27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel len ctených kolegov, ktorí idú na večerné stretnutie s ruským veľvyslancom, upozorniť a dať nejaké organizačné pokyny. Stretnutie je o 19.00 hodine večer v rezidencii ruského veľvyslanca. Odchod autobusov spod schodov je o 19.00 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, ešte raz. Takže dovoľte mi na dnešnom rokovaní Národnej rady uviesť do druhého čítania vládny návrh zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.
Vládny návrh zákona je reakciou na prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a Rady. Legislatívne upravuje tie ustanovenia, ktorými sa prijímajú implementačné opatrenia potrebné na riadne a plynulé plnenie úloh, ktoré pre Slovenskú republiky vyplývajú z predmetného nariadenia.
V záujme zabezpečenia harmonizácie a procesných postupov colných orgánov... (Ruch v sále.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán podpredseda vlády, prepáčte, že vás prerušujem. Kolegyne a kolegovia, skutočne vyhlásim prestávku, a mám tú právomoc, a budeme pokračovať v rokovaní zajtra. Takže tí, čo chcete rokovať k vládnemu návrhu zákona, zostaňte v sále, tých, čo sa chcú baviť, tak prosím opustiť rokovaciu sálu. A vážte si pána ministra a podpredsedu vlády. (Reakcia z pléna.) Každého človeka by sme si mali vážiť, pani poslankyňa Vášáryová.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ja to tak beriem, bol to vtip. Dobre, do mňa sa veľa zmestí.
Takže v záujme zabezpečenia harmonizácie procesných postupov colných orgánov sa náležite upravuje aj právny režim presadzovania práva duševného vlastníctva colnými orgánmi na domácom trhu.
Predmetom úpravy predloženého vládneho návrhu zákona sú podmienky a postup pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi pri tovare, ktorý sa nachádza na domácom trhu, ďalej, niektoré vzťahy súvisiace s presadzovaním práv duševného vlastníctva colnými orgánmi pri tovare pod colným dohľadom, spôsob nakladania s tovarom, pri ktorom je podozrenie z porušovania práv duševného vlastníctva alebo ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva, a takisto aj sankcie za porušovanie práv duševného vlastníctva.
Navrhuje sa, aby vládny návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára budúceho roku z dôvodu jeho uplatňovania spolu s predmetným nariadením.
Pri prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady boli uplatnené pozmeňujúce návrhy, ktorým sa v záujme zabezpečenia proporcionality ukladania sankcií za priestupok a iný správny delikt ustanovuje spodná hranica pokuty.
Zároveň sa predmetnými pozmeňujúcimi návrhmi vykonali legislatívnotechnické úpravy vedúce k precizovaniu textu a zosúladeniu terminológie vládneho návrhu zákona s inými právnymi predpismi.
Toľko na úvod. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (tlač 713) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 846 zo 17. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská:
Odporúčali pre Národnú radu schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 257 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 363 zo dňa 20. novembra 2013 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 250 zo dňa 12. novembra 2013.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 9 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (tlač 713) vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 272 z 25. novembra 2013. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. (S úsmevom povedané.) Á, pán predseda, takže pán predseda.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Takže predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov. V prvom čítaní bol tento návrh vládneho zákona prerokovaný na 25. schôdzi 17. októbra tohto roku.
Hlavným cieľom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy je implementovanie Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Je to tzv. Fiscal Compact, ktorý sme tu spolu ratifikovali na prelome minulého roku a tohto roku.
Návrh zákona obsahuje tieto najdôležitejšie úpravy.
Ide o ustanovenia o vyrovnanom rozpočte verejnej správy, ktorými sa implementuje Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii.
Ide o zavedenie pravidla o štrukturálnom schodku verejnej správy v súlade so zmluvou, ktoré stanovuje maximálnu prípustnú hodnotu štrukturálneho deficitu na výške 0,5 % hrubého domáceho produktu.
V ďalšom návrh zákona rieši približovanie sa k strednodobému rozpočtovému cieľu stanovenému v zmluve. A zabezpečuje sa tým pádom v súlade s programom stability dosiahnutie tohto cieľa.
V ďalšom ide o ustanovenie korekčného mechanizmu pri odchýlení sa od strednodobého cieľa alebo postupu vedúceho k tomuto cieľu, korekčného mechanizmu, ktorým je návrh opatrení a určenie výdavkových limitov s cieľom znížiť štrukturálny schodok na želateľnú úroveň na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V ďalšom sa v návrhu zákona rieši rozhodnutie o prijatí opatrení. A navrhuje sa tieto opatrenia dať do kompetencie a do pôsobnosti vlády. Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmus neuplatní, zašle Národnej rade Slovenskej republiky písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení takéhoto mechanizmu.
V ďalšom sa navrhuje vymedzenie pôsobnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súvislosti s uplatňovaním korekčného mechanizmu. Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa prisudzuje pôsobnosť priebežne hodnotiť a zverejňovať, či vznikli dôvody na uplatnenie takéhoto mechanizmu a či sa v prípade, že vláda sa rozhodne o uplatnení korekčného mechanizmu, tento korekčný mechanizmus správne aj realizuje v praxi. Ministerstvo financií potom bude zverejňovať k týmto hodnoteniam taktiež svoje stanovisko.
Návrh zákona upravuje aj zjednotenie postupu pre možnosť používania taxatívne vymenovaných bežných výdavkov s princípom používania kapitálových výdavkov.
