25. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k tomuto návrhu zákona, v ktorom sa zavádza nový dôvod pre odvolanie notára, ktorým je dosiahnutie veku 65 rokov. Prostredníctvom spoločnej správy bolo navrhnuté, že, mierna úprava, t. j. bolo doplnené, že ak dosiahne notár vek 67 rokov, v tomto prípade jeho notársky úrad zaniká, teda zaniká výkon jeho činnosti.
Vážení páni kolegovia, nám v opozícii častokrát vy, vládni poslanci, vytýkate nesystémovosť riešení, ktoré predkladáme. Celkom oprávnene s ohľadom na to, čo je tu predložené, môžem povedať, že toto je úplne najviac nesystémová novela, aká kedy mohla prísť, keď to, pozriem na to, čo sme dávali doteraz my.
S dôvodom, že takúto úpravu majú prokurátori a sudcovia, okej, možno súhlasiť, je to 65 rokov. Nenachádzam vôbec nikde dôvod, kedy zaniká úrad alebo zaniká funkcia pri 67-ch. Netuším, z čoho vychádza takýto zámer.
Pani podpredsedníčka, ja som od vás ako z titulu vašej funkcie a pri podpore osemdesiatich troch poslancov skutočne očakával niečo systémové, niečo celoplošné. Napríklad namiesto toho, aby ste celkom bezdôvodne podľa môjho názoru, pretože som sa nedopočul, aký je ten skutočný dôvod, favorizovali jednu skupinu, navyše relatívne malú, hovorím o 23 notároch, ktorí zrejme stratia svoj úrad, prečo ste tento istý princíp nemohli navrhnúť v štátnej správe? Máme tu armádu štyristo tisíc nezamestnaných, ktorí by sa mohli pokojne uplatniť na miestach v štátnej správe, kde sa nielenže poberajú často aj plat, ale aj dôchodok. Toto je tá systémová zmena, ktorá presne reflektuje princípy, ktoré predloženým návrhom sledujete.
Ešte raz, máte takú podporu, že takéto parciálne riešenie podľa mňa je nesprávne a nesystémové. Máte určite na to, aby ste dali systémovejšiu novelu, napríklad v štátnej správe.
Prečo je to nesystémové? Ďalším z dôvodov je minimálne fakt, že okrem notárov, prokurátorov, sudcov sú tu aj ďalšie štátom poverené osoby, ktoré takúto hranicu nemajú. Sú to napríklad exekútori, máme tu teraz exekučák, ktorý nebol v tej časti vôbec menený, nebol tam ani pozmeňovák z vašej strany, ak som teda správne zachytil. Máme tu ďalej znalcov, tlmočníkov, prekladateľov. Všetko štátom poverené osoby presne takisto, ako je notár. Charakterom sa líšia akurát len obsahom, ale charakter práce je ten istý.
Ťažko sa mi hodnotí, či je novela vecne správna alebo nesprávna, keďže ja som nezistil, skutočne komu a ako má táto novela pomôcť. Ja zacitujem z dôvodovej správy: "Dôvodom pre doplnenie predmetného ustanovenia do právnej úpravy je nevyhnutnosť prispôsobenia podmienok pre výkon notárskej činnosti aktuálnym ekonomickým pomerom." Ja keď si zoberiem ako pri tvorbe našich zákonov, ja bazírujem u nás na správnom tíme, aby tá dôvodová správa mala náležitosti, ktoré má mať, a to je, aby bolo naozaj zrejmé, čo sa návrhom sleduje, musím povedať, že toto by asi cez moje ruky neprešlo. Pod toto by som sa nemohol podpísať, lebo ja skutočne neviem, čo je dôvodom. A preto, ak by ste bola taká dobrá, ja som to nezachytil, alebo ma odkázali, čo je dôvodom pre takúto úpravu, ktorá sa dotkne dvadsiatich troch notárov. Zrejme ak tam, ak cez tú spoločnú správu prejde ten pozmeňovák, bude to o niečo menej. Ale 23 notárov, 23 osôb snáď nemôže vyriešiť aktuálne ekonomické pomery!
Skutočnosť, že sa pokúšate zaviesť princípy, ktoré je možné uplatniť pri viacerých profesiách, iba parciálne do jedného zákona jednej profesie sa, bohužiaľ, javia ako nepresadzovanie všeobecného záujmu, ale záujmu konkrétnej skupiny, v tomto prípade konkrétnych osôb. Ja určite nechcem hovoriť, že u nás sa takýmto skutočnostiam hovorí lobing, pretože nemyslím si, že je to skutočne tak, ale pri tom počte, ktorý sa dotkne tejto novely, je to minimálne na pozastavenie sa.
Toto je však niečo iné, ako presadzovanie záujmov, hodnôt, ktoré sú oprávnené a nevyhnutné, ktoré som napríklad počul pri tichom pochode nepočujúcich v Dunajskej Strede, kde sme sa minulý týždeň stretli, a nad ktorým máte, celkom pochopiteľne a podľa mňa správne, záštitu. A bol som rád za to, čo ste tam povedali, v tom vás plne podporujem. Ale, žiaľ, v tomto zákone vás podporiť nemôžem, pretože nepoznám dôvod, prečo bol predložený.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa do rozpravy ústne nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka chce sa vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Ja som sa už vyjadrovala po tom, neskôr. Teda som predkladala 65 rokov, ten návrh zákona, a samozrejme dnes tu máme spoločnú správu, kde sa to posunulo na 67 rokov, a je to, zaniká výkon notárskeho úradu zo zákona, čiže nie je to fakultatívne, ale obligatórne.
Ja vám poviem, pán poslanec, treba vždy začať. Tak ako keď idete stavať nejaký dom alebo niečo, čiže začínate postupne. Čiže nemusíte hneď, tak ako keď máte vzťah, tak nejdete niekoho hneď objímať, ale sa s ním najprv zoznámite. Takže asi takto (Reakcie z pléna.). Každý máme nejaké spôsoby, pán poslanec.
A viete mňa zaujala jedna, zarazila jedna skutočnosť, keď 82-ročný notár robil konferenciu. A vtedy, vtedy som sa začala, som sa pýtať, že ako je to možné, že takéto niečo môže nastať. Tak preto som sedela a vlastne rokovala s Notárskou komorou od mája minulého roka. A, pán poslanec, prosím vás, povedali ste... (Výkrik v sále.) Nevykrikujte tu na mňa! A nemôžete mi zazlievať, že táto novela nie je koncepčná, pretože predsa v zákone o notárskom poriadku nebudeme riešiť exekútorov, nebudeme riešiť ďalších zamestnancov. A ak by ste boli na ústavnoprávnom výbore, tak by ste presne asi vedeli tú informáciu, že som sedela s prezidentom Exekútorskej komory a presne sme sa bavili o tom, že vlastne príde novela, ale ktorá sa, nebudem ju dávať, poslaneckú, pretože dnes je Exekučný poriadok, v podstate je to na ministerstve spravodlivosti, a exekútori sú pripravení. Sú pripravení, presne tak, ako sme prišli s notármi, obmedziť vek exekútorov. Takže to je ten prvý krok, potom bude ďalší krok. A takto by sa, len treba raz začať.
Takže ja verím, kolegyne a kolegovia, že podporíte tento návrh zákona a ďakujem za podporu.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu by malo byť druhé čítanie o návrhu poslanca Igora Chomu, tlač 680. Vzhľadom na to, že pán poslanec je riadne ospravedlnený a požiadal o preloženie návrhu zákona na zajtra ráno o deviatej, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme o tomto návrhu rokovali ráno o desiatej. Áno, dobre, ďakujem pekne.

Takže pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavenia pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Návrh zákona je pod tlačou 714, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 718.
Dávam slovo poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám v mene skupiny poslancov v prvom čítaní návrh zákona o protifašistickom odboji a o postavení a pôsobení Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Týmto návrhom chceme vyjadriť úctu osobám, ktoré s nasadením vlastného života, osobnej slobody, vystupovali v protifašistickom a protinacistickom odboji, v Slovenskom národnom povstaní, partizánskom hnutí a v zahraničnom odboji – ja počkám na pána Hlinu, lebo ma to vyrušuje, on tak rád upozorňuje nás, tak to vrátim – a stali sa obeťami fašizmu a nacizmu, perzekúcie, väznenia a núteného výkonu vojnových prác.
Cieľom návrhu je upraviť postavenie a pôsobnosť Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov ako organizácie združujúcej priamych účastníkov národného boja za oslobodenie proti fašizmu v odbojových skupinách, organizačných a územných útvaroch a ostatných občanov, ktorí súhlasia s pôsobením, poslaním, cieľmi a programom zamerania Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.
Týmto návrhom zároveň chceme upraviť podmienky postavenia účastníka protifašistického odboja, protinacistického odboja a Slovenského národného povstania, partizánskeho hnutia, zahraničného odboja, priamych účastníkov národného boja za oslobodenie a zároveň sociálneho a zdravotného zabezpečenia priameho účastníka odboja, nositeľa ocenení, vojnového vdovca, vojnovej vdovy, vojnového poškodenca a invalida, pokiaľ uvedenú úpravu neobsahuje niektorý z doterajších právnych predpisov.
Slovenský zväz protifašistických bojovníkov dosiaľ pôsobí na území Slovenskej republiky ako občianske združenie pôsobiace na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Je historickým a právnym nástupcom po bývalom Československom zväze protifašistických bojovníkov v Slovenskej republike. Združuje priamych účastníkov boja za národné oslobodenie a boja proti fašizmu, za obranu demokracie a sociálnu spravodlivosť, ako i ostatných občanov Slovenskej republiky, ktorí súhlasia s jeho cieľmi, programom, zameraním a stanovami. Postavenie účastníkov odboja a bojov za oslobodenie upravujú právne normy aj v iných štátoch, v Českej republike, vo Francúzsku, Belgicku, Poľsku, Španielsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku, Holandsku a v mnohých ďalších, ako aj na medzinárodnej úrovni, Medzinárodná federácia odbojárov, protifašistická asociácia so sídlom v Berlíne.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predložený návrh nemá priamy vplyv na rozpočet verejnej správy. Celkový vplyv na verejné financovanie je neutrálny. A rovnako návrh právnej úpravy nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni. Návrh nezakladá nárok na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe ani nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán predkladateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Augustínovi Hambálkovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť stanovisko. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (tlač 714). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Dôvody a ciele predkladaného návrhu zákona vyplývajú už z textácie zákona, ako aj z predloženej správy. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 718 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Mičovský, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, myslím, že v dejinách Slovenska máme veľa rôznych miest, ktoré majú rôzne zafarbenie, a dodnes niekedy niektorým z týchto miest nevieme celkom presvedčilo a jednoznačne prísť na to, akáže by to farba mala byť. A ja sa domnievam, napadlo ma to v súvislosti s týmto zákonom, že práve otázka Slovenského národného povstania, odboja, je tou záležitosťou, kde akékoľvek spochybňovanie, akékoľvek prefarbovanie, akékoľvek hľadanie dôvodov, že veď ono to nebolo celkom tak, je zásadnou neúctou k našej histórii, k našej podstate, k nášmu bytiu.
Takže ja osobne mám otázku farby povstania a protifašistického odboja úplne jednoznačnú a viem, že asi aj drvivá väčšina vás a všetkých, ktorí sa pozerajú na históriu trocha takým aj filozoficko-skúmavým pohľadom.
Do takéto protikladu možno dám aj iné súvislosti, ktoré sú spojené s týmto obdobím, a to súvislosti, ktoré predchádzali a paralelne bežali s obdobím protifašistického odboja na území našej krajiny, kde zase máme skúsenosť, že niektorým ľuďom nevyhovuje celkom zafarbenie možno takej skutočnosti, ako je fakt, že sme si obrovské množstvo, a napokon o množstvo nejde, ale že mnoho občanov našej krajiny bolo odsúdených ľahostajne a kruto na smrť. Nie v bojiskách, nie v zákopoch, ale v táboroch, ktoré mali za účel vyhladiť množstvo konkrétnych rasovo alebo ideovo poznamenaných ľudí.
Tento malý úvod som zvolil len kvôli tomu, aby som za seba jasne povedal, že obdobie, keď bolo treba ukázať, čo je v človeku, a nie pri nejakom mikrofóne, nie pri nejakom prejave, ale skutočne zásadným životným rozhodnutím, keď bolo treba povýšiť odvahu nad strach, ktorý zrejme každý musel vtedy pociťovať, že sa našla taká presvedčivá masa ľudí, ktorá, bude to znieť trocha pateticky, ale ja sa to nehanbím povedať, vedela jasne, čo má urobiť v rokoch štyridsiatych, v prvej polovici rokov druhej svetovej vojny, alebo v rokoch povstania, keď chcete. Práve tak mi budú vždy odporní ľudia, respektíve budem sa zamýšľať nad tým, aké to myšlienkové pochody prebehli v ľuďoch, ktorí dali prednosť strachu. Určite mali na to veľa dôvodov a ja si vôbec nemyslím, že by som sa ja v tejto chvíli chcel tváriť, že mi je jasné, kde by ma osud, história a súvislosti posunuli. Ale napriek tomu si myslím, že je strašné, že máme ešte aj dnes, po toľkých desaťročiach istú dilemu, keď porovnávame tieto dve súbežné doby, že sú ľudia, ktorí nachádzajú v tom strašnom období likvidácie svojich spoluobčanov niečo, na čom by dokázali hľadať nejaké ospravedlnenie. Niečo, že to, veď to nebolo až také kruté a malo to istú logiku, alebo malo to istý spôsob trestu, alebo niečo, čo je proste patologické a čo ja osobne považujem za hrozné. Nie kvôli tomu, že sa teraz bavíme trocha o časoch, ktoré máme za sebou, ale vždy ma pri tejto úvahe napadne, že čo máme ešte pred sebou a keby zase prišla takáto doba. Ono určite ešte kadečo príde. Vôbec nemáme preskákanú históriu a vôbec si nemôžme myslieť, že všetko zlé je za nami a že nás už iba čaká rozvoj demokracie, ktorá bude stále silnejšia, pevnejšia a krajšia, úsmevnejšia.
Nič nechcem privolávať, ale spytujem sa, ako by po tom zareagoval zase ten priemerný Slovák, keď by bolo treba rozmýšľať, či zaplesnúť tie dvierka a povedať si: Nechcem s tebou nič mať, choď, veď ja som nič neurobil, ja len chcem byť ticho, nechcem seba ohroziť. Alebo pootvoriť tie dvierka a povedať: Poď, Človek s veľkým "Č", aj keď riskujem, ale pomôžem ti, pretože predsi musím ti pomôcť, lebo mi to hovorí svedomie.
Ale možno by aj stačilo na úvod tejto mojej ozaj len krátkej vsuvky k zákonu, ktorý chcem podporiť. A prečo som si zvolil tento pohľad? No preto, že som presvedčený, že takéto zákony nemajú za úlohu len oceňovať tých, ktorí vedeli, ako je správne sa zachovať, ale že je potrebné možno, že povedať, že to je nielen istá úcta k tým, ktorí nám dodnes ešte prežívajú z rokov ´40 až  ´45. Ale že je tu istá potreba extrapolovať túto skúsenosť aj do budúcnosti.
Predkladatelia v tomto zákone hovoria, že je potrebné týmto ľuďom vzdať úctu, bojovníkom, ktorí sú združení v zväze protifašistických bojovníkov, teda v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, a hovoria tam o tom, čo je naprosto správne, že treba im dať vysoké morálne uznanie a v rámci toho, čo je možné a čo je aj uzákonené, aj akékoľvek výhody materiálne z pohľadu tých ľudí, už veľa nie je, z pohľadu ich zdravotných a osobných životných potrieb. Naprosto s tým súhlasím.
Nesúhlasím len akurát s tou jednou vecou, ktorá ako keby bola uzatvorením tohto obdobia. Ešte tu máme koľko? Tri percentá z tých, ktorí prešli týmito skúsenosťami, životnými? A za chvíľočku aj tí, po pár rokoch budú patriť minulosti. Však ľudia, ktorí mali v roku ´44 osemnásť rokov, dnes majú blízko k deväťdesiatke. No koľkože ich ešte môže byť? A mnohí boli starší. Takže je jasné, že táto vec už patrí možno skôr len spomínaniu, a tých pár mohykánov, absolútne si zaslúži vďaku, úctu a tie výhody, ktoré im chceme aj týmto zákonom prisúdiť.
Akurát chcem navrhnúť, aby sme v tom súčte a výpočte skupín, ktorých sa tento zákon týka, tam sú uvedené tie skupiny pilotov a účastníkov partizánskeho odboja v zahraničí a nejaké ďalšie skupiny, proste, všetko sú to už len torzá, ja by som na základe svojej takej osobnej skúsenosti navrhol - to sme, ak sa nemýlim, v prvom čítaní, však? - tak, že, že by možno v tom druhom čítaní tento zákon bol trocha rozšírený, aby sme nerozprávali len nostalgicky o niektorých posledných mohykánoch, ale aby sme sa pokúsili do budúcnosti zakomponovať a extrapolovať hlbokú hodnotu poznania ľudí, ktorí prešli touto životnou skúsenosťou. Aby sme skutočne rozprávali, tak ako to v zákone hovoríte, mládeži, ale ja si myslím, že nielen mládeži, pretože možnože aj mnohým, ktorí už mládežou nie sú a stále majú v tomto nejaký zmätok v hlave, aby sme sa pokúsili na sile príkladu ukázať, že to je obdobie, ktoré je potrebné, z neho doslova nepateticky čerpať aj pre budúcnosť.
A tu chcem použiť svoju skúsenosť, jednu veľmi konkrétnu. A vlastne tá skúsenosť mi našepkáva, že bolo by dobré ten taxatívny výpočet tých skupín, ktoré sú vymenované v zákone, rozšíriť, bez toho aby sme ich považovali za účastníkov odboja, lebo ja viem, že vy tam hovoríte hlavne o účastníkoch odboja, ale rozšíriť z pohľadu účelu, ktorý tam spomínate, teda účelu odovzdania skúseností, ich zafixovania a ich správneho interpretovania aj na tých, ktorí nebudú podliehať tak rýchlo fyzickému veku, proste, nie, aby tam neboli len fyzické osoby. A napadlo mi, že by tam mali byť aj obce. Nazvime ich povstalecké obce. Nedokážem to v tejto fáze, lebo je to dosť taký impulzívny môj vstup teraz do tejto rozpravy, presne špecifikovať, ale použijem jeden konkrétny príklad. A to je obec Pohronský Bukovec, ku ktorej mám osobne veľmi dobrý vzťah.
Nemám tam žiadnych rodinných príslušníkov ani žiadnych priateľov, ale mal som tam možnosť zažiť niečo veľmi pekné. Už ma pred mnohými rokmi zaujímalo, kde je to ten dom, kde chytili, lebo možno to asi mnohí viete, v tejto obci práve chytili Goliána a Viesta, generálov povstaleckých. Pred zhruba dvadsiatimi piatimi rokmi som sa to nedozvedel. Potom som mal možnosť ako pracovník lesov sa k tejto obci dostať trocha bližšie aj k jej zastupiteľstvu a mal som možnosť postarať sa o to, aby miesto, kde tento dom stál, bolo označené. Som rád, že pamätník na tom mieste stojí, ako sme ho vymysleli, tak je. Ale už tam, keď prídu ľudia, sa nemusia spytovať, že kde to bol ten dom.
Ale v tej obci je niečo dôležitejšie. Je tam jediný zachovaný partizánsky bunker na Slovensku. Pokiaľ viem, takýto typ v takomto rozsahu partizánskeho bunkra zachovaného niet. A ja keď som ho dal obnoviť, keď sme tam sa rozhodli, že lesníci nájdu aj na tento pohľad na lesy, lebo išlo o istú súvislosť lesov a ich významu v bojových akciách, v bojových aktivitách, že tento bunker obnovíme v časoch, keď už po ňom nebol ani len pohnitý drúk. Dneska, keď zájdete na autentické miesta, nájde tam, na prekrásnom, krajinársky pôsobivom stanovišti sadu zrubov, ktoré sú skutočne dokázateľne na mieste, kde Jegorovov partizánsky tábor v zime ´44/´45 pôsobil. Ale účelom môjho vstupu nie je, aby som spomínal tie celkom zaujímavé skúsenosti, ktoré... Spomeniem iba jednu. Keď sme sa nevedeli dohodnúť a keď som presviedčal starostu a súčasti zastupiteľstva, že ak máme dačo urobiť, tak na autentickom mieste, boli veľmi proti tomu, lebo to bolo vysoko v horách a bolo to veľmi nedostupné. Ale náhoda je niekedy nádherná. A práve starosta, pán Igor Šagát, tak, ako nechtiac, zakopol do akéhosi konára, pod ktorým sa ukázala maličká bronzová doštička, ktorá potvrdzovala, taký text bol na nej, že práve na tomto mieste stál tábor, respektíve bunker kapitána Jegorova.
Čo chcem teraz ale týmto povedať? Tá obec má 96 obyvateľov alebo toľko mala. Maličká, pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier učupená obec. A títo ľudia, keď išlo o obnovu tohto tábora alebo aj toho pamätníka, urobili taký čin alebo také činy a mali takú výkonnosť, akú, si myslím, by sme nedokázali ľahko nabudiť ani v ďaleko väčšej obci alebo meste. Tí ľudia jednoducho pre, a teraz to už skrátim, pre históriu povstania, pre zachovanie jeho hodnôt a pre ukážku toho, ako sa treba k tejto histórii postaviť, urobili nemierne veľa. A preto si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby sme možno takúto obec, ktorá pravdepodobne nemá ani poriadne na výplaty, robia tí ľudia tam možno skôr kvôli cti ako za nejakú odmenu, v tom miniobecnom zastupiteľstve, aby takéto obce boli zahrnuté v zákone, ktorý má za hlavný cieľ zafixovať hodnoty protifašistického odboja. Tobôž, keď som zdôraznil, že väčšina ľudí, ktorých svojim zákonom sledujete, je už na pravde božej, prípadne sa veľmi v krátkej dobe, v najbližšom období, v najbližších rokoch môžu už ocitnúť v minulosti, síce úctyhodnej, ale fyzický vek má svoje zákonitosti.
Takže mne by sa celkom páčilo, keby tam v tých, pár písmen, ako to máte vymenované, kde je to jasné, že cieľom je zachovať výhody, respektíve prisúdiť výhody fyzicky ešte žijúcim ľuďom, aby sa to rozšírilo aj o povstalecké obce, ktoré by mohli takýmto spôsobom potvrdiť to, čo ste si dali do preambuly zákona, a to jest šírenie hodnôt boja, ktorý jednoducho nemôže so zánikom fyzického veku týchto ľudí, tieto hodnoty nemôžu odísť. Naopak, keďže vidíme, ako som to v úvode naznačil, že dodnes po toľkých desaťročiach máme nejasno ešte v historiografii, čo bolo a čo nebolo správne, tak si myslím, že takí ľudia, ako sú v tom Pohronskom Bukovci, v takej maličkej dedinke, by si celkom zaslúžili, keby boli zahrnutí do takéhoto zákona a keby teda aj tie materiálne statky, ktoré má podľa tohto zákona mať zväz protifašistických bojovníkov, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov k dispozícii, aby sa mohli vzťahovať aj na takéto obce, ktoré tieto hodnoty veľmi reálne a veľmi príkladne zachovávajú. Lebo, a tým už skončím, keď sme ten bunker v tom Pohronskom Bukovci stavali, tak, ak som povedal, že majú 97 obyvateľov, tak z toho 88 bolo možno prítomných a tí poctivo robili. Na vlastných chrbtoch, na vlastných rukách vynášali tie materiály, až to niekedy vypadalo možno, že nežijeme v dobe technickej, ale v dobe možnože vzdialenej desaťročia dozadu. Jednoducho veľmi obetavo. A ja na tých ľudí v tejto súvislosti som si spomenul a myslím si, že by bolo dobré, keby ste si na nich spomenuli aj v tomto zákone, kde to možno nie je celkom systémové, ale napadlo mi, že by teda mohlo asi patriť.
Ďakujem vám za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami, pán poslanec Martvoň a pán poslanec Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.