25. schôdza

Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu predkladá
1) Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 775 z 3. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
2) Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
3) Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 301 z 8. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 206 z 8. októbra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 71 z 10. októbra 2013.
4) Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.
5) Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
6) Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 76 z 15. októbra 2013. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Štefanec, za klub OĽaNO pani podpredsedníčka Jurinová a za klub Kresťansko-demokratického hnutia pán poslanec Brocka. Potom mám ešte písomnú prihlášku od pána poslanca Mihála a od pána poslanca Hlinu. Nech sa páči pán poslanec Štefanec.

Ďakujem pekne pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia. Bohužiaľ, máme tu tento zákon, ktorý považujem za víťazstvom ideológie nad zdravým rozumom, za víťazstvo ideológie a prehru zdravého rozumu. Tento zákon je síce víťazstvom vlády jednej strany, ale prehrou pre všetkých občanov Slovenska. Prehrou pre tých, ktorí chcú poctivo pracovať, pre tých, ktorí chcú tvoriť pracovné miesta. Je to prehra aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov.
V súčasnosti máme na Slovensku 406 498 nezamestnaných, dámy a páni, je to 13,84 % k 30. septembru 2013. Keď si porovnáme našu úroveň nezamestnanosti z hľadiska všetkých krajín Európskej únie, tak sme piaty najhorší po Grécku, Španielsku, Cypre, Chorvátsku. Myslím si, že nie je ťažké uhádnuť, či sa táto situácia zlepší alebo zhorší, keď bude vláda prijímať takéto zákony. Jednoznačne takéto zákony povedú k ďalším a k ďalším radom nezamestnaných. Je to nezmyselné, je to škodlivé a je to zlé.
Tento zákon patrí do kategórie typu zrušenia rovnej dane, zhoršenia zákonníka práce, zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodového zaťaženia, skomplikovanie situácie tým, ktorí tvoria pracovné miesta, ale aj tým, ktorí pracujú. Uvedomte si, že keď firma, ktorá pracuje niekde na strednom alebo východnom Slovensku a dohodne si zamestnávateľ so zamestnancami podmienky, dohodne si mzdy, dohodne si trebárs aj nadčasy, dohodne si ďalšie sociálne výhody, tak tieto prestanú okamžite platiť, pretože za neho, za zamestnávateľa a za druhú stranu, za zamestnancov, to dohodne niekto úplne iný. To dohodne niekto, koho vôbec táto firma nepozná. Toto je neskutočné a toto je absurdne.
Takúto situáciu sme tu už ale mali, dámy a páni, za prvej Ficovej vlády. Aj vtedy SMER presadil, aby rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bolo rozširované aj na tých, ktorí o tom nemajú ani vedomosť, alebo s tým vôbec ani nesúhlasia. Našťastie vláda Ivety Radičovej tento obludný zákon zmenila a dnes to tu máme opäť. Podobnú analogickú situáciu mali aj v Českej republike, kde ústavný súd jednoznačne rozhodol, že tento zákon je protiústavný. Mimochodom na túto tému sa vyjadrujú aj medzinárodné organizácie.
Dovolím si upozorniť na odporúčania OECD z roku 2002, ktorým sa navrhuje, aby rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, bolo možné len so súhlasom tohto zamestnávateľa pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti a obdobné ekonomické a sociálne podmienky. Toľko z odporúčania OECD, ale netreba nám ani odporúčanie medzinárodných organizácií. Stačí si jednoducho zvážiť zdravým sedliackym rozumom, či toto je rozumné alebo nie je a vychádza nám, že toto je naozaj obludnosť, ktorá sa dotkne najmä malých podnikov, ktorá sa dotkne najmä podnikov, ktoré sú v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a ešte viac a viac zhorší ich pozíciu a zhorší nezamestnanosť.
Že si vláda uvedomuje túto negatívnu situáciu aj negatívny dopad tohto zákona, tak čiastočne to kompenzuje opatrením, že sa to nebude vzťahovať na firmy do 20 zamestnancov. Už len tento návrh považujem za potvrdenie dôkazu, že ten zákon je naozaj škodlivý. Ale nepotrebujeme tento zákon vôbec, nepotrebujeme ďalších nezamestnaných, pretože zákonmi z tejto snemovne by sme mali, dámy a páni, podporovať zamestnanosť a nie ju zvyšovať. Tento zákon ju zvyšuje, tento zákon dramaticky zhoršuje pozíciu ľudí na Slovensku. Je to opäť zákon, ktorý terorizuje slušných, poctivých a aktívnych ľudí. Bohužiaľ, zavádza také pomery, že vypúšťa podmienku súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväzností kolektívnej zmluvy na neho a teda hrubým spôsobom zasahuje do slobody podnikania.
Keďže tento zákon sme tu už mali a a mali sme ju tu aj analogickú situáciu podania na Ústavný súd, dovoľte mi informovať vás, dámy a páni, že ak vládna strana tento zákon presadí, tak poslanci za SDKÚ - Demokratickú stranu budú iniciovať podanie na Ústavný súd. Ďakujem pekne.

