26. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
24.10.2013 o 19:38 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, je to ďalší večer, ktorý rokujeme, hej, aj ja som unavený, všetci sme unavení a myslím si, že tak ľudsky mohli by sme byť k sebe tolerantní, aj k tým biologickým potrebám, ktoré prirodzene tuná sú, a či si minister, alebo nie si minister, tak na tú toaletu potrebuješ ísť, rovnako aj poslanec, aj minister.
Dovoľte mi niekoľko slov, aby som tuná reagoval. Myslel som si pôvodne, že budem možno jeden z mála opozičných poslancov, ktorý bude mať odlišný ten prejav od mojich kolegov, ale bol som tak aj prekvapený, že myslím si, že aj iní kolegovia tak sa priblížili a mali taký podobný môj názor.
Ak dovolíte, ja by som sa vrátil celkom k tomu prapôvodnému dôvodu, ktorý tuná vznikol v septembri. Ja som členom zdravotníckeho výboru a jeden z mojich kolegov inicioval to, aby pani ministerka prišla na mimoriadny výbor a podala vysvetlenie k tej situácii, kedy zomrela a za akých okolností žena pri dopravnej nehode. Ja som to podpísal, lebo nevedel som o tom nič a predpokladal som to, že pani ministerka bude tá, ktorá príde a podá to vysvetlenie. No, udialo sa aj tak, hej. Zdržím sa tých komentárov, ako začal ten náš výbor. Ja pri všetkej tej úcte, hej, ale bol som naučený tak, aj stále to akosi mám, chcem si to aj tak zachovať, pani ministerka je ženou a som bol naučený tak, no, ja by som mal problém si kopnúť do ženy, aj keď tak symbolicky, verbálne, ale jednoducho to neurobím. A to je pre mňa taká slabina, aj keď v tej politike si uvedomujem na druhej strane, že keď je aj tá žena v tej politike, tak čosi musí zniesť. Ale cez to všetko si dovolím pripomenúť aj to, že aby sme brali ohľad aj na ten prvok ženský a ženskosti. A to je veľmi, veľmi dôležité.
Ja už vtedy na tomto výbore som reagoval trochu odlišne ako moji kolegovia, kedy som to prvýkrát povedal a hovoril som, že sa spojili tu podstatne dve veci. To boli vrtuľníky s licenciami a úmrtie tej ženy.
Skúste si predstaviť situáciu a vžiť sa do situácie človeka, ktorému nejak blízka osoba zomrela pri dopravnej nehode a navyše je to medializované a dokonca aj spolitizované. Je to veľmi nepríjemná vec. Nikomu to neprajem. Nikomu. Či opozícii, alebo koalícii. Nikomu by som to neželal. Toto je vždycky veľmi, veľmi citlivá téma. A teraz nejak hľadať a obviňovať, kto je zodpovedný za smrť.
Ja som to tak aj povedal, môžte so mnou súhlasiť, nemusíte so mnou súhlasiť, ale keď som si vtedy vypočul pani ministerku, samozrejme, aj svojich kolegov a ja som to zhodnotiť tak, že v podstate či ten vrtuľník v tej danej chvíli by bol k dispozícii, alebo nebol k dispozícii, nehral žiadnu rolu s tým, že či tá žena by prežila, alebo neprežila. Rozsah zranení bol taký, že myslím si, že v tej chvíli a v danej chvíli, keby boli k dispozícii aj v lufte priam pripravené vrtuľníky, aj desať vrtuľníkov, nepomohlo by to. Prasknutá aorta. Navyše bol tam ošetrujúci lekár, ktorý prišiel cez tú tou RZP-čkou na to miesto toho úrazu a lekár bol ten, ktorý zhodnotil situáciu a povedal, že bude transport pozemnou komunikáciou. Teda o vrtuľníku tuná nebola nijaká reč, že ako pôjde.
A tí, ktorí ste lekári a ktorí sa rozumiete, pán predseda náš to spomínal, že, áno, sme chirurgovia, rôzni lekári, ale máloktorí majú tú skutočnú skúsenosť možno s tou rýchlou záchrannou službou. Ja to viem tiež len sprostredkovane a možno jak Marián Kvasnička hovoril, že je z takej psychiatrickej rodiny, lekárskej a bol v zdravotníckom výbore, ja tiež si tak pripadám. Áno, aj ja som z takej zdravotníckej rodiny a mám lekárov a dcéry dve študujú medicínu, syn sa pravdepodobne ešte len chystá, manželka je lekárka, hej, celý ten ansábel a tiež som v tom zdravotníckom výbore a nie som lekárom.
No takže dovolím si aj tuná čosi povedať a mám aj tú skúsenosť. Ja som z podtatranského regiónu a predstavte si len takúto situáciu. Je špecializované pracovisko vo Vyšných Hágoch, v Tatrách, a je Poprad alebo Kežmarok. A teraz má byť transportovaný pacient pozemnou komunikáciou z jedného miesta do druhého miesta. Lenže tam je veľmi výškové, vysoké výškové, výškový rozdiel. Lekári toto musia brať, tento aspekt, do úvahy, to výškové prekonanie. Ak ho vyvezieme hore, toho pacienta, do Vyšných Hágov a prekoná veľmi rýchle ako to, výškový ten rozdiel, môže zomrieť. A tuná tiež si dovolím povedať, že aj tento lekár bral do úvahy aj túto skutočnosť. Vrtuľník príde nad tú pacientku a zdvihne ju hore a ona zomrie. Ona zomrie.
Áno, mohli by sme teraz hľadať, kto vlastne je na vine. Ten lekár? Veď ja som to tak na výbore povedal, ale, lekári, neurazte sa, lebo ja tu nemám času mnohé veci ako dovysvetľovať a tuná v tej rozprave ste mi viacerí povedali, aby som nebol dlho, ale veď ja som bol celý čas ticho, ani raz som faktickou nereagoval. Tak dovolím si ten luxus teraz, keď tu mám ten priestor na to. Ale mi vypadla pointa teraz. (Rečník sa na chvíľku odmlčal.)
Hej, ten výškový rozdiel, áno. Tak to je práve ten moment, kedy ten pacient skolabuje a zomrie, hej. Málokto z tej laickej verejnosti si túto skutočnosť uvedomuje. A teraz lekára z toho ako obviňovať nie je to možné.
A potom ďalšiu vec, áno, to som chcel povedal, že ja to tak zvyknem povedať, ale naozaj bez urážky, aby lekári sa neurazili, ale najviac chýb sa robí práve v zdravotníctve a urobia to lekári. Nie preto, že sú nefundovaní, alebo preto, že sú neodborníci, ale z jednoduchého, triviálneho ľudského dôvodu. Ľudské telo a ľudský organizmus je tak zvláštnym a neprebádateľným, by som povedal, fenoménom, stále čosi nové objavujeme. A ten lekár koľkokrát bezmocne a má k dispozícii čas, priestor, prístroje, všetko má k dispozícii, a cez to všetko pacient zomiera. Ak by sme my vedeli zvíťaziť nad smrťou, tak máme tu ľudí, ktorí žijú 500 rokov, 1 000 rokov. Ale nevieme nad tým zvíťaziť. A teraz obviňovať niekoho, že či z bodu A do bodu B a koľko by trval ten čas, že či by to bolo o polovicu rýchlejšie alebo kratšie. Myslím si, že veľakrát je to tak, že ani čas, ani priestor nehrá žiadnu rolu. A môže byť desať univerzitných profesorov medicíny nad tebou a cez to všetko zomrieš. Zomrieš. A smrť je takýmto fenoménom. Ja už len čosi o tej smrti by som vedel rozprávať, ale tak to tuná neni priestor, aby som o tom hovoril.
Ale mne sa nepáčilo to už na samom začiatku, aby sme takto ako spochybňovali, a teda spájali tieto dve kauzy.
Ja som bol vtedy ten, ktorý sa pani ministerky zastal a teraz tiež som ten, ktorý sa jej zastáva, a tiež sa tak aj priznám. Ja nebudem hlasovať za jej odvolanie. Takto to verejne hovorím. Ja nebudem hlasovať za odvolanie pani ministerky Zvolenskej.
Ja vám to poviem takto. Keby sme pani ministerku mali viniť z toho, že zomrel ten pacient, a to nechcem bagatelizovať. Dneska koľko ľudí zomrelo? Dnes koľko ľudí zomrelo? A ja tiež som na pracovisku takom, kde som takmer denne, keď som doma, som konfrontovaný s tou smrťou. Dennodenne, hej, som stále musel odstupovať. Teraz koho brať na zodpovednosť? Sú ťažké oddelenia, či sú to ARA, JIS-ky, oddelenia dlhodobo chorých, ja neviem, geriatrie, kedy pacienti denne ako zomierajú. Koho budeme brať na zodpovednosť? Áno, politicky dá sa to veľmi ľahko povedať, ty si na vine, lebo ten pacient ako zomrel.
A v našom živote je to veľakrát a veľmi časté to je, keď nikto, keď nemôžem nikoho nájsť, ktorý bol teda na vine, a keď už to neni potom ani ten minister, tak, Pane Bože, tak ty si potom na vine, hej, keď už to nemôže byť minister. Mne to tak pripadá, že sme hľadali toho čo najvyššie, že kto asi by za celú túto vec mohol byť zodpovedný.
Ja si dovolím tak, pani ministerka, aj keď som opozičným poslancom, ja chcem vám aj poďakovať, si predstavte, že aj pri takejto chvíli, jak je možno vaše odvolávanie, tuná vyslovenie dôvery a nedôvery, ale bol jeden z výborov, kedy ja som vám položil otázku tak napriamo, vy ste aj tak odpovedali, a to bolo, to boli dve abortívne tabletky Medabon a Mifegyne, ktorý mal byť tuná distribuovaný, a som požiadal pani ministerku, aby dala verejný prísľub, že tieto tabletky nebudú distribuované v našej krajine našim ženám, našim dievčatám. Pani ministerka mi tento prísľub dala, zatiaľ to stále platí. A to si veľmi cením a si to veľmi vážim. Chcem jej za to poďakovať.
Samozrejme, tá oblasť toho zdravotníctva je tak široká a tak veľká, nie je jednoduché byť tým ministrom a ja viem, že veľmi veľa vecí je takých, ktoré treba meniť, či v oblasti financovania, vôbec prístupu lekára kontra pacient, možno vzdelávanie a tak ďalej. Ale to nie je len problém, ktorý sa nahromadil tuná za rok a pol alebo možno za posledný rok, alebo päť rokov, ale je to naozaj, to zdravotníctvo posledných dvadsať rokov, hej. A nemali sme ani takú poriadnu ani možno možnosť alebo takú odvahu, kedy by sme sa pustili do takej tej skutočnej reformy.
Bol som teraz na jednej odbornej medzinárodnej konferencii, kde pani profesorka, ktorá učí na vysokej škole, a pozorne som počúval jej prednášku, a ona hovorila, aký problém komunikácie majú zdravotné sestry, ktoré sú dneska už vysokoškolsky vzdelané. Sú bakalárky, magistry, a ony sa boja vojsť do pacientskej izby. Vtedy som si to tak uvedomil, aká je to veľmi dôležitá vec. Ja veľmi často vchádzam do izieb, nie k pacientom ako takým, ale k zomierajúcim ľuďom. K zomierajúcim ľuďom. A vtedy som si, v tej chvíli, uvedomil, aká je to veľmi komplikovaná a ťažká komunikácia s takým pacientom. Tam dostaneš sto otáznikov. Sto otázok. A keď vieš odpovedať aspoň na jednu otázku. To je veľakrát veľmi ťažké. Niekedy môžeš dostať len jednu otázku a dych ti vyrazí. A nevieš odpovedať.
A vtedy som si uvedomil, že tie mladé dievčatá naozaj nie sú dostatočne v rámci tej prípravy a vzdelávania pripravené na to, aby komunikovali s tým pacientom. Nechcel by som sa aj ja dožiť raz situácie takej, kedy ja budem odkázaný na pomoc tých druhých a možno budem zomierajúci a ten personál, ktorý má mi pomôcť a má ma sprevádzať, on ujde odo mňa. Aj ja budem mať strach. On bude mať strach z toho, že zomieram, ten personál, a ja zase takisto z toho mám strach, že aj ja zomieram. Častým zjavom to je.
