29. schôdza

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 264 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 832. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v príslušných paragrafoch rokovacieho poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj iné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. januára 2014 č. 820 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ono by to človek nepovedal, to je dôležitý zákon, preto považujem za potrebné k nemu vystúpiť a skôr ako poviem, sám som zvedavý, jak ide dopadnúť toto také mravenčenie tuná, že vyzerá to, že sa neschváli, lebo nemá, akú máte inú možnosť s týmto poslaneckým vaším návrhom, to, čo sme tu rozprávali predtým, sám som zvedavý, že či sa bude sťahovať, alebo neschvaľovať, to som mimoriadne zvedavý.
K samotnému zákonu. Dovoľte uviesť, pán minister, trošku ma prekvapilo, že ako je možné povedať, že predkladateľ povie, že tento zákon nemá vplyv na podnikateľské prostredie. No podľa mňa by ste si to mali opraviť a vás k tomu vyzývam, lebo tento zákon má enormný vplyv na podnikateľské prostredie. Ak už úprava trhovísk a trhovníkov nemá vplyv na podnikateľské prostredie, tak čo má vplyv na podnikateľské prostredie? Lenže ja viem, že na nejakých oligarchov nejakí trhovníci nemajú až taký vplyv, to vieme, ale to vy nemôžte zákony posudzovať podľa toho. Pre majiteľa mäsiarstva v nejakom okresnom meste má tento zákon enormný vplyv na jeho činnosť, enormný, by ste neverili! Dokonca otázka života, bytia vôbec podnikateľského. Čiže bolo by dobré, aby ste teda tak k tomu pristupovali, že vy tvoríte zákony nielen pre tých, pre ktorých trhovníci sa nedotýkajú, ale aj pre tých, pre ktorých trhovníci majú reálny vplyv. A naozaj, pokiaľ nevytvoríme pravidlá, aby sa rešpektovali parametre, zákony na trhovníkov, tak sekundárne spôsobíme, že majiteľov kamenných obchodov, používateľov eerpéčiek, ľudí, ktorí musia platiť, ešte sa len ráno zobudia, už sú tisíc euro dlžní na odvodoch, dlžní v tom, že ich musia zaplatiť, tak to nebude správne. To chcem tým povedať. Čiže tento zákon má enormný, enormný vplyv na podnikateľské prostredie, preto je dobré sa mu venovať. A preto by som aj poprosil v druhom čítaní, keď ho budete uvádzať, aby ste povedali, že tento zákon má vplyv na podnikateľské prostredie, lebo má.
Meritórne o čom rozprávame, respektíve nerozprávame, ja som rád, neviem, koľkí z vás si to všimli, ale pre obyvateľov a občanov, my sme sa tu minule rozprávali, keď tu bol pán Kažimír, že čo sa stáva našim obchodníkom, alebo že čo sa stáva. Ono to nie sú šťuky v rybníku, ktoré vás naháňajú, lenivých kaprov, hej, že teda máte niekde nejaké podnikateľské prostredie v nejakej obci a zrazu vám tam dobehne dodávka z Poľska, otvorí dvere a predáva bez ničoho, bez papiera, bez všetkého predáva. To nie je šťuka v rybníku. To nie je šťuka v rybníku, ktorá naháňa lenivých kaprov, to je proste exces. A som rád, že aj keď sme sa, tú tému otvorili, tak aj ministerstvo financií vložilo do zákona, sekundárne aj do tohto zákona povinnosť obcí - a na to chcem teraz znova upozorniť - aj tých ľudí, aby si boli vedomí toho, že ich obec má povinnosť. Má povinnosť od ľudí, ktorí predávajú na trhových miestach a trhoviskách, obec má povinnosť od nich skôr, ako im vydá súhlas, si vypýtať doklad, že sú registrovaní, ak majú byť na eerpéčku. Veľmi dôležité. Doteraz to z toho si nikto ťažkú hlavu nerobil. Je to aj v zákone o eerpéčke a je to aj v tomto zákone a prenáša sa to, tam sa to ustanovenie toho paragrafu mení, ale prenáša sa to. Čiže tá povinnosť tam je a chcem teda aj pána Konštiaka, zväz obchodu, ale aj vôbec majiteľa mäsiarstva, ak ešte niekde je samostatné mäsiarstvo, niekde, alebo majiteľa papierenského obchodu v Bernolákove upozorniť na to, že jeho obec má povinnosť od trhovníka, ktorý predáva na trhovom mieste, si dožiadať tieto doklady. A je dobré, keby si ich dožiadal, a dokonca je ešte ďalšia povinnosť, je definovaná okrem toho, že si to teda majú pýtať a oni dokladovať nejaké obdobie, tak majú povinnosť informovať, že vydali súhlas, čo sekundárne znamená, že teda keď to príde, tak či budú, alebo nebudú konať, ale toto je naozaj dôležité. Som rád, že teda že ono to do toho zákona prišlo novelou eerpéčka, ale že to tam prenášate, upozorňujem na to ľudí, aby sa domáhali týchto povinností a že je to dôležité.
