27. schôdza

Ďakujem. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada, k tomuto už som vystupoval viackrát a dovolím si poďakovať pánovi ministrovi hneď na úvod, že už spomenul, že spraví všetko preto, aby výuka  slovenského jazyka  na maďarských školách bola ako cudzieho jazyka. Ďakujeme, lebo to, myslím, pomôže k tomu, aby sa tie deti lepšie naučili ten slovenský jazyk, lepšie naučili komunikovať, a možno nebudú vedieť tak rýchlo recitovať Slávy dcéru, ale budú vedieť hovoriť a budú im rozumieť a budú vedieť, čo chcú.
Ale dovoľte mi, aby som sa vrátil k tomuto zákonu, ku ktorému som už vystúpil. Máme problém s niektorými vecami, lebo sa výsostne dotýkajú aj menšinového národnostného školstva. Je to o tom znížení minimálnych počtov, to už pán Fronc tu predo mnou hovoril, žiakov, bude to mať dôsledok na zánik viacerých málotriednych škôl na vidieku a nielen maďarských alebo zmiešaných, alebo na územiach zmiešaných, ale, samozrejme, aj slovenských.
Toto je veľmi citlivá otázka, ktorú treba veľmi citlivo aj komunikovať, pretože, ako viete, poobede naši pedagógovia sa rozhodli, že idú pred Národnú radu vyjadriť svoje názory práve k tomuto. A sú tu ďalšie veci, ktoré musím spomenúť, že je skutočnosťou, že na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa každoročne znižuje počet žiakov, či to je z dôvodu pretrvávajúceho negatívneho demografického vývoja, alebo z dôsledku asimilácie, samozrejme, národnostných menšín. My sme za to, že čo môžme, spravme preto, aby tie menšiny na Slovensku - či maďarské, rusínske, alebo iné - nezanikli a vytvorili sa im podmienky také, aby mohli komunikovať a mohli si zachovať svoj materinský jazyk. Ide hlavne o to.
Ďalší, čo sa týka môjho ďalšieho pozmeňovacieho návrhu, ktorý neskôr odovzdám, je, zdôrazňujem, že skutočnosť, že predpokladaný návrh zákona je pre národnostné menšiny diskriminačný. Diskriminačný preto, lebo možnosť výnimky z minimálneho počtu žiakov v triede je možná len v tých obciach, kde popri škole s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny existuje len slovenská škola. To je fakt, my dávame k tomu pozmeňovací návrh a vieme, že - ako ste povedali, pán minister - tento zákon, niektoré ustanovenia tohto zákona začínajú fungovať v roku 2015 a hlavne tieto, čo sa týka zlučovaní týchto škôl. Myslím si, že práve preto aj pán Sólymos minule tu predniesol v pléne návrh, aby sme tieto body tohto zákona oddialili, pretože získame čas tým, aby sme ešte mohli na nich popracovať a eventuálne nájsť spoločnú reč o tom, že čo sú v tomto zákone také veci, ktoré by sa dali ešte nejakým spôsobom spraviť lepšími. A vieme to, že najprv mal tento zákon platiť do roku 2014, potom ste to oddialili na rok 2015, ustanovenia, niektoré ustanovenia tohto zákona. Vieme, preto lebo budú na budúci rok voľby do obecných zriadení a veľa starostov by padlo na tom, že ktorý musí zavrieť tieto školy, lebo citlivo, citlivo rodičia berú to, či môžu deti, ich deti navštevovať školy práve tam, kde bývajú. Takže určite má to s tým niečo spoločného. Najprv, viete sám dobre, že sme vychádzali, určili sme kružnice, určili sme kružnice najprv 20 kilometrov, bol prvý návrh, potom sme išli na 10 kilometrov, teraz sme už pri kružniciach 6 kilometrov.
Pán minister, ako sme sa spolu rozprávali o tom, hovorili ste, že na budúci rok prinesiete do Národnej rady, keď sa bude prerokovávať rozpočet na rok 2015, to, že chcete zaviesť autobusy, školské autobusy, aby tieto deti, pokiaľ tento zákon bude platný, aby mali, aby sa postaralo o bezpečnosť detí, aby sa postaralo o to, že ako dobre vieme, ako fungujú SAD-ky, že ráno ide o pol siedmej autobus z dediny do druhej obce alebo do druhej, do druhej strany toho regiónu, kde sú tieto dediny, a poobede o piatej ide naspäť. Čiže rodičia budú bojovať o to a keď už, tak potom treba zabezpečiť a toto by bolo, toto by malo asi taký efektnejší dopad, keby sme to dali súčasne. Áno, sme, budeme niektoré školy zlučovať z finančných predpokladov, ale zabezpečíme to, že tie deti sa bezpečne dostanú školským autobusom do druhej obce ráno pred vyučovaním a po vyučovaní budú mať bezpečný návrat domov. Toto mi tu v tomto momente chýba, a preto je to tak napnutá táto situácia. Buď budú mať úsporné opatrenia.
