27. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky na druhé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Dôvodom predloženia návrhu je transpozícia smernice Komisie 2013/9/EÚ z 11. marca 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 3 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v spoločenstve. Transpozičná lehota je určená do 1. januára 2014. Transpozíciou smernice Komisie 2013/9/EÚ sa dopĺňajú subsystémy železničného systému o nový základný parameter: prístupnosť osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou.
Návrhom zákona sa súčasne upravujú a precizujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikačnej praxe zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. V článku II sa navrhuje zmena zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení zákona č. 260/2007 Z. z. a zákona č. 540/2008 Z. z., týkajúca sa predkladania rozvojových programov verejných prác.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 722), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. októbra 2013 č. 836 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor svojím uznesením z 20. novembra 2013 č. 340, výbor pre hospodárske záležitosti svojím uznesením z 12. novembra 2013 č. 228 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením z 21. novembra 2013 č. 130.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné, vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 257. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, nedá mi, aby som sa ešte nevyjadril k predchádzajúcemu návrhu zákona. Keď som tu položil jednoduchú otázku, položil som ju už v prvom čítaní, položil som ju v druhom čítaní, koľko bude stáť NDS monitorovanie elektronického mýta na cestách II., III. triedy, považujem to za aroganciu vládnej strany SMER a pána ministra nielen voči mne ako opozičnému poslancovi, ale aj voči verejnosti. Občania majú právo vedieť, koľko to bude stáť. Sú to štátne peniaze a NDS je štátna akciová spoločnosť, ktorej 100-percentným vlastníkom je ministerstvo dopravy.
K tomuto návrhu zákona o dráhach. Som rád, že z navrhovaného zákona vypadlo to, čo sme kritizovali v prvom čítaní, a to, že prevádzkovateľ na dráhach, teda bolo navrhované, že by si mohol na niektorých vlakoch neuplatňovať zľavnené lístky. Som rád, že to vypadlo. Ale unikla nám v prvom čítaní jedna záležitosť, § 16, teda body 9, 10, 24, ktoré teraz popíšem a pozmeňujúcim návrhom sa pokúsim zvrátiť a vylepšiť tento návrh zákona.
Dámy a páni, v bodoch 9, 10 a 24 v tomto návrhu zákona sa zavádza to, že vlakové čaty vo vlakoch, ktoré smerujú na Ukrajinu, mimo schengenského priestoru, budú mať za povinnosť vlakové čaty kontrolovať doklady, to znamená cestovné pasy a víza občanov, ľudí, ktorí cestujú cez túto hranicu a naopak. Považujem to za porušenie kompetenčného zákona, pretože ochranu štátnych hraníc má na starosti ministerstvo vnútra a nie ministerstvo dopravy a túto činnosť doteraz vykonávali policajti alebo teda pracovníci ministerstva vnútra. Preto pozmeňujúcim návrhom, ktorý som pripravil spolu s kolegom Hudackým, sa snažíme o to, aby v tomto návrhu zákona tieto body vypadli preč a hranice aj schengenskú hranicu strážili pracovníci ministerstva vnútra a nie ministerstva dopravy. Na odľahčenie musím povedať, že v lietadlách tak isto nekontrolujú pasy a víza letušky, v autobusoch šoféri autobusu, ale vykonávajú to pracovníci ministerstva vnútra. A preto mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 722.
Bod 1. V čl. III sa vypúšťajú body 9, 10 a 24.
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh v bodoch 9, 10 a 24, ktoré sa vypúšťajú a súvisia s novelizáciou zákona 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, ktorý je súčasť vládneho návrhu zákona 513, a so zavedením povinnosti pre dopravcu, t. j. pre vlakové čaty, presvedčiť sa, že všetci cestujúci vlastnia platné cestovné doklady požadované pre vstup na územie Ukrajiny. Problémom vládnej novely je, že zavádza povinnosť vlakovým čatám pred odchodom vlaku z pohraničnej stanice skontrolovať, skontrolovať pred odchodom vlaku z pohraničnej stanice na území Slovenskej republiky do štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie a schengenského priestoru (v súčasnosti je to iba Ukrajina), či všetci cestujúci sú držiteľmi platných cestovných dokladov požadovaných na vstup do prijímacieho štátu. Za nedodržanie tejto povinnosti hrozí dopravcovi sankcia vo výške 1 000 eur.
