27. schôdza

29..
Pani poslankyňa Žitňanská do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, mám viacero dôvodov, prečo som sa rozhodla vystúpiť v tejto rozprave. V prvom rade preto, že naozaj hovoríme o vážnej téme. V druhom rade preto, že cítim potrebu ako keby rozbíjať aj určité mýty, respektíve presunúť pozornosť na jadro problému a nielen symptómy. Aby sme sa prepracovali aj v debate, aj v následných riešeniach k jadru problému a neriešili len symptómy. A po tretie preto, pretože ako ministerka spravodlivosti som sa venovala tejto otázke a na ministerstve spravodlivosti sa začali práce na riešení tejto problematiky. Keď som odchádzala z ministerstva spravodlivosti pred skoro dvomi rokmi, tak boli pripravené pracovné návrhy zákonov, ktoré mali za cieľ riešiť jadro problému, ktoré tam ostali, a ostali tam aj ľudia, ktorí na tom robili. A tu musím súhlasiť s pánom poslancom, že áno, za tie skoro dva roky sme sa nedočkali toho, aby tie zákony, možno v dopracovanej, vylepšenej, ja neviem v akej podobe, doputovali do parlamentu.
Padajú tu slová, ako exekútorské úrady milujú dôchodcov. A ja musím, ak mám byť spravodlivá a spravodlivo hovoriť o tejto téme, musím povedať, že exekútora alebo exekútorský prípad si nevyberá exekútor, ale si vyberá oprávnený, ktorý príde za exekútorom, a ten musí konať, lebo keď nebude konať, tak bude disciplinárne stíhaný. Ako musím to povedať. A musím ešte jednu vec povedať, že áno, máme asi dvakrát toľko exekútorov ako v Čechách, ale tiež to nie je korektná informácia, keď zároveň nepovieme, že my už nemáme, tak ako v Čechách, súdny výkon rozhodnutia, respektíve keď, tak v omnoho menšej, menšej miere len vo vzťahu k maloletým. A zároveň musím povedať, že my sme zvolili systém otvorenej komory, to znamená nie uzatvoreného stavu. Lebo ten uzatvorený stav tak, ako je v Čechách a tak jak sú niekde notári, koniec koncov aj u nás notári, v zásade vytvára stav, že to je teda sakramentsky inak lukratívny džob ako na Slovensku. Ja to musím povedať, lebo inak by tá debata nadobudla trošku iný smer a nešli by sme po podstate veci.
Hovorím to s plnou vážnosťou, aj keď teraz to, čo som povedala, vôbec nie je populárne. A hovorím to s plnou vážnosťou a môžem si to dovoliť povedať, pretože ja som nikdy nebola ani ako štátna tajomníčka, ani ako ministerka spravodlivosti nikdy populárna v kruhu exekútorov, pretože zároveň musím povedať, že áno, exekútori majú medzi sebou aj nehodných, aj takých, ktorí porušujú povinnosti a, žiaľ, exekútorská komora nebola schopná cez nástroje, ktoré má, riešiť túto situáciu a zbaviť sa takých, čo naozaj robia veľmi zlé meno exekútorov. Množstvo disciplinárnych návrhov, ktoré som za rok a štvrť stihla podať, bolo ich asi 33, proste tie disciplinárne konania sa nikdy neskončili. A boli to samozrejme opodstatnené prípady, pretože šetrili sme každú jednu sťažnosť. A to treba povedať. A nikdy som napríklad nebola obľúbená kvôli tomu, pretože, naopak, záujmom exekútorov vždy bolo, aby sa uzatvorili a zúžili svoj počet. Ja som to nikdy nechcela dovoliť práve preto, pretože ten numerus clausus práve vedie k tomu, že áno, potom je to extrémne lukratívny džob, kde sa čaká, kedy sa ktoré miesto uvoľní, možno tým, že jeden odíde do dôchodku alebo zomrie, aby proste mohol na tento lukratívny garantovaný džob nastúpiť niekto iný. Takže to len na pravú mieru a na úvod.
