27. schôdza

Pani predsedajúca, navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Richarda Vašečku, Ivana Štefanca a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 768), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze, teda dnešnej.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a zrejmý je aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 753 zo 7. novembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ako jeden z navrhovateľov si dovolím vystúpiť v rozprave a začnem tým, ako pred rokom vláda, vládna strana SMER zdvihla správne poplatky, všetky správne poplatky. Okrem iného aj správne poplatky pri registrácii áut, aj nových áut, ale aj tých áut, ktoré si občania privezú zo zahraničia. Pri prvej registrácii sa dvihli poplatky, ale poplatky sa nedvihli o 10 %, o 20, o 30, poplatky sa zdvihli niekoľkonásobne. Keď mám hovoriť o tejto kategórii áut, o ktorej dneska hovoríme, od 100 do 110 kW, poplatky sa zdvihli od 33 na 397 eur. Dámy a páni, to je viac ako desaťnásobne, viac ako desaťnásobne, v percentách to je viac ako tisícnásobne sa zdvihli poplatky.
Preto som bol veľmi prekvapený, keď som hovoril pri makroekonomickom vývoji o tom, ako vláda SMER-u dvihla dane, odvody, poplatky, sedel tu ako navrhovateľ pán minister vnútra a vyskočil na mňa: Aké poplatky sme dvihli? Tak neviem, či si to nevšimol, lebo je to konkrétne pod jeho ministerstvom, ministerstvom vnútra, kde tieto poplatky sa dvihli konkrétne pri registrácii áut, ale aj ďalšie poplatky, o ktorých teraz tu nechcem rozprávať.
Dámy a páni, už vtedy pri tých poplatkoch pred rokom som tu hovoril, že takýmto spôsobom sa správne poplatky štátu nemajú dvíhať. Štát má poplatky, áno, raz za čas musí dvihnúť, ale o niekoľko percent musí ich valorizovať, ale nie tak, že ich zdvihne desaťnásobne, ako je to v tomto prípade.
Správne poplatky nie sú rozdelené ani regionálne, ani sociálne. Správny poplatok musí zaplatiť mladá rodina, dôchodca, človek z Prešovského kraja, kde je obrovská nezamestnanosť a veľmi nízka priemerná mzda, a taký istý správny poplatok zaplatí aj človek v Bratislave, ktorý má príjem možno desaťnásobný ako ten človek na východnom Slovensku.
A preto som bol veľmi rád, keď ma kolega Vašečka oslovil, či sa pridám ku takto predkladanému návrhu zákona. Pretože už pred rokom, keď vláda zaviedla tieto vyššie poplatky, kolega Vašečka prišiel s pozmeňujúcim návrhom, kde túto kategóriu, to znamená autá, ktoré majú viac ako šesť miest a do tých 110 kW; aby tu niekto nemohol rozprávať o tom, že nejaké obrovské tereňáky ideme zvýhodňovať; už vtedy sme podporili takýto pozmeňujúci návrh a pamätám si, ako sme ho predkladali na výbore a pán štátny tajomník vtedy povedal: No ale, keď si niekto môže dovoliť kúpiť takéto drahé auto, tak môže zaplatiť aj takýto registračný poplatok. A ja som mu presne vtedy uviedol ten prípad ako kolega Vašečka pred chvíľou, že mladá rodina si dovezie auto zo Západu, dajme tomu za tých 4-, 5-tisíc eur a ten správny poplatok je v takom prípade pomaly desatina toho auta. Či toto je spravodlivé, či takto tento štát chce podporovať rodiny? A preto som sa pridal aj s kolegom Štefancom ku tomuto návrhu zákona, lebo sme presvedčení, že štát má robiť prorodinnú politiku. Už som to tu niekoľkokrát hovoril, nebudem to rozvádzať, ale naozaj toto je drobný, konkrétny príklad, keď štát povie, že rodine, ktoré, ktorá potrebuje takéto auto, lebo nikto si nekúpi takéto auto, keď má jedno decko, ale keď má tých detí viacej, potrebuje auto s viac miestami, výkonnejšie auto, aby bolo aj bezpečné, štát môže na takomto konkrétnom prípade, aby som nehovoril všeobecne o štáte, poslanci Národnej rady môžu povedať, záleží nám na rodine a ideme ju týmto drobným, drobnou úpravou, novelou zákona o správnych poplatkoch upraviť. A preto by som vás veľmi chcel poprosiť o to, aby poslanci Národnej rady, aj vládni poslanci za SMER podporili takýto návrh zákona a ukázali, že nám na rodine záleží.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Naozaj štátu má záležať na rodine. Tie poplatky sú skutočne neprimerané, som tiež otcom viacčlennej rodiny a keď aj tak reálne uvažujem a rozmýšľam a pozerám sa na dnešné mladé rodiny, aj päťčlenná mladá rodina, ak sa má zbaliť na dovolenku a v rámci len Slovenskej republiky, keď majú sa kdesi presunúť, aj päťmiestne auto je problémom, aby sa táto päťčlenná možno rodina práve do toho päťmiestneho autá zbalila a nachystala. Áno, tie viacmiestne autá, sedem-, osem- až deväťmiestne autá, to sú také rodinné vany, kde sú také komfortné. Tie poplatky pre tú registráciu, ak je ojazdené auto trebárs dovezené, no tak naozaj to dosahuje tú desatinu toho poplatku z tej celkovej ceny toho auta.
Ja tento navrhovaný, navrhovaný zákon určite podporím a vyzývam aj kolegov, aby tak urobili. Myslím si, že toto je taká malá, maličká drobnosť, kedy by sme mohli možno zvýhodniť viacčlenné rodiny. Ono je to väčšinou tak, že viacpočetné rodiny väčšinou sú znevýhodňované. Dnes mať viac detí ako tri, tak aj vo svojom okolí tak ste takmer ako na posmech, a myslím si, že je tu dosť veľa rodín na Slovensku, ktoré sú ochotné ešte aj v týchto možno pre mnohých ľudí ťažkých situáciách a chvíľach ochotne prijať viac detí. Tuná keď som aj v rámci rozpráv počul, že stále len dve deti. Dve deti nenahradia našu generáciu, aby sme my mohli napredovať, my potrebujeme v každej rodine mať, alebo teda takmer každej, aspoň tri deti. To dieťa navyše, to je to, ktoré nám aj zabezpečuje aj ten ekonomický rast... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja len krátko, nechcel som vo faktickej poznámke, chcem povedať, že nejde o nejaké zvýhodnenie. Pred rokom ešte nikto takú daň neplatil, čiže ide vlastne len o vrátenie tej možnosti, aby sa na ostatné veci v štátnom rozpočte nemuseli skladať zodpovedné rodiny. Pretože nezodpovedná rodina sa v pohode natlačí do nejakého päťmiestneho žiguláku a nemá problém, hej, keď to poviem tak obrazne. Tu ide o ľudí, ktorí naozaj chcú zabezpečiť seriózne a plnohodnotné miesto pre každé svoje dieťa, kde môžu dať autosedačku, takže ide o podporu zodpovedných rodín, ktoré si kupujú autá, na ktorých im záleží.