Poviem ešte takúto vec. Jeden by to nepovedal, ale neviem, ktorí z vás si všimli, ktorí nie, mal tu byť zákon o lesoch, a nie je tu zákon o lesoch. Lebo zákon o lesoch je kľúčový zákon pre prezidentské voľby. Zákon o lesoch sem neprišiel kvôli tomu, že kvôli prezidentským voľbám nevedia, ako to poňať, hej, tak aby teda to nespôsobilo galibu, tak pre istotu je vypustený. Ale ja by som v dobrom poradil ľuďom, ktorí mali veľmi, by som povedal, veľmi, tak ako slony v porceláne, keď pôsobili v tom, že chceli sa dostať do zákona o lesoch a ochrániť určité aj svoje vlastnícke práva, tak tuná je lepší zákon, kde to môžu definovať. Zákon, do tohto zákona poviem v krátkosti, koho to zaujíma, koho nie, že akým spôsobom, ale tu je cesta. Naozaj tu je cesta, ale tento zákon, paradoxne, ide trošku v protismere, že vypúšťa už akúkoľvek povinnosť niekoho, kto predáva nejaký lesný plod, ho nejakým spôsobom zaťažiť niečím, že čo by znamenalo, že niečo musí niekomu ukázať, lebo tu doteraz niečo bolo, už aj to sa vypúšťa. Tu je cesta. Naozaj, pre tých, ktorých mrzí to, že sú a častokrát sú aj lesy drancované, a je to fakt, za účelom, nie že si doma zavarím šampiňóny a dám susedovi, ale na to, aby som to na Miletičovej predával, tak tu je cesta, ako to obmedziť, ako tomu dať určitý systém. Nie vyriešiť, ale určitý systém. Tu je cesta, že orgán dozoru by mal u toho, kto predáva lesný plod alebo lesné plody, by sa mal dožadovať predloženia dokladu o nadobudnutí, pracovne tomu tak hovorme, alebo súhlasu toho, kto by ho teoreticky mohol vydať. Čiže ak predávam na trhovisku suchohríby, alebo poviem to ináč, suchohríby sú aj tam, aj tam, ale čo tým chcem povedať, že keď aj niekto predáva nejakú hubu na trhovisku, tak orgánom dozoru by sa mal vedieť zaprezentovať, že odkiaľ ho má. Tak keď urbár z Vrbice, príklad, vydá súhlas na to, aby predávajúci Oskar M. alebo aký u nich v urbáre nadobúdal lesné plody, no tak ho vydá, hej? Viete, nevyrieši to, ale pomôže to. Upraví si ten urbár, za akých podmienok vydá niekomu súhlas, že môže nadobúdať u neho plody a tie predávať, lebo stále hovoríme iba o tom. To je presne to a ja tej pohnútke čiastočne chápem, i keď sa nemôžme tak prioritne tomu tak pozerať, že až takým vlastníkom sú tí ľudia, lebo to nezasadili, to tam rastie. Ale čiže je to možné to riešiť, že vydá, vydá ten súhlas, upraví si samostatne podmienky a môže sa, poviem to tak, aj povedať, že prizerať navzájom. Lebo keď urbár Vrbica vydá súhlas a urbár z Demänovej nevydá súhlas, ale pritom sa vie, že ten, komu vydali ten súhlas, chodí do ich urbáru, tak môžu orgánu dozoru povedať, že ten doklad nie je správny. No minimálne to vytvorí určitú možnosť o tom rozprávať. Avšak existujúca norma hovorí v zásade, že nič, že to nadobúda a predaj tých lesných plodov je bez absolútneho dokladovania pôvodu, s čím - ja poviem otvorene - by som nemal problém, keby sa toto nejakým spôsobom limitovalo, ale nie v zákonoch o lesoch, ale v tomto zákone. Lebo v zákone o lesoch je možné to zneužiť, to, na čo sme upozorňovali, chvalabohu sa to stiahlo, v tomto zákone môžme o tom rozprávať. To je jeden, jeden faktor, na ktorý som chcel upozorniť.
V zásade budem chcieť upozorniť na tri a dokonca tie tri možnosti, ako vylepšiť tento zákon pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní, a kto je tu? (Rečník sa obzrel, kto vedie schôdzu.) Pán predseda, ja by som prípadne poprosil pána predsedu, dajte mi niekoho z vás okrem Martvoňa, aby sme ho predložili - ten pozmeňovací návrh - kvôli tomu, že je dôležitý. Alebo ho prípadne dajte sami, ja upozorním v čom, hej? Čiže prvá vec. Pokúsiť sa definovať lesné plody.
Druhá vec, veľmi, veľmi dôležitá, aj keď sa to tak možno niekomu javiť nebude, je, a s tým podľa mňa súvisí aj taká určitá demotivácia, lebo v zásade zlé zákony demotivujú, lebo vám hovoria, ako to môžte obísť, ako to môžte ošáliť, sú aj expresívnejšie výrazy, viete, to, tá tvorivosť je enormná, ale sekundárne to niektorých ľudí demotivuje sa zúčastniť toho procesu, lebo vedia, že sú nedokonalé. Takže mali by sme mať v sebe ambíciu robiť dobré tie zákony a tuná je jeden parameter, ktorý podľa mňa sa s tým ľudia stretávajú, a to je definovanie tej vlastnej výroby alebo že ja som predajca svojich prebytkov. A existujúci zákon hovoril o tom, že ak som predajca svojich prebytkov; podľa mňa bol absolútne nelogický, lebo on hovoril, že v prípade, ak by vznikla nejaká pochybnosť, tak máte orgánu dozoru predložiť doklad o nadobudnutí.