Faktická poznámkam pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

Ďakujem veľmi pekne. Myslím, si, že trošku nesúhlasím s tými tvrdými slovami, že tento zákon terorizuje slušných a aktívnych ľudí, pretože ja si myslím, že aj slušní a aktívni ľudia sú zamestnanci a nemôžem súhlasiť s tým, že to postihne, ale nakoniec si to pán kolega povedal sám, malé podniky, lebo naozaj tie malé podniky sú do 20 zamestnancov. Ale zase poviem jedno, ak je firma nemenovaná, ktorá má pobočku v Bratislave a tá istá firma, ktorá má podobnú výrobu, pracuje na východe, nemá na ňu platiť kolektívna zmluva vyššieho stupňa? Ľudia na východe, si myslíte, že ak budú mať omnoho nižšie platy, nebudú odchádzať? Alebo nebudú, nebudú tak isto nútení odísť z regiónu? Nemyslím si to a tak, ako som predtým povedala, je tam ešte komisia a táto komisia určuje. Veď predsa aj keď sa dohodnú na kolektívnom vyjednávaní, je tam ešte komisia, kde sú zastúpení nielen odborové zväzy, ale aj skupina alebo zväzy podnikateľov a na konci ešte aj pán minister zohľadňuje, alebo ministerstvo zohľadňuje aké sú ekonomické výsledky daných firiem. Nie je to také jednoduché. Ja to plne chápem, ale stále budem hovoriť, že ak v jednom odvetví ľudia majú platy iné, tak prečo by v tom istom odvetví mali mať iné. Potom, potom naozaj podliehajú dumpingovo. Ja si vážim podnikateľov, ale naozaj niekedy je potrebné, aby sme ľuďom dali aj nejaké sociálne istoty a benefity a aby tieto benefity platili úplne plošne a nielen tam, kde si to vyjednajú, kde je bohatší kraj a kde jednoducho tí ľudia, tí ľudia majú na to, aby mali väčšie príjmy a väčšie benefity. Ja si myslím, že si ich zaslúžia všetci zamestnanci, ktorí vykonávajú rovnakú prácu s rovnakým nasadením. Ďakujem.

Pán poslanec, vaša reakcia.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pani Vaľovej za koment a pani poslankyňa, je to úplne ináč. Ľudia si zaslúžia lepšie podmienky, lepšie platy, len v skutočnosti nenájdete dvoch ľudí, ktorí sú rovnakí. Rovnostárstvo nie je namieste pri odmeňovaní, rovnostárstvo je namieste v tom zmysle, že by sme mali zabezpečiť ľuďom, aby mali rovnaké šance. Rovnostárstvo pri odmeňovaní viedlo vždy ku krachu systému, mali ste to v socializme, mávate tie prípady aj dnes všade vo svete. Vy keď budete tlačiť takýmito nezmyselnými zákonmi na rovnaké odmeňovanie, tak dosiahnete len to, že tí ľudia nebudú mať robotu, že najviac poškodíte tým, za ktorých sa tvárite, že bojujete. Za tie firmy práve čo ďalej od Bratislavy. Na strednom Slovensku, na východnom Slovensku, na severe, tie firmy, ktoré si nemôžu dovoliť mať také podmienky, ako trebárs v Bratislave a nemôžu si dovoliť ani platiť tak tých zamestnancov. Keď si nebudú môcť dovoliť a vy im nariadite, že musia mať takéto platy, tak jednoducho prídu o prácu, lebo tie firmy si nemôžu dovoliť takéto fungovanie. Takto to jednoducho funguje, to je, to je realita. No a čo sa týka malých podnikov, naozaj, to, že si uvedomujete tú chybu, svedčí o tom tá výnimka na firmy do 20 zamestnancov. Ja by som naozaj ten zákon ešte stále stiahol, ešte stále máte šancu to stiahnuť, pretože všelijaké vyhováranie sa na to, že budete zohľadňovať ekonomické podmienky, sú nezmyselné. Ako náhle ten zákon začne platiť, tak začne platiť pre všetkých aj pre tých, ktorí s tým nesúhlasia. Je to zásah do slovenského podnikania taký, že je protiústavný, pretože je to zásah do slobody podnikania, slobody rozhodovania a je to zásah do dohôd, ktoré si zamestnanci so zamestnávateľmi aj urobia. Ďakujem pekne.

