27. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja už som viackrát počul z vašich úst niečo o rozkrádaní a tak ďalej v štátnych lesoch. Ak viete a ste presvedčený, že niekto porušil zákon, prečo si ako občan nesplníte svoju občiansku povinnosť a nepodáte trestné oznámenie na konkrétne osoby, tak aby mohli konať orgány činné v trestnom konaní.
Čo sa týka toho zákona o lesoch, myslím, že ste nepochopili tie jednotlivé kapitoly, lebo tvrdiť, že Lesy si zvýšia príjmy nájmom alebo vstupom na lesné cesty a predajom húb ja neviem, to je nezmysel. Ja neviem vám by som odporúčal, aby ste sa poradili s odborníkom, aby vám to vysvetlil.
A takisto porovnávate hospodárenie v lese medziročne. No ja neviem manažujem už viac ako 20 rokov lesnícke firmy a každý rok je tam iný. A nemyslím si, že hospodárime každý rok ináč, vždy sa snažíme rovnako hospodáriť, len je tam toľko vplyvov, nechcem ich menovať teraz, na to hospodárenie, od kalamít a výšky pestovnej činnosti a tak ďalej, opakovaných, proste je tam toľko vplyvov, že nedá sa to. My v lesníctve nie sme schopní dokonca ani na začiatku roku určiť zisk, lebo nevieme čo nás stretne v podstate. Takže nemyslím si, že sa to dá porovnávať. Lesníctvo, to je beh na dlhé trate a ja za 4 roky by som vám vedel urobiť taký hospodársky zisk, že by ste sa všetci čudovali, ale bolo by to na úkor budúcich rokov. Takže fakt nie je to pravda. Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Simon, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega Cicoň, no ja dobre chápem ten zákon o lesoch. Ten nie je len o štátnom podniku, lesných cestách, ale aj o súkromných podnikoch. Aj hubárčenie nie je len o štátnych, ale aj o súkromných podnikoch. Aj ďalšie aktivity nie sú len o štátnych, ale aj o súkromných podnikoch.
A porovnávanie ťažby. Kolegyne, kolegovia, veľmi jednoducho, ako je možné, že ten štátny podnik pod vedením, keď som bol minister ja, vykazoval stále vysoké zisky a keď je vo vláde Robert Fico, tak stále ich vykazuje nižšie a nižšie. Čím to je? Ako je možné, že tento podnik za jeden a pol roka dokáže ísť na 18 miliónov a potom za jeden a pol roka dokáže ísť naspäť na 5 miliónov alebo ešte nižšie. Viete, ako to je? Máte tam príživníkov, ktorí sú prisatí ako pijavice na štátny podnik a žijú z toho. Jedine takýmto spôsobom sa dá.
Aj ja by som mohol položiť otázku, prečo klesli aukcie na drevo. Je to preto, lebo podnik pána ministra Žigu vyhlásil, že už sa viac nezúčastní v elektronických aukciách a potom už netreba dávať drevo na elektronické aukcie? Aj táto otázka by mohla prichádzať do úvahy. Ďakujem.

Teraz vystúpi pán poslanec Huba, predseda výboru. Nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec je posledným písomne prihláseným do rozpravy. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, začnem, ak dovolíte, od konca.
V úvode záverečnej časti predloženej správy s názvom „Závery a odporúčania“ sa okrem iného konštatuje: „V roku 2012 pokračoval priaznivý trend v spracovaní a likvidácii následkov podkôrnikovej kalamity v ihličnatých porastoch. Znižovaním podielu náhodných ihličnatých ťažieb bol znížený aj celkový objem ťažby.“ Až dosiaľ to znie logicky a vcelku optimisticky. A pomaly by sme mohli otvárať šampanské a pripíjať si na oslavu, že konečne sa nebude tak masívne ťažiť, a tým porušovať rovnováha medzi tým, čo v našich lesoch narastie, a tým, čo z nich každoročne ubudne, rovnováha, na ktorej sa zakladá predstava o trvalo udržateľnom hospodárení v lesoch. Ale hneď ďalšia veta nás vyvedie z omylu, lebo sa v nej píše: „Tento trend spôsobil zhoršenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesov, zníženie dodávok dreva a následný pokles tržieb.“ Inými slovami, s troškou irónie, stará dobrá kalamita neopúšťaj nás, lebo nám klesnú ťažby a tržby.
