27. schôdza

Ja som vo svojom príspevku vyzýval kolegyne, kolegov, aby teda neriešili také žabomyšie vojny, že kto za čo môže a kto kedy čo urobil, neurobil, ale skúsil teda konštruktívne pristupovať k problému, ktorý sa volá sociálne služby. Pani kolegyňa Vaľová, ako počul, ako som počul, sa toho fakt držala.
Pokiaľ ide o tých 50 %, tak, pani kolegyne, aby ste vedeli, že ako to celé vzniklo, aby ste to na budúce prípadne aj povedali, keď budete túto historku stále ako hovoriť dookola, tak tých 50 % som tam nedal preto, lebo ma to napadlo niekedy pri rozjímaní o sociálnych službách, ale dal som to tam preto, lebo to bol výsledok, návrh, ktorý vzišiel takisto z pracovnej skupiny, ktorá vtedy tiež zasadala, rokovala veľmi dlho a vedela, že nie sú peniaze, a bol to vlastne návrh, ktorý presadzovali najmä, najmä predstavitelia samospráv, to znamená ZMOS, ďalej župani jednotlivých samosprávnych krajov, čiže starostovia, starostovia, primátori, mnohí z nich zvolení za vašu stranu, ktorí toto presadzovali. A viete, prečo to presadzovali? Preto, lebo vedeli, že jednoducho nemajú peniaze na to, aby si to platili z vlastného, teda z prostriedkov samosprávnych, či takých, alebo onakých, obce, mesta, kraja, a tak trošku chceli, aby som bol za zlého ja. Pretože oni za zlého cez VZN-ko so svojimi poslancami na úrovni obce, mesta, ktorí by oni cez VZN-ko zvýšili hranicu príspevku pre klienta, oni tými zlými byť nechceli. Tak si predstavte, že ja ako somár som toho zlého zahral a vy teraz tomu somárovi nakladáte poza uši, ale spýtajte sa naozaj starostov a primátorov, ako to vtedy bolo.

Ďakujem pekne. Tak, samozrejme, vo vystúpení pani poslankyne Vaľovej, tak ako sme si už zvykli na kolegov zo SMER-u, sme sa prepracovali podľa jej názoru k prapôvodnej príčine problému a tou je Dzurinda, lebo vlastne Dzurinda je prapôvodnou príčinou akéhokoľvek problému, ktorý tu máme. Toto je taký evergreen, ale veľmi dobre to opakujete a dokážete to našiť na mieru, no ale poďme k meritu veci. V 2003. sa uskutočnil prenos kompetencií na mestá, obce a samosprávne kraje. Samozrejme, aj sociálne služby bolo prenesenou kompetenciou a ono to má aj logiku, lebo vy ako primátorka a vaši poslanci v Humennom určite lepšie viete, koľko kapacít verejný poskytovateľ, ktorého zriaďujete, potrebuje pre sociálne služby, a určite to lepšie viete posúdiť vzhľadom ku starnutiu obyvateľstva v Humennom ako nejaký úradník v Bratislave, čiže to malo absolútnu logiku, že to išlo na samosprávne kraje, mestá a obce, len zabudli ste povedať, že potom prišla aj fiškálna decentralizácia v roku 2004 a prišli peniaze a veľa peňazí. Tak veľa, že v 2005. roku snáď prvý- a poslednýkrát vládu Mikuláša Dzurindu na ZMOS-e v Bratislave vytlieskali poslanci, vytlieskali starostovia a primátori, boli veľmi spokojní po fiškálnej decentralizácii s objemom peňazí, ktorý prišiel. Takže zas celkom by som to takto nezjednodušoval, ale pokračujme ďalej. Potom prišla novela pani exministerky Tomanovej. Faktom je, že diskriminácia klientov u neverejných poskytovateľov vzhľadom ku klientom u verejných poskytovateľov, skutočnosť, že mesto zaplatí menej pri rovnakom stupni odkázanosti za klienta, ktorý ide do, k neverejnému poskytovateľovi, a viacej zaplatí u verejného poskytovateľa, ktorého zriaďuje, je diskriminácia, to povedal Ústavný súd a tam niekde začal ten celý problém, že znovu nesystémovo musíme každý rok doplácať neverejných poskytovateľom.