A aj vzhľadom na to, čo som teraz povedala, myslím si, že si môžem dovoliť hovoriť na túto tému. Exekúcie nemajú hodnotu. Keď hovorím, že nemajú hodnotu, tak ťažko môžme hovoriť o tom, že či sú dobré alebo zlé. Exekúcie proste v právnom štáte musia byť. Pretože keď raz je niekto dlžný a neplatí, tak musí existovať nástroj, aby sa tá suma vymáhala. A preto ja nechcem priraďovať ani hodnotu exekútorom. Ani že sú dobrí, ani že sú zlí. Oni tu proste musia byť, lebo inak tento štát nebude fungovať.
Hovoríme o šialenom náraste počtu exekúcií a hovoríme o tom extrémne citlivom probléme exekúcií dôchodkov, ale možno aj dávok, a exekúcií vo vzťahu k chudobným alebo núdznym, ktorí si zobrali pôžičku od rôznych nebankových subjektov. A ja musím povedať, že tam je jadro problému. Exekútor je ten posledný, on exekvuje. Jadro problému je na začiatku. Jadro problému je v spotrebiteľskej zmluve, lebo tak to náš zákon volá, v ktorej napriek tomu, že máme zákony o ochrane spotrebiteľa, v týchto zmluvách spotrebiteľských stále sú neprimerané podmienky, či sú to tie úžerníckej úroky, či je to neadekvátne zabezpečenie tejto pohľadávky a vôbec ďalšie neadekvátne podmienky. Pretože aj tieto úverové zmluvy, to sú spotrebiteľské zmluvy. A napriek tomu, že zákon, Občiansky zákonník zakazuje neprimerané podmienky v zmluvách, ony tam stále sú a sú hrozné, neprimerané, poškodzujúce spotrebiteľov. A to môžme hovoriť o dôchodcoch a ďalších kategóriách.
Ako to, že tieto zmluvy, napriek tomu, že je to zakázané, že zmluvy takto vyzerajú? Preto, pretože nefunguje súdny systém a rozhodcovské konania. V tejto krajine, dámy a páni, máme 136 rozhodcovských súdov. Je zrejmé, že nemôžeme mať 136 kvalitných rozhodcovských súdov. Máme jeden rozhodcovský súd pri obchodnej komore slovenskej, možno niektoré ešte pre SOPK, možno ešte niektoré ďalšie a všetky ostatné sú v zásade satelity rôznych nebankových subjektov, ktoré si ich zriadili ako vedľajšie eseročky, ktoré, a dávajú si tieto nebankové subjekty, aj iné subjekty, do zmlúv klauzuly so súhlasom na to, aby tieto rozhodcovské súdy tú vec rozhodli. Nie, tieto súdy nefungujú ako nezávislé rozhodcovské súdy. Ony na to boli zriadené, aby to priklepli tým nebankovkám. A takto nám vznikne právoplatný titul, na základe ktorého ten oprávnený, tá nebankovka môže prísť na súd a navrhnú, za exekútorom, a žiadať exekúciu. Tam je jadro problému. To, že inštitúcie, ktoré majú rozhodnúť o tom, či tá zmluva je v poriadku alebo nie, a ktoré rozhodujú o tom, že priznajú tej nebankovke ten úžernícky úrok alebo niečo ďalšie, tie nefungujú tak, ako majú, a my sa na to pozeráme.
Ten návrh zákona bol pripravený na ministerstve. To, aby rozhodcovské súdy nemohli rozhodovať spotrebiteľské veci, som navrhovala, keď sme prerokovávali exekučný zákon vo výbore, pretože tam máme prvé jadro problému.
