25. schôdza

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, k tomuto návrhu zákona dovoľte uviesť krátku poznámku, že prečo je dôležité pre súčasnú moc, aby zostal tam, kde je. Pán Osuský, ja vás v tej vašej dobrej viere, v ktorej to predkladáte, asi vy to tušíte, hej, ale ja obdivujem v ľuďoch, aj napriek, viete, že proti, proti všemu to skúsiť. Takže ja vám dám pár logicky sa javiacich argumentov, prečo tu tratíme čas v tomto prípade, že tento, toto ustanovenie Trestného zákona je úplne na mieste a potrebné dokonca a plniace funkciu.
Skutočne, ak poviem, len dovoľte mi jednu poznámku, že sme svedkami naozaj zvláštneho riadenia schôdzí Národnej rady. Historicky grémium prebiehalo vzadu, kvôli tomu, že som sa odvážil sa tam prísť spýtať, tak sa presunulo do miestnosti, kde stojí SBS-kár, ktorý nepúšťa. Je to výrazom toho, pán Osuský, k čomu sa dopracujeme, to znamená použitie moci a sily k tomu, aby sme zvládali procesy, ktoré by sa mali zvládať určitým štandardom alebo tou komunikáciou, hej, alebo akceptáciou toho. Čiže ja som deklaroval, že keď odsúhlasíte, že nechcete, aby som tam šiel, tak tam nepôjdem. Hlasovať ste nedali, vtedy som mal pocit, že tam môžem ísť, a nikde som nenašiel, že neverejné. Moc ako zareagovala? Preto potrebuje to ustanovenie. Moc zareagovala tak, že grémium presunula do miestnosti, do ktorej sa dá vstúpiť iba cez jedny dvere a tam stál SBS-kár. A tam sa blížime, do tohto typu spoločnosti sa blížime, preto sú niektoré ustanovenia zákona nevyhnutné.
A ešte dokončím to riadenie schôdzí, dneska je zrušené hlasovanie o jedenástej. Neviem, nevidím, už to, jedno z mála hlasovaní, aj to je zrušené. Ten signál, dneska chcete skončiť o tretej. Počkám si na to hlasovanie. Verím, že pán predseda, myslím, že sa o ukončení schôdze dá hlasovať, o presunutí programu. Som zvedavý na to hlasovanie a na to odôvodnenie. Úplne, úplne sa teším, že ako kto odôvodní, že prečo je potrebné presunúť neprerokované body programu na novembrovú, ale to už neni ani novembrová, to už je decembrová schôdza, lebo začíname 26., to už je v zásade december. Naozaj sa na to mimoriadne teším.
Vládna moc, vzhľadom na to, že sa to rozkrýva, tak ono ju to pokúša, niektorí by sa nerozpakovali, tu ľudia ako Džugašvili by sa nerozpakoval, keby na ňom záležalo, už som v Leopoldove. Niektorí tak ešte váhajú, niektorí to vyhodnotia neskôr, že to je potrebné, a niektorí tomu aj uveria, tej komunikácii, že je to potrebné, aby sa tá ich moc a ten spôsob vykonávania moci uchránil aj cez inštitúty, ktoré sú takto ofenzívne. A fungujú, fungujú teda v dvoch polohách. Na niekoho dopadnú reálne, ale sekundárne, že vyvolajú to, čo moc potrebuje, to znamená strach. Preto je to dôležité tam mať, preto je dôležité podávať trestné oznámenia, preto je dôležité podávať oznámenia o náhrade škody. Oni už pristúpili na tú hru, že je to dôležité preto, lebo oni vedia, že to bude relatívne náročný proces v Bratislave a neni istý výsledok, i keď jeden nikdy nevie, vzhľadom na stav súdnictva a prokuratúry, a na to som pripravený. Jeden nikdy nevie. Ale už nech by to dopadlo akokoľvek, stále je to obťažujúce a na konci bude nejaký výsledok. Ale do Medzilaboriec, do Krupiny, do Oravskej Polhory, do Dunajskej Stredy, ja neviem kde, zaletí signál, čo oni potrebujú. Vidíš, vidíš, nehovoril som ti? Pozri sa. Vidíš? Nechaj tak, nechaj tak. Nepýtaj sa, neroz..., nechaj tak. Ešte teda aj hroziť, presne o to ide. Toto vládna moc potrebuje a toto nám dokazuje, že potrebuje. Ona nám to postupne bude dokazovať, že, že oni to skutočne potrebujú. Oni toto ustanovenie, pán Osuský, vám garantujem, že ani náhodou. A je tam aj iné ustanovenie, alebo iní, iné pre nich dôležité ustanovenia, ktoré vlastne pomôžu udržať..,
(Obrátenie sa na predsedu parlamentu.) Prosím vás, ale ma to ruší. Pán predseda, naozaj ma to ruší, tam sa traja rozprávate.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec.

Alojz, Hlina, poslanec NR SR
Ja sa venujem poslaneckej práci. Šuškáte mi tu za uchom.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Neuveriteľná je.

Alojz, Hlina, poslanec NR SR
Prosím? Ruší ma to.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, o chvíľu je prestávka, máte ešte osem minút.

Alojz, Hlina, poslanec NR SR
Neviem sa sústrediť, potom možno poviem niečo, niečo nie celkom dobre, tak, ale prosím vás, nerušte, to mám právo, aby som nebol rušený. Tak si ho vyprosujem, prosím vás.
Toto ustanovenie, pán Osuský ho uviedol ako lex Piussi, v zásade je aj o tom, že aj tá genéza vzniku je zaujímavá, čo načrtol, že kto ho predniesol, ako ho predniesol. Viete, tu príde niekto a povie, že Trestný zákon je pomaly na úrovni Mojžišových Desatoro, že to sa nemení len tak. To pán Borec mne povedal, keď sme predkladali, že do Trestného zákona treba vložiť ustanovenia, že poklopy sa nevykupujú, tak pán Borec povedal, no, viete, ale to Trestný zákon je Trestný zákon, to sa nemôže meniť len tak. A vidíte, že tu sa zmenilo ustanovenie cez pozmeňovák, ale však to bola iná garnitúra, ale v tomto sa vzácne zhodnú, hej? Že pre niečo sa, nedo..., pomaly Desatoro na kameni vytesané a pre druhé, pokútne, pomaly na úrovni pozmeňováku vraziť tam niečo, čo chráni, chráni.
