29. schôdza

Vážení prítomní poslanci, vážený pán minister, pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som pri tomto zákone upozornila na také tri najzávažnejšie parametre, z pohľadu ktorých vyhodnocujem, či a nakoľko boli zohľadnené aj doterajšie pripomienky spotrebiteľskej obce, ktorá upozorňuje už dlhodobejšie na nedostatky, ktoré so sebou tento zákon o tepelnej energetike prináša.
Po prvé, na čo chcem upozorniť a s čím boli spojené aj moje legislatívne snahy, ale boli prenesené viac-menej do zákona o energetike, je možnosť uplatnenia nároku na opakovanú úhradu tým vlastníkom pozemkov a nehnuteľností, na ktorých sa nachádzajú rôzne energetické zariadenia, v tomto prípade ide o tepelnoenergetické sústavy. Opakovane sa vlastne dostávame do pozície, kedy držiteľom povolenia, to jest energetickým subjektom, rôznym dodávateľom tepla umožňujeme opakovane na určenom území na pozemkoch jednotlivých vlastníkov generovať opakovane zisk, oprávnený zisk, ktorý je dozorovaný a vstupuje vlastne do cenotvorby, ktorý kontroluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, čo mi ale nepripadá byť zohľadnené alebo teda rovnovážne k rovnako uplatnenému oprávnenému nároku vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádzajú tieto tepelné energetické sústavy, na tú opakovanú úhradu za obmedzenie i užívacieho práva k tomuto pozemku.
Neviem, či sa teda rozumieme, pán minister. Viete dobre, určite si spomínate, že pri zákone o energetike som upozorňovala na to, že v trhovom mechanizme považujem za normálne, ak sa nielen dosiahne a rešpektuje nárok dodávateľa energetických subjektov, držiteľov povolení generovať si na určitom pozemku, na ktorom majú svoje energetické siete alebo v tomto prípade tepelnoenergetické sústavy, opakovane generovať oprávnený zisk, ale tí vlastníci pozemkov alebo vlastníci nehnuteľností, na ktorých sú energetické zariadenia, ktorí sú obmedzovaní v užívaní svojich vlastníckych práv, týmto ponúkame aj cez tento zákon o tepelnej energetike alebo tomu podobný zákon o energetike, týmto ponúkame len jednorazovú úhradu. Toto mi nepripadá správne. Toto mi nepripadá ani korektné. Tuná naozaj upozorňujem na to, že je tu dotknuté vlastnícke právo a nárok vlastníkov pozemkov na opakovanú úhradu za obmedzenie a determináciu ich užívacieho práva. To je prvý aspekt, ktorému budem pravdepodobne venovať detailnejšiu a konkrétnejšiu pozornosť v druhom čítaní.
Druhý aspekt, ktorý ma zaujal, a k tomu by som možno aj teraz chcela vaše vysvetlenie, je to, že registrujem pri rôznych energetických diskusiách na rôznych teda energetických fórach už dlhodobo požiadavku vybranej spotrebiteľskej obce, ktorá sa zastáva toho, že pomerové rozdeľovače nemôžu byť ani prostredníctvom tohto zákona spotrebiteľom nanucované. Existuje spotrebiteľská obec, ktorá sa dovoláva inštalácie, potreby, povinnosti inštalácie iba určených meradiel a nezvýhodňovania možnosti rozpočítavania tepla podľa pomerových rozdeľovačov. Neviem, či tomuto zákonu správne rozumiem, ale tak ako som si ho mala možnosť ja načítať, tak v podstate v tomto návrhu zákona sa obmedzuje sloboda spotrebiteľov tepla alebo teda jednotlivých spoločenstiev dohodnúť sa na rozpočítavaní tepla v rámci schôdzí podľa podlahovej plochy. Je to tu limitované, ak to dobre čítam, tak vlastne, alebo teda je to umožnené len budovám alebo obytným domom len v tých prípadoch, ak celková podlahová plocha budovy je menšia ako 500 metrov štvorcových, ak tomu správne rozumiem. A v tomto smere ma spotrebiteľské združenia, ktoré sa venujú ochrane spotrebiteľa na energetickom trhu, obzvlášť ochrane spotrebiteľa na tepelnoenergetickom trhu, ma upozornili na to, že takýmto legislatívnym návrhom a takouto legislatívnou úpravou môžeme vlastne obmedzovať slobodu konečných užívateľov tepla alebo spoločenstiev rozhodnúť sa, slobodne sa rozhodnúť pre možnosť rozpočítavania tepla podľa podlahovej plochy. Lebo je tu to obmedzenie vlastne do 500 metrov štvorcových, čo mi nepripadá byť správne, čo mi dokonca pripadá byť v rozpore so zabezpečením a ochranou ústavného práva na ochranu ekonomických záujmov.