Navrhovaná právna úprava je v rozpore so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, to znamená kompetenčný zákon, ktorý v § 11 písm. a) určuje ako hlavnú kompetenciu pri ochrane a správe štátnych hraníc Slovenskej republiky, ako aj pre cestovné doklady výhradne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto kompetencia ministerstva sa uvedenou novelou zákona o doprave na dráhach narúša.
Naozaj by ma zaujímalo, čo viedlo ministerstvo dopravy k tomu, že chce túto kompetenciu preniesť na vlakové čaty a sprievodcov.
Ďakujem za pozornosť.

Ja sa stávam odborníkom na dopravu, prepáčte, ale podporujem tento návrh pána Zajaca. Nedávno som išiel cez tú horúcu hranicu, nebola to prechádzka ružovým sadom, videl som tam neformálne kontroly našich vnútrakov a ja si myslím, že pri východe zo Schengenu to takto má byť. To isté bolo, aj keď sme sa vracali naspäť do Košíc. To je prvá vec.
A druhá vec, ešte k tomu predchádzajúcemu. Pán poslanec Choma, prepáčte, že to teraz hovorím, alebo aj pán minister dopravy, čo sa týka nášho pojednávania s Európskou úniou, dobre, je to zariadené, ale čo sa týka odpovede na efektivitu SkyTollu, čo sa týka vracania investícií, čo sa týka nezávislých kontrol ohľadom toho, ako SkyToll v skutočnosti funguje, na to mi nikto nič neodpovedal. Keď sa nič nedozviem, tak sa to vo štvrtok opýtam pána ministra. Ja viem, že tá ponuka bola taká, že o 200 miliónov lacnejšiu firmu sme vyhodili, ktorá má v Česku, v Poľsku, v Maďarsku tieto systémy - čiže my sme kľudne do toho mohli zapasovať tiež - a dali sme to firme, ktorá teda bola podstatne, podstatne drahšia; o tomto tu už reč bola, ale to išlo nejako do stratena.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem, samozrejme, podporiť môjho kolegu Pavla Zajaca ako spolupredkladateľa tohto pozmeňovacieho návrhu. V každom prípade skutočne ma zaujíma, pán minister, čo bolo dôvodom a cieľom vlastne takto prehodnotiť kompetencie pracovníkov ministerstva vnútra pri kontrole platných dokladov. Môžem to tak trochu odľahčiť, že pravdepodobne vedel by som si predstaviť, aby vlakové čaty sa tak informatívne opýtali cestujúcich, či všetko majú v poriadku, ale to je všetko. Ale v každom prípade tá riadna kontrola musí prebiehať cez kompetentných ľudí a keďže to má v kompetencii ministerstvo vnútra, ja si myslím, že to je tiež porušením kompetenčného zákona. A takisto neviem celkom teraz prehodnotiť, ale určite bude to problém aj v súvislosti s dohodou o schengenskom priestore. Rozhodne, ak by sme sa spoliehali len na to, že ten pohraničný priestor je čistý, že tam nie sú prevádzači, že jednoducho tam neprechádzajú v podstate rôzne tzv. živly, tak mohli by sme o takejto kompetencii uvažovať, ale opak je pravdou, a preto je treba, aby sme skutočne túto kompetenciu prisúdili tomu, komu patrí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, Národná rada, dovoľte mi predniesť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. Jedná sa o jednu veľmi malú vec, a to je označenie železničných staníc v jazyku národnostných menšín, čiže o zosúladenie zákonných noriem, ktoré vychádzajú z Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, ktorý má na starosti práve tieto železničné tabule, a zákona o používaní jazyku národnostných menšín. Minule sme predniesli zákon, ktorý sa nepodarilo presadiť v Národnej rade, boli by sme radi, keby toto pozitívne gesto bolo v tomto smere, a preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podávame tento pozmeňovací návrh:
1. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
"V § 30 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:
"f) na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej len "úrad") v určenej lehote označiť prevádzkované stanice v jazyku národnostných menšín."."