Viackrát som tu vystúpil s kritikou toho, ako hospodárime v našich lesoch a s naším drevom. Od niektorých poslancov, zväčša tu prítomných, som sa opakovane dozvedel, že tým údajne urážam lesníkov. Nie je to však pravda, vážení, alebo, povedané s klasikom českej politiky, ide o hlboké nedorozumenie, po prvé, preto, lebo viackrát som tu verejne ocenil celoživotný prístup k lesom takých lesníkov, ako je pán Alcnauer a jeho nasledovníci v lesoch pri Smolníckej Osade alebo už tu spomínané ušľachtilé hnutie PRO SILVA a ďalšie pozitívne príklady. Veľmi rád ich ocením znova. A úprimne ma napĺňajú radosťou, že na Slovensku existujú. A zároveň si myslím, že sú to práve skutoční, statoční a poctiví lesníci, ktorí sami trpia najviac, keď vidia rabovanie a drancovanie v našich lesoch, a len strach o svoje zamestnanie im bráni v tom, aby naň otvorenejšie upozornili.
Štatistiky hovoria, že kým rozsah tzv. úmyselnej ťažby je za posledných pätnásť rokov viac-menej konštantný, v ostatných rokoch síce je o niečo vyšší ako v roku 1997 napríklad, ale nie dramaticky vyšší. Zatiaľ rozsah tzv. náhodnej ťažby narástol z cca 40 % v prvých rokoch uplynulej dekády na cca 60 % v ostatných rokoch s extrémom 65 % v roku 2008, a tak kým celková ťažba dreva bola koncom minulého storočia menej ako 6 mil. metrov kubických, čiže ako-tak na úrovni udržateľnej ťažby, v roku 2010 sa priblížila k 10 mil. metrov kubických, a teda udržateľnú úroveň takmer dvojnásobne prekročila.
A keď sa neudržateľným spôsobom správame príliš dlho, nemôže sa to skončiť inak ako krachom. A netýka sa to len finančníctva, ale aj a, dovolím si tvrdiť, ešte s fatálnejšími možnými dôsledkami aj hospodárenia s prírodnými zdrojmi. Odpoveď na to, prečo je to tak, ktorú prináša napokon aj predložená správa o lesnom hospodárstve, je najčastejšie "lykožrút a zlí ochranári". Odhliadnuc od toho, že mnohí ochranári sú vzdelaním lesníci, aj poukaz na lykožrúta je neraz len výhovorkou, keďže náhodná ťažba sa na Slovensku stala do značnej miery prakticky nekontrolovateľnou a môže sa pomerne ľahko zneužívať, o tom sa tu už hovorilo pomerne podrobne. To, čo takýto stav v našich lesoch a v mnohých prípadoch, žiaľ, už len bývalých lesoch robí s pôdou, vodou a biocenózami, by bolo na samostatné vystúpenie. Súvis so stále častejšími ničivými povodňami na Slovensku však musí byť v tomto prípade jasný aj úplnému laikovi. Ono známe „po nás potopa“ platí v tomto prípade dvojnásobne, teda obrazne i doslovne.
Nielen ochranári či ekológovia, ale aj bežní ľudia sa na to už nemôžu dívať a píšu nám doslova zúfalé listy a e-maily s prosbou: „Urobte s tým už konečne niečo.“ Za všetkých iba jeden citát od občana, ktorý sa nezabudol podpísať, ale zámerne ho nebudem menovať, citujem: „Žijem v obci na Kysuciach, čo tu jeden pán robí s horami, to je strašné, rozkráda, rabuje, všetko má podplatené, vraj kôrovec, ale tam, kde bol, roky sa nič nedeje, a kde nebolo nič, len parádne drevo, zmizlo, jeden rok sa hora akože presvetlí a po pol roku padne celá, rabovačka tisícročia. Viem, že nič sa nebude diať, aj tak je už neskoro, ale nedalo mi to. Držte sa.“
Nedávno sme tu s kolegom Jankom Mičovským predložili návrh novely lesného zákona, ktorý mal za cieľ okrem iného zadefinovať komplexnú hodnotu funkcií lesa. Mal sa pokúsiť mimoprodukčné funkcie lesa či ekosystémové služby lesných ekosystémov vyjadriť aj v ekonomických kategóriách ako reálne benefity, reálne ich premietnuť do ekonomiky lesného hospodárstva a následne definovať sankčné postihy za ich znehodnocovanie. Veď čo z toho, ak na jednej strane uznávame, že tieto tzv. mimoprodukčné či celospoločenské funkcie lesa sú pre spoločnosť až trojnásobne dôležitejšie ako len samotná produkcia dreva, keď v skutočnosti ich zväčša ignorujeme a bez mihnutia oka vo veľkom sa ich trestuhodne zbavujeme.