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, pani poslankyňa Vaľová, ja už som si zvykla na váš prejav, ale chcem vás upozorniť, my nekričíme hlava-nehlava. Nebalamútime ľudí. Pani poslankyňa Vaľová, vy ste asi sedeli v treťom volebnom období ešte vo svojej veštiarni, keď pani Černá, Demeterová, Sabolová navrhli prílohu č. 14 zákona 195 o sociálnej pomoci, kde navrhli isté limity na financovanie jednotlivých druhov služieb. Potom prišla štvrtá vláda, Ficova vláda, v ktorej ste ustavične kritizovali to, čo kritizujete aj teraz, fiškálnu decentralizáciu a neviem čo všetko. Ak si vytiahnete mojej vystúpenia k zákonu o sociálnych službách z roku 2008, tak zistíte, že ja som kriticky vystupovala vo svojich vystúpeniach a vyjadrovala som svoju nespokojnosť s parametrami nastavenými v prerozdelení daní obciam, ale aj župám.
Pani poslankyňa, nik za celé štvrté volebné obdobie z vás, ani vláda, ani poslanci nenavrhli zmenu percentuálneho podielu daní priamych do obcí a VÚC-iek na sociálnu oblasť. Takže celkom nemáte pravdu a musíte si trošku oprášiť alebo vyargumentovať aj na základe nejakého relevantného poznania, čo hovoríte.
Trebalo to zmeniť, možno nie princíp, možno nastavenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani Vaľová, ja by som chcel reagovať na tú časť, kedy ste povedali, teda že aj pravicoví poslanci tu z Národnej rady sú poslancami niekde na meste, určite sa takí nájdu. A len rozdiel je v tom, že či to je opozičný alebo vládny poslanec, a ešte väčší rozdiel je, že či to je poslanec alebo starosta. A ja aj chápem to, čo včera Dušan Bublavý vravel, že v obci by mu neodpustili nič, keby pre nich nerobil. Len problém je v tom, že napríklad vy ako primátorka Humenného vlastne urobíte s občanmi Humenného taký kvázi obchod alebo dohodu, že pozrite, milí občania, ja síce som len polovicu času reálne k dispozícii ako primátorka, ale veď zato ja vybavím niečo v tej Bratislave. A veľa občanov v obci si povie, alebo v meste, že veď to je dobrý deal, lebo bude viac, bude, ja neviem, nové futbalové ihrisko alebo viac eurofondov a tak ďalej. Z ich pohľadu si myslím, že to je aj správne rozhodnutie. Ale celkovo to nie je správne rozhodnutie, nemalo by byť toto premiešavanie exekutívy a legislatívy a dlhodobo to tvorí problémy, lebo potom napríklad sa stane, že, ja neviem, že schváli sa hrozný štátny rozpočet, ale keďže tam je nová cesta alebo obchvat pre našu obec, tak mne je úplne jedno, že sú tam miliardové záruky pre súkromné španielske banky. Toto je ten problém. Čiže to, že nejaký opozičný poslanec je zároveň niekde poslancom na nejakom meste, to je ďaleko menej závažné, ako keď vy ste zároveň primátorkou Humenného. Ďakujem pekne. To isté sa týka aj kolegu Bublavého, ďakujem.

