29. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi povedať, vážené dámy, vážení páni, že určite mi ani na chvíľku nenapadlo, že by vystúpenia poslancov Viskupiča a Kvasničku bolo politikárčením, naopak, chcem povedať, nielen v tomto prípade, že si cením, že sa tomu zákonu, návrhu zákona venovali a zjavne im ide o vec, o tom nepochybujem. Ja som mal k dispozícii ten pozmeňovací návrh, takže ja som ho zase postúpil odborným útvarom na ministerstve, aby sa naňho pozreli, samozrejme, nie ako politicky, ale ako na vecný návrh. A dostal som k tomu určité stanovisko.
Ešte prv než vás s ním oboznámim, tak chcem povedať, že napriek tomu, že nešlo o politikárčenie, myslím si, že o politiku tu čiastočne ide, pretože otvárate otázku, keď sme v nejakom čase na vyššie územné celky a mestá delegovali právomoci, decentralizovali sa, dali sa tam inštitúcie a preniesli sme na ne určitú zodpovednosť. A teraz, možno niekedy objektívne, niekedy subjektívne, máme tendenciu tú zodpovednosť im nejakým spôsobom brať, pretože sa nám niečo páči alebo nepáči. Dnes to môžu byť galérie a múzeá, zajtra si povieme, že to môžu byť v nejakých aspektoch školy, nemocnice. Jednoducho, je to politická otázka, nielen teda úzko odborná, si myslím.
Ale ešte raz opakujem, cením si to, že ste určite veľký kus práce museli urobiť na tom, aby ste takto naformulovali svoje pozmeňujúce návrhy.
Čo sa týka bodov 1, 2 a 4 vášho pozmeňujúceho návrhu, tak nachádzajú sa v ňom rozpory s viacerými ustanoveniami platných zákonov tak, že by mohli byť nevykonateľné tieto návrhy.
Zákon o múzeách a galériách ustanovuje, kto môže byť zriaďovateľom alebo zakladateľom múzea alebo galérie. Zriaďovateľom môže byť ústredný orgán štátnej správy, vyšší územný celok, obec. Zakladateľom môže byť iná právnická osoba, ide v tomto prípade o súkromné múzeá a galérie.
Z tých uvedených subjektov sa zákonom o výkone práce vo verejnom záujme nevzťahuje na zakladateľov súkromných múzeí a galérií. Pozmeňujúci návrh teda neprípustným spôsobom rozšíril pôsobnosť zákona o verejnom záujme aj na neštátne a neverejnoprávne subjekty, ktoré nefinancujú nimi založené múzeá a galérie z verejných zdrojov. Ide tiež o neprimeraný zásah do práva zakladateľa neštátneho múzea, keď by mu štát zákonom určil subjekty, ktoré mu vyberú štatutárny orgán ním založeného múzea.
Na múzeá a galérie zriadené obcou alebo vyšším územným celkom sa zákon o verejnom záujme vzťahuje, ustanovuje však výnimku práve pre menovanie štatutárnych zástupcov nimi zriadených organizácií. Podľa § 5 ods. 1 zákona o verejnom záujme platí pre ustanovenie štatutárnych zástupcov múzeí a galérií zriadených obcou [§ 11 ods. 4 písm. l)] zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého je v kompetencii obecného zastupiteľstva zriaďovanie a zrušovanie obecných organizácií a tiež vymenovanie a odvolávanie ich štatutárov zriadených vyšším územným celkom [§ 11 ods. 2 písm. h)] zákona o samospráve vyššieho územného celku, podľa ktorého zriaďovanie organizácií a vymenovanie a odvolávanie ich štatutárov je v kompetencii zastupiteľstva.
Domnievam sa teda, že vami ako keby solídne aj obhajovaný cieľ nie celkom je asi dobre podchytený týmto návrhom tak, aby nebol v rozpore s inými zákonmi, a zároveň si aj tak myslím, že je to naozaj taká širšia otázka, či im budeme určité kompetencie uberať, resp. či na jednej strane sme im dali tie veci do pôsobnosti a na druhej strane ich ideme v istom zmysle nejako regulovať.
Čo sa týka tých štandardov, tak ministerstvo kultúry má tú ambíciu, dokonca považuje problematiku štandardizácie výkonov múzeí a galérií za veľmi významnú a podstatnú, jej riešenie je zahrnuté do Stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2018, ktorú vláda schválila v apríli 2013, a stratégia počíta so zavedením systému štandardizácie výkonov múzeí a galérií na Slovensku a benchmarkingu ako nástroja strategického manažmentu so zámerom definovania cieľov na zlepšenie vlastných aktivít v múzeách a galériách.