Ale ľahkomyseľne hazardujeme nielen s mimoprodukčnými funkciami, ale aj so samotnými produktmi lesa, už sa tu o tom tiež pomerne veľa hovorilo, v prvom rade s drevom, ktoré takmer v plnom rozsahu mizne kamsi dostratena bez toho, aby sme ho adekvátne ekonomicky zhodnotili, aby sme mu pridali adekvátnu pridanú hodnotu.
Okrem toho dreva, ktoré sa jednoducho z lesa ukradne, a to, že ho nie je málo, konštatuje aj predložená správa, nám drevo z našich lesov mizne aj takpovediac legálne. Mizne nespracované, buď smerom do cudziny, alebo v útrobách predimenzovaných či nevhodne lokalizovaných elektrární alebo v štátom neraz záhadne dotovaných celulózkach a papierňach, kde sa premieňa často na zbytočnosti, napríklad na tie tisíce ton reklamných plátkov, ktoré proti našej vôli zapĺňajú naše poštové schránky. Čiastočne si to uvedomujú a kritizujú to aj autori predloženej správy, napríklad na strane 11, kde sa uvádza hneď niekoľko negatív súčasnej podoby vývozu dreva zo slovenských lesov a konštatuje sa, že až 53,4 % z celkového exportu surového ihličnatého dreva predstavuje drevo I. až III. akostnej triedy.
Ale hazardujeme aj s ďalšími darmi našich lesov. Za všetky z nich spomeniem aspoň kvalitnú vodu, ktorej obrovskú a nenahraditeľnú zásobáreň predstavuje práve lesná krajina, a to najmä v horských oblastiach, spravidla bohatých na dažďové i snehové zrážky a často s veľmi vhodnými hydrogeologickými podmienkami na akumuláciu podzemných vôd, ale aj s výdatnými tokmi a prameňmi.
V závere sa zmienim o úplnom závere tej textovej časti správy. A to sú závery a odporúčania v oblasti obhospodarovania lesov, kde sa hovorí o zabezpečení plnenia strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky. A tie ciele sú najmä, citujem, podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch, podporovať rozvoj a využívanie environmentálne vhodných technológií a techniky, podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity, zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny, zvýšiť ochranu lesov, rozvíjať databázu údajov o stave a vývoji lesov. Je to svojím spôsobom paradox, že v situácii, keď je stav našich lesov taký, aký je, a keď rezort, ktorý túto správu predkladá, nesie významnú zodpovednosť za tento stav, máme tu celý rad takýchto konštatovaní. A prečítal som ich všetky, nevybral som selektívne nejaké, ktoré považujem za pozitívne, naozaj tam boli práve tieto strategické ciele. Keď hľadáme odpoveď na to, prečo je to tak, tak sa nám ponúka niekoľko vysvetlení, z ktorých spomeniem len niektoré, ktoré mi prišli na um. Jedna z možností, možno trošku úsmevná, je tá, že aj stratégov z ministerstva pôdohospodárstva nakazil vírus ochranárstva. To druhé možné vysvetlenie je, že strategické ciele aj v lesnom hospodárstve sa snažia kopírovať strategické ciele, ktorými sa oficiálne riadi Európska únia. Tá tretia možnosť je, že ide o aplikáciu „osvedčenej stratégie“, podľa ktorej nie je až taká dôležitá realita, ale to, čo je napísané na papieri. A napokon štvrtá možnosť je tá, že to doteraz v našich lesoch nefungovalo bohvieako, ale od budúceho roka už začneme hospodáriť skutočne prírode blízkym spôsobom. Pritom každý a každá z vás si môže vybrať vysvetlenie, ktoré sa vám zdá najpravdepodobnejšie. Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Lebocký, Mičovský, Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vystúpenie bolo naozaj kulantné, to musím teda uznať. A po tom, čo ste pochválili lesníkov, myslel som si, že už naozaj prišla tá chvíľa, ktorú tu kolega Mičovský minule spomenul, že sa začínajú veľmi k sebe blížiť názory lesníkov a environmentalistov, minimálne teda v tomto parlamente. Následne som však zistil, že teda asi to tak nebude, keď ste tu začali používať pojmový aparát typu, ťažbou sa narušuje rovnováha v lesoch, rabovanie, drancovanie, štatistiky náhodných ťažieb sú také, že náhodné ťažby rastú a podobne. Trošku ma to zamrzelo. Možnože máte pravdu. Možno na základe, povedzme, toho podnetu občana z Kysúc je na tom niečo pravdy. Ale zovšeobecňovať a používať takéto silné slová vo vzťahu k lesnému hospodárstvu ako takému sa mi nezdá byť náležité.
