27. schôdza

Dobre, ja by som v túto podvečernú hodinu teda pokračoval v dialógu s pánom poslancom Kollárom pokúsim sa o to, i keď tu už išiel trošku ďalej. A musím povedať, že sa nechal zlákať na cestu traviča studní, pretože musím povedať, že pre žiadnu vládu nie je komfortné, ak stavovská organizácia zástupcov samospráv vyjadrí jasný nesúhlas s nejakým legislatívnym postupom, zámerom alebo s nejakým postupom vlády.
A z tohto pohľadu musím povedať, že my, samozrejme, vieme, že vaša strana, nová strana, v ktorej momentálne spočívate, sa tešila tomu sporu. A dokonca cez niektorých konkrétnych primátorov rada prikladala do kotla na takom jednom zhromaždení, kde bola dokonca vyhlásená možnosť štrajkovej pohotovosti ZMOS-u. Ináč, bola to bezprostredná reakcia na dohodu valorizácie platu, aby sme si trošku pripomenuli nejako aj reálie. A z tohto pohľadu je mne úplne jasné, že vám ako opozičným predstaviteľom nevyhovuje dohoda, dohoda so sociálnymi partnermi bez ohľadu na to, či sú to odborári, či je to ZMOS, ktorý váhou častí na verejných financiách, má proste signifikantnú úlohu, ale aj službami, aj tou samotnou podstatou, ktorú pre občanov tejto krajiny primátori, starostovia, obecné zastupiteľstvá robia, má to proste význam, majú vplyv, majú vplyv politický, majú vplyv aj na životy ľudí. Ale takisto vám nevyhovuje dohoda zo zamestnávateľmi, ako ju my robíme. Proste vám vyhovuje konflikt. A to je princíp opozície. A z tohto pohľadu mne je úplne jasné, že sa radi hrabete v odpadkoch a máte radi krvavé príbehy.
Na druhej strane si myslím, že som zachytil rácio nejaké, ktoré si uvedomujete, pretože prišli ste z racionálneho prostredia, silne firemného, prostredia, ktoré si musí uvedomovať, že v prípade 2 900 subjektov, ktoré sú súčasťou verejných financií, to znamená, so svojimi hospodárskymi výsledkami priamo vstupujú do záväzkov, ktoré sú dané medzinárodne, napríklad aj do záväzkov o štrukturálnom deficite, o plnení nominálnych cieľov, o plnení výstupu z procesu nadmerného deficitu, o plnení cieľov, nárastu fixného kapitálu v krajine, množstva, množstva parametrov, ktoré proste máme, mali by sme ich plniť, preto nie, aby sme boli lepší, ale preto, aby sa v tejto krajine lepšie žilo. Ak máte na druhej strane 2 900 subjektov, tak sa snažíte o istú mieru vypočítateľnosti správania. Tá miera vypočítateľnosti v kultúrnom prostredí, ktorým Slovensko disponuje, je v zásade daná zákonmi a reguláciou ako takou. To znamená, máme ešte veľmi ďaleko od nejakej autoregulácie. Aj na Mečiara ste si tuším spomenuli v tom prejave. Takže je to ďaleko od nejakých zásadných prejavov vlastných rozhodnutí strany SMER, ktoré mali smerovať k nejakému dobrému cieľu.
Je pravdou, že sme podpísali memorandum minulý rok, je pravdou, že sme dosiahli dohodu aj v roku 2009, ak si dobre proste pamätám, a to už vy neradi pripomínate, kde sme znížili daňové zaťaženie pre obyvateľstvo, pretože sme zásadným spôsobom (o 20 %) zvýšili odpočítateľnú položku. My sme sa vtedy správali tak, ako sa vtedy písalo v učebniciach, ako máte sa správať, keď máte dopytovú krízu, keď máte mať výpadok, máte výpadok dopytu, to znamená, stimulujete dopyt, cez verejný dopyt aj cez súkromný dopyt v danom prípade. Čiže sme ponechali viac peňazí občanom. Tým, že sme ponechali viac peňazí občanom, obrali sme vtedy dohodou samosprávu o veľké peniaze. A vtedy sme im dovolili uvoľniť v podstate rezervy dočasne na používanie, na krytie bežných výdavkov, čo malo aj potom nemalý dopad v deficite v roku 2009. Bola to dohoda.
A vy radi robíte medzinárodné porovnania. A ja vám možno aj v súvislosti s rozpočtom tuto vznesiem zopár príkladov toho, že v rokoch 2009 a 2010 v celej Európskej únii bola situácia rovnaká, nárast deficitov, nárast štrukturálnych deficitov, prepad ekonomických aktivít vo všetkých krajinách v danom roku nielen v Európe, ale aj v celom svete bol skoro identický.