A o to ide, že má chrániť, toto ustanovenie má chrániť, tak ako má chrániť to, to trestné oznámenie, ktoré je na mňa podané, že som údajne niekoho napadol, alebo neviem čo, má, má vyslať signál, že keď budeš svedkom niečoho, že verejný činiteľ, alebo aj niekto iný, ale sústreďme sa na verejných činiteľov, bude niečo páchať, tak nerob nič. Nerob nič, nedokumentuj, nedajbože, občiansky sa neaktivizuj, že teda nejak, že to chceš tomu prekaziť tomu konaniu. Nie, nerob nič, lebo čo riskuješ? Riskuješ buď oznámenie za výtržnosť a za, za, ja neviem začo, za napadnutie, alebo, keby si to, len teda tak neofenzívne, tak teda, lenže teda aspoň to zdokumentuješ, tak riskujete, áno, ďalšie ustanovenia Trestného zákona, to majú ako poistku, dôvernosť toho prejavu. No proste je to kryté na trikrát. To znamená, vyšleme signál do spoločnosti, nerobte nič, nechajte nás. My sme tí, na ktorých sa nešiaha, my sme tí, ktorých sa nedotýkajte, nechajte nás. Aj keď nás vidíte, že to, čo robíme, neni v zmysle písma, ale nechajte nás to dokonať, lebo my sme si vytvorili bariéry poistky, aby sme to mohli konať. A verte, že keby ste náhodou mali s tým nejaký problém alebo rozpor, tak vás zomelieme. A zomelieme tak, že si to za klobúk nedáte. A ešte tomu zatlieskajú, ešte to tu niekto odkomunikuje, že pre potreby toho daného systému je to správne.
Koľko vecí sa vedelo ospravedlniť, však? Koľko nešťastia, tragédií sa vedelo ospravedlniť. Včera šiel v telke, v televízii som to pozeral, dokument, jak chytali Mengeleho. Hej? Že proste, koľko vecí aj v nejakých obdobiach sa vedelo to hrdinsky postaviť niekto a obhájiť, že áno, pre potreby niečoho je potrebné, aby niektorí nemohli hovoriť tak, ako by teda niekto hovoril, lebo však tušíme, čo by hovoril, ale lepšie je ho eliminovať teda tak, aby už vôbec nehovoril. A, a nastaví sa aj tá, to v spoločnosti to nastavenie sa dá vytvoriť, že povedia, buď niektorí sa boja povedať, niektorí dokonca zatlieskajú. Cez súbor drobných, drobných parametrov a toto je jeden z tých parametrov, ktorý vám strašne vyhovuje. Je ľúto, je mi ľúto, že teda ho tam prepašoval človek, ktorý bol údajne niekde v iných, demokratických stranách, ale prepotvrdzujem a vyjadrujem moje presvedčenie, že tento parameter bude nedotknuteľný. Tento parameter bude nedotknuteľný pre toto volebné obdobie určite, nakoľko je veľmi potrebný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená snemovňa, vážený pán poslanec Hlina, nuž, to čo ste vymaľovali, nie je veľmi povzbudivé a možno to aj nie je veľmi ďaleko od pravdy, o to je to smutnejšie. Ale v zásade sa celý svoj život držím toho prostého, že na to, aby víťazilo zlo, stačí, aby dobrí alebo slušní ľudia nerobili nič. Tak sa hľadím stavať tam, kde si myslím, že by som mal stáť, hľadím sa hovoriť to, čo si myslím, že je pravda, a nemám problém povedať to komukoľvek a potom si za tým stáť. Takže nemám obavu, že niekto porušuje so mnou dôvernosť môjho ústneho prejavu, pretože zrejme by som si za tým stál aj tak, aj tak.
Keď vznikol dôvod na spomenutie mena Zuzany Piussi, tak sa jednalo o film o nemoci tretieho stavu. Jednalo sa teda o súdnictvo, ktoré je iste v tejto krajine, a to nehovorím plošne, pretože stále sa domnievam, že existuje väčšina statočných sudcov, ale predsa len niektorými členmi tohto stavu kontaminované natoľko, že je problém plošne použiť pekné anglické Right Honourable, vaša ctihodnosť. Áno, ctihodní sudcovia sa súdmi bránia proti morálnemu hodnoteniu. Tak to je. A hŕstka investigatívnych novinárov a jedincov sa snaží čeliť tejto chorobe. Áno, balkón je v zásade prázdny, novinári tam nie sú. Možnože pre niektorých, ktorí píšu správy do Smotánky, to nie je nosné, pre iných by to možno nosné bolo, ale hlavne nejde ani tak o Zuzanu Piussi a hŕstku jej podobných statočných, ale ide o záujem verejnosti, lebo tí ľudia stoja na predných baštách zápasu. A našou povinnosťou, keď už nám pomáhajú niesť kríž, ktorý by sme mali my ako volení zástupcovia ľudu niesť predovšetkým sami, tak je hádam našou povinnosťou strhávať pred nimi stojace klady, ploty a ostnaté drôty. Tento paragraf je takým ostnatým drôtom, ktorý sa má, tak ako povedal kolega Hlina, zaryť pod kožu a poučiť postihnutého, že nech nelozí tadiaľ, kadiaľ si to mocnejší neprajú. Ja si myslím, že našou úlohou je stáť za svojím a strhávať tieto ostnaté drôty.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, páni kolegovia, a sú aj návštevníci na balkóne, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Mojím návrhom je, aby sme sa uzniesli na takejto zmene, že do § 32 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"Na návrh poslaneckého klubu vykáže predsedajúci až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej sály, z rokovacej miestnosti poslanca, ktorý je zjavne pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a súčasne ho vyzve, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu a iných návykových látok. Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu."
Zároveň, bod 2, aby sme v § 32 ods. 5 za slová "podľa odsekov 2 a 3" nahradili slovami "podľa odsekov 2 až 4" a na konci sa pripája táto veta: "Vykázanie z rokovacej sály podľa ods. 4 sa nepovažuje za neospravedlnenú neúčasť, ak sa vyšetrením na zistenie alkoholu a iných návykových látok preukáže, že poslanec nebol pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok. Podrobnosti o vyšetrení na zistenie alkoholu a iných návykových látok upraví predseda Národnej rady."