Ja viem, že je strašne veľmi veľa tých vecí, ktoré v tom zdravotníctve by bolo treba zmeniť. Ja som to už aj tak spomínal. Pacient nemôže byť kdesi tu dole na zemi a vysoko na vysokom piedestáli je ten lekár, hej. Toto sú vždycky ešte stále takéto veľké priepasti. Zabúda sa na toho pacienta. Pacient je ten, ktorý je tou prioritou.
Prepáčte, ale poviem to tak. Veľakrát, a je to častým javom a dlhodobým javom, zdravotníctvo je hnusným biznisom. Kronin, ktorý písal vo svojej Citadele pred sto rokmi, ten román, tak to dnes skutočne toto isté ako platí, že nehľadí veľakrát ten zdravotník alebo možno lekár, alebo, ja neviem, či už kto na tvoje zdravie, ale na svoj vlastný, osobný prospech, ako zarobiť na tebe. A v tom je podstatný rozdiel. Nad tým sa treba zamyslieť, ako to zdravotníctvo v tej celkovej filozofii zmeniť.
Samozrejme, aby som ukázal, ty si na vine alebo ty si na vine, ty si ten, ktorý si zodpovedný, to je to najľahšie, čo môže byť. Áno, aj ja by som sa mohol pridať ako opozičný poslanec a ukázať prstom, lebo ty si na vine. No ja predovšetkým musím na seba ukázať, že ja som na tom prvom mieste, aby som ja zrekapituloval to, čo som zanedbal a možno aj v tom výbore, v ktorom som, v tom zdravotníctve, či som urobil dosť, alebo málo. No už znášam ten údel opozičného poslanca, kedy, áno, je to, a to beriem, hej, že aj tie veci, ktoré by som chcel, aby boli inak, jednoducho demokracia je taká, že to je vláda väčšiny a ma prehlasujú. A ak raz by som to chcel zmeniť alebo čosi aj presadiť, no tak vyhraj voľby. Celé je to o tom. Celá politika je o tom.
Samozrejme aj tie čakárne alebo tie nemocnice, ktoré máme. No, veľakrát naozaj tá úroveň toho zdravotníctva, ale to nie je len v tom priestore, to nie je len v tých peniazoch, kvalita zdravotnej služby. Lebo aj možno v skromných a chudobných podmienkach dá sa poskytnúť kvalitná služba. Dá sa. Je to aj v ľuďoch. Teda v tej výchove a vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov a vo výchove a vzdelávaní budúcich medikov.
Rovnako na tej konferencii odznela taká otázka. Kde v našej krajine sa učí paliatívna medicína alebo z paliatívnej oblasti? Kto dostane nejakú, nejakú, aspoň nejaký jeden semester tohto vzdelania? Chýba nám to. Chceme povedať, že ťažko chorí, nevyliečiteľne chorí a zomierajúci ľudia u nás nie sú? Sú. A dennodenne zomierajú. Čo vieme my o tejto oblasti? A to je, hospicová starostlivosť má trošku ako taký širší kontext ako paliatívna. Paliatívna, ja tak hovorím, že tá je zameraná na liečbu bolesti, ale to je aj tej duševnej, aj telesnej. A hospicová zaberá širší kontext, a to je rozmer človeka. Ja hovorím, že je štvorrozmerný: bio, psycho, socio a spirituo. A to je ten komplex. Stačí, že ťa izolujem, ťa zavriem kdesi len tak a budeš možno pacient a budeš sám na izbe a budeš mať z toho problém, keď nikto do teba, hej, to je ten sociálny rozmer. Alebo ten psychický, duchovný a rovnako aj telesný. A to je ten súbor. Toto je človek. To je skutočný človek. Veľakrát na vysokých školách, aj na medicíne, sa učí, že ten rozmer somatický a ešte niekde pridávajú, že ten psychický a dosť. Ale ten rozmer je oveľa širšie, ako by sa zdalo.
Ja som už tie svoje veci, ktoré som aj chcel povedať, ja som mal aj priestor na našom výbore, tak ja som ten svoj postoj tak zaujal. Tuná v Národnej rade zaujmem svoj postoj svojím hlasovaním.
A ešte raz chcem dodať, že ja nebudem hlasovať za odvolanie pani ministerky, aj keď mnohí si myslíte, že toto je ten najzávažnejší dôvod. Ale ľudia aj v našej krajine dennodenne zomierajú. Museli by sme pani ministerku a kohokoľvek, kto bude na jej mieste, každý deň odvolávať. A toto, myslím si, ja osobne si myslím, že toto nebol tento prípad.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
19:18
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:18
Dušan BublavýProsím vás, hodinu táto pani Žaneta ležala v skalickej nemocnici, kde nevedeli lekári určiť diagnózu...
Prosím vás, hodinu táto pani Žaneta ležala v skalickej nemocnici, kde nevedeli lekári určiť diagnózu alebo postup liečenia. Prečo ste, prosím vás, s odvolávaním nepočkali, že príde vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Prečo zneužívate smrť občianky k politickému boju?
Viete, ak môžem, ja určite chcem v tejto chvíli vyjadriť rodine pani Žanety úprimnú sústrasť. Ale, prosím vás, nepoužívajte k politickému boju tragédiu niektorej rodiny.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2013 o 19:18 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Pani poslankyňa, v zdravotníctve je veľa problémov, a to je už dlhodobý proces, ktorý trvá vyše dvadsať rokov. Mňa určite trápi, keď sa predlžujú verejné obstarávania, ale toto určite nezavinila, že sa predlžovalo, pani ministerka. Ak ste dobre počúvala rozpravu, tak pán poslanec Sulík spomínal a hovoril s priamymi účastníkmi autonehody.
Prosím vás, hodinu táto pani Žaneta ležala v skalickej nemocnici, kde nevedeli lekári určiť diagnózu alebo postup liečenia. Prečo ste, prosím vás, s odvolávaním nepočkali, že príde vyjadrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Prečo zneužívate smrť občianky k politickému boju?
Viete, ak môžem, ja určite chcem v tejto chvíli vyjadriť rodine pani Žanety úprimnú sústrasť. Ale, prosím vás, nepoužívajte k politickému boju tragédiu niektorej rodiny.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
19:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:19
Richard SulíkStále sa budeme hýbať v tom kruhu tých, tej taktiky, po prvé nikdy nepriznať chybu, po druhé ísť do protiútoku, po tretie uraziť sa tam, kde sa uraziť dá. Čiže bude to také dokolečka, ale možnože volič si to v 2016. roku všimne a uvedomí, že, hop, tak títo hovoria...
Stále sa budeme hýbať v tom kruhu tých, tej taktiky, po prvé nikdy nepriznať chybu, po druhé ísť do protiútoku, po tretie uraziť sa tam, kde sa uraziť dá. Čiže bude to také dokolečka, ale možnože volič si to v 2016. roku všimne a uvedomí, že, hop, tak títo hovoria niečo iné ako títo tu a aj robia a tak ďalej.
No a úplne na záver by som teda prostredníctvom vás chcel odkázať alebo spýtať sa kolegu Bublavého, prečo teda nesúhlasil s odsunutím, s prerušením a odsunutím schôdze po voľbách, po VÚC voľbách, keď teda teraz nás, Dušan, obviňuješ, že prečo sme teda nepočkali. Tak veď chceli sme, len tu ste nesúhlasili. (Reakcie z pléna.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2013 o 19:19 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. No, pani Mezenská, pekne ste to povedali, precítene, len obávam sa, že to je tak trochu hrach na stenu, a tým pádom bolo to povedané, ale asi to veľa nezmení.
Stále sa budeme hýbať v tom kruhu tých, tej taktiky, po prvé nikdy nepriznať chybu, po druhé ísť do protiútoku, po tretie uraziť sa tam, kde sa uraziť dá. Čiže bude to také dokolečka, ale možnože volič si to v 2016. roku všimne a uvedomí, že, hop, tak títo hovoria niečo iné ako títo tu a aj robia a tak ďalej.
No a úplne na záver by som teda prostredníctvom vás chcel odkázať alebo spýtať sa kolegu Bublavého, prečo teda nesúhlasil s odsunutím, s prerušením a odsunutím schôdze po voľbách, po VÚC voľbách, keď teda teraz nás, Dušan, obviňuješ, že prečo sme teda nepočkali. Tak veď chceli sme, len tu ste nesúhlasili. (Reakcie z pléna.)
Neautorizovaný
19:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:20
Helena MezenskáNo a čo sa týka pána poslanca Bublavého, tak neviem, ak počúval pozorne dnešnú rozpravu, ja som sa na tému Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyjadrovala, poukazujúc na to, že akú mám skúsenosť so šetrením a s výstupmi rôznych kontrolných, dozorných, regulačných úradov, obzvlášť v tejto situácii, kedy...
No a čo sa týka pána poslanca Bublavého, tak neviem, ak počúval pozorne dnešnú rozpravu, ja som sa na tému Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyjadrovala, poukazujúc na to, že akú mám skúsenosť so šetrením a s výstupmi rôznych kontrolných, dozorných, regulačných úradov, obzvlášť v tejto situácii, kedy dochádza k výraznému politickému betónovaniu práve týchto orgánov. Nemám nejaké veľké očakávanie, čo nám správa Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prinesie.
Mám veľmi ďaleko, pán poslanec Bublavý, od toho, aby som zneužívala nejakú tragédiu v prospech nejakej politickej kariéry alebo na politické účely. Mám totižto vlastné svedomie a ja viem, že takéto prízemné a suterénne pohnútky sa v živote každému vracajú. Nepracujem s týmito pracovnými metódami. Nie sú pre mňa ani prirodzené, ani morálne a ani obvyklé.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2013 o 19:20 hod.
Mgr.
Helena Mezenská
Videokanál poslanca
Tak ja len krátko. Chcem upokojiť pána Přidala, že ak, tak mu ten môj prejav pošlem, ak sa s ním nemal možnosť oboznámiť.
No a čo sa týka pána poslanca Bublavého, tak neviem, ak počúval pozorne dnešnú rozpravu, ja som sa na tému Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyjadrovala, poukazujúc na to, že akú mám skúsenosť so šetrením a s výstupmi rôznych kontrolných, dozorných, regulačných úradov, obzvlášť v tejto situácii, kedy dochádza k výraznému politickému betónovaniu práve týchto orgánov. Nemám nejaké veľké očakávanie, čo nám správa Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prinesie.
Mám veľmi ďaleko, pán poslanec Bublavý, od toho, aby som zneužívala nejakú tragédiu v prospech nejakej politickej kariéry alebo na politické účely. Mám totižto vlastné svedomie a ja viem, že takéto prízemné a suterénne pohnútky sa v živote každému vracajú. Nepracujem s týmito pracovnými metódami. Nie sú pre mňa ani prirodzené, ani morálne a ani obvyklé.
Neautorizovaný
19:22
Vystúpenie v rozprave 19:22
Igor HraškoNo a druhá vec, sme tu kvôli odvolávaniu ministerky zdravotníctva. Veľakrát tu zaznelo, že aký...
No a druhá vec, sme tu kvôli odvolávaniu ministerky zdravotníctva. Veľakrát tu zaznelo, že aký je dôvod, prečo, čo spravila? Nie čo spravila, ale čo nespravila ako manažérka, pretože ona manažuje rezort zdravotníctva, manažérsky zlyhala. Jednoducho licencie na vrtuľníky neboli udelené päť dní, boli to len dva.
Ale začneme trošku z histórie. História leteckej záchrannej služby spadá ešte do roku 1991, keby jedna spoločnosť začala spolupracovať s popradskou nemocnicou a začala pre ňu poskytovať svoju helikoptéru na záchranu ľudí.