V ďalšom návrh zákona upravuje vyňatie príspevkových organizácií, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, z podmienok ustanovených vo vzťahu k pokrývaniu výrobných nákladov tržbami.
K uvedenému návrhu zákona bol predložený poslanecký pozmeňujúci návrh, ktorým sa precizuje definícia vyrovnaného rozpočtu a odkazy na predpisy Európskej únie pri postupoch pri uplatňovaní korekčného mechanizmu. Ide o technické úpravy, ktorými sa spresňuje znenie vládneho návrhu zákona predloženého už v prvom čítaní. Tento návrh reaguje na predbežné pripomienky, ktoré Európska komisia neformálne uplatnila počas prvého hodnotenia prostredníctvom Generálneho riaditeľstva pre hospodárske a finančné záležitosti, cez tzv. ECFIN. Takže naozaj je v záujme Slovenska, aby ešte počas legislatívneho procesu sme minimalizovali riziko, že Európska komisia uplatní akékoľvek oficiálne pripomienky k implementácii Fiscal Compactu, teda Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii do národného právneho poriadku.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 711), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 844 zo 17. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre zdravotníctvo.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.
Odporúčal pre Národnú radu návrh schváliť výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 88 zo dňa 30. októbra 2013.
Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 255 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 361 zo dňa 20. novembra 2013, výbor pre sociálne veci uznesením č. 86 zo dňa 21. novembra 2013 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 134 zo dňa 21. novembra 2013.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bode spoločnej správy 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ho, o bodoch spoločnej správy 1 až 5 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 711), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 270 z 25. novembra 2013. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Antona Martvoňa a Antonína Cicoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 711).
V súlade s ustanoveniami zákona o rokovacom poriadku NR SR v znení neskorších predpisov predkladáme teda nasledovný pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tlači 711 v nasledovnom znení.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z. a zákona č. 220/2011 Z. z. sa mení takto: „V § 38 odsek 2 znie: „Krajské prokuratúry sú rozpočtové organizácie, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Generálnej prokuratúry. Okresné prokuratúry sú preddavkové organizácie zapojené na rozpočet krajských prokuratúr.".".“ Doterajšie články 2 až 4 sa označia ako články 3 až 5.
Odôvodnenie.
Zákon č. 220/2011 Z. z. ustanovil v čl. I v bode 17 v § 38 ods. 2 okresné prokuratúry za rozpočtové organizácie napojené svojimi príjmami a výdavkami na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Podľa doterajšej právnej úpravy okresné prokuratúry nemali postavenie rozpočtových organizácií.
Samostatnú rozpočtovú kapitolu, v ktorej sú usporiadané príjmy a výdavky štátneho rozpočtu na prokuratúre, tvorí rozpočet Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V jej organizačnej pôsobnosti sú aj krajské prokuratúry, ktoré sú podriadenými rozpočtovými organizáciami zapojenými svojimi príjmami a výdavkami na štátny rozpočet ako taký. Okresné prokuratúry boli do nadobudnutia účinnosti zákona č. 220/2011 Z. z. preddavkovými organizáciami v zmysle § 22 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Preddavok sa poskytoval okresným prokuratúram z rozpočtu príslušnej krajskej prokuratúry v rámci jej pôsobnosti a mesačne sa zúčtovával.
Na túto skutočnosť však reagovala právna úprava v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry a tiež právna úprava ustanovená v zákone o štátnej službe. Tieto zákony ustanovili za služobné úrady iba krajské prokuratúry a Generálnu prokuratúru, pričom okresné prokuratúry už také postavenie a oprávnenia vyplývajúce z takéhoto postavenia nemajú. Zákonodarca teda na jednej strane priznal okresným prokuratúram postavenie rozpočtových organizácií, no na druhej strane ponechal na krajských prokuratúrach povinnosť finančne zabezpečovať okresné prokuratúry v plnom rozsahu v personálnej oblasti.
Čiže vznikol, dá sa povedať, taký dvojkoľajný, podľa názoru viacerých protiprávny alebo zvláštny stav, ktorý je možné odstrániť týmto návrhom novely zákona. Ide o to, aby okresné prokuratúry boli iba príspevkovými organizáciami. Rozpočtovými organizáciami teda zostanú krajské prokuratúry, ktoré prinesú zasa dobrý model, ktorý už bol aj predtým do roku 2011, kde sa dalo a, dá sa povedať, dá sa ušetriť na všetkých možných nákladoch, ktoré súvisia s tým, keď nižšie zložky organizačné sú iba rozpočtovými organizáciami. Čiže prijatie navrhovanej právnej úpravy bude mať v konečnom dôsledku pozitívny dosah na štátny rozpočet ako taký.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, minister financií, dámy a páni, dovoľte, aby som krátko vystúpil k predloženému návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Na úvod treba konštatovať, že ten pôvodný cieľ predloženého návrhu zákona je úplne v poriadku a naozaj ide predkladateľom o tom, aby bola implementovaná do národnej legislatívy Zmluva, ona má taký dlhý názov, o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. To je tá zmluva, ktorú poznáme všetci pod skráteným názvom európsky fiškálny kompakt. Za túto zmluvu, pre pripomenutie chcem povedať, sme hlasovali, ak sa nemýlim, takmer všetci. Čiže táto zmluva bola ratifikovaná alebo teda hlasovanie tu v snemovni bolo naprieč celým politickým spektrom. A preto len blázon by teraz bojoval proti implementácii takejto medzinárodnej zmluvy do národnej legislatívy. Čiže, ako som povedal v úvode, ten pôvodný cieľ predkladateľov je úplne v poriadku. A myslím, že v tom sa všetci zhodujeme.