Kolegovia, ako aj návštevníci, ja nakoniec som možno aj vďačný, že teraz tu sedí pomaly viac ľudí, slovenských občanov na balkóne, a ako, áno, aj je dôvod sa srdečne zasmiať, máte pravdu, že tu sedí viac návštevníkov teraz, ako tu sedí poslancov v tejto sále. Možno je to dosť nepekný pohľad, každopádne aj návrh úpravy rokovacieho poriadku, ktorý tu mám, vychádza zrejme z toho dosť nepekného, nepekného, z nepeknej príčiny, ktorú som sa predložiť rozhodol opakovane, druhýkrát.
Kolegovia, všetci vieme, že to, čo podávam, nie je bez obsahu a, samozrejme, bez tej vety, ktorú hovorím, bez tej príčiny. Ide nám o to, že sa stalo nepeknou, možnože nechcenou, ale nepeknou praxou, že sme sa museli zmieriť s tým aj ako voliči, aj ako poslanci, že v Národnej rade sa občas naozaj vyskytujú ľudia, ktorí sú viditeľne pod vplyvom alkoholu. A je to veľká hanba a už keď som prvýkrát predkladal tento návrh, tak sa ozývalo práve ako reakcie mojich kolegov poslancov, že takéto niečo tvrdiť je dehonestácia Národnej rady. Mne sa zdá, že prevraciame fakty nejakým spôsobom na hlavu, lebo dehonestáciou Národnej rady je predovšetkým a predovšetkým to, keď si niekto dovolí na chodbách tejto inštitúcie, v kanceláriách alebo priamo v sále byť opitý. Byť viditeľne opitý znamená vypiť toľko alkoholu, že nie sme schopní rozprávať, nie sme schopní triezvo uvažovať, že nie sme schopní sebakontroly. Taká normálna vec pre človeka, dospelého človeka, ktorý je v zrelom, produktívnom veku, a človeka, ktorý naozaj veľa v živote skúsil, by malo byť podľa mňa úplne primerané, aby mal zdravú sebareflexiu aj zdravú sebadisciplínu a vedel, ktoré veci kam nepatria. Som presvedčený, že toto je jeden z faktov, ktorý nepatrí ani sem.
Tento predkladaný návrh zákona ukladá predsedajúcemu povinnosť vykázať človeka, ktorý je viditeľne ovplyvnený či alkoholom, alebo inými návykovými látkami tak, že nie je schopný zachovať minimálne slušnosť, a keďže už musíme nejak prijať ako fakt, že takí ľudia sa objavili aj v rokovacej sále. Mojím cieľom je, aby sme zachovali aspoň tú dôstojnosť, aby človek, ktorému teda nejakým spôsobom to ujde z rúk, opakujem, je priam ponižujúce vôbec myslieť na to, že takýmto spôsobom je možné pracovať, ale, bohužiaľ, stalo sa to. Tak aby sme aspoň nedehonestovali a nespôsobili taký výsmech našim spoluobčanom a našim voličom, tak aby jednoducho mohol predsedajúci takéhoto človeka, takéhoto kolegu poslanca vykázať.
Samozrejme, stretávam sa s námietkami, že ako je možné také niečo preukázať. No práve preto som navrhol ten mechanizmus, aby to bol poslanecký klub, to znamená aspoň osem triezvo uvažujúcich ľudí, aby mohli povedať, že áno, zhodujeme sa. Viete, tam, kde je osem názorov, tak to nie je nejaký osobný útok. Neviem si predstaviť, pán kolega Poliačik občas mi hovorí tento argument, že ale veď toto sa stane nástrojom zbytočnej šikany druhých. Takto sa budeme tuná, to aj teba môže niekto vyhodiť z rokovacej sály. Ale nehnevajte sa, nie je to tak. Ja si neviem predstaviť, že by osem triezvych ľudí sa dohodlo, že ideme teraz všetci klamať a dohodneme sa, že Škripeka vyhodíme, lebo sa nám zdá, že je opitý. Viete, zdá sa mi, že ja žijem, ja, nie, nie, určite nie je možné, aby sme žili v takomto svete, že osem poslancov v Národnej rade sa dohodne, že cielene idú klamať. A práve v tomto vidím tú zdravú ochranu veci. I keby to bol návrh jedného človeka, tak každý si tu budeme o druhom myslieť, že aj mne sa henten zdá opitý. Ale osem dospelých ľudí, poslancov Národnej rady podľa mňa nemôže klamať o nejakom kolegovi, a tak sa mi to zdá dostatočne dobrý nástroj. Pretože, ľudia, keď vidíme niekoho viditeľne opitého alebo pod vplyvom nejakej látky, ktorá mu znemožňuje zdravo sa chovať ako dospelý človek a na tomto poste poslanca Národnej rady, tak keď takého vidíme, potom je to poburujúce aj pre kolegov poslancov.
Takže myslím si, že je dobré zaviesť takýto mechanizmus, aby osem ľudí, ktorí vedia, že si stoja za takýmto názorom a vedia si ho obhájiť minimálne v tom vzájomnom dohovore, tak požiada predsedajúceho, aby poslanca vyzval na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie alkoholu a iných návykových látok. V prípade pozitívneho výsledku takéhoto vyšetrenia by bolo, bola jeho neúčasť považovaná za neospravedlnenú na rokovacom dni schôdze Národnej rady, alebo aj v prípade, ak by sa tomu odmietol podrobiť. A toto bola znovu vec, ktorú tu viacerí poslanci spomínali, že to je nedôstojné pre poslanca Národnej rady. No myslím si, že toto nie je dobrý argument, že je mylný. Ako môžeme tvrdiť, že pre nás vari je nedôstojné, aby sme sa museli podrobiť takémuto vyšetreniu? Každý policajt žiada, žiada, každý dopravný policajt môže požiadať vodiča, ktorého jednoducho zastaví pri dopravnej kontrole, aby sa takémuto vyšetreniu podrobil. Myslím si, že nie sme viac, nie sme viac ako obyčajní ľudia ani ako bežný šofér.