Takže k tomuto by som si naozaj potrebovala vypočuť váš názor, lebo si myslím, že nemôžme ľuďom nanucovať pri spotrebe akýchkoľvek energetických služieb spôsob, spôsob merania a rozpočítavania nákladov. Tu to vyzerá podľa tejto úpravy tak, že alebo si ľudia vlastne zabezpečia pomerové rozdeľovače, ktorí ich mnohí nemajú, nepožívajú veľkú dôveru a pre nich nie sú vierohodné, nepovažujú ich vôbec za, nezaraďujú do skupiny určených meradiel, alebo podľa určených meradiel a z tohto vypadáva možnosť rozpočítavania nákladov podľa podlahovej plochy, s ktorou sa uzrozumeli a na ktorú, na ktorú pristúpili mnohí užívatelia a mnohé spoločenstvá.
Druhý aspekt, na ktorý chcem, pardon, tretí aspekt, na ktorý chcem upozorniť, je práve zabezpečenie a ochrana slobody možnosti odpojenia jednotlivých bytových domov alebo jednotlivcov od centrálneho zásobovania teplom. Tento zákon, tak ako ho mám možnosť vidieť, ako je zadefinovaný, nedáva možnosť a slobodu toho-ktorého jednotlivca alebo bytového domu sa od centrálneho zásobovania teplom odpojiť. Chcem v tomto smere upozorniť aj na možný, nie že možný, ale pre mňa evidentný a zjavný konflikt záujmov, kedy obec, ktorá vlastne, a mesto, ktoré vstupuje do uzatvárania zmluvy s výrobcom a dodávateľom tepla, je v dvojjedinej úlohe. Na jednej strane dohoduje podmienky s výrobcom a dodávateľom tepla, na druhej strane v polohe stavebného úradu a v konflikte záujmov má objektívne nezávisle rozhodnúť napríklad o výstavbe domovej kotolne. Mnohí spotrebitelia a mnohé spoločenstvá, ktoré majú záujem ísť cestou výstavby vlastnej domovej kotolne v záujme dosiahnutia cieľa racionalizácie tepelnoenergetických nákladov sa sťažujú na to, že sú sankcionovaní za to, že sa od centrálneho zásobovania teplom chcú odpojiť. Od toho, ako bol naformulovaný zákon v roku 2004, kedy sme aj my ako spotrebiteľská organizácia v spolupráci s inými spotrebiteľskými organizáciami upozornili na obmedzenie práva na slobodu výberu určenia spôsobu zásobovania teplom, sa ani v podobe takto predneseného zákona toho veľa nezmenilo.
Teda zaujímalo by ma vaše vyjadrenie k tomu, akým spôsobom bude vlastne tuná zabezpečená sloboda výberu spôsobu a možnosti zásobovania toho-ktorého bytového domu alebo konkrétneho individuálneho konečného spotrebiteľa teplom. Naozaj ku kolízii a ku konfliktu záujmov, tak ako ma na to upozorňujú jednotliví občania a spoločenstvá, dochádza. V mnohých prípadoch samotné mesto skoro, ako sťaby zastupujúc záujmy výrobcu a dodávateľa tepla, nechce umožniť ľuďom sa od centralizovanej dodávky teplom odpojiť. A toto ja nepovažujem za správne. Ani na pozadí toho, na čo ste aj vy upozornili vo svojom vstupnom prednese, že je potrebné pri akomkoľvek posudzovaní návrhu na zmenu dodávky tepla kontrolovať súlad tohto predneseného návrhu a schvaľovaného návrhu s koncepčnými plánmi mesta alebo obce o rozvoji tepelnej energetiky.