Druhé jadro problému máme, že v týchto zmluvách sú často klauzuly, ktoré umožňujú dostať sa k titulu bez akéhokoľvek konania, či už súdneho alebo rozhodcovského. Či už sú to dohoda o zrážkach zo mzdy, či sú to nejaké záložné práva, či sú to nejaké zmenky. Všeličo sa tá vidieť v týchto zmluvách. Tam je druhé jadro problému, aby nemohol byť výkon, kým nie je súdne rozhodnutie na to, aby niekto mohol nútene vymáhať. Čiže podľa mňa to, čo my musíme, my musíme zabrániť, aby tieto protizákonné zmluvy vôbec existovali. A na to musíme dostať najskôr, ešte pred tým, než sa dopracujeme k vymáhaniu, musíme tie zmluvy dostať pred súd. Pred riadny súd, nie pred nejaký vyfabrikovaný súd, ktorý si nebankový subjekt vytvoril. A potom sa samozrejme ešte vždy môžme rozprávať o tom, aké sú vysoké poplatky.
A preto ja podporím tento návrh zákona, lebo je to fajn. Ale hovorím, riešime následok, neriešime tam, kde to začína. A neriešime tým ani to množstvo exekúcií. Nepôsobíme ako ani preventívne, pretože tie nebankové subjekty, samozrejme, pokiaľ im to bude prechádzať, a tie zmluvy im budú prechádzať, im je to jedno, či bude mať exekútor trošku vyšší poplatok alebo trošku nižší poplatok, ony proste stále budú tie zmluvy také uzatvárať. Ale pokiaľ bude jedno, dve, tri, štyri, päť súdnych rozhodnutí, ktoré nepriznajú tieto úroky a nepriznajú tieto nároky, no tak aj ony budú musieť zmeniť prax.
A my si veľmi veľa sťažujeme na slovenské súdy, ale musím povedať, že pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, slovenská judikatúra je extrémne striktná a prísna. Máme tu judikatúru, ktorá je tvorená precedentálne veľmi často z prešovského okresného a krajského súdu, a dá sa o ňu oprieť. Takže som presvedčená o tom, že musíme ísť po jadre problémov. A musíme ísť napríklad aj po tom, čo sú prípustné a neprípustné úroky, ale musíme ísť napríklad aj po tom, že za koľko rokov spätne sa môžu vymáhať úroky z omeškania, lebo tam sú najmä tie nabalené sumy. Aj na to je riešenie. Aj tá novela Občianskeho zákonníka už je pripravená a bola aj v šuflíku a bola predkladaná aj tu v Národnej rade, aj mnou.
Takže do tejto debaty, je to vážna téma, rozumiem dobrému úmyslu predkladateľa. V zásade nemám problém ten návrh podporiť. Akurát som cítila za potrebné túto diskusiu o vážnej, naozaj veľmi vážnej téme zasadiť do rámcov, do ktorých podľa mojej mienky patrí, ak máme nájsť v budúcnosti riešenie, to znamená, riešiť problém nielen symptóm. A možno aj preto, lebo aj tých exekútorov budeme potrebovať, ak má vymožiteľnosť práva na Slovensku fungovať.
Ďakujem pekne.

Faktické poznámky, páni poslanci Kaník, Simon a Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Kaník.

Ďakujem Lucii Žitňanskej, že pomenovala mnohé z problémov, ktoré táto situácia, ktorú tu, o ktorej dnes diskutujeme, prináša. A zároveň si pomôžem takým, takou parafrázou Štefánikovho citátu. Štefánikovho preto, lebo v nasledujúcom bode ho budem hodne spomínať, že: "Demokracia, to nie je len rozprávať, ale riešiť problémy." A tu by som poukázal na dve veci. Máme tu vládu, ktorá má pohodlnú väčšinu takmer dva roky, máme tu problém, ktorý je zjavný a pomenovaný a aj rozobratý pomaly na relatívne dosť drobného, a táto vláda s tým nič nerobí. To zároveň nás plne oprávňuje k tomu, prichádzať s vlastnými návrhmi, aj keď sú čiastkové, aj keď riešia povedzme len symptóm, ale aspoň niečo sa snažia riešiť. A oprávňuje nás to dúfať, že to pohne veci z miesta.