A chcem ešte povedať, že v prípade, že teda sú námietky a bude aj hlasovaním odmietnutý tento návrh, tak chcem vyzvať aj poslancov SMER-u, aj ministerstvo, aby teda pripravilo ono nejakú úpravu, kde prípadne môže sa potom ten, ten zákon kontrolovať zložitejšie, môže sa, ja neviem, predkladať nejaký dôkaz toho, že je to rodina, že to nie je nejaký jednotlivec, ktorý si chce obísť tú daň. Je to potom už na ministerstve, aby to vyriešilo. My navrhujeme takéto jednoduché riešenie, ktoré môže okamžite pomôcť zodpovedným rodinám. Prosím vás o podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, znovu, nie som rád, že musím tu stáť a vlastne ďalší recyklovaný zákon z našej dielne musíme znovu predkladať, pretože vôľa tu neni, a teraz sme si dovolili s kolegom Mičovským znovu predložiť novelu zákona o poľovníctve. Úvodom by som chcel povedať, že mám síce poľovnícke skúšky, ale poľovníkom nie som. Som viac-menej ochranárom, možno to aj viete, takže nemám žiadne nejaké vyššie záujmy, ktoré by mohli byť poza uši nejakým spôsobom odo mňa chápané, že chcem si tu robiť nejaký imidž alebo neviem čo.
Úvodom by som chcel povedať, že poľovníctvo predstavuje určitú činnosť v našej spoločnosti, ktorá je dobrovoľná a viac-menej predstavuje určité hobby, vyplnenie voľného času, ktorý, myslím si, že mal by mať svoj zmysel trávenie voľného času, a myslím, že poľovníctvo v každom prípade o takomto zmysle trávenia voľného času je. O tom nebudeme, dúfam, že polemizovať. A to je jedno, že či sme tu poľovníci, alebo nie sme tu poľovníci. Faktom je, že žiadny zákon nemôže byť úplne dokonalý, a vývojom, myslím si, že každá oblasť dorastá, respektíve sa precizuje do iných; ja tomu hovorím, pláva v iných vodách, ako život ide; a zákonite to prináša aj potrebné, vyvoláva potrebné nejaké tlaky upraviť aj príslušné zákony, respektíve legislatívu, týkajúce sa danej oblasti. Myslím, že je to aj v oblasti poľovníctva, a preto takto berte aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý s kolegom Mičovským predkladáme.
Čo sa s ním, čo ním sledujeme. Tak v prvom rade sledujeme, aby táto spoločenská úloha poľovníctva bola využitá čo najefektívnejšie, najracionálnejšie a prakticky, aby každodenná poľovnícka prax, ktorá na Slovensku je; a nehovorím iba na Slovensku, ale aj v celom svete; aby prakticky bola legislatívne upravená v zmysle tejto praxe. Naše najvýznamnejšie zmeny a doplnenia, ktoré v tejto novele predkladáme, sú asi nasledovné:
V prvom rade by sme chceli, aby zvernice, ktoré predstavujú určitú, určitý spôsob, dá sa povedať, chovu zveri v našich územiach, ktoré sú poľovné, aby sme ich v treťom až piatom stupni ochrany prírody nemohli zriaďovať. Myslíme si, že vytvorenie zverníc je takým zásahom do prírody, a hlavne čo sa týka ochrany prírody, je veľmi veľkým, a myslím si, že v treťom až piatom stupni ochrany by takáto zvernica do budúcna nemala existovať. Tie zvernice, ktoré sú už takto, samozrejme, schválené a urobené, mali by v prvom rade rešpektovať zákon o ochrane prírody, pretože tretí až piaty stupeň ochrany prírody v prvom rade chráni tú prírodu, až potom sa zameriava na iné, respektíve (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) iné veci ako a priori ochranu prírody. Takže náš návrh hovorí, aby v treťom až piatom stupni nevznikali takéto zvernice.
Ďalšie body načrtnem, teda spomeniem len niektoré, ktoré si myslím, že by mali mať tú podstatnú váhu, ostatné môžte si prečítať v našom legislatívnom návrhu, predpokladám, že kolega Mičovský ma doplní v tej oblasti poľovníckej a v iných, v ktorých proste nie som až tak doma, pretože myslím si, že malo by to byť o dopĺňaní, nie o ukazovaní si, aké máme silné lakte, aké máme silné ego, ale o tom, že poďme spolu a poďme riešiť a tvrdím, nie bojovať, ale vytvárať a tvoriť. Lebo ja si tu často pripadám, že ako to bolo v tých indiánkach, že stretli sa náčelníci, každý s nejakým oštepom, a povedali, zapichli: Boj. Prišiel ďalší: Boj. Prišiel ďalší: Boj. A v parlamente by sme mali robiť tak, aby to bolo o tvorbe zákonov, ktoré majú hlavu a pätu, a umožniť ľuďom normálne na Slovensku fungovať.
Takže, ale poďme k vecnej stránke. Takže ďalšou zmenou, ktorú navrhujeme a ktorú môžte si prečítať v našej novele, je zmena v oblasti odvolávania poľovného hospodára, aby tu nedochádzalo k takýmto anomáliám, že si niekto, vlastník si zmyslí, respektíve užívateľ, že chceme ho vymeniť, toho lesného hospodára, možno aj kvôli tomu, že striktne dodržiava pravidlá, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, ako sa má lesný hospodár správať, čo má tam vlastne robiť, a zrazu my ho odvoláme preto, že užívateľovi sa to nepáči a žiada lesný úrad, aby urobil zmenu a dal mu tam iného hospodára. Preto my navrhujeme, aby okresný úrad mohol odvolať poľovníckeho hospodára z funkcie, ak o odvolanie požiada užívateľ poľovného revíru; nie že musel, ale mohol; aby preskúmal všetky danosti, všetky pre a proti, a tak, aby, ako mu to vyplýva zo zákona o štátnej správe a o jeho funkčnom nejakom pôsobení lesného úradu, teraz sú to okresné úrady, odbory lesné a pozemkové, aby prakticky mohol takýmto spôsobom rozhodnúť, ak teda užívateľ požiada o výmenu tohto poľovníckeho hospodára, aby mohol takto reagovať a konať podľa tých ustanovení zákona, ktoré má na odvolávanie, respektíve neodvolávanie poľovníckeho hospodára.
Ďalší bod, ktorý myslím si, že aj vás mnohých kvári, a dostávate asi viacero podnetov, pretože poľovné revíry sú nie iba na lesnej pôde, ale aj na poľnohospodárskej pôde a tam dochádza k škodám, samozrejme, pretože nie všetky pozemky poľnohospodárske môžeme mať oplotené, ohradené a nejak ináč chránené pred atakom zveri. A myslím si, že aj túto oblasť zatiaľ nemáme v zákone o poľovníctve tak vyprecizovanú, aby sa nedalo na tom niečo zlepšiť, a preto aj my navrhujeme, aby v týchto prípadoch, keď evidentne k danej škode dôjde; je to precizované v paragrafoch 70 a nasledujúcich, kde prakticky sú určité spomenuté nároky, ako sa môžu uplatňovať u príslušného lesného združenia, respektíve možnože aj na tom lesnom úrade, ale my práve hovoríme, aby aj ten lesný úrad mal možnosť, teda ten lesný úrad, odbor lesný a pozemkový, aby mal možnosť, pokiaľ sa nemôže daný sťažovateľ domôcť svojho práva náhrady, aby mohol aj cez tento odbor lesný a pozemkový, aby mohol rozhodovať o, o tejto náhrade tento odbor a prakticky túto náhradu aj reálne vymôcť od toho, kto je za to zodpovedný, zo zákona. Takže to je náš ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý v tejto našej novele predkladáme.