Pani kolegyňa Vaľová, ja neviem, čo to tu rozprávate o nejakých mojich 150 hlasoch. Ja som v žiadnych komunálnych ani regionálnych voľbách nekandidoval. Neviem, odkiaľ ste to vyčítali. Viem, že v živnosti, v tej bývalej ste mali napísané, že ste vykladačka kariet a veštkyňa. Doporučujem vám, aby z tých peňazí, čo ste zarobili minulý rok 67-tisíc, na rozdiel od premiéra, ktorý zarobil 40-tisíc, aby ste si trošku odložili a kúpili si novú sklenú guľu, z ktorej ste to asi vyčítali, lebo asi ju máte prasknutú.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým kolegom za príspevky. Aj za tie urážlivé.
Pán poslanec Mihál, vám ďakujem za vysvetlenie.
Pán poslanec Novotný, vy ste ma len uistili v tom, že naozaj je potrebné v tejto novele vyčísliť ekonomicko oprávnené náklady, aby sme si rozumeli, čo sú, aby sme tak potom mohli nastaviť to financovanie.
Pani poslankyňa Gibalová, ja som si na rozdiel od vás ešte stále nezvykla na vaše urážky, ak nemáte argumenty. A je mi veľmi ľúto, že v roku 2008 ste kriticky vystupovala, ale keď ste boli pri vláde, ste nič nepresadili. To je mi veľmi ľúto. Lebo kriticky vystupovať, keď vládne niekto iný, dokáže každý, ale postaviť sa do vlastných radov a všetky tie pozmeňovacie návrhy, ktoré ste s pani Sabolovou dávali, presadiť, keď vládne vaša strana, to je podľa mňa väčšie umenie a to ste doteraz nedokázali. Takže zbytočne rozprávate, čo ste v 2008. kritizovali a čo ste predkladali.
Čo sa týka pána Sulíka, by som odpovedala, že pán Sulík, ja pevne, ja plne chápem, že vždycky je, má niečo výhodu a nevýhodu, ako ste povedali, ale zastávam si jeden názor, že tak, ako má byť poslanecká snemovňa širokospektrálna, že tu sedia lekári aj technici, tak tu musia sedieť aj ľudia zo samosprávy, aj keď sú volení, pretože tí rozumejú nastaveniu rozpočtu, tí sú v tej samospráve, rozumejú tomuto fachu.
A, pán poslanec Přidal, ja som vás nemenovala, povedala som, že jeden poslanec, lebo ste vykrikoval, stále smejete sa, vykrikujete permanentne. Tak je to, pán poslanec Přidal, ktorý mal, myslím, že 169 hlasov, keď kandidoval do Národnej rady, to mu povedal pán Viskupič. A, pán poslanec Přidal, ak vám, ak vám už odchádzajú argumenty, tak urážate, ale kľudne urážajte, pretože, viete, ja si myslím, že všetko sa to v živote človeku vráti, takže kľudne urážajte ďalej, keby ste si radšej naštudovali sociálne služby, bola by som radšej, bola by som radšej a by ste niečo vedeli o sociálnych službách. Ďakujem.

Je, zase je dôležité vydiskutovať, takže... Ešte. Dobre. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, ja budem hovoriť veľmi krátko, nakoľko pozmeňujúci návrh, s ktorým som prišla už, alebo obdobný predložila pani poslankyňa Šedivcová, išlo o posunutie lehoty účinnosti. Tam ten rok je posun, čiže myslím si, že jedna z tých obáv poskytovateľov sociálnych služieb, že nestihnú sa preregistrovať, vlastne im to dáva ten čas aj to prechodné obdobie. Myslím si, že je to dobre urobené.