No takže, ak predávam vlastné prebytky a orgán dozoru chce odo mňa doklad o nadobudnutí, tak si napíšem doklad o nadobudnutí. Čiže ja si napíšem doklad, že som nadobudol, v zásade nulitné, doteraz platiace, ale vy to nezlepšujete, vy to podľa mňa ešte určitým spôsobom, by som povedal, možno až kazíte, lebo vy teraz hovoríte, to ustanovenie sa mení, že táto osoba, ktorá predáva svoje prebytky, je povinná v prípade podozrenia o pochybnostiach poskytnúť vysvetlenie. A toto je také podľa mňa neaplikovateľné, vysvetlenie o pôvode tovaru. Teraz si to predstavme v praxi, hej? Niekto predáva už rok svoje paradajky, už rok ich predáva, a pritom býva v bytovke, ale rok už predáva svoje paradajky. A teraz príde niekto k nemu, orgán dozoru a nadobudne podozrenie, že to nie je možné toľko na balkóne vypestovať tých paradajok a spýta sa ho, aby mu podal vysvetlenie v zmysle tohto zákona. On mu podá vysvetlenie, že vysvetľuje, že áno, sú to jeho paradajky. Splnil povinnosť. Viete, on by, lebo ďalej v sankciách hovoríte, že kedy môžte koho sankcionovať, aj tohto, vy ho môžte sankcionovať iba vtedy, ak by nepodal vysvetlenie. To znamená, ja keď podám vysvetlenie, že áno, mne sa na tom balkóne tak rodia tie paradajky, čiže som podal, tak mi nemôžte dať pokutu. On by, vy mu môžte dať pokutu iba vtedy, keby vám ho nepodal, keby povedal, ja vám nepoviem nič! Vtedy by ste mohli dať, mohli by ste mu zastaviť ten predaj, mohli by ste využiť tie parametre o pokutách. Čiže znova to sa bude obchádzať takým spôsobom, že on podá vysvetlenie, už bude tak pritiahnuté za vlasy, že bude to na smiech, ale formálne si splní tú požiadavku.
Čiže znova rozmýšľajme spoločne. Ja nehovorím, že mám riešenie, alebo poďme o tom rozmýšľať. Poďme hovoriť, že podá dôvodné zdôvodnenie? Kto ho bude posudzovať? Viete, naozaj, aby sa nám nestávalo to, znova to opakujem, a to sa stáva na tých trhoviskách, že niekto, kto býva v bytovke, predáva rok paradajky. Tak môže mať záhradku, ale presne, a to je to, sekundárne to demotivuje iných ľudí, lebo keď vám niekto rok predáva paradajky z Metra ako svoje, tak to demotivuje tých iných ľudí, ktorí skutočne svoje paradajky majú. Ale nevedia ich vyrobiť ako ten, kto ich kúpi v Metre a rok ich predáva ako svoje. Viete. Takže naozaj, to by jeden človek nepovedal, ako veci majú vplyv, tak radšej sa toho nezúčastní, tak radšej tam ani nejde, lebo je proste na smiech, lebo ten slovutný pestovateľ celoročný ho vysmeje.
Viete a my naozaj keby sme, poďme rozmýšľať, že ako urobiť tento zákon, dokonalý nebude nikdy, lebo vždycky sa nájde niekto, kto to bude chcieť ošáliť, a vždycky sa nájde niekto, kto to bude nie až tak prísne kontrolovať, ale aspoň že sme sa pokúsili. Čiže ako definujeme, že niekto skutočne predáva svoj poľnohospodársky prebytok. Viete, poďme naozaj nájsť a by ste neverili, že jak sa podarí aj kopu iných vecí, kopu iných vecí sa tým podarí, keď to budeme mať ambíciu definovať poriadne. Existujúci zákon, veľmi zle. Pre túto chvíľu veľmi zle. Znova posilňujete to vedomie, nemá to význam.
Poďme rozmýšľať ako. To je tá druhá vec, ktorá, čiže rekapitulujem: prvá, prvá lesné plody a pokus o definíciu tej kontroly alebo dohľadania toho pôvodu a súhlasu s tým premiestnením a predajom, tak to poviem, potom pokus o definíciu dôvodného zdôvodnenia, ako je možné niekto, alebo ako má vydokladovať, že sú to skutočne jeho výrobky, to by sme mali mať v sebe, to musíme mať v sebe túto ambíciu to chcieť vylepšiť.
A tretie, možno nie celkom podstatné, ale dôležité. Ja som prešiel teda kus sveta, pravdou je, a mňa čaro týchto tržníc, akože má to svoje také, viete, má to takú atmosféru a je tam aspoň čosi, kde spomínam, pokiaľ takto niečo také pokútne, tak je, sú tie šilty také, tie oznámenia, že kto je tam, hej? A to napríklad tento zákon vôbec nedefinuje, dokonca ani správca trhoviska nemá, ak je povinnosť, a tu by som povedal, že by sme mali pre dobro a takú hygienu toho celého procesu, mali by sme to dať do zákona, lebo sa to vždycky s tým krúti, motá a dokonca to vôbec nie je, čiže to je len na vôli toho, a dať do zákona, definovať, áno, označenie toho predávajúceho. Však prečo by sa mal niekto, Fero Mrkvička hanbiť zo Sniny za to, že vypestoval paradajky, nie? Práve naopak. Všetci by mali v Snine vedieť, že aký je šikovný, chodí do roboty a ešte má aj paradajky a tie predáva. Ja fandím, ja naozaj fandím takýmto ľuďom a nebáť sa povedať, že za niečím som. Viete, my tú hru na skrývanie, že ľudia sa nepriznajú k tomu, čo urobili, lebo nevedia preukázať, ako sa k tomu dostali, už prestaňme hrať. Viete, už začnime hrať hru na to, že veď by ste neverili, aké značky sa volajú po ľuďoch, ktorí ich vytvorili a je ich strašne veľa. Čiže začnime hrať už tú hru, že sa prihlásim k tomu, že som tvorcom toho, som pestovateľom toho, čo v tomto zákone hovorí, že áno, dajme do zákona viditeľné označenie každého štandu, tak to poviem. Viditeľné označenie každého štandu a v prípade, že je zo zákona, to by som tam teda doplnil aj eerpéčky, tak všetkých tých údajov, ktoré sú potrebné pre ďalšie konanie. Tuto si myslím, znova niekto povie, podstatné, je to podstatné. By ste neverili, je to podstatné.