Od roku ´95 táto spoločnosť už prevádzkovala v rámci nášho štátu riadne leteckú záchrannú službu, a to bola práve tá nemocnica v Poprade, tam mali svoje prvé pracovisko a stredisko na letisku. Ďalšie strediská, ktoré sa otvorili, boli v ďalších mestách. Boli to Košice, potom bola Banská Bystrica, Bratislava, Bratislava bola tuším rovnako s Košicami, to boli roky 2001, potom 2006, potom prišli ďalšie roky 2009, otvorila sa Žilina, neskôr Nitra. Dnes tých stredísk máme už viacero. A predpokladám, že ich počet asi nebude klesať. Ale keď, tak možno bude ich počet ešte kúsok narastať.
Keď sa vrátim do svojich detských čias, pamätám si, aké sanitky jazdili po meste. Boli to staré 1203-ky. A pamätám si, keď prišli, keď ich nahradili prvé novšie sanitky, väčšie, rýchlejšie, spoľahlivejšie. To bol taký opäť posun v rámci toho nášho zdravotníctva. Začali tu behať mercedesy, volkswageny, renaulty, väčšie, skriňové, dalo sa tam napratať viacej vecí, viacej materiálu, viacej záchrannej zdravotníckej techniky, ktorá dokázala zachraňovať ľudské životy. Plus k tomu potom pribudol ešte Hasičský záchranný zbor, ktorý už je tiež dneska súčasťou zdravotného systému. A pamätám si, keď som bol na vojne a pred bránou našich kasární skolaboval jeden človek na mŕtvicu, poskytol som mu prvú pomoc a privolal som záchrannú službu, prví prišli hasiči a tí ho odviezli do blízkej nemocnice. Takže to je ďalšia zo zložiek, ktorá sa rozšírila v rámci zdravotníckej pomoci a v rámci záchrannej služby.
Potom, ako som spomínal, už prišli aj tie vrtuľníky, ktorých teda už máme dneska osem. Ale nastala situácia, samozrejme, všetky môžu byť nasadené a viem si predstaviť aj situácie, pri ktorých by mohli byť nasadené aj úplne všetky, ale prišla situácia, že dva vrtuľníky nemohli vzlietnuť z dvoch stredísk, lebo nemali platnú licenciu.
A teraz sa chcem opýtať, tú licenciu niekto prideľuje, niekto ju schvaľuje, je to komisia. Chcem sa opýtať, tá komisia patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva? Nie. Takže Jahnátek je z toho vonku. Patrí pod ministerstvo zahraničných vecí? Tiež nie. Aj Lajčák je v poriadku. No nebudem to zdržiavať, nebudem tu vymenovávať všetky ministerstvá, tá komisia patrí pod ministerstvo zdravotníctva a to ministerstvo vedie pani Zvolenská.
Ja sa pýtam, kto teda nesie zodpovednosť za to, že tá komisia nezasadala včas, a to je jedno, aké mala dôvody, či už klientelistické, alebo korupčné ju k tomu viedli, ale zasadala neskoro. To znamená, že päť dní neboli k dispozícii dva vrtuľníky, ktoré ale doteraz riadne fungovali. A tie dve strediská riadne fungovali, aj Bratislava, aj Trenčín. Ale na päť dní boli vyšachované len kvôli tomu, že komisia, ktorá je pod gesciou ministerstva zdravotníctva, im neudelila licencie, lebo nebola schopná sa zísť.
Pýtam sa, kto má zodpovednosť za toto, kto mohol ohroziť životy? Ja sa teraz vyhnem tomu, čomu sa teraz venujete všetci a čo všetci hovoríte, že zneužitie nejakej osoby na nejaké politické ciele. Ja sa pýtam, čo keby sa stala iná, vážnejšia dopravná situácia alebo vážnejšia katastrofa a bolo by ohrozených omnoho viacej ľudských životov ako jeden? Čo by ste hovorili potom? Koľko tých vrtuľníkov by bolo potrebných? Koľko by tam bolo sanitiek? A v ešte akom teréne by to bolo? Či by tá dostupnosť sanitiek bola dostatočná?
Keďže som Martinčan, viem, ako často lieta ten vrtuľník na Martinské hole, najmä v zime, v zimnom období. Potom pristáva dole, neďaleko v nemocnici. Tie vrtuľníky sú dneska potrebné, a keď vieme, že ich máme, je potrebné ich využívať. Ale niekto musí niesť zodpovednosť naozaj za to, aby mali platné licencie, aby lietať vôbec mohli. Niekto tu jednoducho zlyhal. Niekto, kto riadi procesy v zdravotníctve, a to je manažérska činnosť.
Hovorí sa, že riaditeľom nemocnice by nemal byť lekár. Pretože lekár, keď je dobrý lekár, nech ide operovať. A je veľmi ťažká kombinácia, že dobrý lekár je zároveň aj dobrý manažér. Nemocnice by naozaj mali riadiť ľudia, ktorí sa rozumejú zdravotníckej problematike, ale nemusia byť zákonite lekármi.
V tomto prípade je to tak. Pani ministerka nie je lekárka, ale je manažérka, preukázala to vo svojej minulosti. Ale teraz sa ukázalo, že možno nie až taká dobrá manažérka, pretože niektoré procesy jej akosi unikli. Tak buď má zlý aparát pod sebou, ktorý si tam so sebou zobrala, alebo nepozná to prostredie dokonale a jednoducho ľudia ju oklamali. Ale v každom prípade politickú zodpovednosť má znášať ona.
Poslanci SMER-u sa tuná ohrádzajú, no aké sú tie dôvody, že ju odvolávate, je čo, dva vrtuľníka na päť dní? Ja neviem, aké dôvody by ste ešte chceli na odvolanie ministra? Mali sme tuná viacero káuz, ktoré tuná prebehli. Nič sa nedialo. Minimálne osem ministrov by tu už nemalo sedieť v tejto vláde, pretože sa nimi prehrmeli ťažké kauzy. Nič sa neudialo. Odvolávali sme tuná ministra hospodárstva, odvolávali sme premiéra za jeho megaškandál s SPP, ktoré pomaličky sa necháva utíchať, aby to tak doznelo. Najlacnejší plyn, ha! Tunák kolega Petrák hovoril, že máme poddimenzované zdravotníctvo. No jasné, lebo Fico chce lacný plyn! No keby sa peniaze nestrácali v bezodnej diere, ktorej šéfuje táto smerácka vláda, tak bolo by peňazí na všetko, aj na to zdravotníctvo. Ale bolo by peňazí aj na školstvo, aj na kultúru. Veď vieme, kam sa, ako sa robia zákony. Tuná prichádzate so zákonmi, ako vyplatiť tamtých, ako vyplatiť hentých, ako vyplatiť tamtú skupinku.
Vy vôbec neslúžite občanom Slovenskej republiky! Vy slúžite len a len svojim vlastným sebeckým cieľom. Potrebujete si naplniť svoje vlastné vrecká. Vás vôbec nezaujímajú ľudia, tí vás zaujímajú len pred voľbami, ktorým nasľubujete istoty a potom sa na nich vykašlete. Žiaľ, toto je ten problém.
Takže ja hovorím, že nielen pani Zvolenská ako ministerka zdravotníctva môže byť odvolávaná, lebo pochybila, tuná pochybili viacerí. Ale máme tuná 83 poslancov, ktorí si podržia svojich. Mali sme tuná poslancov, ktorí nedodržiavali zákon, na výbore si ho podržali, teda si ju podržali, konkrétne. Veď to sú špinavosti. Vás nehryzie svedomie? Jaj, to by ste najprv nejaké museli mať, prepáčte, veď preto tu sedíte už niekoľko generácií, niekoľko rokov. A je to, žiaľ, smutné. Skúste sa pozrieť sami do svojho vnútra a povedzte si, čo ste urobili skutočne pre občanov tejto krajiny. Ja viem, že toho bude málo. Ale stále máte možnosti.
Pán Petrák, ja sa k tomu ešte vrátim, že poddimenzované zdravotníctvo, stále málo peňazí. Koľkokrát ste už mali možnosť opraviť to, čo tuná dodžubali predchádzajúce vlády? Boli ste pri moci? Áno, boli. Prvá Ficova vláda od roku 2006. Teraz ste znovu. No ja nevidím, že by v tom zdravotníctve bolo viacej peňazí. Hm, peniaze sa strácajú. No niet, ešte máme krízu. Ešteže sa máte na čo vyhovoriť, jasné.
Ale zaujímavé, že na kšefty furt peniaze sú. Na kšeftíky, tam peniaze odchádzajú. Ale na to, čo treba, na to zázračne nie je. Skúste sa pozrieť do svojho vnútra, páni poslanci vládnej strany, páni ministri, a povedzte si, či naozaj pracujete pre tento národ tak, aby ste neboli odvolávaní. A to isté, pán premiér nech sa pozrie sám na seba, nech sa pozrie do zrkadla a pozrie sa na seba a povie si: "Ej, ale som toho veľa urobil pre tento národ." Ja som myslel toho dobrého, pozor, nie toho zlého. A to ešte príde megaškandál s vyplatením zdravotných poisťovní. Lebo on vyzve, kto sa chce postaviť proti štátu, no nech to urobí. A urobili. A štát prehral. Ešte za toto budeme platiť. Kto to bude znášať?! Občania tejto krajiny, tí, ktorí budú platiť dane, budú platiť odvody.
Tak skúste pre tých občanov niečo urobiť, pretože úloha štátu je vytvárať dobrý priestor pre tých občanov, aby sa tu dobre cítili a aby radi platili tie dane, aby radi platili odvody. Toto urobte pre tento národ a potom vás nebude treba odvolávať, nikoho. Ale, žiaľ, vy to nerobíte.
Preto je tu aj táto schôdza. Preto tu dnes odvolávame ministerku zdravotníctva, ktorá manažérsky zlyhala, pretože si nevie ustriehnuť ľudí, ktorí pracujú v rezorte a majú pre rezort pracovať tak, aby všetko fungovalo tak, ako má. Dva vrtuľníky neboli k dispozícii päť dní, a predtým boli. Ale päť dní neboli, lebo niekto si nesplnil svoju úlohu, za ktorú je ešte zaplatený. Či komisia robí zadarmo? Ha-ha, asi nie. Toto sú dôvody, lebo niekto zlyhal.
Ďakujem.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v prvom rade by som chcel upozorniť niektorých kolegov, ktorí hovoria opozícii, že tu majú svojich bývalých ministrov, ja tu nemám žiadneho bývalého ministra, takže potom by som poprosil, aby niekto selektoval a povedal jasne, kto tu má bývalých ministrov. To je prvá vec.
No a druhá vec, sme tu kvôli odvolávaniu ministerky zdravotníctva. Veľakrát tu zaznelo, že aký je dôvod, prečo, čo spravila? Nie čo spravila, ale čo nespravila ako manažérka, pretože ona manažuje rezort zdravotníctva, manažérsky zlyhala. Jednoducho licencie na vrtuľníky neboli udelené päť dní, boli to len dva.
Ale začneme trošku z histórie. História leteckej záchrannej služby spadá ešte do roku 1991, keby jedna spoločnosť začala spolupracovať s popradskou nemocnicou a začala pre ňu poskytovať svoju helikoptéru na záchranu ľudí.
Od roku ´95 táto spoločnosť už prevádzkovala v rámci nášho štátu riadne leteckú záchrannú službu, a to bola práve tá nemocnica v Poprade, tam mali svoje prvé pracovisko a stredisko na letisku. Ďalšie strediská, ktoré sa otvorili, boli v ďalších mestách. Boli to Košice, potom bola Banská Bystrica, Bratislava, Bratislava bola tuším rovnako s Košicami, to boli roky 2001, potom 2006, potom prišli ďalšie roky 2009, otvorila sa Žilina, neskôr Nitra. Dnes tých stredísk máme už viacero. A predpokladám, že ich počet asi nebude klesať. Ale keď, tak možno bude ich počet ešte kúsok narastať.