Možno celkovo filozoficky k tomuto zákonu alebo vôbec k službám ako takým, ja som presvedčená o tom, že štát by mal garantovať, že dokáže zabezpečiť pre občanov sociálne služby. Rovnako by mal štát garantovať, že dokáže poskytnúť alebo zabezpečiť, aby deti boli vzdelané, aby ľudia boli ošetrení. To však neznamená, že v každom prípade alebo vždy musí byť on tým zriaďovateľom, ale má vedieť zabezpečiť tieto služby. Tu už narážam na to, čo už bolo aj povedané mojimi kolegami ohľadom diskriminácie neverejných poskytovateľov. Naozaj aj pri poskytovaní sociálnych služieb prichádza k diskriminácii neverejných poskytovateľov tak, ako aj v školstve, pán kolega Poliačik o tom hovoril. Možno len ešte zdôrazním, že tá diskriminácia sa týka najmä školských zariadení, kde teda je úplne zrejmé, že dostávajú len isté percento z toho, čo dostávajú verejné školské zariadenia. Čiže v tomto, si myslím, že by bolo dobré raz a navždy sa dohodnúť, že neplatíme školy preto, aby tie fungovali, alebo neplatíme sociálne služby, aby ony teda existovali, ale dávame prostriedky na to, aby deti boli vzdelané, aby bolo postarané o ľudí, ktorí to potrebujú, či už v dôchodcovskom veku, alebo u zdravotne postihnutých.
Možno by bolo na čase otvoriť diskusiu aj o tom a zadefinovať, čo sú tie verejné služby, ktoré by mal štát poskytovať a v akom štandarde, a čo je to, čo je ten nadštandard, čo si môžu ľudia priplatiť, a to vo všetkých oblastiach od sociálnych služieb cez školstvo, cez zdravotníctvo. A myslím si, že takáto debata by bola namieste.
Keďže tento zákon, ako už bolo povedané, sa nedotýka až tak financovania, nebudem sa ani ja k tomu vyjadrovať, ale chcela by som možno nadviazať na to, čo povedala pani poslankyňa Vaľová, a síce že kto iný by sa mal k tomu vyjadrovať alebo venovať tejto téme ako ľudia, ktorí sú zo samosprávy, lebo rozumejú rozpočtu. Ja by som doplnila, že kto iný by mal sa podieľať na diskusii o tom, ako financovať tieto služby, ako aj tí, ktorí poskytujú tie služby, ktorí vidia a vedia, aké sú tie náklady a čo sú dennodenné starosti. Preto by som možno apelovala aj na pána ministra a na vládu. Dostal sa mi do ruky, dostala sa mi do ruky takáto žiadosť od Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb a nezávislej platformy SocioFórum, ktorí žiadajú, a budem citovať: "vládu Slovenskej republiky, aby vypracovala a predložila sociálnemu výboru na diskusiu strednodobú stratégiu financovania sociálnych služieb dlhodobej starostlivosti, krízovej intervencie a prevencie v termíne 3 mesiace pred predložením plánovej novely zákona v roku 2014 zameranej na financovanie sociálnych služieb".
Je to žiadosť alebo apel na vládu, aby naozaj bol priestor baviť sa o týchto veciach a naozaj to mať tak prediskutované, aby sa nemuselo stať, čo sa stalo aj v súčasnosti, že až po tom, čo prišli pred Národnú radu demonštrovať poskytovatelia sociálnych služieb, došlo k zmene navrhovanej novely. Čiže to by som apelovala na pána ministra.
A na záver mám ešte jednu otázku, pretože nebolo mi celkom zrejmé z tohto návrhu, kde dochádza teda k zmene poskytovania služby v domove sociálnych služieb z tej ročnej formy teda už len na týždennú ambulantnú formu, ako to bude v prípade ľudí, ktorí napríklad nemajú rodinné zázemie alebo je nevyhovujúce toto rodinné zázemie, či neexistuje možnosť pre týchto ľudí urobiť výnimku, aby im tá služba bola poskytovaná celoročne, a nielen na báze ambulantnej starostlivosti alebo týždennej, pretože ak sa nemajú kam vrátiť, ak sú to bezdomovci alebo sú to ľudia z nejakých veľmi nevhodných rodinných podmienok, tak vlastne zostávajú nám niekde visieť. Takže to by som poprosila pána ministra, ak by mohol zareagovať. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver tejto rozpravy povedať pár slov rovnako, pretože tento zákon je naozaj bytostne spojený so samosprávou, viackrát to tu bolo povedané a mám niekedy pocit, že samospráva je tu bičovaná ako niečo veľmi zlé, to, čo vlastne ubližuje všetkým, a nemôžem sa zbaviť dojmu, že je to predovšetkým účelovo povedané.