Ešte si dovolím jednu takú poznámku, nie som celkom presvedčený o tom, že je to správne. Nevylučujem, že ma presvedčíte. Ja som, mňa nezobrali na vysokú, rok som robil. Som vykupoval dobytok na Orave, to bola fantastická robota ešte za komunistov. Bol okresný tajomník strany a potom bol vykupovač, najdôležitejšia osoba, a to malo fantastickú atmosféru tie zvody. My sme to robili, v dedinách sa zvádzal dobytok, hej, a my sme ho vykupovali, fantázia. Fakt, bola úžasná atmosféra, bol komunizmus a zákon doterajší hovoril o zvodoch zvierat.
Teraz hovorí, keď sú organizované zväzmi a združeniami chovateľov. Podľa mňa, zvody zvierat, my sa k tomu, keď sa vrátime k tej podstate, k tej skutočnej podstate, že paradajky zo Španielska z Metra nie sú paradajkami, ktoré vypestoval Fero Mrkvička zo Sniny, lebo to ten zákon dovoľuje takto šáliť. Tak sa dopracujeme raz aj k tomu, že budú skutočné zvody zvierat, kde bude možno býček od tohto a kravička od tohto a ovca. To má svoje čaro, to historicky, to dlhodobo bolo, malo to svoje čaro. Teraz to zákon vypúšťa a ma to mrzí trochu, lebo keď už by sme povedali, že to nie je podstatné, že tie zvody nie sú, alebo sa nerealizujú, tak možno raz budú a ja by som bol rád, keby sme nastavovali aj politiku, aj poľnohospodársku politiku takým spôsobom, aby boli. To by som bol naozaj rád, ale keď vy teraz vypúšťate, podľa mňa nerobíte správne, lebo ak by aj náhodou bol, tak on mal, ten zvod mal odvolávku na dvadsiatku, odkaz pod čiarou, o veterinárnej starostlivosti, kde sa definovalo, že pri zvode zvierat je ten usporiadateľ povinný zabezpečiť tak, aby tie zvieratá mali kde byť ošetrené, vyšetrené. To definoval.
Teraz to vypúšťate a hovoríte, že je možné realizovať propagačné predajné podujatia, de facto zvody. Len nemôžte to nazvať zvodom, musíte to nazvať propagačným predajným podujatím, ale už tam nemáte poznámku pod čiarou, ktorá vás zaväzuje pre tie zvieratá vytvoriť to prostredie, a to je znova, uznajme, nie celkom správne.
Čiže môže sa nám stať to, že zvod sa už nebude volať zvodom, bude sa volať predajnou propagačnou akciou a nikto pre tie zvieratá nič nezabezpečí, lebo ho ten zákon k tomu nezaväzuje. Čiže to je štvrtý taký postreh k tomu nejaký. Snažil som sa byť vecný, podľa mňa v dobrom, hej. Ak by ste mali pocit, že je o čom rozprávať, bol by som rád a podľa mňa sa veľa vecí môže, jeden človek nepovedal, nejakým trhovníckym zákonom, ale by ste neverili, že aj takýmto trhovníckym zákonom v konečnom dôsledku sa veľa vecí dá zmeniť. Očakávam vašu reakciu k tomu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Hlina, ja by som iba na jednu vec chcel reagovať, spomínali ste tie paradajky teda, že ako má konkurovať ten obchodník, ktorý si tie paradajky vypestoval sám oproti nejakému, ktorý ich celý rok kupuje z Metra, a ak som to správne pochopil, vy by ste to teda chceli, aby tam štát nejak zasiahol, a ten zákon upravil - nechápem to správne, hej - a definoval. Lebo tomuto sa hovorí konkurenčné prostredie. Ja by som teda skôr bol za to, aby bolo menej, čím menej pravidiel a nech si tam predáva každý, čo chce, pokiaľ to, samozrejme, nie je v rozpore s inými normami, a je na tom človeku, ktorý si to dopestoval tie paradajky sám, aby napísal veľkú tabuľu, že ja som si tieto paradajky sám pestoval, sú lepšie ako tie bledozelené z Maroka či odkiaľ.
Ďakujem.

Pán Sulík, v tom máme spoločnú DNA. Ja som, ja tiež verím tomu, na rozdiel od niektorých našich kolegov, že súťaž je dôležitá, a to by sme mali mať v DNA. Čiže určite by som nenavrhoval niečo také, ale z aplikácie je, proste na trhovisku človek, ktorý si nedá tú tabuľu, lebo si ju nechce dať, ale celý rok predáva svoje paradajky, ktoré sú paradajkami z Metra, alebo to môže, tento zákon v zásade nevie ho nejakým spôsobom postihnúť. A ja navrhujem, aby sme našli systém, aby niekto, keď povie, že predáva svoje paradajky, tak aby to skutočne boli jeho paradajky. Keď niekto chce predávať paradajky z Metra, nech ich kľudne vedľa toho, čo predáva svoje paradajky, predáva aj lacnejšie, aj drahšie, to je úplne jedno, ako mu to vyjde. Ale nech sme spravodliví v tom, že keď niekto tvrdí, sú to moje paradajky, tak aspoň by mal povedať, že kde ich pestuje, lebo neverím tomu, že trhovník v Snine má paradajkové polia v Španielsku. Viete, to je ako z aplikácie, čiže toto chcem cizelovať, niektoré nastavenia, ktoré tou našou slovenskosťou, tou našou stredoeurópkosťou sekundárne spôsobujú demotiváciu, a to je kľúčový moment. Demotivujete ľudí skutočne urobiť svoju paradajku. Skutočne vyrobiť nejaký svoj produkt, lebo on si povie, načo ja tam pôjdem, keď tam sú všetci títo špekulanti, ktorí to vydávajú za svoje, a ja nemám šancu. To som tým chcel povedať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona.