Keď sa vrátim do svojich detských čias, pamätám si, aké sanitky jazdili po meste. Boli to staré 1203-ky. A pamätám si, keď prišli, keď ich nahradili prvé novšie sanitky, väčšie, rýchlejšie, spoľahlivejšie. To bol taký opäť posun v rámci toho nášho zdravotníctva. Začali tu behať mercedesy, volkswageny, renaulty, väčšie, skriňové, dalo sa tam napratať viacej vecí, viacej materiálu, viacej záchrannej zdravotníckej techniky, ktorá dokázala zachraňovať ľudské životy. Plus k tomu potom pribudol ešte Hasičský záchranný zbor, ktorý už je tiež dneska súčasťou zdravotného systému. A pamätám si, keď som bol na vojne a pred bránou našich kasární skolaboval jeden človek na mŕtvicu, poskytol som mu prvú pomoc a privolal som záchrannú službu, prví prišli hasiči a tí ho odviezli do blízkej nemocnice. Takže to je ďalšia zo zložiek, ktorá sa rozšírila v rámci zdravotníckej pomoci a v rámci záchrannej služby.
Potom, ako som spomínal, už prišli aj tie vrtuľníky, ktorých teda už máme dneska osem. Ale nastala situácia, samozrejme, všetky môžu byť nasadené a viem si predstaviť aj situácie, pri ktorých by mohli byť nasadené aj úplne všetky, ale prišla situácia, že dva vrtuľníky nemohli vzlietnuť z dvoch stredísk, lebo nemali platnú licenciu.
A teraz sa chcem opýtať, tú licenciu niekto prideľuje, niekto ju schvaľuje, je to komisia. Chcem sa opýtať, tá komisia patrí pod ministerstvo pôdohospodárstva? Nie. Takže Jahnátek je z toho vonku. Patrí pod ministerstvo zahraničných vecí? Tiež nie. Aj Lajčák je v poriadku. No nebudem to zdržiavať, nebudem tu vymenovávať všetky ministerstvá, tá komisia patrí pod ministerstvo zdravotníctva a to ministerstvo vedie pani Zvolenská.
Ja sa pýtam, kto teda nesie zodpovednosť za to, že tá komisia nezasadala včas, a to je jedno, aké mala dôvody, či už klientelistické, alebo korupčné ju k tomu viedli, ale zasadala neskoro. To znamená, že päť dní neboli k dispozícii dva vrtuľníky, ktoré ale doteraz riadne fungovali. A tie dve strediská riadne fungovali, aj Bratislava, aj Trenčín. Ale na päť dní boli vyšachované len kvôli tomu, že komisia, ktorá je pod gesciou ministerstva zdravotníctva, im neudelila licencie, lebo nebola schopná sa zísť.
Pýtam sa, kto má zodpovednosť za toto, kto mohol ohroziť životy? Ja sa teraz vyhnem tomu, čomu sa teraz venujete všetci a čo všetci hovoríte, že zneužitie nejakej osoby na nejaké politické ciele. Ja sa pýtam, čo keby sa stala iná, vážnejšia dopravná situácia alebo vážnejšia katastrofa a bolo by ohrozených omnoho viacej ľudských životov ako jeden? Čo by ste hovorili potom? Koľko tých vrtuľníkov by bolo potrebných? Koľko by tam bolo sanitiek? A v ešte akom teréne by to bolo? Či by tá dostupnosť sanitiek bola dostatočná?
Keďže som Martinčan, viem, ako často lieta ten vrtuľník na Martinské hole, najmä v zime, v zimnom období. Potom pristáva dole, neďaleko v nemocnici. Tie vrtuľníky sú dneska potrebné, a keď vieme, že ich máme, je potrebné ich využívať. Ale niekto musí niesť zodpovednosť naozaj za to, aby mali platné licencie, aby lietať vôbec mohli. Niekto tu jednoducho zlyhal. Niekto, kto riadi procesy v zdravotníctve, a to je manažérska činnosť.
Hovorí sa, že riaditeľom nemocnice by nemal byť lekár. Pretože lekár, keď je dobrý lekár, nech ide operovať. A je veľmi ťažká kombinácia, že dobrý lekár je zároveň aj dobrý manažér. Nemocnice by naozaj mali riadiť ľudia, ktorí sa rozumejú zdravotníckej problematike, ale nemusia byť zákonite lekármi.
V tomto prípade je to tak. Pani ministerka nie je lekárka, ale je manažérka, preukázala to vo svojej minulosti. Ale teraz sa ukázalo, že možno nie až taká dobrá manažérka, pretože niektoré procesy jej akosi unikli. Tak buď má zlý aparát pod sebou, ktorý si tam so sebou zobrala, alebo nepozná to prostredie dokonale a jednoducho ľudia ju oklamali. Ale v každom prípade politickú zodpovednosť má znášať ona.
Poslanci SMER-u sa tuná ohrádzajú, no aké sú tie dôvody, že ju odvolávate, je čo, dva vrtuľníka na päť dní? Ja neviem, aké dôvody by ste ešte chceli na odvolanie ministra? Mali sme tuná viacero káuz, ktoré tuná prebehli. Nič sa nedialo. Minimálne osem ministrov by tu už nemalo sedieť v tejto vláde, pretože sa nimi prehrmeli ťažké kauzy. Nič sa neudialo. Odvolávali sme tuná ministra hospodárstva, odvolávali sme premiéra za jeho megaškandál s SPP, ktoré pomaličky sa necháva utíchať, aby to tak doznelo. Najlacnejší plyn, ha! Tunák kolega Petrák hovoril, že máme poddimenzované zdravotníctvo. No jasné, lebo Fico chce lacný plyn! No keby sa peniaze nestrácali v bezodnej diere, ktorej šéfuje táto smerácka vláda, tak bolo by peňazí na všetko, aj na to zdravotníctvo. Ale bolo by peňazí aj na školstvo, aj na kultúru. Veď vieme, kam sa, ako sa robia zákony. Tuná prichádzate so zákonmi, ako vyplatiť tamtých, ako vyplatiť hentých, ako vyplatiť tamtú skupinku.
Vy vôbec neslúžite občanom Slovenskej republiky! Vy slúžite len a len svojim vlastným sebeckým cieľom. Potrebujete si naplniť svoje vlastné vrecká. Vás vôbec nezaujímajú ľudia, tí vás zaujímajú len pred voľbami, ktorým nasľubujete istoty a potom sa na nich vykašlete. Žiaľ, toto je ten problém.
Takže ja hovorím, že nielen pani Zvolenská ako ministerka zdravotníctva môže byť odvolávaná, lebo pochybila, tuná pochybili viacerí. Ale máme tuná 83 poslancov, ktorí si podržia svojich. Mali sme tuná poslancov, ktorí nedodržiavali zákon, na výbore si ho podržali, teda si ju podržali, konkrétne. Veď to sú špinavosti. Vás nehryzie svedomie? Jaj, to by ste najprv nejaké museli mať, prepáčte, veď preto tu sedíte už niekoľko generácií, niekoľko rokov. A je to, žiaľ, smutné. Skúste sa pozrieť sami do svojho vnútra a povedzte si, čo ste urobili skutočne pre občanov tejto krajiny. Ja viem, že toho bude málo. Ale stále máte možnosti.
Pán Petrák, ja sa k tomu ešte vrátim, že poddimenzované zdravotníctvo, stále málo peňazí. Koľkokrát ste už mali možnosť opraviť to, čo tuná dodžubali predchádzajúce vlády? Boli ste pri moci? Áno, boli. Prvá Ficova vláda od roku 2006. Teraz ste znovu. No ja nevidím, že by v tom zdravotníctve bolo viacej peňazí. Hm, peniaze sa strácajú. No niet, ešte máme krízu. Ešteže sa máte na čo vyhovoriť, jasné.
Ale zaujímavé, že na kšefty furt peniaze sú. Na kšeftíky, tam peniaze odchádzajú. Ale na to, čo treba, na to zázračne nie je. Skúste sa pozrieť do svojho vnútra, páni poslanci vládnej strany, páni ministri, a povedzte si, či naozaj pracujete pre tento národ tak, aby ste neboli odvolávaní. A to isté, pán premiér nech sa pozrie sám na seba, nech sa pozrie do zrkadla a pozrie sa na seba a povie si: "Ej, ale som toho veľa urobil pre tento národ." Ja som myslel toho dobrého, pozor, nie toho zlého. A to ešte príde megaškandál s vyplatením zdravotných poisťovní. Lebo on vyzve, kto sa chce postaviť proti štátu, no nech to urobí. A urobili. A štát prehral. Ešte za toto budeme platiť. Kto to bude znášať?! Občania tejto krajiny, tí, ktorí budú platiť dane, budú platiť odvody.
Tak skúste pre tých občanov niečo urobiť, pretože úloha štátu je vytvárať dobrý priestor pre tých občanov, aby sa tu dobre cítili a aby radi platili tie dane, aby radi platili odvody. Toto urobte pre tento národ a potom vás nebude treba odvolávať, nikoho. Ale, žiaľ, vy to nerobíte.
Preto je tu aj táto schôdza. Preto tu dnes odvolávame ministerku zdravotníctva, ktorá manažérsky zlyhala, pretože si nevie ustriehnuť ľudí, ktorí pracujú v rezorte a majú pre rezort pracovať tak, aby všetko fungovalo tak, ako má. Dva vrtuľníky neboli k dispozícii päť dní, a predtým boli. Ale päť dní neboli, lebo niekto si nesplnil svoju úlohu, za ktorú je ešte zaplatený. Či komisia robí zadarmo? Ha-ha, asi nie. Toto sú dôvody, lebo niekto zlyhal.
Ďakujem.
Neautorizovaný
19:34
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:34
Jozef MikloškoVlani boli náklady na zdravotníctvo 5,23 mld. euro, čo je 7,3 HDP. Polovicu týchto zdrojov v zdravotníctve pochádza z platenia poisťovní a štvrtinu dáva štát a štvrtinu platia sami pacienti. Konštatujem, že to je viac ako priemer krajín OECD, pritom lekári v nemocnici žiadajú od pacientov poplatky často bez opory v zákone.
Je zaujímavé, že zdravotným...
Vlani boli náklady na zdravotníctvo 5,23 mld. euro, čo je 7,3 HDP. Polovicu týchto zdrojov v zdravotníctve pochádza z platenia poisťovní a štvrtinu dáva štát a štvrtinu platia sami pacienti. Konštatujem, že to je viac ako priemer krajín OECD, pritom lekári v nemocnici žiadajú od pacientov poplatky často bez opory v zákone.
Je zaujímavé, že zdravotným poisťovniam sa napriek kríze darí. Všetky tri dosiahli rekordné zisky, aj keď náklady na zdravotnú starostlivosť sa podstatne zvýšili. Pritom často počujem argumenty ľudí, že ich nemožno operovať, pretože nemáme od poisťovní ďalšie kvóty.
Takisto diskusie okolo jednej až troch poisťovní je už, zdá sa mi, kontraproduktívna. Štátna Všeobecná zdravotná má podiel okolo 64 %. Vlani napríklad uznala 70 mil. platieb, ale by ich neuhradila, lebo boli vykázané na vopred dohodnuté limity. Takže to dohadzovanie tých limitov vždycky na začiatku sa mi zdá tiež nefér alebo nejasné, že to dlho trvá a potom sa nejako schváli za päť minút dvanásť. Čiže toto by tiež asi bolo treba zmeniť, aby sa tento systém podstatne v prospech ľudí zlepšil.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2013 o 19:34 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ja bych ešte povedal niekoľko faktov k tomuto príspevku, ktoré tu ešte neodzneli.
Vlani boli náklady na zdravotníctvo 5,23 mld. euro, čo je 7,3 HDP. Polovicu týchto zdrojov v zdravotníctve pochádza z platenia poisťovní a štvrtinu dáva štát a štvrtinu platia sami pacienti. Konštatujem, že to je viac ako priemer krajín OECD, pritom lekári v nemocnici žiadajú od pacientov poplatky často bez opory v zákone.
Je zaujímavé, že zdravotným poisťovniam sa napriek kríze darí. Všetky tri dosiahli rekordné zisky, aj keď náklady na zdravotnú starostlivosť sa podstatne zvýšili. Pritom často počujem argumenty ľudí, že ich nemožno operovať, pretože nemáme od poisťovní ďalšie kvóty.