Samospráva je orgán, ktorý je volený priamo občanmi, a neviem, či je tu silnejší mandát ako práve niečo takéto. Preto samospráva je taká, ktorá preberá na seba množstvo kompetencií. Myslím si, že veľakrát dokázala efektívnejšie urobiť opatrenia, ktoré sa veľmi ťažko dali urobiť z úrovne štátu. Ja len pripomeniem oblasť školstva napríklad. Veľmi dobre viete, keď po '93. sa významne znižovala demografická krivka a ubúdalo nám čoraz viac študentov, bolo veľmi ťažké urobiť racionalizáciu v školstve a samospráva to dokázala. Dokázala sa postaviť pred ľudí, pred rodičov a povedať, nemôžeme tieto školy tu viacej zdržať, musíme ich pospájať, musíme hľadať ekonomické riešenia. Takto by som mohol pokračovať ďalej. Ale myslím si, že je to správne.
Preto je aj decentralizácia súčasťou slovenskej spoločnosti. To znamená, že mnohé kompetencie sa presúvajú z centrálnej vlády na samosprávu. A pripomeniem aj pre všetkých tých, ktorí sú proeurópsky orientovaní, že je to jedna z podmienok, ku ktorej sme sa zaviazali pri vstupe do Európskej únie. Tak, poprosím vás, naozaj, nestavajme samosprávu proti štátu a nestavajme tu dva tábory proti sebe. Hľadajme riešenia.
Samospráva sa zhostila aj v oblasti zdravotnej..., sociálnej starostlivosti. To, že sme prebrali na svoje plecia práve starostlivosť o domovy dôchodcov, ktoré sa potom pretransformovali postupne na domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov a tak ďalej, svedčí o tom, že sme reagovali na vývoj, ktorý v spoločnosti nastáva. Mnoho investícií išlo do domovov sociálnych služieb, do zariadení pre seniorov aj z európskych fondov, to chcem pripomenúť, pretože tá, ten modernizačný dlh, ktorý bol v tejto oblasti, bol enormný. Počítal sa na miliardy a sa počíta na miliardy v slovenských korunách, pretože to je fakt. Po '89. sa akosi pozabudlo na túto oblasť. Tu samospráva rovnako urobila kus práce a pokračuje v tom ďalej. A myslím si, že je to správne.
To, že nám populácia starne a že priemerný vek narastá, ale zároveň máme čoraz viac odkázaných a teraz predovšetkým odkázaných občanov, ktorí potrebujú sústavnú starostlivosť, je takisto fakt. Preto je väčší tlak na poskytovanie sociálnej..., služieb sociálnej starostlivosti.
A teraz vôbec nechcem tu brať späť alebo vracať späť tú diskusiu o tom, že aký bol začiatok, lebo všetci vieme, aký bol začiatok. Pozerajme sa do budúcnosti a je nám jasné, že tu máme viacero impulzov, ktoré potrebujeme jednoducho vyriešiť. Ako som spomínal, je tu väčší počet žiadateľov o službu sociálnu, máme tu nedostatok finančných prostriedkov v rozpočtoch obcí a miest, ktoré majú originálnu kompetenciu poskytovať sociálnu službu, a zároveň tu máme aj nález Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že ak si klient požiada o sociálnu službu v hociktorom zariadení, ktoré je zaregistrované, mal by ju dostať. Háčik celý je v tom, že je potrebné na to nájsť finančné prostriedky tak, aby to nebolo na úkor iných kompetencií, a to podotýkam ešte raz, na úkor iných kompetencií. Pretože určite nikto z vás by nebol spokojný, keby povedzme samospráva za určitých okolností sa rozhodla, dobre, tak budeme platiť všetko, čo bude, na čo bude požiadané poskytovať finančné prostriedky, ale nebudeme platiť zľavy napríklad v mestskej hromadnej doprave pre žiakov, študentov, dôchodcov, invalidov alebo v prímestskej autobusovej doprave, pretože to je takisto kompetencia samosprávy, a myslím si, že tiež významne sociálna. Aj v samotnom prerozdelení podielových daní je presne zadefinované, koľko finančných prostriedkov je v tejto oblasti určených na poskytovanie sociálnej starostlivosti.