Ja som ten zákon, v podstate tak nepriamo dotkol som sa ho toho týždňa v rozprave a on má naozaj veľký vplyv. S kolegom Dodom Hlinom musím súhlasiť, že naozaj má dopad na podnikateľské prostredie, pán minister. Myslím si, že mali by to vaši kolegovia úradníci prehodnotiť, lebo to neutrálne, že nemá ani pozitívny, ani negatívny, buď má pozitívny, alebo negatívny, myslím si, že toto je tak závažný zákon, ak by nemal, tak dovolím si tak povedať, že by tým pádom ten návrh zákona nebol tak dobrý, a on má mať pozitívny dopad. Vtedy je to dobrý zákon, ktorý sa tuná predkladá, tak toľko si len dovolím na úvod povedať, čo hovoril tuná Dodo. Ja si myslím, že naozaj to označenie v tom druhom čítaní, aby bolo teda, podľa možnosti to pozitívne, s pozitívnym dopadom na podnikateľské prostredie.
Tie spomínané paradajky, tak tiež ich spomeniem tuná tak v úvode, lebo ma to takisto napadlo. Toho by som sa veľmi tak neobával, že ktosi konkuruje nejakými paradajkami vedľa cesty a predáva ich z Metra. Tie by som zbadal z auta, keby som išiel len okoloidúci a by som si to hneď všimol, že sú to paradajky z Metra, lebo keď sa cez tú paradajku pozriete, tak je priesvitná, je priesvitná. A tá paradajka, ktorá je vypestovaná hospodárom a keby už aj na balkóne bola vypestovaná, je oveľa zdravšia, oveľa lepšia. Práve paradajky sú tie, na ktorých sa tiež robia tie geneticky, ako je medzi, geneticky modifikované osivá a paradajky sú jedny z nich. A sú veľmi, na americkom trhu sú, neodporúčal by som to nikomu ani kupovať, ani jesť. To je geneticky modifikované, určite nie. Ale tú paradajku, ktorú si zaseješ ty doma, veď tu sú už absurdné veci, ktoré tuná prichádzajú a zhodou okolností aj z Európskej únie, že by ja som teda ešte pýtal si nejaké povolenie alebo aké osivá ja používam v záhradke, s tým nemôžem súhlasiť. Dúfam, že to tuná nepríde do Národnej rady, lebo to by bolo niečo, čo by bolo úplne hrozné. Ak je pestovateľ a má záľubu v tom, nech si vypestuje aj semiačko, aj tú plodinu a nech si to predáva. S kolegom Sulíkom tiež súhlasím v tom zmysle, že dať taký voľnejší priebeh tomuto predaju.
A ten predaj z dvora. To je, pán minister, ten rozvoj, ktorý by mohol byť eventuálnym práve aj na vidieku. Tu, keď som si pozrel tú dôvodovú správu a keď som si to pozorne prečítal, to povolenie na zriadenie trhového miesta môže vydať len obec. Spresňuje alebo ním sa napr. "spresňuje alebo mení sa napríklad predaj húb, potravín a lesných plodov a niektorých hračiek, rozsah ambulantného predaja a povinnosť používania registračnej pokladne". No ja som sa tak usmial v duchu pri tomto, pán minister, ja vás pozývam, keď bude naozaj jeseň, resp. keď bude august a v júli, aby ste sa previezli cestou zo Spišskej Belej, resp. z Kežmarku, tá cesta sa hovorí, že smerom na Šarpanec, na Tatranskú Kotlinu, smerom do Tatier, uvidíte tam tých predavačov. Je tam neďaleká obec Rakúsy, Rómovia, poznám aj starostu tejto obce. Ja si dovolím povedať, že ani tento starosta, pán minister, ale ani vy neurobíte s tým poriadok a neviem si to predstaviť, že by títo zberatelia lesných plodov, lebo tam sa predávajú brusnice. Keď je september, tak sú to brusnice, keď je august, niekedy už koncom júla, tak sú to borovky, to sú čučoriedky, po našom sa hovoria borovky. A ja tak tých Rómov veľakrát tak zahliadnem tam vedľa tej cesty, oni to v tých vedierkach majú nazbierané a ukazujú tie huby, ja to viem aj z toho auta rozlíšiť, že teda aké huby majú, že či sú to dubáky, brezáky, lišovky, to sú kuriatka, alebo rýdziky, prevažne tieto druhy húb tam predávajú. Ja osobne by som mal trošku aj problém si kúpiť takého huby, keď by som nemal istotu, že ich viem identifikovať.
Áno, je to možné riziko pri tomto druhu zbierania lesného plodu, ako sú huby. Myslím si, že môže to byť veľký problém, lebo ak by sme poškodili nejaké zdravie nejakého občana, resp. že by sa otrávil a následkom tejto otravy zomrel, tak to by bola veľká tragédia. Ale dovolím si povedať, že toto je veľmi komplikované, keď sme to tuná dva dni dozadu čosi na adresu Rómov ako si dovolili povedať, tak sme boli označovaní za rasistov a podobne.
Myslím si, že neni to tak, tak jak na jednej, na druhej strane sa to preháňalo s tým rasizmom, nesúhlasím s tým. Ak je tu takýto problém, ktorý sa dotýka aj trebárs aj tejto komunity rómskej, treba o ňom hovoriť a veľmi otvorene. Aj toto je jedna z vecí, ktorá, paradoxne, je tuná predkladaná, tuná o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach. Spomeniem len takýto príklad, teraz už sa otvorili tie hranice, človek sa dostane aj vonku, čo je dobré a ako sa hovorí, že lepšie je raz vidieť, teda aj zažiť, ako dvakrát počuť, alebo stokrát počuť.