To, čo ma ale v samotnej dikcii predloženého zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy vyrušuje a vyrušuje dosť výrazne, je to, že súčasťou spomínaného európskeho fiškálneho kompaktu je pravidlo alebo má byť zavedenie pravidla o štrukturálnom salde verejnej správy, aby sa toto pravidlo dostalo do národnej legislatívy a aby pre každú členskú krajinu bol skutočne zadefinovaný špecifický strednodobý cieľ v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu, alebo ten cieľ, ktorý sa zvykne v skratke označovať ako MTO, čiže ten meet-term objective
No na druhej strane ale platí, a to treba dodať jedným dychom, že takéto pravidlo o štrukturálnom salde verejnej správy má byť záväzné a trvalé. Teda skúsme si na úvod zapamätať túto vetu, že takéto pravidlo má byť, po prvé, záväzné a, po druhé, trvalé. To citujem z dôvodovej správy.
Zároveň toto pravidlo má obsahovať tzv. korekčný mechanizmus. To znamená, ak sa plnenie strednodobého cieľa, pokiaľ ide o štrukturálne saldo verejnej správy odkloní od toho, čo je zapísané v Programe stability, tak vtedy majú nastúpiť spomínané korekčné mechanizmy.
A teraz si skúsme rozobrať na drobné, ako sa predkladateľ vyrovnal s tou implementáciou spomínaného pravidla, hovorím teraz o korekčných mechanizmoch, do národnej legislatívy. Ten spôsob vyrovnania s touto úlohou, opakujem, ktorá vznikla priamo pristúpením Slovenskej republiky k spomínanému európskemu fiškálnemu kompaktu, akým sa vláda vysporiadala v predloženom návrhu zákona, je nasledovný.
Skutočnosť, či došlo k výraznému odchýleniu sa od strednodobého cieľa, má posudzovať priamo ministerstvo financií. V dôvodovej správe sa uvádza, že ministerstvo financií tak bude konať podľa vopred zverejneného postupu výpočtu. Možno by bolo vhodné, keby minister financií Peter Kažimír oznámil potom vo svojom vystúpení v tejto rozprave, aký to vlastne bude algoritmus. Tu sa len dočítame o tom, že bude vopred zverejnený postup výpočtu. Ja predpokladám, a dúfam, že predpokladám správne, že spomínaný postup výpočtu alebo vzorec, alebo algoritmus je dnes, v týchto chvíľach ministrovi Kažimírovi jasný a že nám ho stručne v rozprave popíše. V opačnom prípade naozaj nevieme, o čom budeme vlastne hlasovať.
A prečo o tom hovorím? Ďalej, v predloženom návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa hovorí, že vláda následne v druhom kroku rozhodne, a teraz dobre počúvajme, či tie korekčné mechanizmy spustí alebo ich vôbec nespustí, či tie korekčné mechanizmy naštartuje alebo nenaštartuje. Toto mi už príde ako výrazné odchýlenie sa od pôvodného zámeru predkladateľa, ktorý hovorí o tom v dôvodovej správe, že pravidlo má byť záväzné a trvalé. Pýtam sa, v čom záväzné a v čom trvalé má byť. Tak sme opäť urobili obrovský ústupok v tom zmysle, že ministerstvo podľa vopred zverejneného výpočtu alebo algoritmu stanoví to odchýlenie sa od strednodobého cieľa rozpočtového, pokiaľ ide o štrukturálne saldo. Ale zatiaľ ani ten algoritmus nikto nevidel. Alebo tí, ktorí ho z vás videli, dvihnite ruky. Ja som taký algoritmus nevidel. A zároveň vláda v druhom kroku rozhodne, či vôbec korekčné mechanizmy spustí. A potom takýto prístup k implementácii fiškálneho kompaktu do národnej legislatívy vyústi do tvrdenia, že pokiaľ sa vláda rozhodne nespustiť korekčné mechanizmy, tak jednoducho sa tak rozhodne a tie korekčné mechanizmy nespustí. Aké sankcie očakávajú v takomto prípade vládu Slovenskej republiky? Žiadne. Ten návrh, tak ako je predložený, hovorí o tom, že potom bude musieť vláda predložiť Národnej rade Slovenskej republiky písomné zdôvodnenie, prečo spomínané korekčné mechanizmy nespustila. Čiže bude to na ľubovôli vlády. A ja mám vážne obavy, že to dopadne presne tak ako to, keď nie tak dávno sme boli svedkami: Prvé ochranné pásmo v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa prelomilo, keď verejný dlh Slovenskej republiky prekročil 50 %. Zákon ukladá ministrovi financií povinnosť predložiť parlamentu písomné zdôvodnenie, prečo bolo prelomené. A súčasťou spomínaného písomného zdôvodnenia má byť aj návrh opatrení ministra financií alebo rezortu ministerstva financií, ktorými má vrátiť ten nežiaduci vývoj späť. A iste si dobre pamätáte, máte v dobrej čerstvej pamäti všetci prítomní, ako s tým listom minister financií Peter Kažimír naložil. Najskôr ho tu tak spomenul v rozprave, keď sa nemýlim, vtedy k úplne inému zákonu, potom ten list bol predložený finančnému výboru. Potom sme sa dožadovali všetci a hlasito sme búchali, že nech je prerokovaný tu v pléne, lebo je to naozaj vážna vec. To nie je nejaký drobný parciálny problém. Prvého ochranného pásma prelomenie v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keď verejný dlh Slovenskej republiky prekročil 50 % na sklonku minulého roka, to je naozaj vážna vec, ktorá výrazne znižuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tak sme sa dožadovali, aby minister financií prišiel do pléna, aby tu predložil to písomné zdôvodnenie, prečo dochádza k tejto odchýlke, a, to je najpodstatnejšie, aby tu v pléne predložil návrhy takých opatrení, ktoré majú zvrátiť tento nežiaduci vývoj. Nakoniec sme sa, a potvrdí to aj kolega Ivan Štefanec, nedočkali toho, aby takýto list bol tu v pléne prerokovaný. A ostalo to v takej drobnej nejakej diskusnej skupine na finančnom výbore.