Pán minister, tu je, tu je článok, ktorý je z Hospodárskych novín, ktoré obce sa rozhodli zlúčiť školu, v ďalších 78 musia šetriť, aby dostali peniaze od štátu. Dovoľte mi zacitovať. Sú to tri obce, ide o Malé Chudince, Nitra, okres Nitra, Podhradie, okres Martin, Litmarová, okres Stará Ľubovňa. Chcem len povedať, že toto sú výlučne slovenské obce, kde nie sú zmiešané školy, aj, aj tam bude dosť veľký problém, pretože sa to vo veľkej miere dotkne aj slovenských škôl, a myslím si, že aj spoločne musíme preto nájsť riešenie, aby nejakým spôsobom toto mohlo ďalej fungovať. Tu sa ďalej píše, milióny euro, koľko peňazí by sa mohlo zmenami na málotriednych školách ušetriť. Zatiaľ pán minister Čaplovič o tom hovoriť nechce. Podľa odhadu Hospodárskych novín by mohlo ísť približne o 1,5 milióna eura, ktoré použije na zvýšenie platu učiteľov. Ale ja vám poviem, že milión päťstotisíc euro na zvýšenie platu učiteľov je ako kvapka do mora, to nie je vôbec cena, vlastne výška toho, čo by mali, mali učitelia dostať, hovoríme rádove o tých percentách, čo ste zvyšovali, je to 60 miliónov, pokiaľ, pokiaľ sa tu píše správne.
Ďalšia moja otázka smeruje k tomu, keď budeme zlučovať školy, niektoré školy a väčšina škôl poberala podporu Európskej únie na zveľaďovanie, výmenu okien a zateplenie atď., kúrenie. Vieme dobre, že z predpisov Európskej únie vyplýva to, že 5 rokov musia byť tie školy využívané za tým cieľom, aké došli dotácie. Máme to, pán minister, niekde podchytené, ktoré sú to školy, aby sme nemuseli vrátiť Európskej únii peniaze preto, lebo tá škola tam zanikne?
Mám ďalší problém s tým, že keď tá škola, viete, keď jedna málotriedka zanikne v niektorej obci, to má obrovský dopad na kultúrny život dediny, obce. Viete sami dobre, že na všetkých vystúpeniach - či blížiaci sa Mikuláš - vystupujú deti z málotriedok, adventné vence atď. Toto bude veľmi zlý dopad, toto bude veľmi zlý dopad na to, že ak by tam ostalo sedem detí v škole, tak musí zaniknúť, pretože samospráva ako zriaďovateľ nebude mať finančné prostriedky na to, aby zaplatila kúrenie, ak nedostane naviac peniaze od ministerstva školstva a bude prinútený starosta konať tak, že musí zavrieť školu. Nebude mať na kuriča, upratovačku, nebude mať na zaplatenie plynu atď., na kúrenie. Čiže v tomto vidím obrovský, veľký problém. Samozrejme, ako som spomenul, nie je to len problém, nie je to len problém menšinového školstva. Je to problém celoslovenského školstva, zatváranie týchto menšinových tried, a preto mi dovoľte, pán minister, aby som podal pozmeňovacie návrhy, ktoré by som v krátkosti prečítal, pretože.
Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Érseka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245-ka, vynechám.
K bodu, k bodu 2, v § 29 odsek 8 písm. b) sa slovo "dvoch" nahrádza slovom "viacerých".
Druhý pozmeňovací návrh, k bodu 3, v § 29 ods. 15 sa za slovo "zriaďovateľom" vkladajú slová "alebo ak je na území obce zriadená škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny".
Tretí bod, v § 33 ods. 7 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie:
"c) 12 žiakov v triede školy, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny".
Jedná sa o stredoškolské limity, odborné učilištia, odborné školy.
K bodu 8 k čl. II v § 11 ods. 7 sa pripája veta, ktorá znie:
"Pre žiakov škôl, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, okresný úrad v sídle kraja zabezpečuje preklad textov okresného a krajského kola súťaží detí a žiakov škôl a školských zariadení vo svojej pôsobnosti a predmetových olympiád žiakov škôl a školských zariadení vo svojej územnej pôsobnosti."
V krátkosti odôvodním. Prvý pozmeňovák znel, zabezpečiť, aby minimálny počet žiakov v triede základnej školy mohol byť naplnený z viacerých, nielen dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy. Druhý pozmeňovací návrh riešil zabezpečiť, aby sa možnosť zníženia počtu žiakov v triede o dvoch žiakov vzťahovala aj na tie obce, zriaďovateľov, v ktorých je len, je len škola príslušnej národnostnej menšiny. Po tretie, ustanoviť najnižší počet žiakov v triede strednej školy, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny. A posledný pozmeňovací návrh bol, za účelom zabezpečenia kvalitných prekladov textov súťaží a predmetových olympiád detí a žiakov škôl, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, sa okresným úradom ukladá povinnosť tieto preklady zabezpečiť, aby sme mali.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Odovzdám pozmeňovacie návrhy. Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len niekoľko poznámok, priznám sa, že nebola som tu od začiatku, pán poslanec, keď ste hovorili. Ale ja by som sa dotkla len dvoch takých vecí, že súhlasím s tým, že tie málotriedky a vôbec základné školy tvoria kultúru na dedine, kde pôsobia, ale na druhej strane musíme brať v úvahu aj tie ďalšie možnosti, ktoré tá obec má; a tým nechcem chrániť starostov, že dajú peniaze miesto málotriedky na obce, na iné, ja neviem, na chodníky alebo na cestu, alebo na niečo iné, čo v obci potrebujú. Ale mňa v tejto súvislosti napadla určitá skutočnosť a som si to hneď premietla do svojho okresu. Ste spomínali, že vám by ani nevadili tie rušenia tých málotriedok, keby tie deti mali dostatočný, dostatočnú dopravu zabezpečenú na to, aby sa mohli presunúť, keď im začína a končí vyučovanie do tej inej školy. Ja pokiaľ si premietam náš okres Michalovce, tak vyslovene u nás nie je problém v tom, aby deti, ktoré dochádzajú už teraz z malých obcí do iných obcí, a sú pripravené SAD-ky na to, že vozia tieto autobusy deti a sú, by som povedala, nemajú názov školské autobusy, ale 90 % je pripravených a spoje sú zabezpečené tak, ako je začiatok a koniec vyučovacieho procesu na jednotlivých školách. A preto sa domnievam, že aj tento problém sa dá vyriešiť individuálne, samozrejme, v každom okrese ináč, ale ja tam nevidím ten problém v tom, že by tým deťom do tých 6 km nevedeli zabezpečiť tú dochádzku do školy tým, že by im zlyhala doprava.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za faktickú poznámku. Pani poslankyňa, viem, že určite tam, kde sú tri, štyri deti, určite dôjde k zlúčeniu škôl. O tomto bude rozhodovať, keď je to bohatá obec a zriaďovateľ je obec, o tomto bude rozhodovať obec, akým spôsobom sa s týmto vysporiada. Takže toto nie je v kompetencii ministerstva, lebo nie je zriaďovateľom, ale ministerstvo určuje vždy tú spodnú kvótu, kedy tá dotácia bude ako vyzerať, či to bude na hlavu, alebo na triedu, nie je to jedno. Doteraz boli dotácie na hlavu, koľko tam je detí atď. a teraz by to malo byť na triedu, s týmto máme problém.
