29. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi povedať, vážené dámy, vážení páni, že určite mi ani na chvíľku nenapadlo, že by vystúpenia poslancov Viskupiča a Kvasničku bolo politikárčením, naopak, chcem povedať, nielen v tomto prípade, že si cením, že sa tomu zákonu, návrhu zákona venovali a zjavne im ide o vec, o tom nepochybujem. Ja som mal k dispozícii ten pozmeňovací návrh, takže ja som ho zase postúpil odborným útvarom na ministerstve, aby sa naňho pozreli, samozrejme, nie ako politicky, ale ako na vecný návrh. A dostal som k tomu určité stanovisko.
Ešte prv než vás s ním oboznámim, tak chcem povedať, že napriek tomu, že nešlo o politikárčenie, myslím si, že o politiku tu čiastočne ide, pretože otvárate otázku, keď sme v nejakom čase na vyššie územné celky a mestá delegovali právomoci, decentralizovali sa, dali sa tam inštitúcie a preniesli sme na ne určitú zodpovednosť. A teraz, možno niekedy objektívne, niekedy subjektívne, máme tendenciu tú zodpovednosť im nejakým spôsobom brať, pretože sa nám niečo páči alebo nepáči. Dnes to môžu byť galérie a múzeá, zajtra si povieme, že to môžu byť v nejakých aspektoch školy, nemocnice. Jednoducho, je to politická otázka, nielen teda úzko odborná, si myslím.
Ale ešte raz opakujem, cením si to, že ste určite veľký kus práce museli urobiť na tom, aby ste takto naformulovali svoje pozmeňujúce návrhy.
Čo sa týka bodov 1, 2 a 4 vášho pozmeňujúceho návrhu, tak nachádzajú sa v ňom rozpory s viacerými ustanoveniami platných zákonov tak, že by mohli byť nevykonateľné tieto návrhy.
Zákon o múzeách a galériách ustanovuje, kto môže byť zriaďovateľom alebo zakladateľom múzea alebo galérie. Zriaďovateľom môže byť ústredný orgán štátnej správy, vyšší územný celok, obec. Zakladateľom môže byť iná právnická osoba, ide v tomto prípade o súkromné múzeá a galérie.
Z tých uvedených subjektov sa zákonom o výkone práce vo verejnom záujme nevzťahuje na zakladateľov súkromných múzeí a galérií. Pozmeňujúci návrh teda neprípustným spôsobom rozšíril pôsobnosť zákona o verejnom záujme aj na neštátne a neverejnoprávne subjekty, ktoré nefinancujú nimi založené múzeá a galérie z verejných zdrojov. Ide tiež o neprimeraný zásah do práva zakladateľa neštátneho múzea, keď by mu štát zákonom určil subjekty, ktoré mu vyberú štatutárny orgán ním založeného múzea.
Na múzeá a galérie zriadené obcou alebo vyšším územným celkom sa zákon o verejnom záujme vzťahuje, ustanovuje však výnimku práve pre menovanie štatutárnych zástupcov nimi zriadených organizácií. Podľa § 5 ods. 1 zákona o verejnom záujme platí pre ustanovenie štatutárnych zástupcov múzeí a galérií zriadených obcou [§ 11 ods. 4 písm. l)] zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého je v kompetencii obecného zastupiteľstva zriaďovanie a zrušovanie obecných organizácií a tiež vymenovanie a odvolávanie ich štatutárov zriadených vyšším územným celkom [§ 11 ods. 2 písm. h)] zákona o samospráve vyššieho územného celku, podľa ktorého zriaďovanie organizácií a vymenovanie a odvolávanie ich štatutárov je v kompetencii zastupiteľstva.
Domnievam sa teda, že vami ako keby solídne aj obhajovaný cieľ nie celkom je asi dobre podchytený týmto návrhom tak, aby nebol v rozpore s inými zákonmi, a zároveň si aj tak myslím, že je to naozaj taká širšia otázka, či im budeme určité kompetencie uberať, resp. či na jednej strane sme im dali tie veci do pôsobnosti a na druhej strane ich ideme v istom zmysle nejako regulovať.
Čo sa týka tých štandardov, tak ministerstvo kultúry má tú ambíciu, dokonca považuje problematiku štandardizácie výkonov múzeí a galérií za veľmi významnú a podstatnú, jej riešenie je zahrnuté do Stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2018, ktorú vláda schválila v apríli 2013, a stratégia počíta so zavedením systému štandardizácie výkonov múzeí a galérií na Slovensku a benchmarkingu ako nástroja strategického manažmentu so zámerom definovania cieľov na zlepšenie vlastných aktivít v múzeách a galériách.
A tu nadviažem na vystúpenie pána poslanca Mičovského, ktorý, ak som to správne pochopil, nejakým spôsobom otvoril otázku múzejných a galerijných zariadení, ktoré, poviem vám prečo, vlastne zákon definuje. Pretože ak chceme zvyšovať štandardy múzeí a galérií, tak aj sa sprísňujú tie kritériá pre ne, aj z hľadiska odbornosti a všetkých nárokov, a mnohé, ako ste to aj vy popísali, ušľachtilé inštitúcie tohto typu nedokážu tie kritériá naplniť tak, aby mohli byť a mať štatút múzea alebo galérie, a práve pre tie je zavedený pojem múzejného a galerijného zariadenia. Aby jednoducho neboli postavení úplne mimo hry, ale aby sme ich v istom zmysle a určitými kritériami, takými jednoduchšími, mali podchytené.
Čiže ja si myslím, že práve ten návrh zákona pamätá na takéto veci, pretože, samozrejme, je tam určitá takisto miera štandardov, ktoré musia zachovávať, ale nie sú také prísne ako pri múzeách a galériách, kde naozaj očakávame tie odborné činnosti a bezpečnostné opatrenia a tak ďalej atď.
Ak som vás nesprávne pochopil, je mi ľúto, ale na druhej strane aj vy, ak chcete niečo meniť, tak musíte dať ten pozmeňovací návrh, to sa nedá takto, že mne teraz poviete, že aby som niečo zmenil alebo nezmenil. Pri všetkej ako tiež dobrej vôli o tom, o tom nepochybujem. Takže toľko k tomu.
Ďakujem vám, páni poslanci.