Jedným, by som povedal, možnože pre mňa z takých najpodstatnejších návrhov je aj návrh týkajúci sa poľovníckej komory. Už to bolo veľmi dlho atakované aj na našom výbore, aj tu v pléne, pretože, samozrejme, máme tu aj poľovníkov, je ich 57-tisíc na Slovensku podľa najnovších údajov, takže nie je to malá skupina, ale myslím si, že, tak ako som úvodom, v úvode povedal, že je to záujmové združenie, nie je to profesné, tak malo by to byť založené na tej dobrovoľnosti združovania sa, a preto aj náš návrh počíta s dobrovoľným vstupom, respektíve bytím v poľovníckej komore.
Poľovnícka komora bola ustanovená v roku 2009 poľovníckym zákonom a veľmi sofistikovane musím povedať jej tvorcom, že áno, splnili si svoju úlohu, že je to až v ďalších paragrafoch, nie priamo, že je povinná. Je tam citované, že členom komory je a tak ďalej, ale v ďalších ustanoveniach zákona sa hovorí: pokiaľ chcete poľovať, samozrejme, musíte mať poľovný lístok, musíte mať revír a sú obmedzenia. Pokiaľ nie ste členom komory, nedostanete lístok, pokiaľ nie ste členom komory, nemôžte mať revír. Takže prakticky je to povinnosť, ktorá je daná zo zákona, byť členom komory, a zdá sa mi to nedemokratické, neetické a nespravodlivé a myslím, že aj nehovorím, myslím si, že aj proti dobrým mravom poľovníckym, ktoré doteraz boli, do roku 2009, tu užívané. A myslím, že Slovenská poľovnícka komora (pozn. red.: správne má byť "Slovenský poľovnícky zväz") stačila plniť si tie úlohy, ktoré jej zo zákona vyplývajú, a v súčasnosti sú mnohé tieto úlohy delegované na poľovnícku komoru.
Takže navrhujeme, aby to bolo dobrovoľné, aby nebolo podmienkou na vylúčenie teda nečlenom komory, aby nemal podmienku na vydanie poľovného lístka, navrhujeme, aby ten, kto nie je členom poľovníckej komory, neprišiel o svoj revír a mohol normálne ďalej vykonávať túto, toto svoje hobby, túto svoju záľubu, ktorú mu deklaruje zákon o poľovníctve. To, že nie všetci poľovníci sú s poľovnou, poľovníckou komorou uzrozumení a dá sa povedať, že ju vítajú, svedčil aj včerajší štrajk, respektíve zhromaždenie protestné poľovníkov pred Úradom vlády Slovenskej republiky, kde odovzdali list premiérovi tejto republiky, ako oni vidia fungovanie a činnosť tejto komory.
A pokiaľ, keď si spomeniem, ako to bolo na našom výbore obhajované, tak ja byť na tom mieste týchto obhajovateľov, bol by som hrdý na to, keby poľovnícka komora bola dobrovoľná a z týchto členov, ktorí sú tam teraz, aby všetci tam ostali. Vtedy by to svedčilo o tom, že táto myšlienka je super, pozrite, aj v demokracii dobrovoľne moji ľudia, ktorí sú v tejto komore, alebo naši ľudia, ktorí sú v tejto poľovníckej komore a majú na dobrovoľnej báze, tak si ju ctia, tak ju chcú mať, že nevystupujú z nej, ostávajú a nemám žiadne alebo nemáme teda z komory žiadne úbytky, čo sa týka počtu členov, dobrovoľne platia tie príspevky, čo sú tam teda ustanovené. A to by som bral, že to je to opodstatnenie byť v tej komore, pretože je nám tak potrebná, že bez nej sa nezaobídeme. Áno, pokiaľ to bude na dobrovoľnej báze, tak sa skláňam a hlboko sa tejto myšlienke ja osobne pokloním, že takýto inštitút vznikol medzi poľovníkmi a oni dobrovoľne sú tam združení a fungujú tak, ako to má podľa mňa v záujmovej organizácii fungovať. Nie v organizácii, ktorá je profesná, lebo nemôžeme porovnávať poľovnícku komoru s komorou geodetov, s komorou stavebných inžinierov ani notárov, ani iných. Lebo tam už debatujeme o profesii, o určitej, určitom profesnom zameraní daného, daných komôr.
Ďalšie, čo by som ešte chcel spomenúť, akú navrhujeme novelu v našom predkladanom návrhu, je, že za škody spôsobené vlkom dravým nezodpovedá užívateľ poľovného revíru, ale štát aj napriek tomu, že si možnože nesplníte podmienky, ktoré mal v čase lovu toho vlka na danom revíri, títo, by som povedal, že užívatelia splniť. Myslíme si, že štát by mal prevziať všetky náhrady za škody spôsobené vlkom, takže tu myslím, že aj toto má nejaké to svoje ratio a nemuselo by to byť brané striktne politicky.
Myslím, sú tam ešte ďalšie veci týkajúce sa usmrtenej zveri, aké sú tam pokuty, akým spôsobom sa to má klasifikovať, ako vymáhať, myslím, že kolega Mičovský bude sa tiež k tomu vyjadrovať, takže nechám aj jemu parketu, aby dal tomu zadosť.
Vážení kolegovia, myslím si, že asi veľká šanca tu nebude, aby to prešlo, ale znovu apelujem na svedomie a zdravý ľudský úsudok, je to iba prvé čítanie. Pokiaľ by sme to pustili do druhého čítania, môžme, samozrejme, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy dať, aj tie systémové, ktoré často poslanci strany SMER hovoria, že to neni kompatibilné, systémové, neni to odborné. Nech sa páči, myslím, že v druhom čítaní by tu bol priestor, keby ste to postúpili do druhého čítania poslanci vládnej strany SMER - sociálnych istôt, pretože aj poľovníci, si myslím, že majú čo v legislatíve upravovať, a robiť tú legislatívu tak, ako z praxe vyplýva. Takže bol by som veľmi rád, keby ste nebrali politicky, ale apoliticky.
Tento návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, vplyv na hospodárenie obyvateľstva. Nemá však vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyv na podnikateľskú sféru, vplyv na životné prostredie ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Zákon je, teda návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Kolegyne, kolegovia, záverom dovoľte, aby som vás ešte raz požiadal o podporu tohto zákona. V prípade, že takáto podpora tu nebude, tak, samozrejme, som nútený, lebo tento problém sa nevyrieši, o pol roka znova aj s kolegom to predložíme a budeme to dávať až do konca volebného obdobia, resp. dokedy tu možnože hnutie alebo nezávislí poslanci Obyčajných ľudí budú, a budeme to predkladať stále, ako to rokovací poriadok bude umožňovať.
Ďakujem pekne a žiadam ešte raz a prosím o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 218 z 20. novembra 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2013 č. 754 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený kolega predkladateľ, vážený kolega spravodajca, dámy a páni, ctená snemovňa, v úvode chcem povedať, že ja poľovník som, aj keď je pravda, že teda za tých 25 rokov, odkedy som držiteľ poľovníckych oprávnení, tak mám tú svoju poľovnícku kariéru rozdelenú na obdobia, možnože danú deľbou tisícročí. V tom minulom tisícročí som čo-to napoľoval, ale nikdy som nebol z tých ukážkových z pohľadu množstva absolvovaných poľovačiek. A zase to druhé tisícročie, to súčasné, je dané asi takou jednoduchou charakteristikou, že som už v tomto tisícročí z pušky nevystrelil, zo zbrane žiadnej, teda na živý cieľ, a myslím, že už ani v tomto tisícročí to nejak nechcem stihnúť. Takže možnože tiež nie som ten typický predkladateľ, ktorý by mal hovoriť o poľovníctve.