Čiže dovolil som si tento exkurz kvôli tomu, aby som vrátil trošku tú diskusiu späť, a poprosil všetkých, aby sme nestavali verejných a neverejných poskytovateľov proti sebe tak ako pri zákone školskom, kde som mal takisto pocit a stál som tu pred vami tu z tohto pultu a rovnako som apeloval na to, nestavajte, prosím vás, neštátne školy proti verejným štátnym školám, pretože to nikomu neprospieva. Hľadajme riešenie, ako to urobiť, lebo z úst opozície som pri tomto pulte dnes nepočul ani jedno slovo na obhajobu verejných poskytovateľov. Ani jedno slovo. Mal som dokonca niekedy pocit, ako keby ste boli súčasťou nejakého združenia, ktoré hovorí čisto len o neverejných. Ale nemôžeme sa pozerať na vec iba z tohto pohľadu. A ja vám poviem aj, prečo sa nemôžeme na to pozerať, lebo poviem vám zopár čísiel. Samosprávne kraje, keď prevzali do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti domovy sociálnych služieb, tak postupne rozširovali svoje domovy sociálnych služieb a zveľaďovali a prispôsobovali sa. A dnes poskytujú, teraz hovorím len o samosprávnych krajoch, škoda, že tu není pani poslankyňa Gibalová, lebo myslím si, že by určite uvítala tieto štatistické údaje.
Samosprávne kraje dnes disponujú bez pár jednotiek 20 tisícami lôžok starostlivosti v sociálnych službách, 20 tisícami. A čo sa týka neverejných, a to znamená neštátnych, neverejní, aby aj občania pochopili, to sú tí není, tí, ktorí sa neschovávajú, že sú neverejní, prosto sú to neštátni, sú to rôzne neziskové organizácie alebo sú to aj cirkvi, tak tí disponujú so zazmluvnenými lôžkami v počte 4 400 lôžok. Dámy a páni, 20-tisíc ku 4 400 lôžok. Toto je podľa mňa veľmi dôležité, treba si to zobrať do úvahy. Čiže ťarcha poskytovania sociálnych služieb pre tých, čo to potrebujú, je predovšetkým na samospráve. A treba sa na to takto pozrieť, a preto samospráva, prirodzene, zodpovedne k tomu pristupuje, a preto požiadala ministerstvo o to, aby sme začali hľadať spôsob, ako vyriešiť tento problém financovania.
A ja predovšetkým vítam - a tá diskusia začala aj za pána ministra Mihála, to hovorím otvorene - ale ja to vítam, že dnes štát po dlhých diskusiách je ochotný vstúpiť do financovania sociálnych služieb, pretože tomu tak nebolo doteraz. Bolo to čisto len na pleciach samosprávy, ktorá to musela riešiť v rámci podielových daní. A toto je niečo, čo, si myslím, že stojí za to, aby bolo povedané tu v tejto sieni. Takže poprosím vás, nestavajme jeden, jedného proti druhým. Hľadajme spôsob, ako dospieť k nejakému riešeniu. Ja si vážim vystúpenia pána exministra Mihála, lebo bolo naozaj konštruktívne. Priznal sám, že nevedel to systémovo vyriešiť, lebo to nie je jednoduché. Nie je jednoduché nájsť na to peniaze, ale dnes sa už črtá nejaké riešenie.