Za druhé, je tento mechanizmus vyšetrenia na prítomnosť vplyvu alkoholu, na prítomnosť alkoholu alebo iných návykových látok aj veľmi normálnou a zdravou ochranou pre pána poslanca. Veď ak nie je pod niečím a nie je pod vplyvom čohosi, čo mu znemožňuje byť triezvy, v tom prípade by mohol vyzerať tak, a táto mýlka by sa týmto len odstránila. Naozaj môže byť, že niekto má vysoký krvný tlak a je červený celý v tvári, alebo môže byť, že má nejaké problémy s iným typom ochorenia a môže sa občas zapotácať, alebo to môže byť; a ja viem, že z medicínskeho hľadiska je to možné, každopádne práve na to je tu ten mechanizmus veľmi normálnej kontroly: buď dychovej, alebo krvnej. Takže naozaj reagujem na prípady z praxe, keď účasť niektorých poslancov zjavne pod vplyvom alkoholu alebo snáď iných návykových látok, to, samozrejme, nevieme, lebo k takémuto vyšetreniu nikdy neprišlo, ale malo to za následok narušenie poriadku v rokovacej sále, keďže títo poslanci svojimi prejavmi alebo činmi prekročili hranice, ktoré sú únosné pre zabezpečenie poriadku. V niektorých príkladoch, prípadoch vieme, že sa tu stalo, došlo k určitým potýčkam, ohrozovali aj život a zdravie iných poslancov Národnej rady. Ja myslím, že toto sú naozaj osobné zlyhania poslanca a tým je narušená dôstojnosť a vážnosť jeho funkcie, naviac pretože tu nie sme sami, stoja tu častokrát a vlastne stále novinári, ktorí takéto veci medializujú.
Ja myslím, že toto je to najhoršie, to poškodzovanie obrazu vôbec tohoto poslania poslanca, jeho funkcie, všetkých poslancov Národnej rady v očiach verejnosti. No mňa trápi, že nikdy sa predstavitelia tejto rady k tomu nevyjadrili na verejnosti. Veď sme mali už toľko, toľko prípadov, kedy sa poslanci správali mimoriadne nedôstojne na verejnosti, rôznym spôsobom. Stalo sa nám to tu, stalo sa nám to mimo a výsledok je taký, že sme vytvorili folklór, že v tejto krajine sa to berie, ako že je to tak. Nie? Ja si myslím, že hej. Také niečo sa stalo, že ľudia sú tak nahnevaní vôbec už na to, že tu poslanec Národnej rady; dneska to spomínala pani kolegyňa Lucia Žitňanská, že ľudia neveria politikom. Jasné, že vieme, že pre tie obrovské kauzy, pre toľko uniknutých peňazí na Slovensku. Všelijakých, všelijakých prípadov tu máme, to už si môžme, keby to už niekto spísal celý zoznam toho, kde sa čo všetko urobilo zlého a ľudia na to len nadávajú a my sme k ničomu sa nevedeli vyjadriť, nič dovyšetrovať, maximálne protagonista povie niekde, "no tak stala sa chyba" a niekde uleteli stámilióny, desiatky miliónov, obrovské sumy.
Ale tá druhá, ten druhý pohľad je morálny prejav poslanca Národnej rady, ktorý jednoducho sa buď správali voči policajtom arogantne alebo hrubo, alebo sa vyjadrovali, kde už sme počuli vyjadrenie jedného bývalého kolegu poslanca "ja vás vyzlečiem z uniforiem", keď ho chceli, keď ho chceli policajti, poriadkoví policajti či zadržať, alebo sa nejako voči nemu obrátiť s konaním. No a toto je tá absolútna arogancia. Takže ja myslím, že takéto správanie poslanca je nemorálne a je v rozpore s princípmi rovnosti a dobrých mravov. Každý pracujúci človek je povinný podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu či inej návykovej látky, ak je podozrivý, že sa nachádza pod ich vplyvom a mohol by v takom prípade podávať znížený pracovný výkon alebo spôsobiť škodu. Takže štandardne takýto stav sa v pracovnoprávnych vzťahoch považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré zamestnancovi hrozí výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru.
Samozrejme, že nehovoríme pri poslancoch o pracovnom pomere alebo o tom, že on je zamestnanec. Samozrejme, v zmysle pracovnoprávnych predpisov nie, ale výkon jeho funkcií je prácou, ktorú by rovnako ako iní obyčajní ľudia tejto krajiny nemal vykonávať pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Je vlastne počudovaniahodné, že by som toto vlastne mal obhajovať. Ja si myslím, že je to, je to dokonca smutné, že, že sa s tým vôbec stretávame. A druhá vec, že ja vlastne musím reagovať na námietky mnohých kolegov, ktorí hovoria, že toto je taká hlúposť a že také niečo ani nemám hovoriť. To mi povedali viacerí kolegovia z rôznych politických strán zastúpených momentálne v parlamente.
Kolegovia, ľudí takéto niečo vrcholne hnevá a aj mňa to naozaj rozhorčuje, tak ako to tu teraz hovorím, že my sme naozaj túžili mať svoju krajinu, svoju vlastnú zvrchovanosť, chceme tu samostatne vládnuť, ale ak sme sa dopracovali k tomu, že rešpektujeme takýto folklór poslancov, myslím si, že to nie je hrdosť. Myslím si, že je to veľmi smutné.
Takže účelom tohto predkladaného návrhu zákona je zamedziť opakovaniu takýchto prípadov s negatívnymi dopadmi na verejnú mienku, s tým, že návrh zákona využíva už zavedené mechanizmy na zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, ktoré poznáme, ktoré pozná platný zákon Národnej rady o rokovacom poriadku vrátane zabránenia tomu, aby došlo k zneužitiu takýchto mechanizmov, a to prostredníctvom možnosti podania námietok zo strany poslanca a jeho práva zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu napriek tomu, že bol z rokovacej sály predsedajúcim vykázaný. Vieme, že toto právo poslanca nemôžme mu odňať ani ho obmedzovať. Toto je jednoducho fakt.