Ale zase hlásim sa, a opäť zablúdim ešte do toho minulého tisícročia, keď som mal možnosť počas 90. rokov ako riaditeľ lesného závodu organizovať poľovačky, ktoré boli súčasťou a sú súčasťou povinnosti lesníkov. Predstavuje to istú časť, nie veľkú, ale celkom atraktívnu a spoločnosťou sledovanú. Rád som vtedy tie poľovačky a vôbec všetky veci, ktoré sú spojené s poľovníctvom, nejde len o lovy, organizoval v duchu tradícií poľovníckych, ktoré sú dané niekoľkostoročným vývojom a ktoré ja si osobne veľmi ctím, a možno to, čo mi chýbalo v tej praxi, tak som si rád vždy naštudoval. A pamätám si na jedno také sympatické ocenenie jedného poľovného hosťa, ktorý mi hovorí: Ja už som poľoval, pán Mičovský, po celom svete a mám čosi zažité, napoľované, nalovené a musím vám povedať, viete, tí vaši kolegovia, tak som ich trocha špicľoval, sa vám za chrbtom občas smejú, že to tak robíte, tak veľmi akademicky, podľa knižiek. Ale ja vám chcem povedať, robte to tak naďalej, tak pekne organizované poľovačky, ako to tu vy robíte, ja som to nikde vo svete nevidel. Možno som bol ten detailista, ktorý povedal, keď je raz tradícia, že samčia zver je na tejto strane, tak bude ležať na tejto, keď ten zálomok má byť tu, tak má byť tu. Keď sa teda rozdeľujú poľovní hostia na štandy, tak sa nebude na nich hvízdať a povie sa "lovu zdar" potichúčky. Jednoducho je tam množstvo krásnych detailov, ktoré samy osebe možno nemajú nejakú obrovskú hodnotu nejakej ekonomickej kategórie, ale rozhodne majú hodnotu tradície, patria k poľovníctvu.
A túto spomienku úvodnú na tradície možno zakončím aj takou hrdosťou na to, že napríklad veľmi významné múzeum, ktoré sa venuje poľovníctvu, Múzeum v Svätom Antone je zaradené do cyklu významných lesníckych miest, teda do kategórie, ktorú som mal česť navrhnúť pre slovenských lesníkov. A som hrdý na to, že som bol aj účastný pri otváraní a zaraďovaní teda tohto múzea do toho spolku významných lesníckych miest. A do tretice, aj v lesníckom skanzene, kde mám kus svojej osobnej duše zanechanej, tiež je tam významná časť venovaná poľovným tradíciám.
Takže chcem na úvod povedať, že aj keď sa vyjadrujem k poľovníckemu zákonu, ktorý zaujíma veľmi bytostne 57-tisíc poľovníkov a kopu aj nepoľovníkov, pretože tá poľovačka vždy priťahovala pozornosť, tak sa vyjadrujem ako človek, ktorý síce nie je vysokoaktívny poľovník, ale ktorý si rozhodne ctí tradície a ktorý chápe význam poľovníctva ako veľmi potrebnej a ušľachtilej súčasti správy nášho lesného bohatstva.
No a teraz už poďme k samotnému zákonu. Poľovníci by mali byť dobrí strelci. Chodia aj na povinné streľby. Vedieť dobre mieriť a vystreliť nie je súčasť nejakej frajeriny, ale súčasť veľmi prepotrebnej zručnosti, aby zver bola usmrcovaná čo najefektívnejšie, najmenej bolestivo a najistejšie. No a ja chcem si tak pomôcť takou pomôckou, že mám taký pocit, že v zákone, ku ktorému sa, ako povedal môj kolega pán poslanec Fecko, musíme tak často vracať, je niekoľko veľmi nepresne vypálených rán. Jednoducho na hanbu tvorcom tohto zákona, že strieľajú stále pomimo a nechcú si dať povedať, no už napravme tú mušku, už povedzme tomu tvorcovi zákona, už povedzme tým ľuďom, ktorí za toto zodpovedajú, namierme to presne, pokúsme sa vypáliť tých niekoľko rán, ktoré sú stále mimo, tak, aby, aby boli isté, aby, aby splnili svoj cieľ. A poďme k tým ranám postupne.
Niektoré spomenul pán kolega, niektoré zdôrazním. Sú to rany, ktoré by sme mohli nazvať aj nielen falošnými, ale možno aj takými faulami. Je to taká nepresná rana, ktorú nazývam faul, faul voči prírode. Je už to, čo spomenul, a ja to chcem zdôrazniť, že to považujem za absurdné, ak pri niektorých našich návrhoch bude možno diskusia, ja by som vás prosil, aby pri tomto návrhu diskusia nebola a aby sme sa jednoducho na tom zhodli. Ak sa nezhodneme, tak vám potom niektorým rozumieť nebudem. Ak vieme, že máme časť nášho krásneho územia chránenú ako chránené územia, že tu máme národné parky, že tu máme národné prírodné rezervácie, to nie je veľká časť nášho územia, ale veľmi krásna a sme na ňu hrdí a vieme, že ju chceme mať, a vieme, že tam na niektorých veciach sa nevieme dohodnúť; to budeme rozprávať v januári ešte pri zákone o lesoch, ktorý bol stiahnutý teraz z takých úsmevných dôvodov hubárskych, ale dobre, pomôže to možno tej veci. Ale ak pri tomto sa nevieme zhodnúť na tom, alebo by sme sa nevedeli, ja verím, že sa zhodneme, že v takomto vzácnom území nemá čo byť plot, nemá čo tam byť drôt, nemá tam byť pletivo, ktoré prekáža zveri, ktorá je tou cennou časťou tohto chráneného územia. Však chránené územia nie sú len stromy alebo len jaskyňa, alebo len zvieratá, alebo len kvietky, flóra alebo fauna. To chránené územie je preto chránené, že vytvára úžasný komplex hodnôt tohto územia, a my v takomto úžasnom komplexe hodnôt urobíme pletivo. No čo to je za nezmysel! A v zákone nenechávame možnosť, aby sa úrad, teda predstaviteľ štátnej správy mohol rozhodnúť, že takéto niečo povolí. No nie. Ja teda, prosím, aby sme povedali z tohto miesta úradom štátnej správy, že také niečo povoliť nesmú, že to je nezmysel. Potom radšej nech sa vyhlási toto územie za nechránené a potom ho pekne-krásne rozdeľujme pletivami.
Opakujem. V chránenom území postaviť zvernicu. Za to, že tu máme bohatých ľudí? Za to, že sa nevedia niektorí spratať do kože? Za to, že človeku z Považskej Bystrice, ktorý poukázal na to, že sa hoci možno len v dvojke chránenom území, v CHKO-čke, urobí nezmyselné oplotenie, ktoré prehradí koridory zveri, a ako odmenu mal rozbité auto, vypálenú chatu a všetko možné, lebo takto sa my postavíme voči ľuďom, ktorí vedia zabojovať za veci verejné. Tak vari sa zamyslime, že tu sme my povinní, aby sme vyslali signál, že takýchto ľudí si vážime a najmä, že si vážime natoľko chránené územia - poľovníci, nepoľovníci, lesníci, nelesníci, poslanci, neposlanci - že v týchto územiach, v tomto zákone konečne prijmeme to, čo tam dávno malo byť, že v trojke, štvorke, päťke - teda v národnom parku, v chránenom území, v chránenom areáli, v národnej prírodnej rezervácii a v samotnej prírodnej rezervácii národnej - sa žiadna obora už od platnosti toho zákona budovať nikdy nebude. A tie, čo tam sú, nech tam dožijú za istých podmienok. Nikto nebude tu horliť za to, aby sme ich zrušili. Len horlím za to, aby sme ich už nepovolili. Takže to je chybný výstrel. To nie že tak akože keď by ste si predstavili ten terč poľovnícky, že kdesi na komoru, to je tak do chvostíka, aj to len tak do toho strapca na konci. Veľmi zlá rana a prosím, aby sme namierili presne, páni poľovníci, páni poslanci a všetci, ktorých to zaujíma. Absurdnosti byť môžu, ale je povinnosťou - a my sme za to platení - ich odstraňovať, pokiaľ majú formu zákona, ktorú všetci musia dodržiavať, lebo ako Riman povedal, síce blbý ať zlý a zložitý, ale zákon. Nuž tak sa posnažme o to, aby sme tu mali zákony, ktoré možno sú ťažké a zložité, nie všetky môžu byť ľahké, ale aby boli dobré.