Takisto diskusie okolo jednej až troch poisťovní je už, zdá sa mi, kontraproduktívna. Štátna Všeobecná zdravotná má podiel okolo 64 %. Vlani napríklad uznala 70 mil. platieb, ale by ich neuhradila, lebo boli vykázané na vopred dohodnuté limity. Takže to dohadzovanie tých limitov vždycky na začiatku sa mi zdá tiež nefér alebo nejasné, že to dlho trvá a potom sa nejako schváli za päť minút dvanásť. Čiže toto by tiež asi bolo treba zmeniť, aby sa tento systém podstatne v prospech ľudí zlepšil.
Ďakujem.
Neautorizovaný
19:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:35
Jozef ValockýPotom sa vás pýtam, prosím vás, vy ste hovorili vo svojom prejave, že čo sme my urobili pre občanov. Pán poslanec, čo ste vy urobili pre občanov tejto...
Potom sa vás pýtam, prosím vás, vy ste hovorili vo svojom prejave, že čo sme my urobili pre občanov. Pán poslanec, čo ste vy urobili pre občanov tejto krajiny?
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2013 o 19:35 hod.
MUDr.
Jozef Valocký
Videokanál poslanca
Pán poslanec Hraško, vy keď vystupujete, tak z vášho prejavu po väčšine cítiť žlč. Aj teraz ste vystúpili k problematike, ktorej vôbec nerozumiete, a zmiešali ste hrušky s jablkami. Hovoríte o kšeftoch. Prosím vás, aké kšefty boli teraz, že nelietali tie dva vrtuľníky tých 4 alebo 5 dní?
Potom sa vás pýtam, prosím vás, vy ste hovorili vo svojom prejave, že čo sme my urobili pre občanov. Pán poslanec, čo ste vy urobili pre občanov tejto krajiny?
Ďakujem.
Neautorizovaný
19:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:36
Igor HraškoPán kolega Mikloško, ďakujem za faktickú poznámku. Mňa by tiež zaujímalo, že prečo majú poisťovne limity. Aby mali zisky? Aby to preukázali. Nie je to náhodou s tým, sú to všetky peniaze určené na zdravotnú starostlivosť? Čiže by ma zaujímalo, že aký systémový krok urobila pani ministerka k tomu, aby tie zisky zdravotných poisťovní neboli, ale aby všetky peniaze, ktoré idú ako odvody zo zdravotného poistenia, išli na...
Pán kolega Mikloško, ďakujem za faktickú poznámku. Mňa by tiež zaujímalo, že prečo majú poisťovne limity. Aby mali zisky? Aby to preukázali. Nie je to náhodou s tým, sú to všetky peniaze určené na zdravotnú starostlivosť? Čiže by ma zaujímalo, že aký systémový krok urobila pani ministerka k tomu, aby tie zisky zdravotných poisťovní neboli, ale aby všetky peniaze, ktoré idú ako odvody zo zdravotného poistenia, išli na zdravotnú starostlivosť.
No a ku kolegovi Valockému, nuž, nemôže zo mňa cítiť nič inšie, len žlč, pretože stále robíte veci, ktoré sú mi proti srsti. Viete, a tie peniaze, ktoré nám uchádzajú, utekajú v rámci aj korupcie, aj klientelizmu, aj to všetko proste, čo robíte, ako je to škoda vymenovávať, pretože stále vám to ukazujeme, čo robíte, no sú mi proti vôli a naozaj nie sú pre občanov tejto krajiny.
A čo som ja doteraz urobil? No urobil som veľa vecí v oblasti kultúry, ale tie vy nemáte možnosť pochopiť, pretože ste zabednený v parlamente.
A okrem toho, odkedy som tu, snažil som sa predkladať zmeny zákonov, ani jeden ste mi neprijali, ani jeden. Takže sa ma nepýtajte, čo som robil, keď vy ste mi to neumožnili, aby som to vôbec mohol niečo urobiť.
Ale nebojte sa, urobil som aj iné veci, pretože som pomáhal ľuďom aj iným spôsobom, ktorí sa na mňa obracali, a mnohým som už pomohol, ale to vám vešať na nos nebudem.
Možno ešte jedna taká provokačná otázka, že či by ste boli teraz ochotný napríklad aj fúkať. Či je to všetko v poriadku, lebo pán Jarjabek obvinil nás, že sme niečo šnupali. Či ako to povedal na začiatku? Ja by som bol rád, keby sme sa teraz ujednotili, že dajme si fúkať, aby sme boli všetci v poriadku.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2013 o 19:36 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
Pán kolega Mikloško, ďakujem za faktickú poznámku. Mňa by tiež zaujímalo, že prečo majú poisťovne limity. Aby mali zisky? Aby to preukázali. Nie je to náhodou s tým, sú to všetky peniaze určené na zdravotnú starostlivosť? Čiže by ma zaujímalo, že aký systémový krok urobila pani ministerka k tomu, aby tie zisky zdravotných poisťovní neboli, ale aby všetky peniaze, ktoré idú ako odvody zo zdravotného poistenia, išli na zdravotnú starostlivosť.
No a ku kolegovi Valockému, nuž, nemôže zo mňa cítiť nič inšie, len žlč, pretože stále robíte veci, ktoré sú mi proti srsti. Viete, a tie peniaze, ktoré nám uchádzajú, utekajú v rámci aj korupcie, aj klientelizmu, aj to všetko proste, čo robíte, ako je to škoda vymenovávať, pretože stále vám to ukazujeme, čo robíte, no sú mi proti vôli a naozaj nie sú pre občanov tejto krajiny.
A čo som ja doteraz urobil? No urobil som veľa vecí v oblasti kultúry, ale tie vy nemáte možnosť pochopiť, pretože ste zabednený v parlamente.
A okrem toho, odkedy som tu, snažil som sa predkladať zmeny zákonov, ani jeden ste mi neprijali, ani jeden. Takže sa ma nepýtajte, čo som robil, keď vy ste mi to neumožnili, aby som to vôbec mohol niečo urobiť.
Ale nebojte sa, urobil som aj iné veci, pretože som pomáhal ľuďom aj iným spôsobom, ktorí sa na mňa obracali, a mnohým som už pomohol, ale to vám vešať na nos nebudem.
Možno ešte jedna taká provokačná otázka, že či by ste boli teraz ochotný napríklad aj fúkať. Či je to všetko v poriadku, lebo pán Jarjabek obvinil nás, že sme niečo šnupali. Či ako to povedal na začiatku? Ja by som bol rád, keby sme sa teraz ujednotili, že dajme si fúkať, aby sme boli všetci v poriadku.
Neautorizovaný
19:38
Vystúpenie v rozprave 19:38
Štefan KuffaDovoľte mi niekoľko slov, aby som tuná reagoval. Myslel som si pôvodne, že budem možno jeden z mála opozičných poslancov, ktorý bude mať odlišný ten prejav od mojich kolegov, ale bol som tak aj prekvapený, že myslím si, že aj iní kolegovia tak sa priblížili a mali taký podobný môj názor.
Ak dovolíte, ja by som sa vrátil celkom k tomu prapôvodnému dôvodu, ktorý tuná vznikol v septembri. Ja som členom zdravotníckeho výboru a jeden z mojich kolegov inicioval to, aby pani ministerka prišla na mimoriadny výbor a podala vysvetlenie k tej situácii, kedy zomrela a za akých okolností žena pri dopravnej nehode. Ja som to podpísal, lebo nevedel som o tom nič a predpokladal som to, že pani ministerka bude tá, ktorá príde a podá to vysvetlenie. No, udialo sa aj tak, hej. Zdržím sa tých komentárov, ako začal ten náš výbor. Ja pri všetkej tej úcte, hej, ale bol som naučený tak, aj stále to akosi mám, chcem si to aj tak zachovať, pani ministerka je ženou a som bol naučený tak, no, ja by som mal problém si kopnúť do ženy, aj keď tak symbolicky, verbálne, ale jednoducho to neurobím. A to je pre mňa taká slabina, aj keď v tej politike si uvedomujem na druhej strane, že keď je aj tá žena v tej politike, tak čosi musí zniesť. Ale cez to všetko si dovolím pripomenúť aj to, že aby sme brali ohľad aj na ten prvok ženský a ženskosti. A to je veľmi, veľmi dôležité.
Ja už vtedy na tomto výbore som reagoval trochu odlišne ako moji kolegovia, kedy som to prvýkrát povedal a hovoril som, že sa spojili tu podstatne dve veci. To boli vrtuľníky s licenciami a úmrtie tej ženy.
Skúste si predstaviť situáciu a vžiť sa do situácie človeka, ktorému nejak blízka osoba zomrela pri dopravnej nehode a navyše je to medializované a dokonca aj spolitizované. Je to veľmi nepríjemná vec. Nikomu to neprajem. Nikomu. Či opozícii, alebo koalícii. Nikomu by som to neželal. Toto je vždycky veľmi, veľmi citlivá téma. A teraz nejak hľadať a obviňovať, kto je zodpovedný za smrť.
Ja som to tak aj povedal, môžte so mnou súhlasiť, nemusíte so mnou súhlasiť, ale keď som si vtedy vypočul pani ministerku, samozrejme, aj svojich kolegov a ja som to zhodnotiť tak, že v podstate či ten vrtuľník v tej danej chvíli by bol k dispozícii, alebo nebol k dispozícii, nehral žiadnu rolu s tým, že či tá žena by prežila, alebo neprežila. Rozsah zranení bol taký, že myslím si, že v tej chvíli a v danej chvíli, keby boli k dispozícii aj v lufte priam pripravené vrtuľníky, aj desať vrtuľníkov, nepomohlo by to. Prasknutá aorta. Navyše bol tam ošetrujúci lekár, ktorý prišiel cez tú tou RZP-čkou na to miesto toho úrazu a lekár bol ten, ktorý zhodnotil situáciu a povedal, že bude transport pozemnou komunikáciou. Teda o vrtuľníku tuná nebola nijaká reč, že ako pôjde.
A tí, ktorí ste lekári a ktorí sa rozumiete, pán predseda náš to spomínal, že, áno, sme chirurgovia, rôzni lekári, ale máloktorí majú tú skutočnú skúsenosť možno s tou rýchlou záchrannou službou. Ja to viem tiež len sprostredkovane a možno jak Marián Kvasnička hovoril, že je z takej psychiatrickej rodiny, lekárskej a bol v zdravotníckom výbore, ja tiež si tak pripadám. Áno, aj ja som z takej zdravotníckej rodiny a mám lekárov a dcéry dve študujú medicínu, syn sa pravdepodobne ešte len chystá, manželka je lekárka, hej, celý ten ansábel a tiež som v tom zdravotníckom výbore a nie som lekárom.
No takže dovolím si aj tuná čosi povedať a mám aj tú skúsenosť. Ja som z podtatranského regiónu a predstavte si len takúto situáciu. Je špecializované pracovisko vo Vyšných Hágoch, v Tatrách, a je Poprad alebo Kežmarok. A teraz má byť transportovaný pacient pozemnou komunikáciou z jedného miesta do druhého miesta. Lenže tam je veľmi výškové, vysoké výškové, výškový rozdiel. Lekári toto musia brať, tento aspekt, do úvahy, to výškové prekonanie. Ak ho vyvezieme hore, toho pacienta, do Vyšných Hágov a prekoná veľmi rýchle ako to, výškový ten rozdiel, môže zomrieť. A tuná tiež si dovolím povedať, že aj tento lekár bral do úvahy aj túto skutočnosť. Vrtuľník príde nad tú pacientku a zdvihne ju hore a ona zomrie. Ona zomrie.
Áno, mohli by sme teraz hľadať, kto vlastne je na vine. Ten lekár? Veď ja som to tak na výbore povedal, ale, lekári, neurazte sa, lebo ja tu nemám času mnohé veci ako dovysvetľovať a tuná v tej rozprave ste mi viacerí povedali, aby som nebol dlho, ale veď ja som bol celý čas ticho, ani raz som faktickou nereagoval. Tak dovolím si ten luxus teraz, keď tu mám ten priestor na to. Ale mi vypadla pointa teraz. (Rečník sa na chvíľku odmlčal.)