Kolegovia, ja si dovolím povedať, že je smutné, ak ktorýkoľvek dospelý človek nezvláda takú jednoduchú vec, ako je vedieť, koľko si dovolím vypiť a koľko som schopný zvládnuť. Najzábavnejšie možno bolo ešte na tých, na tom prvom predkladaní a na reakciách kolegov, ktorí mi vždycky hovorili, že ale pán Škripek, čo to tu hráte, však taký jeden pohárik vínka. Priatelia, ja som predsa ešte nikdy tu nehovoril o jednom poháriku vínka! Ja stále hovorím o viditeľnej opilosti, a to je vážna vec, ktorá sa tu stala. Ja si myslím, že nikto z vás nemôže tvrdiť, kolegovia, že nič také nevidel, lebo nič také sa nestalo. Ja si myslím, že možno nám kdesi vo výchove unikla aj taká jednoduchá vec, keď staršie generácie Slovákov vychovávali svoje deti aj k úcte voči Božiemu slovu a voči Pánu Bohu a v Biblii je niekoľko napomenutí a výziev a jasne vieme, že ten, kto je schopný ich dodržiavať, biblické výzvy, a zdravo a disciplinovane viesť svoj život, ak sa nechá poučiť dobrými radami Božieho slova, Božím zákonom, ktorý je nám daný, potom by vedel kráčať aj v oblasti alkoholu, užitia alkoholu spôsobom, ktorý nezníži dôstojnosť človeka a či je poslancom Národnej rady.
Zacitujem z Biblie jednoduchý, krásny citát: "Nikomu nerob, čo sám nenávidíš. Nepi víno až do opitia, nech opilstvo nekráča s tebou po tvojej ceste." Hneď v ďalšom texte sa hovorí: "Hladnému dávaj zo svojho chleba a nahým zo svojich šiat. Čokoľvek máš navyše, použi na konanie milosrdenstva." Chcem tým povedať, že dobré rady naozaj v živote dobre pomáhajú. Ak sa človek nechá, nechá vychovať pomocou stáročnej múdrosti, ktorú človeku zveril Boh, ja si myslím, že to má dobrý dopad, pozitívny dopad na jeho život. Tak ako je to spojené, ten verš, "Nepi víno až do opitia, nech opilstvo nekráča s tebou po tvojej ceste," zároveň hneď tie ďalšie verše hovoria, že sa máme vedieť podeliť, že sa máme vedieť starať aj o druhého človeka. Ja myslím, že to má význam.
Kolegovia, ja vás prosím, aby sme, aby ste podporili tento návrh, tento predkladaný návrh a aby sme sa nemuseli zase tým zaoberať. Ja ho znovu podám, ak by nebola ochota nás všetkých urobiť takúto jednoduchú úpravu v rokovacom poriadku. Ja myslím, že je to namieste, aby sme sa už nemuseli stretať s tým, že je pohoršlivé stretať kohokoľvek, ktoréhokoľvek poslanca Národnej rady viditeľne pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, v mene členov výboru pre európske záležitosti ďakujem za rozsiahle uvedenie zákona, keďže niektorí jeho členovia potrebujú byť na ďalšom zákone, tak veľmi sú radi, že sa tento bod trošku natiahne, takže tlmočím. (Obrátenie sa na navrhovateľa.) Nič, práveže čím dlhšie, tým lepšie.
Takže dovoľte mi, prosím, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, tak vlády Slovenskej republiky, ako aj Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň vo svojom rozhodnutí č. 716 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný návrh zákona ukladá predsedajúcemu povinnosť vykázať na návrh poslaneckého klubu z rokovacej miestnosti poslanca, ktorý je zjavne pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, a súčasne vyzvať tohto poslanca na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie alkoholu a iných návykových látok.
Ja som mal možnosť tento istý zákon spravodajcovať, myslím, že aj naposledy tak isto som k nemu vystúpil. Neviem, či bola odstránená moja vtedajšia námietka voči tomuto zákonu. Ocením, ak pán predkladateľ vystúpi v rozprave a trochu sa tomu bude venovať, či táto nová úprava myslí aj na možnosť, že by pravidlá porušil predsedajúci alebo predseda Národnej rady. Ako som povedal aj v minulosti, ja chápem v definícii programu, ešte raz, chápem definícii problému, nestotožňujem sa úplne s navrhnutým riešením.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 716.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, tak a teraz toto všetko prečítam. (Rečník zdvihol hŕbu podkladov.) Ale nie, straším. Ale nenesiem to zbytočne, poviem, prečo to nesiem aj v zmysle toho, o čom tu jednáme.
K predkladanému návrhu, predkladaný návrh je dôsledkom toho, kam sme sa to dostali. Pán Škripek, ja jeho úmysel nevyhodnocujem ako taký nejaký že populistický alebo taký. On to tak senzitívne vníma a mám pocit, že toto môže byť riešením. Čiže je to dôsledok, neni to samoúčelné. Čo sa mňa osobne týka, k tomu poviem, ja som v postoji k alkoholu všeobecne a k alkoholu v parlamente konzistentný už štyri roky. Ja som pred štyrmi, to som si tu teraz pozeral, že už tomu budú pomaly štyri roky, čo som lepil nálepku na parlament, že "ľuďom pod vplyvom alkoholu vstup zakázaný". A ešte spomeniem pána Bugára, že jednu som dal jemu a on mi povedal, že ju nalepí vo vnútri. A pravdou je, stále visí, áno, áno, vážení občania, vidíte, a napriek tomu, že už tam pomaly štyri roky visí, ale oceňujem od pána Bugára, že ju tam nalepil a naozaj tam visí. Pri vchode do bufetu, všimnite si, visí nálepka zo strany, od strany SMER-u, ako vstupujú smeráci do bufetu - správne lokalizované -, je nálepka, že "ľuďom pod vplyvom alkoholu vstup zakázaný". Čiže nerád by som bol naškrtnutý, čiže v tomto som ja úplne a plne konzistentný a dlhodobo, naozaj. A to tu boli doby, keď tu vládol, vládol človek, s ktorým ste vy vládli, smeráci s ním vládli a ja som vtedy takú obavu vyjadril, že prečo to je potrebné tam nalepiť, aby to tu niekto neogrcal, nepoškodil. Potom to treba opraviť, to stojí peniaze a zase, z čoho by to šlo. Viete, už takúto úvahu som ja, ja som ešte nedal ten rozmer, čo dáva pán Škripek tomu, a ten je, ten je vzhľadom na to, že on je vyjadrením dôsledku, namieste.
