberaní. A rovnako by som sa chcel spýtať, podľa akých kritérií budú koordinátori selektovať poberateľov dávky v hmotnej núdzi? Podľa čoho povedia: "Ten pôjde robiť a ten nie."? V tejto súvislosti sa tiež pýtam, čo konkrétne vyrieši odobratie 61,60 eur dávky v hmotnej núdzi? Nie je to siahnutie na dno ľudskej dôstojnosti tých najbiednejších?
Je legitímne očakávať, že poberatelia pomoci prispejú k dobru svojej komunity a spoločnosti. Viem si napríklad predstaviť prácu v komunitných centrách, starostlivosť o deti, o seniorov a tak ďalej. Prečo najskôr nevytvoríme takýto priestor na báze dobrovoľnosti? Prečo hneď predpokladáme, že sa tejto možnosti ľudia nechopia? Veď napokon mimovládne organizácie, ktoré vedú komunitné centrá, hovoria o tom, že o participáciu v nich je zo strany chudobných Rómov veľký záujem. Prečo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ešte nespustilo národný projekt komunitnej práce? Odpoveď, ktorá sa natíska, je zrejme jednoduchá. Pozitívne veci sa robia ťažko, ale dávky sa škrtajú ľahko. Predsa je jasné, že podmienky účasti na trhu práce nie sú rovnoprávne a dôsledkom býva, že tí, ktorí nemajú šance na dobré príležitosti, rezignujú. Na druhej strane väčšinová spoločnosť nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na tú trhovú súťaž rezignovali. Stavanie múrov je potom už len jedným z mála posledných dôkazov tohto nerovnomerného vzťahu. Nedovolával by som sa teda v tejto súvislosti, mierne povedané, a historicky Svätého Pavla s jeho citátom "kto nechce pracovať," nech neje, "nech ani neje", ktorý včera uvádzal kolega Zajac. Svätý Pavol zrejme nezažil postkomunistickú marginalizáciu sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sme za tých 25 rokov doviedli možno aj do stavu, že naozaj nechcú, či skôr nemôžu pracovať. Ale zjavne vyjadril názor značnej časti dnešnej väčšinovej spoločnosti, aj tej ľavicovej a kresťanskej, ktorá nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na trhovú súťaž pre nedostatok šancí na pracovné príležitosti rezignovali, či často skôr museli rezignovať. Tá rekonštrukcia tohto takmer dvadsaťpäťročia v tejto súvislosti by isto bola možno aj pre nás tristná.
Z toho, čo som teraz, doteraz uviedol, vychádza, že návrh zákona siaha na dôstojnosť najchudobnejších, čo teda hádam nie je dvakrát sociálnodemokratické a zakrýva vlastnú neschopnosť predstaviteľov štátu a politikov, ktorí sa neštítia získavať lacné politické body na úkor tých najbiednejších. Inak, pán minister, ak by tento zákon inicioval ktokoľvek z pravicových politikov, myslím si, že by ste ho rozniesli na kusy.
Dámy a páni, nazdávam sa, že žiadna demokratická vláda nemôže predkladať návrhy zákonov, ktoré zhoršujú sociálne postavenie obyvateľov, zvyšujú napätie, sú neúmerne drahé a pravdepodobne budú mať dohru na ústavnom či medzinárodnom súde. Pripájam sa preto k návrhu kolegu Mihála a kolegyne Nicholsonovej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.
Autorizovaný
9:44
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:44
Ján PodmanickýVystúpenie s faktickou poznámkou
25.10.2013 o 9:44 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vnímam vaše vystúpenie len ako povinnú jazdu, pretože mám pocit, že ste sa neoboznámili dostatočne s týmto zákonom. Ste asi jeden z mála poslancov, ktorý môže tvrdiť o tomto zákone, že zákon nič nerieši, naopak, myslím si, že väčšina poslancov, ktorí sa venujú tejto problematike, sa vyjadrili pozitívne k zámeru tohto zákona a ak mali nejaké negatívne pripomienky, skôr k niektorým technickým detailom, ktoré možno navrhovali ináč riešiť. Naopak, pán poslanec, tento zákon je prelomový, pretože zavádza určitú motiváciu pre ľudí, ktorí sú na sociálnych dávkach, aby si hľadali prácu. Dnes alebo do, dodnes sa ľuďom skôr niektorým, v niektorých prípadoch oplatilo byť radšej doma na sociálnych dávkach, pretože keby sa zamestnali, mali by nižší príjem. Tento zákon rieši aj túto situáciu a zvyšuje tú motiváciu zamestnať sa. Čiže ak sa dnes zamestná jeden z rodiny napríklad za minimálnu mzdu, tak bude mať výraznejšie vyšší príjem ako keby zostal na sociálnych dávkach. Je tam aj tento motivačný aspekt a vieme to doložiť dopadovými štúdiami, ktoré to preukazujú. Povedali ste aj takú vetu, prečo nevytvoríme tento projekt na báze dobrovoľnosti, ale už dnes existujú viaceré možnosti na dobrovoľné práce. Potom ste povedali vetu, že sú to len lacné politické body. Naopak, pán poslanec, tento zákon nie je žiaden populizmus, je to jeden racionálny, dobrý zákon.
Autorizovaný