Prečo túto nedávnu udalosť, ktorú si iste pamätáte spomínam? Spomínam to preto, lebo presne rovnako dopadne aj to ustanovenie, ktoré v predkladanom návrhu zákona pred chvíľočkou zdôvodnil pán minister, keď hovoril o tom, že ministerstvo financií určí, či pri vývoji štrukturálneho salda, teda schodku rozpočtu, ktorý je očistený o cyklické konjunkturálne vplyvy a ktorý je očistený o vplyv jednorazových opatrení, to je zhruba definícia štrukturálneho salda, tak ministerstvo financií podľa nejakého algoritmu, podľa nejakého výpočtu, o ktorých, opakujem, v túto chvíľu dnes nič nevieme, povie, dochádza alebo nedochádza k odkloneniu. Čiže už tu vidíte takú tú nejakú volatilitu, taký priestor na samoreguláciu, ak to chcete tak počuť, ministerstva financií a v druhom kroku, ako som už uviedol, vláda sa rozhodne, či korekčné mechanizmy spustí alebo nespustí. Ak sa rozhodne, že ich nespustí, tak celý problém bude považovať vláda Slovenskej republiky za vybavený tým, že parlamentu predloží písomné zdôvodnenie. Thats it. To je všetko. A preto tvrdím, že takýto spôsob uchopenia tej povinnosti implementovať európsky fiškálny kompakt do národnej legislatívy nie je ničím iným, len tým, že urobili sme si takú kvačku, že sme si túto povinnosť splnili, nejakým spôsobom sme tú európsku fiškálnu zmluvu implementovali do národnej legislatívy a ponechali sme naozaj ďalší vývoj udalostí plne na ľubovôli ministerstva financií a na ľubovôli vlády. Sankčné mechanizmy tu nie sú žiadne. Opakujem, ak sa vláda rozhodne nespustiť korekčné mechanizmy, no tak to oznámi písomnou formou Národnej rade. Dopadne to veľmi analogicky, veľmi podobne ako v prípade spomínaného vysvetľujúceho listu: Prvé ochranné pásmo v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti sme prelomili a ideme ďalej.
Možno bude pán minister Kažimír so mnou súhlasiť v tom, že dlhovú krízu v Európskej únii sa podarí zvládnuť vtedy, keď všetky korekčné mechanizmy a sankčné mechanizmy budú nie poloautomatické, nie politické, ale plne automatické. To znamená, odklonil si sa od strednodobého cieľa, pokiaľ ide o štrukturálne saldo, tak nastupuje, po prvé, toto, po druhé, toto, po tretie, toto. Tie mechanizmy ak majú byť naozaj efektívne, ak majú byť účinné, ak ich zmyslom naozaj má byť to, v čo všetci veríme, že zmyslom týchto mechanizmov korekčných je vrátiť naspäť vývoj verejných financií z toho nežiaduceho smeru do toho žiaduceho smeru, no tak potom naozaj by mali byť plne automatické, pokiaľ ide o ich spúšťanie. Nemôže to ostať na ľubovôli vlády, že vláda posúdi, či tie mechanizmy korekčné spustí alebo nespustí.