Viete, ja milujem to, že niekto príde a povie, že dôstojnosť parlamentu a neviem čo. Milujem to, naozaj to milujem. Vám sa podarilo 20 rokov baliť exkrementy do darčekových balení a predstavovať to ľuďom, že ako je to všetko v poriadku, a už sa to rozkrýva. A je dobré, že ľudia to vidia. Koniec koncov, tí, čo, dôchodcovia, čo odišli pred chvíľou, jedna pani to tu dobre poznamenala, že aha, je ich tu trinásť, že to je naozaj ťažká práca.
Ono sa to rozkrýva aj činnosťou, teda aktuálne, poslancov aktuálneho volebného obdobia, ale aj nečinnosťou ľudí, ktorí by si mali ustrážiť svojich a zavdávajú príčinu. Príčina vytvorí dôsledok. Aj moje niektoré konanie je len dôsledkom konania niekoho. Ja som na to upozorňoval korektne dopredu, že budem proste dôsledkom niektorých skutočností, že keď chceme, nech sa páči. Viete, potom to naozaj tak dopadne, že ten parlament sa rozkryje, rozkryje sa, že kto všetko tu sedí, čo je schopný povedať, čo je schopný urobiť, respektíve neurobiť, koľko je schopný vypiť pomaly, koľko neni schopný vypiť a už to s ním kýve. To sa rozkrýva. Takže, prosím vás, opatrne s tým, tým krycím manévrom, ktorý tu doteraz fungoval, a vytváraním dojmu, že ako to tu všetko je, ako tu všetci pracujeme v blaho a v prospech národa. Po mojej dlhoročnej skúsenosti cirka, ungefähr tu vám môžem povedať, že to tak vôbec vo veľa prípadoch nie je. A treba ľuďom povedať pravdu. Koniec koncov si ju zaslúžia, koniec koncov si ju aj platia. Oni si tú, túto skutočnosť a toto, čo je vyjadrením, tento parlament aj platia.
Pri tejto príležitosti mi znova nedá povedať, že čo skúšate. Čo skúšate? Čo skúšate teraz tu znásilňovať rokovanie parlamentu, uhnať sa k smrti, že rýchlo body, skončime, čo neprejednáme, dáme na november. Čo skúšate? Načo ste sem prišli? Však je program parlamentu, rokujeme podľa programu parlamentu a rokujeme. Kde je odôvodnenie toho, že budúci týždeň sem netreba prísť? Ja neviem, ja naozaj sa na to odôvodnenie teším. A toto si, toto je tá moja pomôcka. Ja neviem, či stihneme napríklad moje body. Ja mám vážny bod, ktorý sa týka tisícov ľudí v tejto krajine, dokonca státisícov ľudí v tejto krajine, Exekučný poriadok. A niekto mi chce povedať, že ho netreba prejednať, že stačí v novembri, nech sa páči, nech to povie tým ľuďom, že ho netreba prejednať, že stačí v novembri. Však koniec koncov aj tak mi zaň nezahlasujete, ale aspoň to chcem odprezentovať. Tak mi, prosím vás, povedzte tu, že áno, netreba, počká to, počkajú. Povedzte tým ľuďom férovo, že počká, exekúcie, vôľa niečo s tým robiť, lebo načo, však vám sa nechce prísť budúci týždeň do parlamentu. O to ide. A aj keby sme čisto teoreticky stihli tie moje body, určite nestihneme toto. (Rečník zdvihol hŕbu podkladov.)
Prosím vás, vám garantujem, 95 % z vás ani nevie, čo držím v ruke. Je to správa o pôdohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike a správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike. (Reakcia spravodajcu.) Ja som povedal 95 %. Pripúšťam, že sú tu ľudia, ktorí si to pozrú. Niekto povie: Načo. Veď ja viem, že niekto povie, načo. Viete, keby niekto si pozrel, tak povie, že čo klesá, jak to ide zle a neviem čo. A príde možno, ponúkne nejakú alternatívu, vytvorí sa tu nejaká atmosféra, budú sa hľadať riešenia. Nie, vy to chcete zahlušiť, vy to chcete uzavrieť. Načo, ideme domov, budúci týždeň sem neprídeme. Správa o poľnohospodárstve, že to, že klesá, dovoz stúpa, zamestnanosť v odbore klesá, koho by to tu trápilo, však my ideme domov.
(Obrátenie sa na navrhovateľa.) Braňo, prosím ťa, nauč sa to, pochop to už konečne, že o čo ide častokrát v tomto parlamente.
A už, ešte budem, poviem, už úplne milené bude to, že tam ešte bod, ktorý chcete presunúť, je predikcia vývoja a to posuniete, tak už aspoň premenujte, lebo ten bod sa nemôže tak volať, lebo však už ten vývoj vlastne už skončí. Viete, to je, to nám len dokazuje tú našu úbohosť.
A ja vám poviem, čo sa týka tohto návrhu, tam ak naozaj vyhodnotíme, a to keby bola skutočná rozprava, skutočná rozprava skutočne pripravených ľudí a že vyhodnotíme, že áno, vzhľadom na stav, v ktorom sme, je toto už len dôsledkom a možno dôsledkom je mierne ofenzívnym. Ale to by som chcel počuť, to by som chcel počuť, zvážiť a v druhom čítaní, neviem v tejto chvíli povedať, že či naozaj je to tak zlé, že treba prísť k týmto už mierne ofenzívnym nástrojom, ako to riešiť, či ešte nemá zmysel apelovať na predsedov poslaneckých klubov. Hej, či nemá zmysel apelovať na samotných poslancov, niektorých nemá, to je úplne zbytočné. Ale že či v ich pravici, ich test schopnosti, autority, že si ich vedia upratať alebo nevedia upratať. Tu minule, nebudem menovať, jeden, ja už som len čakal, keby hodí, s prepáčením, tyčku, pardon. Tu bol jak zdurený moriak a sme len pozerali, že kedy to príde, pardon, nebudem menovať. Viete, a to je presne to, že nájdime tie mechanizmy, ktoré, samoregulačné mechanizmy u vás v kluboch. Ja verím, že ešte niektorí požívate časť autority takú, že si to viete možno uložiť vo vnútri, aby ste nevysielali tento zbytočný signál, lebo toto je zbytočný signál. My tu riešime, prosím vás, o to, aby sa tu dalo v tejto krajine žiť. A tratíme energiu na tom, že tu niekto je jak zdurený moriak a za chvíľku si to hodí. Takže nie som úplne presvedčený, ešte by som možno po diskusii, keby bola, čo nebude, by som zvážil, ako by som pristúpil. Ale možno mi nechýba veľa k tomu, že možno sme naozaj tak na tom zle, že toto môže byť riešením. Ale to by musela byť diskusia nejaká v tomto parlamente.