A tu nadviažem na vystúpenie pána poslanca Mičovského, ktorý, ak som to správne pochopil, nejakým spôsobom otvoril otázku múzejných a galerijných zariadení, ktoré, poviem vám prečo, vlastne zákon definuje. Pretože ak chceme zvyšovať štandardy múzeí a galérií, tak aj sa sprísňujú tie kritériá pre ne, aj z hľadiska odbornosti a všetkých nárokov, a mnohé, ako ste to aj vy popísali, ušľachtilé inštitúcie tohto typu nedokážu tie kritériá naplniť tak, aby mohli byť a mať štatút múzea alebo galérie, a práve pre tie je zavedený pojem múzejného a galerijného zariadenia. Aby jednoducho neboli postavení úplne mimo hry, ale aby sme ich v istom zmysle a určitými kritériami, takými jednoduchšími, mali podchytené.
Čiže ja si myslím, že práve ten návrh zákona pamätá na takéto veci, pretože, samozrejme, je tam určitá takisto miera štandardov, ktoré musia zachovávať, ale nie sú také prísne ako pri múzeách a galériách, kde naozaj očakávame tie odborné činnosti a bezpečnostné opatrenia a tak ďalej atď.
Ak som vás nesprávne pochopil, je mi ľúto, ale na druhej strane aj vy, ak chcete niečo meniť, tak musíte dať ten pozmeňovací návrh, to sa nedá takto, že mne teraz poviete, že aby som niečo zmenil alebo nezmenil. Pri všetkej ako tiež dobrej vôli o tom, o tom nepochybujem. Takže toľko k tomu.
Ďakujem vám, páni poslanci.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré sa konalo 30. januára 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 90 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 90 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na prvú voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 90 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné.
Z 87 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Kešjara za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb hlasovalo za 79 poslancov, proti boli 2 poslanci, 6 poslanci sa zdržali hlasovania.
Na schválení návrhu na voľbu predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zvolený Vladimír Kešjar.

Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva, ktoré sa konalo 30. januára 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Z 89 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Borisa Chovanca za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva hlasovalo za 79 poslancov, proti boli 3 poslanci, 7 poslanci sa zdržali hlasovania.
Na schválenie návrhu na voľbu na člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti práva zvolený Boris Chovanec.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu na člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie, ktoré sa konalo 30. januára 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Z 89 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Vladimíra Masára za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie hlasovalo za 80 poslancov, proti 2 poslanci, 7 poslanci sa zdržali hlasovania.
Na schválenie návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti ekonómie zvolený Vladimír Masár.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky, ktoré sa konalo 30. januára 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných.
Z 82 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Jána Dianišku hlasovalo za 5 poslanci, proti 60 poslancov, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania,
- za Jána Sanda hlasovalo za 69 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa hlasovania 9 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných hlasov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti žurnalistiky zvolený Ján Sand.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.

Ďakujem. Zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu na člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií, ktoré sa konalo 30. januára 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 91 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 91 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Z 91 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.
Z 89 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu Petra Alakšu za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií hlasovalo za 80 poslancov, proti boli 2 poslanci, 7 poslanci sa zdržali hlasovania.
Na schválenie návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky v oblasti informačných technológií zvolený Peter Alakša.
Zároveň ma overovatelia poverili oznámiť výsledok Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedkyňa. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte len v krátkosti odôvodniť tento návrh.
Základným cieľom predmetnej zmluvy je zvýšiť právnu silu už existujúcej bilaterálnej dohody, čo by malo odbremeniť absolventov českého štúdia od administratívneho procesu uznávania v čo najväčšom rozsahu.
Ďalej na základe novej zmluvy sa zjednoduší aj zápis získaného titulu do občianskeho preukazu.
Ďalej zároveň nebude vyžadovať sa uznanie vzdelania ani pri výkone neregulovaného povolania, čoho je väčšina na pracovnom trhu, a zmluva sa nebude vzťahovať na uznávanie za účelom výkonu regulovaného povolania z dôvodu, že táto oblasť je upravená európskymi právnymi normami, ktoré sú záväzné pre členské štáty Európskej únie.
Chcel by som, samozrejme, vás informovať, že takéto zmluvy máme podpísané, Slovenská republika, a uzatvorené s Maďarskom, Poľskom, Rakúskom, Nemeckom, Chorvátskom a Rumunskom. S nimi spolu so zmluvou s Českou republikou pokrývame drvivú väčšinu mobilitných študentov a hotová pred popisom je zmluva s Ukrajinou. S Rakúskom ide konkrétne o Memorandum o porozumení pri uznávaní vysokoškolských titulov.
Ďakujem vám veľmi pekne a poprosím vás o jej podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu a návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. januára 2014 č. 859 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch a v gestorskom výbore.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 21. januára 2014 č. 382 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením z 28. januára 2014 č. 116 zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach predkladá Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky
A. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike;
B. rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov s tým, aby som informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 28. januára 2014 č. 117.
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, môžte otvoriť rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, ja sa ospravedlňujem, verím teda, že to možno pôsobí mierne obťažujúco, ale aj tak by sme to, pán minister spravodlivosti, nestihli, lebo aj k vášmu bodu tiež chcem vystúpiť. Prepáčte... (Reakcia ministra.) Áno. Takže tak či tak, ale nič v zlom to, aby ste nechápali. Mám naozaj tam niektoré skutočnosti, ktoré chcem povedať.