Na druhej strane, čo sa týka týchto školských autobusov, nemyslím si, kde je niekde zosúladený grafikon, tak áno, ale niekedy deti prechádzajú z jedného kraja do druhého kraja do školy len najbližšej, bývajú na hraniciach, vtedy ten grafikon zosúladený nie je. Čiže existuje aj taká škola v Dobrohošti, kde 20 km nie je maďarská škola a chodí tam osem detí teraz do triedy. Na druhej strane moderná Európa, nielen Európa, svet ide tým smerom, aby sa zabezpečila bezpečnosť pre našich žiakov, 6-ročných detí, ktoré začnú chodiť do školy, prosím vás pekne, aby chodili SAD-kou rannými spojmi, aby sa vracali SAD-kou, myslím si, že toto nie je o bezpečnosti. Toto je treba zabezpečiť a ak k tomuto dôjde a budú sa nejaké školy zlučovať, tak toto štát je povinný zabezpečiť. Minimálne ide o bezpečnosť, minimálne ide o úsporu, stratu rodičov, ktorí práve idú na opačnú stranu do práce, musí dieťa zobrať, aby ho bezpečne dopravili, musí sa vrátiť po jednej hodine, po druhej, keď skončí vyučovanie, domov bezpečne. O to ide, s tým nemôžem súhlasiť, že toto vie zabezpečiť, tieto grafikony, SAD-ka.
Ďakujem vám pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem oceniť racionálny tón rozpravy, ale považujem za potrebné k niektorým veciam zareagovať. Prvá otázka, ktorá sa tu dosť silne diskutuje, a budem reagovať na pána kolegu Érseka, je otázka málotriedok. Ja osobne nevidím túto situáciu vôbec nejako dramaticky a patrím k tým, ktorí nabádajú k uvážlivosti pri rušení málotriedok aj s dopadom na kultúrnu kvalitu života obcí a mnohé ďalšie funkcie, ktoré tieto málotriedky okrem výchovno-vzdelávacej robia.
Musím ale korektne povedať niektoré čísla, rok 2008 dohodovacie konanie 4 mil. 300-tisíc eur, čo predstavuje 0,39 % normatívnych výdavkov na školstvo, rok 2012 26,5 milióna eur v dohodovacom konaní, čo predstavuje 2,14 % normatívnych výdavkov, ktoré, ktoré idú do školstva. To sú údaje, ktoré sú zo správy. A aby som bol úplne korektný, z tohto čísla 26,5 milióna je 10 miliónov na kreditové príplatky, to znamená zhruba 16,5 milióna je ten nárast. Ako ja si nemyslím, že toto je adekvátny nárast a že nie je potrebné sa zamýšľať nad systémovými opatreniami, ktoré by tento trend nejakým spôsobom zvrátili.
Ďalšiu vec, ktorú chcem povedať, že nevyhneme sa, v žiadnom prípade sa nevyhneme racionalizačným opatreniam, lebo ak si pozriete trebárs v správe kompenzačný príspevok, ktorý sa týka veľkosti škôl, 80,7 % zriaďovateľov základných škôl dostáva normatívne finančné prostriedky s kompenzačným príspevkom, zopakujem, 80,7 percenta. Považujete tento stav za normálny, ktorý nevyžaduje racionalizačné opatrenia? Ja ho nepovažujem za normálny a súhlasím s ministerstvom, že je potrebné v tomto kroku robiť opatrenia.
Či sú tie opatrenia citlivé, alebo nie sú citlivé? Znovu pár údajov. Prvé kolo rokovaní o racionalizácii siete škôl prebehlo od 27. 6. do 29. 7. a bolo pozvaných 129 zriaďovateľov škôl, ktorí požiadali ministerstvo o dofinancovanie v rámci dohodovacieho konania. Tu pre verejnosť potrebujem povedať nasledujúci fakt: ak zriaďovateľ prijme návrhy racionalizačných opatrení uložených ministerstvom, tak môže požiadať o ďalšie prostriedky v rámci dohodovacieho konania. Ak neprijme, nemôže požiadať o tieto prostriedky. Myslím si, že je to absolútne logický postup, že ak niekto sa chce chovať korektne a racionálne, tak má dostať finančné prostriedky na preklenutie určitého obdobia alebo na zlepšenie situácie finančnej tak, aby to vychádzalo.
Ak budeme, ak budeme hovoriť o dopade, či sa týka predovšetkým národnostne zmiešaného územia, alebo sa týka aj slovenských škôl a v akom pomere. Zo 129 zriaďovateľov bolo 113 základných škôl s vyučovacím jazykom slovenským, 9 s vyučovacím jazykom maďarským, traja zriaďovatelia mali dve základné školy, jednu s jazykom slovenským, jednu s jazykom maďarským, dve školy boli zmiešané, jedna bola s ukrajinským a jedna bola s nemeckým jazykom. Znovu, či tieto opatrenia a rokovania boli korektné, alebo neboli korektné. Zo 129 zriaďovateľov boli uložené racionalizačné opatrenia 76 zriaďovateľom, lebo pri dohodovacom konaní boli dohodnuté kroky, že boli uložené tie opatrenia len 76 zriaďovateľom preto, lebo tí ostatní buď ich vykonávali dobrovoľne, alebo sa našiel systém riešenia tohto problému, alebo ministerstvo uznalo, že argumenty, ktoré predložil zriaďovateľ, sú akceptovateľné a v tejto etape nie je potrebné prijať racionalizačné opatrenia.
Výsledok: racionalizačné opatrenia sa dotýkajú iba piatich základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským a jednej zmiešanej s jazykom slovenským aj s jazykom maďarským. To znamená, ak budeme hovoriť o počtoch, zachytil som mediálnu správu, že strana MOST - HÍD a strana maďarskej komunity ide na barikády preto, lebo je výrazným spôsobom ohrozené národnostné školstvo na juhu Slovenska, tak ja sa pýtam, či päť plus jedna, teda šesť základných škôl, ktorým boli uložené racionalizačné opatrenia, považujete za zásadný zásah do národnostných práv alebo ľudských práv a práva na vzdelávanie v jazyku menšiny, maďarskej menšiny. Ja osobne sa nedomnievam, že toto, že toto je významný zásah, a podotýkam, že vo všetkých rokovaniach je ústretovosť ministerstva tak, aby sa našli vhodné cesty pre riešenie tohto problému.
Druhá otázka, ktorá je tu významne diskutovaná, sú osemročné gymnáziá. Pán kolega Fronc povedal úplne korektne, že problém sa týka predovšetkým Bratislavy. Ak si zoberieme situáciu z roku 2008, kedy, kedy zákonodarca chcel znížiť počet gymnázií, osemročných gymnázií, treba povedať, že do školského roku 2011/2012 sa s počtom osemročných gymnázií vysporiadalo 7 krajov okrem Bratislavy. Priemer žiakov, ktorí sú v osemročných gymnáziách na Slovensku okrem Bratislavy, je 6 až 7 %, počet žiakov, ktorí sú v osemročných gymnáziách v Bratislave, je 30 % populačného ročníka. Otázka znie, je Bratislava nadpriemerne nadaná? Sú deti v tomto prostredí tak disponované, aby všetky alebo takmer tretina mohla chodiť do osemročných gymnázií? Možno sú to rečnícke otázky a možnože, možnože je to otázka aj iných vecí, ktoré spomínal pán minister, ktoré spomínali páni kolegovia, ale ja si dovolím oprieť sa o výsledky PISA, pokiaľ ide o hodnotenia výsledkov štúdia v osemročných gymnáziách.
Výsledky PISA 2012, osemročné gymnáziá, prírodovedná gramotnosť, riziková skupina v roku 2009, žiakov, v prírodovednej gramotnosti 0,5 % žiakov, v roku 2012 3,2 %, tí, ktorí sú najlepší, v tej vrchnej skupine v roku 2009 - 4,2 %, v roku 2012 - 2 %. To znamená, najúspešnejších máme v osemročných gymnáziách o polovicu menej ako v roku 2009 a máme šesťkrát, šesťkrát viac funkčne negramotných v prírodovednej oblasti ako v roku 2009. Ak hovoríme o tom, že nadaným a talentovaným deťom je potrebné dať adekvátne štúdium, tak sa pýtam, prečo sa výsledky týchto superkvalitných gymnázií - a nechcem sa nikoho dotknúť, nechcem byť prioratívny - neodzrkadľujú v hodnotení PISA 2012.
Poďme, čitateľská gramotnosť, čo považujem za úplne nonsens v osemročných gymnáziách, kde by sme o tom nemali už vôbec hovoriť, v roku 2012 riziková skupina 0,7; v roku 2009 0,7, v roku 2012 - 2,5 %. Ak to poviem v ľudskej reči, najúspešnejších máme v osemročných gymnáziách v čitateľskej gramotnosti o polovicu menej, ale máme triapolkrát viac funkčne negramotných v čitateľskej gramotnosti ako v roku 2009. To, to považujem za neuveriteľné číslo, s ktorým treba zákonite niečo robiť.
Matematická gramotnosť, najúspešnejších máme o polovicu menej a máme štyrikrát viac funkčne negramotných. Považujete tieto čísla za normálne? Ja nie. Ak si pozriete hodnotenia iné, tak znižuje sa nám percentuálne zastúpenie najúspešnejších žiakov a zvyšuje sa nám počet žiakov v rizikových skupinách. U štvorročných gymnázií nie je evidovaný taký veľký nárast negatív ako u osemročných.
Dámy a páni, ja myslím, že tieto čísla minimálne hovoria o tom, že máme na Slovensku problém, nad ktorým sa musíme zamyslieť. Hovoria o tom, že nemôžeme len bezhlavo obhajovať, že jediným správnym riešením je 30 % žiakov v osemročných gymnáziách v Bratislave, ale niečo s týmto problémom v každom prípade musíme robiť, lebo tadiaľto cesta nevedie. Všetci spoločne voláme po kvalitnom školstve, voláme po kvalifikovanej pracovnej sile, po vzdelanostnej spoločnosti, ale výsledky nám stále klesajú. Nepovažujem tento stav za normálny, normálny napriek tomu, že sa vytvárajú systémové predpoklady preto, aby sa stav zlepšoval.
A ešte si musím povedať jednu poznámku, o ktorej sme diskutovali a hovoril to pán minister. Nie sú tu zahrnuté výsledky reformných ročníkov a vieme, že reformné ročníky vzhľadom na to, že nemali učebnice, boli tam ďalšie organizačné problémy, ten výsledok bude ešte negatívnejší, takže ak zahrnieme reformné ročníky do tohto, tak tieto čísla sú rajskou hudbou a s týmto naozaj niečo musíme robiť. Ak dovolíte, keď už som pri rečníckom pulte a mám slovo, dovolím si predložiť aj pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona a to síce nasledujúceho znenia:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II, Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 465/2003 Z. z., zákona č. 528/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 332/2005 Z. z., zákona č. 363/2007 Z. z., zákona č. 129/2008 Z. z., zákona č. 144/2008 Z. z., zákona č. 282/2008 Z. z., zákona č. 462/2008 Z. z., zákona č. 496/2009 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 199/2010 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 333/2010 Z. z., zákona č. 6/2011 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 57/2012 Z. z., zákona č. 455/2012 Z. z., zákona č. 312/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona z roku 2013, ktorý ešte nemá pridelené číslo, lebo nevyšiel v Zbierke zákonov, sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 113af sa vkladá § 113ag, ktorý vrátane nadpisu znie:
,,§ 113ag Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
Majetok štátu v správe Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach uvedený v prílohe č. 5 časti C prechádza od 1. januára 2014 do majetku Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach."
Po 2. Príloha č. 5 sa dopĺňa časťou C, ktorá znie:
"C. Zoznam majetku štátu v správe štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach, ktorý prechádza od 1. januára 2014 do majetku Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, pozemok v katastrálnom území Severné mesto, obec Košice-Sever, v správe Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu v Košiciach zapísaný na liste vlastníctva č. 12146 (spoluvlastnícky podiel 1/1), parcela č. 5580/3 s výmerou 11 396 metrov štvorcových, ostatné plochy."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Účinnosť nového článku sa navrhuje od 1. januára 2014. Vloženie nového článku sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákonov, zákona.
Odôvodnenie: Štátny veterinárny a potravinový ústav je v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov správcom predmetnej nehnuteľnosti, pôvodne v správe Vysokej školy veterinárskej v Košiciach. Súčasnému správcovi predmetný majetok štátu neslúži na plnenie jeho úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním a je pre neho nadbytočným majetkom. Vysoká škola veterinárska Košice napriek svojmu nesúhlasu odovzdala vyššie uvedený pozemok v roku 1975 Ústrednému štátnemu veterinárnemu ústavu Bratislava na výstavbu Veterinárneho vyšetrovacieho a diagnostického zariadenia Východoslovenského kraja Košice. Uvádzaný dôvod prevodu sa nikdy nenaplnil, nakoľko Veterinárne vyšetrovacie a diagnostické zariadenie Východoslovenského kraja postavené a zriadené nebolo. Pozemok v súčasnosti neslúži, neslúži súčasnému správcovi, nebol ním využívaný ani v minulosti. Je vedený ako záhrada, uličná a sídlisková zeleň v okolí budov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice-mesto, Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied Košice a Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Košice. Širokou verejnosťou je uvedený pozemok vnímaný ako pozemok univerzity.
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach dlhodobo prejavuje vážny záujem o vyššie uvedený pozemok, ktorý nadväzuje na areál univerzity a pre univerzitu je potrebný v súvislosti so zabezpečením študijného programu Farmácia, predovšetkým na vybudovanie botanickej záhrady, skleníkov, záhonov liečivých rastlín a podobne, ako aj v súvislosti so zabezpečením ďalších študijných programov realizovaných univerzitou v rámci hlavnej činnosti verejnej vysokej školy. Je to zmena, ktorá je v zásade nad rámec zákona školského a je tu, je tu vložená, je tu vložená operatívne. Ako hovorím to úplne otvorene, neskrývame sa za to, nie je to nepriama novela, je to úplne, úplne legálna, legálna novela, na ktorú máme právo v prípade, že je otvorený školský zákon, ju predložiť. Máme na tento krok súhlas ministerstva, takže vás poprosím o podporu tohto, myslím si, že racionálneho pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, nikto sa nebráni racionalizácii, asi si to všetci uvedomujeme, že to inak nejde, len chcem povedať, že zákon o financovaní bol prijatý v roku 2004, pokiaľ sa pamätám, a pôvodne tie koeficienty boli nastavené pre malé školy zvýhodnené s tým, že sa postupne mali tie koeficienty vyrovnávať. V ďalšom volebnom období sa, žiaľbohu, toto neudialo, čiže nevznikol prirodzený tlak cez financie na to, aby sa obce rozhodovali, v tom vidím problém. A ja si myslím, že táto cesta je lepšia ako cesta administratívna, ako vyvolať tlak, však každý rok je to v kompetencii vlády, pretože každý rok vláda vydáva nariadenie, kde sa stanovujú príslušné koeficienty. To je jedna poznámka.
Druhá poznámka. Ja rýchlo chcem a urobím to, aby sme zvolali výbor, čo sa týka výsledkov meraní PISA. Ale nechcem to tu otvárať, ale takú jednu poznámku mám, dnes v Sme máte ten test z matematiky, ktorý bol, tak každý z poslancov sa môže otestovať, ako ho zvládne. Sadnúť si a vyskúšať si, že aký je ten test a čo on dokáže, možnože je to zaujímavé si to overiť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, tým pozmeňovákom na konci vášho vystúpenia ste ma dokonali zmiatli, a teda ale chcem mať niekoľko otázok aj smerom k nemu, pretože som celkom nepochopila, teda verejnosť vníma nejaký pozemok, že niekomu patrí, a tým pádom ho ideme teraz rýchlo nepriamou novelou, ak by ste boli taký láskavý a nám to vysvetlili ešte raz, lebo nemáme v písomnej podobe tento pozmeňujúci návrh a naozaj, keďže ide vysoko nad rámec školského zákona, tak by sme asi o tom mali vedieť niečo viacej ako len to, že ako je vnímaný nejaký pozemok.
Dve poznámky, súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Fronc, mali by sme sa čím skôr zaoberať včerajšími výsledkami alebo včera zverejnenými výsledkami PISA, myslím si, že aj dnešná debata, aj vystúpenie pána ministra malo byť aj v súvislosti s týmito výsledkami úplne v inom, inom svetle, a teda naozaj by sme očakávali, že pán minister predstaví nejakú víziu a nielen, že budeme tuto riešiť niektoré drobnosti alebo teda veci, ktoré možno nie sú až také podstatné.
K tomu dohodovaciemu konaniu, čo ste hovorili, že ak škola prijme racionalizačné opatrenia zo strany ministerstva, môže požiadať o finančné prostriedky, ak nie, tak nie. Pán poslanec, čo by ste robili vy ako zriaďovateľ alebo riaditeľ školy, kebyže napríklad máte jednu bilingválnu triedu, jednu normálnu triedu, požiadate v rámci dohodovacieho konania o príspevky na kreditné vzdelávanie a dôjde vám odkaz z ministerstva, že urobte racionalizačné opatrenia, spojte tieto dve triedy a potom dostanete. A ja sa obávam, že nie vždy tie návrhy zo strany ministerstva sú celkom realizovateľné, rozumné, to už ani nehovorím. Naozaj si myslím, že tu treba jasnú víziu, jasnú koncepciu a nie takéto ad hoc riešenia a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Pán poslanec Petrák, to, čo ste povedali v začiatku, že sa to týka päť škôl na zmiešanom území maďarsko-slovenskom, nebude sa to týkať päť škôl. V tomto momente možno áno, ale ja sa vás pýtam, pokiaľ teraz tam zanikne málotriedka, lebo je tam málo detí - a toto je ten, ten je najväčší problém - a za dva roky tam bude viacej detí, ani nikto nebude mať silu otvoriť tú málotriedku. Nikto, čiže preto, na toto veľmi, veľmi mám ťažké srdce, že áno, teraz sa to dá jedným machom zrušiť a povie starosta, že nemá na to peniaze, zruší sa to, ale keby náhodou tam za dva, za tri roky, čo oni vedia, koľko je detí v škôlkach, teraz že sa zvýši ten počet, nebude sila, nebude sila, aby sa tá škola otvorila a nebude aj vtedy, keď sa tam vymení aj starosta, ten ktorý neni, alebo, alebo zastupiteľstvo, zmeny v zastupiteľstve budú také, že tam nebude mať podporu táto škola na zmiešanom území. Toto je presne to, čo povedal pán premiér začiatkom, že status quo bude fungovať. Toto nie je status quo. Zachovanie status quo. Ďakujem veľmi pekne.
A k tomu, čo ste povedali na záver, musím podporiť tu pani poslankyňu Žitňanskú, že tomu asi len pánboh rozumie, čo ste tu prečítali a možno tí, ktorí to robili, pretože môžem sa spýtať tak, či je to nejaká privatizácia, nejaká taká stratená privatizácia pozemkov a tak ďalej. Okamžite to vyvoláva túto reakciu.
Ďakujem.

Ďakujem, to musela byť veľmi komická situácia, keď niekto zrazu začal behať po ministerstve a kričal: Jaj, jaj, toto musíme nutne stihnúť do konca roka, komu to len strčíme do ruky, aby sme to, preboha, prehnali tým parlamentom. A čierny Peter skončil vo vašich rukách, pán kolega. Lebo to je čistý trapas, čo je akože, čo je tento pozmeňovák, to uznáte sám. Neprešiel výborom, nikto nevieme, o aký pozemok ide, keby to malo byť aspoň aká-taká poctivá, je to nepriama novela, toto už ani nie je že prílepok, prílepok je aspoň, prílepok je aspoň vecne náležiaci k tomu zákonu. Toto nemá s týmto zákonom vôbec nič. Keby ste zrovna tento istý pozmeňovák dali k zákonu o oplodňovaní kráv v poľnohospodárstve, tak je rovnako súvisiaci so zákonom ako pri zákone, ktorý sa týka malých a stredných škôl. Takže toto je úplne nesúvisiaca novela, ktorá súvisí s majetkom. Ja budem sa všetkému ostatnému, čo ste, pán kolega, povedali vo svojej reči, venovať potom v rozprave, ale k tomuto jednému treba naozaj povedať, je to vysoko nepoctivé, lebo ani len nemáme ten pozmeňovák v rukách. Bude rozdaný tak, že pochybujem, že niekto sa stihne pozrieť na to tak, že by zistil, ako je reálne ten pozemok kým vnímaný v okolí tej parcely. Takže to nemáme ako overiť. A ja verím, že za tým môže byť šľachetný úmysel, že proste niekto niečo nevyužíva a treba to rýchlo upratať, ale toto naozaj nie je cesta, ako sa také veci robia.

Začnem od konca. Ďakujem za všetky pozmeňujúce, teda za faktické poznámky, ktoré boli vznesené. Začnem od konca.
Pán kolega Poliačik, ste členom ústavnoprávneho výboru, takže môžte konzultovať aj s kolegami, že nejde o nepriamu novelu. Druhá otázka je, že či budete mať dostatok času si pozrieť, kde je tá parcela. Ja vás ubezpečujem, že hlasovanie o jedenástej o tomto zákone určite nebude. Najskôr bude o piatej, ak bude dnes, takže budete mať dostatok, reálny dostatok času, aby ste si pozreli. Ide o parcelu, bývalú parcelu, ktorá bola v správe veterinárnej fakulty, potom prešla na Ústav veterinárneho lekárstva a teraz žiada, aby sa prehodila, aby sa prehodila späť na veterinárnu fakultu. To znamená niečo, čo bolo v správe v roku 1975, sa na základe toho, že sa tam mala stavať budova a ústav, ktorý sa nikdy nepostavil, tak fakulta si žiada tú istú parcelu, ktorú previedla, žiada si ju späť. Nič viac, nič menej. Je to absolútne čisté, transparentné, žiadna skrytá privatizácia. To by som bol opatrný. Nemôžte posudzovať druhých podľa seba, ale nechcem, nechcem sa dotýkať, nechcem sa dotýkať ako osobne. To hovorím celkovo o týchto faktických poznámkach.
Ďalšia otázka, pokiaľ ide o tlak na počty žiakov v málotriednych školách cez financovanie. Áno, je to jedna cesta, ale v zásade aj stanovenie počtu žiakov v triedach a naviazanie na financovanie je presne taký postup, možno trošku iným spôsobom, ale v zásade postup je to úplne rovnaký. Je to, je to tlak cez financie a nechápem, prečo nemôžme mať zadefinované aj minimálne počty žiakov v triedach, čo je síce administratívne opatrenie, ale v nadväznosti na normatívy je to aj finančné opatrenie.
Toľko asi k tomu, čo môžem povedať v tejto chvíli.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať uznávania jazykových certifikátov. Veľmi sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že si to bude musieť vypočuť ešte raz a takýto pozmeňujúci návrh na výbore podával pán poslanec Beblavý. Mala som ho pripravený aj ja a odvtedy, ako uplynul tento výbor, sa zamýšľam stále nad tým a nemôžem sa s tým nejako zmieriť, takže dovolím si to predniesť aj v pléne.
Myslím si, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrada maturitnej skúšky bola dobrá vec. Myslím si, že dokonca určitým študentom toto uznávanie mohlo pôsobiť motivačne na to, aby si takéto certifikáty urobili a mohli sa potom sústrediť na maturitné skúšky z iných predmetov. Chcem nadviazať na faktickú poznámku pani poslankyne Roškovej, ktorá hovorila o tom, že hodnotenie PISA a nekvalita vzdelávania, zlé výsledky, ktoré sme dosiahli, že je presvedčená, že to, že sa jazykové certifikáty nebudú uznávať a žiaci budú musieť povinne maturovať z jazykov a nebude im takáto náhrada uznaná, že bude vplývať na kvalitu. Nemyslím si, že tomu je tak. Skôr si myslím, že naopak. Tí študenti, ktorí absolvovali jazykové certifikáty, a tí, ktorí tie jazykové certifikáty máte, tak viete, aké je to náročné taký jazykový certifikát spraviť.
Zaoberala som sa aj pripomienkami Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií. Nemôžem sa s nimi stotožniť a myslím si, že veľa z týchto pripomienok sa dá vyriešiť veľmi elegantne, jednoducho, napríklad aktualizáciou zoznamu centier, licenčných centier a jazykových certifikátov, ktoré sú uznávané, napríklad na stránke ministerstva školstva.
Zvolanie mimoriadneho výboru kvôli výsledkom PISA určite podporím. Bola som aj z toho taká skormútená. Svedčí to o kvalite nášho školstva. Myslím si, že pán minister je takisto z toho smutný a bude robiť všetko preto, aby tá kvalita sa čo najviac zlepšila. Myslím si, že keby sme tie jazykové certifikáty nechali ako možnosť uznávania, že by to možno tých študentov ozaj motivovalo k tomu, aby, aby si ich robili viacej. Od roku 2009 totižto z počtu 580 študentov, ktorí si požiadali o uznanie tej maturitnej skúšky ako náhradu za svoje certifikáty, sa zvýšil počet do roku 2012 na 1 580, čo svedčí o tom, že veľa študentov si tie certifikáty robí a chce byť jazykovo zdatných a uplatniteľných na trhu práce. Dovoľte mi preto ďalej nepredlžovať túto diskusiu kvôli tomu, že už veľa bolo povedané aj v prvom čítaní, a prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej a Jany Žitňanskej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 717.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 10 a 15.
A doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15, na základe ktorých by malo dôjsť k zrušeniu jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "Ministerstvo") v dôvodovej správe k novelizačnému bodu 10 uvádza okrem iného, že v súčasnosti nie je možné kontrolovať zo strany štátu úroveň kvality inštitúcií, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, a rovnako tak nie je možné preverovať minimálnu kvalitu týchto skúšok, resp. jazykových certifikátov, ktoré sa uznávajú ako náhrada za skúšku, ako náhrada za maturitu z cudzieho jazyka. V § 89 ods. 8 je stanovená podmienka, že ako náhradu za maturitnú skúšku možno uznať len taký jazykový certifikát, ktorý bol získaný minimálne na úrovni B1/B2 jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca (ďalej len "SERR"). Inak povedané, ako náhradu za maturitu možno uznať len taký certifikát, ktorý spĺňa požiadavky určené Spoločným európskym referenčným rámcom. Tým je zabezpečená štandardizácia, validita a reliabilita skúšok na získanie jazykového certifikátu. Rovnakú úroveň kvality, rovnaké požiadavky musí spĺňať podľa súčasne platného znenia školského zákona aj samotná maturitná skúška. Uvádza sa to ešte v súčasnosti platnej vyhláške.
Podľa § 74 ods. 6 školského zákona platí: "Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca." Samotný školský zákon teda uznáva za rovnocenné maturitnú skúšku z cudzieho jazyka s certifikátom vydaným podľa tých istých kritérií, a to požiadavky Spoločného európskeho rámca. Štát pritom sčasti zabezpečuje kvalitu inštitúcií, ktoré sú oprávnené vyučovať cudzie jazyky a nie sú školami, prostredníctvom stanovených podmienok na získanie povolenia na túto činnosť, ktorá je tzv. viazanou živnosťou. Osoba, ktorá chce vyučovať cudzie jazyky a poskytovať jazykové certifikáty, musí spĺňať odbornú spôsobilosť, ktorú garantuje štát akreditovaným vzdelávaním. Ministerstvo ďalej zdôvodňuje, že uznávanie náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka je administratívnou záťažou pre riaditeľov škôl, ktorí o tom rozhodujú a že navyše nie sú kompetentní porovnať obsahy skúšok z maturity a jazykového certifikátu. Pokiaľ ide o porovnateľnosť obsahu skúšok, je potrebné zdôrazniť, že riaditelia nie sú povinní porovnávať obsah maturitnej skúšky s jazykovým certifikátom. Ich porovnateľnosť je totiž zabezpečená tým, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, a to požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci. Administratívnu záťaž v súvislosti so zisťovaním aktuálneho zoznamu skúšobných a licenčných centier, ktoré poskytujú jazykové certifikáty, možno veľmi jednoducho odstrániť, a to napríklad uverejnením tohto zoznamu a jeho priebežným aktualizovaním na webovom sídle ministerstva. Vzhľadom k tomu, že tak maturitná skúška z cudzieho jazyka, ako aj jazykový certifikát musia spĺňať rovnaké kritériá, teda požiadavky stanovené v Spoločnom európskom referenčnom rámci, je možné porovnávať výsledky dosiahnuté na maturitných skúškach s výsledkami dosiahnutými na skúškach na získanie jazykového certifikátu. Tým pádom je možné pripočítať výsledky zo skúšok na jazykový certifikát k výsledkom z maturít na účely štatistiky. Argumenty ministerstva za zrušenie uznávania náhrady maturitnej skúšky jazykovými certifikátmi z dôvodu, že nie je možné objektívne porovnať výsledky žiakov v rámci populačného ročníka, preto neobstoja.
Konštatujeme, že uznávanie jazykových certifikátov ako náhrady za maturitnú skúšku z cudzieho jazyka umožňuje žiakom namiesto maturity absolvovať skúšky na získanie jazykového certifikátu, ktorý má v porovnaní s maturitou širšie využitie nielen v ďalšom vzdelávaní žiaka na štúdium na vysokej škole, ale tiež na pracovnom trhu, a to dokonca aj v zahraničí. Navyše ponechaním súčasne platného znenia školského zákona nedochádza k obmedzovaniu rovnosti šancí žiakov, ale práve naopak, ich šance sú širšie, keďže majú právo si slobodne vybrať, či vykonajú maturitnú skúšku z cudzieho jazyka, alebo či získajú jazykový certifikát, ktorý im túto skúšku nahradí.
Záverom si dovoľujeme citovať z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 144/2012 z 27. 4. 2012: "Vláda bude pri prístupe k vzdelaniu zohľadňovať nielen ambície žiaka alebo študenta, ale aj jeho schopnosti a vytvorí také legislatívne podmienky, aby zriaďovatelia škôl alebo školy museli pri tvorbe plánov výkonov zohľadňovať aj požiadavky trhu práce." Zrušením jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak vláda ignorovala nielen požiadavky trhu práce, na ktorom majú jazykové certifikáty ďaleko širšie využitie ako maturitné skúšky z cudzieho jazyka, ale predovšetkým by tiež ignorovala narastajúci záujem samotných žiakov o získanie jazykového certifikátu ako náhrady za maturitnú skúšku, ktorý v priebehu posledných štyroch rokov stúpol takmer trojnásobne. Neuznávanie jazykových certifikátov ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka by tak bolo krokom späť, ktorý by bol v rozpore s vyhlásením, vyhláseným záujmom vlády realizovať program založený tiež na proeurópskej orientácii.
Na základe vyššie uvedených dôvodov preto navrhujeme vypustiť novelizačné body 10 a 15 vládneho návrhu novely školského zákona, a tak ponechať súčasne platnú právnu úpravu umožňujúcu širšiu a najmä slobodnejšiu realizáciu práv žiakov v procese vzdelávania.
Ďakujem vám za podporu a za pozornosť.