Do rozpravy, pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som pred malou chvíľkou vystúpila k zákonu v hmotnej núdzi, ktorý, ktorý považujem za prelomový a preto ešte stále uvažujem, že či naozaj podporiť alebo teda, že rada by som podporiť, ak by som mala istotu v tej ústavnosti alebo neústavnosti, aj keď teda prebehla potýčka s pani kolegyňou, uvedomujem si, že pravda môže byť niekde uprostred a takže beriem tie vyjadrenia, ktoré povedal samotný minister na túto tému, že je možnože na hrane zákona a až ten Ústavný súd bude vedieť povedať, že či je protiústavný, že to by som brala ako bernú mincu.
Ale vráťme sa teda k téme, ktorá prebieha teraz, kolektívne vyjednávanie. A v tomto prípade zase musím povedať jednoznačne, že mám, zdieľam úplne rovnaký názor ako pán poslanec Štefanec a ako ďalší kolegovia, ktorí budú vystupovať k tejto téme. Tak isto považujem za veľmi zvláštne, ak v súčasnej situácii, keď opäť prebehla správa médiami, že sa zvyšuje nezamestnanosť, keď sa hovorí o tom, že tie podmienky, že aj keď kríza ustupuje, tak podmienky nie sú vhodné na to, aby sme prichádzali s ďalšími reštriktívnymi opatreniami pre zamestnávateľov, pre zamestnávateľov.
Ja viem, že mňa tu mnohí napádajú, že teda koho vlastne obraňujem, či zamestnancov alebo zamestnávateľov, ale ako keby ste zabúdali, že musí byť symbióza medzi tým, kto zamestnáva a medzi tými, koho zamestnáva. Viem, že existuje skupina podnikateľov, skupina ľudí, ktorí sa na svojich zamestnancov pozerajú zvrchu. Viem, že ale existuje veľká skupina zamestnávateľov, ktorí pristupujú veľmi zodpovedne k svojej práci a tú ťarchu, ktorú majú, tá ťarcha je na nich, majú zodpovednosť, vedia s ňou naložiť aj zodpovedne.
Na jednej strane si hovoríme, že toto kolektívne vyjednávanie, alebo ak sa bavíme o samotnom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak stále vládna strana hovorí, že ide v línii ochrany zamestnancov. Ale vravím, že takých zákonov sme tu mali veľa, ktoré mali ochraňovať zamestnancov, ale ako tie efekty, ktoré to v spoločnosti vyvoláva, tomu vôbec nenasvedčujú. A vlastne už máme, máme niektoré zákony, ktoré už za sebou majú určitú životnosť a už sa vedia aj posúdiť možnože vplyvy niektorých zákonov. Takže, nenasvedčuje tomu, že tento zákon, aj keď je tak stavaný, aj v dôvodovej správe je jednoznačne písané, že má byť v prospech zamestnancov, tomu napomôže.
Rovnako sa prikláňam k tomu ako hovoril pán Štefanec pred chvíľou, že môže to mať presne opačný efekt. To znamená, že ak sa nastavia pre všetky firmy rovnaké podmienky vo vyplácaní, vo finančnom vyplácaní alebo v rôznych benefitoch, môže to byť pre firmy likvidačné a budú veľmi zvažovať, či udržia rovnaký počet zamestnancov, či nebudú radšej uvažovať o znížení počtu zamestnancov, či jednoducho nebudú obchádzať, nebudú hľadať znova tie, tie také veci, ktoré by, ktoré by im pomohli v obchádzaní pravidiel, ktoré chcete zaviesť.
Veľmi zvláštne sa mi zdá, že chceme, chceme rozširovať sčasti odvetvia na celé odvetvie. Znie to lákavo, ale bez toho, aby sám zamestnávateľ súhlasil s touto zmenou, ako nie je to naozaj už hranie sa opäť v tomto prípade na ústavnosť, že sme ochotní zasahovať do práva podnikateľov, ktorí teda vytvárajú benefity a vytvárajú ich benefity aj v tom zmysle, aby mohli zamestnávať ľudí? Toto je pre mňa jasne, jasne dané, že nemá štát právo, alebo štát má právo korigovať, ale nemá právo zasahovať do toho, akým spôsobom bude riadiť firmu pokiaľ, pokiaľ sa všetky základné podmienky, ktoré sú doteraz platné, dodržiavajú.
To tak na úvod. Ja by som vám rada predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý som sa rozhodla, rozhodla podať. Týka sa dvoch bodov. Jedná sa, je teda bod č. 2 sa týka pripomienky, ktorú, vlastne obidva body sa týkajú pripomienok, ktoré, ktoré vzišli z pripomienkového konania. Jedna sa týka počtu zamestnancov, ktorých, alebo počtu zamestnancov, ktorých má zamestnávateľ pri prijímaní alebo pri automatickom vsunutí zamestnávateľa do kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. A druhá pripomienka sa netýka ani tak kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ako tých bežných kolektívnych zmlúv.