V roku 2009 sme dosiahli prepad ekonomického rastu skoro 5 % alebo okolo 5 %, rok predtým sme mali ten rast skoro 7 %, čiže šokovou terapiou sme sa dostali z plus 7 do mínus 5, je to 12 percentuálnych bodov. Je to šok. Je to ako vo firme, keď vám proste vypadnú na trištvrte roka objednávky. Samozrejme, to malo dopad na pokles príjmov. A, samozrejme, v rámci zákona, štátny rozpočet je naozaj zákon, ktorý sa musí vysporiadať hlavne s riešením, principiálnosťou riešenia deficitu a spôsobom vyriešenia toho deficitu, tak musel sem prísť vtedajší minister financií s tým, že sa v rámci zákona musel vysporiadať s vyšším deficitom.
Mimochodom, to isté urobil minister Mikloš s iným príbehom, tiež s vami ako s predsedom rozpočtového výboru v roku 2010, ak si pamätám. Novelizoval sa zákon o rozpočte tiež s iným príbehom, teda s tým príbehom bol zase, samozrejme, SMER a predchádzajúca vláda, tu už neboli ekonomické ťažkosti, ale bola tu táto novela bez akýchkoľvek zmien na strane výdavkov. Vieme veľmi dobre o tom. Ja si pamätám aj vaše vyjadrenie o zvyklosti nových vlád čistiť, upratovať. Proste niekto stál na plynovom pedáli a proste bustoval, tlačil tie výdavky, maximalizoval ich, aby potom mohol byť zahrnutý na druhý rok, lebo znížil deficit. To je proste priehľadný príklad, ktorý sa ťažko vysvetľuje verejnosti. Je to taká hra, vy ste to sám spomenuli, nastupujúcich vlád, kde sa upratuje, hádže sa, zvyšujú sa deficity, hádže sa to na predchádzajúce vlády. My sme ten luxus v roku 2012 nemali, boli sme v procedúre, musíme plniť ciele. Už sme naozaj tento luxus upratovania a obviňovania nemali. A dokonca o mne vám to môžem povedať. Nemám to v genetickej výbave, aby som to hádzal stále na niekoho. Všetci vedia, kto za čo môže.
Takže so ZMOS-om to je ťažké a so ZMOS-om to bude ťažké, lebo, ako to zvyknem hovoriť a zopakujem to, sme pri rovnakom kŕmidle a pri ňom je tlačenica, majú svoje ciele a majú svoje politické cykly aj iné cykly a spravujú financie, spravujú financie rôznym spôsobom s rôznou mierou kontroly, môžeme hovoriť aj o tom, o efektivite, videl som pamflety o tom, ako šetrí samospráva, ako šetrí štát, v pohode, inak, to by sme potom museli do tých výdavkov si zobrať aj diel polície, diel armády, diel, ktorým sa štát stará o nezamestnaných, o marginalizované skupiny, o hmotnú núdzu, o zdravotníctvo. No toto všetko samospráva, samozrejme, nemá na krku. Má mnoho iných svojich problémov. A je to večná debata o tom, či má málo alebo veľa peňazí.
Problémom, ktorý tu ale je, a to budem hovoriť stále otvorene a kolegovia zo samosprávy nemusia to nahlas uznať, ale vedia, že im to hovorím priamo do očí, kvalita rozpočtovania a kvalita realizácie rozpočtu. Problémom je, že všetci hlásame, že potrebujeme byť disciplinovaní. Reakcia po zbere údajov, bolo to v roku 2008 a je to aj tento rok, je vždycky opačná. Čiže rozpočty sa zhoršujú, vždycky si tam niekto vytvára nejaký bachor alebo nejaký vankúš na to, aby mohol minúť ešte viac. Realitou aj je v posledných dvoch rokoch, že rozpočty a realita boli vždycky odlišné, bolo to o 200 mil. eur, o obrovskú čiastku, chvalabohu, v predchádzajúcich rokoch, v tej lepšej časti, to znamená, výsledky boli lepšie, ako sa rozpočtovalo. Tento rok je to identické. To znamená, zber údajov hovorí o tom, že to dopadne zle. My teraz máme povinnosť, samozrejme, vzhľadom na to, že cúvame do garáže, ktorá má rozmer 3 %, vytvárať si vankúš na to, aby sme absorbovali aj hospodárenie samospráv v tom, o čom my vieme, ale výsledok môže byť oveľa lepší, lebo taká bola prax minulých rokov.
A to, o čo sa snažíme, nie je nič iné, len miera vypočítateľného správania, ktorá je pri 2 900 subjektoch rôznych farieb pletí, rôznej gramotnosti, rôznych pohľadov na svet, rôznej závislosti, nezávislosti od centrálnej vlády, veľmi rôzna. Čiže je to úmysel ísť dopredu, nie je to žiadny automat. A máte pravdu, že na konci dňa tam bude obecné zastupiteľstvo, ktoré nejakým spôsobom rozhodne. Je to snaha o vypočítateľnosť, o poznanie toho prostredia, o to, aby sme mali čo najviac informácií, aby sme mohli rátať s pozitívnym, negatívnymi dopadmi rozpočtu obcí, lebo sú toho súčasťou. A vaše vlasy by boli ešte belšie, keby ste museli rátať a každý rok sa dozvedieť vo februári ďalšieho roku, ako dopadne hospodárenie obcí. Dvadsať rokov fungovania v tejto krajine fungujeme tak, že to nevieme. Ja dnes neviem, ako skončí hospodárenie samospráv. Dozviem sa to koncom februára. Bohužiaľ, taká je realita. Ďakujem.

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 610, spoločná správa výborov má tlač 610a.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odôvodnite vládny návrh zákona.

Ďakujem pekne. Predkladaným návrhom zákona sa v záujme zlepšenia a zatraktívnenia podnikateľského prostredia s cieľom priniesť inovatívne možnosti a ponuky stimulujúce podnikanie v našej krajine zavádza inštitút záväzného stanoviska v daňovej oblasti, ktorým sa má dosiahnuť zvýšenie právnej istoty daňových subjektov pri ich podnikaní v našej krajine.
Upravujú sa tiež niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.
V záujme odbúrania administratívnej náročnosti sa pri registračnom konaní navrhuje vypustiť oznamovanie niektorých doteraz povinných údajov.
Tiež sa navrhuje, aby správca dane mohol vrátiť alebo preúčtovať platbu, ktorú zaplatil daňový subjekt na účet iného daňového subjektu, ak o to daňový subjekt požiada.
V súvislosti s novelou daňového poriadku sa zároveň novelizuje zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a zákon o regulácii v sieťových odvetviach.
Na rokovaniach výborov boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahom je úprava daňového tajomstva, keď po novom na webovom sídle Finančného riaditeľstva alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov bude môcť prezident finančnej správy zverejniť informácie o porušení povinností ustanovených daňovými zákonmi. Je to novinka, ktorá bude môcť umožniť finančnej správe už naozaj aj identifikovať konkrétnych hriešnikov pri jednotlivých porušeniach pravidiel.
Ďalej sa navrhuje umožniť správcovi dane oznámiť osobe, ktorá uhradila platbu omylom na účet iného daňového subjektu, údaje o tomto daňovom subjekte, a to za účelom vymáhania tejto platby, ako neoprávnené obohatenie. Cieľom je, aby sa predišlo chybným platbám dane. Finančné riaditeľstvo na svojom web sídle sprístupní po zadaní identifikačných údajov daňového subjektu jeho číslo účtu, ktoré bolo správcom dane pridelené na platbu dane.
V ďalšom návrh zákona precizuje ustanovenie o vrátení alebo preúčtovaní platby tomu, kto ju zaplatil na účet iného daňového subjektu, tak, aby nebolo možné vrátiť takú platbu, ktorá bola podľa zákona použitá na nedoplatky, resp. na exekučné náklady s cieľom predísť zneužitiu tohto inštitútu na vyhýbanie sa plateniu daní.
Novým znením v čl. II sa navrhuje predlžiť lehotu, počas ktorej fyzické osoby budú mať právo bezodplatne ponúknuť svoje zaknihované cenné papiere, tzv. cenné papiere Fondu národného majetku, až do 31. decembra 2014.
V čl. III sa s ohľadom na opodstatnenosť trvania konsolidácie verejných financií navrhuje zmena posledného odvodového obdobia v prípade osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, posúva sa až na december to posledné odvodové obdobie roku 2016.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Jaroslavovi Demianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 610), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada svojím uznesením č. 730 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 260 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 359 zo dňa 20. novembra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 248 zo dňa 12. novembra 2013 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 139 zo dňa 21. novembra 2013.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 14 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 610), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 268 z 25. novembra tohto roku. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Juraja Miškova. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, vzhľadom na pokročilú večernú hodinu nebudem opakovať argumenty, s ktorými som vystúpil v prvom čítaní novely zákona č. 563/2009 a ktoré sa týkali nepriamej novely zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Dovoľte mi ale aspoň možno povedať tri veci k uvedenej skutočnosti.
Po prvé. Princíp, že subjekt, ktorý patrí medzi regulované subjekty, nemá mať nedoplatky voči štátu, obzvlášť vtedy, ak ide o subjekt, ktorý poberá dotáciu od štátu vo forme príplatku za výrobu elektrickej energie, považujem v zásade za správny.
Po druhé. V prípade, že chce Úrad pre reguláciu sieťových odvetví preverovať iba uvedenú skutočnosť, to znamená skutočnosť, či subjekt, ktorý podlieha regulácii podľa zákona č. 250/2012 Z. z. nemá nedoplatky voči štátu, čiže v prípade, že ÚRSO chce preverovať túto skutočnosť, je potrebné prijať také znenie zákona, ktoré uloží regulovanému subjektu, konkrétne teda prijímateľovi dotácie povinnosť predkladať, a pokojne, nech sa to robí aj na ročnej báze, doklady, ktoré budú potvrdením ich bezzáväzkového vzťahu voči štátu.
Po tretie. Domnievam sa, a dodám, že na základe mne známych skutočností a vlastných skúseností sa domnievam celkom oprávnene, že motívom tejto nepriamej novely sú chúťky pána Holjenčíka, sťaby šéfa ÚRSO, vstupovať do účtovníctva regulovaných subjektov. Hovorím to na základe vlastnej skúsenosti, keď pán Holjenčík počas môjho pôsobenia na ministerstve naznačoval, že by takáto možnosť, ktorá by mu bola poskytnutá, mu prišla veľmi vhod. Formulácia, ktorá je uvedená v predkladanom zákone o daňovom poriadku, je veľmi široká. Ja ju ešte raz prečítam. To znamená, že úrad vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov voči štátu, čiže „vykonáva zisťovanie“, formulácia je to naozaj veľmi široká a umožňuje veľmi svojvoľný výklad prijatého ustanovenia. A vzhľadom na moju osobnú skúsenosť s predsedom ÚRSO a na to, že ho poznám, si jednoducho myslím, že pán Holjenčík si toto bude vykladať naozaj po svojom a umožní mu vami prijatá novela vstupovať do účtovníctva regulovaných subjektov.
Preto podávam pozmeňujúci návrh, ktorý si teraz dovolím prečítať.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Čl. IV sa vypúšťa. Doterajší čl. V sa označuje ako čl. IV.
Odôvodnenie.
Navrhovanou novelou zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach má Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach (ďalej len „úrad") dostať novú právomoc, a síce „vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa osobitného predpisu“.
Inými slovami, tento úrad má vstupovať do účtovníctva regulovaných firiem a „kontrolovať", či majú tieto subjekty splnené svoje daňové či odvodové povinnosti a podobne. Návrh zákona neuvádza, akým spôsobom bude táto kontrola zo strany úradu vykonávaná, ktorí zamestnanci úradu budú na túto činnosť oprávnení, aký má byť procesný postup pri výkone tejto kontroly, ako je možné naložiť s výsledkami kontroly, odvolať sa voči nim, vykonať nápravu, v akej lehote a ktorý štátny orgán skontroluje vykonanie nápravy a tak ďalej a tak ďalej.
Tento pokus sa nedá nazvať inak, ako pokus o vpašovanie ustanovenia, podľa ktorého sa úrad bude môcť dostať do dokladov regulovaných firiem, do ktorých by za iných okolností, pri výkone pôsobností, na ktoré bol tento úrad zriadený, prístup nemal. To, čo má podľa predloženého návrhu novely úrad kontrolovať, totiž patrí do pôsobnosti úplne iných orgánov a je to zásadne iná pôsobnosť, než na výkon ktorých bol tento úrad zriadený. Takáto pôsobnosť mu nepatrí a patriť nemá. Preto navrhujeme vypustenie tohto článku z návrhu novely zákona o správe daní (daňového poriadku). Mimochodom, s predmetom navrhovaného zákona nemá nič spoločné.
Koniec pozmeňujúceho návrhu, ktorý týmto podávam.
Takže už len v krátkosti záver. Čakal som po prvom čítaní, že možno cez výbory bude táto sporná nepriama novela zo zákona vypustená. Nestalo sa tak. Tak som považoval za svoju povinnosť vystúpiť v druhom čítaní a podať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne, prajem príjemný večer.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec, myslíte, že za štyri minúty to stihnete? (Reakcia poslanca.) Takže prerušujem dnešné rokovanie a zajtra ráno budeme pokračovať rozpravou k tomuto návrhu zákona. V rozprave vystúpi hneď o 9.00 hodine pán poslanec Kollár. Pekný večer všetkým prajem.

(Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani podpredsedníčka Erika Jurinová, páni poslanci Milan Géci, Vladimír Matejička, László Sólymos, Richard Vašečka. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Eva Horváthová a František Šebej.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa daňový poriadok, tlač 610. Pán podpredseda vlády už zaujal svoje miesto, Peter Kažimír, aj spravodajca je na svojom mieste. Do rozpravy je ústne prihlásený poslanec Jozef Kollár, ktorému dávam slovo. Pán poslanec Kollár nie je prítomný, stráca poradie. Nie je prítomný, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2000 Z. z. (pozn. prepis.: správne má byť "zákon č. 595/2003 Z. z.") o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 613. Spoločná správa výborov má tlač 613a. Odovzdávam slovo pánovi ministrovi financií, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči, pán minister.

(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 613.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Prajem všetkým príjemné dobré ráno. No a dovoľte mi, aby som sa vyjadril teda k zákonu, pri ktorom sa asi zdržíme niekoľko hodín až dní a dovoľte mi teda, aby som uviedol návrh novely zákona o dani, dani z príjmov.
Táto novela naozaj z hľadiska svojho obsahu obsahuje niekoľko, je tam niekoľko odkazov, ktoré, na ktoré sa treba kľúčovo sústrediť a musím povedať, že z hľadiska úvodného celého legislatívneho procesu tým kľúčom, na základe ktorého boli vytvárané jednotlivé legislatívne zmeny, je tvorba priaznivého a stabilného podnikateľského prostredia. Lebo určite si dobre pamätáte, že som vlastne len minulý mesiac ukončil celú legislatívnu púť asi s dvanástimi zákonmi, ktoré sa týkali lepšieho podnikateľského prostredia, hlavne znižovania administratívnej náročnosti. Týkalo sa to zákonov o účtovníctve, rôznych typov spotrebných daní. Podobný úmysel je aj v tomto zákone a ja vám vlastne len opíšem niekoľko opatrení, ktoré smerujú práve k oblasti znižovania administratívnej záťaže a tým pádom aj zlepšenia nášho daňového systému z pohľadu aj hodnotenia medzinárodných inštitúcií, rôznych ratingov z hľadiska toho, koľko, koľko hodín strávia podnikatelia na vyplňovaní daňových priznaní, aká náročná, ako náročná je vôbec agenda daní na Slovensku a viete, že roky napriek rôznym typom daňových reforiem v tejto oblasti naozaj zaostávame.
Čiže v návrhu tohto zákona je zjednodušenie a zjednotenie evidencie preukázateľných príjmov a výdavkov pre fyzické osoby podnikateľov. V ďalšom ide o zrušenie oznamovacej povinnosti pri platbách v hotovosti vzhľadom na prijatie zákona obmedzujúceho platby v hotovosti. Rušíme vlastne ďalšiu povinnosť, ktorá obťažovala podnikateľov a vzhľadom na obmedzenie hotovostných platieb pokračovanie tohto, tejto povinnosti je podľa nás zbytočné a dubiózne. Zrušením, ďalej navrhujeme zrušiť oznamovaciu povinnosť začatia a ukončenia nezahrňovania kurzových rozdielov vznikajúcich v účtovníctve z dôvodu nezrealizovaného inkasa pohľadávok alebo neuhradených platieb záväzkov. Ďalej, zvyšujeme spodnú hranicu pre platenie preddavkov na daň u právnických osôb na úroveň hranice pre platenie preddavkov na daň u fyzických osôb na 2,5-tisíc eur.
Asi si budete pamätať, že minulý rok sme v zhode s kolegami z SDKÚ v podstate zvýšili hranicu na 2,5-tisíc pre fyzické osoby podnikateľov. Teraz navrhujeme túto hranicu zjednotiť, čiže 2,5-tisíc eur, až nad túto hranicu sa začínajú platiť preddavky potom po novom.
A takisto navrhujeme zjednodušiť poukazovanie dvojpercentného podielu zaplatenej dane zamestnancom prostredníctvom hlásenia u zamestnávateľa. Ide o spôsob, dobrý deň, (reakcia na okoloidúceho poslanca) asignácie, kde je stále obrovský priestor na asignáciu, ktorá pomôže tretiemu sektoru hlavne u fyzických osôb, kde tá administrácia je komplikovaná a podľa nás toto opatrenie umožní druhému sektoru získať viac peňazí práve z asignácie fyzických osôb.
To, čo je druhou oblasťou, ktorej sa v novele zákona venujeme, je naozaj nekompromisný a koncepčný boj proti daňovým únikom. Viete, že to je nekonečný príbeh, ktorý myslíme smrteľne vážne a aj preto navrhujeme zavedenie zvýšenej zrážkovej dane vo výške 35 % na vybrané druhy príjmov vyplácané ne rezidentom so sídlom alebo trvalým pobytom v nezmluvných štátoch. Ide v podstate o tie známe nezmluvné štáty, aby som vám to preložil do slovenského jazyka, ide o tie klasické daňové raje, ktoré nemajú so zvyškom sveta vlastne žiadnu zmluvnú základňu a tým pádom sa využíva tá anonymita pôsobenia v týchto krajinách aj na potenciálne daňové úniky. To znamená, krajiny, ktoré nebudú mať so Slovenskom žiadnu zmluvu o výmene daňových informácií, alebo nebudú mať uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, to znamená, nebudú mať žiadny kontakt daňové správy týchto dvoch krajín medzi sebou, tam akýkoľvek prevod do tejto krajiny bude zaťažený zrážkou dane 35 percentami.
No a v ďalšom sa venujeme aj otázke zvýšenia právnej istoty daňovníkov a to je podľa nás tiež súčasť atraktivity podnikateľského prostredia. Upravujeme základne, z ktorých sa stanovuje nepeňažný príjem vo výške 1 % pri používaní motorového vozidla zamestnancom na služobné, aj súkromné účely. Tento text neznie veľmi sexi, ale ide o veľmi zaujímavú tému. Ide o používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely, čo všetci vieme, že zo zákona sa to má robiť a zas na druhej strane vieme, že sa to vo veľkých, vo veľkej časti prípadov nedeje. Podľa nás motiváciou, aby sa tak dialo, aby si naozaj daňovníci zarátavali ako nepeňažný príjem používanie súkromného motorového vozidla, je aj to, že to jedno percento chceme upraviť nie z obstarávacej ceny, ale postupne z amortizovanej ceny. To znamená, tá záťaž bude nižšia. Úplne logicky, u staršieho auta, ktoré sa bude používať na súkromné účely, tá záťaž nebude rovnaká, ako u nového auta, hej? Doteraz to bolo stabilné jedno percento, čo naozaj odpudzovalo a možno aj právom z tohto pohľadu. Takže toto je úľava, ktorá ináč aj stojí nie málo, nie málo peňazí, je to asi 7 mil. eur.
Ďalej navrhujeme zjednotenie podmienok pre zahrnutie záväzkov a pohľadávok po lehote splatnosti do základu dane. Toto je zasa záležitosť, ktorá sa týka veľkého, veľkého problému nášho biznisu a to je druhotnej platobnej neschopnosti. Ak si dobre pamätáte a kto sa trošku vyzná v účtovníctve, už dnes kto má, kto má záväzok, si ho môže, a nemá ten záväzok zaplatený, môže si ho postupne daňovo, daňovo odpočítavať, tuším v sadzbách 20, 30 a 50 % v troch rokoch. No ale my sa snažíme teraz to urobiť symetricky. To znamená, a kto má aj záväzok, tak postupne si ho bude musieť dávať von z nákladov. To znamená, bude to postupne pripočítateľná položka k daňovému základu. Čiže ak neplatíte, máte vystavenú faktúru, faktúru máte zahrnutú automaticky v daňových výdavkoch, tak postupne v troch rokoch si budete musieť pripočítať k daňovému základu, odviesť z neho daň, čo podľa nás je motivácia k tomu, aby si firmy platili svoje povinnosti a je to len symetrické k tej druhej strane, k tomu, kto má svoju pohľadávku nezaplatenú a má daňovú výhodu. Tak podľa nás je to fér, fér prístup.
V ďalšom je to úprava v oblasti finančného prenájmu v nadväznosti na ponechanie zrýchleného leasingového odpisovania. Takže tiež nič, čo by malo vadiť prostrediu. No a takisto paušalizujeme výdavky na pohonné látky pre fyzické osoby, podnikateľov v prípade použitia motorového vozidla nezahrnutého do obchodného majetku. Asi si pamätáte, v roku 2009 sme, tuším, zaviedli možnosť paušálneho odpočítavania výdavkov na pohonné hmoty. Opäť stará známa vec, kniha jázd v prípade často falšovaná, manipulovaná, zaviedli sme nejaký mechanizmus, kde v podstate súčet všetkých výdavkov mínus nejaké percento je zjednodušená forma uplatnenia týchto výdavkov. Neplatilo to pre tých, ktorí používali svoje súkromné vozidlo pre tieto účely, čiže dopĺňame tú možnosť aj pre takúto formu používania auta na podnikanie. Dobre.
V ďalšom v predmetnom návrhu novely zákona, ktorým sa mení zákon 564/2004 o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení nejakých ďalších zákonov sa navrhuje ustanovenie termínu na akceptovanie prípadných opráv údajov poskytnutých prostredníctvom štatistického úradu. Časové ohraničenie zvýši tlak na kontrolu údajov a na čo najrýchlejšie vykonanie prípadných opráv s pozitívnym vplyvom na stabilitu prerozdeľovania podielov na výnose z daní z príjmov fyzických osôb v priebehu roka. Toto je opatrenie, ktoré sa kľúčovo, bolo vyvolané situáciou v Bratislave. Možno si pamätáte, ale posledný plebiscit, posledné sčítanie obyvateľov na Slovensku, tuším v roku 2011, ak sa nemýlim a nedopadlo dobre pre Bratislavu, pretože v Bratislave sa nezapočítalo niekoľko desaťtisíc ľudí. Tým pádom Bratislava pri prerozdeľovacom mechanizme podielových daní dopláca na nový počet, asi nie úplne reálny počet obyvateľov Bratislavy. Čiže toto je opatrenie, ktoré napomáha riešiť aj tento problém.
Teraz vám v krátkosti chcem opísať situáciu, ktorá sa vyvíjala potom na rokovaniach výborov, kde boli prijaté potom aj významné pozmeňovacie návrhy. Došlo k úpravám v oblasti medzinárodného zdaňovania, kde sa precizuje definícia daňovníka nezmluvného štátu, na ktorého sa uplatní zvýšená sadzba daní vyberaná, vyberanej zrážkou a zavádza sa spoplatnenie odsúhlasovania metódy transferového oceňovania vo výške podľa daňového poriadku v závislosti od toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, alebo viacstranné odsúhlasenie. Je to v podstate iniciatíva, ktorá smeruje naozaj k agende, ktorej sme sa začali smrteľne vážne venovať a to je transferové oceňovanie. Možno aj s hanbou v hlase musím povedať, aj za všetkých mojich predchodcov, aj za seba, že sme sa v tejto krajine nevenovali transferovým oceňovaniam, ktorý je jeden, to je kľúčový kanál aj pri pološtátnych firmách, kde nám odtekajú peniaze. Je to veľmi zložitá agenda. Má v sebe medzinárodný prvok, nutnosť dohody s daňovou správou tej ďalšej krajiny, ale kľúčovo je to postavené na profesionáloch finančnej správy, ktorí tam neboli. Proste neboli do roku 2013, takže vytvoril sa osobitný tím, ktorý sa bude schopný vyrovnať tým neuveriteľne dobre plateným daňovým poradcom na druhej strane, lebo hovoríme, hýbeme sa v legálnom prostredí, ktorých ale dopady sú devastačné z pohľadu dane z príjmov, ktorá môže byť príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. A v ďalšom tak isto rozširujeme oznamovaciu povinnosť o zrazenie odvedení dane pri platbách plynúcim daňovníkom v nezmluvných štátoch. To sú všetko vzťahy s tzv. daňovými rajmi.
Navrhujeme zmenu účinnosti postupu asignácie dane zamestnancom prostredníctvom ich zamestnávateľov. To je zámer, ktorý v pôvodnej novele zákona sa nachádzal. Posúvame ten termín až na 1. 1. 2016 a tu je tá, tu je ten dôvod veľmi prozaický, ide o to, že 1. 1. 2015 mal nám začať konečne fungovať štandardný daňový systém informačný, to je ten nasledovník toho zhavarovaného z roku 2012. Z tohto pohľadu formulovanie procesnej analýzy, na ktorom sú postavené tvorba takého systému, sú viac - menej uzavreté, to znamená nechceme komplikovať a zahrávať sa s ohňom z pohľadu toho, že by sme zaťažovali budovanie toho systému ďalšími a ďalšími zmenami. Z tohto pohľadu aj predpokladám vo veľkej oblasti také legislatívne moratórium, lebo nebudeme si môcť naozaj v budúcom roku veľmi môcť meniť legislatívu, ktorá by mala zásadný dopad na zmenu informačného systému, keďže ho chceme v priebehu budúceho roku spustiť do testovacej prevádzky a následne do ostrej prevádzky a chceme sa vyhnúť možným katastrofám, ako to bolo pred pár rokmi.
Potom zavádzame nový inštitút daňovej licencie pre vymedzené právnické osoby. K tejto téme tu bude určite veľa, veľa čo povedať. Ďalej vo výboroch bola schválená zmena spôsobu odpočtu daňovej straty, kde daňovú stratu po novom, dnes je tá možnosť umorovania 7 rokov, po novom od roku 2014 by mala byť možnosť umorovať si daňovú stratu odpočítavaciu len rovnomerne počas najviac 4 rokov po sebe, bezprostredne v 4 nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.
V ďalšom, vôbec nie malicherná vec, veľmi dôležitá vec, navrhujeme zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb z 23 na 22 %, čiže pre rok 2014 bude platiť sadzba 22 % pre daň z príjmu právnických osôb. Arogujem to aj preto, že budeme vám vedieť aj v najbližších dňoch doniesť jasné dôkazy o tom, že náš spoločný, spoločný súboj s daňovými únikmi má svoje veľmi, veľmi dobré a hmatateľné výsledky. Takže tak ako sme boli sľúbili minulý rok, keď sme zvyšovali sadzbu dane z príjmov právnických osôb, vtedy sme hovorili, že ak sa nám podarí zlepšiť výber daní aj iných daní, tak sa vrátime k tejto téme a postupne budeme znižovať sadzbu dane z príjmov právnických osôb a sadzba 22 % nie je konečná sadzba. Z môjho pohľadu mám jasnú ambíciu, aby sme ešte pred koncom nášho volebného obdobia išli s touto sadzbou smerom dole. Samozrejme aj na základe vývoja verejných financií, ale kľúčovo súboja s daňovými únikmi a s možnosťou doplnenia tých potrieb štátu z tých daní, kde nám evidentne vyteká z hrnca.
V ďalšom, vo výboroch prešla zmena spôsobu zdaňovania úrokových výnosov z dlhopisov vyplácaných fyzickým osobám. Tomu sa určite bude venovať pán poslanec Kollár, kde od 1. 1 2014 sa tieto výnosy vyplácané fyzickým osobám budú zdaňovať daňou vyberanou zrážkovo okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, ktoré sa budú naďalej zdaňovať podaním daňového priznania. K tomu tiež bude veľká debata, ale v podstate je to v tejto časti návrat naspäť. A v zákone o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve sa zvyšuje podiel na 67 %. Tak isto významná zmena, ktorá bola, rozhodnutie o tejto zmene je výsledkom rokovaní vlády a ZMOS-u, predstaviteľov samospráv, čiže podielové dane pre mestá a obce budú pre rok 2014 vyššie, vo výške 67 %.
Nevylučujem, že ešte zaznejú ďalšie pozmeňovacie návrhy z jednej i z druhej strany, samozrejme v priebehu rozpravy sa k nim vyjadrím. Ja by som na záver ešte chcel jednu tému pomenovať a ktorá sa volá asignačná daň a je to problematika, ktorú trápi, ktorá trápi tretí sektor. Tu musím ísť trošku do histórie, tuším v roku 2009 sa nám podarilo dohodnúť po niekoľkých rokoch s tretím sektorom na zmene asignačného mechanizmu, na dohode na tom, že asignačná daň, to znamená podiel zaplatenej dane z príjmov právnických osôb bude postupne doplňovaná aj skutočným donorstvom.
To znamená skutočnými peniazmi a tzv. čistými, z čistého zisku konkrétnych firiem, čiže to bude kombinácia časti dane, ktorej sa vzdáva štát a kombinácia čistých príjmov, ktoré dáva konkrétny donor. Dohodli sme sa na tom so samosprávou preto, pretože si všetci uvedomujeme, že dlhodobo tretí sektor z hľadiska svojho financovania visí na jednom lane. Tým lanom je asignačná daň. Je to nie málo peňazí, sú to desiatky miliónov eur. Tie peniaze im nikto nezávidí, ale zas každý chápe potreby financovania úlohy tretieho sektoru, ale je to málo z hľadiska bezpečnosti financovania takejto veľkej skupiny ľudí, hovoríme o 40-tisíc občianskych združeniach, nadáciách, v ktorých sú zamestnaní možno aj 100-tisíc ľudí, z tohto pohľadu je dôležité edukovať Slovákov, podnikateľov, aj fyzické osoby k donorstvu. Viete, že to v našom kultúrnom prostredí nie je úplne jednoduché a je úplne bežné.
Z tohto pohľadu sme sa snažili dohodnúť a dohodli sme v legislatíve kombináciu donorstva a asignačnej dane. Do toho nám vstúpila kríza a z tohoto pohľadu aj pokles ziskovosti firiem a na to sme začali postupne reagovať zmrazovaním tohto dohodnutého mechanizmu. Udialo sa to tak prvýkrát pre rok 2012, druhýkrát pre rok 2013 a chcem oznámiť, že na základe aj rokovania a požiadaviek 3. sektoru sme pripravení urobiť tak aj pre rok 2014 na základe prepočtov a odhadov a prognóz, ktoré my máme na stole. Musím povedať, že 3. sektoru by v budúcom roku, de facto v roku 2015, lebo tam je istý časový posun, ale by v roku 2015 určite mal pomôcť aj systém zavedenia daňových licencií, pretože súčasťou návrhu zavedenia daňových licencií je možnosť asignovania časti tejto sumy tretiemu sektoru. Čiže to je dodatočných, podľa našich odhadov, 1 až 2 milióny eur kapacity, ktorá môže byť poskytnutá tretiemu sektoru z tej sumy, ktorá je prognózovaná z príjmu štátneho rozpočtu z daňových licencií.
Napriek tomu sme sa pre krehkosť ziskovosti a aj toho ekonomického oživenia v budúcom roku rozhodli vyjsť v ústrety tretiemu sektoru s jednou jedinou poznámkou, pretože s jednou jedinou poznámkou a ja ju musím zopakovať tak, ako som ju priamo do očí povedal aj predstaviteľom tretieho sektoru.
Minulý rok sme sa dohodli na zmrazení tohto mechanizmu aj na základe dohody, že nám tretí sektor, opakujem, 40-tisíc občianskych združení a nadácií, v ktorých je zainteresovaných možno vyše 100-tisíc ľudí, že nám táto masa ľudí, masa občanov Slovenskej republiky pomôže v zmene atmosféry v oblasti boja s daňovými únikmi. Pretože aj celý tretí sektor z tohto pohľadu musí mať záujem na lepšom výbere daní, pretože kľúčovo žije z asignačnej dane, ako som vám to pred chvíľou povedal a tretí sektor a predstavitelia tretieho sektoru, ktorí v zásade sú apolitickí, to znamená a majú vplyv, sú to mienkotvorné osoby, z tohto pohľadu považujeme za úplne fér, keby v tomto súboji, ktorý je apolitický, za to každé jedno euro do štátnej kasy z daní, ktoré patria štátu, aby v tomto súboji nám podali pomocnú ruku a aby sme možno aj spolu sa podpísali pod kampaň, ktorá bude edukovať našich občanov k tomu, aby sa stali aj oni našimi daňovými kontrolórmi vo svoj prospech, lebo nakoniec tie peniaze samozrejme kľúčovo sa vracajú späť do verejných služieb.
Takže môj odkaz stále znie, že budeme súhlasiť so zmrazením asignačného mechanizmu aj na rok 2014 a spravodajca prednesie potom pozmeňovací návrh v tejto oblasti, ale stále prosíme a žiadame tretí sektor, aby nám pomohol v oblasti boja s daňovými únikmi. Podľa nás je tam obrovský priestor na to, aby mienkotvornosť ľudí, ktorí pracujú v tomto sektore, pomohla aj tejto téme.
Toľko na úvod, ďakujem veľmi pekne. Ring voľný, ďakujem.