Spomínam si na jednu udalosť, keď sme boli v Taliansku, je to asi tri alebo štyri roky dozadu, bolo to presne vtedy, keď bolo výročie v Taliansku, mesto Turín. Raz v prírode za dvadsaťpäť rokov vystavuje na verejnosti turínske plátno, ktorí ste o ňom počuli, nebudem to bližšie hovoriť, kto by ste mali záujem, tak to môžem voľne v lavici potom spomenúť, o tom turínskom plátne, ale nechcem hovoriť o tejto udalosti, ktorá je, samozrejme, aj pre to Taliansko veľmi významná, aj pre celý svet. My sme boli tiež ako účastníkmi tejto púte, takej samostatnej, rodinnej, individuálnej, ten kľukatiaci sa rad, ktorý sa tam vytvoril cez taký park, mal hádam dva kilometre. Ale chcem spomenúť jednu udalosť, ktorú som mal možnosť ako zažiť v tomto meste a keď v ranných hodinách sme prechádzali centrom tohto mesta, tak na jednom nádhernom námestí tak bol trh. Bol to trh potravín rôznych druhov. Prevažne to bola zelenina, ovocie a pod. a keď sme popoludní išli tým istým námestím a tým istým centrom, tak už to všetko tak ramovali, upratovali, zametali. A to chcem podotknúť, že to trhové miesto, pán minister, aby malo aj svoju úroveň. Tam napr. boli, bola dlažba, kamenná dlažba, ale tam boli také liatinové príklopy, kde sa to zdvihlo, pripojili sa elektricky, jednoducho tie šiatre sa mohli rozložiť a bolo to na námestí. Bolo to také účelné využívanie. Toto mi stále chýba, pán minister, tuná na Slovensku. Ja si to viem predstaviť, že by to bolo aj v Bratislave, keď Turín to môže mať, určite to môže mať aj Bratislava. Či v Chorvátsku, ale aj v iných mestách európskych som to mal možnosť ako zažiť, vôbec sa za to nehanbia.
A jedna z vecí, ktorú som chcel a chcem ju veľmi ako, pán minister, podporiť, a to by boli tí drobní hospodáriaci roľníci. Tie naše klasické družstvá, však česť výnimkám, česť výnimkám. Máme tuná Mariana Záhumenského, tuná ho kolega spomínal, že aký je šikovný a schopný podnikateľ. Keď ma raz pozve, rád sa pôjdem pozrieť na to jeho hospodárstvo. Ale teda práve tých drobných pestovateľov, chovateľov a možno producentov či ovocia, alebo zeleniny podporovať, ale vytvárať aj tie kvalitné miesta. Samozrejme, aj tá kontrola, pán minister, je veľmi dôležitá, ale aby zase neboli tie sankcie a pokuty také, že ktosi predáva tie paradajky, keď už sme mali tuná tento príklad alebo ovocie - broskyne, hrušky alebo jablká - a že by tá sankcia a postih bol taký veľký. Aj ten pôvod o tom pestovaní, ja by som možno tiež taký striktný až nebol. Ak by niekto na tom trhu predával výrobky sprostredkovane alebo na tom trhovom mieste sprostredkovane, trebárs že to nakúpi z toho Metra alebo od nejakého kúpi od pestovateľa a predáva to na tom trhovom mieste alebo na tom verejnom mieste, ja na tom nič nevidím. Naozaj je to konkurenčné prostredie, kde by som nechával väčšiu slobodnú ruku. Ale vytvárať tie podmienky na ten predaj aj domácich našich produktov, to je veľmi dôležité.
Tie paradajky mi tak chodia teraz, sme ich toľkokrát ohýnali, ale ono sa to tak posúva, že v Snine či sa pestujú paradajky alebo takto. Alebo to Španielsko, ktoré je spomínané. To je veľký omyl, dovolím si povedať. Paradajky perfektné a kvalitné sa pestujú tu u nás na Slovensku, dokonca pod Tatrami. Čo kedysi sme pestovali paradajky v skleníkoch, dnes mi tie isté paradajky, ktoré museli byť v skleníku a ojedinele sa pestovali, dnes ich môžte dopestovať vonku na svojej vlastnej záhrade. To nemusí byť zrovna balkón. Hoci sú aj špeciálne odrody také, ktoré jednoducho vám budú rodiť aj v tom črepníku. Toto neni, toto nevnímam ako problém. To skôr, skôr ja narážam k tomu, aby to neboli paradajky zo Španielska alebo z Holandska alebo odkiaľkoľvek, ale aby to bola predovšetkým paradajka, teda ten produkt vyrobený tu u nás na Slovensku a treba preto vytvárať podmienky jednak na ich produktivitu, to môže byť aj tá živočíšna výroba a predaj výrobkov z mäsa, alebo sú to vajíčka, hydina a tak podobne a vytvárať podmienky na to, aby tí naši pestovatelia a chovatelia mali podmienky, ako svoje produkty predávať a čo najjednoduchšie, najmenej komplikovanejšie.