Poďme k ďalšiemu veľmi nepochopiteľnému výstrelu, k tejto 273-ke v tomto zákone. Opäť sme sa o to snažili. Dokonca aj po mojej ľavici a pravici sedia ľudia, ktorí veľmi fundovane k tomu vystúpili a zdôvodnili to. Je to faul, je to chybný výstrel proti ekonomickým záujmom Slovenskej republiky a tudiž proti všetkým občanom tejto našej krajiny. Pretože ak za premiéra Mečiara došlo k bohapustému rozflákaniu desiatok revírov a tým pádom k vytvoreniu na mnohé roky situácie, že desiatky miliónov eur, aby sme rozprávali o eurách, odišlo minimálne na desať rokov z možnosti nimi disponovať od občanov Slovenskej republiky do podivných rúk, respektíve že si takto pomohli tí, ktorí možno na to mali, ale platiť, viete, nechcú, pretože mnohí radi poľujú a čím sú bohatší, tak radšej, ale čím sú bohatší, tak tým menej radšej platia. No ak sa to už stalo, no dobre, opäť máme roky dozadu, vieme, že bola to doba, ktorú nazvať dobou temna je celkom primerané. Aspoň v lesníctve to platí určite a ja si myslím, že to platí v ďalších aj oblastiach, pretože vieme, že ešte z niektorých aktov z 90. rokov kvapká aj dačo horšie ako pot.
No a ak teda niečo také tu v minulosti bolo a my sme ľudia, ktorí vedia posúdiť tú minulosť a nechceme urobiť chyby do budúcnosti, tak ja sa spytujem, ako tam môžeme nechať tú nešťastnú 13-áčku, ktorá hovorí, že štátne organizácie, ktoré spravujú náš majetok, všetkých občanov štátu, môžu stále revíry prenajímať spôsobom, že ak tam teda štát má viac ako 50 %, to znamená, že má právo disponovať takýmto revírom, pretože viac ako 50 % mu zabezpečuje pohodlné rozhodovacie práva, takže ak ich je ale však menej ako dve tretiny takýchto pozemkov, tak nemusí ísť do verejnej súťaže.
Opakujem ešte raz, aby bola zreteľná táto výhrada, ktorá ozaj je založená na faktoch, to nie je pocit, to nie je, že ideme si tuná vymýšľať niečo, aby sme mali o čom rozprávať v utorok 17. decembra, ale preto, aby sme to od, už budúci rok tu nemali takýto nezmysel. Aby sme teda dali do rúk zodpovedným šéfom štátnych majetkov správy štátnych lesov nástroj, ktorý im umožní efektívne sa obrániť proti žiadostiam mocných, ktorí povedia: Ale čo, veď to máš v zákone, čo tu ty mi hovoríš o súťaži. Prečo by som ja mal platiť 50-tisíc eur ročného nájmu, keď stačí 5-tisíc eur? Také sú veru rozdiely, ako sa spravuje náš majetok štátu. Také boli veľmi časté rozdiely, že tam, kde sa malo zaplatiť 50-tisíc eur a kde teda reálna hodnota tam je vygenerovaná súťažou, tak sa platí, veď keď, čo zákon neprikazuje, tak vlastne občanovi je to všetko možné, má svoju pravdu, tak sa zaplatí 5-tisíc eur. A to nie v jednom prípade.
No a keďže tie desiatky revírov odišli tou zlovestnou metódou, ktorú som pomenoval, ako som ju pomenoval, tak sa spytujem, prečo tam stále nechávame dieru, ktorá umožňuje, aby mohli odchádzať ďalšie revíry? Ešte ich je dosť, ktoré tak týmto spôsobom, ja vám poviem možno prečo. Preto, lebo tí, ktorí si to zabezpečili za toho pána Mečiara na tých desať rokov, vedia, že budú chcieť aj ďalej poľovať, a možnože práve ich to trápi, aby takéto medzierky tam ostali, aby to, aby sa dalo pokračovať v tých divných neefektívnych, pre štát neefektívnych zmluvách. Nuž potom sa musím spýtať, ak je toto pravda, ak nenájdete inú výhradu voči nášmu návrhu, no tak potom sa na tom zhodnime, alebo keď sa nezhodneme, tak sa musím spýtať, kto tu vlastne ťahá nitkami, členmi vlády? Kto je nad nimi? Kto rozhoduje o tom, čo má byť v zákone?
Musíme zopakovať slová pána ministra Jahnátka, ktorý povedal, tak toto mi tu dáko ušlo, toto je pravda, to musíme napraviť. Myslím, že pán poslanec Simon to pripomenul vtedy aj pomocou videozáznamu. Dáko to ušlo, len voľajako to uteká stále. A nieže to uteká kdesi symbolicky, ale potenciál je tu veľký, aby unikali ďalšie prostriedky, ktoré potrebujeme na to, aby tie štátne podniky mohli hospodáriť. Veď sme len toť pred niekoľkými dňami odhlasovali, že Lesy Slovenskej republiky sú tým podnikom, ktorý má zaplatiť zo štátneho rozpočtu 5 mil. eur a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, najťažšie skúšaná časť našej krajiny, kde nielen za Mňačka končili prašné cesty, ale končia tam dodnes a je tam stále krásny a chudobný kraj, tí nech odvedú 300-tisíc eur. Tak na jednej strane chceme, aby nám bohaté lesy platili do štátneho rozpočtu a na druhej strane tam, kde majú ozaj základnú hospodársku povinnosť zabezpečiť čo najlepšie zhodnotenie majetku, ktorým disponujú; upozorňujem štátneho majetku, nie svojho; tak tam im to zákonom priamo navrhneme, aby až takí dôslední neboli.
Takže 13-áčka je mizerná rana, vážení tvorcovia zákona, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, a prosím, aby sme to presmerovali veľmi jasne tam, kde to má byť. Takéto, a to vám hovorím určite, aj keď ja nemám nejaké veľmi srdečné väzby, také, že by som ja chodil po týchto podnikoch a hovoril, nebojte sa. Skôr možno niektorí majú so mnou problém a ja vás uisťujem, že aj tí, čo majú so mnou problém, privítajú, ak takéto niečo, teda mám na mysli predstaviteľov štátnych organizácií, ktorí sú pod tlakom tohto zákona, privítajú, ak tá 13-áčka stadiaľ zmizne, pretože tá ich vlastne vystavuje do takého nepekného morálneho ofsajdu, že nemajú možnosť sa obrániť, keď mocní povedia: Ja chcem. Oni to zvyknú tak povedať. Takže veľmi prosím, tá 13-áčka nemá čo tam robiť, je to nepresná rana, alebo nazvime ju faul proti ekonomike štátu.