Chcem na to upozorniť, že bola som aj poslankyňou mestského zastupiteľstva. Viem, aká je možnosť občanov alebo aj samotných poslancov zúčastniť sa tvorby takýchto koncepcií o rozvoji tepelnej energetiky. Nielen občania, ale ani ako poslanci, ktorí možno boli v opozičnej pozícii, nemajú šancu ani možnosť zasiahnuť do tvorby strategických plánov mesta v takej oblasti, ako je rozvoj energetickej politiky koncepcie. Takže naozaj tuná môžme takýmto spôsobom sa dostať do pozície, kedy dochádza ku konzervácii, ku konzervácii centrálnych zásobovacích systémov a takýchto konceptov na úkor rešpektovania slobody občana bytového domu, spoločenstva racionalizovať svoje tepelnoenergetické náklady vlastnou cestou, napríklad aj výstavbou kotolní. V tomto smere, aj keď si uvedomujem, že tepelnoenergetická politika a vôbec otázka zásobovania tepla je miestnou otázkou, je to vlastne miestny problém, uvedomujem si, že je potrebné v štáte zaoberať sa celoštátnou koncepciou rozvoja tepelnej energetiky v budúcnosti. V tomto smere nevnímam to tak, že je nastavená progresívne. Nie je nastavená tak, aby rešpektovala dlhodobú potrebu občanov znížiť a racionalizovať svoje náklady, ktoré vynakladajú na zabezpečenie tepla, zásobovania tepla a zásobovania teplou úžitkovou vodou. Takže budem rada, ak mi na tieto aspekty budete vedieť zodpovedať, do akej miery je v tomto prípade spotrebiteľ chránený na tepelnoenergetickom trhu, a verím, že bude vytvorený dostatočný priestor, ak teda naozaj uznáte, že niektoré tie podnety zo strany spotrebiteľov sú vecné a sú pádne, že ich budeme vedieť formou pozmeňujúcich návrhov, doplňujúcich návrhov zapracovať v druhom čítaní do znenia predkladaného zákona.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja by som chcel podporiť pani poslankyňu Mezenskú v tom jej úsilí, čo sa týka možno vecného bremena v súvislosti s tepelnoenergetickými objektami alebo nehnuteľnosťami, ktoré v podstate zamedzujú využívanie či už pôdy, alebo iných nehnuteľností majiteľov v tom zmysle, že tá jednorazová náhrada za uplatnenie toho vecného bremena je, myslím si, že nie celkom odráža v podstate to obmedzenie, ktoré súvisí vlastne s využívaním týchto zdrojov, či už sú to teplovody, alebo, ako som spomínal, iné nehnuteľnosti. V každom prípade niečo ako nejaký prostriedok, finančný prostriedok vo forme ako keby nájmu alebo niečo také, myslím, že to by lepšie odrážalo tú realitu, aj keď to nie je určite jednoduché. Možnože v prípade tepelnoenergetických objektov je to určitý rozdiel, ako je to v elektroenergetike, kde sú tie veľké stožiare, jednoducho boli vybudované a v podstate tie obmedzenia možno nie sú až také výrazné ako v prípade týchto tepelnoenergetických nehnuteľností.