Aj k tomuto by človek povedal, čo sa takto mu dá povedať. Nechcem byť patetický, že stojím tu, nemôžem ináč, považujem to dokonca za povinnosť a mám pocit, že sa to tu aj dneska mimoriadne hodí.
A ja by som chcel varovať našich kolegov, ja mám Čechov rád, strašne. Ja im vďačím za veľa, nik nedokáže natočiť lepší film ako Češi, proste mali by sme sa vážiť navzájom a mali, a ja ich v dobrom chcem upozorniť, aby možno v uznávaní niektorých tých titulov boli opatrní, pán minister. To chcem povedať aj po skúsenostiach dnešných.
Vy ste na sneme mali hosťa pána Morica, ktorý povedal, že treba obdivovať toho podnikateľa, ktorý vyváža kapitál z tejto krajiny, to povedal, to normálne u vás na zázname. Každý normálny človek povie, že väčšiu hlúposť dávno nepočul. Kvôli tomu sa demonštruje v Nemecku, hej, proste odborári sa búria. U vás na sneme to zaznelo a ja som s prekvapením zistil, že pani Nachtmannová to obhajovala. A ja som si dovolil v poznámke povedať, že, Ježiš, čo by sa stalo, keby ona učila. Ja som sa potom dozvedel, že ona učí na vysokej škole. Chápete? Ja som to nakrojoval akože, že ja som nevedel, že čo ona robí, pardon. Ale a ešte nechcem byť nekorektný, že rozprávam o niekom, kto tu neni, ale nič v zlom, vážení, je rokovanie, mali by tu byť. Čiže nechcem, aby som bol naškrtnutý, že to je z mojej strany neférové. Za štandardných okolností by tu mali byť, že preto o tom hovorím. Čiže ja som to nakreoval ako úplne hroznú vec, čo by sa mohla stať, že keby ona náhodou učila. A ona učí na ekonómii.
Preto si považujem za potrebné to povedať. To nie je názorový, ideový spor, o ktorom by sa ešte dalo rozprávať v prípade pána Blahu. To je spor o elementárnej neznalosti. To je spor o tom, že na našich vysokých školách už učí kdekto! To je spor o tom. A nakoniec to vyzerá, ako to vyzerá, že ani jedna z tých našich škôl sa poriadne nevie umiestniť. Ak tam učia odborníci ako pani Nachtmannová, a dovoľte povedať, aj odborníci na správne právo ako pán Martvoň. Ja nebudem hodnotiť morálne nejaké profily odborne, odborných pochybení aj v tom druhom prípade je veľké množstvo.
Niekto povie, že to nie je mojou starosťou, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, mojou starosťou by to nebolo vtedy, keby si pán Martvoň otvoril súkromnú advokátsku prax a pani Nachtmannová súkromnú ekonomickú poradňu. Nech si prenajmú kancelárie a mňa je po tom fakt nič. To beriem.
Ale, prosím vás, oni sú, ešte majú výnimku oproti mne, lebo ja nemôžem podnikať, oni môžu učiť. Čo učia a učia a sú platení z verejných zdrojov. Z verejných zdrojov sú platení. Čiže ja z toho sekundárne vyvodzujem, mám právo. Ale ja si dokonca myslím... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, je 19.00 hodín. Chcem sa vás opýtať, zajtra ráno môžte kľudne pokračovať.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Nie, nie, dokončím, dokončím. Dve minútky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, budete chcieť zaujať stanovisko k tomu? Nie. Takže nech sa páči, tak dve minúty vám odstopujem.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dobre. (Reakcie z pléna.)
Ja to považujem za povinnosť, to je, využívam akúkoľvek možnosť a toto je jedna z nich. A budem apelovať aj na rektorov vysokých škôl, lebo to je asi v ich agende, a apelujem aj na vás. Je nepredstaviteľné, aby na Vysokej škole ekonomickej učil niekto, kto bude obhajovať absolútnu hlúposť, ktorú možno sa preriekol, možno to tak vnútorne cítil, že treba vyvážať kapitál a podnikať v zahraničí. To je nepredstaviteľné. Bol by som rád, keby sa v tom zjednala náprava. Ja nepoznám tie procesy, ktoré sú teraz, nechcem byť naškrtnutý, že obmedzovanie akademických slobôd. Ja verím, ja verím v slobodu tých ustanovizní, ale ja na to upozorňujem z tohto ambónu, a podľa mňa mám na to právo, obzvlášť, keď sú platení, ako sú platení. Keby si tu súkromne niekde hovorili, nech si hovoria, čo chcú. Ale pokiaľ z verejných zdrojov tlmočia tieto názory, ktoré nie sú názorovým, ideovým sporom, to sú, opakujem a tým končím, to sú elementárna neznalosť problematiky. Elementárna neznalosť problematiky. A títo ľudia učia na vysokých školách, čo v konečnom dôsledku znamená to, ako sa tie naše školy umiestňujú.
Ďakujem veľmi pekne.