27. schôdza

Áno. Samozrejme, že vy takúto obavu môžete mať, ale nie je to ani zámerom, nevidím žiadny dôvod na to, aby sme aj z toho historického hľadiska, ale aj z hľadiska tých aktuálnych potrieb aj výskumu v tejto oblasti rušili činnosť hvezdárne, takisto tam bude zachovaný ten odborný potenciál, ktorý tam je, ale či je to riadenie, viete, v Bratislave alebo Hurbanove, ja vám poviem, teda že si myslím, že to bude lepšie riadenie z tej Bratislavy, minimálne v tejto chvíli, pretože moja osobná skúsenosť s pánom generálnym riaditeľom je taká, že o sebe dal vedieť len vtedy, keď si nechal podpisovať alebo dával si návrhy na troj-štvortýždňové služobné cesty za zatmením Slnka do veľmi exotických destinácií. Nemyslím si, že by sa v tejto chvíli nejakým spôsobom výnimočným prejavovalo riadenie hvezdárne v Hurbanove. Ale opakujem, zrušenie právnej subjektivity v žiadnom prípade neznamená zrušenie inštitúcie, ktorá si zachová svoju autonómiu, ktorá bude jednou z organizačných zložiek Národného osvetového centra. A ja si teraz presne nespomínam, či ste vy napríklad v minulom volebnom období hlasovali za zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Aj Slovenský rozhlas stratil svoju právnu subjektivitu a nepamätám si, že by ste mali také obavy o to, že dôjde k nejakej, nejakej likvidácii Slovenského rozhlasu. Tým chcem povedať, že zlúčenie, začlenenie, začlenenie nejakej inštitúcie, najmä pod inštitúciu, ktorá má podobnú nejakú náplň a podobné zameranie, neznamená jej zrušenie.
Takže na vašu obavu vám odpovedám, nie je zamýšľaný zánik hvezdárne v Hurbanove, nebude oslabená činnosť hvezdárne v Hurbanove, bude sa najďalej rozvíjať a predpokladám, že lepšie ako doteraz.
Ďakujem, skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, predpokladaný termín ukončenia spomínanej výstavby rýchlostnej cesty v rámci projektu R2 Pstruša - Kriváň, ktorý sa začal stavať v novembri tohto roku, je december 2015. Dovoľte mi pripomenúť, že okrem vodičov tranzitnej dopravy tento úsek výrazným spôsobom zlepší kvalitu života aj obyvateľom Detvy, keďže ide o diaľničný obchvat tohto okresného mesta. Po jeho dokončení tak výrazne ubudne tranzitnej dopravy z centra mesta. Na tento 10,5-kilometrový dlhý úsek priamo nadväzuje smerom na Zvolen ďalší projekt financovaný z Operačného programu Doprava na roky 2007 až 2013, a to úsek R2 Zvolen-východ - Pstruša v celkovej dĺžke 8 km. Pri tomto projekte ešte nie je ukončený proces verejného obstarávania, ale je stále predpoklad, že obstarávanie bude ukončené ešte v tomto roku a následne sa aj začne výstavba. Táto stavba by mala byť ukončená taktiež najneskôr do konca obdobia oprávnenosti pre súčasné programové obdobie, to znamená do 31. 12. 2015.
Rovnaká situácia ako pri tomto projekte je aj v prípade tretieho projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 financovaného z fondov Európskej únie, úseku Ruskovce - Pravotice, čo je v skutočnosti najmä obchvat Bánoviec nad Bebravou, v celkovej dĺžke 10,75 km.
Štvrtým projektom spolu financovaným z Operačného programu Doprava na programové obdobie 2007 až 2013 je projekt výstavby juhozápadného obchvatu mesta Žiar nad Hronom v celkovej dĺžke 6,6 km, ktorý je vo výstavbe od novembra 2012. Táto stavba by mala byť taktiež ukončená v tomto programovom období, a to konkrétne do novembra roku 2014.