Takže dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Prvý bod. V Čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 3a odsek 1 znie: "(1) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov vystupujú a konajú s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov spoločne a vo vzájomnej zhode. Ak odborové organizácie nepostupujú podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo len s tými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je najmenej 50 % všetkých členov odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa." Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Druhý bod. V Čl. I bode 8 v § 7a písm. e) sa číslovka "20" nahrádza číslovkou "50".
Odôvodnenie. Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje, aby odborové organizácie u zamestnávateľa konali vždy spoločne a vo vzájomnej zhode pre všetkých zamestnancov a aby zamestnávateľ uzatváral kolektívne zmluvy s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo len s tými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je najmenej 50 % všetkých členov odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa. Prijatím takéhoto ustanovenia sa zamedzí obštrukčným konaniam malých odborových organizácií, ktoré často blokujú svojím prístupom možnosť uzatvárania kolektívnych zmlúv so všetkými ostatnými odborovými organizáciami.
V bode 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa rozširuje minimálny počet zamestnancov u zamestnávateľa zo súčasných 20 na najmenej 50, na ktorých sa nebudú vzťahovať nové ustanovenia zákona o kolektívnom vyjednávaní o rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.
V zmysle článku 2 ods. 2 odporúčania Európskej komisie zo 6. mája 2003 sa pod malým podnikom rozumie podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb. V zmysle § 233 ods. 2 Zákonníka práce Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestanncov. S prihliadnutím na uvedené nie je zrejmé, prečo by mala byť zavedená hranica minimálneho počtu zamestnancov na úrovni 20 a nie na hranici definujúcej malý podnik, čiže 50 osôb alebo zamestnancov.
V súčasnom období prechádza hospodárstvo a ekonomika Slovenskej republiky stále krízou, ktorá sa v značnej miere prejavuje aj v zvyšovaní počtu nezamestnaných osôb. Čoraz viac na opatrenia súčasnej vlády v tomto zložitom období doplácajú malé podniky. Nielen prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia, zásahov do Zákonníka práce, ale aj prostredníctvom predloženej novely zákona o kolektívnom vyjednávaní chce vláda opätovne zaťažovať malých podnikateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 20 zamestnancov. Na týchto zamestnávateľov by sa mali podľa predloženého návrhu vzťahovať nové podmienky rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, resp. odvetviach alebo v časti odvetvia. Aj z toho dôvodu navrhujem posunúť túto minimálnu hranicu počtu zamestnancov z 20 na 50, čo bola aj jedna zo zásadných pripomienok Republikovej únie zamestnávateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
Myslím, že k tomu druhému bodu tam nie je veľmi čo dodať, že tie boli dostatočne popísané v tej dôvodovej správe, že vychádzame naozaj z definície malého podniku. A myslím si, že keďže ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, že je dostatočne dôvodné, aby boli odbremenené práve malé podniky, ktoré majú možnože väčšiu, väčšiu, možno menej aparátu a viac náročnú agendu. K tomu prvému bodu by som iba krátko povedala ešte. Bežné kolektívne zmluvy vieme, že v súčasnosti nesmieme nikomu uberať právo vytvárať odborové združenie v samotnom podniku a dochádzalo k situáciám, dochádza, aj keď možno v malej miere, ale dochádza k situáciám, kedy malá odborová organizácia z istých dôvodov úplne bojkotuje vyjednávanie. Nezúčastňuje sa a tým brzdí vlastne podpis kolektívnej zmluvy v samotnom podniku. Preto si myslím, že je dosť dôvodné, aby sa pristúpilo k opatreniu, ktoré navrhujeme, aby naozaj boli ako relevantní zástupcovia odborových organizácií, ktorí majú ako členov viac ako 50, alebo ktoré obsahujú viac ako 50 členov odborových organizácií všetkých v podniku, aby to bola dostatočne relevantná vzorka, aby mali možnosť podpísať kolektívnu zmluvu.
Takže ďakujem za prípadné prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu. Myslím si, že má opodstatnenie. Obidva body majú opodstatnenie v tejto novele. Poprosila by som pani spravodajkyňu, aby rozdelila hlasovanie tohto pozmeňováku na samostatné hlasovanie o každom bode zvlášť a zároveň zopakujem stanovisko, s ktorým som aj začala toto vystúpenie, že neviem, v takomto znení, ako podávate rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, sa nevieme stotožniť s prijatím takéhoto zákona. Ďakujem pekne.

Faktické poznámky pán poslanec Blaha, Hraško, Brocka. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Blaha.