Hej, ten výškový rozdiel, áno. Tak to je práve ten moment, kedy ten pacient skolabuje a zomrie, hej. Málokto z tej laickej verejnosti si túto skutočnosť uvedomuje. A teraz lekára z toho ako obviňovať nie je to možné.
A potom ďalšiu vec, áno, to som chcel povedal, že ja to tak zvyknem povedať, ale naozaj bez urážky, aby lekári sa neurazili, ale najviac chýb sa robí práve v zdravotníctve a urobia to lekári. Nie preto, že sú nefundovaní, alebo preto, že sú neodborníci, ale z jednoduchého, triviálneho ľudského dôvodu. Ľudské telo a ľudský organizmus je tak zvláštnym a neprebádateľným, by som povedal, fenoménom, stále čosi nové objavujeme. A ten lekár koľkokrát bezmocne a má k dispozícii čas, priestor, prístroje, všetko má k dispozícii, a cez to všetko pacient zomiera. Ak by sme my vedeli zvíťaziť nad smrťou, tak máme tu ľudí, ktorí žijú 500 rokov, 1 000 rokov. Ale nevieme nad tým zvíťaziť. A teraz obviňovať niekoho, že či z bodu A do bodu B a koľko by trval ten čas, že či by to bolo o polovicu rýchlejšie alebo kratšie. Myslím si, že veľakrát je to tak, že ani čas, ani priestor nehrá žiadnu rolu. A môže byť desať univerzitných profesorov medicíny nad tebou a cez to všetko zomrieš. Zomrieš. A smrť je takýmto fenoménom. Ja už len čosi o tej smrti by som vedel rozprávať, ale tak to tuná neni priestor, aby som o tom hovoril.
Ale mne sa nepáčilo to už na samom začiatku, aby sme takto ako spochybňovali, a teda spájali tieto dve kauzy.
Ja som bol vtedy ten, ktorý sa pani ministerky zastal a teraz tiež som ten, ktorý sa jej zastáva, a tiež sa tak aj priznám. Ja nebudem hlasovať za jej odvolanie. Takto to verejne hovorím. Ja nebudem hlasovať za odvolanie pani ministerky Zvolenskej.
Ja vám to poviem takto. Keby sme pani ministerku mali viniť z toho, že zomrel ten pacient, a to nechcem bagatelizovať. Dneska koľko ľudí zomrelo? Dnes koľko ľudí zomrelo? A ja tiež som na pracovisku takom, kde som takmer denne, keď som doma, som konfrontovaný s tou smrťou. Dennodenne, hej, som stále musel odstupovať. Teraz koho brať na zodpovednosť? Sú ťažké oddelenia, či sú to ARA, JIS-ky, oddelenia dlhodobo chorých, ja neviem, geriatrie, kedy pacienti denne ako zomierajú. Koho budeme brať na zodpovednosť? Áno, politicky dá sa to veľmi ľahko povedať, ty si na vine, lebo ten pacient ako zomrel.
A v našom živote je to veľakrát a veľmi časté to je, keď nikto, keď nemôžem nikoho nájsť, ktorý bol teda na vine, a keď už to neni potom ani ten minister, tak, Pane Bože, tak ty si potom na vine, hej, keď už to nemôže byť minister. Mne to tak pripadá, že sme hľadali toho čo najvyššie, že kto asi by za celú túto vec mohol byť zodpovedný.
Ja si dovolím tak, pani ministerka, aj keď som opozičným poslancom, ja chcem vám aj poďakovať, si predstavte, že aj pri takejto chvíli, jak je možno vaše odvolávanie, tuná vyslovenie dôvery a nedôvery, ale bol jeden z výborov, kedy ja som vám položil otázku tak napriamo, vy ste aj tak odpovedali, a to bolo, to boli dve abortívne tabletky Medabon a Mifegyne, ktorý mal byť tuná distribuovaný, a som požiadal pani ministerku, aby dala verejný prísľub, že tieto tabletky nebudú distribuované v našej krajine našim ženám, našim dievčatám. Pani ministerka mi tento prísľub dala, zatiaľ to stále platí. A to si veľmi cením a si to veľmi vážim. Chcem jej za to poďakovať.
Samozrejme, tá oblasť toho zdravotníctva je tak široká a tak veľká, nie je jednoduché byť tým ministrom a ja viem, že veľmi veľa vecí je takých, ktoré treba meniť, či v oblasti financovania, vôbec prístupu lekára kontra pacient, možno vzdelávanie a tak ďalej. Ale to nie je len problém, ktorý sa nahromadil tuná za rok a pol alebo možno za posledný rok, alebo päť rokov, ale je to naozaj, to zdravotníctvo posledných dvadsať rokov, hej. A nemali sme ani takú poriadnu ani možno možnosť alebo takú odvahu, kedy by sme sa pustili do takej tej skutočnej reformy.
Bol som teraz na jednej odbornej medzinárodnej konferencii, kde pani profesorka, ktorá učí na vysokej škole, a pozorne som počúval jej prednášku, a ona hovorila, aký problém komunikácie majú zdravotné sestry, ktoré sú dneska už vysokoškolsky vzdelané. Sú bakalárky, magistry, a ony sa boja vojsť do pacientskej izby. Vtedy som si to tak uvedomil, aká je to veľmi dôležitá vec. Ja veľmi často vchádzam do izieb, nie k pacientom ako takým, ale k zomierajúcim ľuďom. K zomierajúcim ľuďom. A vtedy som si, v tej chvíli, uvedomil, aká je to veľmi komplikovaná a ťažká komunikácia s takým pacientom. Tam dostaneš sto otáznikov. Sto otázok. A keď vieš odpovedať aspoň na jednu otázku. To je veľakrát veľmi ťažké. Niekedy môžeš dostať len jednu otázku a dych ti vyrazí. A nevieš odpovedať.
A vtedy som si uvedomil, že tie mladé dievčatá naozaj nie sú dostatočne v rámci tej prípravy a vzdelávania pripravené na to, aby komunikovali s tým pacientom. Nechcel by som sa aj ja dožiť raz situácie takej, kedy ja budem odkázaný na pomoc tých druhých a možno budem zomierajúci a ten personál, ktorý má mi pomôcť a má ma sprevádzať, on ujde odo mňa. Aj ja budem mať strach. On bude mať strach z toho, že zomieram, ten personál, a ja zase takisto z toho mám strach, že aj ja zomieram. Častým zjavom to je.
Ja viem, že je strašne veľmi veľa tých vecí, ktoré v tom zdravotníctve by bolo treba zmeniť. Ja som to už aj tak spomínal. Pacient nemôže byť kdesi tu dole na zemi a vysoko na vysokom piedestáli je ten lekár, hej. Toto sú vždycky ešte stále takéto veľké priepasti. Zabúda sa na toho pacienta. Pacient je ten, ktorý je tou prioritou.
Prepáčte, ale poviem to tak. Veľakrát, a je to častým javom a dlhodobým javom, zdravotníctvo je hnusným biznisom. Kronin, ktorý písal vo svojej Citadele pred sto rokmi, ten román, tak to dnes skutočne toto isté ako platí, že nehľadí veľakrát ten zdravotník alebo možno lekár, alebo, ja neviem, či už kto na tvoje zdravie, ale na svoj vlastný, osobný prospech, ako zarobiť na tebe. A v tom je podstatný rozdiel. Nad tým sa treba zamyslieť, ako to zdravotníctvo v tej celkovej filozofii zmeniť.
Samozrejme, aby som ukázal, ty si na vine alebo ty si na vine, ty si ten, ktorý si zodpovedný, to je to najľahšie, čo môže byť. Áno, aj ja by som sa mohol pridať ako opozičný poslanec a ukázať prstom, lebo ty si na vine. No ja predovšetkým musím na seba ukázať, že ja som na tom prvom mieste, aby som ja zrekapituloval to, čo som zanedbal a možno aj v tom výbore, v ktorom som, v tom zdravotníctve, či som urobil dosť, alebo málo. No už znášam ten údel opozičného poslanca, kedy, áno, je to, a to beriem, hej, že aj tie veci, ktoré by som chcel, aby boli inak, jednoducho demokracia je taká, že to je vláda väčšiny a ma prehlasujú. A ak raz by som to chcel zmeniť alebo čosi aj presadiť, no tak vyhraj voľby. Celé je to o tom. Celá politika je o tom.
Samozrejme aj tie čakárne alebo tie nemocnice, ktoré máme. No, veľakrát naozaj tá úroveň toho zdravotníctva, ale to nie je len v tom priestore, to nie je len v tých peniazoch, kvalita zdravotnej služby. Lebo aj možno v skromných a chudobných podmienkach dá sa poskytnúť kvalitná služba. Dá sa. Je to aj v ľuďoch. Teda v tej výchove a vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov a vo výchove a vzdelávaní budúcich medikov.
Rovnako na tej konferencii odznela taká otázka. Kde v našej krajine sa učí paliatívna medicína alebo z paliatívnej oblasti? Kto dostane nejakú, nejakú, aspoň nejaký jeden semester tohto vzdelania? Chýba nám to. Chceme povedať, že ťažko chorí, nevyliečiteľne chorí a zomierajúci ľudia u nás nie sú? Sú. A dennodenne zomierajú. Čo vieme my o tejto oblasti? A to je, hospicová starostlivosť má trošku ako taký širší kontext ako paliatívna. Paliatívna, ja tak hovorím, že tá je zameraná na liečbu bolesti, ale to je aj tej duševnej, aj telesnej. A hospicová zaberá širší kontext, a to je rozmer človeka. Ja hovorím, že je štvorrozmerný: bio, psycho, socio a spirituo. A to je ten komplex. Stačí, že ťa izolujem, ťa zavriem kdesi len tak a budeš možno pacient a budeš sám na izbe a budeš mať z toho problém, keď nikto do teba, hej, to je ten sociálny rozmer. Alebo ten psychický, duchovný a rovnako aj telesný. A to je ten súbor. Toto je človek. To je skutočný človek. Veľakrát na vysokých školách, aj na medicíne, sa učí, že ten rozmer somatický a ešte niekde pridávajú, že ten psychický a dosť. Ale ten rozmer je oveľa širšie, ako by sa zdalo.
Ja som už tie svoje veci, ktoré som aj chcel povedať, ja som mal aj priestor na našom výbore, tak ja som ten svoj postoj tak zaujal. Tuná v Národnej rade zaujmem svoj postoj svojím hlasovaním.
A ešte raz chcem dodať, že ja nebudem hlasovať za odvolanie pani ministerky, aj keď mnohí si myslíte, že toto je ten najzávažnejší dôvod. Ale ľudia aj v našej krajine dennodenne zomierajú. Museli by sme pani ministerku a kohokoľvek, kto bude na jej mieste, každý deň odvolávať. A toto, myslím si, ja osobne si myslím, že toto nebol tento prípad.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
24.10.2013 o 19:38 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, je to ďalší večer, ktorý rokujeme, hej, aj ja som unavený, všetci sme unavení a myslím si, že tak ľudsky mohli by sme byť k sebe tolerantní, aj k tým biologickým potrebám, ktoré prirodzene tuná sú, a či si minister, alebo nie si minister, tak na tú toaletu potrebuješ ísť, rovnako aj poslanec, aj minister.
Dovoľte mi niekoľko slov, aby som tuná reagoval. Myslel som si pôvodne, že budem možno jeden z mála opozičných poslancov, ktorý bude mať odlišný ten prejav od mojich kolegov, ale bol som tak aj prekvapený, že myslím si, že aj iní kolegovia tak sa priblížili a mali taký podobný môj názor.