Celkovo tak bude v súčasnom programovom období vybudovaných s podporou z fondov Európskej únie takmer 36 km rýchlostnej cesty R2, pričom na tieto 4 projekty, ktoré som spomínal, budú poskytnuté nenávratné finančné príspevky z tohto operačného programu v celkovom objeme takmer 406 mil. eur. V rámci tohto programového obdobia je naplánované aj financovanie na ďalšie dôležité úseky, a to najmä diaľnice: D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, Lietavská Lúčka - Višňové, Dubná Skala, Hubová - Ivachnová v celkovej dĺžke takmer 40 km, z čoho približne 120 mil. eur bude vyčlenených ešte z tohto programového obdobia. Dovoľte mi pripomenúť, že diaľnica D1 je našou absolútnou prioritou, keďže má tvoriť spojnicu medzi dvomi najväčšími slovenskými mestami, dobre známou Bratislavou a Košicami, s plánovaným pokračovaním ďalej na východ až po ukrajinskú hranicu.
Taktiež vyvíjame aktivitu aj v rámci diaľničného koridoru D3, ktorý po svojom dobudovaní spojí región Kysúc s významnými priemyselnými centrami v Poľsku a v Českej republike. Preto je tento koridor hneď po D1 najvyššou prioritou súčasnej vlády. Diaľnica D3 má tiež mimoriadny význam nielen pre región Kysúc, ale pre celé severozápadné Slovensko. Spojením tohto regiónu s perspektívnymi regiónmi južného Poľska a regiónu Ostravy sa celá táto oblasť zatraktívni pre investorov a tým podporí tvorbu nových pracovných miest. Z medzinárodného hľadiska táto cesta výrazne prispeje k diaľničnému prepojeniu krajín strednej Európy v severojužnom smere od Baltského mora až po Stredomorie. V rámci súčasného programovacieho obdobia budú v tomto koridore implementované projekty v úseku Svrčinovec - Skalité a Žilina - Strážov, Žilina - Brodno v celkovej dĺžke viac ako 16 km. Predpokladaná alokácia pre súčasné programové obdobie na oba tieto projekty je vo výške takmer 170 mil. eur. Úsek medzi Svrčinovcom a Skalitým bude prvým slovenským diaľničným projektom, ktorý sa bude stavať počas dvoch eurofondových programových období, ide o jeden z úsekov, ktorého financovanie počíta s modelom tzv. fázovania, keď sa počas, keď sa časť stavby platí z aktuálneho programového obdobia a druhá časť z nasledujúceho programového obdobia.
Čiže prioritou diaľničnej výstavby na Slovensku stále zostáva dobudovanie D1 z Bratislavy cez Žilinu a sever Slovenska do Prešova, Košíc a následne ďalej na východ smerom na ukrajinskú hranicu. Nemalá pozornosť, ako som už spomínal, sa venuje aj ostatným ťahom nadradenej cestnej infraštruktúry, medzi ktoré patrí aj rýchlostná cesta R2. V budúcnosti bude predstavovať spojnicu Trenčína cez región hornej Nitry, Zvolen a juh Slovenska s mestami ako Lučenec, Rimavská Sobota či Rožňava a nakoniec aj Košicami. Je predpoklad, že už spomínané dnes rozostavané či súťažené úseky financované prostredníctvom súčasného programového obdobia Operačného programu Doprava výrazne pomôžu menej rozvinutým regiónom južného Slovenska. Okrem toho, že sa výrazne skráti doba prepravy z východu na západ krajiny tzv. južnou vetvou, zvýši sa kvalita života obyvateľov miestnych obcí a miest, ktorých centrá sú dnes zaťažené tranzitnou dopravou, a o tomto si myslím, že nie je žiadna pochybnosť.