Táto novela, ktorá tu je na stole, vážené dámy a páni, nie je len o financovaní. A ja som rád, že našli sa finančné prostriedky, ktoré pán minister tu deklaruje na to, aby pre budúci rok boli poskytnuté finančné prostriedky pre všetkých tých, ktorí poskytujú sociálnu starostlivosť a majú aj zmluvy na to príslušné zo zákona. Ale táto novela, vážené dámy a páni, je aj o mnohých iných veciach, ktoré sú veľmi dôležité, a tie tu vôbec neboli povedané, a keby sme ich nechali tak a neriešili ich, možno vy ste boli, vy prví, ktorí by ste prišli a by ste nás kritizovali, že to neriešime, pretože naozaj prekopať kompletne zákon a urobiť ho tak, aby vyhovoval všetkým, jednoducho nejde. To nejde. A verte mi, zdvihnite ruku v tejto sále, ktorí ste tu takí, ktorí dokážete pripraviť taký zákon, ktorý vyhovie všetkým. Zdvihnite mi ruku. Žiadna ruka. Nenájdete takého, ktorý by urobil zákon, ktorý bude vyhovovať všetkým. Jednoducho to nejde, je to ťažké. Ale to, čo sa robí v tejto novele, je podľa môjho názoru dobré aj v iných oblastiach.
Napríklad touto novelou sa plánuje zvýšiť garantované zostatky pre príjem klientovi po zaplatení úhrady a taktiež príbuzným klienta. Toto je vážna prosociálna novela, ktorú, je potrebné podotknúť, pretože ja sa priznávam, ja som bol jeden z tých, ktorý som bol proti tomu a hlásim sa k tomu hrdo, aby bolo priamo zákonom nadiktované, že klienti musia platiť 50 % ekonomicky oprávnených nákladov, pretože tým klientom mnohým ostáva už len pár centov, prepáčte, pár eur na to, aby mali v mesiaci medzi rukami na to, niečo si kúpiť, pretože nie všetci sú v tej pozícii, že sú vlastníkmi domov, bytov a tak, ako to tu bolo povedané. Drvivá väčšina je práve tá sociálna, ktorá nemá ani toto zázemie, o ktoré tu bolo v minulosti hovorené. A tu v tejto novele sa to rieši. A ja to kvitujem. A my ako verejní poskytovatelia sme rovnako za to zdvihli ruku. A mohol by som menovať množstvo ďalších opatrení, ktoré sa pripravujú v tejto novele.
Ja sa už nebudem vyjadrovať k tým veciam, ktoré tu boli povedané zo strany vystupujúcich, pani Gibalovej, pani Jurinovej. Ja vás chcem len poprosiť, skúsme odhodiť to klišé politické, ktoré tu veľakrát je veľmi citlivo a podsúvané srdcervúco, a snažme sa hľadať riešenia. Viete o tom, že všetci tí, ktorí sú aktívni v poskytovaní sociálnych služieb, tak sú za stolom a rokujú s ministerstvom tak, ako to bolo aj pri začiatkoch, keď tam bol pán Mihál. A ja si myslím, že tu je jediná šanca nájsť postupne riešenie, trvalo udržateľné riešenie na financovanie. A k tomuto sme sa všetci zaviazali, tak ako aj pri tejto novele, pri ktorej sme dlho rokovali, že chceme s týmto niečo urobiť.
A ja predovšetkým vítam túto snahu ministerstva a rovnako chcem poďakovať aj ministerstvu a osobne pánovi ministrovi Richterovi, že má odvahu, a prísť s touto novelou, ktorá, samozrejme, nemôže vyriešiť všetky problémy, ale predovšetkým vypočul nás, aby sme vyriešili tie akútne problémy, ktoré sú potrebné, aby touto novelou boli dotiahnuté. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Rád by som reagoval na viacero častí vášho vystúpenia, pán kolega, ale nestihnem to. Takže chcem povedať tú zásadnú vec. Tu vôbec nejde, pán kolega, o konflikt medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi, ale tu ide o to, že všetci klienti - či vo verejných, či u verejného poskytovateľa, alebo u neverejného - majú mať rovnaké práva. A keď sa neverejní poskytovatelia ozvú, pretože cítia sa byť ukrivdení, tak nie preto, že oni sú ukrivdení, ale preto, lebo sú v krivde ich klienti. A keď sa opozícia stavia, ako hovoríte, na stranu neverejných poskytovateľov, tak to nie je tak, že opozícia sa stavia na stranu neverejných poskytovateľov. Opozícia sa stavia na stranu klientov, ktorí sú v zariadeniach spravovaných neverejnými poskytovateľmi, či sú to neziskové organizácie alebo Katolícka charita a podobne. Čiže my bránime záujem klientov, ktorí sú diskriminovaní takým postupom samospráv, aký v praxi častokrát vidíme. A keď ste povedali, že na to nemáte peniaze vo vašom, vo vašej župe, tak pokiaľ mám dobré informácie, možno ma opravíte, Bratislavská župa a Košická župa financuje rovnako klientov alebo zariadenia neverejné, verejné, nerozlišuje, ale vo vašom tie problémy sú. Čiže možno vo vašom teda nie, ale v niektorých ďalších tie problémy sú. Čiže keď to vedia riešiť v Bratislave, v Žiline, a ako hovoríte, aj u vás, tak sa pýtam, prečo to nevedia riešiť v ďalších samosprávnych krajoch? Čiže niekde je chyba a zrejme na strane samosprávy. Ale zhodneme sa, tak ako ste povedali v ďalšej časti, že nemôže zostať v súčasnosti, keďže aj počet klientov narastá, počet ľudí, ktorí chcú čerpať sociálnu službu, jednoducho narastá možno viac ako v čase, keď sa tá decentralizácia robila, zhodneme sa, že financovanie je nedostatočné a musí do toho vstúpiť štát - a ja teda tvrdím - aj zdravotné poisťovne.

Ja by som chcela podporiť pána Blanára už len s tým, že naozaj tento zákon je veľmi ťažký a určite ho budeme viackrát meniť za toto obdobie. A treba zobrať do úvahy veľa vecí. Naozaj neverejní, verejní poskytovatelia, viete, keby sa dalo skontrolovať financovanie, hlavne oprávnené ekonomické náklady, u tých neverejných, tak vtedy sa môžme určite pobaviť o tie, o rovnakom financovaní. Takisto klient, ktorý je v tomto zariadení si musí uvedomiť, že financovanie nie je len na jeho ťarchu. Je tam viaczložkové, ale a hlavne je to o tom, že aj rodina sa musí postarať, máme to v zákone, nespĺňa sa to. A viete, hlavné také gro, ja som od nikoho z diskutujúcich nepočula, čo napr. s tými ľuďmi, ktorí sú doma? Máme veľa dôchodcov doma. Viete, možno stojí za úvahu aj taká terénna sociálna práca, opatrovateľské služby sociálne, lebo v týchto klientskych centrách a DSS-kách máme postarané o tých dôchodcov. Tá štandardizácia je rovnaká, či už u neverejných, alebo neverejných. Ale pozrite sa na tých dôchodcov, ktorí sú doma a nenavaria si tých päť jedál, jak to majú v domovoch, sociálnych službách za deň, ale navaria si jedno jedlo, ktoré jedia tri dni, musia sa sami o seba postarať. Čiže toto by som trošku nepovyšovala tieto DSS-ky pre týchto ľudí nad tých dôchodcov, ktorí naozaj nemajú tento komfort v domácom prostredí. (Potlesk.)