Prosím vás, dovoľte mi ešte povedať jednu vec. Ja neviem, či budem mať tú možnosť to povedať. Keď ste sa rozhodli takto znásilniť program tejto schôdze, keď ste sa rozhodli odsúdiť správy o pôdohospodárstve, v potravinárstve, lesnom priemysle, predikciu vývoja verejných financií, ÚRSO, keď ste sa rozhodli, že načo, že vám to netreba, lebo vám sa sem nechce budúci týždeň prísť, tak ja vám hovorím, že ja v utorok o deviatej tu budem. Ja v utorok o deviatej tu budem a v tom bode, v ktorom sme prestali, budem pokračovať. Z úcty k tomuto parlamentu.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Hlina, no, a vážení občania, tu ste mali možnosť vidieť teraz v priamom prenose vystúpenie človeka, ktorý proste vodu káže a v jeho podniku vodku maloletým nalieva. Kebyže vystúpi niekto iný, plne to pochopím, ale práve človek, pri ktorom Pluska poukázala, že v dvoch jeho podnikoch naliali vodku maloletej Patrícii, 16-ročnej, ide tu poučovať a moralizovať, tak to sa môže stať iba v slovenskom parlamente. Fakt smiešne, pán Hlina. Čiže ja chcem iba povedať iba toľko, že ja vaše vystúpenie vnímam asi tak vážne ako to, čo ste tvrdili, že vo vašom podniku nehrozí, aby sa nalialo maloletej osobe ako takej. Toľko z mojej strany k vašej osobe.

Prosím vás pekne, my sme si spravili taký záložný modul, lebo ja som vedel, že tento prípad bude vodou na mlyn určitých kreatúr a budú na tom sa živiť. Tak sme si spravili záložný modul, že sme ten istý scenár odskúšali v reštauráciách, ktoré patria pánovi Kaliňákovi a pánovi Počiatkovi. A stalo sa to isté, ak nie horšie, lebo kdežto v našom prípade boli traja, objednali si dve vodky, tak u Počiatka, u Kaliňáka boli traja, objednali si tri alkoholické nápoje a dostali ich.
Ak by som mohol, ale mne už, pán kolega, mňa už aj manželka upozornila, aby som vám nerobil reklamu. Ale viete, ja vám poviem, nastupuje stratégia, že keď exkrement dáte do kredenca, tak si začne o sebe myslieť, že je lekvár. A ja vám, možno to má zmysel pokračovať v tom, že vy si začnete dokonca myslieť, že ste torta. Prosím vás, povedzte, keď ste taký hrdina, svojmu tútorovi Kaliňákovi, že aj on zbohatol na predaji alkohola, alkoholu mladistvým. A ešte jedno hrdinstvo vás poprosím. To, čo tu splietate v tejto sále, vyjdite prosím vás päť krokov vonku, keď ste taký hrdina a geroj, a povedzte to mimo tej sály. Prosím vás, jak vás môžem poprosiť, normálne vás prosím, choďte vonku, dokážte, že si stojíte za svojimi slovami a zopakujte to. Zopakujte to.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi tiež pár slov k tomuto zákonu, ktorý, myslím si, že mal by mať tú vážnosť aj v tomto pléne Národnej rady a mali by sme sa ním zaoberať. Je to prvé čítanie. To znamená, prvé čítanie hovorí o tom, či kvári to národ slovenský, alebo nekvári táto téma? Ja si dovolím povedať, že kvári táto téma národ slovenský, a verím, že aj napriek súčasnej konštelácii číselného hlasovania, ktoré bude asi nasledovať, Braňa to neodradí a bude ho podávať stále až do konca volebného obdobia, lebo je to o princípe, o veci. Neni to o tom, že kto tu teraz sedí, ale či je to problém, alebo neni problém. Tak ako si, pán predkladateľ, povedal, že hovoríme o viditeľnej opilosti. Takže áno, aj to beriem, lebo to je tá, by som povedal, že pre mňa nepochopiteľná vec, že takto môže pristupovať niekto k svojmu mandátu. Ja som sa už svojho času vyjadril, že u mňa človek, ktorý prežije čo i len hodinu v tom, že nevie o svete, lebo je v nejakom tom delíriu po opilstve, u mňa si neuvedomuje, načo je na svete. Aký je život veľmi krátky, koľko tu je treba vecí urobiť a on vlastne tú šancu premrhal. Dobrovoľne ju premrháva. Nehovorím o tom, že si ničí zdravie za vlastné peniaze alebo že mu kamaráti kúpia, partia. Ja som v živote nebol opitý a nemám sa kvôli čomu chváliť alebo haniť. Ale hovorím jedno a budem hovoriť stále, že gerojstvo, možnože aj mladých ročníkov, že koľko vydržíš v krčme, kedy si už pod stolom, tak to ťa nejako na tom ich piedestáli dvíha hore, u mňa nemá nijakú logiku. A tiež som žil, bol som aj na vojne, bol som aj na vysokej škole. Aj tam sme, vieme, ako sa na vysokých školách niektorí správajú. Ale je to asi o tom, akú ste dostali výchovu z domu, aký ste silný a ako viete tomu odolať. Takže každý máme nejaký iný, by som povedal, nástroj, ako sa možnože z nejakých kritických situácií dostať, ale to, že by to mal byť alkohol, tak ja tvrdo hovorím, že nie. Choď robiť niečo iné, zmysluplnejšie, čo by ti nelikvidovalo tvoje zdravie a aby si nerobil problémy iným.