Čo sa týka merania tepla, myslím si, že tento návrh zákona sa približuje ďalej k týmto spotrebiteľom a jednoducho, či už meračmi v jednotlivých objektoch, ktoré budú musieť byť povinne nainštalované, alebo potom pomerovými rozdeľovačmi, myslím si, že to už lepšie odráža a lepšie sa bude dať skutočne vypočítať alebo určiť tú konkrétnu spotrebu tepla. Nie celkom súhlasím, čo sa týka tých nových tepelnoenergetických zdrojov mesta, v obciach, pretože, áno, je to súčasť nejakej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. S veľa vecami, ktoré ste pomenovali, pani kolegyňa, vo svojom príspevku, sa dá súhlasiť. Ale ja sa musím ozvať na tú tému, ktorú ste spomenuli, a to je odpájanie od centrálneho zdroja tepla a o tej úlohe obcí, o ktorých ste hovorili, že sú v konflikte záujmov. S týmto s vami nesúhlasím. Nemyslím si, že obce sú v konflikte záujmov, nakoľko vy sa na tento problém pozeráte iba z pohľadu spotrebiteľa, ale obec tento problém musí riešiť komplexne. Musí to riešiť v záujme verejného záujmu, pretože nie všetky bytové domy sa môžu a majú šancu odpojiť od centrálneho zdroja zásobovania. A dôležité je povedať to, že veľkú položku v cene tepla tvoria práve fixné náklady, ktoré sa rozpočítavajú medzi všetkých odberateľov. Môže sa pri odpájaní narušiť centrálne zásobovanie takým spôsobom, že keď sa odpoja tie bytové domy, ktoré sa odpojiť môžu, fixné náklady sa budú rozpočítavať medzi menší počet odberateľov a tam enormne vzrastie cena. Čiže na úkor niektorých bytových domov, ktorým sa zlacnie cena tepla, zvýšime cenu tepla v ostatných častiach mesta. Mesto tiež musí dbať aj na environmentálny záujem. Ja sám som riešil problém, keď na jednom sídlisku sa chceli odpojiť niektoré bytové domy a chceli riešiť kotolne štiepkou a rôznymi inými médiami, čo z environmentálneho hľadiska nebolo pre mesto prípustné. Takže ja som presvedčený, že práve obec musí mať zásadné slovo a vydať zásadné rozhodnutie, že či povolí odpájanie, alebo nie, aby to nemalo dopad na rozvrátenie centrálneho zásobovania.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja, naopak, si myslím, že tá diverzifikácia zdrojov je veľmi dôležitá. Ja bývam a žijem v podtatranskej oblasti, kde máme dostupnú dendromasu. A pri čistení naozaj lesných plôch a potokov tak vedľajším produktom je drevoštiepka. Práve to prerábanie na tie kotolne, na tú dendromasu jednak je veľmi účinné a výrazne je lacnejšie. Teda je to teplo pre konečného spotrebiteľa, tak je cenovo dostupnejšie.
Ja zastávam taký ten názor v tomto smere taký liberálnejší. Ak je teda možné, aby sa bytové domy odpájali od centrálnych kotolní, nech to tak je. Veľakrát na sídliskách, sídliská boli postavené tak, že sú tam napríklad školy alebo nejaké verejné budovy, ktoré sú tiež zapojené na centrálne kotolne, a väčšinou to bolo tak, že nakoľko takéto budovy boli najväčším spotrebiteľom, tak ten rozdiel, ktorý vznikal a sa rozrátaval, tak väčšinou sa to prifáralo práve školám a týmto inštitúciám, čo bolo zase z toho hľadiska také veľmi nespravodlivé. Ale ak občania by chceli a rozhodli sa zriadiť si svoju vlastnú kotolňu, celý dom že by sa dokázal ako odpojiť, ja si to viem predstaviť, že by aj toto bola jedna z ciest. Ja viem, že na druhej strane primátori miest a starostovia obcí vznikal by im problém, pretože v podstate na druhej strane zase tie centrálne kotolne, aby boli efektívne využívané, no tak čím viac tých bytových domov je napojených na tento zdroj, tak tým je potom zase tá energia pre tých ďalších, ostatných cenovo dostupnejšia. Ale hľadať taký rozumný kompromis, ale dať ľuďom aj možnosť voľby, ak teda by sa rozhodli aj pre malé kotolne, aby aj toto bola jedna z ciest.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem zdôrazniť tú časť vystúpenia pani poslankyne, kde hovorí o nevhodnosti jednorazových náhrad za obmedzenie užívania pozemkov. Tu ide o to, že tu nejde len o samotné obmedzenie v užívaní pozemkov, ale aj o potrebu vyjadriť finančne ujmu, ktorá je spôsobená stratou produkcie na týchto pozemkoch, či už v poľnohospodárskej, alebo v lesnej, pretože je, ako logicky vyplýva, je to produkcia, ktorá sa opakuje a pri ktorej je veľmi ťažko vystihnúť to, čo sa za obdobie rokov, desaťročia alebo stáročia na tomto pozemku vyprodukuje. A preto jednorazový príplatok alebo jednorazovú náhradu škody možno považovať za správnu len v tom prípade, ak by s tým vlastník súhlasil. V opačnom prípade, lebo ak by s tým súhlasil, tak to vieme odúročiť na akúkoľvek dobu a vyjadriť súčasnú hodnotu budúcich peňazí, ziskov a strát. Ale rozhodne, pán minister, je tam potrebné, aby tam bola zapracovaná možnosť, aby to nebolo vyplácané len jednorazovo ale aj opakovane, pretože v opačnom prípade je to v rozpore s logikou produkcie na týchto pozemkoch.
