25. schôdza

Ďakujem pekne pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia. Bohužiaľ, máme tu tento zákon, ktorý považujem za víťazstvom ideológie nad zdravým rozumom, za víťazstvo ideológie a prehru zdravého rozumu. Tento zákon je síce víťazstvom vlády jednej strany, ale prehrou pre všetkých občanov Slovenska. Prehrou pre tých, ktorí chcú poctivo pracovať, pre tých, ktorí chcú tvoriť pracovné miesta. Je to prehra aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov.
V súčasnosti máme na Slovensku 406 498 nezamestnaných, dámy a páni, je to 13,84 % k 30. septembru 2013. Keď si porovnáme našu úroveň nezamestnanosti z hľadiska všetkých krajín Európskej únie, tak sme piaty najhorší po Grécku, Španielsku, Cypre, Chorvátsku. Myslím si, že nie je ťažké uhádnuť, či sa táto situácia zlepší alebo zhorší, keď bude vláda prijímať takéto zákony. Jednoznačne takéto zákony povedú k ďalším a k ďalším radom nezamestnaných. Je to nezmyselné, je to škodlivé a je to zlé.
Tento zákon patrí do kategórie typu zrušenia rovnej dane, zhoršenia zákonníka práce, zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodového zaťaženia, skomplikovanie situácie tým, ktorí tvoria pracovné miesta, ale aj tým, ktorí pracujú. Uvedomte si, že keď firma, ktorá pracuje niekde na strednom alebo východnom Slovensku a dohodne si zamestnávateľ so zamestnancami podmienky, dohodne si mzdy, dohodne si trebárs aj nadčasy, dohodne si ďalšie sociálne výhody, tak tieto prestanú okamžite platiť, pretože za neho, za zamestnávateľa a za druhú stranu, za zamestnancov, to dohodne niekto úplne iný. To dohodne niekto, koho vôbec táto firma nepozná. Toto je neskutočné a toto je absurdne.
Takúto situáciu sme tu už ale mali, dámy a páni, za prvej Ficovej vlády. Aj vtedy SMER presadil, aby rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bolo rozširované aj na tých, ktorí o tom nemajú ani vedomosť, alebo s tým vôbec ani nesúhlasia. Našťastie vláda Ivety Radičovej tento obludný zákon zmenila a dnes to tu máme opäť. Podobnú analogickú situáciu mali aj v Českej republike, kde ústavný súd jednoznačne rozhodol, že tento zákon je protiústavný. Mimochodom na túto tému sa vyjadrujú aj medzinárodné organizácie.
Dovolím si upozorniť na odporúčania OECD z roku 2002, ktorým sa navrhuje, aby rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, bolo možné len so súhlasom tohto zamestnávateľa pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti a obdobné ekonomické a sociálne podmienky. Toľko z odporúčania OECD, ale netreba nám ani odporúčanie medzinárodných organizácií. Stačí si jednoducho zvážiť zdravým sedliackym rozumom, či toto je rozumné alebo nie je a vychádza nám, že toto je naozaj obludnosť, ktorá sa dotkne najmä malých podnikov, ktorá sa dotkne najmä podnikov, ktoré sú v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a ešte viac a viac zhorší ich pozíciu a zhorší nezamestnanosť.
Že si vláda uvedomuje túto negatívnu situáciu aj negatívny dopad tohto zákona, tak čiastočne to kompenzuje opatrením, že sa to nebude vzťahovať na firmy do 20 zamestnancov. Už len tento návrh považujem za potvrdenie dôkazu, že ten zákon je naozaj škodlivý. Ale nepotrebujeme tento zákon vôbec, nepotrebujeme ďalších nezamestnaných, pretože zákonmi z tejto snemovne by sme mali, dámy a páni, podporovať zamestnanosť a nie ju zvyšovať. Tento zákon ju zvyšuje, tento zákon dramaticky zhoršuje pozíciu ľudí na Slovensku. Je to opäť zákon, ktorý terorizuje slušných, poctivých a aktívnych ľudí. Bohužiaľ, zavádza také pomery, že vypúšťa podmienku súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväzností kolektívnej zmluvy na neho a teda hrubým spôsobom zasahuje do slobody podnikania.