A druhá vec a tou budem končiť, ktorá je tam tiež na pováženie. Pri tej implementácii do národnej legislatívy, pán minister, ste urobili to, čomu sa vo výpočtovej terminológii hovorí copy-paste. Ste skopírovali doslovné znenie jedného ustanovenia európskeho fiškálneho kompaktu a proste pejsli ste ho, nakopírovali ste ho do národnej legislatívy. Ide mi o toto ustanovenie, rozpočet verejnej správy sa považuje za vyrovnaný aj v prípade, ak je už spomínaný schodok rozpočtu verejnej správy očistený o jednorazové opatrenia a hospodárske cykly, ak je tento štrukturálny schodok rovnajúci sa alebo nižší ako 0,5 % HDP. A súčasne keby tá veta skončila na tomto mieste, tak je úplne v poriadku, ale súčasne pokračuje tá veta ďalej, že zároveň sa považuje rozpočet za vyrovnaný, pokiaľ je ten štrukturálny schodok vo výške 1 % HDP. Tak má to byť 0,5 % HDP alebo 1 % HDP? A ten druhý limit schodku štrukturálneho, to 1 % sa má uplatniť vtedy (Aj to už je samo osebe na pováženie, že rozpočet sa považuje za vyrovnaný, ak je schodok 1 % HDP, to je samo osebe dosť zvláštna dikcia, ale, budiž, takto to hovorí európsky fiškálny kompakt.), ak, po prvé, dlh verejnej správy bude výrazne nižší ako 60 % HDP a, po druhé, ak žiadne veľké riziká v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií neexistujú. Čo si myslíte, kto rozhodne o tom, či tu tie riziká sú, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť, alebo nie sú, či existujú alebo neexistujú, či sú tie riziká malé alebo či sú tie riziká výrazné, zásadné? Kto o tom rozhodne? No opäť to bude ministerstvo financií. Ja si ešte pamätám éru Vladimíra Mečiara a vtedy ten jeho boj s médiami, keď malo dojsť k takzvanej autoregulácii alebo samoregulácii médií. Vidím tu takú istú analógiu, že vlastne ministerstvo opäť rozhodne o samom sebe, ministerstvo opäť rozhodne o tom, či tie riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií sú zásadné, vážnej povahy alebo či sú také, že dá sa s tým existovať, dá sa s tým žiť. Je to kľúčová vec, pretože tá má rozhodnúť o tom, či za vyrovnaný rozpočet budeme považovať taký rozpočet, ktorý má schodok štrukturálneho salda 0,5 % HDP, alebo za vyrovnaný budeme považovať taký rozpočet, ktorý má schodok štrukturálneho salda 1 % HDP, čo je dvakrát vyšší schodok. Jednotka ba mala byť dvojnásobkom 0,5, že. To je dvakrát vyšší schodok.
Takže toto sú dva také kľúčové momenty, ktoré v tej podobe akokoľvek vítam, že sa plní týmto medzinárodný záväzok, že sme pristúpili k európskemu fiškálnemu kompaktu. A z toho nám vyplývajú nejaké povinnosti. Jednou z nich je implementovať túto európsku fiškálnu zmluvu do národnej legislatívy. Teda ideme urobiť tomuto záväzku zadosť. To je dobre, to je v poriadku. Ale spôsob tejto implementácie mi príde taký alibistický, taký volatilný. Spustí vláda korekčné mechanizmy? Nespustí ich? Však to ona posúdi. Keď ich nespustí, no tak dá písomné vysvetlenie parlamentu. Dopadne to presne tak, ako to bolo pred pár mesiacmi: Prvé ochranné pásmo verejného dlhu 50 % bolo prelomené a diskutovali sme už o spomínanom vysvetľujúcom liste ministra financií.
Posledná veta. Prapôvodný cieľ, ktorý sledovali autori európskej fiškálnej zmluvy bol ten, keď sa ľubovoľná vláda ľubovoľnej členskej krajiny Európskej únie bude odkláňať od strednodobého cieľa, aby sa spustili nejaké korekčné mechanizmy. Ak ich spustenie ponecháme na ľubovôli vlády, ak vláda za to, že tie mechanizmy korekčné nespustila, bude sankcionovaná iba povinnosťou priniesť nejaký vysvetľujúci list do parlamentu, tak potom sa všetky snahy autorov európskeho fiškálneho paktu minuli účinkom. Ďakujem veľmi pekne.

Dobre. Ja by som sa rád vyjadril k rozprave, najprv k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Martvoňa, ktorý jasne podporujeme, lebo je to vlastne aj jedna zo súčastí reformy ESO z hľadiska znižovania počtu rozpočtových alebo príspevkových organizácií. To znamená, to je v priamom prenose zásah do fungovania jednej z organizácií, ktorá v danom prípade je Generálna prokuratúra, kde sa znižuje počet organizácií, ktoré pracujú s verejnými zdrojmi, z toho množstva okresných prokuratúr na počet maximálny dnes ôsmich krajských prokuratúr. Dúfam, že je to aj dôkaz jasnej línie a chuti smerovania ísť cestou znižovania počtu príspevkových a štátnych organizácií aj z pohľadu lepšieho riadenia, lepšieho narábania, efektívnejšieho narábania s verejnými zdrojmi, aj z pohľadu konkrétneho riadenia, spravovania majetku, personálnych rozhodnutí a podobne.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Kollár. Tá debata je vysoko odborná. On, samozrejme, pán poslanec Kollár nezostal nič dlžný tej svojej schopnosti kombinovať vysoko odborný postoj s istým vysielaním skepsy, negatívnych signálov, obáv, a iných depresívnych odkazov. Môžeme sa, samozrejme, o tom rozprávať dlho, dlho pri víne aj veľmi odborne na finančnom výbore.