Kvalitné diaľnice a rýchlostné cesty sú jedným zo zásadných faktorov, ktoré môže do regiónov priniesť nových investorov či turistov a s tým súvisiace nové pracovné miesta pre lokálne obyvateľstvo.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne, vážený pán minister, v prvom rade, samozrejme, za odpoveď a myslím si, že pre náš Banskobystrický kraj sú to naozaj dobré a potešujúce a povzbudzujúce odpovede. V médiách som ale ešte zaregistroval aj správu, že Národná diaľničná spoločnosť začína uvažovať aj o severojužnom prepojení a práve teda v našom kraji a do úvahy pripadajú dva varianty a to R1 z Bystrice do Ružomberka a R3 zo Žiaru nad Hronom do Martina.
Moja otázka teda znie:
"Ktorá z týchto ciest sa nakoniec bude realizovať a od čoho to závisí?" Ďakujem.

Ďakujem. Závisí to od toho, ako vyjde alebo aký bude výstup štúdie realizovateľnosti, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje, a prečo sa musí takáto štúdia uskutočniť, vyplýva z princípu financovania v rámci európskych fondov. Dnes nie je možné uvažovať nad financovaním žiadneho úseku, pod, pod, kým nie je jasne preukázateľná logika, matematika a analytika k tým jednotlivým úsekom. Čiže až štúdia realizovateľnosti ukáže, ktoré z týchto variant sú prípustné, aby bolo ich možné financovať z európskych fondov. Prečo stále skloňujem európske fondy, opäť to spomeniem, ale myslím, že to všetci veľmi dobre vieme, napätie v rozpočte, ktoré je, a rozsah týchto investičných aktivít neumožňuje financovať v strednodobom horizonte takéto projekty zo štátneho rozpočtu, iné zdroje nemáme, máme, tretia možnosť sú, je forma verejno-súkromného partnerstva, ale aj tam treba byť veľmi opatrný, pretože si musíme byť istí, že v budúcnosti aj na splácanie splátok koncesionárovi bude únosné z pohľadu štátneho rozpočtu.
Vychádzajúc z tohoto v horizonte do konca druhého programového alebo toho ďalšieho programového obdobia, čiže do roku 2020 je jednoznačne dominantným zdrojom financovanie z fondov Európskej únie, a preto musíme veľmi dôsledne napĺňať kritériá, ktoré na takéto financovanie Európska únia požaduje.
V minulosti došlo veľakrát k zahájeniu projektov, ktoré nemali takúto analytiku, čiže nebolo možné ju preukázať v rámci všetkých štúdií, ktoré sú k tomu potrebné, oprávnenosť financovať takéto projekty z európskych fondov, a často sa aj stávalo, že schvaľovacie procesy dopadli tak, ako dopadli v rámci Európskej komisie. Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, ako iste viete, dňa 31. 12. 2009 vznikla spoločnosť Jadrová energetická spoločnosť Slovenska. Predmetná spoločnosť je spoločným podnikom slovenskej Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, akciová spoločnosť, ktorá vlastní 51 % podiel a dcérskej spoločnosti českej energetickej skupiny ČEZ, ČEZ Bohunice, akciová spoločnosť, vlastniacej 49 % akcií spoločnosti. Vytvorením spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, akciová spoločnosť, sa otvoril priestor pre prípravu projektu výstavby nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Poslaním spoločnosti je pripraviť projekt vhodného typu jadrového zdroja, následne zabezpečiť jeho výstavbu a ekonomicky, efektívne a bezpečne vyrábať elektrinu.
Čo sa týka vstupu nového partnera do projektu, iniciátorom diskusie na túto tému bola práve skupina ČEZ. Rokovania o prípadnom vstupe nového akcionára neboli ešte doteraz uzatvorené, tak ako bolo už z našej strany niekoľkokrát prezentované, sme ochotní rokovať s kýmkoľvek, pokiaľ to bude kredibilný partner. Počas rokovaní sa identifikovalo viacero oblastí, ktoré sú považované v tomto momente za zásadné. Týmito oblasťami boli predovšetkým spôsob a parametre financovania projektu.