No a poďme pre, zase k inému faulu a to je už to, čo možno je istým vyvrcholením tohto návrhu, možno to bude aj pokračovaním, možno je to aj pokračovaním toho, čo bolo včera pred Úradom vlády, je to otázka existencie fungovania Slovenskej poľovníckej komory. Možno na úvod to nahodím tak veľmi, pokus o úsmev. Ja som sa tu už snažil niekedy žartovať, ale vy ste zistili, že mi to nejde, ale ja to napriek tomu skúsim. No možnože začnem tak, že chcem oznámiť v tejto chvíli občanom Slovenskej republiky a najmä tým, čo sa venujú filatelistike, že sa pokúsim urobiť zákon o Slovenskej filatelistickej komore. Všetky filatelistické kluby teda budú musieť do tejto komory niečo prispieť, tie kluby, čo teda majú, fajn, nech ostanú, ale ja ich združím. Občanov, ktorí používajú poštové známky, upozorním, že budú musieť platiť o 2 - 3 centy viacej za každú známku, pretože to bude poplatok za to, aby komora teda mohla zabezpečiť skutočne ušľachtilé ciele, pretože známková tvorba na Slovensku je úžasná, pretože bola ešte lepšia možno, ako je dnes, a ja sa k nej chcem, obnoviť jej slávne tradície, proste chcem ušľachtilými cieľmi zabezpečiť niektoré záležitosti spojené s týmto, a preto navrhnem takúto komoru a budem sa uchádzať o miesto i prezidenta, ak mi dajú občania, teda filatelisti dôveru.
Alebo inú, možno ešte viac úsmevnú možnosť. Skoro každý druhý občan, ak nie aj viac, je vodičom, máme na cestách veľa problémov. Ja myslím, že komora vodičov, Slovenská komora vodičov motorových vozidiel by tu nebola zlá a budem dávať tam také jedno právo, že pokiaľ niekto bude chcieť obnovovať vodičský preukaz, alebo teda ho mať, tak bude musieť raz za päť rokov zaplatiť príspevok do tejto komory za to, že má vodičský preukaz. Ja viem, zlý príklad, veď určite sa voči tomu dá aj ohradiť, nechcem to ani zľahčovať, len chcel som povedať v úvode, že dajú sa pekné ciele napĺňať rôznym spôsobom. Ja nepochybujem, že aj poľovnícka komora má dobré ciele, ja tu mám jej stanovy, to je pekne napísané, ale ja ich takto pekne napíšem aj do tej filatelistickej komory, aj do tej vodičskej.
A ten zákon, keď mi, samozrejme, veď musí mi prejsť zákon, no demokraticky sa musím o to uchádzať. Ja viem, že tá komora vznikla demokraticky, aj keď jeden faul tu nájdeme hneď v úvode v stanovách. "Slovenská poľovnícka komora je jednotná profesná samosprávna organizácia zriadená na základe zákona o poľovníctve."
Nuž, aby ste vedeli, 57-tisíc poľovníkov Slovenskej republiky, že ste všetci profesionáli. No to je akosi vec, ktorá vecne neobstojí, pretože profesionálov tam bude nejaká tisícka, možno dve, možno niekoľko stoviek, neviem to posúdiť, ale poľovníctvo je krásna, ušľachtilá záľuba, takže zaradiť týchto ľudí medzi profesionálov sa mi zdá nenáležité a použijem veľmi jednoduchý príklad.
Slovenská lesnícka komora, to už sú profesionáli. Lesníci sú profesionáli, to som už z tohto miesta zdôraznil neraz a profesionáli s mimoriadne veľkými úlohami, kde poľovníctvo predstavuje percento, dve, tri z toho, čo musia všetko urobiť pre to, aby lesné bohatstvo štátu bolo zachované a zveľadené. Ale v stanovách Slovenskej lesníckej komory nájdete slovíčko "môže", lesník môže vstúpiť do takejto komory. Nuž, možno je to až hodné výmeny, pretože ja možno by som aj vedel zahlasovať za to, aby lesník musel byť, lebo je profesionál, lebo dal svoj život do služieb lesa. Ale filatelistovi, poľovníkovi povedať, že musím zriadiť, že teda je to komora, ktorá je preňho povinným členstvom v nej, to sa mi zdá nenáležité a to je ten faul voči, by som povedal, takým ľudským právam, lebo ľudí nemožno nútiť voči niečomu, čo je neprirodzené. Samozrejme, keď to je dané zákonom, tak asi áno.
No a je tu ešte jedna vec, ktorú by som povedal, dobre, veď, asi ak sa vám to nepodarí s tou komorou urobiť taký krok, aby nebola povinná, aby bola jej, účasť v nej len dobrovoľná, tak potom nám treba možno sa baviť o tej veci, ktorá tak často býva pripomienkovaná. Do komory príde s poplatkom za rôzne služby, ktoré sú opodstatnené, za revíry, za poľovné lístky, niečo vyše milióna eur. Neviem, ja som si to presne nedal nejak doštudovať a ani to možno nie je potrebné. Proste nech je tá čiastka akákoľvek, ale pred pol rokom sme tu navrhovali, že keď sa s ňou disponuje, tak aby poľovnícka komora bola postavená na roveň povinnej osoby podľa zákona 211 o slobodnom prístupe k informáciám, aby teda bola povinná odpovedať na akékoľvek otázky týkajúce sa aj jej hospodárenia, čo by možno vyrazilo zbraň z rúk mnohým jej kritikom.
Ja sa teda ozaj spytujem, prečo by sme vlastne nedali do tohto návrhu aj takúto povinnosť. Dokonca si myslím, že takáto povinnosť by tam mala byť aj automaticky bez, bez zákona, veď to má svoju obrannú logiku. Otvorím vám dvere a nemáte čo vyrážať, vážení kritici! Pozrite sa tu, každá objednávka, každá zmluva, každý výdaj je tu zaznamenaný, tak čo vám neni jasné? To je tiež súčasť nášho návrhu, že teda aj v prípade, že prejde to, že účasť a členstvo v Slovenskej poľovníckej komore je dobrovoľné, stále si myslíme, že by mala táto inštitúcia byť povinnou osobou pre zákon 211 o slobodnom prístupe k informáciám. Ak to nie je, tak je to, tak je to škoda a považujem to za vec, ktorú by sme mali vyriešiť veľmi jednoducho.
No poďme k ďalšiemu chybnému výstrelu.
Teda ešte tu dopoviem jednu vec, veď napokon sme to netajili ani včera, neviem, či to médiá zaznamenávajú, alebo nie, zrejme možno aj nie, naozaj je naším zámerom a ambíciou predkladateľov, že pokiaľ teda nepochodíme pri Slovenskej poľovníckej komore tu v pléne Národnej rady, tak budeme iniciovať to, k čomu nás inšpiruje Maďarská republika, kde veľmi podobným spôsobom fungovala maďarská poľovnícka komora a kde ústavný súd Maďarskej republiky vyriekol ortieľ, že povinné členstvo v tejto komore je protiústavné. Inšpirovaní týmto krokom budeme sa snažiť takýto návrh kvalifikovaný predložiť aj Ústavnému súdu Slovenskej republiky.
Poďme už z komory preč a skúsme sa pozrieť na chybný výstrel, ktorý zaznieva opakovane, ani opakovane nie, to nie je také presné, ktorý zaznel pri poslednej novele, pri tej stopätnástke, ak sa nemýlim, v tomto roku a kde sme sa dozvedeli, že na spoločných poľovačkách už bude možné loviť aj raticovú zver netrofejovú. Diskusiu sme viedli na tú tému. Ja hovorím len veľmi stručne za seba, zákon to umožňuje a už sa podľa toho aj tak koná, je to ohromne neetické, nepoľovnícke, proti tradíciám. Ak raz patrí k tradíciám, že tá čierna zver, tie diviaky a líšky, že sa ženú v tých honoch a že teda šikovnosť poľovníkov tam sa môže prejaviť, budiž, veď napokon ten diviak obyčajne padá pomerne ľahko po akejkoľvek rane. Ale prečo jelenice, srnky, muflónky, danielky naháňať po lesoch a umiestňovať rany kde-tam, kde-tu, však každý, bavíme sa o presnej streľbe. No ako si ja mám presne zamieriť na srnku alebo na jelenicu, ktorá je spoločne po hone. Však na to netreba byť ani poľovník, ani estét, ani znalec, to sa zdá nehumánne z hľadiska presnosti streľby, to sa zdá odporujúce tradíciám. Ak máme problémy s tým, že máme vysoké stavy zveri, no tak zaviažme majiteľov, užívateľov revírov, aby efektívnejšie navrhovali plán lovu a najmä, aby ho aj rovnako efektívne plnili. Chýba tomu naozaj elegancia, veď zoberte si, čo ponúkajú všetko poľovnícke časopisy, aké detaily vyriešia pre svojich čitateľov. Je to proste obrovský trh nádherných a niekedy aj nepotrebných súčastí výkonu práva poľovníctva. Ale dobre, je to trh, ktorý má svoju logiku.
Tým chcem len poukázať na to, že ak na jednej strane máme také bohaté zabezpečenie tejto činnosti z hľadiska materiálneho, tak musíme dbať aj na to, aby bolo zabezpečené z hľadiska etického, morálneho, aby sme cítili, že teda, aj keď je to možno nejakým spôsobom zdôvodniteľné, ale že čosi sa tu voči tomu búri. A ja keď sa rozprávam s poľovníkmi, ktorých ozaj poznám a ktorých názory si vážim, krútia hlavou. Veď v minulosti sa to trestalo, veď v minulosti disciplinárne senáty mali kopu prípadov, keď si niekto dovolil na spoločnej poľovačke streliť raticovú zver. Lebo boli takí, áno, potichúčky si tu, pánboh vysoko, okresné mesto ďaleko a dačo strelíme. Boli to veľké problémy. No a my sme miesto toho, aby sme ľudí vychovávali, povedali, no dobre, tak streľte. Nepasuje, nepekné, nepoľovnícke, netradičné, neetické, zlé. Ja nevidím dôvod, prečo by sme mali takéto ustanovenie tam nechať. Ak máme problém s prezverením, tak sa to dá riešiť inakšie. Ak máme so škodami, tak aj to sa dá riešiť inakšie.
Faul, ďalšia taká rana, možno taká už nie veľmi vzdialená od toho presného zásahu, ale niečo, čo tiež vychádza z praxe a zo skúsenosti, je vlk dravý. Zákon ukladá povinnosť užívateľom poľovných revírov škody spôsobené vlkom, väčšinou teda na ovciach, na dobytku, hradiť užívateľovi, ktorý má právo loviť vlka a ktorý akože nezabezpečil všetky svoje funkcie pri hospodárení v tomto poľovnom revíri. No zase vám znalci povedia; ja nie som znalec; že vlk má také teritórium, taký spôsob života, je tak dravý alebo dokonca, povedzme si, drzý, že žiadni užívatelia poľovného revíru nedokážu elegantne vyriešiť to, aby toho vlka teda nejako umravnili a povedali si, no tak my primeraným odstrelom a reguláciou a spravovaním a opatreniami všetkými možnými zabezpečíme to, aby on škody nespôsoboval. Vlk je krásnou súčasťou našej prírody, buďme naňho hrdí, nebudeme sa baviť o tom, do akej miery je ho veľa či málo, toto ja nedokážem posúdiť, ale určite by to bola obrovská škoda, keby nám zmizol z revírov a z lesov. No tak potom ak pri medveďovi sme hrdí na medveďa, aj keď tam sa tiež bavíme o jeho počte, ale tak potom zabezpečme to isté aj pri správe vlka dravého a škody, ktoré spôsobí, nechajme na štát. Nebudú to veľké čiastky, ale bude to férové voči ekonomike tých združení, ktoré fakt by tieto škody hradiť nemali. Ale uznávam, že možno tá, tentokrát som nevypálil nejakým winchestrom 308-kou, ale to len taká hornetka je, takže to je taký slabší, slabšia rana vedľa, ale je to rana vedľa.
Mám ešte nejaké rany, ktoré nie sú celkom v poriadku. Už spomínal pán poslanec Fecko s tým odvolávaním, no naozaj, teda odvolanie poľovného hospodára. Ak máme poľovného hospodára, ktorý bazíruje na detailoch, ktorý trvá na tom, aby všetko bolo tak, ako má, a stane sa tŕňom v očiach výboru, môže takáto situácia nastať, nevravím, že je typická, no prečo by sme mali povoliť také znenie zákona, že akonáhle to užívateľ poľovného revíru navrhne, tak okresný úrad to musí akceptovať. Dajme tam slovíčko môže. Nech to posúdi, aké sú fakty, prečo to vlastne navrhuje, čo zlého bolo na tom človeku, čo urobil také, aby ho bolo treba odvolať. Opäť žiadna veľká zmena, len ponechanie kompetencie tomu, kto tú kompetenciu má mať. Kompetenciu nemá mať poľovné združenie, ktoré povie, odvolajte, a okresný úrad skočí do pozoru a odvolá. Kompetencie má mať okresný úrad, ktorý zváži a posúdi komplexne účinkovanie hospodára a povie: Áno, tohto hospodára, túto predĺženú ruku zákonnosti vo vašom poľovnom revíri odvolávame, lebo máme na to dôvody. Sú niektoré menované aj v zákone. Ale nemôže byť takým dôvodom to, že sa chlapci z poľovného združenia pohnevajú a povedia: Ty už tu hospodárom nebudeš. Lebo hospodár je významná funkcia v poľovných revíroch, kde teda nie je dôvod, aby sme nejakým spôsobom uvažovali s tým, že ju netreba. Naopak, ju treba a je správne, keď koná tak, ako sa od nej očakáva.
A budem už sa blížiť ku koncu. Ten faul je tu aj chybná rana voči poľnohospodárom, voči pôdohospodárom, spomínal to pán poslanec Fecko, takže len veľmi stručne. Je to ustavičný proces obviňovania sa, kto mal urobiť opatrenia, kto mal zaplatiť. No ak je raz užívateľ poľovného revíru zodpovedný, tak naozaj musí byť zodpovedný aj za škody, ktoré sú spôsobené užívateľom poľnohospodárskych pozemkov, plodín, ktoré na nich pestujú, ak sú poškodené, ak sa nevie efektívne domôcť svojej ochrany, tak my mu ju našou novelizáciou dávame. Do 30 dní sa škoda od nahlásenia musí uhradiť, ak sa neuhradí, tak sa poškodený obracia na okresný úrad, okresný úrad rozhodne do 30 dní a finito. Jednoduché, funkčné a už potom ostáva iba súd, ak by sa nedohodli.