A len mi je tak trošku smutno, že keď poznáme, tí, ktorí sú, sa tým zaoberajú, keď som tu teraz počul, že sú napísané návrhy zákonov, prečo tie návrhy tu nie sú. Prečo tento problém neriešime už dávno a na omnoho širšom poli a širšom meradle, pretože to je naozaj problém, ktorý trápi mnohých. A tak, ako sa auto skladá z mnohých súčiastok a ani jedna z nich nerozhoduje o tom, že to je auto, ale keď tá jedna súčiastka je neadekvátna, buď neadekvátne veľká, ťažká, alebo, naopak, malá a nevýrazná, celý systém nefunguje. Že niekedy treba sa pozrieť aj na jednotlivosti, aj na súčiastky, aj na symptómy a zároveň riešiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Simon.

Ďakujem. Pani kolegyňa, súhlasím s vami a ja som presvedčený, že tento návrh má dobrý cieľ. A aj tie pripomienky, ktoré ste uviedli, sa dajú zapracovať do tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Otázne je, či poslanci vládneho SMER-u podporia tento návrh, aby sa dostal do druhého čítania. Osobne by som bol tomu nesmierne rád, lebo by mohli dokázať, že robia niečo aj pre svojich voličov, nielen pre svojich sponzorov. Pretože ako máme možnosť vidieť hlavne v tomto roku, tak je veľa takých návrhov, kde SMER bez váhania zahlasuje, ako aj na minulej schôdzi. Týkalo sa to elektronických diaľničných známok a dneska už minister Počiatek obstaráva informačný systém za 35 mil. eur. To bol záujem v zákone.
Ja si myslím, že tento návrh zákona rieši to, čo trápi tých občanov a tých najviac zraniteľných, starých a dôchodcov.
Ďakujem.

Chcete reagovať? Ešte pán poslanec Zajac, pardon, prepáčte.
Nech sa páči.

Vážená pani kolegyňa, ďakujem vám za vaše vystúpenie, kde ste poukázali to, čo som hovoril aj ja vo svojom vystúpení, že exekútori sú na konci toho reťazca. Oni sú následkom a potrebujeme riešiť príčinu. Potrebujeme riešiť tie státisíce spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú už možno dneska na hrane alebo za hranou zákona, a toto prostredie potrebujeme vylepšovať. Som prekvapený, že keď ministerstvo spravodlivosti ešte za vášho pôsobenia takéto návrhy zákonov malo pripravené, alebo pripravovalo ich, prečo do dnešného dňa tu minister Borec s takýmito návrhmi zákonov neprišiel.
Keď sme spomínali, aj ja vo svojom vystúpení, aj kolega Hlina, to množstvo exekútorov, kritizovali sme to alebo poukazovali sme na to nie preto, že by sme mali niečo proti počtu exekútorov, ale aby sme poukázali na to, že tu je obrovské množstvo, tie státisíce exekučných podaní. A z toho vyplýva, že keď je dostatok práce pre tých exekútorov, tak je aj veľké množstvo exekútorov. Ale naozaj tam súhlasím s navrhovateľom, že vymáhať pohľadávku od eseročky, ktorá pomaly už neexistuje, a vymáhať pohľadávku od dôchodkyne, ktorá má nejaký majetok a má nejaký príjem zo Sociálnej poisťovne, tak ten, to vymáhanie od toho exekútora pri týchto dôchodcoch alebo fyzických osobách je oveľa jednoduchšie. Preto by ten poplatok aj pri tom množstve práce, pri tých státisícoch exekučných podaní mal by byť ten poplatok, tá marža pre exekútora nižšia. A preto aj ja, ako aj vy, súhlasíme s navrhovateľom.

Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.

Vážený pán predseda, som rád, že je aj k čomu zaujať stanovisko. Naozaj, treba súhlasiť s povedaným, aj špeciálne pani Žitňanská, čo hovorila, že to je komplexná problematika, teraz hovoríme o exekučnom, ale celý, ja som to už pre jednoduchosť spojil, že to už je úžernícko-exekučný, lebo, žiaľ, musíme to tak, že niekedy dochádza k čarovnému spojeniu niektorých ľudí. No ale pravdou je, že ten problém je širší. A to malo byť zmyslom tej schôdze, ktorú SMER odpáli. To malo byť zmyslom tej schôdze, zajtra o piatej si to pomenovať, to by netrvalo dlho, ale veľmi by sme vedeli poslať ľuďom signál, že vieme, kde je problém, že ho ideme riešiť. A možno by im tá kapustnica chutila o niečo viac. Čo však urobí tento arogantný SMER, ktorý kryje svojich? Čo urobia? (Hlasy z pléna.) Nie, neschvália. Neschvália, vážení občania, oni neschvália tú schôdzu. Áno, celý tento problém. V zásade ale nepripúšťam tú stratégiu, ktorú predstavuje pani Jankovská, ktorá sa, viete, to, že systémovo. Keď poviete systémovo, to znamená nikdy. Viete, to je, akože ideme to riešiť systémovo, ergo nikdy. Viete, a toto už naozaj ľudí uráža. Tie zákony v zásade nie sú až také zložité, ako by niekto povedal.
Hovorme o troch zákonoch. Hovorme o zákone o spotrebiteľských úveroch, hovorme o Občianskom zákonníku a hovorme o Exekučnom poriadku úplne na konci. Ale prvé dva sú tieto. Prosím vás, viete, kde je DNA? DNA tohto celého je v zákone spotrebiteľských úveroch. A ja vám poviem, ako prebiehali procesy schvaľovania. A to je to, čoho sa SMER bojí. Prosím vás pekne, existovala vyhláška 108, kde sa stanovovala maximálna R.P.M.N., to znamená, zjednodušene pre ľudí, to je to, aby sa vám nestalo to, že keď si požičiate 100 eur, že si zničíte život alebo prídete o byt. Taká vyhláška existovala. Potom SMER vytvoril zákon o spotrebiteľských úveroch, neviem ani koľkátka to bola, číslo, však to je jedno, ale zákon o spotrebiteľských úveroch, však si ho nájdite.
A čo sa nestalo? Šéf finančného výboru, ktorý adminoval ten zákon, to znamená, bol gestorský výbor, on bol, pán Burian, šéf. Pozerajte, počúvajte dobre. Pán Burian bol šéfom gestorského výboru na tento zákon. Človek, ktorý bol v tom čase, keď bol šéfom toho finančného výboru, bol spolumajiteľom nebankovej spoločnosti spolu s firmou Pohotovosť. Keď poviete firma Pohotovosť, tak tisíce ľudí sa trhajú zo sna, si cvrknú do posteľného prádla. Toto, toto spojenie existovalo. Toto tu fungovalo. Tento človek adminoval zákon o spotrebiteľských úveroch.