Vláda sa nezaviazala k žiadnemu kroku, ktorý by mal negatívny dopad na slovenské domácnosti. Naopak, snažíme sa zodpovedne zadefinovať všetky citlivé okruhy tém tak, aby projekt nového jadrového zdroja bol pripravený v najvyššej kvalite a bol bezpečným a stabilným zdrojom výroby elektriny pre Slovensko.
My sme prví, ktorí sa chcú rozprávať o téme budúcnosti jadra na Slovensku, ale sme za to, aby táto diskusia prebiehala na úrovni expertov, nie v rovine špekulácií a hypotéz. V tomto zmysle je škodlivé, minimálne zavádzajúce účelovo stavať na hranu a posudzovať otázku rastu spotreby a cien elektriny v budúcnosti. To sú témy, na ktoré je potrebné pozerať sa z dlhodobého pohľadu, to znamená v horizonte nasledujúcich 15 až 20 rokov. Pri prognózovaní týchto údajov je potrebné vziať do úvahy aj výpadok niektorých aktuálnych zdrojov energie, ktorým po roku 2025 skončí ich životnosť. Starnutie výrobnej základne nie je problémom len Slovenska, ale celej Európskej únie. Predpokladá sa, že do roku 2025 bude v rámci Únie nevyhnutné nahradiť až 267 gigawattov kapacity, pričom investície do výrobnej základne by mali do roku 2020 dosiahnuť až 750 mld. eur. Na tieto, ako aj ďalšie skutočnosti sa v rámci rôznych analýz často zo známych-neznámych dôvodov zabúda.
Rovnako sa opomína fakt, že jadrovú elektráreň nie je technicky a fyzicky možné postaviť za päť rokov. Preto sa nemôžeme stavať zbabelo a tváriť sa, že tento problém sa vyrieši podľa aktuálnej situácie po roku 2020. Dnes sa nielen Slovensko, ale aj kľúčoví hráči v rámci globálnej politiky, ako napr. Veľká Británia, ale tiež aj ostatné krajiny V4 rozhodli podporovať rozvoj jadrovej energie.
Bez ohľadu na rokovania s potenciálnym záujemcom o kapitálový vstup do projektu súčasní akcionári pokračujú v rozvoji projektu a zvyšovaní jeho hodnoty a projekt prípravy nového jadrového zdroja pokračuje podľa časového harmonogramu schváleného oboma akcionármi.
Čo sa týka financovania, v súčasnosti sa riešia všetky predprípravné práce súvisiace s projektom tohto nového jadrového zdroja. Bola spracovaná štúdia realizovateľnosti, ktorá preukázala, že projekt je finančne rentabilný. Momentálne prebieha proces environmentálneho posudzovania, aby bolo jasné, aké vplyvy má tento projekt na životné prostredie.
Táto časť predprípravného procesu trvá až do roku 2016 a až budú zodpovedané a dokumentáciou doložené všetky otázky súvisiace s projektom nového jadrového zdroja, bude možné stanoviť ďalší postup výstavby. Konkrétny spôsob financovania výstavby bude súčasťou ďalších rozhodnutí po spracovaní vyššie uvedenej predprípravnej dokumentácie.
Vážená pani poslankyňa, vláda Slovenskej republiky sa v súvislosti s prípravou projektu nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovských Bohuníc drží programového vyhlásenia, ktorým jasne deklaruje, že vytvoríme podmienky pre optimálny a vyvážený energetický mix s dôrazom na nízkouhlíkové technológie, ako aj podmienky pre sebestačnosť a proexportnú schopnosť vo výrobe elektriny, čím zároveň podporíme zamestnanosť a ďalší ekonomický rozvoj.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem pekne. Spoločnosť Sima SH, s. r. o., odoberala od podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, drevnú štiepku. Nakoľko spoločnosť Sima SH, s. r. o., po určitom čase prestala uhrádzať svoje záväzky, boli jej dodávky zastavené a nedošlo k naplneniu celého kontraktu. Dovtedy neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti boli v zmysle vnútropodnikových smerníc okamžite dané na súdne vymáhanie. Zo strany dlžníka bol uznaný záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka a bola uzavretá dohoda o splnení uznaného záväzku podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi zmluvnými stranami Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a Sima SH, s. r. o.