Keďže tento zákon sme tu už mali a a mali sme ju tu aj analogickú situáciu podania na Ústavný súd, dovoľte mi informovať vás, dámy a páni, že ak vládna strana tento zákon presadí, tak poslanci za SDKÚ - Demokratickú stranu budú iniciovať podanie na Ústavný súd. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím, si, že trošku nesúhlasím s tými tvrdými slovami, že tento zákon terorizuje slušných a aktívnych ľudí, pretože ja si myslím, že aj slušní a aktívni ľudia sú zamestnanci a nemôžem súhlasiť s tým, že to postihne, ale nakoniec si to pán kolega povedal sám, malé podniky, lebo naozaj tie malé podniky sú do 20 zamestnancov. Ale zase poviem jedno, ak je firma nemenovaná, ktorá má pobočku v Bratislave a tá istá firma, ktorá má podobnú výrobu, pracuje na východe, nemá na ňu platiť kolektívna zmluva vyššieho stupňa? Ľudia na východe, si myslíte, že ak budú mať omnoho nižšie platy, nebudú odchádzať? Alebo nebudú, nebudú tak isto nútení odísť z regiónu? Nemyslím si to a tak, ako som predtým povedala, je tam ešte komisia a táto komisia určuje. Veď predsa aj keď sa dohodnú na kolektívnom vyjednávaní, je tam ešte komisia, kde sú zastúpení nielen odborové zväzy, ale aj skupina alebo zväzy podnikateľov a na konci ešte aj pán minister zohľadňuje, alebo ministerstvo zohľadňuje aké sú ekonomické výsledky daných firiem. Nie je to také jednoduché. Ja to plne chápem, ale stále budem hovoriť, že ak v jednom odvetví ľudia majú platy iné, tak prečo by v tom istom odvetví mali mať iné. Potom, potom naozaj podliehajú dumpingovo. Ja si vážim podnikateľov, ale naozaj niekedy je potrebné, aby sme ľuďom dali aj nejaké sociálne istoty a benefity a aby tieto benefity platili úplne plošne a nielen tam, kde si to vyjednajú, kde je bohatší kraj a kde jednoducho tí ľudia, tí ľudia majú na to, aby mali väčšie príjmy a väčšie benefity. Ja si myslím, že si ich zaslúžia všetci zamestnanci, ktorí vykonávajú rovnakú prácu s rovnakým nasadením. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pani Vaľovej za koment a pani poslankyňa, je to úplne ináč. Ľudia si zaslúžia lepšie podmienky, lepšie platy, len v skutočnosti nenájdete dvoch ľudí, ktorí sú rovnakí. Rovnostárstvo nie je namieste pri odmeňovaní, rovnostárstvo je namieste v tom zmysle, že by sme mali zabezpečiť ľuďom, aby mali rovnaké šance. Rovnostárstvo pri odmeňovaní viedlo vždy ku krachu systému, mali ste to v socializme, mávate tie prípady aj dnes všade vo svete. Vy keď budete tlačiť takýmito nezmyselnými zákonmi na rovnaké odmeňovanie, tak dosiahnete len to, že tí ľudia nebudú mať robotu, že najviac poškodíte tým, za ktorých sa tvárite, že bojujete. Za tie firmy práve čo ďalej od Bratislavy. Na strednom Slovensku, na východnom Slovensku, na severe, tie firmy, ktoré si nemôžu dovoliť mať také podmienky, ako trebárs v Bratislave a nemôžu si dovoliť ani platiť tak tých zamestnancov. Keď si nebudú môcť dovoliť a vy im nariadite, že musia mať takéto platy, tak jednoducho prídu o prácu, lebo tie firmy si nemôžu dovoliť takéto fungovanie. Takto to jednoducho funguje, to je, to je realita. No a čo sa týka malých podnikov, naozaj, to, že si uvedomujete tú chybu, svedčí o tom tá výnimka na firmy do 20 zamestnancov. Ja by som naozaj ten zákon ešte stále stiahol, ešte stále máte šancu to stiahnuť, pretože všelijaké vyhováranie sa na to, že budete zohľadňovať ekonomické podmienky, sú nezmyselné. Ako náhle ten zákon začne platiť, tak začne platiť pre všetkých aj pre tých, ktorí s tým nesúhlasia. Je to zásah do slovenského podnikania taký, že je protiústavný, pretože je to zásah do slobody podnikania, slobody rozhodovania a je to zásah do dohôd, ktoré si zamestnanci so zamestnávateľmi aj urobia. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som pred malou chvíľkou vystúpila k zákonu v hmotnej núdzi, ktorý, ktorý považujem za prelomový a preto ešte stále uvažujem, že či naozaj podporiť alebo teda, že rada by som podporiť, ak by som mala istotu v tej ústavnosti alebo neústavnosti, aj keď teda prebehla potýčka s pani kolegyňou, uvedomujem si, že pravda môže byť niekde uprostred a takže beriem tie vyjadrenia, ktoré povedal samotný minister na túto tému, že je možnože na hrane zákona a až ten Ústavný súd bude vedieť povedať, že či je protiústavný, že to by som brala ako bernú mincu.
Ale vráťme sa teda k téme, ktorá prebieha teraz, kolektívne vyjednávanie. A v tomto prípade zase musím povedať jednoznačne, že mám, zdieľam úplne rovnaký názor ako pán poslanec Štefanec a ako ďalší kolegovia, ktorí budú vystupovať k tejto téme. Tak isto považujem za veľmi zvláštne, ak v súčasnej situácii, keď opäť prebehla správa médiami, že sa zvyšuje nezamestnanosť, keď sa hovorí o tom, že tie podmienky, že aj keď kríza ustupuje, tak podmienky nie sú vhodné na to, aby sme prichádzali s ďalšími reštriktívnymi opatreniami pre zamestnávateľov, pre zamestnávateľov.
Ja viem, že mňa tu mnohí napádajú, že teda koho vlastne obraňujem, či zamestnancov alebo zamestnávateľov, ale ako keby ste zabúdali, že musí byť symbióza medzi tým, kto zamestnáva a medzi tými, koho zamestnáva. Viem, že existuje skupina podnikateľov, skupina ľudí, ktorí sa na svojich zamestnancov pozerajú zvrchu. Viem, že ale existuje veľká skupina zamestnávateľov, ktorí pristupujú veľmi zodpovedne k svojej práci a tú ťarchu, ktorú majú, tá ťarcha je na nich, majú zodpovednosť, vedia s ňou naložiť aj zodpovedne.
Na jednej strane si hovoríme, že toto kolektívne vyjednávanie, alebo ak sa bavíme o samotnom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak stále vládna strana hovorí, že ide v línii ochrany zamestnancov. Ale vravím, že takých zákonov sme tu mali veľa, ktoré mali ochraňovať zamestnancov, ale ako tie efekty, ktoré to v spoločnosti vyvoláva, tomu vôbec nenasvedčujú. A vlastne už máme, máme niektoré zákony, ktoré už za sebou majú určitú životnosť a už sa vedia aj posúdiť možnože vplyvy niektorých zákonov. Takže, nenasvedčuje tomu, že tento zákon, aj keď je tak stavaný, aj v dôvodovej správe je jednoznačne písané, že má byť v prospech zamestnancov, tomu napomôže.
Rovnako sa prikláňam k tomu ako hovoril pán Štefanec pred chvíľou, že môže to mať presne opačný efekt. To znamená, že ak sa nastavia pre všetky firmy rovnaké podmienky vo vyplácaní, vo finančnom vyplácaní alebo v rôznych benefitoch, môže to byť pre firmy likvidačné a budú veľmi zvažovať, či udržia rovnaký počet zamestnancov, či nebudú radšej uvažovať o znížení počtu zamestnancov, či jednoducho nebudú obchádzať, nebudú hľadať znova tie, tie také veci, ktoré by, ktoré by im pomohli v obchádzaní pravidiel, ktoré chcete zaviesť.