Doterajšie znenie umožňuje zisťovať škody, nahlasovať, dohadovať sa o tom, a tie škody sú nemalé a naozaj musíme krajinu vnímať komplexne. Keďže revírom je veľké percento, drvivá časť územia Slovenskej republiky, tak treba brať do úvahy aj záujmy tých, ktorí nie sú poľovníci a ktorí ozaj majú iné priority.
A vôbec, to je možno poznámočka na okraj, treba si vôbec uvedomiť, že taká - a to teda v zákone neriešime, ale to ma napadá teraz pre túto chvíľu -, taká záležitosť, ako je, že my tu poľujeme, tak vážený turista, vážený hubár, vážený obyvateľ, ktorý si tu na prechádzke, tak pozor, nabok, ty nám tu, to sú niekedy nepochopiteľné stretnutia. Takže tam toto by som chcel povedať, že treba ozaj rešpektovať právo bezpečne užívať krajinu v každej skupine záujmovej obyvateľstva a možno na to, aby obyvateľ, občan zistil, kde sa čo deje, tak je veľmi efektívne to, čo máme v štátnych lesoch vymyslené už dávnejšie, informačné lesnícke kancelárie, ktoré umožňujú každému, kto sa tam zastaví, zistiť, že kde je napríklad spoločná poľovačka, a vyhnú sa zbytočnému stretu.
Prešli sme asi takmer všetky chybné výstrely, ktoré sú v zákone pomenované takýmto spôsobom, takže poprosím všetkých poľovníkov, nepoľovníkov, poprosím poslankyne, poslancov, aby sme si boli vedomí svojej povinnosti načúvať tomu, nie, že kto hovorí a ako hovorí, či je to známy, či neznámy, či hovorí pekne, alebo nepekne, ale čo hovorí. Za to sme tu platení a keď teraz máme pocit, že to, čo hovorí, je hodné diskusie, tak o tom diskutujme, a keď máme pocit, že to máme dodiskutované, tak rozhodnime v súlade s tým, ako sme si to vydiskutovali. Ja nevravím, že tieto veci sú všetky presné, ja hovorím, že tak ich s kolegom predkladateľom cítim a považujem za potrebné zdôrazniť, že to nie je odozva našej diskusie pri včerajšej alebo predvčerajšej káve, ale je to odozva požiadaviek množstva ľudí, pre ktorých je poľovníctvo životnou vášňou, poslaním, radosťou a pre istú časť aj krásnou pracovnou povinnosťou. Takže reprezentujúc tieto názory, ich vám predkladáme v takejto koncentrovanej podobe a veľmi dôrazne žiadame, aby boli tieto názory vypočuté a v rozsahu, ako usúdite podľa svojho zváženia, aj schválené.
Ak som niečo zabudol, tak sa ešte prihlásim. Pre túto chvíľu ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mičovský, klasické, typické vystúpenie, ktoré malo aj racionálne myšlienky, ale, žiaľ, aj tá racionalita sa v konečnom dôsledku degraduje nielen dĺžkou vystúpenia, ale predovšetkým nešťastnými prirovnaniami a možno aj pojmovým aparátom. Ak, pán kolega Mičovský, porovnáva niekto Slovenskú poľovnícku komoru, dôvody, proces jej vzniku s akousi fiktívnou, virtuálnou komorou filatelistov, no gratulujem, ja len verím, že toto tvoje vystúpenie si pozrie veľká väčšina držiteľov poľovných lístkov na Slovensku, a ubezpečujem ťa, že to bude naozaj 99 % pravdivých, nie tých pár, čo bolo včera pred Úradom vlády, ktorí si svoj názor o tebe riadne, riadne upravia, myslím si, teraz, žiaľbohu, k tomu horšiemu. Toľko na úvod.
V každom prípade ale je jasné, že pri vystúpení ohľadne profesijnej Slovenskej poľovníckej komory zjavne nevnímaš isté rozdiely. Nepoznáš štatistický register organizácií, pozri sa tam, prosím ťa pekne! Tam sú presne formulované rozdiely medzi profesijnou organizáciou, kód 741 stavovská komora - profesná komora. Kód 745 komora s výnimkou profesných komôr. Sú tam presné počty subjektov, ktoré na akých princípoch a ako fungujú.
A porovnávať maďarskú poľovnícku komoru so Slovenskou poľovníckou komorou a dávať tu za príklad akési zrušenie súdom, Ústavným súdom Maďarskej republiky je tiež scestné, ale k tomu sa ešte dostanem vo vystúpení ďalšom, lebo už nemám čas.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, ja vás chcem len upozorniť, obidvoch predkladateľov, na to, vy aj vo svojej dôvodovej správe tvrdíte, že táto novela zákona nebude mať vplyv na verejné financie, ja tvrdím opak. Treba si uvedomiť jednu vec. Slovenská poľovnícka komora ako organizácia, ktorá je zriadená zo zákona a ktorá momentálne predstavuje fungujúci systém, preukázateľne šetrí verejné financie a pokiaľ ho chcete, alebo pokiaľ chcete túto komoru nahradiť alternatívou, ktorá bude znamenať na, ktorá bude znamenať, že bude mať dopad na štátny rozpočet v dôsledku toho, že tie konkrétne úlohy, ktoré rieši Slovenská poľovnícka komora prejdú na štátnu správu, či už na okresné úrady, alebo na ministerstvo, tak toto bude predpokladať určite navýšenie rozpočtov týchto štátnych organizácií. Treba si uvedomiť, že len čo sa týka kynologických a streleckých podujatí, tak komora napríklad ročne organizuje viac ako 300 takýchto akcií, ktoré rieši z vlastných zdrojov a je tam iks iných vecí. Sú tam veci súvisiace s teoretickou a praktickou prípravou uchádzačov o poľovný lístok, kde tak isto tieto veci rieši komora. A pokiaľ by ste komoru, alebo pokiaľ by ste tie úlohy, ktoré rieši komora, vašou, vašou, vašou zmenou, vašou zmenou zákona, ktoré by prešli na štát, tak tieto, toto by určite znamenalo navýšenie štátneho rozpočtu.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, mňa tiež obdobne ako kolegu Lebockého zaujalo prirovnanie, aj keď nejaké virtuálne, poľovníckej organizácie a poľovníckej komory s filatelistickou komorou, tiež za úsmevné, pretože skôr si myslím, že ste to mohli prirovnať, poľovníci, tak ako je časopis Poľovníctvo a rybárstvo, ku rybárom. A keď vo svojom vystúpení ste hovorili o tom, že navyšujú sa niektoré poplatky v poľovníckej komore, pravdepodobne pri vybavovaní poľovných lístkov a jednotlivých vecí, to znamená tých 120 alebo 130 euro, ktoré platia na 5 rokov včetne poistenia, za nejaké vysoké, ktoré má mať nejakú priamu súvislosť s tým, že je vytvorená poľovnícka komora, považujem za úplne demagogické, pretože rybári možno takéto poplatky platia ročne. Nehovoriac o tom, že tí poľovníci v rámci týchto poplatkov, ktoré sú na 5 rokov, v tom majú aj povinné zmluvné poistenie a vieme, do akých škôd až tieto veci môžu zasahovať. Myslím si, že v súčasnom období, keď je nárast počtu odstrelu vysokej zveri, tým sa, samozrejme, aj navyšujú jednotlivé príjmy pre poľovnícke organizácie, čo ako nevidím vôbec za žiadny problém, že sa navyšujú tieto poplatky pre poľovnícku komoru. Preto si myslím, že tá poľovnícka komora má plné opodstatnenie ako stavovská organizácia poľovníkov na Slovensku.
Ďakujem.