Ak dovolíte, ja by som sa vrátil celkom k tomu prapôvodnému dôvodu, ktorý tuná vznikol v septembri. Ja som členom zdravotníckeho výboru a jeden z mojich kolegov inicioval to, aby pani ministerka prišla na mimoriadny výbor a podala vysvetlenie k tej situácii, kedy zomrela a za akých okolností žena pri dopravnej nehode. Ja som to podpísal, lebo nevedel som o tom nič a predpokladal som to, že pani ministerka bude tá, ktorá príde a podá to vysvetlenie. No, udialo sa aj tak, hej. Zdržím sa tých komentárov, ako začal ten náš výbor. Ja pri všetkej tej úcte, hej, ale bol som naučený tak, aj stále to akosi mám, chcem si to aj tak zachovať, pani ministerka je ženou a som bol naučený tak, no, ja by som mal problém si kopnúť do ženy, aj keď tak symbolicky, verbálne, ale jednoducho to neurobím. A to je pre mňa taká slabina, aj keď v tej politike si uvedomujem na druhej strane, že keď je aj tá žena v tej politike, tak čosi musí zniesť. Ale cez to všetko si dovolím pripomenúť aj to, že aby sme brali ohľad aj na ten prvok ženský a ženskosti. A to je veľmi, veľmi dôležité.
Ja už vtedy na tomto výbore som reagoval trochu odlišne ako moji kolegovia, kedy som to prvýkrát povedal a hovoril som, že sa spojili tu podstatne dve veci. To boli vrtuľníky s licenciami a úmrtie tej ženy.
Skúste si predstaviť situáciu a vžiť sa do situácie človeka, ktorému nejak blízka osoba zomrela pri dopravnej nehode a navyše je to medializované a dokonca aj spolitizované. Je to veľmi nepríjemná vec. Nikomu to neprajem. Nikomu. Či opozícii, alebo koalícii. Nikomu by som to neželal. Toto je vždycky veľmi, veľmi citlivá téma. A teraz nejak hľadať a obviňovať, kto je zodpovedný za smrť.
Ja som to tak aj povedal, môžte so mnou súhlasiť, nemusíte so mnou súhlasiť, ale keď som si vtedy vypočul pani ministerku, samozrejme, aj svojich kolegov a ja som to zhodnotiť tak, že v podstate či ten vrtuľník v tej danej chvíli by bol k dispozícii, alebo nebol k dispozícii, nehral žiadnu rolu s tým, že či tá žena by prežila, alebo neprežila. Rozsah zranení bol taký, že myslím si, že v tej chvíli a v danej chvíli, keby boli k dispozícii aj v lufte priam pripravené vrtuľníky, aj desať vrtuľníkov, nepomohlo by to. Prasknutá aorta. Navyše bol tam ošetrujúci lekár, ktorý prišiel cez tú tou RZP-čkou na to miesto toho úrazu a lekár bol ten, ktorý zhodnotil situáciu a povedal, že bude transport pozemnou komunikáciou. Teda o vrtuľníku tuná nebola nijaká reč, že ako pôjde.
A tí, ktorí ste lekári a ktorí sa rozumiete, pán predseda náš to spomínal, že, áno, sme chirurgovia, rôzni lekári, ale máloktorí majú tú skutočnú skúsenosť možno s tou rýchlou záchrannou službou. Ja to viem tiež len sprostredkovane a možno jak Marián Kvasnička hovoril, že je z takej psychiatrickej rodiny, lekárskej a bol v zdravotníckom výbore, ja tiež si tak pripadám. Áno, aj ja som z takej zdravotníckej rodiny a mám lekárov a dcéry dve študujú medicínu, syn sa pravdepodobne ešte len chystá, manželka je lekárka, hej, celý ten ansábel a tiež som v tom zdravotníckom výbore a nie som lekárom.
No takže dovolím si aj tuná čosi povedať a mám aj tú skúsenosť. Ja som z podtatranského regiónu a predstavte si len takúto situáciu. Je špecializované pracovisko vo Vyšných Hágoch, v Tatrách, a je Poprad alebo Kežmarok. A teraz má byť transportovaný pacient pozemnou komunikáciou z jedného miesta do druhého miesta. Lenže tam je veľmi výškové, vysoké výškové, výškový rozdiel. Lekári toto musia brať, tento aspekt, do úvahy, to výškové prekonanie. Ak ho vyvezieme hore, toho pacienta, do Vyšných Hágov a prekoná veľmi rýchle ako to, výškový ten rozdiel, môže zomrieť. A tuná tiež si dovolím povedať, že aj tento lekár bral do úvahy aj túto skutočnosť. Vrtuľník príde nad tú pacientku a zdvihne ju hore a ona zomrie. Ona zomrie.
Áno, mohli by sme teraz hľadať, kto vlastne je na vine. Ten lekár? Veď ja som to tak na výbore povedal, ale, lekári, neurazte sa, lebo ja tu nemám času mnohé veci ako dovysvetľovať a tuná v tej rozprave ste mi viacerí povedali, aby som nebol dlho, ale veď ja som bol celý čas ticho, ani raz som faktickou nereagoval. Tak dovolím si ten luxus teraz, keď tu mám ten priestor na to. Ale mi vypadla pointa teraz. (Rečník sa na chvíľku odmlčal.)
Hej, ten výškový rozdiel, áno. Tak to je práve ten moment, kedy ten pacient skolabuje a zomrie, hej. Málokto z tej laickej verejnosti si túto skutočnosť uvedomuje. A teraz lekára z toho ako obviňovať nie je to možné.
A potom ďalšiu vec, áno, to som chcel povedal, že ja to tak zvyknem povedať, ale naozaj bez urážky, aby lekári sa neurazili, ale najviac chýb sa robí práve v zdravotníctve a urobia to lekári. Nie preto, že sú nefundovaní, alebo preto, že sú neodborníci, ale z jednoduchého, triviálneho ľudského dôvodu. Ľudské telo a ľudský organizmus je tak zvláštnym a neprebádateľným, by som povedal, fenoménom, stále čosi nové objavujeme. A ten lekár koľkokrát bezmocne a má k dispozícii čas, priestor, prístroje, všetko má k dispozícii, a cez to všetko pacient zomiera. Ak by sme my vedeli zvíťaziť nad smrťou, tak máme tu ľudí, ktorí žijú 500 rokov, 1 000 rokov. Ale nevieme nad tým zvíťaziť. A teraz obviňovať niekoho, že či z bodu A do bodu B a koľko by trval ten čas, že či by to bolo o polovicu rýchlejšie alebo kratšie. Myslím si, že veľakrát je to tak, že ani čas, ani priestor nehrá žiadnu rolu. A môže byť desať univerzitných profesorov medicíny nad tebou a cez to všetko zomrieš. Zomrieš. A smrť je takýmto fenoménom. Ja už len čosi o tej smrti by som vedel rozprávať, ale tak to tuná neni priestor, aby som o tom hovoril.
Ale mne sa nepáčilo to už na samom začiatku, aby sme takto ako spochybňovali, a teda spájali tieto dve kauzy.
Ja som bol vtedy ten, ktorý sa pani ministerky zastal a teraz tiež som ten, ktorý sa jej zastáva, a tiež sa tak aj priznám. Ja nebudem hlasovať za jej odvolanie. Takto to verejne hovorím. Ja nebudem hlasovať za odvolanie pani ministerky Zvolenskej.
Ja vám to poviem takto. Keby sme pani ministerku mali viniť z toho, že zomrel ten pacient, a to nechcem bagatelizovať. Dneska koľko ľudí zomrelo? Dnes koľko ľudí zomrelo? A ja tiež som na pracovisku takom, kde som takmer denne, keď som doma, som konfrontovaný s tou smrťou. Dennodenne, hej, som stále musel odstupovať. Teraz koho brať na zodpovednosť? Sú ťažké oddelenia, či sú to ARA, JIS-ky, oddelenia dlhodobo chorých, ja neviem, geriatrie, kedy pacienti denne ako zomierajú. Koho budeme brať na zodpovednosť? Áno, politicky dá sa to veľmi ľahko povedať, ty si na vine, lebo ten pacient ako zomrel.
A v našom živote je to veľakrát a veľmi časté to je, keď nikto, keď nemôžem nikoho nájsť, ktorý bol teda na vine, a keď už to neni potom ani ten minister, tak, Pane Bože, tak ty si potom na vine, hej, keď už to nemôže byť minister. Mne to tak pripadá, že sme hľadali toho čo najvyššie, že kto asi by za celú túto vec mohol byť zodpovedný.
Ja si dovolím tak, pani ministerka, aj keď som opozičným poslancom, ja chcem vám aj poďakovať, si predstavte, že aj pri takejto chvíli, jak je možno vaše odvolávanie, tuná vyslovenie dôvery a nedôvery, ale bol jeden z výborov, kedy ja som vám položil otázku tak napriamo, vy ste aj tak odpovedali, a to bolo, to boli dve abortívne tabletky Medabon a Mifegyne, ktorý mal byť tuná distribuovaný, a som požiadal pani ministerku, aby dala verejný prísľub, že tieto tabletky nebudú distribuované v našej krajine našim ženám, našim dievčatám. Pani ministerka mi tento prísľub dala, zatiaľ to stále platí. A to si veľmi cením a si to veľmi vážim. Chcem jej za to poďakovať.
Samozrejme, tá oblasť toho zdravotníctva je tak široká a tak veľká, nie je jednoduché byť tým ministrom a ja viem, že veľmi veľa vecí je takých, ktoré treba meniť, či v oblasti financovania, vôbec prístupu lekára kontra pacient, možno vzdelávanie a tak ďalej. Ale to nie je len problém, ktorý sa nahromadil tuná za rok a pol alebo možno za posledný rok, alebo päť rokov, ale je to naozaj, to zdravotníctvo posledných dvadsať rokov, hej. A nemali sme ani takú poriadnu ani možno možnosť alebo takú odvahu, kedy by sme sa pustili do takej tej skutočnej reformy.
Bol som teraz na jednej odbornej medzinárodnej konferencii, kde pani profesorka, ktorá učí na vysokej škole, a pozorne som počúval jej prednášku, a ona hovorila, aký problém komunikácie majú zdravotné sestry, ktoré sú dneska už vysokoškolsky vzdelané. Sú bakalárky, magistry, a ony sa boja vojsť do pacientskej izby. Vtedy som si to tak uvedomil, aká je to veľmi dôležitá vec. Ja veľmi často vchádzam do izieb, nie k pacientom ako takým, ale k zomierajúcim ľuďom. K zomierajúcim ľuďom. A vtedy som si, v tej chvíli, uvedomil, aká je to veľmi komplikovaná a ťažká komunikácia s takým pacientom. Tam dostaneš sto otáznikov. Sto otázok. A keď vieš odpovedať aspoň na jednu otázku. To je veľakrát veľmi ťažké. Niekedy môžeš dostať len jednu otázku a dych ti vyrazí. A nevieš odpovedať.
A vtedy som si uvedomil, že tie mladé dievčatá naozaj nie sú dostatočne v rámci tej prípravy a vzdelávania pripravené na to, aby komunikovali s tým pacientom. Nechcel by som sa aj ja dožiť raz situácie takej, kedy ja budem odkázaný na pomoc tých druhých a možno budem zomierajúci a ten personál, ktorý má mi pomôcť a má ma sprevádzať, on ujde odo mňa. Aj ja budem mať strach. On bude mať strach z toho, že zomieram, ten personál, a ja zase takisto z toho mám strach, že aj ja zomieram. Častým zjavom to je.
Ja viem, že je strašne veľmi veľa tých vecí, ktoré v tom zdravotníctve by bolo treba zmeniť. Ja som to už aj tak spomínal. Pacient nemôže byť kdesi tu dole na zemi a vysoko na vysokom piedestáli je ten lekár, hej. Toto sú vždycky ešte stále takéto veľké priepasti. Zabúda sa na toho pacienta. Pacient je ten, ktorý je tou prioritou.
Prepáčte, ale poviem to tak. Veľakrát, a je to častým javom a dlhodobým javom, zdravotníctvo je hnusným biznisom. Kronin, ktorý písal vo svojej Citadele pred sto rokmi, ten román, tak to dnes skutočne toto isté ako platí, že nehľadí veľakrát ten zdravotník alebo možno lekár, alebo, ja neviem, či už kto na tvoje zdravie, ale na svoj vlastný, osobný prospech, ako zarobiť na tebe. A v tom je podstatný rozdiel. Nad tým sa treba zamyslieť, ako to zdravotníctvo v tej celkovej filozofii zmeniť.