Doterajšie písmená f) až l) sa označujú ako písmená g) až m).
Doterajšie body 20 až 43 sa označujú ako body 21 až 44.
Odôvodnenie: Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa železničnej dráhy označovať prevádzkované železničné stanice v jazyku národnostných menšín, a to na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy. Povinnosť sa týka vykonania rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, ktoré je úrad povinný vydať pre obce ustanovené na základe zákona č. 184/1990 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. V navrhovanom prípade nejde o zmenu názvu prevádzkovaných železničných staníc, ale o doplnkové označenie názvu obce v jazyku národnostnej menšiny. Prevádzkovateľ železničnej dráhy je povinný označiť prevádzkované stanice v jazyku národnostnej menšiny v lehote, ktorú určí Úrad pre reguláciu železničnej dopravy v rozhodnutí.
2. V čl. I bod 31 znie:
"V § 101 písmená a) a b) znejú:
a) ministerstvo,
b) úrad a."
Odôvodnenie: Legislatívno-technická zmena.
3. V čl. I sa za bod 31 vkladajú dva nové body 32 a 33, ktoré znejú:
"32. V § 103 ods. 3 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:
"g) rozhoduje o umiestnení označenia staníc v jazyku národnostnej menšiny v obciach podľa osobitného predpisu."."
Doterajšie písmená g) až v) sa označujú ako písmená h) až x).
Poznámky pod čiarou k odkazom 31aa) a 31ab) znejú:
"31aa) § 4 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.
31ab) § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z."
33. V § 103 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
"(6) Úrad v rozhodnutí podľa § 103 ods. 3 písm. g) určí prevádzkovateľovi dráhy lehotu pre splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 písm. f), ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace. Označenie stanice v jazyku národnostnej menšiny musí zodpovedať označeniu obce ustanovenému osobitným predpisom, na území ktorej sa stanica nachádza. Náklady označenia stanice v jazyku národnostnej menšiny sa uhrádzajú v rozpočtovej kapitole úradu."
Doterajšie body 32 až 44 sa označujú ako body 34 až 46.
Odôvodnenie: Úrad pre reguláciu železničnej dopravy so zákona rozhoduje o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, pričom je povinný tak urobiť vo všetkých obciach, v ktorých sa v zmysle zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov používa jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku a nachádza sa v nich železničná stanica. Navrhovaná zmena sa týka celkovo asi 144 obcí.
Navrhovaná úprava je okrem iného aj v súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín, ako aj s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, v zmysle ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť a podporiť používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov v regionálnych alebo menšinových jazykoch.
Vlastný jazyk je základom, základným znakom identity každej národnostnej menšiny. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska ochrany kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín.
Úrad pre reguláciu železničnej dopravy je povinný v rozhodnutí o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny určiť prevádzkovateľovi dráhy lehotu na označenie prevádzkovaných železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako tri mesiace. Označenie prevádzkovaných železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny musí zodpovedať označeniam obcí, ktorých zoznam je na základe § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov ustanovený nariadením vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 534/2011 Z. z.
Všetky náklady súvisiace s umiestnením označenia sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly Úradu pre reguláciu železničnej dopravy.
4. V čl. I bod 36 znie:
"36. Za § 112 sa vkladá § 112a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"112a Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2014.
(1) Preukazy na vedenie dráhového vozidla vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona strácajú platnosť uplynutím doby desať rokov odo dňa ich vydania. Preukazy na vedenie dráhového vozidla vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktoré platia viac ako desať rokov, strácajú platnosť 31. decembra 2014.
(2) Úrad je povinný vydať rozhodnutia podľa § 103 ods. 3 písm. g) do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona."."
Odôvodnenie: Ide jednak o legislatívno-technickú úpravu pôvodne navrhovaného ustanovenia a zároveň sa dopĺňa lehota, v ktorej je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy povinný vydať rozhodnutie o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, a to najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona.
Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel veľmi krátko podporiť môjho kolegu. Ja sa pamätám na to, keď sme prijali, alebo sme hlasovali o zákone, alebo prerokovávali zákon o používaní jazykov národnostných menšín, nebolo to jednoduché, ale nakoniec sa nám to podarilo. A jednoducho tam je to právo, je tam možnosť, že tie obce, kde je 20 % príslušníkov národnostných menšín, môžu označiť železničné stanice aj v jazyku národnostných menšín. Samozrejme, potom jak Železnice Slovenskej republiky nevyhoveli konkrétnej žiadosti 50 obcí na označenie ich železničných staníc v jazyku národnostných menšín preto, lebo to nie je taxatívne uvedené v zákone o dráhach Slovenskej republiky, tak sme najprv predložili návrh zákona, ktorý neprešiel v tomto parlamente, a teraz prichádzame s týmto pozmeňujúcim návrhom. Ja by som dodal k tomuto, že nestojí to veľa, stojí to 16-tisíc, približne 16-tisíc eur, a dúfam, že pán minister sa neurazí, alebo zoberie to tak s nadhľadom, jak to myslím, že hodnota topánok pánov ministrov v tejto vláde by pokryla vlastne tento celý problém. Takže nestojí nás to veľa a pre národnostné menšiny zase znamená to veľa. A ja si myslím, že od príslušníkov väčšinového národa je to len vyspelé gesto.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcel podporiť pána poslanca Érseka a tento náš návrh, pozmeňujúci návrh. Tiež chcem pripomenúť, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý vznikol ešte počas predchádzajúcej vlády, túto, tento, toto právo zaručuje pre národnostné menšiny. A chcel by som pripomenúť, že pán premiér pri utváraní vlády prehlásil, že zachová status quo ohľadom teda práv národnostných menšín, čo nikdy sme nepovažovali za nejaký ambiciózny cieľ, ale aspoň za nejakú záruku. Ja si myslím, že absolútne právom patrí do tohto status quo to, aby sa prijaté zákony aj mohli vykonávať, preto my ponúkame teda riešenie aj formou tohto pozmeňovacieho návrhu, aby dráhy teda vedeli urobiť v zmysle zákona tento, túto malú investíciu. Tiež chcem zopakovať, hovoríme, pán minister, o 16-tisíc eurách, ktoré - ako Árpi povedal -, je to malá vec pre vládu, ale pre státisíce ľudí je to veľmi dôležité gesto, pre tých ľudí, ktorí možno niektorí aj v týchto voľbách podporili vašich kandidátov, preto ja vás žiadam, aby ste tento návrh podporili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 26. septembra a prijala ho uznesením č. 570/2013. Návrh na zmenu a doplnenie zákona si vyžiadala aplikačná prax. Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov vytvoril podmienky na rozvoj destinačného manažmentu cestovného ruchu, ktorý na Slovensku výrazne absentoval. S týmto cieľom bolo v zmysle citovaného zákona na Slovensku v rokoch 2011 a 2012 vytvorených celkom 38 organizácií cestovného ruchu. Z toho na krajskej úrovni štyri a na oblastnej úrovni tridsaťštyri. Dôvodom predloženia materiálu je najmä potreba úpravy v oblasti financovania organizácií cestovného ruchu. Túto otázku riešime presnejším určením účelu dotácií, tak ako je to uvedené v § 29.
Druhým dôležitým dôvodom predloženia materiálu je oblasť organizačná. Prax pri zakladaní organizácií cestovného ruchu ukazuje, že nám vznikajú aj malé organizácie s nízkym rozpočtom predovšetkým v dôsledku nie dostatočných členských príspevkov podnikateľských subjektov. Návrhom preto vytvárame legislatívne podmienky pre možnosť ich spájania zlučovaním, aby nedochádzalo k prerušovaniu ich činnosti. K ďalším úpravám dochádza v prípade informačných služieb definovaním turistického informačného centra. Spresňujeme kompetencie Rady SACR, a to v súlade so súčasne platnou legislatívou, a v neposlednom rade riešime aj niektoré legislatívno-technické otázky.
Ďakujem za slovo. Skončil som.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (tlač 725), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. októbra 2013 č. 838 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor svojím uznesením z 20. novembra 2013 č. 338, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 228 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením z 21. novembra 2013 č. 131. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v nej uvedené a ktoré máte k dispozícii.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 258. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.