27. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda a vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 712), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 845 zo 17. októbra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 256 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 362 z 20. novembra 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 135 zo dňa 21. novembra 2013.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 712), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 271 z 25. novembra 2013. Výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom môjho vystúpenia je predovšetkým predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona týkajúcemu sa rozpočtových pravidiel územnej samosprávy.
Takže dovoľte mi, aby som prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Prvý bod. V čl. I bode 16 v § 12 ods. 4 písm. a) text za bodkočiarkou znie: „ak je rozpočet obce alebo rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený do 31. decembra bežného roka, obec a vyšší územný celok poskytujú údaje schváleného rozpočtu v členení minimálne na úrovni hlavnej kategórie ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie najneskôr do 10. januára nasledujúceho rozpočtového roka a schválený rozpočet na príslušný rozpočtový rok a rozpočty na nasledujúce roky viacročného rozpočtu najneskôr do 31. januára nasledujúceho rozpočtového roka".
Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa upresňuje spôsob a termín poskytovania údajov do rozpočtového informačného systému samosprávy obcami a vyššími územnými celkami, ktoré schvália svoje rozpočty na nasledujúci rozpočtový rok v predchádzajúcom roku, zároveň sa týmto obciam a vyšším územným celkom vytvára väčší časový priestor pre poskytovanie údajov do rozpočtového informačného systému samosprávy.
Druhý bod. V čl. I bode 16 v § 12 ods. 4 písmeno b) znie: „b) upravený rozpočet najneskôr do 20. kalendárneho dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola vykonaná zmena rozpočtu orgánom obce alebo vyššieho územného celku príslušným podľa osobitných predpisov18)".
Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa zjednocuje termín poskytovania údajov o úpravách rozpočtu najneskôr do 20. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola vykonaná zmena rozpočtu orgánom obce alebo vyššieho územného celku, čo vytvára obciam a vyšším územným celkom väčší časový priestor pre poskytovanie údajov do rozpočtového informačného systému samosprávy.
Tretí bod. V čl. I bode 16 v § 12 sa odsek 4 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) za program obce a program vyššieho územného celku iba údaje schváleného programu obce a programu vyššieho územného celku najneskôr v termínoch podľa písmena a) a skutočné plnenie tohto programu podľa stavu k 31. decembru rozpočtového roka najneskôr do 5. februára nasledujúceho rozpočtového roka".
Odôvodnenie. Uvedeným ustanovením sa osobitne upravujú rozsah a termíny poskytovania údajov schváleného rozpočtu a skutočného plnenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku v programovej štruktúre.
Štvrtý bod. V čl. I bode 18 sa v § 14 ods. 3 slová „30. júna" nahrádzajú slovami „31. augusta".
Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa navrhuje posun termínu pre vykonávanie zmien rozpočtu v rámci finančných operácií. Po tomto termíne vykonávanie zmien v rozpočte sa navrhuje obmedziť len na také zmeny, ktoré nezvýšia deficit v metodike ESA 95.
Piaty bod. V čl. I bode 37 v § 21d ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak je program obce a program vyššieho územného celku na roky 2014 až 2016 schválený do 31. januára 2014, obec a vyšší územný celok poskytnú údaje schváleného programu obce a schváleného programu vyššieho územného celku do rozpočtového informačného systému do 20. februára 2014."
Odôvodnenie. Osobitne sa dopĺňa poskytovanie údajov programového rozpočtu prvýkrát do rozpočtového informačného systému, čo vytvára obciam a vyšším územným celkom dostatočný časový priestor pre poskytovanie požadovaných údajov v stanovenom rozsahu.
Šiesty bod. Čl. II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I bodov 1, 2, 4 až 15, 17 až 24, § 17 ods. 1 až 5, 7, 8 a 14 v bode 25 a bodov 26 až 36, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014, a § 17 ods. 9 až 13 a 15 v bode 25, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015, a § 17 ods. 6 v bode 25, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017."
Odôvodnenie. Týmto ustanovením sa navrhuje posunúť termín účinnosti § 17 ods. 6 v bode 25 z pôvodného termínu účinnosti 1. januára 2015 na 1. januára 2017, podľa ktorého sa upravená základňa limitu splátok návratných zdrojov financovania bude uplatňovať s trojročným odkladom.
Ctené kolegyne, kolegovia, toľko znenie pozmeňujúceho návrhu, žiadam o všetkých bodoch tohto pozmeňujúceho návrhu hlasovať spoločne.
Ak dovolíte krátky komentár k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Všetky zmeny oproti pôvodnému vládnemu návrhu zákona vychádzajú z dohôd, ktoré boli vykonané medzi zástupcami samosprávy a ministerstvom financií, čím chcem vysloviť poďakovanie ministerstvu financií za veľmi ústretový prístup pri riešení predovšetkým časových otázok a umožnenie posunu napĺňania rozpočtového informačného systému samosprávy o určitý časový úsek ďalej tak, aby mestá, obce a vyššie územné celky neboli v časovom strese.
Tá najzávažnejšia časť celého tohto pozmeňujúceho návrhu je posunutie termínu účinnosti z 1. januára 2015 na 1. január 2017, o ďalšie dva roky, pokiaľ ide o výšku základne pre poskytovanie úverov. V prípade, že by nedošlo k tomuto ústretovému kroku vlády, by značná časť obcí a miest sa mohla dostať teoreticky do režimu nadmerného deficitu a musela by možno v niektorých prípadoch nastúpiť aj nútená správa.
Chcem povedať cteným kolegom a kolegyniam, starostom a starostkám, primátorom a primátorkám miest, že tak ako som ako predstaviteľ vedenia Združenia miest a obcí Slovenska sľúbil na mimoriadnej rade spolu so svojimi kolegami, ktorí sú predstaviteľmi samosprávy a sú poslancami Národnej rady Slovenskej republiky za stranu SMER, že vyvinieme maximálne úsilie na to, aby všetky požiadavky územnej samosprávy boli zapracované do tohto návrhu zákona týmto pozmeňujúcim návrhom, tak spolu s mojimi kolegami činím a ďakujem za ústretovosť ministerstvu financií.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, keďže rozpočtové pravidlá verejnej správy a rozpočtové pravidlá územnej samosprávy veľmi spolu súvisia, dovoľte mi ešte na úvod povedať dve poznámky k tomu, čo tu odznelo pred chvíľou.
Ak hovoríme o tom, že v určitých rozkolísaných časoch, keď sa, ako hovorí pán minister Kažimír, nepozeráme sa do rovného zrkadla, ale pozeráme sa na nejakú rozbúrenú hladinu mora, potrebujeme vypnúť autopilota a potrebujeme prepnúť na tzv. ručné riadenie, no tak to je práve o tom, že teraz v týchto predložených rozpočtových pravidlách pre samosprávu idete čisto na autopilota. Čiže raz keď nám to vyhovuje, tak je to tak, keď nám to nevyhovuje, tak povieme, že to iné riešenie je dobré, proste tak ako sa to javí, len aby sme si nechali na úrovni vlády čo najväčší manévrovací priestor.
A keď sa budeme baviť o tom, že na úrovni Európskej únie neexistuje nejaká jednotná metodológia, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, naprosto súhlasím s vami, ale na jednej veci sa určite obidvaja, pán minister, zhodneme. Jednorazové opatrenie, ktoré ak je v podobe super dividend, keď si štátom kontrolovaný podnik zoberie pôžičky z banky, aby vyplatil dividendy budúcich období, tak zhodneme sa minimálne na tom, že toto nie je štrukturálna reforma. A môžeme diskutovať potom naozaj o metodológii Európskej únie, čo je a čo nie je jednorazové opatrenie, ale zadlžovať štátom vlastnené podniky tým, že si budú brať úvery a budú vyplácať supradividendy, tak toto určite nie je štrukturálna reforma, na tom sa zhodneme, to nie je nič iné, len proste skonzumovanie, jednorazovo dostať na príjmovú stranu rozpočtu čo najviac peňazí, bez ohľadu na to, že prejedáme budúcnosť.
A teraz k spomínaným rozpočtovým pravidlám územnej samosprávy.
Ja som hovoril a upozorňoval na to už pri prvom čítaní, keď bol tento zákon predložený, to časové limitovanie na 30. jún, tak znel pôvodný návrh, predtým než bol dnes predložený pozmeňujúci návrh na 31. august, na ultimo augusta, že vy ak chcete časovo limitovať opatrenia, ktoré by mohla prijať miestna alebo mestská samospráva, také opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť ten schodok, tak že tie opatrenia podľa pôvodného návrhu môžu prijímať len na úrovni miestnych a mestských zastupiteľstiev len do ultima júna, po novom teda do ultima augusta. Maličký kompromis, maličký ústupok ste tam urobili, ale naďalej tvrdím, že toto opatrenie je protiústavné. A prečo tvrdím, že je protiústavné toto opatrenie. Ak sú poslanci miestneho a mestského zastupiteľstva volení voličmi v danom meste alebo v danej obci, tak nikto im nemôže z Ústavy Slovenskej republiky vziať právo schvaľovať rozpočtové opatrenia. A teraz bez ohľadu na to, že aj ja som sám zástancom tej austerity a toho šetrenia, ale proste sú legitímne zvolení zástupcovia občanov príslušného mesta alebo obce, tak vy im nemôžete odňať právo narábať s tým rozpočtom, bez ohľadu na to, že by tie opatrenia aj smerovali zlým smerom, to znamená, že by zvyšovali výdavky alebo znižovali príjmy.
Ak chcete na toto jeden hmatateľný dôkaz, tak skúsme sa preniesť do novembra 2009, čo sa odohralo v novembri 2009. Vtedajší minister financií Ján Počiatek stál tu za týmto pultom a predniesol snemovni novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2009. Niekoľko málo týždňov, neviem úplný presný dátum, či to bolo päť, šesť týždňov, pred koncom roka prišiel minister financií do parlamentu a povedal: „Tuto máte, dámy a páni, novelu zákona o štátnom rozpočte na daný rok 2009.“ A prečo s touto novelou prišiel? Vypukla kríza, tak minister financií narukoval do parlamentu a povedal, teraz budem uvádzať len okrúhle čísla, aby som vás nezaťažoval nejakým číselkom s presnosťou na korunu: „Deficit nebude 3 mld. eur, deficit bude 5 mld. eur, lebo vypukla kríza.“ To je to ručné riadenie, o ktorom ste pred chvíľočkou hovorili, čistá katastrofa, takéto ručné riadenie. Toto konštatovanie samo osebe by ešte som dokázal stráviť, keby nenasledoval druhý bod spomínanej novely zákona o štátnom rozpočte, kde bolo povedané, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie, hej, deficit išiel z 3 mld. na 5 mld., lebo bola kríza, a teda konštatujeme, že príjmy budú o 2 mld. eur nižšie. Čo urobil Ján Počiatek ako vtedajší minister financií s výdavkovou stranou rozpočtu? Nič, však bola kríza, nie, tak sa poďme preinvestovať z tej krízy, načo by sme robili čokoľvek na výdavkovej strane.
O tom, že sa to dá robiť kultúrne, že sa to dá robiť naozaj lepšie, svedčí príklad zo susednej Českej republiky. Česká republika medziročne znížila výdavky rozpočtové o 16 %, znížila ich, podčiarkujem, o 16 %. Vláda Slovenskej republiky ústami vtedajšieho ministra financií Počiatka konštatovala: „Prišla kríza, deficit nebude 3 mld. eur, bude 5 mld. eur,“ uvádzam ešte raz okrúhle čísla, „a príjmy teda budú o 2 mld. eur nižšie, lebo prišla kríza.“ No tak takto vyzerá potom v praxi to vaše, ako ste to vy nazvali, to ručné riadenie. „Poďme preč z autopilota a poďme to riadiť ručne, lebo sa nedívame do toho rovného zrkadla, ale pozeráme sa na rozbúrenú hladinu mora, a teda potrebujeme takú výnimku, onakú výnimku, tú investičná klauzula takisto, ak ekonomika sa nachádza pod produkčným potenciálom, ak je verejný dlh nižší ako 60 %, ak je deficit nižší ako 3 %, no tak nemusíme plniť to pôvodné tempo ozdravovania verejných financií, po slovensky, nemusíme tak brutálne znižovať štrukturálne deficity, urobíme si prestávku,“ ako ste to, myslím, raz nazvali na jednej tlačovej konferencii, „pretože potrebujeme si oddýchnuť z úsporných opatrení, potrebujeme sa nadýchnuť všetci, lebo bola kríza.“ Toto je práve to fatálne nebezpečenstvo, ktoré tu hrozí. Sú tie autopiloty, tie automatické korekčné mechanizmy nie preto, že nezohľadňujeme špecifiká Slovenska, ale preto, že politici sa vždy budú správať nezodpovedne. Nájdu si tisíc dôvodov, tisíc výnimiek, len aby nemuseli ozdravovať verejné financie.
Ale, presne, ako ste povedali, pán minister, na konci dňa príde ten deň zúčtovania, na konci dňa budeme všetci postavení pred otázku dlhodobej neudržateľnosti verejných financií. Jedného dňa všetky tie bremená, ktoré si nosíme všetci v tom ruksaku pomyselnom na chrbte, budeme musieť splatiť, jedného dňa ten deň zúčtovania príde a on už nie je tak celkom ďaleko pred nami. Tu nehovoríme o horizonte 15 – 20 rokov, ten deň tu môže byť veľmi rýchlo. A čo bude potom výsledkom? Presne, ako ste povedali, že teda vláda môže sa volatilne rozhodnúť, či spustí, nespustí korekčné mechanizmy, ale že to nevadí, aspoň tak som vás pochopil v tom vystúpení, lebo inak na konci dňa príde Európska komisia a tá nás vytrestá a dá nám sankcie. A ja sa pýtam: No a? Však už dávno ste boli upozorňovaní napríklad na riziko prehry arbitrážnych sporov v prípade poisťovne Union a ďalších a ďalších prípadov. A čo sa stalo? No tak zaplatíme 20 mil., 30 mil. za prehratý arbitrážny spor, však ideme ďalej. Presne tak to dopadne aj v tomto prípade, ak pravidlá hovoria, že dostaneme pokutu až, myslím, do výšky 0,2 % HDP, no tak ju zaplatíme a ideme ďalej, veď sme splnili, čo od nás chceli. Nie? Nás sankcionoval niekto, v tomto prípade Európska komisia, tak sme sankciu zaplatili a bohorovne kráčame ďalej.
A preto hovorím, že ten váš návrh, akokoľvek sa snažím tomu porozumieť, že chcete zvýšiť predvídateľnosť hospodárenia miest a obcí, aby tí poslanci miestnych a mestských zastupiteľstiev už po 31. auguste nemohli vstupovať do rozpočtu v zmysle zvyšovania výdavkov a znižovania príjmov, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. A pýtam sa teda, kde máte ten rovnaký meter, že chcete teraz tohto autopilota nastaviť na mestá a obce, na tie miestne a mestské zastupiteľstva.
A ja sa pýtam, kde bol ten autopilot v novembri 2009, keď tuto na mojom mieste teraz stál Ján Počiatek a konštatoval, to, čo som pred chvíľočkou hovoril, len tak proste deficit bude o 2 mld. vyšší, lebo vypukla kríza. Ale ste neurobili v tej novele zákona o štátnom rozpočte (v novembri), ktorým ste novelizovali rozpočet na rok 2009, absolútne nič s výdavkovou stranou, opäť, lebo bola kríza. A sme potom naozaj zamotaní v tej spleti investičných výnimiek, takých výnimiek, zohľadnenia toho, metodológie takej alebo onakej, no len na konci dňa, opakujem, to bremeno toho dlhu tu bude pred nami. Ja som už dávno tvrdil, že vláda, ktorá príde po roku 2016, či bude alebo nebude chcieť, a to je jedna, aká to bude vláda, aj keď to budete opäť vy, bude musieť nechať nastúpiť krízový manažment do verejných financií. Toto je holý fakt.
Posledná poznámka k predloženému predmetnému návrhu.
Trošku sa čudujem, priznám sa, aj čelným predstaviteľom ZMOS-u. Ten predrečník môj kolega Petrák tu na záver predniesol takú zdravicu politickú, ako primátori a starostovia sa zaväzujú, že budú to plniť a že prispejú ku konsolidácii. To naozaj, teraz som veľmi otvorený a úprimný, vyvolalo vo mne taký spontánny pocit, takú asociáciu prvomájových sprievodov, že takou politickou zdravicou sa k niečomu zaviažeme. Ale aká je skutočnosť? Minulý rok po parlamentných voľbách ste vyhlasovali s takou veľkou pompou, akú ste dosiahli geniálnu dohodu so ZMOS-om, že máte dohodu, že ZMOS prispeje ku konsolidačnému úsiliu. Uplynulo pár mesiacov a dozvedám sa z úst, tentoraz už nielen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj z vašich úst, pán minister, že jedným z najväčších rizík nenaplnenia cieľov, pokiaľ ide schodok rozpočtu, je práve hospodárenie miest a obcí. Tak sa teda pýtam: A kde sa podela tá tesne po voľbách oznamovaná s takou slávou dohoda so ZMOS-om?
Na strane druhej som prekvapený rovnako, prečo pán primátor Nitry pán Dvonč, čelný to predstaviteľ ZMOS-u, tak bohorovne súhlasil, a nepovedal pritom ani mäkké f, pokiaľ ide o spomínaného autopilota, s tým, že po 31. augusta nebudú môcť volení zástupcovia do miestnych a mestských zastupiteľstiev robiť s rozpočtom nič, myslím, zase, pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov a znižovanie príjmov, že takéto opatrenia nebudú môcť schvaľovať. Som fakt prekvapený, za aké protiústupky, výmenné obchody to ticho bolo vykúpené. Som naozaj prekvapený.
A som prekvapený aj tým, čo ste vy spomenuli, pán kolega Petrák, tú zdravicu politickú, o tom sľube všetkých, aspoň myslím, že hovoríte možno za primátorov a starostov za stranu SMER – SD, no ale či chceme alebo nechceme, pán minister, s istou mierou nepredvídateľnosti hospodárenia miest a obcí musíme žiť. S tým sa proste nedá nič robiť. Alebo potom musíme zmeniť úplne systém miestnej samosprávy. Proste je to raz tak. Máte na Slovensku 2 990 alebo koľko tých miestnych a mestských parlamentov, tých miniparlamentov, proste to je tak, čo obec, čo mesto, to parlament, v prenesenom slova zmysle, alebo to zastupiteľstvo, jednoducho s istou mierou nepredvídateľnosti budeme konfrontovaní stále bez ohľadu na to, ktokoľvek bude na vašom mieste v budúcnosti.
A posledná poznámka. Ten pomer na výdavkovej strane. Keď si zoberieme celý okruh verejných financií, teda okrem štátneho rozpočtu, predovšetkým pokiaľ ide o mestá, obce a vyššie územné celky, tak myslím, že ten sa postupne znižuje, z nejakej jednej štvrtiny až na jednu pätinu klesol, a na strane druhej práve spomínané mestá a obce majú nosiť až 50-percentné konsolidačné úsilie. Mám rečnícku otázku. Tiež s pýtam, je to pre mňa nevysvetliteľným spôsobom, ako toto odsúhlasilo vedenie ZMOS-u. Ale je to ich legitímny postoj, proste takýto postoj zaujali. Ale miestami mi to začína pripomínať takú tú zmluvu o tichej tolerancii alebo v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov, že nech sa deje, čo sa deje, zrazu sa neozýva Konfederácia odborových zväzov alebo vládni, vlastne nepriamo koaliční partneri, KOZ na strane jednej a SMER – sociálna demokracia na strane druhej. Som preto prekvapený, a to sú informácie z konkrétnych miest a obcí kde nevládnu starostovia a primátori za SMER – sociálnu demokraciu, že naozaj to finančné pnutie je tam obrovské. Ale oficiálne na moje veľké prekvapenie hraničiace so zdesením s takto predloženým návrhom súhlasí vedenie ZMOS-u, potom, ako hovorí v jednom vtipe, good like, takmer tritisíc starostov a primátorov. Potom si držme palce všetci, aby to dobre dopadlo, aby takéto autopiloty, ktoré v tomto návrhu predložilo ministerstvo financií, myslím teraz na hospodárenie miest a obcí, dopadli dobre. Ďakujem pekne.

Tak ďakujem vám, pán Kollár, za objasnenie vašich prístupov a postojov k obom zákonom, ktoré sa týkajú rozpočtových pravidiel ako verejnej správy, ale aj predošlého zákona územnej samosprávy.
Chcem vás podporiť v tej argumentácii, kde ste zdôraznili absentujúce štrukturálne systémové zmeny, a to nie len v týchto zákonoch, ale aj v prijatých konsolidačných opatreniach, a to nielen na úrovni miestnej samosprávy, ale hlavne aj na úrovni štátnej správy, pretože mne rovnako vadí, že diery v rozpočte zaliepané a verejné financie konsolidujeme prvoplánovými, nesystémovými opatreniami a navyše za cenu vzdania sa vplyvu štátu v strategických podnikoch alebo aj za cenu ohrozenia zabezpečenia napríklad núdzových zásob ropy bez toho, aby sme vedeli povedať, na aké konkrétne zámery alebo rozvojové projekty takýto balík peňazí vieme využiť.
Rovnako si myslím, že ak štát má byť príkladom toho, ako vystavať financie a rozpočet na ten-ktorý rok, tak určite nebude prvoplánovo diery v rozpočte a deficit vykompenzovávať a napĺňať takýmto spôsobom. Je to naozaj krátkozraké riešenie, ktoré z dlhodobého hľadiska nedáva možnosť ani garanciu toho, že budeme vedieť ustrážiť verejné financie a mať ich pod kontrolou.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, no budem mať dve poznámky k tomu čo ste povedali.
Po prvé. Vo svojom vystúpení ste kritizovali zmenu rozpočtu v roku 2009, kde ste hovorili, že nebolo dobrým krokom, ak v decembri došlo k zmene rozpočtu deficitného. To znamená, zmenšili sa príjmy a nezmenšili sa výdavky. Veď presne o tom je to, návrh opatrenia, ktorý je v zákone o rozpočtových pravidlách. Tento váš argument nedáva absolútne žiadnu logiku.
Takisto nedáva logiku ani vaše tvrdenie o zdravici. Niekedy je lepšie počúvať, ako chcieť niečo počuť. Ja som povedal, a za tým si stojím, môžete si pozrieť prepis, že sme sľúbili, poslanci a starostovia, ktorí sú v Rade ZMOS-u, že budeme vyvíjať iniciatívu na to, aby sa pôvodné znenie návrhu zákona zmenilo. Nehovoril som nič o tom, čo ste chceli vy počuť a čo ste tvrdili vo svojom vystúpení. A naďalej tvrdím, ak máte pri rokovacom stole partnera, ktorý chce počúvať, je ďaleko lepšie si sadnúť s týmto partnerom za rokovací stôl a dohodnúť sa na racionálnych zmenách, ako robiť nátlakové akcie. Tá situácia je diametrálne odlišná od situácie v roku 2011, keď bola pri vláde Iveta Radičová a ministrom financií bol Ivan Mikloš, ktorý došiel na zasadnutie ZMOS-u a povedal: „Tu máte návrh zákona, ak nebudete súhlasiť s týmto znením tak nedostanete nič.“ Dnes je situácia diametrálne odlišná, lebo je na ministerstve financií Peter Kažimír, ktorý počúva na racionálne argumenty a je ochotný zmeniť aj znenie zákona. Takže ak nabudúce budete niečo tvrdiť, poprosím o presnú citáciu.

Ďakujem pekne. Budem reagovať len na pána kolegu poslanca Petráka. Tak, ešte raz, pokiaľ ide o to školenie o logike, pán poslanec Petrák, ja som povedal, že Ján Počiatek v roku 2009 prišiel do parlamentu. Nemyslím, že niekde v rozprave tak ako vy vo faktickej niečo povedal. To bola novela zákona predložená v novembri 2009. A týkala sa rozpočtu roku 2009, podčiarkujem, to je faux pas samo osebe. Proste na čo potom je taký zákon, keď ho môžeme v ľubovoľnej chvíli ľubovolným spôsobom zmeniť? Tak to už nie je zákon, pokiaľ hovoríme o štátnom rozpočte teraz, o zákone roka. A konštatoval: „Príjmy budú nižšie o 2 miliardy, lebo bola kríza, to znamená, že deficit bude vyšší o 2 miliardy, lebo bola kríza.“ A s výdavkami neurobil nič, len skonštatoval zníženie príjmov. Viete, v čom je tá logika a tá paralela s tou súčasnosťou, s tými rozpočtovými pravidlami miestnej samosprávy? Presne to, teraz to skrátim pre krátkosť času, čo bolo dovolené Počiatkovi v roku 2009, presne to zakazujete v týchto rozpočtových pravidlách miestnym a mestským zastupiteľstvám. Čiže cisárovi to je dovolené a takmer tritisíc obciam to dovolené nie je. V tom je tá logika, viete.

Dobre, ja by som v túto podvečernú hodinu teda pokračoval v dialógu s pánom poslancom Kollárom pokúsim sa o to, i keď tu už išiel trošku ďalej. A musím povedať, že sa nechal zlákať na cestu traviča studní, pretože musím povedať, že pre žiadnu vládu nie je komfortné, ak stavovská organizácia zástupcov samospráv vyjadrí jasný nesúhlas s nejakým legislatívnym postupom, zámerom alebo s nejakým postupom vlády.
A z tohto pohľadu musím povedať, že my, samozrejme, vieme, že vaša strana, nová strana, v ktorej momentálne spočívate, sa tešila tomu sporu. A dokonca cez niektorých konkrétnych primátorov rada prikladala do kotla na takom jednom zhromaždení, kde bola dokonca vyhlásená možnosť štrajkovej pohotovosti ZMOS-u. Ináč, bola to bezprostredná reakcia na dohodu valorizácie platu, aby sme si trošku pripomenuli nejako aj reálie. A z tohto pohľadu je mne úplne jasné, že vám ako opozičným predstaviteľom nevyhovuje dohoda, dohoda so sociálnymi partnermi bez ohľadu na to, či sú to odborári, či je to ZMOS, ktorý váhou častí na verejných financiách, má proste signifikantnú úlohu, ale aj službami, aj tou samotnou podstatou, ktorú pre občanov tejto krajiny primátori, starostovia, obecné zastupiteľstvá robia, má to proste význam, majú vplyv, majú vplyv politický, majú vplyv aj na životy ľudí. Ale takisto vám nevyhovuje dohoda zo zamestnávateľmi, ako ju my robíme. Proste vám vyhovuje konflikt. A to je princíp opozície. A z tohto pohľadu mne je úplne jasné, že sa radi hrabete v odpadkoch a máte radi krvavé príbehy.
Na druhej strane si myslím, že som zachytil rácio nejaké, ktoré si uvedomujete, pretože prišli ste z racionálneho prostredia, silne firemného, prostredia, ktoré si musí uvedomovať, že v prípade 2 900 subjektov, ktoré sú súčasťou verejných financií, to znamená, so svojimi hospodárskymi výsledkami priamo vstupujú do záväzkov, ktoré sú dané medzinárodne, napríklad aj do záväzkov o štrukturálnom deficite, o plnení nominálnych cieľov, o plnení výstupu z procesu nadmerného deficitu, o plnení cieľov, nárastu fixného kapitálu v krajine, množstva, množstva parametrov, ktoré proste máme, mali by sme ich plniť, preto nie, aby sme boli lepší, ale preto, aby sa v tejto krajine lepšie žilo. Ak máte na druhej strane 2 900 subjektov, tak sa snažíte o istú mieru vypočítateľnosti správania. Tá miera vypočítateľnosti v kultúrnom prostredí, ktorým Slovensko disponuje, je v zásade daná zákonmi a reguláciou ako takou. To znamená, máme ešte veľmi ďaleko od nejakej autoregulácie. Aj na Mečiara ste si tuším spomenuli v tom prejave. Takže je to ďaleko od nejakých zásadných prejavov vlastných rozhodnutí strany SMER, ktoré mali smerovať k nejakému dobrému cieľu.
Je pravdou, že sme podpísali memorandum minulý rok, je pravdou, že sme dosiahli dohodu aj v roku 2009, ak si dobre proste pamätám, a to už vy neradi pripomínate, kde sme znížili daňové zaťaženie pre obyvateľstvo, pretože sme zásadným spôsobom (o 20 %) zvýšili odpočítateľnú položku. My sme sa vtedy správali tak, ako sa vtedy písalo v učebniciach, ako máte sa správať, keď máte dopytovú krízu, keď máte mať výpadok, máte výpadok dopytu, to znamená, stimulujete dopyt, cez verejný dopyt aj cez súkromný dopyt v danom prípade. Čiže sme ponechali viac peňazí občanom. Tým, že sme ponechali viac peňazí občanom, obrali sme vtedy dohodou samosprávu o veľké peniaze. A vtedy sme im dovolili uvoľniť v podstate rezervy dočasne na používanie, na krytie bežných výdavkov, čo malo aj potom nemalý dopad v deficite v roku 2009. Bola to dohoda.
A vy radi robíte medzinárodné porovnania. A ja vám možno aj v súvislosti s rozpočtom tuto vznesiem zopár príkladov toho, že v rokoch 2009 a 2010 v celej Európskej únii bola situácia rovnaká, nárast deficitov, nárast štrukturálnych deficitov, prepad ekonomických aktivít vo všetkých krajinách v danom roku nielen v Európe, ale aj v celom svete bol skoro identický.
V roku 2009 sme dosiahli prepad ekonomického rastu skoro 5 % alebo okolo 5 %, rok predtým sme mali ten rast skoro 7 %, čiže šokovou terapiou sme sa dostali z plus 7 do mínus 5, je to 12 percentuálnych bodov. Je to šok. Je to ako vo firme, keď vám proste vypadnú na trištvrte roka objednávky. Samozrejme, to malo dopad na pokles príjmov. A, samozrejme, v rámci zákona, štátny rozpočet je naozaj zákon, ktorý sa musí vysporiadať hlavne s riešením, principiálnosťou riešenia deficitu a spôsobom vyriešenia toho deficitu, tak musel sem prísť vtedajší minister financií s tým, že sa v rámci zákona musel vysporiadať s vyšším deficitom.
Mimochodom, to isté urobil minister Mikloš s iným príbehom, tiež s vami ako s predsedom rozpočtového výboru v roku 2010, ak si pamätám. Novelizoval sa zákon o rozpočte tiež s iným príbehom, teda s tým príbehom bol zase, samozrejme, SMER a predchádzajúca vláda, tu už neboli ekonomické ťažkosti, ale bola tu táto novela bez akýchkoľvek zmien na strane výdavkov. Vieme veľmi dobre o tom. Ja si pamätám aj vaše vyjadrenie o zvyklosti nových vlád čistiť, upratovať. Proste niekto stál na plynovom pedáli a proste bustoval, tlačil tie výdavky, maximalizoval ich, aby potom mohol byť zahrnutý na druhý rok, lebo znížil deficit. To je proste priehľadný príklad, ktorý sa ťažko vysvetľuje verejnosti. Je to taká hra, vy ste to sám spomenuli, nastupujúcich vlád, kde sa upratuje, hádže sa, zvyšujú sa deficity, hádže sa to na predchádzajúce vlády. My sme ten luxus v roku 2012 nemali, boli sme v procedúre, musíme plniť ciele. Už sme naozaj tento luxus upratovania a obviňovania nemali. A dokonca o mne vám to môžem povedať. Nemám to v genetickej výbave, aby som to hádzal stále na niekoho. Všetci vedia, kto za čo môže.
Takže so ZMOS-om to je ťažké a so ZMOS-om to bude ťažké, lebo, ako to zvyknem hovoriť a zopakujem to, sme pri rovnakom kŕmidle a pri ňom je tlačenica, majú svoje ciele a majú svoje politické cykly aj iné cykly a spravujú financie, spravujú financie rôznym spôsobom s rôznou mierou kontroly, môžeme hovoriť aj o tom, o efektivite, videl som pamflety o tom, ako šetrí samospráva, ako šetrí štát, v pohode, inak, to by sme potom museli do tých výdavkov si zobrať aj diel polície, diel armády, diel, ktorým sa štát stará o nezamestnaných, o marginalizované skupiny, o hmotnú núdzu, o zdravotníctvo. No toto všetko samospráva, samozrejme, nemá na krku. Má mnoho iných svojich problémov. A je to večná debata o tom, či má málo alebo veľa peňazí.
Problémom, ktorý tu ale je, a to budem hovoriť stále otvorene a kolegovia zo samosprávy nemusia to nahlas uznať, ale vedia, že im to hovorím priamo do očí, kvalita rozpočtovania a kvalita realizácie rozpočtu. Problémom je, že všetci hlásame, že potrebujeme byť disciplinovaní. Reakcia po zbere údajov, bolo to v roku 2008 a je to aj tento rok, je vždycky opačná. Čiže rozpočty sa zhoršujú, vždycky si tam niekto vytvára nejaký bachor alebo nejaký vankúš na to, aby mohol minúť ešte viac. Realitou aj je v posledných dvoch rokoch, že rozpočty a realita boli vždycky odlišné, bolo to o 200 mil. eur, o obrovskú čiastku, chvalabohu, v predchádzajúcich rokoch, v tej lepšej časti, to znamená, výsledky boli lepšie, ako sa rozpočtovalo. Tento rok je to identické. To znamená, zber údajov hovorí o tom, že to dopadne zle. My teraz máme povinnosť, samozrejme, vzhľadom na to, že cúvame do garáže, ktorá má rozmer 3 %, vytvárať si vankúš na to, aby sme absorbovali aj hospodárenie samospráv v tom, o čom my vieme, ale výsledok môže byť oveľa lepší, lebo taká bola prax minulých rokov.
A to, o čo sa snažíme, nie je nič iné, len miera vypočítateľného správania, ktorá je pri 2 900 subjektoch rôznych farieb pletí, rôznej gramotnosti, rôznych pohľadov na svet, rôznej závislosti, nezávislosti od centrálnej vlády, veľmi rôzna. Čiže je to úmysel ísť dopredu, nie je to žiadny automat. A máte pravdu, že na konci dňa tam bude obecné zastupiteľstvo, ktoré nejakým spôsobom rozhodne. Je to snaha o vypočítateľnosť, o poznanie toho prostredia, o to, aby sme mali čo najviac informácií, aby sme mohli rátať s pozitívnym, negatívnymi dopadmi rozpočtu obcí, lebo sú toho súčasťou. A vaše vlasy by boli ešte belšie, keby ste museli rátať a každý rok sa dozvedieť vo februári ďalšieho roku, ako dopadne hospodárenie obcí. Dvadsať rokov fungovania v tejto krajine fungujeme tak, že to nevieme. Ja dnes neviem, ako skončí hospodárenie samospráv. Dozviem sa to koncom februára. Bohužiaľ, taká je realita. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Predkladaným návrhom zákona sa v záujme zlepšenia a zatraktívnenia podnikateľského prostredia s cieľom priniesť inovatívne možnosti a ponuky stimulujúce podnikanie v našej krajine zavádza inštitút záväzného stanoviska v daňovej oblasti, ktorým sa má dosiahnuť zvýšenie právnej istoty daňových subjektov pri ich podnikaní v našej krajine.
Upravujú sa tiež niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.
V záujme odbúrania administratívnej náročnosti sa pri registračnom konaní navrhuje vypustiť oznamovanie niektorých doteraz povinných údajov.
Tiež sa navrhuje, aby správca dane mohol vrátiť alebo preúčtovať platbu, ktorú zaplatil daňový subjekt na účet iného daňového subjektu, ak o to daňový subjekt požiada.
V súvislosti s novelou daňového poriadku sa zároveň novelizuje zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a zákon o regulácii v sieťových odvetviach.
Na rokovaniach výborov boli prijaté pozmeňujúce návrhy, ktorých obsahom je úprava daňového tajomstva, keď po novom na webovom sídle Finančného riaditeľstva alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov bude môcť prezident finančnej správy zverejniť informácie o porušení povinností ustanovených daňovými zákonmi. Je to novinka, ktorá bude môcť umožniť finančnej správe už naozaj aj identifikovať konkrétnych hriešnikov pri jednotlivých porušeniach pravidiel.
Ďalej sa navrhuje umožniť správcovi dane oznámiť osobe, ktorá uhradila platbu omylom na účet iného daňového subjektu, údaje o tomto daňovom subjekte, a to za účelom vymáhania tejto platby, ako neoprávnené obohatenie. Cieľom je, aby sa predišlo chybným platbám dane. Finančné riaditeľstvo na svojom web sídle sprístupní po zadaní identifikačných údajov daňového subjektu jeho číslo účtu, ktoré bolo správcom dane pridelené na platbu dane.
V ďalšom návrh zákona precizuje ustanovenie o vrátení alebo preúčtovaní platby tomu, kto ju zaplatil na účet iného daňového subjektu, tak, aby nebolo možné vrátiť takú platbu, ktorá bola podľa zákona použitá na nedoplatky, resp. na exekučné náklady s cieľom predísť zneužitiu tohto inštitútu na vyhýbanie sa plateniu daní.
Novým znením v čl. II sa navrhuje predlžiť lehotu, počas ktorej fyzické osoby budú mať právo bezodplatne ponúknuť svoje zaknihované cenné papiere, tzv. cenné papiere Fondu národného majetku, až do 31. decembra 2014.
V čl. III sa s ohľadom na opodstatnenosť trvania konsolidácie verejných financií navrhuje zmena posledného odvodového obdobia v prípade osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach, posúva sa až na december to posledné odvodové obdobie roku 2016.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 610), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada svojím uznesením č. 730 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 260 zo dňa 12. novembra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 359 zo dňa 20. novembra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 248 zo dňa 12. novembra 2013 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 139 zo dňa 21. novembra 2013.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 14 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 610), vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 268 z 25. novembra tohto roku. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, vzhľadom na pokročilú večernú hodinu nebudem opakovať argumenty, s ktorými som vystúpil v prvom čítaní novely zákona č. 563/2009 a ktoré sa týkali nepriamej novely zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
Dovoľte mi ale aspoň možno povedať tri veci k uvedenej skutočnosti.
Po prvé. Princíp, že subjekt, ktorý patrí medzi regulované subjekty, nemá mať nedoplatky voči štátu, obzvlášť vtedy, ak ide o subjekt, ktorý poberá dotáciu od štátu vo forme príplatku za výrobu elektrickej energie, považujem v zásade za správny.
Po druhé. V prípade, že chce Úrad pre reguláciu sieťových odvetví preverovať iba uvedenú skutočnosť, to znamená skutočnosť, či subjekt, ktorý podlieha regulácii podľa zákona č. 250/2012 Z. z. nemá nedoplatky voči štátu, čiže v prípade, že ÚRSO chce preverovať túto skutočnosť, je potrebné prijať také znenie zákona, ktoré uloží regulovanému subjektu, konkrétne teda prijímateľovi dotácie povinnosť predkladať, a pokojne, nech sa to robí aj na ročnej báze, doklady, ktoré budú potvrdením ich bezzáväzkového vzťahu voči štátu.
Po tretie. Domnievam sa, a dodám, že na základe mne známych skutočností a vlastných skúseností sa domnievam celkom oprávnene, že motívom tejto nepriamej novely sú chúťky pána Holjenčíka, sťaby šéfa ÚRSO, vstupovať do účtovníctva regulovaných subjektov. Hovorím to na základe vlastnej skúsenosti, keď pán Holjenčík počas môjho pôsobenia na ministerstve naznačoval, že by takáto možnosť, ktorá by mu bola poskytnutá, mu prišla veľmi vhod. Formulácia, ktorá je uvedená v predkladanom zákone o daňovom poriadku, je veľmi široká. Ja ju ešte raz prečítam. To znamená, že úrad vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov voči štátu, čiže „vykonáva zisťovanie“, formulácia je to naozaj veľmi široká a umožňuje veľmi svojvoľný výklad prijatého ustanovenia. A vzhľadom na moju osobnú skúsenosť s predsedom ÚRSO a na to, že ho poznám, si jednoducho myslím, že pán Holjenčík si toto bude vykladať naozaj po svojom a umožní mu vami prijatá novela vstupovať do účtovníctva regulovaných subjektov.
Preto podávam pozmeňujúci návrh, ktorý si teraz dovolím prečítať.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Čl. IV sa vypúšťa. Doterajší čl. V sa označuje ako čl. IV.
Odôvodnenie.
Navrhovanou novelou zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach má Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach (ďalej len „úrad") dostať novú právomoc, a síce „vykonáva zisťovanie vyrovnania finančných záväzkov regulovaných subjektov voči štátu na účely cenovej regulácie, vecnej regulácie a splnenia podmienok podpory podľa osobitného predpisu“.
Inými slovami, tento úrad má vstupovať do účtovníctva regulovaných firiem a „kontrolovať", či majú tieto subjekty splnené svoje daňové či odvodové povinnosti a podobne. Návrh zákona neuvádza, akým spôsobom bude táto kontrola zo strany úradu vykonávaná, ktorí zamestnanci úradu budú na túto činnosť oprávnení, aký má byť procesný postup pri výkone tejto kontroly, ako je možné naložiť s výsledkami kontroly, odvolať sa voči nim, vykonať nápravu, v akej lehote a ktorý štátny orgán skontroluje vykonanie nápravy a tak ďalej a tak ďalej.
Tento pokus sa nedá nazvať inak, ako pokus o vpašovanie ustanovenia, podľa ktorého sa úrad bude môcť dostať do dokladov regulovaných firiem, do ktorých by za iných okolností, pri výkone pôsobností, na ktoré bol tento úrad zriadený, prístup nemal. To, čo má podľa predloženého návrhu novely úrad kontrolovať, totiž patrí do pôsobnosti úplne iných orgánov a je to zásadne iná pôsobnosť, než na výkon ktorých bol tento úrad zriadený. Takáto pôsobnosť mu nepatrí a patriť nemá. Preto navrhujeme vypustenie tohto článku z návrhu novely zákona o správe daní (daňového poriadku). Mimochodom, s predmetom navrhovaného zákona nemá nič spoločné.
Koniec pozmeňujúceho návrhu, ktorý týmto podávam.
Takže už len v krátkosti záver. Čakal som po prvom čítaní, že možno cez výbory bude táto sporná nepriama novela zo zákona vypustená. Nestalo sa tak. Tak som považoval za svoju povinnosť vystúpiť v druhom čítaní a podať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne, prajem príjemný večer.