Splátkový kalendár bol dohodnutý v konkrétnych termínoch a sumách na 13 mesačných splátok od 18. októbra 2013 do 15. októbra 2014, ktorý zatiaľ spoločnosť Sima SH, s. r. o., plní, súčasťou trinástej splátky bude okrem istiny aj úrok z omeškania, ako aj úhrada súdnych poplatkov. Ďakujem, skončil som.

Pán minister, mám vaše uistenie, že spoločnosť Sima SH 15. 11. svoju splátku 15 000 euro zaplatila? To je prvá otázka.
Druhá. Dokedy bude vedenie štátneho podniku také, ktoré umožní odberateľom odoberať drevnú hmotu, drevo a drevnú hmotu bez toho, aby platili, pretože aj v tomto prípade vyprodukovali jedného dlžníka s 319-tisíc eurami, ktoré nebolo riadne zabezpečené? Ďakujem.

Pán poslanec, keby ste mi bol dal dopredu otázku, ja neviem, či 15. mala byť nejaká ďalšia splátka. Ale čo ja mám informácie, takže celkový dlh bol 319-tisíc euro, tak ako ste to skonštatoval, boli zatiaľ uhradené dve splátky v celkovej hodnote 30-tisíc euro, čiže tam zostáva necelých 290-tisíc euro, čiže teraz pred chvíľou som hovoril s finančným riaditeľom štátnych lesov a tvrdí mi, že všetky splátky sú zatiaľ hradené tak, ako je dohodnutý splátkový kalendár. Čiže môžem konštatovať na základe uistenia finančného riaditeľa štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, že firma Sima SH, s. r. o., si tento záväzok plní.
Čo sa týka iných spoločností, môžem vám uviesť spoločnosť PILWOOD a INTERWOOD, ktorá sa stala dlžníkom na základe vašich dodávok, kedy ste bol vy ministrom, a celkovo odobrali a nezaplatili 28-tisíc kubíkov guľatiny v hodnote viac ako 40 mil. slovenských korún a doteraz z tejto dlžnej sumy, pán exminister, nezaplatili ani jedno euro, čiže možno by bola správna otázka, prečo ste vy nezabezpečil splátkový kalendár pre vaše dve spriaznené firmy PILWOOD a INTERWOOD.
Čo sa týka ale ďalších kontraktov. Lesy Slovenskej republiky vypracovali nové zásady, ktoré zverejnili na internete, kde sa práve chceme vyhnúť neplateniu za dodaný tovar. Preto je tam prvá podmienka pre dodávky, že všetci odberatelia budú musieť mať istené platby, či už si to urobia pred platbou, či si to urobia nejakým úverom, či si to urobia vinkuláciou, je na každom odberateľovi, ale nemali by sa opakovať veci, ako sa stali aj za súčasného vedenia s firmou Sima SH. Samozrejme, veľkí odberatelia s touto podmienkou nemajú problémy, skôr majú problémy malí odberatelia, čo, samozrejme, vnímame. Aby sme zabránili ďalším špekuláciám a podozreniam pri dodávkach dreva, mal som aj včera dlhé rokovanie so zástupcami lesníckeho zväzu, budeme pokračovať na budúci týždeň, kde hovoríme o dodávkach dreva na rok 2014, a ja pretláčam názor, zatiaľ sme sa na tomto nedohodli, ja by som bol najradšej, keby sa všetko drevo z Lesov Slovenskej republiky robilo na základe aukcie.