Ďakujem pekne.

Ja len krátka poznámka k tomu, čo predniesol pán poslanec Hrnčiar. No viete, nad významom fixácie centrálneho zásobovania tepla v prípade mnohých miest sa treba veľmi vážne zamyslieť a to zhodnotiť, obzvlášť ak v tých istých mestách máme dostatočné signály toho, že ľudia si vedia formou či už zabezpečenia individuálneho kúrenia, alebo formou zabezpečenia vlastných domových kotolní zabezpečiť dodávku tepla a teplej úžitkovej vody ďaleko racionálnejšie a efektívnejšie, ako to zabezpečuje centrálny dodávateľ. Ja tam vidím veľký, potrebu veľkého dôrazu práve na kontrolu, ktorú má zabezpečovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Naozaj, ak by ten fungoval tak, ako má, riadne, tak som presvedčená o tom, že táto centrálna, centrálne zásobovanie teplom by bolo natoľko efektívne a racionálne, že by sa ľudia nemuseli dnes vôbec nad otázkami odpájania zamýšľať.
Ďakujem.

Ja len veľmi krátko. K tomu vecnému bremenu, čo boli také tie tri oblasti, ktoré pani poslankyňa spomenula, tak sme sa držali toho modelu, ktorý máme v zákone o energetike, k tomu jednorazovému. Ja viem, môže byť na to filozofický názor. Len zase máme vybalansovanie tých, ktorí investujú, prevádzkujú, aby tie náklady, náklady udržali, a tých, ktorí proste majú dotknutý pozemok, tak možno tá jednorazová potreba môže byť, môže byť vyššia, ale by sme tuto asi dosiahli nesúlad aj s tými energetickými dielami. To meranie tých tepiel, my registrujeme požiadavku len tam, kde proste je to technicky možné. Tam sa tie merače a hlavne vo vertikálnych budovách, aby sme proste docielili spravodlivé rozpočty v prípade do 500 metrov štvorcových rozpočtu, pri horizontálnych vlastne vykurovaných, máme my šancu to rozpočítať proste tak, ako to bolo doteraz.
A k tým obciam, tá diskusia tu začala, vždycky máte problém vybalansovania toho plánu obce. Ja sa tomu, samozrejme, nebránim, aby bola nejaká liberalizácia, ale akonáhle to spustíme, potom tá ekonomika prevádzkovania je veľmi zložitá.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení, a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, predkladám s cieľom aktualizácie právnych predpisov a zvýšenia efektivity činnosti kontrolných orgánov.
Novela zákona navrhuje úpravu podmienok predaja a poskytovania služieb na trhových miestach, čomu zodpovedajú navrhované zmeny súvisiacich právnych predpisov v zákone č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, v zákone č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a iných. Reaguje sa tým na požiadavky praxe a odstraňujú sa možnosti nejednoznačného výkladu a obchádzania zákona.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený materiál nemá vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.