Panie poslankyne, páni poslanci, myslíte, že keby sme teraz dali v referende, dali takú otázku: Občania Slovenskej republiky, chcete, aby vaši poslanci chodili opití v parlamente? Myslíte, že odpoveď na túto otázku by bola aká? Že áno, chceme? Ja viem, že u nás, aby prešlo referendum, to je modré z neba, že? Máme takú kvótu a kvórum, ktoré, ťažko, a bol som poučený, že ani 995-tisíc hlasov neni vôľa ľudu. Toľko hlasov hlasovalo v poslednom referende, ktoré robila SaS-ka. Bolo to v otázke, myslím, číslo päť, kde sa pýtalo, táto otázka znela: Koľko poslancov má byť v parlamente? Či 150, či 100? 925-tisíc povedalo "áno". Samozrejme, referendum nebolo platné a keď som to tlmočil, že však to je hlas ľudu, tak mi to bolo vtedy zo strán aj vtedajších koaličných partnerov a ich poslancov povedané, že to neni hlas ľudu. Tak, vážení, ja neviem, čo je hlasom ľudu? U mňa 900-tisíc, to je neskutočný hlas ľudu.
Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, aby si každý urobil doma v svojom svedomí tú hierarchiu hodnôt. A neviem, či by ste sa boli alebo by ste boli ochotní ísť s opitým taxikárom sa zviesť, alebo ísť sa dať operovať opitému chirurgovi, lekárovi. Veď to je nonsens. Myslíte, že občania chcú vás tu vidieť v tom, tom inom stave ako v normálnom? Ja si to nemyslím. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce. A preto, myslím si, že tento zákon stojí za to. A pokiaľ budete mať nejaké výhrady, samozrejme, druhé čítanie je tu na to, aby sa to vylepšilo, precizovalo, systémovo zatriedilo a neviem ako ešte. Ale uvažujte o tom, vážení kolegovia a kolegyne, lebo dehonestujeme túto rokovaciu sálu, dehonestujeme Národnú radu aj v očiach nie iba našich občanov, ale v očiach Európy a sveta, ja tvrdím. Pretože neni problém pri súčasných mediálnych možnostiach sa dopracovať k tomu, aké stavy sa aj v našom parlamente vyskytujú. Vážení, vstúpme si do svedomia, hovorme, že život je tu o tom, aby sme boli triezvi, normálne funkční ľudia. Pretože tie tisíce, ktoré sa nemôžu narodiť a ktoré vôbec nemajú šancu na svete žiť, by túto šancu tisícnásobne prijali. A myslím si, že národ slovenský je ešte natoľko súci a múdry a súdny, že nebude podporovať viditeľnú opilosť v parlamente.
Kolegovia a kolegyne, ak vás môžem poprosiť, podporte tento poslanecký návrh zákona, ktorý tu predkladá kolega Škripek, a dajme mu šancu a v druhom čítaní sa pobime, aj v tej rozprave, môže aj v tomto čítaní, ale už veľa asi toho nebude, lebo tu už je vyhlásená ústne rozprava. Dajme tomu šancu. Dajte argumenty, prečo by to malo takto ostať. Dajte argumenty, budem veľmi rád, keď nám vyvrátite našu chybnú tézu, že vôbec s týmto tu prichádzame. Pretože život, ešte raz poviem, mal by byť o tom, že si ho máme vážiť a byť súci zastávať každý post. Aj ten, čo je kopáč kanálov a je opitý, tiež asi nevie, do akej schizofrénie sa dostal, a tiež to neschvaľujem.
Takže, kolegyne a kolegovia napriek politickým spektrom, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Fecko, ja som bol presvedčený, že vzhľadom k tomu, čo som tu videl minulý týždeň, podporím tento návrh. Ale po vašom vystúpení určite ho nepodporím. Viete prečo? Lebo zovšeobecňujete. Hovoríte o možnom nejakom referende, či chcete, vážení občania, aby poslanci boli opití. Pán poslanec, ja si to vyprosím. Nikdy som opitý nebol a moji kolegovia tiež nie. Samozrejme, môžte povedať, že trafená hus zagága. Ale čo sú to za rečičky? Hovoríte, že dehonestujeme Národnú radu. Buďte taký, teraz budem citovať pána, pána poslanca Hlinu, taký geroj, povedzte konkrétne, ktorí boli opití? Nech ich riešia ich vlastné kluby, predseda parlamentu, aby ľudia vedeli, kto sú. Vy zovšeobecňujete. A práve preto ste ma odhovorili od toho, aby som takýto návrh podporil.

Ďakujem pekne. Nakoniec som to stihla. Hovoríme tu stále o dehonestácii parlamentu. Ale nehnevajte sa, každý z nás tu sedí preto, pretože ho sem poslali voliči. A ak tí voliči nehodnotia, či ten človek je ožran, alebo nie, ja, nehnevajte sa, ja nie som moralizátor, ktorý by sa vyvyšoval nad ostatných a posudzovala by som, kto tu môže byť a kto nie. Nakoniec naši dejatelia ešte v sedemnástom, osemnástom storočí sa nás snažili odučiť alkoholizmu, zakladali spolky triezvosti. Ale ako vidíte, veľmi sa im to nepodarilo. Hlavne tu moralizujú tí, ktorí tu neboli predtým, keď tu sedel pán poslanec Slota, ktorý bol stále opitý. A stále mal osem percent a stále mal voličov. Tak prosím vás, nevychovávajte tých voličov. Jednoducho, tí voliči toto neberú do úvahy.
A keď hovoríme o dehonestácii parlamentu, ja si myslím, že by sme si mali dať pozor na iný typ dehonestácie. Aby sme tu nehovorili len tak do vetra, aby sme sa držali témy, aby sme vystupovali pripravení, aby sme len tak neťahali čas, aby sme sa tu len neprezentovali a hodiny a hodiny rozprávali o ničom. To je tiež dehonestácia parlamentu. Všimnite si, že keď máme nejakú zásadnú debatu, vždy vystúpi niekto, kto tú debatu zvráti a znehodnotí ju. Na to by sme si mali dať pozor, lebo to je podľa mňa tiež dehonestácia parlamentu. Ale vychovávať dospelých ľudí? Ja neviem. Ja myslím si, že vychovávať deti. Ale dospelých ľudí? Ja si myslím, že občania Slovenskej republiky sú dostatočne príčetní, aby volili toho, koho v parlamente chcú vidieť. (Potlesk v sále.)