Prijatím tohto zákona, vážení kolegovia zo SMER-u, tohto zákona o spotrebiteľských úveroch, ste zrušili tú vyhlášku. To znamená, že sa stalo to, čo sa stalo, že si požičiate 100 eur a zničíte si život. Boli ste zavedení. Bola údajne politická dohoda, že do toho zákona o spotrebiteľských úveroch tým, že sa zruší tá vyhláška, tak sa zapracuje ustanovenie, ktoré to obmedzí. Burian vás oklamal. Povedal, ešte tu niečo splietal, údajne, že Európska komisia a neviem čo. Áno, vy ste to posvätili. Týmto prijatím zákonov ste vypustili žrebcov z ohrady. Keď sú žrebce nebankovky, ktoré sa len triasli na to, oni boli v určitej ohrade. A kým v marci toho 2010-eho, keď tu sedel Počiatek a tu sedel asi Burian alebo kto, Počiatek a Burian, to je tak geniálna kombinácia, tak vtedy ste vypustili žrebcov z ohrady. Vtedy ste ich vypustili, vtedy ste dovolili to, čo je teraz, že pod prezidentským palácom je firma, ktorá požičiava peniaze za 59 tisíc % R.P.M.N. Sa nehanbíte ani trošku?! To je jeden zákon, kľúčový.
Potom občiansky. Ja vám poviem aj, ako sa vyvíjal Občiansky zákonník. Prosím vás pekne, Občiansky zákonník, existoval návrh novely, kolegyňa Vaľová ho predkladala, ktorá hovorila o tom, počúvajte dobre, riešila, že nemôžu byť malé písmenká. Riešila aj revolvingový úver, proste tie určité čiastočné finty toho riešila. Údajne tento návrh zákona, aj Mečiar, aj Slota, bol udobrený. Neprešiel. Cez koho neprešiel? Takže prešiel cez Mečiara, cez Slotu, neprešiel cez Buriana, vážení. Pán predseda, však je to pravda? Však je to pravda, že utopil novelu Občianskeho zákonníka kolegyne Vaľovej? Tej, čo bola už schválená na koaličnom výbore, na koaličnej rade. Utopil, utopil. Kto vládne tejto krajine, vážení? Úžerníci? Burian ho utopil. Čiže mohlo byť riešenie, mohli byť písmenká, rovnako mohol byť zákaz revolvingu, mohlo sa tisícom ľuďom pomôcť. Prečo? V čom bol dôvod? Pýtajte sa Buriana, v čom bol politický dôvod, že neprešla tá novela?
To je presne to, čo tu stvárate. To nie je zložité, vážení. Celý tento problém nie je zložitý. Dôležitý je záujem. Koho záujem zastupujete, o to ide. Zákony nie sú dôležité, zákony sú v zásade jednoduché. Od toho tam sú tí úradníci, nech ich robia. Za dopoludnie to musia urobiť. Lenže tu je záujem. Koho je to záujem? Ja vám poviem, nemám, som si chcel plagát pripraviť. Prosím vás, viete, kde je Mekka? Viete, kde je základný tábor nebankových spoločností na Slovensku? Poznáte budovu, že Tower 115, J&T, Real Estate? Poznáte? Bývalé Presscentrum? Viete, koľko nebankoviek tam sídli? Viete koľko? To je základný tábor úžerníckeho biznisu na Slovensku. Budova J&T, to je základný tábor. Ja nevyhodnocujem, že čo to znamená, ale to je pravdou, tam sídlia. Tie najväčšie, tie najhoršie, je tam aj, sú tam aj také, že trošku slušnejšie. Áno, tam sú, vážení. Tam sú.
Váš štátny tajomník takýmto spôsobom, teraz je štátnym tajomníkom, takýmto spôsobom ovplyvňoval dva kľúčové zákony, ktoré sa toho týkajú. Čiže takýmto spôsobom zmanipuloval zákon o spotrebiteľských úveroch a takýmto spôsobom znegoval. Prešlo to cez Mečiara, cez Slotu, cez Buriana to neprešlo. Poslednýkrát sa to spýtam, kto vládne v tejto krajine? Úžerníci? Tuná bol pán Burian, keď pán predseda sa, vás ide zmanipulovať, znásilniť. Ja verím, že niektorým z vás je to proti srsti, že chcete, aby sa o tom rozprávalo, ale on už za vás hovorí, lebo Burian mu zozadu, dýchal naňho a hovoril, jak to má upratať. On tu bol kvôli tomu. Burian tu nebol kvôli tomu, že doniesol nejaký návrh ako zlepšiť situáciu invalidných dôchodcov. Nebol. On tu bol kvôli tomu, ako to pán predseda Paška upratať. A on to, jasné, však to uprace. A vás k tomu používa, vážení. To je celé.