Ďakujem, pán minister. Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pred tým, ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, chcem poprosiť povereného overovateľa, aby oznámil výsledky tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a potom postupne nás oboznámil s výsledkami volieb aj členov Správnej rady Tlačovej agentúry.
Takže nech sa páči, pán overovateľ. Najprv ideme na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. Máte slovo.

(Výsledok tajného hlasovania o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, tlač 827.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré sa konalo 30. januára 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 90 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 90 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné.
Z 87 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Kešjara za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb hlasovalo za 79 poslancov, proti boli 2 poslanci, 6 poslanci sa zdržali hlasovania.
Na schválení návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zvolený Vladimír Kešjar.

Dobre. Ďakujem pekne.

Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne, pán overovateľ.

Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Vladimíra Kešjara za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na prvé šesťročné funkčné obdobie od 31. januára 2014.

Želáme mu v práci veľa úspechov.
Ďalej vás poprosím, aby ste nás oboznámili s výsledkami tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry, najskôr za oblasť práva. Nech sa páči.

(Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tlač 823, oblasť práva.)

Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva, ktoré sa konalo 30. januára 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Z 89 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Borisa Chovanca za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva hlasovalo za 79 poslancov, proti boli 3 poslanci, 7 poslanci sa zdržali hlasovania.
Na schválenie návrhu na voľbu na člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva zvolený Boris Chovanec.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem pekne.

Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila Borisa Chovanca za člena Správnej rady Tlačovej agentúry za oblasť práva od 27. februára 2014.

Nech sa páči, ďalšie výsledky tajného hlasovania.

(Výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky, tlač 823, oblasť ekonómie.)

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu na člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie, ktoré sa konalo 30. januára 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Z 89 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Masára za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie hlasovalo za 80 poslancov, proti 2 poslanci, 7 poslanci sa zdržali hlasovania.
Na schválenie návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie zvolený Vladimír Masár.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.