Pravdou je, že nesúhlasím s jednou časťou výroku, že sme sa nejakým spôsobom vysporiadali s transpozíciou, de facto je to transpozícia medzinárodnej zmluvy do našej národnej legislatívy. My sme sa s ňou vysporiadali plne v súlade so znením. a potvrdzuje to predbežné stanovisko Európskej komisie, ktoré sme dokonca museli ešte dodatočne cez pozmeňujúce návrhy vo výbore implementovať, lebo k nejakým pripomienkam tam ešte došlo. A my sme sa nakoniec dohodli aj s našou národnou rozpočtovou radou, pretože my sme konzultovali tento návrh aj s rozpočtovou radou, s jej úlohou, s jej pohľadmi na vec. A my dnes máme súlad. Možno nemáme súlad úplne v ambícii, ako by to mohlo byť. Mohlo by to byť viac, mohlo by to byť naozaj úplne, úplne automatické. Ale toto znenie, ktoré je dnes na stole z hľadiska predbežného, zatiaľ neoficiálneho, ale od relevantných ľudí vyjadrenia k tomu, je to, čomu sa hovorí in comply, v súlade s textom Fiscal Compactu. A napĺňa to aj momentálne požiadavky rozpočtovej rady. Takže to je len môj odkaz na to, že je to nie nejakým spôsobom, ale v súlade s tým, čo od nás medzinárodná zmluva vyžaduje.
Tu musím povedať ešte jednu zavádzajúcu vec, že z pohľadu toho, čo je v zákone napísané, ministerstvo financií nebude posudzovať odchýlku, ono ju vyhlasuje, ono ju oznamuje, aká je tá odchýlka. A tu sme pri koreni problému, lebo treba si uvedomiť, že sme niekde na začiatku budovania nových mechanizmov, a tiež je pravdou, že nás čaká ešte dlhá cesta, aby sme vedeli sa dohodnúť na metodológii, pretože pánovi poslancovi Kollárovi určite nebude neznámy fakt, že sa roky nevieme dohodnúť s Európskou komisiou napríklad na meraní output gapu, na meraní potenciálneho produktu krajiny, ktorý v našom prípade je momentálne negatívny, či už sme podchladená ekonomika. Ale odhady a metodológie výpočtu sú rôzne. A už dnes pracujeme v podstate s troma údajmi. Jedno vyratúva rezort financií, iné číslo má rozpočtová rada a iné číslo má Európska komisia. A pokiaľ nezosúladíme metodológie, vždy budeme mať nejaké rozpory a bude tam nejaký priestor pre tvorbu ducha, kto čo dlží, kto čo nejakým spôsobom bagatelizoval a podobne.
Z toho, samozrejme, vyplýva ďalšia vec, keďže hovoríme o štrukturálnom deficite. Tam je otázka naozaj vplyvu tej cyklickej zložky ekonomiky. Tá je priamo spojená s meraním output gapu. A vy viete veľmi dobre, že my sa trápime od vstupu do Európskej únie s postupom Európskej komisie, ktorá má jednu vestu a tú istú vestu, ten istý vzorec má Francúzsko, Nemecko, Luxembursko, ktoré tým trpí, Slovensko, Rumunsko a podobne. Proste táto metodológia neplatí. Proste najjednoduchšie je to vyjadriť v tom, že u nás keď sa postaví jedna veľká fabrika, tak ten nárast hrubého domáceho produktu je zásadne vyšší, ako keď sa postaví jedna fabrika v Nemecku alebo vo Francúzsku. Sme dobiehajúce ekonomiky. Máme od prírody iné danosti z pohľadu merania potenciálneho produktu. Tu neexistuje zhoda. Všelijaké task force skupiny sa o tom roky bavia. A nevieme zatiaľ zlomiť Európsku komisiu na to, aby to bolo šité na mieru, aby sme mali istú mieru špecifikácie tejto metodológie. Pokiaľ nebude jednotná, vždy budú spory. A vysvetlím vám to. Meranie potenciálneho produktu je úplne na začiatku, lebo de facto potom ovplyvňuje tú cyklickú zložku. Potom máme druhý problém. Sú jednorazové opatrenia. Budeme tu o tom týždeň hovoriť, lebo vy budete hovoriť pri rozpočte o tom, aké je to zlé z hľadiska jednorazových opatrení. Ale, čuduj sa svete, neexistuje metodológia na to, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie. Niečo opäť iné vidíme my, iné vidí rozpočtová rada a iné vidí Európska komisia. A poviem vám tajomstvo. Požiadali sme Európsku komisiu o jasné usmernenie, nemáme usmernenie žiadne. Po mesiaci čakania nemáme jasnú metodológiu, čo je jednorazové opatrenie. Čiže, hovorím, vychádzame z nejakej reality, nie je tu nejaká otázka nejakého zlého úmyslu. Ale pokiaľ nemáme zhodu metodologickú, my sa naozaj pohybujeme, ja neviem, koľko ľudí tu zo sediacich poslancov tomuto rozumie, v oblasti štrukturálneho deficitu, ktorá je často vzdialená aj ľuďom, ktorí pracujú s verejnými financiami, ale nie sú špecificky orientovaní na problematiku metodiky ESA, merania output gapu a ekonometrických modelov. Je to veľmi, veľmi odborná vec, ktorá sa potom pretavuje ale do fatálnych dopadov, lebo napríklad rozhodnutie o tom, či budúcoročný rozpočet je expanziou alebo konsolidáciou, to bude tiež otázka. Dneska nikto nevie, ako dopadne štrukturálny deficit v roku 2013. A už vôbec nikto nevie povedať, ako dopadne v roku 2014. Sú to odhady. Sú to odhady, ktoré sú založené na rôznych metodológiách. Budeme o tom hovoriť naozaj pri rozpočte. Už dnes máte tri čísla (expanzia), 0,2, 0,5 a 0,8 %. Vyberte si. Vy si vyberiete 0,8, ja si vyberiem 0,2, kto si vyberie 0,5 %? No nedáva to dôveryhodnosť tomuto modelu. A vždycky to dáva priestor na to, aby sa niekto bránil, niekedy s dobrým, niekedy so zlým úmyslom, a dáva to priestor na to, aby niekto útočil, niekedy s dobrým, niekedy so zlým úmyslom.
Chcem ešte povedať k tomuto, že na konci dňa nie je pravdou, že tu môže vláda sa rozhodnúť a povedať: „A kašlem na korekčný mechanizmus, kašlem na empty walls stredného bytia.“ Môže to povedať. Môže napísať parlamentu list. Môžete tu vykričať tú vládu alebo toho ministra financií, ale na konci dňa príde Európska komisia a kolégium ministrov financií a rozhodne o sankcii. Tá sankcia tam je. No len o tom, či a akou mierou sme odchýlení, na konci dňa rozhodne Európska komisia na základe svojich metodologických pohľadov, a nie my, ani naša rozpočtová rada, ani ministerstvo financií, dokonca ani vážená Národná rada. Tak to je dnes. A, samozrejme, sú tam rôzne zákruty rôznych výnimiek, tých mitigačných, tých všelijakých zjemňovacích ako modelov. A tiež sú to proste aj niekedy prekvapenia. Ja som sa dozvedel posledný týždeň, že ak máte negatívny output gap viac ako 4 %, my sme k tomuto blízko, tak vlastne už nemusíte to konsolidovať o 0,5 % alebo o menšie percento. Tiež už je to taká spleť všelijakých pravidiel. Máme tu investment clause, máme tu investičnú výnimku, o ktorú žiadame. Takže hýbeme sa v priestore, ktorý nie je úplne jasný. Ale hlavne je nanovo tvorený. A chcem vám ešte povedať to, že máme tu Six-Pack, máme tu Two-Pack, máme tu Fiscal Compact, máme tu dlhovú brzdu, máme to rozpočtovú radu, máme tu Medzinárodný menový fond, OECD, Európsku komisiu, Národnú radu. My sme preregulovaní z tohto pohľadu. Sme preregulovaní z pohľadu pravidiel. Otázka je, ako táto regulácia môže na konci dňa reálne ovplyvniť to, čo chceme. Chceme mať poriadok vo verejných financiách. To snáď všetci vnímame. Môžeme mať rôzny pohľad na fázovanie, na otázku miery, automatiky tohto.
Ja sa napríklad dnes, pán poslanec Kollár, nestotožňujem s vami v názore plnej automatiky, nie z pohľadu toho, že by to nebolo čisté a jasné a spravodlivé, ale z pohľadu toho, že sa nachádzame v období, ktoré nie je pokojným zrkadlom nejakého jazera, je to búrlivé more a v tomto období potrebujeme aj ručné riadenie. Môžem vám potvrdiť zo svojej skúsenosti 18-mesačnej, že to ručné riadenie je nevyhnutné z pohľadu rôznych dopadov, poklesov samotného výkonu ekonomiky, pádov príjmov, nárastu príjmov, jednorazových opatrení, štrukturálnych opatrení. Odmietam v tejto fáze ekonomického cyklu dávať hlavu do slučky automatu, robocopa, ako to chcete nazvať, to je úplne jedno. Je to príliš nebezpečné, lebo každá krajina je iná, má svoje problémy, naša krajina ich má obzvlášť, pretože má obrovské regionálne rozdiely. Má svoje problémy. Má svoje štrukturálne problémy z hľadiska štrukturálnej nezamestnanosti, má svoje marginalizované skupiny, má svoju závislosť od vonkajšieho prostredia, ktorú z princípu nevieme ovplyvniť. A to je, samozrejme, aj pohľad možno. A je to aj skúsenosť z dohody na dlhovej brzde, za podmienok, ktoré možno po roku 2012 prekvapili, pretože opäť tu znesiem otázku, ako je možné, že pri dohadovaní o dlhovej brzde všetci, ktorí pri tom boli, si pamätajú čísla, ony sú napísané aj v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012, odhad dlhu bol 48 % aj niečo. No, a výsledok bol 52 %. A pritom bol dodržaný deficit, nič sa zo štátnych finančných aktív viac nenakúpilo, všetky záväzky sa plnili tak, ako sa mali plniť. Napriek tomu rozdiel medzi plánom a skutočnosťou boli 4 % HDP. Nedostal som doteraz od majstrov v kuchyni, ktorí vtedy vypracovali odpoveď, ako sa to mohlo stať. Mám z toho veľmi nepríjemný pocit. Mám z toho veľmi nepríjemný pocit, ako sa mohlo pracovať s údajmi, ktoré potom boli úplne odlišné. A veľmi dobre viete, že tie čísla sme nezhoršili. To je jasné aj zo záverečného účtu a z ďalších podkladov.
Takže toľkoto. Ja si myslím, že sme na začiatku cesty, sme na začiatku procedúry, máme prvé skúsenosti z porovnávania si štátnych rozpočtov. Minulý týždeň som mal možnosť sedieť na mítingu ministrov eurozóny, kde sa prvýkrát v histórii vlastne hodnotili rozpočty jednotlivých krajín. Je to prvotná originálna skúsenosť, ale možno rozpačitá vnútri kolektívu a dobrá z hľadiska toho smerovania, z hľadiska toho, že sa dá postupnými krokmi vynucovať disciplína a porovnávanie si cieľov a koordinácia hospodárskych politík. Dobrým príkladom toho je otvorená debata o prebytku na bežnom účte Nemecka a vlastne téma grilovanie veľkého Nemecka, ktoré nastane v najbližších mesiacoch na tému, čo má robiť Nemecko ďalej, aby nespôsobovalo globálne nerovnováhy z pohľadu toho, či má viac stimulovať vlastný dopyt alebo nemá stimulovať vlastný dopyt alebo či je to len problém Nemecka a či jediným víťazom krízy má byť iba náš priateľ, ale z tohto pohľadu aj partner Nemecko v eurozóne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Účelom novelizácie zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je skvalitnenie regulačného rámca rozpočtov územnej samosprávy a posilnenie ich rozpočtovej disciplíny ako stabilizačnej súčasti rozpočtu verejnej správy.
Navrhované zmeny a doplnky sa týkajú ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé etapy rozpočtového procesu od zostavovania rozpočtu, podmienky hospodárenia počas rozpočtového provizória, prijímania návratných zdrojov financovania, ako aj ustanovenie o ozdravnom režime a nútenej správe.
Konkrétne ide hlavne o tieto navrhované zmeny.
Na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy budú obce a vyššie územné celky poskytovať údaje prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávy tzv. RIS.SAM v správe ministerstva financií, čím sa zabezpečí dostupnosť údajov o ich rozpočtoch v skrátenom čase. Je to revolučná vec, dodnes posledný rok v offline režime je rok 2013. My sa reálne dozvieme výsledky hospodárenia samospráv niekedy koncom februára. Po napojení samospráv na tento informačný systém by sme mali mať de facto online informácie o výsledkoch hospodárenia obcí.
V ďalšom návrh novely umožňuje rozhodnúť obecnému zastupiteľstvu obce do 2 tisíc obyvateľov o neuplatňovaní programovej štruktúry v rozpočte obce, čo v prípade malých obcí znižuje administratívnu záťaž odborného aparátu, ako aj jednotlivých orgánov obce. Ide vyslovene o požiadavku ZMOS-u, kde ich programové rozpočtovanie z hľadiska jeho formalizmu a kvality zaťažuje, takže malé obce do 2 tisíc obyvateľov sa budú môcť sami rozhodnúť, či budú alebo nebudú programovo rozpočtovať.
V záujme predvídateľného vývoja parametrov rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy sa limituje vykonávanie rozpočtovaných opatrení s negatívnym dopadom na rozpočet obce alebo vyššieho územného celku len do konca augusta príslušného rozpočtového roku, tu došlo k zmene pozmeňujúcim návrhom, pôvodný návrh bol 30 jún.
Časovo sa ohraničuje trvanie rozpočtového provizória maximálne do konca príslušného rozpočtového roka s cieľom, aby prípadné ďalšie rozpočtové provizórium vychádzalo vždy zo schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka.
Zároveň sa obmedzuje poskytovanie dotácií z rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku počas rozpočtového provizória na základe rozhodnutia ich orgánov, výnimkou sú dotácie poskytované na základe osobitných predpisov. Je tu evidentný tlak na to, aby obce nezotrvávali dobrovoľne v rozpočtovom provizóriu, len tak, lebo im to vyhovuje.
Regulácia sa bude vzťahovať aj na záväzky z investičných dodávateľských úverov, ktorých splácanie zaťažuje rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Limit výšky splátok vo vzťahu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho rozpočtového roka návrh ponecháva na úrovni 25 %, avšak z inej základne, zo základne skutočných bežných príjmov, po novom pre účely regulácie z tejto základne budú odpočítané dotácie od iného subjektu verejnej správy, z Európskej únie a podobne. V tomto prípade ide napríklad aj o prostriedky na náklady preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sa neodpočítavali, pričom to nie sú zdroje, ktoré by mohli subjekty územnej samosprávy použiť napríklad, ak ide o splácanie prijatých úverov.
V súvislosti s reguláciou dlhu obcí a vyšších územných celkov v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti sa navrhuje doplnenie nových opatrení, ktoré sú orgány samosprávy povinné zabezpečiť, ak celková suma ich dlhu dosiahne hranicu 50 % a viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.
V nadväznosti na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti návrh novely ustanovuje, že ozdravný režim a nútená správa sa budú rovnako ako pri obciach uplatňovať aj v podmienkach hospodárenia vyšších územných celkov.
Zároveň sa upravuje aj postavenie mestských častí, ktoré sú právnickými osobami, v rámci nútenej správy tak, že v prípade splnenia zákonných podmienok na zavedenie nútenej správy túto zavedie mesto Bratislava a mesto Košice z dôvodu potreby riešenia tohto stavu orgánmi samosprávy týchto miest. Vyplýva to zo špecifického postavenia Bratislavy a Košíc a množstva ich mestských častí.
V nadväznosti na dohodu medzi vládou Slovenskej republiky a Združením miest a obcí Slovenska na úpravách niektorých ustanovení očakávame, že v tomto zmysle budú predložené v rámci rozpravy poslanecké pozmeňujúce návrhy. Týka sa to napríklad aj zmeny toho termínu z 30. júna na koniec augusta. Ide o možnosť úprav rozpočtov obcí negatívnym smerom so záťažou na zhoršenie hospodárenia.
Toľko na úvod. Ďakujem.