Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vecne, pokiaľ sa, prijať máme, sa teraz vyjadriť k tomu, či súhlasíme s tým návrhom, a dovoľte, aby som povedal, že súhlasím. Myslím, že zo dvakrát som nesúhlasil, a teraz súhlasím, lebo jeden z dôvodov, kedy môže byť skrátené legislatívne konanie, je, keď hrozia národohospodárske škody, čo ako uznáte, je tento prípad, čiže je naozaj namieste to zastaviť.
Ja si myslím, že tá priama škoda, ktorú vyčíslil pán minister na úrovni 8,2 milióna, je priamou hospodárskou škodou, pokiaľ by naozaj tieto peniaze prišli aj do rúk niektorým z vás, ktorí ste mimoriadne nezodpovední a nezaslúžite si špinavú vindru, nieto ešte navyšovanie nejakých poslaneckých platov, prosím vás pekne. Čiže dovoľte sa k tomu vyjadriť tak, že výnimočne pre túto chvíľu naozaj súhlasím s tým, aby sme to prejednávali v skrátenom, ale zároveň chcem upozorniť aj na to, že o čom to svedčí. Svedčí to, vážení, o tom, že sme to dopracovali tam, kde sme to dopracovali, a politicky tá situácia je nastavená tak, že sa bojíme, bojíme sa vôbec o platoch rozprávať, lebo vieme, že by nás ukameňovali.
Už nikto necíti z nás, vidí, že tam nie je tá politická podpora, a tam sme to dopracovali. A čo na jednej strane môže byť aj zlé, čo môže byť aj na jednej strane zlé, ale niekomu to, zdá sa, že vyhovuje. Túto hru na solidárnych budeme hrať každý rok a donekonečna a možno nás raz dostihne doba, kde plat poslanca bude na úrovni priemernej mzdy, neviem. To len hovorím, že svedčí o tom, že postupom práce sa politicky k tomu dopracujeme, nechceme to otvoriť, súhlasíme s tým, stotožňujeme sa a sami cítime možno niektorí z vás aj semienko hanby v sebe, že koniec koncov si to fakt nezaslúžime. Keby to bolo na mne, vážení, tak vám poviem, nebudem menovať, ale niekedy mám sto chutí to vymenovať, koľkí z vás si nezaslúžite ani euro, ani euro, jediné, jediné euro si nezaslúžite, že tu vôbec sedíte, ale sú tu poslanci, ktorí by si zaslúžili raz toľko, ktorí by si zaslúžili raz toľko, ale k tomuto táto vaša rovnostárska spoločnosť nikdy nepristúpi. Budeme sa tu hrať na svätých a sociálnych a neviem akých asi donekonečna a stále to budeme hrať a na konci spôsobíme to, čo ste spôsobili; a s tým skončím; že si nezaslúžite, naozaj si nezaslúžite pre ten exemplárny prípad toho, čo parlament je, čo ste spravili na minulej schôdzi, keď ste si odsúhlasili, že v stredu chcete ísť domov kvôli tomu, aby ste sa vyhli štvrtkovej zápche, tak úbohý, tak prízemný, tak nízky dôvod. Nie je nižší, úbohejší dôvod ako to, že sa chcete vyhnúť zápche a chcete ísť domov, a odsúhlasíte si 30 dní dovolenky. Ja viem, že to niektorí z vás neradi počúvajú, len kvôli tomu, aby ste to urobili a urobili ste to na bode, ktorý sa dotýka, vážení moji kolegovia, už nie tisícov, ale státisícov ľudí, to znamená, urobili ste to na bode, ktorý ja neviem, čo je, čo si myslíte, že je vašou úlohou, keby to bola lobistická novela, ktorá hovorí o pomoci niekoho, čo vy tu nosíte, vaši ministri, úplne ľavou zadnou, vy im za to zahlasujete, to bola novela, ktorá otvárala tému, ťažkú tému, ktorou trpia ľudia v tejto krajine, reálne trpia, skáču pod vlak dokonca niektorí, vážení. A na tejto téme ste to sekli. Na tejto téme, presne o tretej ste to sekli. Keby ste boli aspoň trošku chytrí, tak ma to necháte povedať, ani pes by potom neštekol.
Druhá vec, a to poviem výtku tuná do našich radov, že ste ma nechali, ako ste ma nechali. Ja som vám doniesol SMER na tanieri, mohli sme týždeň z toho jesť, lebo urobili obrovskú politickú chybu, že to urobili. Škoda, je mi ľúto, naozaj mi je obrovsky ľúto, že sme to nepochopili, že sme tú tému neuchopili, lebo už by ju nemohli zahrať do autu. Už nie, lebo by sme to na tom otvorili. Je mi to naozaj hrozne ľúto, čiže aj do našich radov a veľmi nerád to hovorím, nezaslúžime si to. Skutočne to bol exemplárny príklad, ešte o tom bude reč, nie raz, nie dvakrát. Nezaslúžite si to, za to, čo ste urobili minulú schôdzu, že ste mali v sebe tú drzosť, tú ohromnú, obludnú drzosť, že ste to odsúhlasili, nezaujíma. Nezaujíma, že to je bod, ktorý ľudí zaujíma, lebo vás zaujímalo ísť domov. Vyhnúť sa zápche, mesiac dovolenky, to vás zaujímalo a koľkí ste si povzdechli; český výraz ma napadol; že zas budeme musieť zahlasovať, že si zmrazujeme platy. Koľkí z vás?
Vážení, skončím s tým, s čím som začal. Sú tu veľa z vás, ktorí si nezaslúžia jedno mizerné prachmizerné euro. Dokonca by mali ešte platiť za to, že ničia tuná inventár, prosím vás, by mali ešte poslať faktúru Národná rada, pretože derú stoličky, takí ste tu. A sú tu aj takí, ktorí si zaslúžia o niečo viac, lebo chápu zmyslu politiky. Zmyslom politiky je niečo, nie tu sedieť a hlasovať za každú blbosť. Zmyslom politiky je rozmýšľať nad tým, či nie je náhodou niektorá téma už natoľko horúca, že sa jej treba venovať. Aj o tom je politika. Mali ste tu jeden úplne exemplárny prípad témy, ktorá sa už nedá obísť. Napriek tomu ste ju obišli preto, lebo ste chceli ísť domov, chceli ste sa vyhnúť zápche. Nezaslúžite si.