Možno, ja teraz tak poviem a to tak, prepáčte mi, ak to tak trošku prestrelím, ale tie registračné pokladne niekedy sú tak zaťažujúce a taký ten drobný predaj, hej, keď si, ja neviem, položí ten stôl nejaký súkromník pred tú záhradu v lete, je to vidieť a tuná zvlášť na dolniakoch, a predáva to ovocie. No myslím si, že tam by sa to asi ani tá registračná pokladňa nemusí byť. No to je vlastne predaj jeho produktu z jeho vlastnej záhrady. Ja teda tým som chcel len to naznačiť a povedať, že v podstate zjednodušiť ten spôsob toho predaja, aby tí ľudia sa zamýšľali nad tým, aj nad takou skutočnosťou, že jednoducho oplatí sa mu pracovať. To nie je len oplatí sa mi byť zamestnaným a mať zamestnanie, mať pracovnoprávny vzťah, ale oplatí sa mi pracovať. A oplatí sa mi pracovať na svojej vlastnej roli a dorobiť chlieb, dorobiť taký kvalitný chlieb a taký perfektný ten chlieb, ktorý bude konkurovať tým takzvaným čerstvým pekárenským výrobkom a pol roka staré cestá sú to, ktoré sa len upečú v tých hypermarketoch narýchlo a chrumká to. Ale mať naozaj dobrý chlebík upečený na drevenom uhlí a dorobený z našej pšenice, z našich produktov.
Pán minister, poprosím vás ešte, no ak teda by ste sa nad touto vecou zamysleli a do toho druhého čítania naozaj aby ten, ten váš návrh zákona mal pozitívny dopad na to podnikateľské prostredie a nezastal kdesi uprostred ako neutrálny.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Nerád to robím, ale len vraciam, Štefan, lebo, pán kolega, vy ste tiež v zásade niekedy nie celkom na mieste na niektoré veci moje reagovali. Chcem len povedať zľahka, že keby ste si, keby si si prečítal ten zákon, tak veľa vecí by sme si mohli kľudne odpustiť a ušetriť aj v spomínanom, čo si hovoril. Aj ja oceňujem tú vôľu niečo povedať a priložiť určitú dôležitosť tomuto zákonu, že z tohto pohľadu to chápem. Z toho už naozaj hlbšieho pohľadu tam bolo veľa nezrovnalostí s existujúcim stavom. Ale ja len jednu vec, pri jednej sa pristavím, že tento zákon má aj ambíciu riešiť to, čo je problémom, teda predaj popri cestách a špecifikuje to vcelku, to som nenamietal, a špecifikuje to celkom podľa mňa zatiaľ dobre, uvidíme z aplikačnej praxe, hej, že proste je to tam jednoznačne uvedené, že sa to zakazuje predávať mimo obcí na cestách. Dokonca orgán dozoru, orgánom dozoru sa tuná stávajú aj policajti, hej? Čiže počkáme si, čo to urobí v praxi. Tento zákon z tohto pohľadu je dobrý. Skôr sú problematické alebo nedokonalé tie veci, ktoré som spomínal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si myslím, pán kolega, tiež, že ten trh v tých mestách, u nás v Prešove sa hovorí že "pľac", ideme ráno na pľac, a to bol taký kolorit. Každú sobotu Prešovčania a myslím, že aj v iných mestách, kde je to zaužívané a sú trhy, viac-menej vedia, že tam možnože dostanú ten, alebo tak to bolo, že najzdravší výrobok, ktorý je dorobený tými našimi pestovateľmi, našimi chovateľmi. Takže myslím si, že áno, tento zákon pokiaľ je treba vylepšiť, samozrejme, som rád, že je to v prvom čítaní, a verím, že v druhom sa tiež vylepšia tie veci, ktoré možnože aj teraz kritizujeme a sú kritizované z úst poslancov. To, čo si hovoril o tom pestovaní paradajok pod Tatrami, no to je zjav, to je to globálne otepľovanie, ktoré tu máme a takto sa aj prejavuje. Ja to vidím aj pri ornitológii, takže áno, to je tá daň za tie globálne zmeny, ktoré sme spôsobili. Myslím si, že trh by mal byť takým miestom, ktorý by spĺňal všetky kritériá, aj čo sa týka hlavne po tej hygienickej a nejakej epidemiologickej stránke, pretože nemôže tam vznikať nejaká nákaza alebo epidémia. Som veľmi rád, že napríklad keď som si prešiel tento zákon, že pokiaľ nemá potvrdenie o tom ten prevádzkovateľ, že je to z vlastnej produkcie, tak musí preukázať, skade vlastne ten výrobok má. Takže myslím si, že je tu veľa dobrých vecí, a dúfam, že v druhom čítaní sa to ešte vyprecizuje do ešte lepších.
Ďakujem pekne.

Ja len tak úsmevne som hovoril o tom predaji tých lesných plodov, to je oblasť nášho regiónu, v ktorej žije veľmi veľa Rómov. A naozaj to stále ešte, aj teraz to znova poviem a som sám zvedavý, aké bude toto leto a jeseň, lebo tí Rómovia tam celé roky tam stoja. Je to, ja to poviem takto, no možno byť aj tolerantný voči možno takémuto spôsobu ako obživy, lebo v lete a v letných mesiacoch v podstate táto komunita si vylepšuje ten svoj rodinný rozpočet. Tu tak zase sa na to nehnevám ani nejak to neodsudzujem, naopak, povedal by som, že doceňujem tú skutočnosť, že ráno dokážu vstať a musia vstávať v skorých ranných hodinách, keď oni už o tej ôsmej a deviatej stoja pri tých cestách a predávajú tie lesné plody okolo tých ciest.
Ale obávam sa jednej veci, ak by sa naozaj toto chcelo zakázať ako tým zákonom, dovolím si povedať, že sa to neodstráni a potom som zvedavý, čo bude robiť pani ombudsmanka. Ale tá bude mať bližšie z Košíc do Rakús z toho východu, takže môže tam potom prísť riešiť aj túto problematiku. Ale ja skôr som a hlavne pri týchto veciach, aby sme vytvárali podmienky na to, ako uľahčiť ten život ľuďom a uľahčiť život na vidieku a nie ako komplikovať veci a zavádzať zase príliš veľkú byrokraciu a už nehovoriac o tých pokutách. Lebo výchovný moment je vtedy správny, ak je ten trest primeraný. Ak je príliš tvrdý, či už finančný postih, alebo akýkoľvek iný, vtedy sa to vníma ako veľká nespravodlivosť. Ale trest má svoj zmysel, lebo oslobodzuje aj toho páchateľa samotného. Tak toľko.

Ďakujem pekne. Chcem krátko len reagovať. Samozrejme, v tej faktickej poznámke pán poslanec Hlina povedal ten zmysel, ktorý bol tu, bolo treba zaviesť niektoré možnosti, aby dozorujúce orgány mali možnosť jednoznačne vylúčiť z predaja z podnikania tých, ktorí nedodržujú pravidlá a ohrozujú v zásade spotrebiteľa. Čiže toto je istým spôsobom aj najmä adresovaný zákon na ochranu spotrebiteľov. Máme riziká, samozrejme, viete, kto predáva huby? Vy ste povedali, pán poslanec Kuffa, že vy rozoznáte hríby, a koľko ľudí nerozozná hríby a v dobrej viere kúpi niečo a môže sa, samozrejme, otráviť. Takže toto sú veľmi dôležité veci a doteraz nemali možnosť dozorné orgány až tak jednoznačne zasiahnuť, po novele tohto zákona budú môcť. A z toho vyplýva tá filozofia vplyvu na podnikateľské prostredie. Ja vyradím z podnikania tých nečestných, tak, samozrejme, to má pre tých čestných podnikateľské, pozitívny vplyv a o ten nám v zásade ide.
Ja s pánom poslancom Hlinom súhlasím, že možnože niektoré definície tam chýbajú alebo sú nejednoznačné. Tak skúsime ešte ich tam nadefinovať, nakoniec to tým, tomu orgánu dozoru určite pomôže. A identifikácia predávajúceho, myslím si, že nikto by sa nemal hanbiť, keď to môžu robiť proste kamenné obchody, ktoré majú povedané, ktorá firma to je, tak to môže aj ten jednotlivý poľnohospodár. A riešenie tej vlastnej produkcie, samozrejmá vec, je aj na kupujúcom, pretože doma vypestované je doma vypestované. Ale tiež, aby to nezistil, až keď to ochutná, ale aby to vedel už na začiatku. Takže to je podľa mňa, podľa mňa dôležité. Tak skúsime s tým opraviť. Všetky problematiky tržníc a tohto predávania asi tento zákon nerieši, ale myslíme si to, že keď tým jasne definuje pravidlá pre dozorné orgány, že aj to pomôže zlepšiť túto situáciu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii je prierezovým zákonom, na vypracovaní ktorého sa podieľalo ministerstvo hospodárstva vrátane Hlavného banského úradu a obvodných banských úradov a ďalej ministerstvo obrany a ministerstvo vnútra.
Vychádza z doterajšej právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky, a to z tretej časti zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, z vyhlášky Slovenského banského úradu č. 71/1988 Zb. o výbušninách v znení neskorších predpisov, ako aj zo smerníc Európskej únie a Európskeho spoločenstva č. 93/15 a smernice č. 2008/43 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1272/2008 a ďalších dokumentov. Opiera sa aj o správu Organizácie Spojených národov o nezákonnej výrobe výbušnín, nezákonnom obchodovaní s nimi a o ich používaní na kriminálne účely.
Návrh zákona komplexne upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb v oblasti výbušnín, výbušných predmetov a munície vrátane základných pravidiel na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku. Člení sa celkom na päť častí, pričom prvá časť upravuje základné ustanovenia, druhá výbušniny, výbušné predmety a muníciu, tretia časť upravuje štátnu správu na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície, štvrtá časť sankcie a obsahom piatej časti sú spoločné prechodné a záverečné ustanovenia.
Predloženým návrhom zákona ministerstvo podrobne upravuje skladovanie, prepravovanie a používanie výbušnín, výbušných predmetov a munície, podmienky vyhľadávania nevybuchnutej munície a taktiež výskum a technický rozvoj. Upravuje práva a povinnosti oprávnených osôb, ktoré podnikajú s výbušninami a výbušnými predmetmi, ktoré oprávnená osoba môže vyrábať, spracúvať výbušniny a výbušné predmety (pyrotechnické výrobky) len na základe povolenia vydaného Hlavným banským úradom. V týchto ustanoveniach sa premieta aj oznámenie Komisie, ktoré má za úlohu posilnenie bezpečnosti pri výrobe, vývoji, spracúvaní, výskume, pokusnej výrobe a skúšaní výbušnín, ich uskladňovania, zneškodňovania a ničenia, alebo pri výrobe, výskume i vývoji, pokusnej výrobe, oprave, uskladnení, delaborácii a ničení munície a posilnenie kontroly pri nakladaní s výbušninami, s pyrotechnickými výrobkami a muníciou. V neposlednej miere upravuje aj zákaz po domácky vyrábať muníciu a jej časti zo široko dostupných chemikálií, nakoľko táto výroba predstavuje hrozbu rovnakého rozsahu ako komerčná munícia. Ďalej upravuje odbornú spôsobilosť na nakladanie s výbušninami, výbušnými predmetmi a muníciou a pôsobnosť štátnej správy na úseku výbušnín, výbušných predmetov a munície, ako aj sankcie a prechodné ustanovenia.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, na životné prostredie a bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona.