25. schôdza

Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem o rozpravu? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme pokračovať návrhom pána poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300 Trestný zákon. Je to tlač 741.
Chcem vás len informovať, že pôvodne v programe schválený bod navrhovateľov pána podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa a poslanca Abrhana a poslankyne Gibalovej zobrali navrhovatelia späť.
Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 741.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť návrh zmeny Trestného zákona, ktorý z neho odstraňuje paragraf, ktorý, myslím si, nectí ani Trestný zákon, ani fungujúcu demokraciu. Predkladaným návrhom sa navrhuje vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377 obsahujúce trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy.
Uvedená skutková podstata sa stala trestným činom až pri prijímaní nového Trestného zákona v roku 2005. Podľa názoru predkladateľa odporuje jednej zo základných zásad trestného práva, a to zásade subsidiarity represie, podľa ktorej sa majú prostriedky trestného práva používať až vtedy, keď sú ostatné prostriedky nedostatočné. Chrániť dôvernosť ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy aj v minulosti bolo a naďalej aj je možné prostriedkami občianskeho práva. Použitie trestnoprávnej sankcie sa preto javí ako neprimerané a zneužiteľné. Trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy nebol súčasťou vládneho návrhu vtedy rekodifikovaného Trestného zákona. Súčasťou Trestného zákona sa stal v dôsledku schválenia pozmeňujúceho poslaneckého návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka. Stalo sa tak napriek nesúhlasu vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý za vládu návrh rekodifikovaného Trestného zákona v parlamente uvádzal. Vláda sa v roku 2005 ešte pred nadobudnutím účinnosti nového Trestného zákona pokúsila prostredníctvom vládneho návrhu zákona vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377. Parlament však vládny návrh odmietol.
Hlavným argumentom proti takto definovanému trestnému činu bola obava z jeho možného zneužitia napríklad proti investigatívnym novinárom. Opodstatnenosť takýchto obáv sa potvrdila v roku 2012, keď niekoľko mesiacov prebiehalo trestné stíhanie vo veci filmu Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Hoci bolo trestné stíhanie nakoniec zastavené, predkladateľ považuje za nesprávne, aby legislatíva vytvárala priestor pre kriminalizáciu takéhoto konania. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje s názorom vlády z roku 2005, podľa ktorého konanie, ktoré postihuje § 377 Trestného zákona, nedosahuje takú nebezpečnosť, aby muselo byť postihované trestným právom, a nápravu voči nemu je možné dosiahnuť prostriedkami občianskeho práva. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená snemovňa, z toho, čo som prečítal, je zrejmé, aký je môj úmysel. Domnievam sa, že už to, že ani za úmyslom predkladateľa rekodifikovaného Trestného zákona nebolo kriminalizovať prácu investigatívnych novinárov, a bez toho, aby som akokoľvek chcel asociovať osobu predkladateľa pozmeňujúceho návrhu Romana Vavríka s obsahom tohto paragrafu, nech to nemá byť hodnotiaci úsudok. Nepochybne ostáva dojem, že predkladateľ i tí, ktorí hlasovali proti vôli predkladateľa zákona trestného a nechali tento paragraf ako pozmeňovací návrh v zákone, mali akýsi motív. Je pritom celkom dôvodné domnievať sa, že možno hlasovali v osobnom záujme.
Dnes sme tu mali diskusiu a predložený návrh na tému majetkové priznania. Všetko toto i tento paragraf nebol daný do Trestného zákona s úmyslom pomôcť poctivosti, pomôcť transparentnosti, pomôcť férovosti, pomôcť odhaľovaniu, porušovaniu všetkého, o čom som teraz hovoril, bol tam daný podľa mňa v úmysle ochrániť tých, ktorí nie sú ani čestní, ani transparentní, ani statoční obhajovatelia verejného záujmu. Môžme tento zákon nazvať Lex piussi. Ale Zuzana Piussi bola len vlastne symbolom toho, že ak niekto ukazuje, ako chorý je systém, v ktorom žijeme, tak nedostáva zaslúžené vavríny ani nenasleduje obdiv tých, v mene ktorých v tomto prípade Zuzana Piussi pracuje ako investigatívny autor, ale, naopak, dostáva sa jej trestného stíhania.
Je pozoruhodné, že ani Vladimír Mečiar, ktorý sa vyhrážal mlátením novinárovi, ktorý mu kládol nejakú otázku, nezaradil tento paragraf do Trestného zákona. A nepochybne bolo dosť dôvodov, aby sa v jeho ére politici báli investigatívnych novinárov. Je paradoxné, že tak urobila k demokracii sa hlásiaca snemovňa a že ho tam vložil poslanec, ktorý by mal stáť presne na opačnom brehu, ako stál Vladimír Mečiar. Tým neobhajujem Vladimíra Mečiara, len poukazujem na zvrátenosť tohto paragrafu. Myslím si, že tak ako sme dnes hovorili o tom, že ak sa má tvár politiky zlepšovať, je to okrem iného i naša zodpovednosť, ale zároveň by to mala byť aj zodpovednosť investigatívnych novinárov, strážcov zákonnosti a poriadku. A ak strpíme, aby v Trestnom zákone bol paragraf, ktorý ich často neľahkú, často nevďačnú, často nemilovanú prácu v mene statočných občanov má trestať Trestným zákonom, tak si myslím, že vystavíme i pokračujúce zlé svedectvo sebe samým. A preto vás prosím, pretože investigatívny novinár môže vyšetrovať na každom brehu - vpravo i vľavo -, aby sme ukázali, že sa nemáme báť a nemáme chrániť Trestným zákonom pri vlastných hriechoch, aby sme s dovolením tento malý návrh, ktorý nie je ani červený, ani modrý, ani zelený, ale je hádam transparentný a férový voči zodpovedne pracujúcim novinárom, prijali.
Ďakujem za pozornosť.

Určeným spravodajcom aj k tomuto návrhu je pán poslanec Poliačik. Poprosím ho o informáciu.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnej i právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 715 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaným návrhom zákona sa navrhuje vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377, obsahuje, obsahujúce trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 715.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem. Pán poslanec Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, k tomuto návrhu zákona dovoľte uviesť krátku poznámku, že prečo je dôležité pre súčasnú moc, aby zostal tam, kde je. Pán Osuský, ja vás v tej vašej dobrej viere, v ktorej to predkladáte, asi vy to tušíte, hej, ale ja obdivujem v ľuďoch, aj napriek, viete, že proti, proti všemu to skúsiť. Takže ja vám dám pár logicky sa javiacich argumentov, prečo tu tratíme čas v tomto prípade, že tento, toto ustanovenie Trestného zákona je úplne na mieste a potrebné dokonca a plniace funkciu.
Skutočne, ak poviem, len dovoľte mi jednu poznámku, že sme svedkami naozaj zvláštneho riadenia schôdzí Národnej rady. Historicky grémium prebiehalo vzadu, kvôli tomu, že som sa odvážil sa tam prísť spýtať, tak sa presunulo do miestnosti, kde stojí SBS-kár, ktorý nepúšťa. Je to výrazom toho, pán Osuský, k čomu sa dopracujeme, to znamená použitie moci a sily k tomu, aby sme zvládali procesy, ktoré by sa mali zvládať určitým štandardom alebo tou komunikáciou, hej, alebo akceptáciou toho. Čiže ja som deklaroval, že keď odsúhlasíte, že nechcete, aby som tam šiel, tak tam nepôjdem. Hlasovať ste nedali, vtedy som mal pocit, že tam môžem ísť, a nikde som nenašiel, že neverejné. Moc ako zareagovala? Preto potrebuje to ustanovenie. Moc zareagovala tak, že grémium presunula do miestnosti, do ktorej sa dá vstúpiť iba cez jedny dvere a tam stál SBS-kár. A tam sa blížime, do tohto typu spoločnosti sa blížime, preto sú niektoré ustanovenia zákona nevyhnutné.
A ešte dokončím to riadenie schôdzí, dneska je zrušené hlasovanie o jedenástej. Neviem, nevidím, už to, jedno z mála hlasovaní, aj to je zrušené. Ten signál, dneska chcete skončiť o tretej. Počkám si na to hlasovanie. Verím, že pán predseda, myslím, že sa o ukončení schôdze dá hlasovať, o presunutí programu. Som zvedavý na to hlasovanie a na to odôvodnenie. Úplne, úplne sa teším, že ako kto odôvodní, že prečo je potrebné presunúť neprerokované body programu na novembrovú, ale to už neni ani novembrová, to už je decembrová schôdza, lebo začíname 26., to už je v zásade december. Naozaj sa na to mimoriadne teším.
Vládna moc, vzhľadom na to, že sa to rozkrýva, tak ono ju to pokúša, niektorí by sa nerozpakovali, tu ľudia ako Džugašvili by sa nerozpakoval, keby na ňom záležalo, už som v Leopoldove. Niektorí tak ešte váhajú, niektorí to vyhodnotia neskôr, že to je potrebné, a niektorí tomu aj uveria, tej komunikácii, že je to potrebné, aby sa tá ich moc a ten spôsob vykonávania moci uchránil aj cez inštitúty, ktoré sú takto ofenzívne. A fungujú, fungujú teda v dvoch polohách. Na niekoho dopadnú reálne, ale sekundárne, že vyvolajú to, čo moc potrebuje, to znamená strach. Preto je to dôležité tam mať, preto je dôležité podávať trestné oznámenia, preto je dôležité podávať oznámenia o náhrade škody. Oni už pristúpili na tú hru, že je to dôležité preto, lebo oni vedia, že to bude relatívne náročný proces v Bratislave a neni istý výsledok, i keď jeden nikdy nevie, vzhľadom na stav súdnictva a prokuratúry, a na to som pripravený. Jeden nikdy nevie. Ale už nech by to dopadlo akokoľvek, stále je to obťažujúce a na konci bude nejaký výsledok. Ale do Medzilaboriec, do Krupiny, do Oravskej Polhory, do Dunajskej Stredy, ja neviem kde, zaletí signál, čo oni potrebujú. Vidíš, vidíš, nehovoril som ti? Pozri sa. Vidíš? Nechaj tak, nechaj tak. Nepýtaj sa, neroz..., nechaj tak. Ešte teda aj hroziť, presne o to ide. Toto vládna moc potrebuje a toto nám dokazuje, že potrebuje. Ona nám to postupne bude dokazovať, že, že oni to skutočne potrebujú. Oni toto ustanovenie, pán Osuský, vám garantujem, že ani náhodou. A je tam aj iné ustanovenie, alebo iní, iné pre nich dôležité ustanovenia, ktoré vlastne pomôžu udržať..,
(Obrátenie sa na predsedu parlamentu.) Prosím vás, ale ma to ruší. Pán predseda, naozaj ma to ruší, tam sa traja rozprávate.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec.

Alojz, Hlina, poslanec NR SR
Ja sa venujem poslaneckej práci. Šuškáte mi tu za uchom.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Neuveriteľná je.

Alojz, Hlina, poslanec NR SR
Prosím? Ruší ma to.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, o chvíľu je prestávka, máte ešte osem minút.

Alojz, Hlina, poslanec NR SR
Neviem sa sústrediť, potom možno poviem niečo, niečo nie celkom dobre, tak, ale prosím vás, nerušte, to mám právo, aby som nebol rušený. Tak si ho vyprosujem, prosím vás.
Toto ustanovenie, pán Osuský ho uviedol ako lex Piussi, v zásade je aj o tom, že aj tá genéza vzniku je zaujímavá, čo načrtol, že kto ho predniesol, ako ho predniesol. Viete, tu príde niekto a povie, že Trestný zákon je pomaly na úrovni Mojžišových Desatoro, že to sa nemení len tak. To pán Borec mne povedal, keď sme predkladali, že do Trestného zákona treba vložiť ustanovenia, že poklopy sa nevykupujú, tak pán Borec povedal, no, viete, ale to Trestný zákon je Trestný zákon, to sa nemôže meniť len tak. A vidíte, že tu sa zmenilo ustanovenie cez pozmeňovák, ale však to bola iná garnitúra, ale v tomto sa vzácne zhodnú, hej? Že pre niečo sa, nedo..., pomaly Desatoro na kameni vytesané a pre druhé, pokútne, pomaly na úrovni pozmeňováku vraziť tam niečo, čo chráni, chráni.
A o to ide, že má chrániť, toto ustanovenie má chrániť, tak ako má chrániť to, to trestné oznámenie, ktoré je na mňa podané, že som údajne niekoho napadol, alebo neviem čo, má, má vyslať signál, že keď budeš svedkom niečoho, že verejný činiteľ, alebo aj niekto iný, ale sústreďme sa na verejných činiteľov, bude niečo páchať, tak nerob nič. Nerob nič, nedokumentuj, nedajbože, občiansky sa neaktivizuj, že teda nejak, že to chceš tomu prekaziť tomu konaniu. Nie, nerob nič, lebo čo riskuješ? Riskuješ buď oznámenie za výtržnosť a za, za, ja neviem začo, za napadnutie, alebo, keby si to, len teda tak neofenzívne, tak teda, lenže teda aspoň to zdokumentuješ, tak riskujete, áno, ďalšie ustanovenia Trestného zákona, to majú ako poistku, dôvernosť toho prejavu. No proste je to kryté na trikrát. To znamená, vyšleme signál do spoločnosti, nerobte nič, nechajte nás. My sme tí, na ktorých sa nešiaha, my sme tí, ktorých sa nedotýkajte, nechajte nás. Aj keď nás vidíte, že to, čo robíme, neni v zmysle písma, ale nechajte nás to dokonať, lebo my sme si vytvorili bariéry poistky, aby sme to mohli konať. A verte, že keby ste náhodou mali s tým nejaký problém alebo rozpor, tak vás zomelieme. A zomelieme tak, že si to za klobúk nedáte. A ešte tomu zatlieskajú, ešte to tu niekto odkomunikuje, že pre potreby toho daného systému je to správne.
Koľko vecí sa vedelo ospravedlniť, však? Koľko nešťastia, tragédií sa vedelo ospravedlniť. Včera šiel v telke, v televízii som to pozeral, dokument, jak chytali Mengeleho. Hej? Že proste, koľko vecí aj v nejakých obdobiach sa vedelo to hrdinsky postaviť niekto a obhájiť, že áno, pre potreby niečoho je potrebné, aby niektorí nemohli hovoriť tak, ako by teda niekto hovoril, lebo však tušíme, čo by hovoril, ale lepšie je ho eliminovať teda tak, aby už vôbec nehovoril. A, a nastaví sa aj tá, to v spoločnosti to nastavenie sa dá vytvoriť, že povedia, buď niektorí sa boja povedať, niektorí dokonca zatlieskajú. Cez súbor drobných, drobných parametrov a toto je jeden z tých parametrov, ktorý vám strašne vyhovuje. Je ľúto, je mi ľúto, že teda ho tam prepašoval človek, ktorý bol údajne niekde v iných, demokratických stranách, ale prepotvrdzujem a vyjadrujem moje presvedčenie, že tento parameter bude nedotknuteľný. Tento parameter bude nedotknuteľný pre toto volebné obdobie určite, nakoľko je veľmi potrebný.
Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená snemovňa, vážený pán poslanec Hlina, nuž, to čo ste vymaľovali, nie je veľmi povzbudivé a možno to aj nie je veľmi ďaleko od pravdy, o to je to smutnejšie. Ale v zásade sa celý svoj život držím toho prostého, že na to, aby víťazilo zlo, stačí, aby dobrí alebo slušní ľudia nerobili nič. Tak sa hľadím stavať tam, kde si myslím, že by som mal stáť, hľadím sa hovoriť to, čo si myslím, že je pravda, a nemám problém povedať to komukoľvek a potom si za tým stáť. Takže nemám obavu, že niekto porušuje so mnou dôvernosť môjho ústneho prejavu, pretože zrejme by som si za tým stál aj tak, aj tak.
Keď vznikol dôvod na spomenutie mena Zuzany Piussi, tak sa jednalo o film o nemoci tretieho stavu. Jednalo sa teda o súdnictvo, ktoré je iste v tejto krajine, a to nehovorím plošne, pretože stále sa domnievam, že existuje väčšina statočných sudcov, ale predsa len niektorými členmi tohto stavu kontaminované natoľko, že je problém plošne použiť pekné anglické Right Honourable, vaša ctihodnosť. Áno, ctihodní sudcovia sa súdmi bránia proti morálnemu hodnoteniu. Tak to je. A hŕstka investigatívnych novinárov a jedincov sa snaží čeliť tejto chorobe. Áno, balkón je v zásade prázdny, novinári tam nie sú. Možnože pre niektorých, ktorí píšu správy do Smotánky, to nie je nosné, pre iných by to možno nosné bolo, ale hlavne nejde ani tak o Zuzanu Piussi a hŕstku jej podobných statočných, ale ide o záujem verejnosti, lebo tí ľudia stoja na predných baštách zápasu. A našou povinnosťou, keď už nám pomáhajú niesť kríž, ktorý by sme mali my ako volení zástupcovia ľudu niesť predovšetkým sami, tak je hádam našou povinnosťou strhávať pred nimi stojace klady, ploty a ostnaté drôty. Tento paragraf je takým ostnatým drôtom, ktorý sa má, tak ako povedal kolega Hlina, zaryť pod kožu a poučiť postihnutého, že nech nelozí tadiaľ, kadiaľ si to mocnejší neprajú. Ja si myslím, že našou úlohou je stáť za svojím a strhávať tieto ostnaté drôty.
Ďakujem za pozornosť.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Je 12.00, tak ako sme sa včera dohodli na poslaneckom grémiu, vyhlasujem hodinovú prestávku do 13.00 a od 13. hodiny budeme potom pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku. Len pripomínam opäť pánovi poslancovi Poliačikovi, jeho spravodajský maratón ho čaká aj poobede, dobre? O jednej, o 13.00.
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní jedenásteho dňa 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona je uvedený pod tlačou č. 742. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 716.
Pán poslanec Škripek sa už blíži, takže dám mu slovo, akonáhle vstúpi do miestnosti. Je na rokovaní výboru pre európske záležitosti, takže chvíľočku počkáme.
(Krátka pauza pre neprítomnosť navrhovateľa.)
Pán poslanec, ste všetkými očakávaný. Takže dávam slovo poslancovi Branislavovi Škripekovi, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 742.)