Veľmi zvláštne sa mi zdá, že chceme, chceme rozširovať sčasti odvetvia na celé odvetvie. Znie to lákavo, ale bez toho, aby sám zamestnávateľ súhlasil s touto zmenou, ako nie je to naozaj už hranie sa opäť v tomto prípade na ústavnosť, že sme ochotní zasahovať do práva podnikateľov, ktorí teda vytvárajú benefity a vytvárajú ich benefity aj v tom zmysle, aby mohli zamestnávať ľudí? Toto je pre mňa jasne, jasne dané, že nemá štát právo, alebo štát má právo korigovať, ale nemá právo zasahovať do toho, akým spôsobom bude riadiť firmu pokiaľ, pokiaľ sa všetky základné podmienky, ktoré sú doteraz platné, dodržiavajú.
To tak na úvod. Ja by som vám rada predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý som sa rozhodla, rozhodla podať. Týka sa dvoch bodov. Jedná sa, je teda bod č. 2 sa týka pripomienky, ktorú, vlastne obidva body sa týkajú pripomienok, ktoré, ktoré vzišli z pripomienkového konania. Jedna sa týka počtu zamestnancov, ktorých, alebo počtu zamestnancov, ktorých má zamestnávateľ pri prijímaní alebo pri automatickom vsunutí zamestnávateľa do kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. A druhá pripomienka sa netýka ani tak kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ako tých bežných kolektívnych zmlúv.
Takže dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V Čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 3a odsek 1 znie: "(1) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov vystupujú a konajú s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov spoločne a vo vzájomnej zhode. Ak odborové organizácie nepostupujú podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo len s tými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je najmenej 50 % všetkých členov odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Druhý bod. V Čl. I bode 8 v § 7a písm. e) sa číslovka "20" nahrádza číslovkou "50".
Odôvodnenie. Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje, aby odborové organizácie u zamestnávateľa konali vždy spoločne a vo vzájomnej zhode pre všetkých zamestnancov a aby zamestnávateľ uzatváral kolektívne zmluvy s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo len s tými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je najmenej 50 % všetkých členov odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa. Prijatím takéhoto ustanovenia sa zamedzí obštrukčným konaniam malých odborových organizácií, ktoré často blokujú svojím prístupom možnosť uzatvárania kolektívnych zmlúv so všetkými ostatnými odborovými organizáciami.
V bode 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa rozširuje minimálny počet zamestnancov u zamestnávateľa zo súčasných 20 na najmenej 50, na ktorých sa nebudú vzťahovať nové ustanovenia zákona o kolektívnom vyjednávaní o rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
V zmysle článku 2 ods. 2 odporúčania Európskej komisie zo 6. mája 2003 sa pod malým podnikom rozumie podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb. V zmysle § 233 ods. 2 Zákonníka práce Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestanncov. S prihliadnutím na uvedené nie je zrejmé, prečo by mala byť zavedená hranica minimálneho počtu zamestnancov na úrovni 20 a nie na hranici definujúcej malý podnik, čiže 50 osôb alebo zamestnancov.