A teraz poďme k tým ukazovateľom, ktoré tvrdia alebo ktoré preukážu, že pravdepodobne pravda nie je celkom na našej strane. Keď si zoberieme ukazovatele a oficiálne štatistiky, tak sú nasledovné. Medziročne zásoba porastov na Slovensku vzrástla medzi rokmi 2011 a 2010 o 4 mil. kubíkov, medzi rokmi 2012 a 2011 o 6 mil. kubíkov, podiel náhodných ťažieb poklesol medziročne medzi rokmi 2011 a 2010 o skoro 2 mil. kubíkov, medzi rokmi 2012 a 2011 medziročne o 1,5 mil. kubíkov. Pri tom všetkom, ako hospodárime v lesoch, tak, čuduj sa svete, za posledný rok aj medziročne sa zvýšila zásoba na hektár porastovej zásoby. Ďalšie argumenty už nestihnem povedať.

Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že možno by bolo treba vstúpiť do tejto diskusie, nielen poďakovaním pánovi poslancovi Hubovi za to, že veľmi kulantne, ale zároveň aj presne pomenoval problémy, ktoré tu sú, ale aj možno návrhom aby sme my tu lesníci, je nás tu pomerne veľa, šesť lesníkov v Národnej rade, jeden významný ochranár, profesor, možno nehľadali to, čo je v náš prospech argumentačný, a na druhej strane zamlčovali to, čo nám nepasuje do našej rétoriky, a možno odporučili na konto zelenej správy pánovi ministrovi a jeho ľuďom, aby sa nespytoval politikov, ktorí vždy budú mať záujem hovoriť to, čo im pasuje viac, a zamlčovať to, čo im pasuje menej, ale spýtali sa špičiek slovenského lesníctva, ktoré predsa máme. Ja si myslím, že nie je žiadny problém odporučiť pánovi ministrovi, aby sa stretol s ľuďmi, ktorí patria medzi lesnícku elitu, nemusíme ju hľadať tu v parlamente, a aby sa napili priamo pri prameni pravdy o tom, čo je a čo nie je v slovenských lesoch reálne. Máme veľa dobrého a veľa zlého, nebojujme s tým, že budeme sa navzájom ohadzovať s tým, aby sme boli krajší možno pre voličmi alebo na kamerách, ale požiadajme pána ministra o to, aby naozaj si zistil tú pravdu možno mimo nás. Zistí tak, že tých veľa vecí, ktoré sú zlé, naozaj treba riešiť z úrovne ministerstva. A predpokladám, že nielen tie elity, ale aj množstvo malých, drobných lesníkov, ktorí vykonávajú tú prácu, o ktorých rozpráva aj zelená správa, potrebuje už konečne dostať impulz k tomu, aby vedeli, že statočná lesnícka práca zameraná do budúcnosti je veľmi potrebná a oceňovaná. Pán minister, máte to v rukách, nepočúvajte politikov, počúvajte lesníkov.

Pán poslanec Martinák, nech sa páči.