Bohužiaľ, sú tam záväzky v hodnote 350-tisíc kubíkov nevypovedateľné, ktoré vznikli, z čias HZDS, a potom je tam ešte jeden záväzok, myslím, že do konca roku 2020, ktorý ste podpísal vy alebo teda za vašej éry, 140-tisíc kubíkov pre spoločnosť..., usmievate sa, jasné, lebo máte tam rodinného príslušníka zainteresovaného, takže tieto dve skupiny zákazníkov nám znemožňujú dať celú produkciu smrekového dreva na aukcie, ale minimálne ten rozdiel by sme chceli začať realizovať aukciami. Uvidíme, ako sa s odberateľmi dohodneme, ale môj názor je, treba ísť na aukcie a vyhneme sa takým pokušeniam, ktorým ste vy počas vášho pôsobenia ako minister neodolal. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako riadiaci orgán pre súčasný Operačný program Doprava 2007 - 2013 a budúci Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 - 2020 realizuje infraštruktúrne projekty verejnej, osobnej dopravy v hlavnom meste prostredníctvom prijímateľa, ktorým je v tomto prípade Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky, Bratislava.
Začiatkom tohto týždňa som mal tú česť spolu s eurokomisárom pre regionálnu politiku Johannesom Hahnom a primátorom hlavného mesta Milanom Ftáčnikom zahájiť rekonštrukciu Starého mosta, cez ktorý už o dva roky bude premávať moderná rýchloelektrička z centra mesta na Bosákovú ulicu. V Mestskej časti Petržalka sa v nastávajúcom programovom období 2014 - 2020 plánuje pokračovať v budovaní tejto električkovej trate z Bosákovej ulice až po Janíkov dvor, čo bude pokračovaním v súčasnosti realizovaného projektu rekonštrukcie Starého mosta. Vďaka možnosti využiť eurofondy aj na zlepšenie dopravy v hlavnom meste sa tak konečne naplnia niekoľkodesaťročné plány vybudovať systém koľajovej dopravy spájajúci centrum Bratislavy s najväčším slovenským sídliskom. Po dokončení tohto projektu, ktorého prvú fázu budú môcť obyvatelia hlavného mesta využívať naozaj už o dva roky, sa nielen zvýši kvalita hromadnej dopravy, ale sa aj výrazne zlepší situácia na ostatných mostoch cez Dunaj, ktoré každodenne zažívajú silný nápor individuálnej dopravy.
Okrem toho pre mesto významného projektu budú v hlavnom meste mimo mestskej časti Petržalka realizované aj ďalšie dôležité projekty v tomto programovom období: modernizácia trate na Štefanovičovej ulici, ktorý obnoví električkovú dopravu na hlavnú železničnú stanicu, ktorú, ako viete, dlhé roky leží ľadom, okrem tohto projektu sa bude realizovať aj modernizácia časti električkovej trati v mestskej časti Dúbravka. V nasledujúcom programovom období sa plánuje pokračovať v obnovovaní električkových tratí na existujúcich radiálach. Okrem toho kvalitu verejnej dopravy výrazne zvýši aj obstaranie 80 nízkopodlažných trolejbusov a 30 nových električiek, ktoré ľuďom žijúcim v hlavnom meste umožnia cestovanie na úrovni hodnej európskeho mesta 21. storočia. Nové električky a trolejbusy budú nadväzovať na projekt 15 nových vlakov, z toho 5 elektrických poschodových vlakov a 10 dieselových Železničnej spoločnosti Slovensko, ktoré prispejú k budovaniu integrovaného dopravného systému na území Bratislavského samosprávneho kraja. Spomínané vlaky budú navážať cestujúcich do hlavného mesta zo všetkých železničných tratí smerujúcich do Bratislavy, a to Kúty - Malacky - Bratislava, hlavná stanica; Nové Mesto nad Váhom - Leopoldov - Trnava - bratislavská hlavná stanica; Nové Zámky - Galanta - Bratislava, hlavná stanica. (Ruch v sále.) To vyrušuje, sa hádajú počas hodiny otázok asi k téme... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, vymeňte si navzájom informácie niekde vonku. (Reakcie z pléna.) Musíme najprv vyhrať voľby. (Povedané so smiechom.)
Nech sa páči, pán minister.