V súčasnom období prechádza hospodárstvo a ekonomika Slovenskej republiky stále krízou, ktorá sa v značnej miere prejavuje aj v zvyšovaní počtu nezamestnaných osôb. Čoraz viac na opatrenia súčasnej vlády v tomto zložitom období doplácajú malé podniky. Nielen prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia, zásahov do Zákonníka práce, ale aj prostredníctvom predloženej novely zákona o kolektívnom vyjednávaní chce vláda opätovne zaťažovať malých podnikateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 20 zamestnancov. Na týchto zamestnávateľov by sa mali podľa predloženého návrhu vzťahovať nové podmienky rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, resp. odvetviach alebo v časti odvetvia. Aj z toho dôvodu navrhujem posunúť túto minimálnu hranicu počtu zamestnancov z 20 na 50, čo bola aj jedna zo zásadných pripomienok Republikovej únie zamestnávateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Myslím, že k tomu druhému bodu tam nie je veľmi čo dodať, že tie boli dostatočne popísané v tej dôvodovej správe, že vychádzame naozaj z definície malého podniku. A myslím si, že keďže ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, že je dostatočne dôvodné, aby boli odbremenené práve malé podniky, ktoré majú možnože väčšiu, väčšiu, možno menej aparátu a viac náročnú agendu. K tomu prvému bodu by som iba krátko povedala ešte. Bežné kolektívne zmluvy vieme, že v súčasnosti nesmieme nikomu uberať právo vytvárať odborové združenie v samotnom podniku a dochádzalo k situáciám, dochádza, aj keď možno v malej miere, ale dochádza k situáciám, kedy malá odborová organizácia z istých dôvodov úplne bojkotuje vyjednávanie. Nezúčastňuje sa a tým brzdí vlastne podpis kolektívnej zmluvy v samotnom podniku. Preto si myslím, že je dosť dôvodné, aby sa pristúpilo k opatreniu, ktoré navrhujeme, aby naozaj boli ako relevantní zástupcovia odborových organizácií, ktorí majú ako členov viac ako 50, alebo ktoré obsahujú viac ako 50 členov odborových organizácií všetkých v podniku, aby to bola dostatočne relevantná vzorka, aby mali možnosť podpísať kolektívnu zmluvu.
Takže ďakujem za prípadné prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu. Myslím si, že má opodstatnenie. Obidva body majú opodstatnenie v tejto novele. Poprosila by som pani spravodajkyňu, aby rozdelila hlasovanie tohto pozmeňováku na samostatné hlasovanie o každom bode zvlášť a zároveň zopakujem stanovisko, s ktorým som aj začala toto vystúpenie, že neviem, v takomto znení, ako podávate rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, sa nevieme stotožniť s prijatím takéhoto zákona. Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, naopak, ja som veľmi rád, že takýto návrh zákona je dneska prejednávaný a že príde posilnenie práv zamestnancov opäť celkom v súlade s hodnotami ľavice, ktorá legitímne vyhrala demokratické voľby. Viete, ono toto je naozaj hodnotový spor a ja vám to neberiem, vy máte veľmi, legitímnym spôsobom obhajujete záujmy podnikateľov, najmä tých väčších podnikateľov a to je typická pravica, o. k., v poriadku, ale sociálna demokracia, resp. ľavica je tu o tom, aby zabezpečovala a garantovala záujmy zamestnancov, aby hľadala rovnováhu medzi tým, že štrukturálne je proste v tej lepšej pozícii zamestnávateľ, podnikateľ, pretože on je v nadriadenej pozícii. On môže kedykoľvek vyhodiť toho zamestnanca, on môže kedykoľvek nastavovať jeho životné pomery a preto je nevyhnutné, aby štát garantoval isté sociálne práva a aj záujmy tých zamestnancov, tých robotníkov, tých pracovníkov, tých ľudí, ktorí pracujú, ktorí majú takisto svoje práva. Ja neviem, prečo sa vy, ako žena neustále snažíte obhajovať záujmy, záujmy iba tých silnejších, iba tých podnikateľov a nie tých slabších štrukturálne, ktorí sú práve tí zamestnanci.
Čiže ja veľmi vítam tento zákon a to nie je o tom, že v tej filozofii, že štát by nemal vstupovať do podnikania. Zabudnite na to. Demokratický štát by práve naopak mal vytvárať v každej sfére v demokratickej spoločnosti podmienky, aby ľudia mali napĺňané svoje práva, preboha. Však o tom je demokracia. Nemôžete vylúčiť demokraciu zo súkromnej sféry, to sa nedá, nemôžete tolerovať, že síce v politike budeme mať demokraciu, ale v podnikoch budeme mať otrokárčinu a pomaly diktatúru. Čiže je nevyhnutné, aby štát vyrovnával a vyvažoval to, že je oveľa silnejšie postavenie podnikateľov. Páni kolegovia, samozrejme so mnou nesúhlasíte, ja to chápem, vy ste zástupcovia biznisu, ale verte tomu, že na západe, v západnej Európe je bežný...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Kolegovia ja vás poprosím.

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
..že v západnej Európe je bežný model, kde tá rovnováha je oveľa silnejšie vyklonená smerom k záujmom zamestnancom...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyňa Erika, ja som rád, že si podala tento pozmeňovací návrh, pretože na rozdiel od niektorého predrečníka, ktorý zrejme buď nepočúval, alebo neviem, čo robil, keď neregistroval ten pozmeňovací návrh. Tu sa obhajujú práveže tí menší podnikatelia, žiadni veľkí podnikatelia. Nikto neupiera právo v rámci kolektívneho vyjednávania postaviť podmienky tak naozaj, aby aj zamestnanci boli istým spôsobom chránení, ale zase aby menšie odborové združenia neblokovali povedzme tých iných, ktorí môžu vyjednať práve tie podmienky. Takže nechápem, o čom niektorí tuná točia, zrejme sú naozaj buď hluchí alebo nevedomí v tejto oblasti.
Takže ja podporujem aj tento pozmeňovací návrh, ktorý práve chráni tých menších podnikateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov a to číslo naozaj, aby sa upravilo aj podľa tej smernice Rady Európy, ktorá tiež hovorí o čísle 50, aj čo sa týka podnikov, aj čo sa týka kolektívnych zmlúv. Takže nevidím v tom žiadny problém a ja tento pozmeňovací návrh naopak podporujem a neprotirečím si, ako niekto. Samozrejme, súhlasím s tým, že štát má vytvárať dobré podmienky na to, aby sa tu podnikalo dobre, ale zároveň aj, aby zamestnanci mali dobré podmienky, ale to sa tu, žiaľ, nevytvára, pretože sa tu vytvára tlak zo strany štátu neprimeraný na to, aby vytváral podmienky zase na dobré podnikanie.

Ďakujem pekne. Aj keď ma teraz faktická poznámka zvádza viac reagovať na faktickú poznámku, ale musím reagovať na pani poslankyňu z rozpravy, tak chcem povedať, že pani poslankyňa, som rád, že vy ste pochopili veľmi dobre, o čom je tento návrh zákona, že tento návrh zákona vôbec nechráni zamestnancov a vôbec nechráni slabých zamestnancov. Naopak, jeho dôsledkom bude, že bude viac nezamestnaných, ktorí nebudú mať vlastne žiadne istoty. Tento zákon je výsledok lobingu silných, výsledok lobingu silných, ja to zdôrazňujem, lebo, teda nemusel by som to zdôrazňovať, lebo z vášho vystúpenia to bolo jasné, ale hovorím to preto, že nemôžem reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne za pripomienky. Vlastne ani neviem, že čo by som povedala pánovi, odkázala pánovi Blahovi. V prvom rade, ja som hneď na začiatku povedala, že ja sa necítim ako ochrankyňa len zamestnávateľov. Uvedomujem si problémy, ktoré zamestnanci majú, ale toto nie je spôsob ako tie podmienky zlepšiť, ako určite nie, pretože týmto spôsobom môžeme prísť o pracovné miesta. Alebo potom naozaj už chceme ísť v línii, že všetko znárodniť tak, ako sa to tu už, teda interakčná diskusia začala prebiehať podľa, počas vašej faktickej poznámky, že naozaj, že chceme, chceme, aby štát bol garantom, že všetky podniky chceme, chceme, ale chceme ich znárodniť? Tak buď dáme ľuďom priestor, že podnikajte, toto je vaše prostredie a podnikajte statočne, ale nediktujme im podmienky od A po Z, ako odtiaľ potiaľ, jednoducho. A teraz mám pocit, že tú mieru ste už prekročili. Veľmi sa pripájam k tomu, čo povedal pán poslanec Brocka, že týmto zákonom tých najslabších, bohužiaľ, neochránime. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, je to už druhé čítanie, ale keďže to je návrh zákona, ktorý je vyslovene škodlivý a nepotrebný, najmä v tejto chvíli, keď je ešte nie koniec krízy, v ktorej sa nachádza Európa a aj Slovensko, v ekonomickej kríze. Pozrite, v predchádzajúcom bode programu, keď sme rokovali o zákone o hmotnej núdzi, tak sme sa všemožne snažili, najmä teda, mal som pocit, že viac z opozície, ako z koalície, aby sme pomohli vylepšiť ten návrh, s ktorým ste, pán minister, prišli. Ale na tomto návrhu, teda aj keď sa pokúsila kolegyňa Jurinová vylepšiť ten návrh, aby bol menej škodlivý, mne sa zdá, že najlepším riešením by bolo, keby ste tento návrh naozaj stiahli a ja preto opakovane, ako v prvom čítaní, dávam procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
A teraz k samotnému obsahu toho zákona. Ešte je to ako reakcia na faktickú poznámku pána poslanca Blahu. Nedávno som čítal analýzu jedného žurnalistu, ktorý podrobil váš poslanecký klub takej istej analýze, z ktorej mu vychádza, že vo vašom klube je 60 % poslancov, ktorí nieže majú skúsenosti z podnikania, ale že sú podnikatelia, 60 %. To znamená, vy musíte v klube väčšinovo vedieť, že tento návrh je zlý, že tento návrh je škodlivý, že to je len možno, teda beriete to ako daň výsledku volieb, že vám v kampani pomáhali aj tí, ktorí na tom trvajú, že musíte svoje záväzky plniť a preto teda si odfajknite, že vo vzťahu k tejto skupine to máte vybavené. Z môjho ďalšieho komentovania toho návrhu vyplynie, že koho tým myslím a na koho tým narážam.
Čo sú kolektívne zmluvy a čo znamená rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa podľa tohto zákona? Že obsah dohody, ktorú uzavreli niektorí partneri, zamestnávatelia a zamestnanci, sa bude vzťahovať aj na tých, ktorí účastníkmi dohody nie sú. Zjednodušene skúsim to tak ľudovo povedať, ako keby sa dvaja susedia dohodli na niečom, čo sa týka tretieho suseda, napr. že si medzi sebou podelia jeho pozemok. Možno sa vám to zdá byť absurdné, ale také sú závery dohody tých silnejších, lebo závery sa robia na tripartitnej najvyššej úrovni, kde sú zástupcovia tých najsilnejších.
Tento návrh síce vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, to znamená, nie je to nevyhnutnosť, nie je to nejaký záväzok nutný, ale je to odporúčanie tejto medzinárodnej organizácie, čiže to nie je reakcia na krízu dlhovú, na vysokú nezamestnanosť u nás, ale je to reakcia na odporúčanie. Chcem povedať, že je to reakcia na odporúčanie zlatých časov západného kapitalizmu. Reakcia na odporúčanie zlatých časov západného kapitalizmu, čo je už minulosť, dámy a páni, naozaj je minulosť, my tu už nemusíme robiť chyby, ktoré robili iní, by sme sa mohli z nich poučiť. Áno, je to až úsmevné, akože môžeme to urobiť, prijať takýto zákon, ak splníme niektoré podmienky z toho odporúčania a tie sú napr. také, že ak už taká kolektívna zmluva pokrýva dostatočne reprezentatívny počet zamestnávateľov a zamestnancov, čiže väčšina. Čiže ak väčšina už sa na takom niečom dohodli, to znamená v tejto chvíli tí mocnejší, tak môžeme tieto záväzky urobiť záväznými aj pre iných, aj pre slabších. Alebo, že tí, na ktorých sa idú rozšíriť nové povinnosti a záväzky, sa budú môcť vyjadriť a predložiť pripomienky, budú môcť predložiť tí slabí, budú môcť dať pripomienky, ale ktoré zhodnotia tí v tripartite, tí silní.
Čiže tí silní a pozrite sa ako to funguje u nás, veď nakoniec tí, čo dostávajú desiatky miliónové stimuly od vlády, vy si myslíte, že pre nich je problém, aby zvyšovali nejaké benefity, odrobinkami z toho, čo dostali z daní všetkých občanov? Neviem, či ste si teda aspoň tých 60 % poslancov v SMER-e, ktorí by to mali vedieť tak inak, čo znamenajú dopady z prijatia tohto zákona, že či vôbec Slovensko alebo slovenská ekonomika takúto novelu potrebuje. Lebo pre koho to bude? Už som tu v poznámke faktickej počul, že pre zamestnancov, že to bude pre zamestnancov, že to pomôže, teda neviem, či asi predpokladajú, že aj vyššej zamestnanosti, no prostredie na vytváranie pracovných miest to nezlepšuje a nepovedie to ani k vyššej zamestnanosti. Komu sa evidentne zlepší situácia, tak si posilnia silnejší svoje pozície na ekonomickom trhu. A toto nemusím ďalej rozvíjať a samozrejme ministerstvo nepredpokladá zvýšené administratívne zaťaženie pre podnikateľské subjekty, dokonca lakonicky sa píše v dôvodovej správe, že v časti doložky bez vplyvu na fungovanie podnikateľských subjektov na Slovensku. To je naozaj, keby ste tam napísali, že no a čo, tak sa mi zdá, že to by bolo lepšie, lebo asi ľahšie by každý vedel, že aj tak je vám to jedno, ale také hlúposti tam písať, že sa to nedotkne, keď to každý aj, aj s, aj ten, čo to nevie prečítať, tak bude vedieť, že to je, že to nie je pravda a že naozaj papier vo vašom prípade znesie veľa.
No, ale čo sa zlepší, lebo súhlasím s vami, že sa zlepší niečo. A čo sa zlepší? Pozícia, v prvom rade odborárskych bossov v najvyššej tripartite, pretože ich vplyv bude výraznejší ako doteraz a v podstate tí odborári na podnikovej úrovni budú aj smiešni, lebo nevybavia nič. Vlastne to, čo tí hore vybavia, to sa bude počítať a to si myslím, že aj do odborových zväzov a združení to nie je dobrá správa. Pretože, tí čo budú mať fleky, čo ich majú aj z vašej milosti, tak tí v podstate nepomôžu práve tomu, aby na podnikovej úrovni boli odbory silnejšie, aby oni mohli meniť aj pracovné podmienky, aj prostredie aj odmeňovanie zamestnancov tak, aby to bolo spravodlivejšie. To znamená, vyššia ochrana v pracovných vzťahoch, to bude znamenať, že niektorí o prácu prídu a preto, lebo ten, kto bude prepustený z dôvodu prijatia tohoto zákona, tak toho istoty sa výrazne zmenšia. Čiže inými slovami, ak tomuto vy,hovoríte, že toto je príklad uplatňovania princípu subsidiarity, je to úplne naopak. Pretože na tom teraz stoja aj Európske spoločenstvá, princíp subsidiarity znamená, že zasahovať vtedy, keď na tých dolu, keď oni si dolu nevedia pomôcť, ale zasa takto protekcionisticky trebárs si vybaviť hore z toho koláča viacej, lebo my sme s premiérom, my s ministrom rokujeme a stretávame sa a aby nás to nepostihlo, tak po tých stimuloch nás to samozrejme nepostihne, to nie je dobrý prístup. Ja si myslím, že by sa nič zlé nestalo, keby sme o tomto zákone ďalej nerokovali, alebo teda keby ho minister stiahol a to by bolo asi tá najlepšia správa z rokovania o tomto bode pre tých, ktorých záujmy chceme zastupovať, tých slabých, možno zraniteľných, chudobných, takže, KDH ani po prijatí tých pozmeňovákov, ktoré pani Jurinová navrhla, určite tento návrh zákona nepodporí.

Vážený pán kolega Brocka, vy hovorí, že návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní je, citujem: "škodlivý a nepotrebný". Ja by som od kresťanského demokrata naozaj neočakávala takéto vyhlásenie, pretože je známe, že kresťanská filozofia hovorí aj o tom, že slabším, bezbranným, chudobným treba pomáhať. Tento zákon chráni práve tých, ktorí takmer vždy ťahajú za kratší koniec a to sú zamestnanci.