To sú tri zákony. Tri zákony, neprijímam tú hru, zložité, systémové, neviem jaké. Jednoduché je to. Úplne jednoduché. Teraz ste mohli dať jasný signál. A zajtra ho nedáte. Zajtra si to lajsnete. Zajtra vás zneužijú títo ľudia. Pre ich osobné záujmy, pre Buriana, Pohotovosť, Fuks. Viete čo? Tie mená, ja vám to ešte, budem vás s tým konfrontovať dlho. Dlho vás tým budem konfrontovať, lebo to bude vašou hanbou. To bude vašou obrovskou hanbou.
Ako skončiť tak, že by to ľudí zaujímalo? Pre ľudí, lebo však kvôli tomu tu sme. Vážení ľudia, prosím vás, neprijímajte túto hru, ktorú vám tu tento falošný SMER predvádza, že jak za vás bojuje. Prosím vás, sú to tri zákony. Ešte raz, o spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník a Exekučný poriadok. O spotrebiteľských úveroch, musí tam byť jednoznačne stanovené, to, čo predkladal pán Zajac, ale čo tu už bol, musí tam byť to, že tí šmejdi spod toho Hodžového námestia musia zmiznúť do zajtra. To by ste, tam mali byť už kukláči, vážení, tam mali byť kukláči a nie pod Prezidentským palácom. Takí musia, to musí byť stanovené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Maximálna R.P.M.N. To je prvá vec.
Druhá vec, v občianskom aj v iných musia byť stanovené to, čo navrhovala kolegyňa. Ak to nevtrepete do spotrebiteľských, tak do občianskeho. Rovnaké fonty musia byť, tá korektnosť zachovaná. Úžera definovaná aj v občianskom právnom kódexe tak, ako majú Česi od nového roku. To tam musí byť. Musia tam byť zákazy tých revolvingových, musia tam byť, použitie zmenky, to všetko tam musí byť. My musíme chrániť týchto ľudí. To nie je zložité.
A potom príde Exekučný poriadok. Nikto nehovorí, že exekútorov netreba. Ja budem posledný, kto to bude hovoriť. Nech sú! Však sú. Nech. Ale doba sa vyvinula tak, jak sa vyvinula. Nemôžme tu mať určitý stav ľudí, ktorí nemusia. Hovorím, keby na záhrade kopli a vytryskla im ropa, nezarobia toľko, jak keď majú teraz, keď sa správne nastavia a chytia správneho dôchodcu. Ale nehovorím, s tým súhlasím, čo hovorila kolegyňa, že oni sú tým vykonávateľom a častokrát mimoriadne iniciatívnym. Ale ja vôbec, ja, ak ste si všimli, teraz prvá poznámka komentovaná, ja vecne k tomu pristupujem. Je naozaj vzhľadom na rozsah, množstvo, sumy a neviem čo ,je, už dávno to malo byť, dávno to malo byť zmenené.
Vážení ľudia, mali ste šancu. Mali sme, ja som, ja si myslím, že spoločne bolo našou snahou, aj opozície, vám poslať signál do domácností, že problémom sa, ideme riešiť, že ho ideme riešiť. Títo, toľko výrazov ma napadá, tá arogancia, tá hnusná arogancia. Pozrite tuná predsedu (Vystupujúci sa obzerá na predsedajúceho schôdzi.), to, jak to tu všetko láme, toto všetko, vážení, vás raz dobehne. Vás to dobehne, to sa nedá donekonečna. Môžte napínať, napínať tú tetivu, ale to sa nedá. Verte tomu, že nedá. Ani na Slovensku.