Samozrejme, aby som ukázal, ty si na vine alebo ty si na vine, ty si ten, ktorý si zodpovedný, to je to najľahšie, čo môže byť. Áno, aj ja by som sa mohol pridať ako opozičný poslanec a ukázať prstom, lebo ty si na vine. No ja predovšetkým musím na seba ukázať, že ja som na tom prvom mieste, aby som ja zrekapituloval to, čo som zanedbal a možno aj v tom výbore, v ktorom som, v tom zdravotníctve, či som urobil dosť, alebo málo. No už znášam ten údel opozičného poslanca, kedy, áno, je to, a to beriem, hej, že aj tie veci, ktoré by som chcel, aby boli inak, jednoducho demokracia je taká, že to je vláda väčšiny a ma prehlasujú. A ak raz by som to chcel zmeniť alebo čosi aj presadiť, no tak vyhraj voľby. Celé je to o tom. Celá politika je o tom.
Samozrejme aj tie čakárne alebo tie nemocnice, ktoré máme. No, veľakrát naozaj tá úroveň toho zdravotníctva, ale to nie je len v tom priestore, to nie je len v tých peniazoch, kvalita zdravotnej služby. Lebo aj možno v skromných a chudobných podmienkach dá sa poskytnúť kvalitná služba. Dá sa. Je to aj v ľuďoch. Teda v tej výchove a vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov a vo výchove a vzdelávaní budúcich medikov.
Rovnako na tej konferencii odznela taká otázka. Kde v našej krajine sa učí paliatívna medicína alebo z paliatívnej oblasti? Kto dostane nejakú, nejakú, aspoň nejaký jeden semester tohto vzdelania? Chýba nám to. Chceme povedať, že ťažko chorí, nevyliečiteľne chorí a zomierajúci ľudia u nás nie sú? Sú. A dennodenne zomierajú. Čo vieme my o tejto oblasti? A to je, hospicová starostlivosť má trošku ako taký širší kontext ako paliatívna. Paliatívna, ja tak hovorím, že tá je zameraná na liečbu bolesti, ale to je aj tej duševnej, aj telesnej. A hospicová zaberá širší kontext, a to je rozmer človeka. Ja hovorím, že je štvorrozmerný: bio, psycho, socio a spirituo. A to je ten komplex. Stačí, že ťa izolujem, ťa zavriem kdesi len tak a budeš možno pacient a budeš sám na izbe a budeš mať z toho problém, keď nikto do teba, hej, to je ten sociálny rozmer. Alebo ten psychický, duchovný a rovnako aj telesný. A to je ten súbor. Toto je človek. To je skutočný človek. Veľakrát na vysokých školách, aj na medicíne, sa učí, že ten rozmer somatický a ešte niekde pridávajú, že ten psychický a dosť. Ale ten rozmer je oveľa širšie, ako by sa zdalo.
Ja som už tie svoje veci, ktoré som aj chcel povedať, ja som mal aj priestor na našom výbore, tak ja som ten svoj postoj tak zaujal. Tuná v Národnej rade zaujmem svoj postoj svojím hlasovaním.
A ešte raz chcem dodať, že ja nebudem hlasovať za odvolanie pani ministerky, aj keď mnohí si myslíte, že toto je ten najzávažnejší dôvod. Ale ľudia aj v našej krajine dennodenne zomierajú. Museli by sme pani ministerku a kohokoľvek, kto bude na jej mieste, každý deň odvolávať. A toto, myslím si, ja osobne si myslím, že toto nebol tento prípad.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Neautorizovaný
19:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:55
Richard SulíkJa mám na vás jednu otázku, pán Kuffa. Hovoríte, že "vrtuľník by aj tak nič nepomohol, aj keby bolo vo vzduchu desať vrtuľníkov". To som si zapísal, lebo takto ste to povedali. A moja otázka je, že prečo si potom myslíte, že ten lekár, ktorý...
Ja mám na vás jednu otázku, pán Kuffa. Hovoríte, že "vrtuľník by aj tak nič nepomohol, aj keby bolo vo vzduchu desať vrtuľníkov". To som si zapísal, lebo takto ste to povedali. A moja otázka je, že prečo si potom myslíte, že ten lekár, ktorý 16.55 požiadal o ten vrtuľník, a vrtuľník nebol, prečo požiadal? Myslíte si, vy to viete odtiaľto lepšie posúdiť ako ten lekár, ktorý bol priamo pri pacientke a on dospel k záveru, že tak chce to vrtuľník? Keď vy vravíte, že aj tak by to nepomohlo.
Lebo, lebo práve my si myslíme, že minimálne sa to malo skúsiť. Netvrdíme, že by to bolo určite pomohlo. Mňa skôr prekvapuje, že vy tvrdíte, že by to nepomohlo. My to jednoducho nevieme. Ale vieme, že keď 16.55 bolo o vrtuľník požiadané, že tam jednoducho mal z Bratislavy alebo z Trenčína vrtuľník vzlietnuť.
No a potom ste vraveli, že nesmieme obviňovať lekárov. Ale nik neobviňuje lekárov. A podstatou našej výtky je manažérske zlyhanie. Tá zmluva mala byť podpísaná. Tu nikto nehovorí o tom, že správna diagnóza, nesprávna diagnóza. Veď ja súhlasím s tým, že treba počkať na to šetrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ale úrad nevyšetruje to, prečo nebola podpísaná zmluva na tie dva vrtuľníky, pán Kuffa, to dúfam, že vám neuniklo. A toto je to zlyhanie, ktoré vyčítame pani ministerke, a netvrdíme, že ona osobne to mala podpísať. Nie. Tvrdíme, že zlyhal, priamo zlyhal jej priamy podriadený, jej osobne zlyhal jej priamy podriadený a pani ministerka za toto nesie politickú zodpovednosť. To akože to hovorím úplne kľudne, vecne, takto sa, skrátka, veci majú. Bez akejkoľvek žlče alebo neviem čo teraz.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2013 o 19:55 hod.
Ing.
Richard Sulík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. No, pán Kuffa, pekne ste to povedali. Myslím si, že pani ministerka bude určite veľmi rada, že aspoň niekto z opozície sa jej zastal. Lebo takú samu ju tu nechali smeráci.
Ja mám na vás jednu otázku, pán Kuffa. Hovoríte, že "vrtuľník by aj tak nič nepomohol, aj keby bolo vo vzduchu desať vrtuľníkov". To som si zapísal, lebo takto ste to povedali. A moja otázka je, že prečo si potom myslíte, že ten lekár, ktorý 16.55 požiadal o ten vrtuľník, a vrtuľník nebol, prečo požiadal? Myslíte si, vy to viete odtiaľto lepšie posúdiť ako ten lekár, ktorý bol priamo pri pacientke a on dospel k záveru, že tak chce to vrtuľník? Keď vy vravíte, že aj tak by to nepomohlo.
Lebo, lebo práve my si myslíme, že minimálne sa to malo skúsiť. Netvrdíme, že by to bolo určite pomohlo. Mňa skôr prekvapuje, že vy tvrdíte, že by to nepomohlo. My to jednoducho nevieme. Ale vieme, že keď 16.55 bolo o vrtuľník požiadané, že tam jednoducho mal z Bratislavy alebo z Trenčína vrtuľník vzlietnuť.
No a potom ste vraveli, že nesmieme obviňovať lekárov. Ale nik neobviňuje lekárov. A podstatou našej výtky je manažérske zlyhanie. Tá zmluva mala byť podpísaná. Tu nikto nehovorí o tom, že správna diagnóza, nesprávna diagnóza. Veď ja súhlasím s tým, že treba počkať na to šetrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ale úrad nevyšetruje to, prečo nebola podpísaná zmluva na tie dva vrtuľníky, pán Kuffa, to dúfam, že vám neuniklo. A toto je to zlyhanie, ktoré vyčítame pani ministerke, a netvrdíme, že ona osobne to mala podpísať. Nie. Tvrdíme, že zlyhal, priamo zlyhal jej priamy podriadený, jej osobne zlyhal jej priamy podriadený a pani ministerka za toto nesie politickú zodpovednosť. To akože to hovorím úplne kľudne, vecne, takto sa, skrátka, veci majú. Bez akejkoľvek žlče alebo neviem čo teraz.
Ďakujem.
Neautorizovaný
19:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:57
Viliam NovotnýTu nikto z opozície neviní pani ministerku za smrť pacientky. Opakovane som povedal, že verím, že neexistuje príčinná súvislosť medzi smrťou tejto pacientky a meškajúcim tendrom na ministerstve zdravotníctva. Faktom ale je, že ministerstvo zdravotníctva tým, že nestihlo včas vyhodnotiť tender a jeho vyhodnotenie meškalo päť dní, spôsobilo päťdňový výpadok...
Tu nikto z opozície neviní pani ministerku za smrť pacientky. Opakovane som povedal, že verím, že neexistuje príčinná súvislosť medzi smrťou tejto pacientky a meškajúcim tendrom na ministerstve zdravotníctva. Faktom ale je, že ministerstvo zdravotníctva tým, že nestihlo včas vyhodnotiť tender a jeho vyhodnotenie meškalo päť dní, spôsobilo päťdňový výpadok Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a v Bratislave. K pacientke, ktorá mala ťažké poranenie, bol 16.55 13. septembra privolaný vrtuľník. To nie ty povieš, či by jej to pomohlo, alebo nie, to úrad pre dohľad prešetrí, či by jej to pomohlo, alebo nie. Ale primár OAIM neni nelekár ako ty, pán poslanec, ale primár OAIM, ARA v Skalici, chcel vrtuľník. A vrtuľník nebol k dispozícii.
Výberová komisia ministerstva zdravotníctva zlyhala. 9. septembra sa dohodli, že sa stretnú až 16. septembra, päť dní po termíne, kedy končili povolenia. Týmto svojím nezodpovedným konaním spôsobili päťdňový výpadok Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. A keď primár ARA potreboval vrtuľník na rýchly prevoz svojej pacientky, ktorá bola v ťažkom stave, tak nebol k dispozícii tento vrtuľník. Politickú zodpovednosť za to nesie pani ministerka. Nemiešaj tu do toho smrť.
Ja verím, že úrad pre dohľad preukáže, že ministerstvo zdravotníctva tým, že zmeškalo s vyhodnotením tendra, nijak neohrozilo život tejto ženy. Ja v to verím. Ja v to chcem veriť, že to tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
24.10.2013 o 19:57 hod.
MUDr.
Viliam Novotný
Videokanál poslanca
Pán poslanec Kuffa, trošku si miešal hrušky s jablkami. Takže poďme k faktom.
Tu nikto z opozície neviní pani ministerku za smrť pacientky. Opakovane som povedal, že verím, že neexistuje príčinná súvislosť medzi smrťou tejto pacientky a meškajúcim tendrom na ministerstve zdravotníctva. Faktom ale je, že ministerstvo zdravotníctva tým, že nestihlo včas vyhodnotiť tender a jeho vyhodnotenie meškalo päť dní, spôsobilo päťdňový výpadok Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Trenčíne a v Bratislave. K pacientke, ktorá mala ťažké poranenie, bol 16.55 13. septembra privolaný vrtuľník. To nie ty povieš, či by jej to pomohlo, alebo nie, to úrad pre dohľad prešetrí, či by jej to pomohlo, alebo nie. Ale primár OAIM neni nelekár ako ty, pán poslanec, ale primár OAIM, ARA v Skalici, chcel vrtuľník. A vrtuľník nebol k dispozícii.
Výberová komisia ministerstva zdravotníctva zlyhala. 9. septembra sa dohodli, že sa stretnú až 16. septembra, päť dní po termíne, kedy končili povolenia. Týmto svojím nezodpovedným konaním spôsobili päťdňový výpadok Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. A keď primár ARA potreboval vrtuľník na rýchly prevoz svojej pacientky, ktorá bola v ťažkom stave, tak nebol k dispozícii tento vrtuľník. Politickú zodpovednosť za to nesie pani ministerka. Nemiešaj tu do toho smrť.
Ja verím, že úrad pre dohľad preukáže, že ministerstvo zdravotníctva tým, že zmeškalo s vyhodnotením tendra, nijak neohrozilo život tejto ženy. Ja v to verím. Ja v to chcem veriť, že to tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný