27. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja keď som počúval príspevok Ferka Šebeja, mi také dve línie bežali v hlave. Jedna taká osobná spomienka. Jano hovoril o násilí na štadiónoch, ale mne v súvislosti so športom sa vybavila detská spomienka, ktorú by som nazval násilím domácim. V roku 1960/61 prvý televízor v meste, v ktorom som žil, mal sused, ku ktorému chodili všetci na diváky, takpovediac. Celý činžiak sedel pri televízore. A ja som mal tú smolu, mne z nejakých dôvodov vždycky pri mne sedel môj strýko, ktorý tak strašne, ja neviem, či bol sociopatická osobnosť, každopádne mal tak strašne veľa emócií, či bolo majstrovstvo sveta v hokeji, dokonca, keď Belousovová robila piruetu smrti, alebo tancovali Romanovci, alebo Ondrej Nepela mal voľnú jazdu, tak on tak strašne to prežíval, že otĺkal všetkých okolo. Ja, keďže som bol malý spratek, tak som dostal vždycky najviac, som išiel modrý a uplakaný. Takto proste, takto som bol konfrontovaný s takým, by som povedal, veľmi takým bunečným, bunečným násilím, možno ktoré ako môže plodiť potom aj to veľké násilie v takých masových formách. To je taká spomienka.
A druhá vec, ktorú by som chcel, možnože ten mechanizmus fungovania tých emócií. Neviem, či to viacerí vedia, ale veľmi dobre popísal holandský kultúrny filozof Johan Huizinga v knihe Homo ludens, kde opísal, ako vzniká agón, zápasivá povaha, ako sa inštitucionalizoval zápas, ako sa vytvárali k nemu pravidlá. To len chcem doplniť k tomu, čo hovoril poslanec Šebej. A možno ešte jedna vec k tým sociopatom, vyšla teraz zaujímavá kniha od Kevina Duttona Moudrost psychopatů, ako je možné tú ničivú energiu sociopatov a psychopatov nasmerovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Pán poslanec, poslanec Šebej, či pán poslanec Halúz, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Samozrejme, rád by som podporil všetkých kolegov, súhlasím s nimi, aj som rád, že vyzerá, že tento zákon prejde naprieč celou snemovňou.
A ja sa vrátim trošku do prvého čítania. Ja som si vtedy veľmi pozorne vypočul vaše vystúpenie, aj sme sa osobne o tom rozprávali a s napätím som očakával váš tento druhý vstup, kde ste mi sľúbili, že vysvetlíte tie jednotlivé príčiny, čomu som rád a chcem sa vám za to poďakovať a teším sa, že ste posunuli moje myslenie.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Šebej, nech sa páči.

Kolegovia, ďakujem vám za vaše reakcie. Nie sme v konflikte prakticky v ničom. Pán kolega Kvasnička, to je aj dôvod, prečo napríklad my s mojou manželkou nepozeráme spolu športové podujatia, a tak je zachovaná harmónia medzi nami.
No a pán kolega Hlina, no veci sa majú tak, že áno, vyblbnúť sa niekde, vykričať a tak, môže mať terapeutický účinok. Ale v prípade toho javu, o ktorom hovoríme, žiaľ, nejde o terapiu. Naopak, ide o eskaláciu choroby, ktorá, ktorá, v podstate je to neorganická choroba mysle, ktorá postihla tých ľudí a nemá to žiadne liečivé účinky na nich, práve naopak, bohužiaľ.
Ešte raz, ďakujem za reakcie.

Pán poslanec Érsek. Nie je prítomný.
Takže teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, zase som sa rýchlo dostal do popredia, to ma teší. Ja som nedávno bol v Dortmunde na futbalovom zápase. Fantastické to bolo, majú tam svojich odchovancov, 80-tisíc ľudí, plný štadión, proste výborná kulisa, žiadne násilie, fajn.
Minule som v televízii videl, že Dortmund doma prehral, neviem, či s Neapolom, alebo s Barcelonou, 0:1. S Neapolom? 0:1, ja som držal, samozrejme, za Neapol. Ale 80-tisíc divákov na konci... (Reakcie z pléna.) Dortmund prehral, predtým prehral, s Arsenalom prehral 0:1 , to je jedno, to je chlapci, to je jedno, vidím, že tu nemám šancu, ale keď prehrali, 80-tisíc divákov spievalo svoju hymnu, teda dortmundskú, takto držali zástavy a tie svoje tieto, čiže tomu sa povie šport. Ale to vidíte, súvisí aj s tým, že sú tam ich chlapci, nie teda za veľké peniaze kúpené primadony a tak ďalej. Ale v druhom čítaní by sa nemalo vyprávať o takýchto veciach, no.
Ja som videl, že v dôvodovej správe je veta, že tento zákon chce čo najmenej obťažovať slušných ľudí. To je pekná veta, ale obávam sa, že bude, bude obťažovať slušných ľudí tak, ako doteraz obťažuje, no. Tiež som tam videl vetu, že osobitný režim platí len pre očakávaný počet divákov 4-tisíc a viac. Takže to som si oddýchol, lebo teda tým pádom na futbale nebude nikdy osobitný režim, lebo tam tých divákov chodí podstatne menej na dnešný slovenský futbal. Ale to je zas poznámka, myslím, nie celkom patričná.
Ja by som povedal takto, že ten zákon je skutočne vymakaný, je to ťažká práca mnohých ľudí, iste sú tam aj nejaké zahraničné vzory, veľa paragrafov, určite ho podporím, som plne za. Len 46 strán na takýto zákon a mnoho paragrafov je veľmi zvláštne. A chcem ešte podotknúť, že ten, kto športoval, vie, čo je to šport: makanica. Tak ten, nikdy sa tento zákon jeho týkať nebude, no. Dneska mnohí nešportujú alebo väčšina nešportuje, takže tých sa to týka, ktorí si potom svoje, by som povedal, športové skryté pudy, ktoré si nemohli v mladosti a v dospelosti odreagovať, potom na štadióne odreagovávajú. Teda pár slov si dovolím povedať ideových, lebo to, že sme aj my tak dopadli, ako to už na Západe je dosť dávno a teda nielen na Západe, tak to nie je dobré svedectvo našej spoločnosti. Aj som videl, že sa vylepšuje, že je tam ešte mnoho čo vylepšovať, aj keď určite teraz na to už nepríde. Uvidíme, čo to bude robiť.
Ja som trocha sa naľakal tých veľkých požiadaviek na, napríklad na organizátorov. V oznámení musia á, bé, cé, dé a tak ďalej až po pé, odovzdať niečo, vybaviť, potvrdenie dať. Povinnosti organizátorov podujatia: á, bé, cé, dé až po er. Obce, nehovorím aj o tom, tam je tiež veľa bodov, keď je to osobitný režim, ďalšie štyri požiadavky a ešte ďalšie á až ef. Veľmi veľa toho je tam. Ja, ja neviem, či aj útoky voči rozhodcom sa tam postihujú, to som tam nezbadal, ale skúste, pán sudca, pán Kéry to vie, odpískať na dedine jedenástku päť minút pred koncom proti domácim. Skúste! Ani štyri takéto zákony toho sudcu nezachránia. Ja, ja vždy rozmýšľam o retroaktivite, lebo môjho otca, otec bol sudca do 65-ky a jojój, koľkokrát ho naháňali a potom bol aj inštruktor do osemdesiatky. Volali ho fízel, no a ešte teraz si pamätám tri dediny, kde ho zbili v nitrianskom okrese, a keď tade idem autom, rozmýšľam, čo by som im urobil. No ale to som teraz odbočil už veľmi.
Samozrejme, to platenie pri rizikových zápasoch je trolinka otázne v tom, že kto o tom rozhodne. To mi tam celkom nie je jasné, lebo to môže byť za tým aj všeličo iné, ale je správne, že to budú platiť tí, ktorí to zapríčinili, a často aj organizátori. Zdá sa mi aj náročné pre usporiadateľov, na 300 divákov 10 usporiadateľov zohnať, nebude to také jednoduché zaplatiť ich, prípadne dobrovoľníkov. Požiadavky na organizátorov, usporiadateľov, manažérov, odborná, zdravotná bezúhonnosť, to je tretie, aj potom finančne náročné veci sú tam, napríklad kamerové systémy alebo informačný systém, evidencia o všetkých, čo je správne, len je to veľmi, veľmi náročné. Čiže v športe, kde treba si oddýchnuť, pobiť sa a prehrať, alebo aj vyhrať - keď prehráme, nabudúce vyhráme -, tak toto sa z toho ako vytratilo a vytratilo sa asi v tom okamihu, jak začali veľké prachy sa do športu aj dávať, aj z neho získavať, no ale to už je zase filozofia. Čiže ja verím, že tento zákon prejde, že bude dobrý, ale určite dôjde k jeho novele, keď budeme vidieť, že zorganizovať športové podujatie dnes bude veľmi komplikované.
My napríklad hráme v sobotu turnaj veľvyslancov v hale v Rači, všetci ste pozvaní, kto vie hrať dobre pingpong. Asi 20 diplomatov sa tam už prihlásilo a našťastie, že tento zákon na nás nebude platiť, ale na pingpongu bitky asi nebudú. Ale kto by chcel v sobotu o tretej dôjsť na pingpongový turnaj diplomatov do Rače a politikov, tak nech sa páči. Keď neprídete, tak budem musieť zase vyhrať ja.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno, nech sa páči, pán minister. Všetci vás pochválili, aký je to dobrý zákon, takže nech sa páči.

Nie, ja nejdem teraz reagovať na stanoviská poslancov a ja som veľmi rád, že tím odborníkov predovšetkým, ktorí pracovali na tomto zákone, ktorí tejto problematike rozumejú, pripravil dobrý návrh zákona a naviac bol ochotný aj komunikovať vo vzťahu k druhému čítaniu tie pripomienky, ktoré tuná odzneli od poslancov, nehľadiac na to, kto aké má stranícke tričko. A ja si myslím, že takýto zákon, vychádzajúc aj zo stratégie v oblasti športu, ktorú sme prijali koncom minulého roku 2012, je dobrý krok a že Slovenská republika sa zaradí medzi tie štáty, ktoré budú v tejto oblasti mať zákon a bude vytvárať podmienky pre to, aby na našich futbalových, hokejových a iných športových podujatiach zavládla kultúra, vzájomná súťaživosť, tá pravá atmosféra neurážania, úcty k tomu druhému. A možnože to, čo som; Dušan Galis hrával kedysi za Košice futbal a ja som chodieval ako pracovník v Košiciach, ja som pracoval na začiatku svojej kariéry vo Východoslovenskom múzeu a chodieval som na zápasy. A hral tam Slovan a Dušan hrával vtedy pod vedením Jačianskeho za Košice, ja som chodil na starú tribúnu, starý štadión v Košiciach Slávie a musím povedať, že, a on bol aj prekvapený, že ja som bol jeden z mála, ktorý fandil stále Slovanu. Ale páni, ktorí tam boli, starí, echt Košičania, boli úctiví, zdržanliví, neurážali a v podstate toto si viem predstaviť aj do súčasnosti nielen na tých VIP tribúnach, ale, samozrejme, aj v celom prostredí jednotlivých štadiónov.
To, čo sa tu hovorilo o kultúre prostredia, svedčí o tom, že vybudovanie národného hokejového štadióna a vôbec špičkového štadióna v Košiciach a tuná v Bratislave bolo správnym rozhodnutím, že to prostredie naozaj vychováva a že aj tí, ktorí často tam prídu na ten štadión hokejový na KHL, a čo tu spomínal pán Mikloško, že v Dortmunde tlieskali; musím povedať, že aj tu väčšinou Slovan prehráva v poslednom období v KHL, diváci vytlieskajú tak svojich, ako aj súperov a, samozrejme, sa prišli pozrieť na kvalitnú hru, kvalitný hokej, fair play, tvrdý často, ale hraný v rámci pravidiel, a to, čo si všímame aj v zahraničí.
A keď už spomenul pán Mikloško Dortmund, tak musím povedať, že ja som inak fanúšikom Dortmundu na rozdiel od Bayernu a ako fanúšik Dortmundu si nesmierne vážim futbalistov, ktorí tam hrajú aj za Poľsko, či to je Piszczek, Blaszczykowski alebo Lewandowski a ďalší, ale musím zopakovať, že sú to futbalisti, ktorí sú džentlmeni futbalu, ktorí keď urobia chybu a diváci pískajú, že zle odpískal rozhodca, oni sa postavia, vo vzťahu k divákom, ku tribúne a priznajú si chybu. A toto je vlastne aj to, čo ste vy hovorili, že tá výchova aj futbalistov, ktorí hrajú priamo v tej aréne futbalovej, má výrazný vplyv a, samozrejme, aj trénerov, ten má výrazný vplyv na to, ako sa v podstate aj tí diváci správajú. A ja, pokiaľ ide o zahraničné podujatia, tiež vnímam, že na tých významných medzinárodných podujatiach - a nielen medzištátnych, ale aj v rámci európskej ligy alebo superligy, ako ja si ju dovolím pracovne nazvať, kde hrajú naozaj špičkové kluby - sú sedadlá a vstupenky očipované a každý vie, kto tam je, kto sedí na tom mieste, a myslím, že aj to vytvára podmienky pre to, že diváci, fanúšikovia na jednej aj na druhej strane fandia.
A to, že slovenskí fanúšikovia vedia fandiť a sú zdržanliví, svedčí aj zápas Bosny a Hercegoviny v Žiline, kde sa predali vstupenky, žiaľ, vďaka organizátorom aj do sektora, kde boli slovenskí diváci, alebo žilinskí, slovenskí diváci, a boli tam predané vstupenky pre fanúšikov zo Sarajeva a ďalších, ktorí sú známi svojou, by som povedal, prílišnou horkokrvnosťou, čo je celkom prirodzené pre ten južanský temperament. A napriek tomu, že sa obávali, že tam vzniknú nejaké problémy, neboli tie problémy, hoci Bosna a Hercegovina tam vyhrala so slovenskou reprezentáciou vo futbale. Čiže je to o prostredí štadióna. Žilina sa už v podstate postupne blíži k tým kvalitnejším štadiónom a myslím si, že aj tiež vytvára podmienky pre tú výchovu a pre to prostredie, ktoré tu vidíme, a že tie štadióny, ktoré tu budú vznikať na Slovensku, podobne ako boli budované v Nemecku a v iných krajinách, vytvoria podmienky kultúrnych stánkov.
Ja, samozrejme, nemienim reagovať - a myslím, že bolo to veľmi poučné, a veľmi pozorne som počúval pána poslanca Šebeja -, takú, by som povedal, profesnú odbornú analýzu. Bola to zaujímavá analýza. Je to skutočne súčasný stav, ktorý sa prejavuje nielen v oblasti športu a nielen v oblasti rôznych aktivít, či sú to už na námestiach, na rôznych podujatiach, a dokonca sa to často objavuje táto, tieto prvky aj na našej kultúrnej scéne a, žiaľ, v poslednom období aj v Slovenskom národnom divadle, ale to je iné kafé. Ja odsudzujem akýkoľvek návrat k témam a obsahom slov, či sú to významní herci, alebo ktokoľvek, či sú to futbalisti, či sú to športovci, diváci, ktoré mi často pripomínajú pochod na Rím za Mussoliniho, alebo ktoré mi pripomínajú nástup fašizmu alebo komunizmu v bývalom Sovietskom zväze. Tento prístup, ktorý odznel aj na doskách, ktoré znamenajú svet, v Národnom divadle, dovolím si to pri tejto príležitosti povedať, musím odsúdiť a verejne to odsudzujem a nebojím sa povedať, že najprv to je jedna skupina občanov, potom to bude druhá, potom to bude tretia a potom budú likvidovaní všetci v tejto republike a v Európe a vo svete. Toto nie je cesta.
A samozrejme, myslím si, že aj tento návrh zákona vytvára isté rámce, aby sme sa dokázali, dokázali cez organizátorov jednotlivých podujatí vytvoriť dobré podmienky pre to, aby to bolo naozaj kultúrne športové podujatie, kde sa oplatí zobrať svoju rodinu v nedeľu alebo v sobotu, kde sa oplatí zobrať svoje deti a takýmto spôsobom, alebo vnúčatá, a takýmto spôsobom pôsobiť na ich aktivity budúce a vychovávať ich aj v tomto prostredí.
Veľmi ďakujem jednotlivým vystupujúcim, diskutérom, že podporia, respektíve hovoria, že podporia tento návrh zákona, a pevne verím, že tento zákon bude novým prínosom v prostredí slovenského športu a slovenskej telovýchovy a Slovensko bude konečne tiež príkladom pre Európu a pre celý svet.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem, pán minister.
Pán spravodajca, záverečné slovo, nech sa páči.